Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 98 — 24 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | विवेकिनो विरक्ता ये विश्रान्ता ये परे पदे | तेषां तनुत्वमायान्ति लोभमोहादयोऽरयः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | vivekino viraktā ye viśrāntā ye pare pade | teṣāṃ tanutvamāyānti lobhamohādayo'rayaḥ || 1 ||

English

Shri Vasistha said: Those who are wise, detached, and have found rest in the supreme state, their enemies such as greed and delusion become weak.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जो विवेकी, विरक्त और परम पद में विश्राम पा चुके हैं, उनके शत्रु जैसे लोभ और मोह दुर्बल हो जाते हैं।

2

न हृष्यन्ति न कुप्यन्ति नाविशन्त्याहरन्ति च | उद्विजन्तेऽपि नो लोकाल्लोकान्नोद्वेजयन्ति च || २ ||

na hṛṣyanti na kupyanti nāviśantyāharanti ca | udvijante'pi no lokāllokānnodvejayanti ca || 2 ||

English

They do not rejoice, nor do they get angry, nor do they get attached, nor do they take anything. They are not disturbed by the world, nor do they disturb the world.

हिन्दी

वे न खुश होते हैं, न गुस्सा होते हैं, न आसक्त होते हैं, न कुछ लेते हैं। वे संसार से विचलित नहीं होते, न संसार को विचलित करते हैं।

3

न नास्तिक्यान्न चास्तिक्यात्कष्टानुष्ठानवैदिकाः | मनोज्ञमधुराचाराः प्रियपेशलवादिनः || ३ ||

na nāstikyānna cāstikyātkṣṭānuṣṭhānavaidikāḥ | manojñamadhurācārāḥ priyapeśalavādinaḥ || 3 ||

English

They are neither atheists nor theists, they perform difficult Vedic rituals, their behavior is pleasant and sweet, and they speak in a loving and gentle manner.

हिन्दी

वे न नास्तिक हैं न अस्तिक, वे कठिन वैदिक अनुष्ठान करते हैं, उनका व्यवहार मनोहर और मधुर होता है, और वे प्यार से और कोमलता से बात करते हैं।

4

सङ्गादाह्लादयन्त्यन्तः शशाङ्ककिरणा इव | विवेचितारः कार्याणां निर्णेतारः क्षणादपि || ४ ||

saṅgādāhlādayantyantaḥ śaśāṅkakiraṇā iva | vivecitāraḥ kāryāṇāṃ nirṇetāraḥ kṣaṇādapi || 4 ||

English

They delight the inner self like the rays of the moon, they are discerners of actions and decide instantly.

हिन्दी

वे चंद्रमा की किरणों की तरह अंतःकरण को आह्लादित करते हैं, वे कार्यों के विवेचक हैं और तुरंत निर्णय लेते हैं।

5

अनुद्वेगकराचारा बान्धवा नागरा इव | बहिः सर्वसमाचारा अन्तः सर्वार्थशीतलाः || ५ ||

anudvegakarācārā bāndhavā nāgarā iva | bahiḥ sarvasamācārā antaḥ sarvārthaśītalāḥ || 5 ||

English

Their behavior does not cause distress, they are like relatives to all, externally they behave equally with everyone, internally they are cool towards all things.

हिन्दी

उनका व्यवहार उद्वेग नहीं पैदा करता, वे सबके लिए बंधु की तरह हैं, बाहर से वे सभी के साथ समान व्यवहार करते हैं, अंदर से वे सभी चीजों के प्रति शीतल हैं।

6

शास्त्रार्थरसिकास्तज्ज्ञा ज्ञातलोकपरावराः | हेयोपादेयवेत्तारो यथाप्राप्ताभिपातिनः || ६ ||

śāstrārtharasikāstajjñā jñātalokaparāvarāḥ | heyopādeyavettāro yathāprāptābhipātinaḥ || 6 ||

English

Those who are delighted in the essence of scriptures, knowers of that knowledge, aware of the highest and lowest worlds, understand what is to be abandoned and accepted, and act according to their nature.

हिन्दी

जो शास्त्रों के अर्थ में आनंद लेते हैं, उस ज्ञान के ज्ञाता हैं, ऊपर और नीचे लोकों को जानते हैं, त्याज्य और ग्राह्य को जानते हैं, और अपने स्वभाव के अनुसार कार्य करते हैं।

7

विरुद्धकार्यविरता रसिका सज्जनस्थितौ | अनावरणसौगन्ध्यैः परास्पदसुखाशनैः || ७ ||

viruddhakāryaviratā rasikā sajjanasthitau | anāvaraṇasaugandhyaiḥ parāspadasukhāśanaiḥ || 7 ||

English

Those who refrain from opposing actions, are connoisseurs, situated among good people, with uncovered fragrance, enjoying the bliss of the supreme state.

हिन्दी

जो विरोधी कार्यों से दूर रहते हैं, रसिक हैं, सज्जनों में स्थित हैं, बिना आवरण के सुगंध से युक्त हैं, और परम अवस्था के सुख का आनंद लेते हैं।

8

पूजयन्त्यागतं फुल्ला भृङ्गं पद्मा इवार्थिनम् | आवर्जयन्ति जनतां जनतापापहारिणः || ८ ||

pūjayantyāgataṃ phullā bhṛṅgaṃ padmā ivārthinam | āvarjayanti janatāṃ janatāpāpahāriṇaḥ || 8 ||

English

They worship the one who has come like a bee to a bloomed lotus, and they attract people who remove the sins of the people.

हिन्दी

वे उसे पूजते हैं जो खिले हुए कमल पर भौंरे की तरह आया है, और वे लोगों को आकर्षित करते हैं जो लोगों के पापों को दूर करते हैं।

9

शीतलास्पदवत्स्निग्धाः प्रावृषीव पयोधराः | भूभृद्भङ्गकरं धीरा देशभङ्गदमाकुलम् || ९ ||

śītalāspadavatsnigdhāḥ prāvṛṣīva payodharāḥ | bhūbhṛdbhaṅgakaraṃ dhīrā deśabhaṅgadamākulam || 9 ||

English

They are cool and affectionate like clouds in the rainy season, wise, causing the destruction of the earth's burden, and distressed by the destruction of the country.

हिन्दी

वे वर्षा ऋतु के बादलों की तरह ठंडे और स्नेही हैं, बुद्धिमान हैं, पृथ्वी के बोझ का विनाश करते हैं, और देश के विनाश से व्याकुल हैं।

10

रोधयन्त्यागतं क्षोभं भूकम्पमिव पर्वताः | उत्साहयन्ति विपदि सुखयन्ति च संपदि || १० ||

rodhayantyāgataṃ kṣobhaṃ bhūkampamiva parvatāḥ | utsāhayanti vipadi sukhayanti ca saṃpadi || 10 ||

English

They restrain the incoming agitation like mountains restrain an earthquake, inspire in adversity, and bring happiness in prosperity.

हिन्दी

वे आने वाले क्षोभ को पर्वतों की तरह भूकंप को रोकते हैं, विपदा में उत्साहित करते हैं, और समृद्धि में सुख देते हैं।

11

चन्द्रबिम्बोपमाकारा दारा इव गुणाकराः | यशःपुष्पामलदिशो भाविसत्फलहेतवः || ११ ||

candrabimbopamākārā dārā iva guṇākarāḥ | yaśaḥpuṣpāmaladiśo bhāvisatphalahētavaḥ || 11 ||

English

Like the moon, they are beautiful and virtuous like wives | They are the cause of future fruits, like the directions adorned with flowers of fame

हिन्दी

चन्द्रमा की तरह सुंदर और गुणवान पत्नियों की तरह | ये भविष्य के फलों के कारण हैं, यश के फूलों से सुशोभित दिशाओं की तरह

12

पुंस्कोकिलसमालापा माधवा इव साधवः | कल्लोलबहुलावर्तं व्यामोहमकरालयम् || १२ ||

puṃskokilasamālāpā mādhvā iva sādhavaḥ | kallōlabahulāvartāṃ vyāmōhamakarālayam || 12 ||

English

Like the sweet-speaking cuckoo, the virtuous ones speak like Madhava | They create a whirlpool of many waves, a bewildering abode of illusion

हिन्दी

मधुर बोलने वाले कोयल की तरह, साधु लोग माधव की तरह बोलते हैं | वे अनेक लहरों का भँवर बनाते हैं, एक भ्रम का आश्चर्यजनक निवास

13

लुठन्तमिव हेमन्तं लोडयन्तं जनास्पदम् | वीचिविक्षोभचपलं परचित्तमहार्णवम् || १३ ||

luṭhantamiva hemantaṃ loḍayantaṃ janāspadam | vīcivikṣōbhacapalaṃ paracittamahārṇavam || 13 ||

English

Like the rolling winter, agitating the abode of people | The fickle ocean of others' minds, disturbed by the waves

हिन्दी

घूमते हुए सर्दी की तरह, लोगों के निवास को विचलित करता है | दूसरों के मन का चंचल समुद्र, लहरों से विचलित

14

तच्च रोधयितुं शक्तास्तटस्थाः साधुपर्वताः | आपत्सु बुद्धिनाशेषु कल्लोलेष्वाकुलेषु च || १४ ||

taccarodhayituṃ śaktāstataṭasthāḥ sādhuparvatāḥ | āpatsu buddhināśeṣu kallōlēṣvākulēṣu ca || 14 ||

English

Those virtuous mountains standing on the shore are capable of stopping that | In the calamities of the destruction of intellect, in the turbulent waves

हिन्दी

तट पर खड़े हुए साधु पर्वत उसे रोकने में सक्षम हैं | बुद्धि के नाश की आपदाओं में, उथल-पुथल की लहरों में

15

संकटेषु दुरन्तेषु सन्त एव गतिः सताम् | एभिश्चिह्नैरथान्यैश्च ज्ञात्वा तानुचिताशयान् || १५ ||

saṅkaṭeṣu durantēṣu santa ēva gatiḥ satām | ēbhiścihnai rathānyaiśca jñātvā tānucitāśayān || 15 ||

English

In difficult and insurmountable crises, the virtuous are the refuge of the good | Knowing them by these and other signs, with appropriate intentions

हिन्दी

कठिन और अजेय संकटों में, साधु लोग ही सज्जनों के आश्रय हैं | इन और अन्य चिह्नों से उन्हें जानकर, उचित इरादों से

16

आश्रयेतैकविश्रान्त्यै श्रान्तः संसारवर्त्मना | यस्मादत्यन्तविषमः संसारोरगसागरः || १६ ||

āśrayetaiakaviśrāntyai śrāntaḥ saṃsāravartmanā | yasmādtyantaviṣamaḥ saṃsāroragasāgaraḥ || 16 ||

English

One should take refuge in the One who is the ultimate rest, being tired of the path of the world, because the ocean of the world is extremely harsh.

हिन्दी

संसार के मार्ग से थका हुआ व्यक्ति उस एक में शरण लेनी चाहिए जो अन्तिम विश्राम है, क्योंकि संसार का सागर अत्यन्त कठिन है।

17

विना सत्सङ्गमन्येन पोतकेन न तीर्यते | आस्तां किं मे विचारेण यद्भवेदस्तु तन्मम || १७ ||

vinā satsaṅgamanyena potakena na tīryate | āstāṃ kiṃ me vicāreṇa yadbhavedastu tanmama || 17 ||

English

Without the boat of good company, one cannot cross over. Let whatever happens to me be so.

हिन्दी

सत्संग के बिना किसी अन्य नाव से पार नहीं हो सकता। जो भी हो, वही हो।

18

इत्यन्तः कल्कमासाद्य न स्थेयं गर्तकीटवत् | एकोऽपि विद्यते यस्य गुणस्तं सर्वमुत्सृजन् || १८ ||

ityantaḥ kalkamāsādya na stheyaṃ gartakīṭavat | eko'pi vidyate yasya guṇastāṃ sarvamutsṛjan || 18 ||

English

Having reached the inner essence, one should not remain like a worm in a hole. Even if there is only one good quality, one should abandon everything else for it.

हिन्दी

अन्तर्मन को पाकर, कोई भी कीड़े की तरह गड्ढे में नहीं रहना चाहिए। अगर एक ही गुण है, तो उसके लिए सब कुछ छोड़ देना चाहिए।

19

अनादृतान्यतद्दोषं तावन्मात्रं समाश्रयेत् | गुणान्दोषांश्च विज्ञातुमाबाल्यात्स्वप्रयत्नतः || १९ ||

anādṛtānyataddoṣaṃ tāvanmātraṃ samāśrayet | guṇāndoṣāṃśca vijñātumābālyātsvaprayatnataḥ || 19 ||

English

One should ignore the faults of others to that extent. From childhood, one should strive to understand the qualities and faults through one's own efforts.

हिन्दी

दूसरों के दोषों को उतना ही अनदेखा करना चाहिए। बचपन से ही, अपने प्रयासों से गुणों और दोषों को समझने की कोशिश करनी चाहिए।

20

यथासंभवसत्सङ्गशास्त्रैः प्राग्धियमेधयेत् | दोषलेशमनादृत्य नित्यं सेवेत सज्जनम् || २० ||

yathāsaṃbhavasatsaṅgaśāstraiḥ prāgdhimedhayet | doṣaleśamanādṛtya nityaṃ seveta sajjanam || 20 ||

English

One should cultivate intelligence through scriptures and good company as much as possible. Always serve the wise, ignoring even a trace of fault.

हिन्दी

संभव हो तो शास्त्रों और सत्संग से बुद्धि का विकास करना चाहिए। दोष की छाया को अनदेखा करते हुए, हमेशा सज्जन की सेवा करनी चाहिए।

21

स्थूलदोषं त्वनिर्वाणं शनैः परिहरेत्क्रमात् | याति रम्यमरम्यत्वं स्थिरमस्थिरतामपि || २१ ||

sthūladōṣaṃ tvānirvāṇaṃ śanaiḥ pariharetkrāmāt | yāti ramyamaramyatvaṃ sthiramāsthiratāmapi || 21 ||

English

One should gradually remove gross faults, which are not easily eradicated. They can transform from pleasant to unpleasant, and from stable to unstable.

हिन्दी

स्थूल दोषों को, जो आसानी से दूर नहीं होते, धीरे-धीरे क्रमशः दूर करना चाहिए। वे सुखद से दुःखद और स्थिर से अस्थिर हो सकते हैं।

22

यथा दृष्टं तथा मन्ये याति साधुरसाधुताम् | एष सोऽत्यन्त उत्पातो यः साधुर्याति दुष्टताम् || २२ ||

yathā dṛṣṭaṃ tathā manye yāti sādhurasādhutām | eṣa so'tyanta utpāto yaḥ sādhuryāti duṣṭatām || 22 ||

English

As one perceives, so one believes. A virtuous person can become non-virtuous, and this is a great calamity when a virtuous person turns wicked.

हिन्दी

जैसा देखा जाता है, वैसा ही माना जाता है। एक साधु व्यक्ति असाधु हो सकता है, और यह एक बड़ी विपत्ति है जब एक साधु व्यक्ति दुष्ट हो जाता है।

23

देशकालवशात्पापैर्महोत्पातोऽपि दृश्यते | सर्वकर्माणि संत्यज्य कुर्यात्सज्जनसंगमम् | एतत्कर्म निराबाधं लोकद्वितयसाधनम् || २३ ||

deśakālavāśātpāpairmahōtpātō'pi dṛśyatē | sarvakarmāṇi saṃtyajya kuryātsajjanasaṃgamam | ētatkarma nirābādhaṃ lōkadvitayasādhanam || 23 ||

English

Due to the influence of place and time, even great calamities caused by sins are seen. One should abandon all actions and associate with good people. This action is unimpeded and leads to the attainment of both worlds.

हिन्दी

स्थान और समय के प्रभाव से, पापों द्वारा उत्पन्न महान विपत्तियाँ भी देखी जाती हैं। एक व्यक्ति को सभी कर्मों को त्याग देना चाहिए और सज्जनों के साथ संग करना चाहिए। यह कर्म बाधारहित है और दोनों लोकों की प्राप्ति के लिए है।

24

न सज्जनाद्दूरतरः क्वचिद्भवेद्भजेत साधून्विनयक्रियान्वितः | स्पृशन्त्ययत्नेन हि तत्समीपगं विसारिणस्तद्गतपुष्परेणवः || २४ ||

na sajjanāddūrataraḥ kvacidbhavēdbhajēt sādhūnvīnayakriyānvitaḥ | spṛśantyayatnēna hi tatsamīpagaṃ visāriṇastadgatapuṣparēṇavaḥ || 24 ||

English

One should never be far from good people. One should serve the virtuous with humility and respect. Even without effort, the breeze carries the pollen of flowers to those who are near.

हिन्दी

एक व्यक्ति को कभी भी सज्जनों से दूर नहीं होना चाहिए। उन्हें विनम्रता और सम्मान के साथ सज्जनों की सेवा करनी चाहिए। बिना किसी प्रयास के, हवा फूलों के पराग को उन तक ले जाती है जो पास हैं।

← Chapter 97Chapter 99 →