Yoga Vasishtha › Book 6 · Nirvāṇa I › Chapter 65
Nirvāṇa I, Chapter 65निर्वाण प्रकरण · सर्ग ६५
Book 6 of the Yoga Vasishtha, chapter 65 — 20 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.
योग वासिष्ठ, निर्वाण प्रकरण, अध्याय 65 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।
The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar. हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are made ये कैसे बने
Verse by verse श्लोक-दर-श्लोक Side by side साथ-साथ Sanskrit only केवल संस्कृत
Show दिखाएँ
IAST English हिन्दी Mitra 1891
हिन्दी पहले English पहले
A− A+
Focus एकांत
1 6.65.1 श्रीवसिष्ठ उवाच । ईषद्दृष्टो यथा तेन भिक्षुणा चेतसि भ्रमः । भूतं प्रयत्नमेवैष पृथक्कृत्वा सुपश्यति ॥ १ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca | īṣaddṛṣṭo yathā tena bhikṣuṇā cetasi bhramaḥ | bhūtaṃ prayatnameva eṣa pṛthakkṛtvā supaśyati || 1 ||
Śrīvasiṣṭha said: Just as the monk slightly perceived the illusion in his mind, he saw the effort as separate from the past.
श्रीवसिष्ठ ने कहा: जैसे ही भिक्षु ने थोड़ा-सा मन में भ्रम देखा, उसने प्रयत्न को अलग करके देखा।
2 6.65.2 सर्वस्याभासजीवस्य मृतिजन्ममयी स्थितिः । भवत्येव चिदाकाशरूपिण्येवाकृतिं गता ॥ २ ॥
sarvasya abhāsajīvasya mṛtijanmamayī sthitiḥ | bhavatyeva cidākāśarūpiṇyeva akṛtiṃ gatā || 2 ||
The existence of all beings, who are mere appearances, is characterized by birth and death. It is indeed the form of consciousness-space, devoid of any form.
सभी प्राणियों की स्थिति, जो केवल आभास हैं, जन्म और मृत्यु से युक्त है। यह चेतना-आकाश का रूप है, जिसमें कोई आकार नहीं है।
3 6.65.3 पृथक्कृत्यैक्यमभ्येति स्वात्मा संसारखण्डकम् । सर्व एव मृतो जन्तुः पृथक्स्वप्ननिभात्मकम् ॥ ३ ॥
pṛthakkṛtyaikyamabhyeti svātmā saṃsārakhaṇḍakam | sarva eva mṛto jantuḥ pṛthaksvapnanibhātmakam || 3 ||
By separating, the self attains unity with the fragment of the world. Every living being is indeed dead, separate, and dream-like in nature.
अलग करके, स्वयं संसार के खंड से एकता प्राप्त करता है। हर जीव वास्तव में मृत, अलग, और स्वप्न-जैसा होता है।
4 6.65.4 एवंततस्वरूपोऽपि देही चामोक्षमाकुलः । जीवयूथं मया तुभ्यं कथितं कथयाऽनया ॥ ४ ॥
evam tatasvarūpo'pi dehī cāmokṣamākulaḥ | jīvayūthaṃ mayā tubhyaṃ kathitaṃ kathayā'nayā || 4 ||
Thus, even though the embodied self is disturbed by the desire for liberation, I have explained the group of living beings to you through this narrative.
इस प्रकार, यद्यपि शरीरधारी स्वयं मोक्ष की इच्छा से व्याकुल है, मैंने इस कथा के माध्यम से आपको जीवों के समूह का वर्णन किया है।
5 6.65.5 परात्प्रस्पन्दितात्मेति न भिक्षू राम केवलम् । मोहान्मोहान्तरं याति जीवोऽहरहरेव नः ॥ ५ ॥
parātpraspanditātmēti na bhikṣū rāma kēvalam | mohānmohāntaraṃ yāti jīvō'haraharēva naḥ || 5 ||
O Rāma, not only the monk, but every living being, from one delusion to another, goes through the cycle of birth and death every day.
हे राम, केवल भिक्षु ही नहीं, बल्कि हर जीव एक भ्रम से दूसरे भ्रम में जाता है और हर दिन जन्म और मृत्यु के चक्र से गुजरता है।
6 6.65.6 पर्वताग्रपरिभ्रष्टो ह्यधोध उपलो यथा । परमात्मपरिभ्रष्टो जीवः स्वप्नमिमं दृढम् ॥ ६ ॥
parvatāgraparibhraṣṭo hyadhodha upalo yathā | paramātmaparibhraṣṭo jīvaḥ svapnamimaṃ dṛḍham || 6 ||
Just as a stone falls from the top of a mountain, a soul separated from the Supreme Self experiences this world as a solid dream.
जैसे पर्वत की चोटी से पत्थर गिरता है, वैसे ही परमात्मा से अलग हुआ जीव इस संसार को एक ठोस स्वप्न के रूप में अनुभव करता है।
7 6.65.7 पश्यत्यस्मादपि स्वप्नाद्याति स्वप्नान्तरं पुनः । स्वप्नात्स्वप्ने विनिपतन्मृषैवेदं दृढं किल ॥ ७ ॥
paśyatyasmādapi svapnādyāti svapnāntaraṃ punaḥ | svapnātsvapne vinipatanmṛṣaivedaṃ dṛḍhaṃ kila || 7 ||
From this dream, the soul sees and moves to another dream, falling from one dream to another. All this is indeed an illusion.
इस स्वप्न से, जीव दूसरे स्वप्न को देखता है और चला जाता है, एक स्वप्न से दूसरे स्वप्न में गिरता है। यह सब कुछ एक भ्रम है।
8 6.65.8 परिपश्यति जीवोऽन्तर्मायया जर्जरीकृतः । क्वचित्केनचिदेवेह कदाचिदपि वा स्वयम् ॥ ८ ॥
paripaśyati jīvo'ntarmāyayā jarjarīkṛtaḥ | kvacitkenacideveha kadācidapi vā svayam || 8 ||
The soul, made weak by illusion, sees within itself. Sometimes, somewhere, by someone, or even by itself.
माया से कमजोर बना जीव, अपने आप में देखता है। कभी-कभी, कहीं-कहीं, किसी के द्वारा, या फिर स्वयं ही।
9 6.65.9 देहनाम्नोऽहमित्यन्तो मुच्यते स्वं प्रपद्यते । श्रीराम उवाच । अहो नु विषमो मोहो जीवस्यास्योपजायते ॥ ९ ॥
dehanāmno'hamityanto mucyate svaṃ prapadyate | śrīrāma uvāca | aho nu viṣamo moho jīvasyāsyopajāyate || 9 ||
The one who thinks 'I am the body' is liberated by surrendering to the Self. Shri Rama said: Oh, what a strange delusion arises in this soul.
जो सोचता है 'मैं शरीर हूँ', वह आत्मसमर्पण करके मुक्त होता है। श्री राम ने कहा: ओह, कितना अजीब भ्रम इस जीव में उत्पन्न होता है।
10 6.65.10 यथा सुप्तस्य स्तोकेन नानाकारविकारया । मिथ्याज्ञानोग्रयामिन्या मायया निपतत्यलम् ॥ १० ॥
yathā suptasya stokena nānākāravikārayā | mithyājñānograyāminyā māyayā nipatatyalam || 10 ||
Just as a sleeping person falls into various illusory states due to the powerful influence of ignorance, so does the soul fall into illusion.
जैसे सोते हुए व्यक्ति को अज्ञान के प्रभाव से विभिन्न भ्रामक अवस्थाओं में गिरना पड़ता है, वैसे ही जीव भ्रम में गिरता है।
11 6.65.11 अहो नु खलु वैषम्यं भीमं निजवदुच्यते । भगवन्सर्वदा सर्वं सर्वदैव जगत्स्थितौ ॥ ११ ॥
aho nu khalu vaiṣamyam bhīmaṃ nijavaducyate | bhagavansarvadā sarvaṃ sarvadaiva jagatsthitau || 11 ||
Oh, how terrible is the inequality! It is said to be one's own nature | The Lord is always present everywhere in the world
ओह, कितनी भयंकर है यह असमानता! यह अपने स्वभाव के रूप में कहा जाता है | भगवान हमेशा सब कुछ और सब कुछ में स्थित हैं
12 6.65.12 त्वया संभवतीत्युक्तं यथा तच्चानुभूयते । एवंगुणविशिष्टात्मा तन्मोहात्मा स भिक्षुकः ॥ १२ ॥
tvayā saṃbhavatītyuktaṃ yathā taccanubhūyate | evaṃguṇaviśiṣṭātmā tanmohātmā sa bhikṣukaḥ || 12 ||
It is said to happen by you, as it is experienced | Thus, the one with such qualities is that deluded beggar
यह आपके द्वारा होता है, जैसे यह अनुभव किया जाता है | इस प्रकार, ऐसे गुणों वाला वह भ्रमित भिक्षु है
13 6.65.13 क्वचिदस्ति न वास्त्यन्तरालोक्य कथयाशु मे । श्रीवसिष्ठ उवाच । अद्य रात्रौ समाधिस्थस्त्रिलोकीमठिकामिमाम् ॥ १३ ॥
kvacidasti na vāstyantarālokya kathayāśu me | śrīvasiṣṭha uvāca | adya rātrau samādhisthastrilokīmaṭhikāmimām || 13 ||
Tell me quickly, is there or is there not anything in between? | Shri Vasishtha said, Today at night in the state of samadhi, I will see this three-world pot
मुझे जल्दी बताओ, क्या बीच में कुछ है या नहीं? | श्री वसिष्ठ ने कहा, आज रात में समाधि अवस्था में, मैं इस तीन-लोक पात्र को देखूंगा
14 6.65.14 भिक्षुरेकोऽस्तिनास्तीति प्रेक्ष्य प्रातर्वदाम्यहम् । वाल्मीकिरुवाच । मुनौ चैवं कथयति बहिर्मध्याह्नडिण्डिमः ॥ १४ ॥
bhikṣureko'stināstīti prekṣya prātarvadāmyaham | vālmīkiruvāca | munau caivaṃ kathayati bahirmadhyāhnaḍiṇḍimaḥ || 14 ||
I will see in the morning whether there is a beggar or not | Valmiki said, While the sage is speaking thus, there is a loud thunder outside
मैं सुबह देखूंगा कि क्या एक भिक्षु है या नहीं | वाल्मीकि ने कहा, जब ऋषि ऐसा कह रहा है, तब बाहर जोरदार गर्जना है
15 6.65.15 उदभूत्प्रलयक्षुब्धघनगर्जितमांसलः । तत्यजुः पादयोस्तस्य पुष्पाञ्जलिपरम्पराः ॥ १५ ॥
udabhūtpralayakṣubdhaghanagarjitamāṃsalaḥ | tatyajuḥ pādayostasya puṣpāñjaliparamparāḥ || 15 ||
With the loud thunder of the impending dissolution, they offered flower garlands at his feet
आगामी प्रलय की जोरदार गर्जना के साथ, उन्होंने उसके पैरों पर फूलों की माला चढ़ाई
16 6.65.16 मृषाः पौरा विटपिनः पुष्पं वातधुता इव । पूजयित्वा मुनिश्रेष्ठानुदतिष्ठन्स्वविष्टरात् ॥ १६ ॥
mṛṣāḥ paurā viṭapinaḥ puṣpaṃ vātadhutā iva | pūjayitvā muniśreṣṭhānudatiṣṭhansvaviṣṭarāt || 16 ||
The deceitful citizens, like flowers scattered by the wind, worshipped the best of sages and then rose from their seats.
झूठे नागरिक, हवा से बिखरे फूलों की तरह, श्रेष्ठ मुनियों की पूजा करके अपने आसन से उठे।
17 6.65.17 सभा तदनु सोत्तस्थौ सप्रणामपरम्परा । क्रमेण ह्यस्तनेनैव जग्मुः खेचरभूचराः ॥ १७ ॥
sabhā tadanu sottasthau sapraṇāmaparamparā | krameṇa hyastanenaiva jagmuḥ khecarabhūcarāḥ || 17 ||
Then the assembly rose with respectful salutations. Gradually, the celestial and terrestrial beings departed in order.
फिर सभा सम्मानपूर्वक प्रणाम करके उठी। धीरे-धीरे, आकाशीय और भूमि पर रहने वाले प्राणी क्रमशः चले गए।
18 6.65.18 स्वास्पदेषु यथाशास्त्रमहर्व्यापारमादृताः । सर्वे संपादयामासुर्निजधर्मं क्रमोचितम् ॥ १८ ॥
svāspadeṣu yathāśāstramaharvyāpāramādṛtāḥ | sarve saṃpādayāmāsurnijadharmaṃ kramocitam || 18 ||
All, respecting the daily duties as per the scriptures, fulfilled their respective duties in an orderly manner.
सभी, शास्त्रों के अनुसार दैनिक कर्तव्यों का सम्मान करते हुए, क्रमबद्ध ढंग से अपने-अपने धर्म को पूरा किया।
19 6.65.19 चिन्तयन्तो मुनिप्रोक्तं महीचरनभश्चराः । ज्ञानं क्षपां क्षणमिव निन्युः कल्पमिवापि च ॥ १९ ॥
cintayanto muniproktaṃ mahīcaranabhaścarāḥ | jñānaṃ kṣapāṃ kṣaṇamiva ninyuḥ kalpamivāpi ca || 19 ||
Contemplating the knowledge imparted by the sages, the earthly and celestial beings felt as if a moment had passed like an eon.
मुनियों द्वारा दिए गए ज्ञान पर विचार करते हुए, भूमि और आकाश पर रहने वाले प्राणी महसूस करते हैं कि एक क्षण कल्प की तरह बीत गया है।
20 6.65.20 प्रातः पुनः प्रसृतकार्यपरम्परेऽस्मिञ्जाते जने खचरभूचरभूतसङ्घः । आख्यानलोकरचनेन तथैव तस्थावन्योन्यसंवदनपूजितपूज्यलोकः ॥ २० ॥
prātaḥ punaḥ prasṛtakāryaparampare'smiñjāte jane khacarabhūcarabhūtasaṅghaḥ | ākhyānalokaracanena tathaiva tasthāvanyonyasaṃvadanapūjitapūjyalokaḥ || 20 ||
In the morning, when the sequence of duties began again among the people, the assembly of celestial and terrestrial beings remained engaged in storytelling and mutual respect, honoring each other.
प्रातःकाल, जब लोगों में कर्तव्यों की शृंखला फिर से शुरू हुई, आकाशीय और भूमि पर रहने वाले प्राणियों की सभा कहानियों के माध्यम से परस्पर सम्मान करते हुए व्यस्त रही, एक-दूसरे का सम्मान करते हुए।
← Chapter 64 ← अध्याय 64 Book 6 प्रकरण 6
All 128 chapters of Book 6 प्रकरण 6 के सभी 128 अध्याय
Chapter 66 → अध्याय 66 → Book 6 प्रकरण 6
‹ Ch 64 अ. 64
≡ Chapters अध्याय
Aa Text पाठ
› Next अगला