Utpatti उत्पत्ति

Chapter 72 — 31 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | सूची सा संभवद्वाणी चिन्तयित्वेत्यकम्पनम् | पुनस्तद्देहलाभाय भवाम्याशु तपस्विनी || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | sūcī sā saṃbhavadvāṇī cintayitvetyakampanam | punastaddhehalābhāya bhavāmyāśu tapasvinī || 1 ||

English

Vasishtha said: That needle-like speech, having thought of the motionlessness, I will quickly become an ascetic for the sake of obtaining that body again.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: वह सूची जैसी वाणी, अचलता का विचार करके, मैं उस शरीर को पुनः प्राप्त करने के लिए शीघ्र ही तपस्विनी बन जाऊँगी।

2

इति संचिन्त्य चित्तस्थं संहृत्य जनमारणम् | तदेव हिमवच्छृङ्गं जगाम तपसे स्थितम् || २ ||

iti saṃcintya cittasthaṃ saṃhṛtya janamāraṇam | tadeva himavacchṛṅgaṃ jagāma tapase sthitam || 2 ||

English

Having thought thus and having withdrawn the mind from worldly affairs, she went to the peak of the Himalayas, established in austerity.

हिन्दी

ऐसा सोचकर और मन को संसार से हटाकर, वह हिमालय के शिखर पर गई, जो तपस्या में स्थित था।

3

अपश्यदेव सूचित्वं सा तन्मानसमात्मनि | प्राणवातात्मिका प्राणैः प्रविश्य हृतमानसम् || ३ ||

apaśyadeva sūcitvaṃ sā tanmānasamātmani | prāṇavātātmikā prāṇaiḥ praviśya hṛtamānasam || 3 ||

English

She saw the needle-like form in her mind, and entering with the life breaths, she penetrated the heart-mind.

हिन्दी

उसने अपने मन में सूची जैसी आकृति देखी, और प्राण वायु के साथ प्रवेश करके, उसने हृदय-मन में प्रवेश किया।

4

अथात्मन्येव सूचित्वं पश्यत्येव मनोमयम् | प्राणवातशरीरासौ जगाम हिमवच्छिरः || ४ ||

athātmanyeva sūcitvaṃ paśyatyeva manomayam | prāṇavātaśarīrāsau jagāma himavacchiraḥ || 4 ||

English

Then, seeing the needle-like form in the mind itself, she, with a body made of life breaths, went to the peak of the Himalayas.

हिन्दी

फिर, मन में ही सूची जैसी आकृति देखकर, वह, प्राण वायु से बने शरीर के साथ, हिमालय के शिखर पर गई।

5

दृढदावानले तत्र सर्वभूतविवर्जिते | महामहाशिलाभाभारूक्षे पांसुविधूसरे || ५ ||

dṛḍhadāvānale tatra sarvabhūtavivarjite | mahāmahāśilābhābhārūkṣe pāṃsuvidhūsare || 5 ||

English

There, in the fierce forest fire, devoid of all beings, on the very rough and dusty stone, she stayed.

हिन्दी

वहाँ, भयंकर वन अग्नि में, जो सभी जीवों से रहित था, अत्यंत कठोर और धूल भरे पत्थर पर, वह रही।

6

तस्थावभ्युदितेवासौ निस्तृणे विपुले स्थले | मरावकस्मात्संजातशुष्का तृणशिखा यथा || ६ ||

tasthāvabhyuditevāsau nistṛṇe vipule sthale | marāvakasmātsaṃjātaśuṣkā tṛṇaśikhā yathā || 6 ||

English

He stood there, as if risen, on the vast, grassless plain, like a dry blade of grass that had somehow appeared.

हिन्दी

वह वहाँ खड़ा था, जैसे उठा हुआ, विशाल, घास रहित मैदान पर, जैसे किसी तरह से सूखी घास की पत्ती प्रकट हुई हो।

7

सुसूक्ष्मस्यैकपादस्य सार्धेनैवाश्रितोर्वरा | स्वसंविदेकपादात्म तपः कर्तुं प्रचक्रमे || ७ ||

susūkṣmasyaikapādasya sārdhenaivāśritorvarā | svasaṃvidekapādātma tapah kartuṃ pracakrame || 7 ||

English

With half of his subtle body supported, he began to perform penance, his self-awareness focused on a single point.

हिन्दी

अपने सूक्ष्म शरीर के आधे भाग को सहारा देकर, उसने तपस्या करना शुरू किया, अपनी आत्म-चेतना एक बिंदु पर केंद्रित की।

8

सूक्ष्मपादतलेनैषा वसुधारेणुसंकटी | निवार्य त्रिपदीं कृत्स्नाद्यत्नेनोर्ध्वमुखी स्थिता || ८ ||

sūkṣmapādatalenaiṣā vasudhāreṇusaṃkaṭī | nivārya tripadīṃ kṛtsnādyatnenordhvamukhī sthitā || 8 ||

English

With the subtle foot, this earth, full of dust particles, was prevented from the three-footed one, and stood upright with effort.

हिन्दी

सूक्ष्म पाद से, यह धरती, धूल के कणों से भरी, तीन पादों वाले से रोकी गई, और प्रयास से खड़ी हो गई।

9

कृष्णत्वहिंस्रतातैक्ष्ण्यव्याप्तास्यपवनाशनैः | यत्नात्पदं निबध्नन्ती रेण्वणूपलसंकटे || ९ ||

kṛṣṇatvahiṃsratātaikṣṇyavyāptāsyapavanāśanaiḥ | yatnātpadaṃ nibadhnantī reṇvaṇūpalasaṃkaṭe || 9 ||

English

With the blackness, cruelty, sharpness, pervasiveness, mouth, wind, and food, she binds the foot with effort in the heap of dust particles.

हिन्दी

कालेपन, क्रूरता, तीक्ष्णता, व्यापकता, मुख, वायु, और भोजन के साथ, वह प्रयास से धूल के कणों के ढेर में पाद को बांधती है।

10

अरण्ये क्षुभिता संपद्दूरालोकार्थमुत्थिताम् | पुच्छाकोटिस्थितां वातालोलामनुचकार सा || १० ||

araṇye kṣubhitā saṃpaddūrālokārthamutthitām | pucchākoṭisthitāṃ vātālolāmanucakāra sā || 10 ||

English

In the forest, she was disturbed, her wealth arisen for a distant purpose, placed on the tip of her tail, swaying in the wind, she followed.

हिन्दी

जंगल में, वह व्याकुल थी, उसका धन एक दूर के उद्देश्य के लिए उठा था, उसकी पूंछ के अग्रभाग पर रखा था, हवा में झूलता हुआ, वह उसका अनुसरण करती थी।

11

मुखरन्ध्रविनिष्क्रान्ता तस्या भास्करदीधितिः | सखी बभूव सूच्याभा पश्चाद्भागैकरक्षिणी || ११ ||

mukharandhraviniṣkrāntā tasyā bhāskaradīdhitiḥ | sakhī babhūva sūcyābhā paścādbhāgaikarakṣiṇī || 11 ||

English

From the mouth of the cave, the radiance of the sun emerged, becoming a friend like a needle, protecting the backside.

हिन्दी

गुफा के मुख से सूर्य की चमक निकली, जो सूई की तरह एक सखी बन गई और पीछे की ओर सुरक्षा करने लगी।

12

क्षुद्रेऽपि स्वजने भूतेऽप्येति वत्सलतां जनः | दीधित्यापि सखीवृत्तं सूच्यां शुचितया भृतम् || १२ ||

kṣudre'pi svajane bhūte'pyeti vatsalatāṃ janaḥ | dīdhityāpi sakhīvṛttaṃ sūcyāṃ śucitayā bhṛtam || 12 ||

English

Even in small relatives, people become affectionate. Even the radiance, having the nature of a friend, is held with purity in the needle.

हिन्दी

छोटे रिश्तेदारों में भी लोग स्नेही बन जाते हैं। चमक भी, जो सखी की तरह है, सूई में पवित्रता के साथ रखी जाती है।

13

बभूव तस्याः स्वच्छाया द्वितीया तापसी सखी | एवं सूचीव मलिना तया पश्चात्कृतेव सा || १३ ||

babhūva tasyāḥ svacchāyā dvitīyā tāpasī sakhī | evaṃ sūcīva malinā tayā paścātkṛteva sā || 13 ||

English

Her own shadow became a second ascetic friend. Thus, she became like a dirty needle, made to follow behind.

हिन्दी

उसकी अपनी छाया दूसरी तपस्विनी सखी बन गई। इस प्रकार, वह एक गन्दी सूई की तरह बन गई, जिसे पीछे रखा गया।

14

सूच्या तया सुनिर्गत्य सुपाताक्ष्या स्म कूणितैः | पश्चात्सख्याभया साधुरन्योन्याचारकेवलम् || १४ ||

sūcyā tayā sunirgatya supātākṣyā sma kūṇitaiḥ | paścātsakhyaabhayā sādhuranyonyācārakevalam || 14 ||

English

With that needle, having easily come out, with beautiful eyes, as if bent, behind the fear of friendship, good mutual conduct only.

हिन्दी

उस सूई के साथ, आसानी से बाहर निकली, सुन्दर आँखों वाली, जैसे झुकी हुई, मित्रता के डर के पीछे, केवल अच्छा परस्पर व्यवहार।

15

सूच्याभिप्रेक्षिते याता मतिं द्रुमलतादयः | महातपस्विनीं सूचीं दृष्ट्वा नोत्कण्ठयन्ति के || १५ ||

sūcyābhirekṣite yātā matiṃ drumalatādayaḥ | mahātapasvinīṃ sūcīṃ dṛṣṭvā notkaṇṭhayanti ke || 15 ||

English

Having gone to the sight of the needle, the trees and creepers did not long for the great ascetic needle.

हिन्दी

सूई के दर्शन की ओर गई, पेड़-पौधे महान तपस्विनी सूई को देखकर उत्कण्ठा नहीं करते।

16

स्थिरबद्धपदामेनां स्वमनोवृत्तिमुत्थिताम् । अनिलं भोजयांचक्रुर्मुखनिर्गतभांकृतैः || १६ ||

sthirabaddhapadāmenāṃ svamanoavṛttimutthitām | anilaṃ bhojayāñcakrurmukhanirgatabhāṃkṛtaiḥ || 16 ||

English

With her feet firmly planted and her mind steadfast, she arose. They fed the wind with offerings that emerged from their mouths.

हिन्दी

अपने पैरों को स्थिर करके और मन को एकाग्र करके वह उठी। उन्होंने मुख से निकले भोजन के रूप में वायु को खिलाया।

17

प्रसूतानि भविष्याणि गीर्वाणान्यानि वा चिरम् । कौसुमानि रजांस्यस्या इत्यास्यं पर्यपूरयन् || १७ ||

prasūtāni bhaviṣyāṇi gīrvāṇānyāni vā ciram | kausumāni rajāṃsyasyā ityāsyaṃ paryapūrayan || 17 ||

English

The future offspring and the words spoken long ago, and the pollen grains of the flowers, all these filled her mouth.

हिन्दी

भविष्य की संतान और पुराने शब्द, और फूलों के पराग दाने, ये सभी उसके मुख में भर गए।

18

ततो महेन्द्रप्रहितं वातनुन्नामिषं रजः । तया त्वभ्रत्वव्याजेन न निगीर्णं मुखे विशत् || १८ ||

tato mahendraprahitaṃ vātanunnāmiṣaṃ rajaḥ | tayā tvabhratvavyājena na nigīrṇaṃ mukhe viśat || 18 ||

English

Then, the pollen sent by Indra, driven by the wind, did not enter her mouth, appearing like a cloud.

हिन्दी

तब, इंद्र द्वारा भेजा गया पराग, वायु द्वारा चलाया गया, बादल की तरह दिखाई देता हुआ, उसके मुख में नहीं गया।

19

न निगीर्णवती तानि रजांसि दृढनिश्चयात् । अन्तःसारतया कार्यं लघवोऽप्याप्नुवन्ति हि || १९ ||

na nigīrṇavatī tāni rajāṃsi dṛḍhaniścayāt | antaḥsāratayā kāryaṃ laghavo'pyāpnuvanti hi || 19 ||

English

She did not swallow those pollen grains due to her firm resolve. Even the lightest particles achieve their purpose through their inner essence.

हिन्दी

उसने अपने दृढ़ संकल्प के कारण उन पराग दानों को नहीं निगला। अपने अंतर्सार के द्वारा सबसे हल्के कण भी अपने उद्देश्य को प्राप्त करते हैं।

20

न पिबत्यास्यसंस्थानि तथा पुष्परजांस्यपि । विस्मयं पवनः प्राप सुमेरून्मूलनाधिकम् || २० ||

na pibatyāsyasaṃsthāni tathā puṣparajāṃsyapi | vismayaṃ pavanaḥ prāpa sumerūnmūlanādhikam || 20 ||

English

She did not drink the pollen grains that were placed in her mouth. The wind was astonished, more than the uprooting of Mount Meru.

हिन्दी

उसने उन पराग दानों को नहीं पीया जो उसके मुख में रखे गए थे। वायु को आश्चर्य हुआ, जिसका आश्चर्य मेरु पर्वत के उखाड़े जाने से भी अधिक था।

21

आशिरः पिहिता पङ्कैः पूरितापि महाजलैः | विधूतापि बृहद्वातैर्दग्धापि वनवह्निभिः || २१ ||

āśiraḥ pihitā paṅkaiḥ pūritāpi mahājalaiḥ | vidhūtāpi bṛhadvātairdagdhāpi vanavahnibhiḥ || 21 ||

English

Even though covered with mud, filled with great waters, scattered by strong winds, and burned by forest fires,

हिन्दी

चाहे मिट्टी से ढकी हुई हो, बड़े-बड़े पानी से भरी हुई हो, तेज हवाओं से बिखरी हुई हो, और जंगल की आग से जली हुई हो,

22

भिन्नापि करकापातेर्भ्रामितापि तडिद्भ्रमैः | उद्वेजितापि जलदैः क्षोभिताप्यतिगर्जितैः || २२ ||

bhinnāpi karakāpāterbhrāmitāpi taḍidbhramaiḥ | udvejitāpi jaladaiḥ kṣobhitāpyatigarjitaiḥ || 22 ||

English

Even though broken by the fall of a thunderbolt, confused by the illusion of lightning, agitated by clouds, and disturbed by loud thunder,

हिन्दी

चाहे वज्रपात से टूटी हुई हो, बिजली के भ्रम से भ्रमित हो, बादलों से उद्वेलित हो, और जोरदार गर्जन से विचलित हो,

23

अपि वर्षसहस्रैः सा चित्तस्थदृढनिश्चया | पादाग्रं तु कुसुप्तेव नाकम्पत तपस्विनी || २३ ||

api varṣasahasraiḥ sā cittasthadṛḍhaniścayā | pādāgraṃ tu kusupteva nākampata tapasvinī || 23 ||

English

Even after thousands of years, she, with a firm resolve in her mind, did not tremble even a bit, like one asleep.

हिन्दी

हजारों वर्षों के बाद भी, वह, जिसके मन में दृढ़ संकल्प था, नींद में सोए हुए की तरह थोड़ा भी नहीं काँपी।

24

निवृत्ताया बहिःस्पन्दाद्देशकाले बहौ गते | विचारयन्त्यास्तस्याः स्वमात्मा सत्यं सुचेतनम् || २४ ||

nivṛttāyā bahiḥspandādddeśakāle bahau gate | vicārayantyāstasyāḥ svamātmā satyaṃ sucetanam || 24 ||

English

When the external movements had ceased and a long time had passed, she, reflecting on her true self, realized the ultimate truth with a clear mind.

हिन्दी

जब बाहरी गतिविधियाँ समाप्त हो गईं और बहुत समय बीत गया, तब वह, अपने वास्तविक स्वरूप पर विचार करते हुए, स्पष्ट मन से सत्य को समझ गई।

25

ज्ञानालोकः समुदभूत्सा परावरदर्शिनी | बभूव निर्मला सूचिर्विषूची पावनं परम् || २५ ||

jñānālokaḥ samudabhūtsā parāvaradarśinī | babhūva nirmalā sūcirviṣūcī pāvanaṃ param || 25 ||

English

The light of knowledge arose, she became the seer of the highest and the lowest, pure, subtle, all-pervading, and the supreme purifier.

हिन्दी

ज्ञान का प्रकाश उदित हुआ, वह उच्चतम और निम्नतम को देखने वाली बन गई, शुद्ध, सूक्ष्म, सर्वव्यापी, और परम पवित्र करने वाली।

26

जाता विदितवेद्या सा स्वयमेव तया धिया | तपसा दुष्कृते क्षीणे सूची स्वसुखसूचिनी || २६ ||

jātā viditavedyā sā svayameva tayā dhiyā | tapasā duṣkṛte kṣīṇe sūcī svasukhasūcinī || 26 ||

English

She, who is known as the knower of all, by her own intellect, through her penance, destroyed her sins and became the indicator of her own happiness.

हिन्दी

वह, जो सबको जानने वाली है, अपने बुद्धि से, अपनी तपस्या द्वारा, अपने पापों को नष्ट करके अपने सुख की सूचक बन गई।

27

इति वर्षसहस्राणि साकरोद्दारुणं तपः | सप्तसप्तमहालोकसंतापकरमुन्मुखी || २७ ||

iti varṣasahasrāṇi sākarodāruṇaṃ tapaḥ | saptasaptamahālokasantāpakaramunmukhī || 27 ||

English

Thus, she performed severe penance for thousands of years, causing the seven great worlds to burn with her intense tapas.

हिन्दी

इस प्रकार, वह हजारों वर्षों तक कठोर तपस्या की, जिससे सात महान लोकों को उसकी तीव्र तपस्या से जलाया गया।

28

तस्याः कल्पाग्निभीमेन तपसा हि महागिरिः | बभूव तेन ज्वलितो जज्वालेव ततो जगत् || २८ ||

tasyāḥ kalpāgnibhīmena tapasā hi mahāgiriḥ | babhūva tena jvalito jajvāleve tato jagat || 28 ||

English

Due to her terrifying penance, which was like the fire of destruction, even the great mountain was set ablaze, and thus the world seemed to be burning.

हिन्दी

उसकी भयानक तपस्या के कारण, जो प्रलय की अग्नि के समान थी, महान पर्वत भी जल उठा, और इस प्रकार संसार जलता हुआ प्रतीत हुआ।

29

कस्येदं तपसाक्रान्तं जगदित्यथ वासवः | नारदं परिपप्रच्छ स तस्याकथयच्च तत् || २९ ||

kasyedaṃ tapasākrāntaṃ jagadityatha vāsavaḥ | nāradaṃ paripapraccha sa tasyākathayacca tat || 29 ||

English

Then Indra asked Narada, 'Whose penance is this that has engulfed the world?' Narada then narrated the story to him.

हिन्दी

तब इंद्र ने नारद से पूछा, 'यह किसकी तपस्या है जो संसार को घेरे हुए है?' तब नारद ने उसे कहानी सुनाई।

30

सप्तवर्षसहस्राणि सूची दीर्घतपस्विनी | महाविज्ञानदेहासौ तेनेदं ज्वलितं जगत् || ३० ||

saptavarṣasahasrāṇi sūcī dīrghatapasvinī | mahāvijñānadehāsau tenedaṃ jvalitaṃ jagat || 30 ||

English

For seven thousand years, Sūcī, the great knower with a body of wisdom, performed long penance, and thus the world was set ablaze.

हिन्दी

सात हजार वर्षों तक, सूची, ज्ञान के शरीर वाली महान ज्ञाता, ने लंबी तपस्या की, और इस प्रकार संसार जला दिया।

31

नागाः श्वसन्ति विचलन्ति नगाः पतन्ति वैमानिका जलधिवारिधराः प्रयान्ति | शोषं दिशोऽर्कसहिता मलिनीभवन्ति सूच्याः सुरेन्द्र तपसा क्षयमाययेव || ३१ ||

nāgāḥ śvasanti vicalanti nagāḥ patanti vaimānikā jaladhivāridharāḥ prayānti | śoṣaṃ diśo'rkasahitā malinībhavanti sūcyāḥ surendra tapasā kṣayamāyayeva || 31 ||

English

The serpents are breathing, the mountains are shaking, the clouds are falling, the celestial beings are moving, the directions along with the sun are becoming impure, the needles are indicating the decline of the lord of the gods through penance.

हिन्दी

नाग साँस ले रहे हैं, पर्वत हिल रहे हैं, बादल गिर रहे हैं, देवता चल रहे हैं, दिशाएँ सूर्य के साथ मलिन हो रही हैं, सूई देवराज की तपस्या से क्षय की ओर इंगित कर रही है।

← Chapter 71Chapter 73 →