योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Nirvāṇa I, Chapter 18निर्वाण प्रकरण · सर्ग १८

Book 6 of the Yoga Vasishtha, chapter 18 — 35 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, निर्वाण प्रकरण, अध्याय 18 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

Part ofइस कथा का हिस्सा: The Story of Bhushunda the Crow · chapters 14–28अध्याय 14–28

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

16.18.1

भुशुण्ड उवाच । अस्त्यस्मिञ्जगति श्रेष्ठः सर्वनाकनिवासिनाम् । देवदेवो हरो नाम देवदेवाभिवन्दितः ॥ १ ॥

bhushuṇḍa uvāca | astyasmiñjagati śreṣṭhaḥ sarvanākanivāsinām | devadevo haro nāma devadevābhivanditaḥ || 1 ||

Sri Bhushunda said: In this world there is one who is the greatest of all who live in heaven. He is the god of gods, named Hara, and all the gods bow down to him.

श्री भुशुण्ड ने कहा: इस जगत में एक ऐसा है जो स्वर्ग में रहने वालों में सबसे बड़ा है। वह देवों का देव है, जिसका नाम हर है, और सब देवता उसे नमन करते हैं।

26.18.2

षट्पदश्रेणिनयना यस्योच्चस्तबकस्तनी । विलासिनी शरीरार्धे लता चूततरोरिव ॥ २ ॥

ṣaṭpadashreṇinayanā yasyoccastabakastanī | vilāsinī śarīrārdhe latā cūtataroriva || 2 ||

Half of his body is a playful woman. Her eyes are like rows of bees, her breasts are like high clusters, and she clings to him like a vine wound round a mango tree.

उसके शरीर का आधा भाग एक चंचल स्त्री है। उसकी आँखें भौंरों की पंक्ति जैसी हैं, उसके स्तन ऊँचे गुच्छों जैसे हैं, और वह उससे ऐसे लिपटी है जैसे बेल आम के पेड़ से लिपटी हो।

36.18.3

हिमहारसिता यस्य लहरीस्तबकोम्भिता । आवेष्टितजटालूटा गङ्गाकुसुममालिका ॥ ३ ॥

himahārasitā yasya laharīstabakombitā | āveṣṭitajaṭālūṭā gaṅgākusumamālikā || 3 ||

The garland of Ganga flowers winds through his matted hair. It is white like a necklace of snow and thick with the clusters of her waves.

गंगा के फूलों की माला उसकी जटाओं में लिपटी है। वह बर्फ के हार जैसी सफेद है और गंगा की लहरों के गुच्छों से घनी है।

46.18.4

क्षीरसागरसंभूतः प्रसृतामृतनिर्झरः । प्रतिबिम्बकरः श्रीमान्यस्य चूडामणिः शशी ॥ ४ ॥

kṣīrasāgarasaṃbhūtaḥ prasṛtāmṛtanirjharaḥ | pratibimbakaraḥ śrīmānyasya cūḍāmaṇiḥ śaśī || 4 ||

The moon is the jewel on his crest. It was born from the ocean of milk, it pours out a stream of nectar, it casts bright reflections, and it is full of splendor.

चाँद उसके मुकुट का रत्न है। वह क्षीरसागर से जन्मा है, अमृत की धारा बहाता है, चमकीले प्रतिबिंब बनाता है, और शोभा से भरा है।

56.18.5

अनारतशिरश्चन्द्रप्रस्रवेणामृतीकृतः । यस्येन्द्रनीलवत्कालकूटः कण्ठे विभूषणम् ॥ ५ ॥

anārataśiraścandraprasraveṇāmṛtīkṛtaḥ | yasyendranīlavatkālakūṭaḥ kaṇṭhe vibhūṣaṇam || 5 ||

That moon on his head streams down without stopping, and its flow has turned into nectar. On his throat, the kalakuta poison sits like a sapphire, and it is his ornament.

उसके सिर पर वह चाँद बिना रुके बहता रहता है, और उसका बहाव अमृत बन गया है। उसके गले में कालकूट विष नीलम की तरह टिका है, और वही उसका आभूषण है।

66.18.6

धूलिलेखामहावर्तं स्वच्छपावकसंभवम् । परमाणुमयं भस्म यस्य ज्ञानजलं सितम् ॥ ६ ॥

dhūlilekhāmahāvartaṃ svacchapāvakasaṃbhavam | paramāṇumayaṃ bhasma yasya jñānajalaṃ sitam || 6 ||

His ash is spotless. It was born from pure fire, it is made of the finest specks, like a great swirl of lines of dust, and it is the white water of his knowledge.

उसकी भस्म निर्मल है। वह शुद्ध अग्नि से बनी है, बहुत महीन कणों की है, धूल की रेखाओं के बड़े भँवर जैसी है, और वही उसके ज्ञान का सफेद जल है।

76.18.7

निर्मलानि जितेन्दूनि सृष्टानि घटितानि च । यस्यास्थीन्येव रत्नानि देहकान्तमयानि च ॥ ७ ॥

nirmalāni jitendūni sṛṣṭāni ghaṭitāni ca | yasyāsthīnyeva ratnāni dehakāntamayāni ca || 7 ||

His bones themselves are jewels. They are spotless, they outshine the moon, they are crafted and set, and they are full of the glow of his body.

उसकी हड्डियाँ ही रत्न हैं। वे निर्मल हैं, चाँद को भी मात करती हैं, गढ़ी और जड़ी गई हैं, और उसके शरीर की चमक से भरी हैं।

86.18.8

सुधाकरसुधाधीतं नीलनीरदपल्लवम् । तारकाबिन्दुशबलं यस्य चाम्वरमम्बरम् ॥ ८ ॥

sudhākarasudhādhītaṃ nīlanīradapallavam | tārakābinduśabalaṃ yasya cāmparamambaram || 8 ||

The sky is his garment. It has drunk the moon's nectar, it sprouts blue clouds, and it is speckled with drops of stars.

आकाश उसका वस्त्र है। उसने चाँद का अमृत पी लिया है, उसमें नीले बादल फूटते हैं, और वह तारों की बूँदों से चितकबरा है।

96.18.9

भ्रमच्छिवाङ्गनापक्वमहामांसौदनाकुलम् । बहिर्भूतं गृहं यस्य श्मशानं हिमपाण्डुरम् ॥ ९ ॥

bhramacchivāṅganāpakvamahāmāṃsaudanākulam | bahirbhūtaṃ gṛhaṃ yasya śmaśānaṃ himapāṇḍuram || 9 ||

His house is the cremation ground. It lies outside the town, it is white as snow, and it is crowded with wandering she-jackals and great heaps of cooked flesh.

उसका घर श्मशान है। वह गाँव के बाहर है, बर्फ जैसा सफेद है, और घूमती सियारिनों तथा पके हुए मांस के ढेरों से भरा है।

106.18.10

कपालमालाभरणाः पीतरक्तवसासवाः । आन्त्रस्रग्दामवलिता बन्धवो यस्य मातरः ॥ १० ॥

kapālamālābharaṇāḥ pītaraktavasāsavāḥ | āntrasragdāmavalitā bandhavo yasya mātaraḥ || 10 ||

His kin are the Mothers. They wear garlands of skulls as ornaments, their wine is blood and fat, and they are wound about with garlands and cords of entrails.

उसके सगे-संबंधी माताएँ हैं। वे खोपड़ियों की माला पहनती हैं, उनकी शराब खून और चर्बी है, और वे आँतों की मालाओं और डोरियों से लिपटी हैं।

116.18.11

प्रस्फुरन्मूर्धमणयश्चरन्तो मसृणाङ्गकाः । भुजगा वलया यस्य प्रकचत्कनकत्विषः ॥ ११ ॥

prasphuranmūrdhamṇayaścaranto masṛṇāṅgakāḥ | bhujagā valayā yasya prakacatkanakatviṣaḥ || 11 ||

His bracelets are snakes. They glide about, sleek-bodied, the jewels on their hoods flashing, and they gleam like gold.

उसके कंगन साँप हैं। वे रेंगते हैं, उनका शरीर चिकना है, उनकी फनों के रत्न चमकते हैं, और वे सोने की तरह दमकते हैं।

136.18.13

स्वस्थीकृतजगज्जातस्वव्यापारस्थचेतसः । यदृच्छया करस्पन्दो यस्यासुरपुरक्षयः ॥ १३ ॥

svasthīkṛtajagajjātasvavyāpārasthacetasaḥ | yadṛcchayā karaspando yasyāsurapurakṣayaḥ || 13 ||

His mind stays fixed on his own work of setting the whole world at ease. A single careless movement of his hand destroys the cities of the demons.

उसका मन पूरी दुनिया को सुख देने के अपने काम में लगा रहता है। उसके हाथ की एक अनायास हरकत से दानवों की नगरियाँ नष्ट हो जाती हैं।

146.18.14

एकाग्रमूर्तयः स्नेहरागद्वेषविवर्जिताः । स्वशना यस्य ते शैलाः सरसा अपि नीरसाः ॥ १४ ॥

ekāgramūrtayaḥ sneharāgadveṣavivarjitāḥ | svaśanā yasya te śailāḥ sarasā api nīrasāḥ || 14 ||

Those mountains belong to him. They are fixed in a single form, free of love, passion and hate, they feed themselves, and though full of sap they have no taste.

वे पर्वत उसी के हैं। वे एक ही रूप में स्थिर हैं, स्नेह, राग और द्वेष से रहित हैं, खुद अपना आहार जुटाते हैं, और रस से भरे होकर भी बेस्वाद हैं।

156.18.15

शिरःखुराः खुरकराः करदन्तमुखोदराः । ऋक्षोष्ट्राजाहिवक्त्राश्च प्रमथा यस्य लालकाः ॥ १५ ॥

śiraḥkhurāḥ khurakarāḥ karadantamukhodarāḥ | ṛkṣoṣṭrājāhivaktrāśca pramathā yasya lālakāḥ || 15 ||

His favorite goblins have heads like hooves and hands like hooves. Their hands, teeth, mouths and bellies are those of beasts, and their faces are like bears, camels, goats and snakes.

उसके प्यारे गण-भूत खुरों जैसे सिर और खुरों जैसे हाथ रखते हैं। उनके हाथ, दाँत, मुँह और पेट पशुओं के जैसे हैं, और उनके चेहरे भालू, ऊँट, बकरी और साँप जैसे हैं।

166.18.16

तस्य नेत्रत्रयोद्भासिवदनस्यामलप्रभाः । यथा गणास्तथैवान्याः परिवारो हि मातरः ॥ १६ ॥

tasya netratrayodbhāsivadanasya amalaprabhāḥ | yathā gaṇās tathaivānyāḥ parivāro hi mātaraḥ || 16 ||

His face shines with three eyes, and his attendants are spotless in splendor. Just as they are, so also are the others, the Mothers, who are his retinue.

उसका चेहरा तीन आँखों से चमकता है, और उसके गण निर्मल तेज वाले हैं। जैसे वे हैं, वैसे ही बाकी लोग भी हैं, वे माताएँ, जो उसका परिवार हैं।

176.18.17

नृत्यन्ति मातरस्तस्य पुरो भूतगणानताः। चतुर्दशविधानन्तभूतजातैकभोजनाः ॥ १७ ॥

nṛtyanti mātarastasya puro bhūtagaṇānatāḥ| caturdaśavidhānantabhūtajātaikabhojanāḥ || 17 ||

The Mothers dance before him. Hosts of spirits bow to them, and their only food is the endless creatures born in all fourteen kinds.

माताएँ उसके आगे नाचती हैं। भूत-गणों के समूह उन्हें नमन करते हैं, और उनका एकमात्र भोजन चौदह प्रकार में जन्मे अनगिनत जीव हैं।

186.18.18

खरोष्ट्राकारवदना रक्तमेदोवसासवाः। दिगन्तरविहारिण्यः शरीरावयवस्रजः ॥ १८ ॥

kharoṣṭrākāravadanā raktamedovasāsavāḥ| digantaravihāriṇyaḥ śarīrāvayavasrajaḥ || 18 ||

Their faces are shaped like donkeys and camels. Their wine is blood, fat and marrow, they roam through every direction, and they wear garlands made of body parts.

उनके चेहरे गधों और ऊँटों जैसे बने हैं। उनकी शराब खून, चर्बी और मज्जा है, वे हर दिशा में घूमती हैं, और वे शरीर के अंगों की मालाएँ पहनती हैं।

196.18.19

वसन्तगिरिकूटेषु व्योम्नि लोकान्तरेषु च। अवटेषु श्मशानेषु शरीरेषु च देहिनाम् ॥ १९ ॥

vasantagirikūṭeṣu vyomni lokāntareṣu ca| avaṭeṣu śmaśāneṣu śarīreṣu ca dehinām || 19 ||

They live on mountain peaks, in the sky, in other worlds, in pits, in cremation grounds, and inside the bodies of living beings.

वे पर्वत की चोटियों पर, आकाश में, दूसरे लोकों में, गड्ढों में, श्मशानों में, और जीवित प्राणियों के शरीरों के भीतर रहती हैं।

206.18.20

जया च विजया चैव जयन्ती चापराजिता। सिद्धा रक्तालम्बुसा च उत्पला चेति देवताः ॥ २० ॥

jayā ca vijayā caiva jayantī cāparājitā| siddhā raktālambusā ca utpalā ceti devatāḥ || 20 ||

Jaya, Vijaya, Jayanti, Aparajita, Siddha, Rakta, Alambusa, and Utpala are the goddesses.

जया, विजया, जयंती, अपराजिता, सिद्धा, रक्ता, अलम्बुसा और उत्पला, ये सब देवियाँ हैं।

216.18.21

सर्वासामेव मातॄणामष्टावेतास्तु नायिकाः। आसामनुगतास्त्वन्यास्तासामनुगताः पराः ॥ २१ ॥

sarvāsāmeva mātṝṇāmaṣṭāvetāstu nāyikāḥ| āsāmanugatāstvan'yāstāsāmanugatāḥ parāḥ || 21 ||

Among all the Mother goddesses, these eight alone are the chiefs; other goddesses follow them, and still others follow those.

सारी मातृ-देवियों में से बस यही आठ मुखिया हैं; इनके पीछे और देवियाँ चलती हैं, और उनके पीछे भी और देवियाँ चलती हैं।

226.18.22

तासां मध्ये महार्हाणां मातॄणां मुनिनायक । अलम्बुसेति विख्याता माता मानद विद्यते ॥ २२ ॥

tāsāṃ madhye mahārhāṇāṃ mātṝṇāṃ munināyaka | alambuseti vikhyātā mātā mānada vidyate || 22 ||

O foremost of sages, O giver of honor, among these great mothers there is one mother known as Alambusa.

हे मुनियों में श्रेष्ठ, हे सम्मान देने वाले, इन महान माताओं में एक माता है जिसे अलम्बुसा के नाम से जाना जाता है।

236.18.23

वज्रास्थितुण्डश्चण्डाख्य इन्द्रनीलाचलोपमः । तस्यास्तु वाहनं काको वैष्णव्या गरुडो यथा ॥ २३ ॥

vajrāsthituṇḍaścaṇḍākhya indranīlācalopamaḥ | tasyāstu vāhanaṃ kāko vaiṣṇavyā garuḍo yathā || 23 ||

Her vehicle is a crow named Chanda, its beak hard as a diamond, its body like a mountain of sapphire, just as Garuda is the vehicle of Vaishnavi.

उसका वाहन चण्ड नाम का एक कौआ है, जिसकी चोंच हीरे जैसी कठोर है और शरीर नीलम के पहाड़ जैसा है, ठीक वैसे ही जैसे गरुड़ वैष्णवी का वाहन है।

246.18.24

इत्यष्टैश्वर्ययुक्तास्ता मातरो रौद्रचेष्टिताः । कदाचिन्मिलिता व्योम्नि सर्वाः केनापि हेतुना ॥ २४ ॥

ityaṣṭaiśvaryayuktāstā mātaro raudraceṣṭitāḥ | kadācinmilitā vyomni sarvāḥ kenāpi hetunā || 24 ||

So these eight mothers, endowed with such powers, fierce in their ways, once all came together in the sky for some reason.

इस तरह ये आठों माताएँ, ऐसी शक्तियों से भरी और स्वभाव से उग्र, किसी वजह से एक बार आकाश में सब इकट्ठी हो गईं।

256.18.25

उत्सवं परमं चक्रुः परमार्थप्रकाशकम् । वामस्रोतोगता एतास्तुम्बुरुं रुद्रमाश्रिताः ॥ २५ ॥

utsavaṃ paramaṃ cakruḥ paramārthaprakāśakam | vāmasrotagatā etāstumbaruṃ rudramāśritāḥ || 25 ||

They held a great festival that revealed the highest truth. Following the Vama tradition, they were devoted to Tumburu and Rudra.

उन्होंने एक बड़ा उत्सव मनाया जो परम सत्य को प्रकट करने वाला था। वाम मार्ग की अनुयायी होकर वे तुम्बुरु और रुद्र की भक्त थीं।

266.18.26

पूजयित्वा जगत्पूज्यौ देवौ तुम्बुरुभैरवौ । विचित्रार्थाः कथाश्चक्रुर्मदिरामदतोषिताः ॥ २६ ॥

pūjayitvā jagatpūjyau devau tumbarubhairavau | vicitrārthāḥ kathāścakrurmadorāmadatoṣitāḥ || 26 ||

Having worshipped Tumburu and Bhairava, the two gods worshipped by the whole world, they told wondrous tales, delighted with the intoxication of wine.

समस्त संसार द्वारा पूजे जाने वाले दो देवताओं, तुम्बुरु और भैरव, की पूजा करके, और मदिरा के नशे में मगन होकर, उन्होंने अद्भुत कथाएँ सुनाईं।

276.18.27

अथेयमाययौ तासां कथावसरतः कथा । अस्मानुमापतिर्देवः किं पश्यत्यवहेलया ॥ २७ ॥

atheyamāyayau tāsāṃ kathāvasarataḥ kathā | asmānumāpatirdevaḥ kiṃ paśyatyavahēlayā || 27 ||

Then, in the course of their talk, this question came up: does the god who is Uma's husband look at us with contempt?

फिर उनकी बातचीत के बीच यह सवाल उठा, क्या उमा के पति देवता हमें तिरस्कार की नज़र से देखते हैं?

286.18.28

प्रभावं दर्शयामोऽस्य पुनर्नास्मांस्त्वसौ यथा । दृष्टमात्रमहाशक्तिः करिष्यत्यवधीरणम् ॥ २८ ॥

prabhāvaṃ darśayāmo'sya punarnāsmāṃstvasau yathā | dṛṣṭamātramahāśaktiḥ kariṣyatyavadhīraṇam || 28 ||

Let us show him our power, so that once he has seen our great might, he will never scorn us again.

चलो हम उसे अपनी शक्ति दिखाएँ, ताकि हमारी बड़ी शक्ति देखकर वह फिर कभी हमारा तिरस्कार न करे।

296.18.29

इति निश्चित्य ता देव्यो विवर्णवदनाङ्गिकाम् । उमामेव वशीकृत्य प्रोक्षयामासुरादृताः ॥ २९ ॥

iti niścitya tā devyo vivarṇavadanāṅgikām | umāmeva vaśīkṛtya prokṣayāmāsurādṛtāḥ || 29 ||

Resolving this, those goddesses overpowered Uma herself, until her face and body turned pale, and reverently drenched her.

यह तय करके उन देवियों ने उमा को ही वश में कर लिया, यहाँ तक कि उसका चेहरा और शरीर पीला पड़ गया, और आदरपूर्वक उसे भिगो दिया।

306.18.30

माययापहृतां भर्तुरङ्गाद्रङ्गमुपागताम् । तामालोलकचां देव्यः शेपुरोदनतां गताम् ॥ ३० ॥

māyayāpahṛtāṃ bhartur aṅgād raṅgam upāgatām | tām ālolakacāṃ devyaḥ śepurodanatāṃ gatām || 30 ||

She had been drawn away from her husband's side by magic and brought to that gathering; the goddesses cursed her there, her hair in disarray, as she was reduced to weeping.

उसे माया से उसके पति के पास से खींचकर उस सभा में लाया गया था; वहाँ देवियों ने उसे शाप दिया, उसके बाल बिखरे हुए थे, और वह रोने लगी।

316.18.31

पार्वतीप्रोक्षणदिने तस्मिंस्तत्र महोत्सवः । बभूव तासां सर्वासां नृत्यगेयमनोहरः ॥ ३१ ॥

pārvatīprokṣaṇadine tasmiṃstatra mahotsavaḥ | babhūva tāsāṃ sarvāsāṃ nṛtyageyamanoharaḥ || 31 ||

On the day Parvati was sprinkled, a great festival took place there, made beautiful by the dancing and singing of all those goddesses.

पार्वती के छिड़काव के उस दिन, वहाँ एक बड़ा उत्सव हुआ, जो उन सभी देवियों के नाच-गाने से सुंदर बन गया।

326.18.32

अत्यानन्दमनुद्दामरवमेवाम्बरं बभौ । दीर्घावयवविक्षेपविकासिजघनोदराः ॥ ३२ ॥

atyānandamanuddāmaravamevāmbaraṃ babhau | dīrghāvayavavikṣepavikāsijaghanodarāḥ || 32 ||

The sky itself rang with great joy and unrestrained noise; they flung out their long limbs, their hips and bellies flashing as they danced.

आकाश स्वयं अपार आनंद और बेरोकटोक शोर से गूँज उठा; वे अपने लंबे अंग उछालती हुईं नाचती रहीं, जिससे उनके कूल्हे और पेट झलक उठे।

336.18.33

अन्या जहसुरुद्दामतालक्ष्वेडाघनारवम् । लसदङ्गविकारं च ध्वनत्सगिरिकाननाः ॥ ३३ ॥

anyā jahasuruddāmatālakṣveḍāghanāravam | lasadaṅgavikāraṃ ca dhvanatsagirikānanāḥ || 33 ||

Others laughed loudly, with unrestrained clapping and shouting, their bodies shaking and quivering, until the mountains and forests echoed with the sound.

दूसरी देवियाँ ज़ोर से हँसीं, खुलकर ताली बजाती और चिल्लाती हुईं; उनके शरीर काँपते और थरथराते रहे, यहाँ तक कि पहाड़ और जंगल भी उस आवाज़ से गूँज उठे।

346.18.34

अन्या जगुर्ध्वनच्छैलग्रहमापानतोषिताः । वारीव रववद्रञ्जज्जगन्मण्डलकोटरे ॥ ३४ ॥

anyā jagurdhvanacchailagrahamāpānatōṣitāḥ | vārīva ravavadrñjajjaganmaṇḍalakōṭare || 34 ||

Others sang, delighted with their drinking, filling the mountains with echoes; their sound spread like the sound of water, filling the hollow of the whole world.

दूसरी देवियाँ अपनी मदिरा से तृप्त होकर गाने लगीं, जिससे पहाड़ गूँज उठे; उनकी आवाज़ पानी की आवाज़ की तरह फैलकर पूरी दुनिया के खोखले हिस्से में भर गई।

356.18.35

अन्याः पानं पपुः पुष्टचर्चिताङ्गशिरःखुरम् । लीलाघुरघुरारावरणदाकाशकोटरे ॥ ३५ ॥

anyāḥ pānaṃ papuḥ puṣṭacarcitāṅgaśiraḥkhuram | līlāghuraghurārāvaraṇadākāśakōṭare || 35 ||

Others drank their drink, rich and smeared over limb, head, and hoof, its playful gurgling sound echoing in the hollow of the sky.

दूसरी देवियाँ अपना पेय पीती रहीं, जो गाढ़ा था और अंग, सिर और खुर पर लिपटा हुआ था; उसकी खिलवाड़ भरी घुर-घुर ध्वनि आकाश के खोखले हिस्से में गूँजती रही।

366.18.36

पपुरुदगुरथोच्चैः सत्वरा जग्मुरूचुर्जहसुरपुरहौषुः पेतुरुच्चैर्ववल्गुः । ननृतुरनिशमादुः स्वादु मांसं च देव्यस्त्रिभुवनमपवृत्तं चक्ररुन्मत्तवृत्ताः ॥ ३६ ॥

papurudagurathoccaiḥ satvarā jagmurūcurjahasurapurahauṣuḥ peturuccairvavalguḥ | nanṛturaniśamāduḥ svādu māṃsaṃ ca devyastribhuvanamapavṛttaṃ cakrarunmattavṛttāḥ || 36 ||

The goddesses, behaving like the mad and the drunk, drank, sang out, rushed about, spoke, laughed, shouted, fell, leapt about noisily, danced without stopping, and ate sweet meat, and so they threw the three worlds into turmoil.

वे देवियाँ, पागलों और नशे में डूबे लोगों जैसा बर्ताव करती हुईं, पीती रहीं, गातीं, इधर-उधर दौड़तीं, बोलतीं, हँसतीं, चिल्लातीं, गिरतीं, ज़ोर-ज़ोर से उछलतीं, बिना रुके नाचतीं और स्वादिष्ट मांस खाती रहीं, और इस तरह उन्होंने तीनों लोकों को उलट-पुलट कर दिया।