योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Utpatti, Chapter 73उत्पत्ति प्रकरण · सर्ग ७३

Book 3 of the Yoga Vasishtha, chapter 73 — 67 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, उत्पत्ति प्रकरण, अध्याय 73 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

Part ofइस कथा का हिस्सा: The Story of Karkati the Demoness · chapters 68–83अध्याय 68–83

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

13.73.1

श्रीवसिष्ठ उवाच । कर्कटीकटुवृत्तान्तं सर्वमाकर्ण्य वासवः । नारदं परिपप्रच्छ पुनर्जातकुतूहलः ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | karkaṭīkaṭuvṛttāntaṃ sarvamākarṇya vāsavaḥ | nāradaṃ paripapraccha punarjātakutūhalaḥ || 1 ||

Sri Vasishtha said: having heard the whole harsh story of Karkati, Vasava, his curiosity roused again, questioned Narada.

श्री वसिष्ठ ने कहा कि कर्कटी की पूरी दुखभरी कहानी सुनकर इंद्र की उत्सुकता फिर जाग उठी, और उन्होंने नारद से पूछा।

23.73.2

शक्र उवाच । सूचीवृत्तपिशाचत्वं तपसोपार्ज्य तत्तया । कर्कट्या हिममर्कट्या के भुक्ता विभवा मुने ॥ २ ॥

śakra uvāca | sūcīvṛttapiśācatvaṃ tapasopārjya tattayā | karkaṭyā himamarkaṭyā ke bhukta vibhavā mune || 2 ||

Shakra said: O sage, Karkati, the frost ape, gained the state of a needle-natured ghost through her austerity. What powers did she then enjoy?

इंद्र ने कहा, हे मुनि, कर्कटी, वह बर्फ़ की बंदरिया, तपस्या से सुई जैसी भूत-प्रेत की शक्ति पा चुकी थी। फिर उसने कौन-कौन सी शक्तियां भोगीं?

33.73.3

श्रीनारद उवाच । जीवसूच्याः पिशाचत्वं गतायाः शक्र पेलवम् । आसीत्कार्ष्णायसी सूची तस्याः समवलम्बनम् ॥ ३ ॥

śrīnārada uvāca | jīvasūcyāḥ piśācatvaṃ gatāyāḥ śakra pelavam | āsītkārṣṇāyasī sūcī tasyāḥ samavalambanam || 3 ||

Sri Narada said: O Shakra, when she, the living needle, reached that subtle ghost-nature, a needle of black iron was her support.

श्री नारद ने कहा, हे इंद्र, जब वह जीवित सुई इस सूक्ष्म भूत-दशा को पा गई, तो काले लोहे की एक सुई ही उसका सहारा बनी।

43.73.4

तत्समालम्बनं त्यक्त्वा व्योमवातरथस्थया । प्राणमारुतमार्गेण तया देहप्रविष्टया ॥ ४ ॥

tatsamālambanaṃ tyaktvā vyomavātarathasthayā | prāṇamārutamārgeṇa tayā dehapraviṣṭayā || 4 ||

Giving up that support, riding the chariot of the sky wind, she entered bodies by the path of the breath.

उस सहारे को छोड़कर, आकाश की हवा के रथ पर सवार होकर, वह प्राण वायु के रास्ते से शरीरों में घुस गई।

53.73.5

सर्वेषामान्त्रतन्त्रीणां स्नायुमेदोवसासृजाम् । रन्ध्रेण पक्षिणेवान्तर्निलीनं मलिनात्मनाम् ॥ ५ ॥

sarveṣāmāntratantṛīṇāṃ snāyumedovasāsṛjām | randhreṇa pakṣiṇevāntarnilīnaṃ malinātmanām || 5 ||

Through a small opening, like a bird, she hid herself inside — among all the gut strings, sinews, fat, marrow and blood — of those with unclean bodies.

किसी छोटे से छेद से, पक्षी की तरह, वह मैले शरीर वालों की आंतों, नसों, चर्बी, गूदे और खून के बीच अंदर जा छिपती।

63.73.6

यस्यां नाड्यां नभोवायुर्माति तत्तामुपेतया । तत्र शूलं कृतं स्थूलन्यग्रोधाग्र इवोत्कटम् ॥ ६ ॥

yasyāṃ nāḍyāṃ nabhovāyurmāti tattāmupetayā | tatra śūlaṃ kṛtaṃ sthūlanyagrodhāgra ivotkaṭam || 6 ||

Entering that very channel in which the breath is held, she made there a sharp, fierce pain, like the thick tip of a banyan shoot.

जिस नाड़ी में सांस समाई रहती है उसी में घुसकर, वह वहां एक तेज़ और भयंकर दर्द पैदा कर देती, जैसे बरगद की मोटी नोक चुभ रही हो।

73.73.7

तच्छरीरेन्द्रियैस्तानि तथान्यानि बहूनि च । भुक्तानि नरमांसानि भोजनान्युचितानि च ॥ ७ ॥

taccharīrendriyais tāni tathānyāni bahūni ca | bhuktāni naramāṃsāni bhojanānyucitāni ca || 7 ||

With that body's organs she ate those things and many others too — human flesh, and other food fit for eating.

उस शरीर के अंगों से वह वह सब और और भी बहुत कुछ खाती, मनुष्य का मांस भी, और खाने लायक और चीज़ें भी।

83.73.8

सुप्तं विवलितानल्पमालया मुग्धबालया । कान्तवक्षःस्थलस्यूतसृष्टपत्रकपोलया ॥ ८ ॥

suptaṃ vivvalitānalpamālayā mugdhbālayā | kāntavakṣaḥsthalasyūtasṛṣṭapatrakapolayā || 8 ||

She lay asleep, greatly restless, as an innocent young girl, her cheek painted with a leaf pattern pressed close against her lover's chest.

वह सोई रहती, बहुत बेचैन, एक भोली-सी जवान लड़की बनकर, अपने प्रेमी की छाती से सटा हुआ पत्तों से रंगा गाल लिए।

93.73.9

विद्रुतं वीतशोकासु विहङ्गा वनवीथिषु । कल्पद्रुमौघपुष्पाग्रद्विगुणाम्भोजपङ्क्तिषु ॥ ९ ॥

vidrutaṃ vītaśokāsu vihaṅgā vanavīthiṣu | kalpadrumaughapuṣpāgradviguṇāmbhojapaṅktiṣu || 9 ||

Like a bird she ran and flew through forest paths free of sorrow, past rows of lotuses that looked doubled by the flowers of wish-granting trees above them.

पक्षी की तरह वह उन वन-रास्तों में दौड़ती-उड़ती जहां कोई दुख नहीं था, कमलों की उन पंक्तियों के पास से जो ऊपर के कल्पवृक्षों के फूलों से दुगुनी दिखतीं।

103.73.10

पीत आमोदमन्दारमकरन्दकणासवः । वनेष्वमरशैलानामलिन्यामलिलीलया ॥ १० ॥

pīta āmodamandāramakarandakaṇāsavaḥ | vaneṣvamarśailānāmaliyāmalilīlayā || 10 ||

In the groves of the mountains of the gods, like a bee at play, she drank the fragrant nectar drops of coral-tree blossoms. This line is damaged in both the Devanagari and the IAST, and the rendering here is only the closest plausible sense.

देवताओं के पर्वतों के बागों में, भौंरे के खेल की तरह, वह मंदार के फूलों का सुगंधित रस-कण पीती। यह पंक्ति देवनागरी और IAST दोनों में बिगड़ी हुई है, यह अनुवाद केवल निकटतम संभव अर्थ है।

113.73.11

चर्वितानि शवाङ्गानि गृध्र्याऽर्तानि वृद्धयाखड्गपृष्ठ्येव संग्रामे वीराङ्गानि जवेद्धया ॥ ११ ॥

carvitāni śavāṅgāni gṛdhryā''artāni vṛddhayākhaḍgapṛṣṭhyeva saṃgrāme vīrāṅgāni javeddhayā || 11 ||

As an aged, suffering vulture, she chewed the limbs of corpses, the way, in battle, a swift striking sword cuts through the limbs of warriors.

एक बूढ़ी, दुखी गिद्धिन की तरह वह लाशों के अंग चबाती, जैसे युद्ध में तेज़ चलती तलवार वीरों के अंगों को काट देती है।

123.73.12

सर्वाङ्गकोशनाडीषु दिक्ष्विवानिललेखयाउड्डीनमवडीनं च काचौघव्योमवीथिषु ॥ १२ ॥

sarvāṅgakośanāḍīṣu dikṣvivānilalekhayāuḍḍīnamavaḍīnaṃ ca kācaughavyomavīthiṣu || 12 ||

Like a streak of wind moving in every direction, she flew up and flew down through all the channels inside the body's coverings, in sky paths crowded with masses of crystal.

हवा की एक धार की तरह हर दिशा में बहती हुई, वह शरीर के भीतर की सब नाड़ियों में ऊपर-नीचे उड़ती, आकाश के उन रास्तों में जो क्रिस्टल के ढेरों से भरे थे।

133.73.13

विराडात्महृदि प्राणवातस्पन्दाः स्फुरन्ति तुयथा तथा प्रस्फुरितं प्रतिदेहगृहं तया ॥ १३ ॥

virāḍātmahṛdi prāṇavātaspandāḥ sphuranti tuyathā tathā prasphuritaṃ pratidehagṛhaṃ tayā || 13 ||

Just as the pulses of the breath throb in the heart of the cosmic being, so too she throbbed through the house of each and every body.

जैसे विराट पुरुष के हृदय में प्राण-वायु की धड़कन चलती है, वैसे ही वह हर शरीर रूपी घर में धड़कती रहती।

143.73.14

सर्वप्राणिशरीरेषु भान्ति चिच्छक्तयस्तथादीपप्रभाभासितया गृहिण्येव स्वसद्मसु ॥ १४ ॥

sarvaprāṇiśarīreṣu bhānti cicchaktayastathādīpaprabhābhāsitayā gṛhiṇyeva svasadmasu || 14 ||

As the powers of consciousness shine in the bodies of all living beings, so she shone there, lit like a lamp's glow, like a housewife inside her own home.

जैसे चेतना की शक्तियां सब जीवों के शरीर में चमकती हैं, वैसे ही वह वहां चमकती, दीये की रोशनी से जगमगाती, अपने ही घर में गृहिणी की तरह।

153.73.15

विहृतं रुधिरेष्वन्तर्द्रवशक्त्येव वारिषुअब्धिष्वावर्तवृत्त्येव जठरेषु विवल्गितम् ॥ १५ ॥

vihṛtaṃ rudhireṣvantardravaśaktyeva vāriṣuabdhiṣvāvartavṛttyeva jaṭhareṣu vivalgitam || 15 ||

She moved within the blood, like the flowing power inside water. She turned within bellies, like a whirlpool turning in the sea.

वह खून के भीतर बहती, जैसे पानी के भीतर बहने की शक्ति होती है। वह पेटों के भीतर घूमती, जैसे समुद्र में भंवर घूमता है।

163.73.16

सुप्तं मेदःसु शुभ्रेषु शेषाङ्गेष्विव शौरिणा। स्वादितश्चाङ्गगन्धोऽन्तः पीतशक्त्यामृतं यथा॥ १६ ॥

suptaṃ medaḥsu śubhreṣu śeṣāṅgeṣviva śauriṇā| svāditaścāṅgagandho'ntaḥ pītaśaktyāmṛtaṃ yathā|| 16 ||

She slept within the white fat, as Vishnu sleeps upon the serpent Shesha, and she tasted the body's inner fragrance from within, the way one drinks nectar with full delight.

वह सफ़ेद चर्बी में सो जाती, जैसे विष्णु शेषनाग पर सोते हैं, और शरीर के भीतर की सुगंध को ऐसे चखती जैसे कोई पूरे आनंद से अमृत पीता है।

173.73.17

तरुगुल्मौषधादीनां हृदौजान्यनिलश्रिया। परिभुक्तान्यशुक्लानि हिंसयोधीकृतानि च॥ १७ ॥

tarugulmauṣadhādīnāṃ hṛdaujānyanilaśriyā| paribhuktānyaśuklāni hiṃsayodhīkṛtāni ca|| 17 ||

By the power of the wind within her, she fed on the inner strength of trees, shrubs and herbs, impure things made fit to eat through killing.

अपने भीतर की हवा की शक्ति से वह पेड़ों, झाड़ियों और जड़ी-बूटियों की भीतरी शक्ति खा जाती, अशुद्ध चीज़ें जिन्हें मारकर खाने लायक बनाया गया था।

183.73.18

अथो जीवमयी सूची स्यामिति स्थावरेण सा। संपन्ना तापसी सूची चेतना पावनी सिता॥ १८ ॥

atho jīvamayī sūcī syāmiti sthāvareṇa sā| saṃpannā tāpasī sūcī cetanā pāvanī sitā|| 18 ||

Then, thinking, may I become a living needle, she, through austerity done as a still, unmoving being, became that ascetic needle, conscious, pure and white.

फिर यह सोचकर कि मैं जीवित सुई बन जाऊं, वह एक स्थिर, बिना हिले-डुले तपस्या करते हुए वह तपस्विनी सुई बन गई, सचेत, शुद्ध और सफ़ेद।

193.73.19

अदृश्यया तया चेह मारुतोग्रतुरंगया। अयःसूच्याऽनिलतया वहन्त्या दिक्ष्वरुद्धया॥ १९ ॥

adṛśyayā tayā ceha mārutograturaṅgayā| ayaḥsūcyā'nilatayā vahantyā dikṣvaruddhayā|| 19 ||

And so, invisible, with the wind as her fierce steed, moving as air inside the iron needle, unstopped in any direction,

और इस तरह, अदृश्य होकर, तेज़ हवा को अपना घोड़ा बनाकर, लोहे की सुई के भीतर हवा बनकर बहती हुई, किसी भी दिशा में बिना रुके,

203.73.20

पतिं भुक्तं विलसितं दत्तं दापितमाहृतम्। नर्तितं गीतमुषितमनन्तैः प्राणिदेहकैः॥ २० ॥

patiṃ bhuktam vilasitaṃ dattaṃ dāpitaṃ āhṛtam| nartitaṃ gītamuṣitaṃ anantaiḥ prāṇidehakaiḥ|| 20 ||

through countless bodies of living beings she had a husband, ate, took her pleasure, gave, made others give, took things, danced, sang and dwelled.

अनगिनत जीवों के शरीरों के सहारे उसका पति भी हुआ, वह खाती, आनंद लेती, देती, दूसरों से दिलवाती, ले लेती, नाचती, गाती और रहती भी।

213.73.21

अदृश्ययाऽशरीरिण्या मनःपवनदेहया । कृतमाकाशरूपिण्या न तदस्ति न यत्तया ॥ २१ ॥

adṛśyayā'śarīriṇyā manaḥpavanadehayā | kṛtamākāśarūpiṇyā na tadasti na yattayā || 21 ||

Invisible, without a body of her own, with mind and wind as her body, taking the form of empty space, there was nothing that she did not do.

अदृश्य, बिना अपने शरीर के, मन और हवा को ही शरीर बनाकर, आकाश जैसा रूप लेकर, ऐसा कुछ नहीं था जो उसने न किया हो।

223.73.22

मत्तया शक्तयास्वादरसाच्चलितमेतया । कालमालानमाश्रित्य करिण्येव विवल्गितम् ॥ २२ ॥

mattayā śaktayāsvādarasāccalitametayā | kālamālānamāśritya kariṇyeva vivalgitam || 22 ||

Drunk on the taste of her own power, moved by that relish, she stirred and struggled, like a female elephant tied to the post of time.

अपनी ही शक्ति के स्वाद में मस्त होकर, उसी नशे से हिलती-डुलती, वह तड़पती और छटपटाती, जैसे कोई हथिनी काल के खूंटे से बंधी हो।

233.73.23

कल्लोलबहुलाधूतदेहदृष्टनदीष्वलम् । वेगैर्वेधुर्यकारिण्या मत्तया मकरायितम् ॥ २३ ॥

kallolabahulādhūtadehadṛṣṭanadīṣvalam | vegairvedhuryakāriṇyā mattayā makarāyitam || 23 ||

In rivers thick with waves, where her body was seen tossed about, she, drunk and made unsteady by the currents, acted like a crocodile.

उन नदियों में जहां लहरें बहुत थीं, जहां उसका शरीर इधर-उधर उछलता दिखता, वह धाराओं से मतवाली और डगमगाई हुई, मगरमच्छ की तरह बरतती।

243.73.24

अशक्तया निगिरितुं मेदोमांसं तथा हृदि । नूनं रुदितमर्थाढ्यवृद्धातुरधिया यथा ॥ २४ ॥

aśaktayā nigirituṃ medomāṃsaṃ tathā hṛdi | nūnaṃ ruditamarāḍhyavṛddhāturadhiyā yathā || 24 ||

Unable to swallow the fat and flesh, she surely wept within, like a rich old man, sick at heart over his wealth.

चर्बी और मांस को निगल न पाने पर, वह भीतर ही भीतर ज़रूर रो पड़ती, जैसे कोई धनी बूढ़ा अपने धन की चिंता में बीमार-सा हो जाता है।

253.73.25

अजोष्ट्रमृगहस्त्यश्वसिंहव्याघ्रादिनर्तितम् । नर्तक्येव चिरं रङ्गे वलयाङ्गदमङ्गके ॥ २५ ॥

ajoṣṭramṛgahastyāśvasiṃhavyāghrādinartitam | nartakyeve ciraṃ raṅge valayāṅgadamaṅgake || 25 ||

Like a dancing girl performing for a long time on a stage, with bangles and armbands on her limbs, she was made to dance as a goat, a camel, a deer, an elephant, a horse, a lion, a tiger and other animals.

जैसे कोई नर्तकी बहुत देर तक मंच पर हाथों-पैरों में चूड़ियाँ और बाजूबंद पहने नाचती रहती है, वैसे ही उसे बकरी, ऊँट, हिरण, हाथी, घोड़ा, शेर, बाघ और दूसरे जानवरों की तरह नचाया गया।

263.73.26

बहिरन्तश्च वायूनामेकत्वमनुजातया । गन्धलेखिकयेवान्तः स्थितं दुर्बलया तथा ॥ २६ ॥

bahirantaśca vāyūnāmekatvamanujātayā | gandhalekhikayevāntaḥ sthitaṃ durbalayā tathā || 26 ||

Having taken on the oneness of the winds, both outside and inside, weak as she was, she remained within like a thin streak of scent.

बाहर और भीतर की हवाओं के साथ एक हो जाने के कारण, कमज़ोर होकर वह भीतर वैसे ही टिकी रही जैसे सुगंध की एक पतली लकीर टिकी रहती है।

273.73.27

मन्त्रौषधितपोदानदेवपूजादिभिर्हता । बहिर्गिरिनदीतुङ्गतरङ्गवदुपद्रुता ॥ २७ ॥

mantrauṣadhitapodānadevapūjādibhirhatā | bahirgirinadītuṅgatarangavadupadhutā || 27 ||

Struck by mantras, herbs, austerities, gifts, worship of gods and other such means, she was troubled from outside like the high waves of a mountain river.

मंत्रों, जड़ी-बूटियों, तपस्या, दान और देवताओं की पूजा जैसी चीज़ों से चोट खाकर, वह बाहर से पहाड़ी नदी की ऊँची लहरों की तरह परेशान हो उठी।

283.73.28

दीपप्रभेवाविज्ञातगतिर्गत्याशु लीयते । अयःसूच्यां मातरीव तत्र निर्वृतिमेति सा ॥ २८ ॥

dīpaprabhevāvijñātagatirgatyāśu līyate | ayaḥsūcyāṃ mātarīva tatra nirvṛtimeti sā || 28 ||

Like the light of a lamp whose movement no one can trace, she quickly melted away in her going; there, like a breath of wind entering an iron needle, she came to rest.

जैसे दीये की लौ की गति किसी को पता नहीं चलती, वैसे ही वह चलते-चलते जल्दी ही विलीन हो गई; और वहाँ, जैसे हवा किसी लोहे की सुई में जाकर टिक जाती है, वैसे ही उसे शांति मिली।

293.73.29

स्ववासनानुसारेण सर्व आस्पदमीहते । सूचित्वमेव राक्षस्या सूचीत्वेनास्पदीकृतम् ॥ २९ ॥

svavāsanānusāreṇa sarva āspadamīhate | sūcitvameva rākṣasyā sūcītvenāspadīkṛtam || 29 ||

Everyone seeks a resting place according to their own inner leaning; the rakshasi found her resting place in the very state of being a needle, through needle-ness itself.

हर कोई अपनी भीतरी चाहत के अनुसार ही अपना ठिकाना ढूँढता है; उस राक्षसी ने भी सुई बनने में ही, सुई के रूप में ही अपना ठिकाना पा लिया।

303.73.30

सर्वा विहृत्यापि दिशः स्वमेवास्पदमापदि । जीवसूची लोहसूचीमिवायाति जडो जनः ॥ ३० ॥

sarvā vihṛtyāpi diśaḥ svamevāspadamāpadi | jīvasūcī lohasūcīmivāyāti jaḍo janaḥ || 30 ||

Even after wandering through all directions, in trouble one comes back to one's own resting place; so the living needle came to the iron needle, as a dull-witted person returns to his old habit.

सारी दिशाओं में घूम लेने के बाद भी, मुसीबत में आदमी अपने ही ठिकाने पर लौट आता है; उसी तरह जीवित सुई लोहे की सुई के पास आ गई, जैसे कोई मूर्ख व्यक्ति अपनी पुरानी आदत की ओर लौट आता है।

313.73.31

एवं प्रयतमाना सा विहरन्ती दिशो दश। मानसीं तृप्तिमायाता न शारीरीं कदाचन ॥ ३१ ॥

evaṃ prayatamānā sā viharantī diśo daśa| mānasīṃ tṛptimāyātā na śārīrīṃ kadācana || 31 ||

Thus trying hard, wandering the ten directions, she reached satisfaction in her mind, but never at any time bodily satisfaction.

इस तरह कोशिश करते हुए, दसों दिशाओं में घूमते हुए, उसे मन से तो संतोष मिल गया, पर शरीर से कभी नहीं मिला।

323.73.32

सति धर्मिणि धर्मा हि संभवन्तीह नासति। शरीरं विद्यते यस्य तस्य तत्किल तृप्यति ॥ ३२ ॥

sati dharmiṇi dharmā hi saṃbhavantīha nāsati| śarīraṃ vidyate yasya tasya tatkila tṛpyati || 32 ||

Qualities can arise only when the thing that holds them exists, not when it does not exist; only the one who has a body truly gets satisfied.

गुण तभी हो सकते हैं जब गुण रखने वाली चीज़ हो, न होने पर नहीं; जिसके पास शरीर है, सचमुच वही तृप्त हो सकता है।

333.73.33

अथ तृप्तस्य देहस्य स्मरणात्प्राक्तनस्य सा। बभूव दुःखितस्वान्ता पूर्णोदरसुखार्थिनी ॥ ३३ ॥

atha tṛptasya dehasya smaraṇātprāktanasya sā| babhūva duḥkhitasvāntā pūrṇodarasukhārthinī || 33 ||

Then, remembering her earlier body that used to feel satisfied, she became sad at heart, wanting the pleasure of a full stomach.

फिर अपने पहले के उस शरीर को याद करके, जो कभी तृप्त हुआ करता था, वह मन ही मन दुखी हो गई और पेट भरे होने के सुख की चाह करने लगी।

343.73.34

ततः प्राक्तनदेहार्थं करिष्ये विपुलं तपः। इति संचिन्त्य तपसे देशं निर्णीय सात्मना ॥ ३४ ॥

tataḥ prāktanadehārthaṃ kariṣye vipulaṃ tapaḥ| iti saṃcintya tapase deśaṃ nirṇīya sātmanā || 34 ||

"Then, for the sake of getting back my earlier body, I will do great austerity" - thinking this, she herself decided on a place for her austerity.

"तो मैं अपने पहले वाले शरीर को पाने के लिए बड़ी तपस्या करूँगी" - यह सोचकर उसने खुद ही तपस्या के लिए एक जगह तय कर ली।

353.73.35

विवेशाकाशगृध्रस्य हृदयं तरुणस्य सा। प्राणमारुतमार्गेण खं खगीव बिलेशया ॥ ३५ ॥

viveśākāśagṛdhrasya hṛdayaṃ taruṇasya sā| prāṇamārutamārgeṇa khaṃ khagīva bileśayā || 35 ||

She entered the heart of a young vulture flying in the sky, through the path of the breath, into that empty space, like a snake entering its hole.

वह आकाश में उड़ते एक जवान गिद्ध के हृदय में, साँस के रास्ते से, उस खाली जगह में घुस गई, जैसे कोई साँप अपने बिल में घुस जाता है।

363.73.36

गृध्रः स्वामयसूचित्वं कश्चिदेतत्समाश्रितः । नितान्तप्रेरितः सूच्या कर्तुं मन उपाददे ॥ ३६ ॥

gṛdhraḥ svāmayasūcitvaṃ kaścide tatsamāśritaḥ | nitāntapreritaḥ sūcyā kartuṃ mana upādade || 36 ||

The vulture, feeling within himself something like the prick of a needle from sickness, driven hard by that needle, made up his mind to act.

गिद्ध को अपने भीतर मानो किसी बीमारी की सुई जैसी चुभन महसूस हुई; उस सुई से बुरी तरह प्रेरित होकर, उसने कुछ करने का मन बना लिया।

373.73.37

सूचीमादाय गृध्रोऽसौ ययौ तच्चिन्तितं गिरिम् । अन्तःसूचिपिशाच्यन्ते नुन्नोऽब्द इव वायुना ॥ ३७ ॥

sūcīmādāya gṛdhro'sau yayau taccintitaṃ girim | antaḥsūcipiśācyante nunnobda iva vāyunā || 37 ||

Carrying that needle within him, the vulture went to the mountain she had in mind, pushed on by the needle-demoness inside him, like a cloud driven by the wind.

उस सुई को अपने भीतर लिए हुए, गिद्ध उसी पहाड़ की ओर चल पड़ा जो उस राक्षसी के मन में था; भीतर बैठी सुई-रूपी राक्षसी से धकेला जाकर, वह वैसे ही चला जैसे बादल हवा से चलता है।

383.73.38

तत्राजने महारण्ये स्थापयामास तामसौ । सर्वसंकल्परहिते पदे योगीव चेतनाम् ॥ ३८ ॥

tatrajane mahāraṇye sthāpayāmāsa tāmasau | sarvasaṅkalparahite pade yogīva cetanām || 38 ||

There, in that great forest empty of people, he set her down, as a yogi settles his mind in a state free of all thought.

वहाँ उस बड़े, निर्जन जंगल में उसने उसे वैसे ही टिका दिया, जैसे कोई योगी अपने मन को हर विचार से खाली अवस्था में टिका देता है।

393.73.39

एकेनैवाशु सा तेन पादप्रान्तेन सुस्थिता । संप्रतिष्ठापितेवाद्रिमूर्ध्नि गृध्रेण देवता ॥ ३९ ॥

ekenaivāśu sā tena pādaprāntena susthitā | saṃpratiṣṭhāpitevādrimūrdhni gṛdhreṇa devatā || 39 ||

With just the tip of that one claw, she was quickly and firmly settled, as if the vulture had installed a deity on the mountaintop.

उसके सिर्फ़ एक पंजे के सिरे भर से वह जल्दी ही मज़बूती से टिक गई, मानो गिद्ध ने पहाड़ की चोटी पर किसी देवी की मूर्ति स्थापित कर दी हो।

403.73.40

रजःकणगृहस्थाणुशिरस्येकेन सानुना । पादेनातिष्ठदुद्ग्रीवं शिखीव गिरिमूर्धनि ॥ ४० ॥

rajaḥkaṇagṛhasthāṇuśirasyekena sānunā | pādenātiṣṭhadudgrīvaṃ śikhīva girimūrdhani || 40 ||

On a ridge whose top held a stump covered with grains of dust, she stood on one foot with her neck raised, like a peacock on a mountain peak.

धूल के कणों से भरे एक ठूँठ की चोटी पर वह एक पैर के सहारे गर्दन उठाए खड़ी रही, जैसे कोई मोर पहाड़ की चोटी पर खड़ा हो।

413.73.41

उत्थितां स्थापितां सूचीं गृध्रेण जीवसूचिका । दृष्ट्वा बहिर्विनिर्गन्तुं खगदेहात्प्रचक्रमे ॥ ४१ ॥

utthitāṃ sthāpitāṃ sūcīṃ gṛdhreṇa jīvasūcikā | dṛṣṭvā bahirvinirgantuṃ khagadehātpracakrame || 41 ||

Seeing the needle raised up and set in place by the vulture, the living needle began to come out of the bird's body.

गिद्ध द्वारा खड़ी करके टिकाई गई सुई को देखकर, वह जीवित सुई पक्षी के शरीर से बाहर निकलने लगी।

423.73.42

खगदेहान्निर्जगाम सूची प्रोन्मुखचेतना । पवनाद्गन्धलेखेव घ्राणवातलवोन्मुखी ॥ ४२ ॥

khagadehānnirjagāma sūcī pronmukhacetanā | pavanādgandhalekheva ghrāṇavātalavonmukhī || 42 ||

The needle, her mind turned eagerly outward, came out of the bird's body, like a streak of scent leaving the wind, heading toward a whiff of air near the nose.

अपनी चेतना को बाहर की ओर लगाए हुए वह सुई पक्षी के शरीर से बाहर निकल आई, जैसे हवा में से सुगंध की कोई लकीर नाक की साँस की ओर बढ़ जाती है।

433.73.43

जगाम गृध्रः स्वं देशं भारं त्यक्त्वेव भारिकः । निवृत्तव्याधिरिव स बभूवान्तरनाकुलः ॥ ४३ ॥

jagāma gṛdhraḥ svaṃ deśaṃ bhāraṃ tyaktveva bhārikaḥ | nivṛttavyādhiriva sa babhūvāntaranākulaḥ || 43 ||

The vulture went to his own place, like a porter who has set down his load; he became untroubled within, like one freed from illness.

गिद्ध अपने ठिकाने चला गया, जैसे कोई मज़दूर अपना बोझ उतारकर जाता है; वह भीतर से वैसे ही निश्चिंत हो गया जैसे कोई बीमारी से ठीक हुआ व्यक्ति होता है।

443.73.44

अतः सूचिस्तयाधारस्तपसे परिकल्पिता । दृढः सुसदृशोऽर्थानां विनियोगो हि राजते ॥ ४४ ॥

ataḥ sūcistayādhārastapase parikalpitā | dṛḍhaḥ susadṛśo'rthānāṃ vinayogo hi rājate || 44 ||

So the needle was made by her a support for her austerity; indeed, a firm and well-matched use of a thing shows its worth.

इस तरह उसने उस सुई को अपनी तपस्या का सहारा बना लिया; सच तो यह है कि किसी चीज़ का दृढ़ और सही ढंग से किया गया इस्तेमाल ही शोभा देता है।

453.73.45

न ह्यमूर्तस्य सिध्यन्ति विनाधारं किल क्रियाः । इत्याधारैकनिष्ठत्वमाश्रित्यासौ तपःस्थिता ॥ ४५ ॥

na hyamūrtasya sidhyanti vinādhāraṃ kila kriyāḥ | ityādhāraikanishtatvamāśrityāsau tapassthitā || 45 ||

For the actions of one without form cannot succeed without a support - thinking this, she relied wholly on that one support and stayed fixed in her austerity.

क्योंकि जिसका कोई रूप नहीं है, उसके काम बिना किसी सहारे के सिद्ध नहीं होते - यह सोचकर वह पूरी तरह उसी एक सहारे पर टिककर तपस्या में डटी रही।

463.73.46

जीवसूची लोहसूचीं पिशाची शिंशपामिव। सर्वतो वलयामास वात्येवामोदलेखिकाम् ॥ ४६ ॥

jīvasūcī lohasūcīṃ piśācī śiṃśapāmiva| sarvato valayāmāsa vātyevāmodalekhikām || 46 ||

The living needle wrapped herself around the iron needle on all sides, as a demoness winds around a shisham tree, as a whirlwind winds around a streak of scent.

जीवित सुई ने लोहे की सुई को चारों ओर से वैसे ही लपेट लिया, जैसे कोई पिशाचिनी शीशम के पेड़ को लपेट लेती है, या जैसे बवंडर सुगंध की एक लकीर को अपने में लपेट लेता है।

473.73.47

ततस्ततः प्रभृत्येषा सूची दीर्घतपस्विनी। अरण्यान्यां स्थिता शक्र तत्र वर्षगणान्बहून् ॥ ४७ ॥

tatastataḥ prabhṛtyeṣā sūcī dīrghatapasvinī| araṇyānyāṃ sthitā śakra tatra varṣagaṇānbahūn || 47 ||

From that time on, Shakra, this needle, a long-practising ascetic, has stayed there in that forest for many years.

हे शक्र, तभी से यह सुई, एक दीर्घकाल से तपस्या करने वाली तपस्विनी, उसी जंगल में कई वर्षों से टिकी हुई है।

483.73.48

तस्या वरार्थं यत्नं त्वं कुरु कर्तव्यकोविद। चिरेण संभृतं लोकमलं दग्धुं हि तत्तपः ॥ ४८ ॥

tasyā varārthaṃ yatnaṃ tvaṃ kuru kartavyakovida| cireṇa saṃbhṛtaṃ lokamalaṃ dagdhuṃ hi tattapaḥ || 48 ||

You, who know what should be done, make an effort to give her a boon; that austerity, gathered over so long a time, is indeed enough to burn away the world's impurity.

तुम, जो करने योग्य काम को जानते हो, उसे वरदान देने का प्रयास करो; इतने लंबे समय से इकट्ठा हुई वह तपस्या तो पूरी दुनिया की मैल जला डालने में समर्थ है।

493.73.49

श्रीवसिष्ठ उवाच। इति नारदतः श्रुत्वा शक्रः सूचीनिरीक्षणे। मारुतं प्रेषयामास दशदिङ्मण्डलान्यथ ॥ ४९ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca| iti nāradataḥ śrutvā śakraḥ sūcīnirīkṣaṇe| mārutaṃ preṣayāmāsa daśadiṅmaṇḍalānyatha || 49 ||

Sri Vasishtha said: Hearing this from Narada, Indra sent the wind god to look for the needle ascetic through the circles of the ten directions.

श्री वसिष्ठ ने कहा, नारद से यह सुनकर इंद्र ने उस सुई तपस्विनी को खोजने के लिए वायुदेव को दसों दिशाओं में भेजा।

503.73.50

जगामाथ मरुत्संविदात्मना तामवेक्षितुम्। अथामुच्य नभोमार्गं विचचार त्वरान्वितः ॥ ५० ॥

jagāmātha marutsanvidātmanā tāmavekṣitum| athāmucya nabhomārgaṃ vicacāra tvarānvitaḥ || 50 ||

Then the wind god went, in the form of pure awareness, to see her; taking to the path of the sky, he moved about quickly, in a great hurry.

फिर वायुदेव अपनी चेतना के रूप में उसे देखने के लिए गए; आकाश के मार्ग में जाकर वे बड़ी जल्दी में इधर उधर घूमने लगे।

513.73.51

सा तस्य संवित्क्षिप्रार्धेनैव सर्वगता सती । परमार्चिरिवाविघ्नं सहसैव ददर्श ह ॥ ५१ ॥

sā tasya saṃvitkṣiprārdhenaiva sarvagatā satī | paramārcirivāvighnaṃ sahasaiva dadarśa ha || 51 ||

His awareness, present everywhere, suddenly saw her in just half an instant, without any hindrance, like a great flame of light spreading unchecked.

उसकी चेतना, जो हर जगह मौजूद थी, आधे ही पल में अचानक उसे देख गई, बिना किसी रुकावट के, जैसे कोई तेज ज्योति बिना रुके फैल जाती है।

523.73.52

भूमेः सप्तसमुद्रान्ते निबद्धां विपुलस्थलीम् । लोकालोकाद्रिरसनां ततो मणिमयोपमम् ॥ ५२ ॥

bhūmeḥ saptasamudrānte nibaddhāṃ vipulasthalīm | lokālokādrirasanāṃ tato maṇimayopamam || 52 ||

He saw the vast earth held within its seven oceans, girded by the Lokaloka mountain, looking as if it were made of jewels.

उसने देखा कि विशाल पृथ्वी अपने सात समुद्रों के भीतर बंधी है, लोकालोक पर्वत से घिरी है, और मानो रत्नों से बनी हुई दिखती है।

533.73.53

स्वादूदकाब्धिवलयं सकोटरककुब्गणम् । पुष्करद्वीपवलयं तदन्तर्गिरिमण्डले ॥ ५३ ॥

svādūdakābdhivalayaṃ sakoṭarakakubgaṇam | puṣkaradvīpavalayaṃ tadantargirimaṇḍale || 53 ||

He saw the ring of the sweet water ocean with its hollow regions all around, and the ring of Pushkara island, inside its circle of mountains.

उसने देखा मीठे पानी के समुद्र का घेरा, जिसके चारों ओर खोखले प्रदेश थे, और पुष्कर द्वीप का घेरा, उसके भीतर के पर्वतों के बीच।

543.73.54

मदिराम्भोधिवलयं तज्जलेचरसंस्थितम् । गोमेदद्वीपकटकं तन्मध्यविषयव्रजम् ॥ ५४ ॥

madirāmbhodhivalayaṃ tajjalecharasaṃsthitam | gomedadvīpakaṭakaṃ tanmadhyaviṣayavrajam || 54 ||

He saw the ring of the ocean of wine, with the creatures living in its waters, the ridge of Gomeda island, and the group of lands lying within it.

उसने देखा शराब जैसे समुद्र का घेरा, जिसके पानी में जीव रहते थे, गोमेद द्वीप की सीमा, और उसके बीच बसे देशों का समूह।

553.73.55

इक्षूदकाब्धिपरिखं शान्तं गिरिगणान्तरम् । क्रौञ्चद्वीपोर्वरापीठं शान्तं गतगिरिक्रमम् ॥ ५५ ॥

ikṣūdakābdhiparikhaṃ śāntaṃ girigaṇāntaram | krauñcadvīporvarāpīṭhaṃ śāntaṃ gatagirikramam || 55 ||

He saw the calm moat of the ocean of sugarcane juice, lying between its mountains, and the calm, fertile land of Krauncha island with its orderly row of mountains.

उसने देखा गन्ने के रस जैसे समुद्र की शांत खाई, जो उसके पर्वतों के बीच फैली थी, और क्रौंच द्वीप की शांत उपजाऊ भूमि, जिसमें पर्वत एक कतार में खड़े थे।

563.73.56

क्षीराब्धिमुक्तावलयं समध्यगतनायकम् । श्वेताख्यद्वीपवलयं सभूतप्रविभागकम् ॥ ५६ ॥

kṣīrābdhimuktāvalayaṃ samadhyagatanāyakam | śvetākhyadvīpavalayaṃ sabhūtapravibhāgakam || 56 ||

He saw the ring of the milk ocean, like a string of pearls with its chief seated at the centre, and the ring of the island called Shveta, its creatures divided into their groups.

उसने देखा दूध के समुद्र का घेरा, जो मोतियों की माला जैसा था और जिसके बीच में उसका स्वामी बैठा था, और श्वेत नाम के द्वीप का घेरा, जिसमें जीव अलग अलग समूहों में बंटे थे।

573.73.57

ततो घृतोदवलयस्वान्तस्थपुरमन्दिरम् । कुशद्वीपवृतिव्याप्तं समहाशैलकोटरम् ॥ ५७ ॥

tato ghṛtodavalayasvāntasthapuramandiram | kuśadvīpavṛtivyāptaṃ samahāśailakoṭaram || 57 ||

Then he saw the ring of the ghee ocean, with towns and mansions inside it, covered over by the ring of Kusha island, together with the hollow of its great mountain.

फिर उसने देखा घी के समुद्र का घेरा, जिसके भीतर नगर और भवन थे, जो कुश द्वीप के घेरे से ढका था, उसके बड़े पर्वत की खोह के साथ।

583.73.58

दध्यम्भोराशिरशनासान्ताम्बरपुरोदरम् । शाकद्वीपोर्वराकारं सान्तस्थविषयान्तरम् ॥ ५८ ॥

dadhyambhorāśirasanāsāntāmbarapurodaram | śākadvīporvarākāraṃ sāntasthaviṣayāntaram || 58 ||

He saw the ocean of curd, its edge lined with towns that touched the sky, and the fertile shape of Shaka island, with the lands lying inside it.

उसने देखा दही जैसा समुद्र, जिसके किनारे आकाश छूते नगरों से घिरे थे, और शाक द्वीप का उपजाऊ रूप, जिसके भीतर देश बसे थे।

593.73.59

क्षाराम्भोराशिपरिधिं सान्तस्थविषयान्तरम् । जम्बूद्वीपे महामेरुं कुलपर्वतसंकुलम् ॥ ५९ ॥

kṣārāmbhorāśiparidhiṃ sāntasthaviṣayāntaram | jambūdvīpe mahāmeruṃ kulaparvatasaṅkulam || 59 ||

He saw the boundary of the salt water ocean, with its lands lying inside, and, on Jambu island, the great mountain Meru, crowded round with the chief mountain ranges.

उसने देखा खारे पानी के समुद्र की सीमा, जिसके भीतर देश बसे थे, और जंबू द्वीप पर विशाल मेरु पर्वत, जो मुख्य पर्वत श्रृंखलाओं से घिरा था।

603.73.60

वातस्कन्धेभ्य एवादौ पतितानिलवेदना । क्रमेणानेन पर्यन्ते तेनैव प्रसृतोऽञ्जसा ॥ ६० ॥

vātaskandhebhya evādau patitānilavedanā | krameṇānena paryante tenaiva prasṛto'ñjasā || 60 ||

Right from the layers of wind at the very start, he felt the buffeting of the falling gusts; by this same course, at the end, he sped on swiftly and directly.

शुरू से ही हवा की परतों से गिरते हुए झोंकों का धक्का वह महसूस करता रहा; इसी क्रम से, अंत में, वह उसी रास्ते सीधे तेज़ी से आगे बढ़ा।

613.73.61

वायुरालोकयन्नद्धा जम्बूद्वीपं निरीक्ष्य चतत्प्राप हिमवच्छृङ्गं यत्र सूची तपस्विनी ॥ ६१ ॥

vāyurālokayannaddhā jambūdvīpaṃ nirīkṣya catatprāpa himavacchṛṅgaṃ yatra sūcī tapasvinī || 61 ||

The wind, looking clearly all around and sighting Jambu island, reached the peak of the Himalaya where the ascetic woman Needle was.

वायु ने चारों ओर स्पष्ट रूप से देखा और जंबू द्वीप को देखकर हिमालय के उस शिखर पर पहुंचा जहां सुई नाम की तपस्विनी थी।

623.73.62

शृङ्गमूर्ध्नि महत्युग्रे सारण्यानीमवाप ताम्द्वितीयाकाशविततां वर्जितां प्राणिकर्मभिः ॥ ६२ ॥

śṛṅgamūrdhni mahatyugre sāraṇyānīmavāpa tāmdvitīyākāśavitatāṃ varjitāṃ prāṇikarmabhiḥ || 62 ||

On top of that great, fierce peak, he came upon her, in a forest that stretched out like a second sky, empty of anything that living beings do.

उस विशाल और भयंकर शिखर के ऊपर, वह उस तक पहुंचा, एक ऐसे जंगल में जो दूसरे आकाश जैसा फैला था, जहां किसी भी जीव की कोई हलचल नहीं थी।

633.73.63

असंजाततृणव्यूहां निकटत्वाद्विवस्वतःरजोमयीमेव ततां संसाररचनामिव ॥ ६३ ॥

asaṃjātatṛṇavyūhāṃ nikaṭatvādvivasvataḥrajomayīmeva tatāṃ saṃsāraracanāmiva || 63 ||

No thick grass grew there, because it was so close to the sun; it lay spread out as if made only of dust, like the very structure of this changing world.

वहां घनी घास नहीं उगती थी, क्योंकि वह जगह सूरज के बहुत पास थी; वह ऐसे फैली थी मानो केवल धूल से बनी हो, इस बदलते संसार की रचना की तरह।

643.73.64

मृगतृष्णानदीसार्थपूरणीयाब्धितां गतांशक्रकोदण्डसंकाशमृगतृष्णासरिच्छताम् ॥ ६४ ॥

mṛgatṛṣṇānadīsārthapūraṇīyābdhitāṃ gatāmśakrakodaṇḍasaṃkāśamṛgatṛṣṇāsaricchatām || 64 ||

It seemed to turn into an ocean that whole processions of mirage rivers could fill, with hundreds of mirage streams glinting like Indra's bow, the rainbow.

वह मानो एक ऐसे समुद्र में बदल गई थी जिसे मृगतृष्णा की अनेक नदियां भर सकें, और जिसमें इंद्रधनुष जैसी चमकती सैकड़ों मृगतृष्णा की धाराएं थीं।

653.73.65

अमितानन्तपर्यन्तां लोकपालेक्षितैरपिकेवलं पवनस्पन्दप्रवहद्धूलिकुण्डलाम् ॥ ६५ ॥

amitānantaparyantāṃ lokapālekṣitairapikevalaṃ pavanaspandapravahaddhūlikuṇḍalām || 65 ||

It stretched so far that even the guardians of the world could not see its end, holding nothing but rings of dust swirling and driving in the shaking wind.

वह इतनी दूर तक फैली थी कि दिशाओं के रक्षक देवता भी उसका छोर नहीं देख पाते थे, उसमें बस हवा के झटकों से उठती और घूमती धूल के चक्र थे।

663.73.66

सूर्यांशुकुङ्कुमालिप्तां लग्नचन्द्रांशुचन्दनाम् । विलासिनीमिव व्योम्नो वातसूत्कारपायिनीम् ॥ ६६ ॥

sūryāṃśukuṅkumāliptāṃ lagnacandrāṃśucandanām | vilāsinīmiva vyomno vātasūtkārapāyinīm || 66 ||

It was smeared with the sun's rays like saffron, anointed with the moon's rays like sandal paste, as if it were the mistress of the sky, drinking in the whistling sighs of the wind.

वह सूरज की किरणों से मानो केसर लगाई हुई थी, चांद की किरणों से मानो चंदन लगाई हुई थी, जैसे आकाश की कोई प्रेमिका हो, जो हवा की सिसकियों को पी रही हो।

673.73.67

सप्तद्वीपसमुद्रमुद्रणसमुच्छन्नैकदेशाश्रयं भूपीठं परितो विहृत्य पवनो दीर्घाध्वना जर्जरः । तां प्राप्योग्रगिरिस्थलीमलिवपुर्व्योमाङ्गलग्नामिव व्याप्तानन्तदिगन्तपूरकबृहद्देहो विशश्राम सः ॥ ६७ ॥

saptadvīpasamudramudraṇasamucchannaikadeśāśrayaṃ bhūpīṭhaṃ parito vihṛtya pavano dīrghādhvanā jarjaraḥ | tāṃ prāpyogragiristhalīmalivapurvyomāṅgalagnāmiva vyāptānantadigantapūrakabṛhadddeho viśaśrāma saḥ || 67 ||

The wind, exhausted from his long journey after roaming all over the surface of the earth, whose single expanse is stamped and covered by the seven islands and their oceans, reached that ground on the fierce mountain, which clung to the body of the sky like a bee, and there he, whose vast form filled the endless far reaches of every direction, came to rest.

वायु, धरती के उस पूरे धरातल में घूम कर थक चुका था, जिसका एक-एक भाग सात द्वीपों और समुद्रों की छाप से ढका हुआ है; वह उस भयंकर पर्वत की भूमि पर पहुंचा, जो मानो आकाश के शरीर से चिपकी एक मधुमक्खी जैसी थी, और वहां वह, जिसका विशाल शरीर सभी दिशाओं के अनंत छोर तक फैला हुआ था, विश्राम करने लगा।