Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 97 — 47 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच । संविन्मयत्वाज्जगतः स्वप्नस्य परमात्मनः । ब्रह्माकाशतया सर्वं ब्रह्मैवेत्यनुभूयते || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | saṃvinmayatvājjagataḥ svapnasya paramātmanaḥ | brahmākāśatayā sarvaṃ brahmaivetyanubhūyate || 1 ||

English

Śrī Vasishtha said: Due to the nature of the world being a dream of the Supreme Self, everything is experienced as Brahman, the infinite space.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जगत का स्वप्न होने के कारण परमात्मा के स्वप्न के रूप में सब कुछ ब्रह्म के रूप में अनुभव होता है।

2

भ्रमस्य चातिदृश्यत्वाददृश्यत्वान्महाचितेः । मदशक्तिवदात्मेति सत्यतास्यापि युज्यते || २ ||

bharmasya cātidṛśyatvādadṛśyatvānmahāciteḥ | madśaktivadātmeti satyatāsyāpi yujyate || 2 ||

English

Due to the extreme perceptibility of illusion and the imperceptibility of the great consciousness, the reality of the self is also justified like the power of intoxication.

हिन्दी

भ्रम की अत्यधिक दृश्यता और महाचित की अदृश्यता के कारण, आत्मा की सत्यता भी मदशक्ति की तरह उचित होती है।

3

असत्त्वाद्दृश्यविश्रान्तेरलभ्यत्वान्महाचितेः । उपलब्धुरभावाच्च शून्यनाम्नीव सत्यपि || ३ ||

asattvāddṛśyaviśrāntēralabhyatvānmahāciteḥ | upalabdhurabhāvācca śūnyanāmnīva satyapi || 3 ||

English

Due to the unreality of the perceived objects and the unattainability of the great consciousness, the perceiver is non-existent, and thus it is called void even in reality.

हिन्दी

दृश्य विश्रान्ति की असत्ता और महाचित की अलभ्यता के कारण, उपलब्धा का अभाव है, और इसलिए सत्य में भी इसे शून्य कहा जाता है।

4

चिन्मात्रं पुरुषोऽकर्ता समेत्यव्यक्ततो जगत् । एवंदृष्टेः सत्यमेतदेवमर्थानुभूतितः || ४ ||

cinmātraṃ puruṣo'kartā sametyavyaktato jagat | evaṃdṛṣṭeḥ satyametadevamarthānubhūtitaḥ || 4 ||

English

The self, which is pure consciousness, is not the doer. By understanding this, the world becomes unmanifest. This is the truth experienced through the realization of such a vision.

हिन्दी

जो पुरुष पूर्ण चेतना है, वह कर्ता नहीं है। इस बात को समझने पर, जगत अव्यक्त हो जाता है। ऐसी दृष्टि के अनुभव से यह सत्य है।

5

विवर्तो ब्रह्मणो दृश्यमित्येवंवादिनोऽपि सत् । मतमेवंस्वरूपाणामर्थानामनुभूतितः || ५ ||

vivarto brahmaṇo dṛśyamityevaṃvādino'pi sat | matamevaṃsvarūpāṇāmarthānāmanubhūtitaḥ || 5 ||

English

Even those who say that the world is a manifestation of Brahman, the reality of the nature of things is experienced in this way.

हिन्दी

जो कहते हैं कि जगत ब्रह्म का विवर्त है, उनका यह मत भी सत्य है कि वस्तुओं की स्वरूप की वास्तविकता ऐसे ही अनुभव होती है।

6

परमाणुसमूहात्म जगदित्यपि सत्यतः | संवेद्यते यथा यद्यत्तत्तथैवानुभूतितः || ६ ||

paramāṇusamūhātma jagadityapi satyataḥ | saṃvedyate yathā yadyattattathaivānubhūtitḥ || 6 ||

English

The universe, which is a collection of atoms, is perceived as it truly is through direct experience.

हिन्दी

परमाणुओं का समूह जो कि जगत है, वह सत्य के रूप में अनुभव के द्वारा जैसा है वैसा ही संवेदित होता है।

7

यथा दृष्टं तथैवेदमिह लोके परत्र च | नासन्न सदिति प्रौढा सत्यमाध्यात्मिकी गतिः || ७ ||

yathā dṛṣṭaṃ tathaivedam iha loke paratra ca | nāsanna saditi prauḍhā satyamādhyātmikī gatiḥ || 7 ||

English

As it is seen, so it is here in this world and beyond. The wise say that there is neither existence nor non-existence; this is the true spiritual path.

हिन्दी

जैसा देखा जाता है, वैसा ही यहाँ इस लोक में और परलोक में भी है। बुद्धिमान लोग कहते हैं कि न तो अस्तित्व है न ही अनस्तित्व; यही सत्य आध्यात्मिक मार्ग है।

8

बाह्यमेवास्ति नास्त्यन्यदित्यन्ये सत्यवादिनः | स्वात्मन्यक्षगणातीतं प्राप्नुवन्ति न ते यतः || ८ ||

bāhyamevāsti nāstyanyadityanye satyavādinaḥ | svātmanyakṣagaṇātītaṃ prāpnuvanti na te yataḥ || 8 ||

English

Others who speak the truth say that only the external exists, nothing else. They do not attain what is beyond the senses in their own self, therefore they do not attain it.

हिन्दी

दूसरे सत्यवादी कहते हैं कि केवल बाह्य अस्तित्व है, और कुछ नहीं। वे अपने स्वयं के आत्मा में इन्द्रियों से परे कुछ नहीं प्राप्त करते, इसलिए वे उसे प्राप्त नहीं करते।

9

अनारतविपर्यासदर्शनात्क्षणभङ्गधीः | युक्तैव तद्विदामाद्यं सर्वशक्ति हि तत्पदम् || ९ ||

anārataviparyāsadarśanātkṣaṇabhaṅgadhīḥ | yuktaiva tadvidāmādyaṃ sarvaśakti hi tatpadam || 9 ||

English

Due to the continuous perception of illusion, the mind is subject to momentary destruction. This is appropriate for the foremost among the knowers of that truth, for that state is all-powerful.

हिन्दी

निरन्तर भ्रम के दर्शन के कारण, मन क्षणिक विनाश का शिकार होता है। यह उन ज्ञानियों के लिए उपयुक्त है जो उस सत्य के प्रथम जानकार हैं, क्योंकि वह स्थिति सर्वशक्तिमान है।

10

कलविङ्कघटन्यायो धर्म इत्यपि तद्विदाम् | तथात्मसिद्धेर्म्लेच्छानां तद्देशेषु न दुष्यति || १० ||

kalaviṅkaghaṭanyāyo dharma ityapi tadvidām | tathātmasiddhermlecchānāṃ taddedeśeṣu na duṣyati || 10 ||

English

The principle of the stork and the pot is also considered dharma by the knowers of that truth. Thus, for the attainment of the self, even the practices of the barbarians in their lands are not condemned.

हिन्दी

बगुला और घड़े का सिद्धान्त भी उस सत्य के जानकारों द्वारा धर्म माना जाता है। इसलिए, आत्म-सिद्धि के लिए, बर्बरों के देशों में उनकी प्रथाओं की निन्दा नहीं की जाती।

11

समाः सन्तश्च विप्राग्निविषामृतमृतिष्वपि | भान्त्येवं तद्विदां सर्वमिदं सर्वात्मकं यतः || ११ ||

samāḥ santaśca viprāgniviṣāmṛtamṛtiṣvapi | bhāntyevaṃ tadvidāṃ sarvamidaṃ sarvātmakaṃ yataḥ || 11 ||

English

The peaceful and the wise shine even in the midst of poison, fire, and death. This is because all this is pervaded by the Self, as known by the wise.

हिन्दी

शांत और विद्वान लोग विष, अग्नि और मृत्यु में भी चमकते हैं। यह इसलिए है कि यह सब आत्मा से व्याप्त है, जैसा कि विद्वानों को ज्ञात है।

12

स्वभावसिद्धमेवेदं युक्तमित्येव तद्विदाम् | अन्विष्टा याति नो प्राप्तिं बुद्धिमत्सर्वकर्तृता || १२ ||

svabhāvasiddhamavevedaṃ yuktamityeva tadvidām | anviṣṭā yāti no prāptiṃ buddhimatsarvakartṛtā || 12 ||

English

This is naturally accomplished and appropriate, as known by the wise. The intelligent one, seeking, does not attain the doership of all.

हिन्दी

यह स्वाभाविक रूप से सिद्ध और उचित है, जैसा कि विद्वानों को ज्ञात है। बुद्धिमान व्यक्ति, खोजते हुए, सबका कर्ता नहीं बनता।

13

एकः सर्वत्र कर्तेति सत्यं तन्मयचेतसाम् | सोऽयं निश्चयवान्सोऽत्र तदाप्नोतीत्यबाधितम् || १३ ||

ekaḥ sarvatra karteiti satyaṃ tanmayacetasām | so'yaṃ niścayavānso'tra tadāpnotītyabādhitam || 13 ||

English

The truth is that the One is the doer everywhere, as known by those whose minds are absorbed in That. Such a person, with firm conviction, attains That without obstruction.

हिन्दी

सत्य यह है कि एक ही सब जगह कर्ता है, जैसा कि उन लोगों को ज्ञात है जिनके मन उसमें लीन हैं। ऐसा व्यक्ति, दृढ़ निश्चय के साथ, बिना किसी बाधा के उसे प्राप्त करता है।

14

अयं लोकः परश्चास्ति स्नानाग्न्यादि च नेतरत् | एतदेतादृशं सत्यं विद्धि भावितभावनम् || १४ ||

ayaṃ lokaḥ paraścāsti snānāgnyādi ca netarat | etadetādṛśaṃ satyaṃ viddhi bhāvitabhāvanam || 14 ||

English

This world and the other world exist, as do rituals like bathing and fire, and nothing else. Know this to be the truth, cultivated through meditation.

हिन्दी

यह लोक और परलोक है, जैसे स्नान और अग्नि जैसे अनुष्ठान हैं, और कुछ नहीं। यह सत्य है, जो ध्यान द्वारा विकसित हुआ है।

15

अशेषं शून्यमेवेति बौद्धानामेतदेव सत् | लभ्यते तद्विचारेण यत्र किंचन नैव हि || १५ ||

aśeṣaṃ śūnyameveti bauddhānāmetadeva sat | labhyate tadvicāreṇa yatra kiṃcana naiva hi || 15 ||

English

Everything is indeed empty, this is the truth for Buddhists. It is realized through contemplation, where nothing exists.

हिन्दी

सब कुछ खाली है, यह बौद्धों के लिए सत्य है। यह चिंतन द्वारा अनुभव किया जाता है, जहाँ कुछ भी नहीं है।

16

चितिश्चिन्तामणिरिव कल्पद्रुम इवेप्सितम् | आशु संपादयत्यन्तरात्मनात्मनि खात्मिका || १६ ||

citicintāmaṇiriva kalpadruma ivepsitam | āśu saṃpādayatyantarātmanātmani khātmikā || 16 ||

English

The consciousness, like a wish-fulfilling gem or a divine tree, quickly manifests the desired object within the inner self.

हिन्दी

चिति, चिन्तामणि के समान या कल्पवृक्ष के समान, शीघ्र ही अपने अन्तरात्मा में इच्छित वस्तु को प्राप्त कर लेता है।

17

नेदं शून्यं न चाशून्यमित्यवस्तु न तद्विदाम् | सर्वशक्तिर्हि सा शक्तिर्न तद्विद्यत एव तत् || १७ ||

nedam śūnyam na cāśūnyamityavastu na tadvidām | sarvaśaktirhi sā śaktirna tadvidyata eva tat || 17 ||

English

This is neither empty nor non-empty; it is not a mere non-entity. That power is all-powerful, and it does not exist as a separate entity.

हिन्दी

यह न तो शून्य है न ही अशून्य; यह केवल एक अवस्तु नहीं है। वह शक्ति सर्वशक्तिमान है, और यह एक अलग वस्तु के रूप में नहीं है।

18

तस्मात्स्वनिश्चये यस्मिन्यः स्थितः स तथा ततः | अवश्यं फलमाप्नोति न चेद्बाल्यान्निवर्तते || १८ ||

tasmātsvaniscaaye yasminyah sthitah sa tathā tatah | avaśyam phalamāpnoti na cedbālyānnivartate || 18 ||

English

Therefore, one who is steadfast in their own conviction will surely attain the result; otherwise, they will deviate due to immaturity.

हिन्दी

इसलिए, जो अपने निश्चय में स्थिर है, वह निश्चित रूप से फल प्राप्त करेगा; अन्यथा, वह अपरिपक्वता के कारण विचलित हो जाएगा।

19

विचार्य पण्डितैः सार्धं श्रेष्ठवस्तुनि धीमता | स रूढो निश्चयो ग्राह्यो नेतरत्र यथा तथा || १९ ||

vicārya paṇḍitaiḥ sārdham śreṣṭhavastuni dhīmatā | sa rūḍho niścayo grāhyo netaratra yathā tathā || 19 ||

English

After deliberation with wise scholars, the firm conviction in the best matter should be accepted; not otherwise.

हिन्दी

विद्वानों के साथ विचार-विमर्श के बाद, सर्वश्रेष्ठ वस्तु में दृढ़ निश्चय को स्वीकार करना चाहिए; अन्यथा नहीं।

20

संभवत्युत्तमप्रज्ञः शास्त्रतो व्यवहारतः | यो यत्र नाम तत्रासौ पण्डितस्तं समाश्रयेत् || २० ||

saṃbhavatyuttamaprajñaḥ śāstrato vyavahārataḥ | yo yatra nāma tatrāsau paṇḍitastam samāśrayet || 20 ||

English

One who is supremely wise in both scriptures and practical affairs should be sought wherever they are found.

हिन्दी

जो शास्त्रों और व्यवहार में उत्तम बुद्धिमान है, उसे जहाँ भी मिले, उसका आश्रय लेना चाहिए।

21

सतां विवदमानानां सच्छास्त्रव्यवहारिणाम् | यः समाह्लादकोऽनिन्द्यः स श्रेष्ठस्तं समाश्रयेत् || २१ ||

satāṃ vivadamānānāṃ saccāstravyavahāriṇām | yaḥ samāhlādako'nindyaḥ sa śreṣṭhastaṃ samāśrayet || 21 ||

English

Among those who debate with good intentions and follow the scriptures, the one who brings joy and is blameless is the best; one should seek refuge in him.

हिन्दी

जो लोग सच्चे इरादे से विवाद करते हैं और शास्त्रों का अनुसरण करते हैं, उनमें से जो आनंद देता है और निर्दोष है, वह सबसे श्रेष्ठ है; उसी की शरण लेनी चाहिए।

22

सर्व एवानिशं श्रेयो धावन्ति प्राणिनो बलात् | परिनिम्नं पयांसीव तद्विचार्य समाश्रयेत् || २२ ||

sarva evāniśaṃ śreyo dhāvanti prāṇino balāt | parinimnaṃ payāṃsīva tadvicārya samāśrayet || 22 ||

English

All living beings strive for the best with all their might, like water flowing downwards. One should reflect on this and seek refuge.

हिन्दी

सभी प्राणी अपने पूरे बल से श्रेय की ओर भागते हैं, जैसे पानी नीचे की ओर बहता है। इस पर विचार करें और शरण लें।

23

कल्लोलैरुह्यमानानां नृणां संसारसागरे | अज्ञाता दिवसा यान्ति तृणानामिव बिन्दवः || २३ ||

kallolairuhyamānānāṃ nṛṇāṃ saṃsārasāgare | ajñātā divasā yānti tṛṇānāmiva bindavaḥ || 23 ||

English

In the ocean of worldly existence, people who are uplifted by the waves pass their days unknowingly, like drops of water on blades of grass.

हिन्दी

संसार सागर में, जो लोग लहरों द्वारा उठाए जाते हैं, वे अपने दिन अनजाने में बिताते हैं, जैसे घास के पत्तों पर पानी की बूँदें।

24

श्रीराम उवाच | जगत्पूर्वं लतेवापि विश्रान्ता वितते पदे | पूर्वापरविचारेण के पराभावदर्शिनः || २४ ||

śrīrāma uvāca | jagatpūrvaṃ latāvāpi viśrāntā vitate pade | pūrvāparavicāreṇa ke parābhāvadarśinaḥ || 24 ||

English

Shri Rama said: The world is like a creeper that has spread out and is resting on the ground. Who, by considering the past and the future, can see the end?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: संसार ऐसी लता की तरह है जो फैली हुई है और जमीन पर विश्राम कर रही है। भूत और भविष्य के विचार से कौन अंत को देख सकता है?

25

श्रीवसिष्ठ उवाच | जातौ जातौ कतिपये व्यपदेश्या भवन्ति ते | येषां यान्ति प्रकाशेन दिवसा भास्वतामिव || २५ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | jātau jātau katipaye vyapadeśyā bhavanti te | yeṣāṃ yānti prakāśena divasā bhāsvatāmiva || 25 ||

English

Shri Vasistha said: In every birth, there are a few who are worthy of being taught. Their days pass with brilliance like the shining ones.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: हर जन्म में, कुछ लोग ऐसे होते हैं जिन्हें शिक्षित किया जा सकता है। उनके दिन चमकते हुए पास होते हैं, जैसे चमकते हुए लोग।

26

अधश्चोर्ध्वं च धावन्तश्चक्रावर्तविवर्तनैः | सर्वे तृणवदुह्यन्ते मूढा मोहभवाम्बुधौ || २६ ||

adhaścordhvaṃ ca dhāvantaścakrāvartavivartanaiḥ | sarve tṛṇavaduhyante mūḍhā mohabhavāmbudhau || 26 ||

English

Running up and down, driven by the whirlpools of delusion, all are tossed about like straws in the ocean of bewilderment.

हिन्दी

नीचे और ऊपर दौड़ते हुए, भ्रम के भंवरों से चलाए जाते हुए, सभी मोह के समुद्र में तिनके की तरह उलट-पुलट होते हैं।

27

नष्टात्मस्थितयो भोगवह्निषु प्रज्वलन्त्यलम् | देवा दिवि दवेनाद्रौ दह्यमाना द्रुमा इव || २७ ||

naṣṭātmasthitayo bhogavahniṣu prajvalantyalam | devā divi davenādrāu dahyamānā drumā iva || 27 ||

English

Those who have lost their self-control burn intensely in the fires of desire, like trees burning in a forest fire on a mountain.

हिन्दी

जो लोग अपने आत्म-नियंत्रण खो चुके हैं, वे इच्छा की अग्नि में तीव्रता से जलते हैं, जैसे पर्वत पर जंगल की आग में जलते हुए पेड़।

28

पातिता मदसंपन्ना दानवा दानवारिभिः | गजा इव निरालाना घोरे नारायणावटे || २८ ||

pātitā madasaṃpannā dānavā dānavāribhiḥ | gajā iva nirālānā ghore nārāyaṇāvaṭe || 28 ||

English

The demons, filled with pride, are thrown down by the enemies of the demons, like elephants falling into the terrible pit of Narayana.

हिन्दी

घमंड से भरे हुए दानव दानवों के शत्रुओं द्वारा गिरा दिए जाते हैं, जैसे हाथी नारायण की भयानक खाई में गिरते हैं।

29

न गन्धमपि गन्धर्वा दर्शयन्ति विवेकजम् | गीतपीतपरामर्शाः सरन्ति हरिणा इव || २९ ||

na gandhamapi gandharvā darśayanti vivekajam | gītapītaparāmarśāḥ saranti hariṇā iva || 29 ||

English

The Gandharvas do not show even a trace of discernment, being engrossed in singing, drinking, and discussions, they wander like deer.

हिन्दी

गंधर्व भी विवेक का कोई चिह्न नहीं दिखाते, गाने, पीने और चर्चा में डूबे हुए, वे हिरण की तरह भटकते हैं।

30

विद्याधराश्च विद्यानामाधारत्वेन मोहिताः | स्फुरितानामुदाराणामपि कुर्वन्ति नादरम् || ३० ||

vidyādharāśca vidyānāmādhāratvena mohitāḥ | sphuriānāmuārāṇāmapi kurvanti nādaram || 30 ||

English

The Vidyadharas, though masters of knowledge, are deluded by their attachment to it and do not pay attention even to the most brilliant and manifested knowledge.

हिन्दी

विद्याधर, जो ज्ञान के मालिक हैं, उसके प्रति आसक्ति से मोहित हो जाते हैं और सबसे उज्ज्वल और प्रकट ज्ञान की भी परवाह नहीं करते।

31

यक्षा विक्षोभितभुवो दक्षतामक्षता इव | दर्शयन्त्यसहायेषु बालवृद्धातुरेषु च || ३१ ||

yakṣā vikṣobhitabhuvo dakṣatāmakṣatā iva | darśayantyasahāyeṣu bālavṛddhātureṣu ca || 31 ||

English

The Yakshas, who are the protectors of the earth, appear like skilled warriors, showing their prowess even when they are alone, weak, or elderly.

हिन्दी

यक्ष, जो पृथ्वी के रक्षक हैं, अकेले, कमजोर या बूढ़े होने पर भी कुशल योद्धाओं की तरह अपनी शक्ति दिखाते हैं।

32

दन्तिनामिव मत्तानां रंहसा हरिणारिणा | कृतः करिष्यसि त्वं च राक्षसानां परिक्षयम् || ३२ ||

dantināmiva mattānāṃ raṃhasā hariṇāriṇā | kṛtaḥ kariṣyasi tvaṃ ca rākṣasānāṃ parikṣayam || 32 ||

English

Like a mad elephant destroys a lion swiftly, you will also cause the destruction of the demons.

हिन्दी

जैसे मतवाला हाथी एक शेर को तुरंत नष्ट कर देता है, वैसे ही आप राक्षसों का विनाश करेंगे।

33

भृशं पिशाचाः पश्यन्ति भूतभोजनचिन्तया | धूमान्धकारानिलया ज्वालयाहुतयो यथा || ३३ ||

bhṛśaṃ piśācāḥ paśyanti bhūtabhojanacintayā | dhūmāndhakārānilayā jvālayāhutayo yathā || 33 ||

English

The Pishachas (demons) intensely see the offerings of ghosts, as if they are flames in the darkness and smoke.

हिन्दी

पिशाच (राक्षस) भूतों के भोजन की चिंता से उन्हें धूम और अंधकार में ज्वाला की तरह देखते हैं।

34

नागजालमृणालानि मग्नानि धरणीतले | नगानामिव मूलानि जडानीव स्थितान्यलम् || ३४ ||

nāgajālamṛṇālāni magnāni dharaṇītale | nagānāmiva mūlāni jaḍānīva sthitānyalam || 34 ||

English

The lotus fibers are submerged in the ground, like the roots of trees, motionless and firm.

हिन्दी

कमल की रस्सियाँ जैसे पेड़ों की जड़ें होती हैं, वैसे ही धरती में डूबी हुई और स्थिर हैं।

35

विवरं शरणं येषां कीटानामिव भूतले | तेषामसुरबालानां विवेकेषु कथैव का || ३५ ||

vivaraṃ śaraṇaṃ yeṣāṃ kīṭānāmiva bhūtale | teṣāmasurabālānāṃ vivekeṣu kathaiva kā || 35 ||

English

Those who seek refuge in holes, like insects on the ground, how can they have any discernment, like the young demons?

हिन्दी

जो लोग छेदों में शरण लेते हैं, जैसे धरती पर कीड़े, उन छोटे राक्षसों की तरह उनमें कैसे बुद्धि हो सकती है?

36

अल्पमात्रकणार्थेन संचरन्ति दिवानिशम् | पिपीलिकासधर्माणः प्रायेण पुरुषा अपि || ३६ ||

alpamātrakaṇārtheṇa saṃcaranti divāniśam | pipīlikāsadharmāṇaḥ prāyeṇa puruṣā api || 36 ||

English

Men, for the most part, wander day and night for trivial reasons, like ants.

हिन्दी

प्रायः मनुष्य छोटे-छोटे कारणों से दिन-रात घूमते रहते हैं, जैसे चींटियाँ।

37

सर्वासां भूतजातीनां व्यग्राणां व्यर्थदीर्घया | क्षीबाणामिव गच्छन्ति दिवसानि दुरीहया || ३७ ||

sarvāsāṃ bhūtajātīnāṃ vyagrāṇāṃ vyarthadīrghayā | kṣībāṇāmiva gacchanti divasāni durīhayā || 37 ||

English

All beings, engaged in useless long activities, pass their days like madmen.

हिन्दी

सभी प्राणी, व्यर्थ की लंबी गतिविधियों में व्यस्त, पागलों की तरह अपने दिन बिताते हैं।

38

न कंचित्संस्पृशत्यन्तर्विवेको विमलो जनम् | जलेऽगाधे निपतितं निमज्जन्तं रजो यथा || ३८ ||

na kaṃcitsaṃspṛśatyantarviveko vimalo janam | jale'gādhe nipatitaṃ nimajjantaṃ rajo yathā || 38 ||

English

Pure discrimination does not touch any person, just as dust does not touch one who has fallen into deep water.

हिन्दी

शुद्ध विवेक किसी व्यक्ति को छूता नहीं है, जैसे धूल गहरे पानी में गिरने वाले को छूती नहीं है।

39

नीयन्ते नियमाधूता मानवा मानवायुभिः | काम्पिकैः स्फुटतापूताः किरारुनिकरा इव || ३९ ||

nīyante niyamādhūtā mānavā mānavāyubhiḥ | kāmpikaiḥ sphuṭatāpūtāḥ kirārunikarā iva || 39 ||

English

Men are driven by the winds of human desires, like dry leaves blown by the wind.

हिन्दी

मनुष्य मानवीय इच्छाओं की हवाओं से उड़ाए जाते हैं, जैसे सूखी पत्तियाँ हवा से उड़ती हैं।

40

पानभोजनजम्बाले गहने योगिनीगणाः | दुर्गन्धपल्वलोद्गारे पतिताः पामरा इव || ४० ||

pānabhojanajambāle gahane yoginīgaṇāḥ | durgandhapalvalodgāre patitāḥ pāmarā iva || 40 ||

English

Those who are deeply engrossed in eating and drinking fall into the foul-smelling mud of ignorance, like the ignorant.

हिन्दी

जो लोग खाने-पीने में गहराई तक डूबे हुए हैं, वे अज्ञान की दुर्गंधयुक्त कीचड़ में गिर जाते हैं, जैसे अज्ञानी।

41

केवलं यमचन्द्रेन्द्ररुद्रार्कवरुणानिलाःजीवन्मुक्ता हरिब्रह्मगुरुशुक्रानलादयः || ४१ ||

kevalaṃ yamacandrendrarudrārkavaruṇānilāḥjīvanmuktā haribrahmaguruśukrānalādayaḥ || 41 ||

English

Only the liberated souls, who are free from the influence of the deities such as Yama, Chandra, Indra, Rudra, Surya, Varuna, and Vayu, are the ones who have attained liberation, such as Hari, Brahma, Guru, Shukra, and Agni.

हिन्दी

केवल यम, चन्द्र, इन्द्र, रुद्र, सूर्य, वरुण और वायु के प्रभाव से मुक्त जीवन्मुक्त आत्माएँ हैं, जो हरि, ब्रह्मा, गुरु, शुक्र और अग्नि जैसे हैं।

42

प्रजापतीनां सप्तर्षिदक्षाद्याः कश्यपादयः | नारदाद्याः कुमाराद्याः सनकाद्याः सुरात्मजाः || ४२ ||

prajāpatīnāṃ saptarṣidakṣādyāḥ kaśyapādayaḥ | nāradādyāḥ kumārādyāḥ sanakādyāḥ surātmajāḥ || 42 ||

English

Among the Prajapatis, the seven sages beginning with Daksha, Kashyapa and others, Narada and others, Kumara and others, Sanaka and others, and the sons of the gods.

हिन्दी

प्रजापतियों में, सप्तर्षियों के साथ दक्ष आदि, कश्यप आदि, नारद आदि, कुमार आदि, सनक आदि, और देवताओं के पुत्र।

43

दानवानां हिरण्याक्षबलिप्रह्लादशम्बराः | मयवृत्रान्धनमुचिकेशिपुत्रमुरादयः || ४३ ||

dānavānāṃ hiraṇyākṣabaliprahlādaśambarāḥ | mayavṛtrāndhanamucikeśiputramurādayaḥ || 43 ||

English

Among the demons, Hiranyaksha, Bali, Prahlada, Shambara, Maya, Vritra, Andhaka, Mucika, Keshi's son, and Mura, among others.

हिन्दी

असुरों में, हिरण्याक्ष, बलि, प्रह्लाद, शम्बर, मय, वृत्र, अंधक, मुचिक, केशि के पुत्र, और मुर आदि।

44

बिभीषणाद्या रक्षस्सु प्रहस्तेन्द्रजिदादयः | शेषतक्षककर्कोटमहापद्मादयोऽहिषु || ४४ ||

bibhīṣaṇādyā rakṣassu prahastendrajidadādayaḥ | śeṣatakṣakakarkoṭamahāpadmādayo'hiṣu || 44 ||

English

Among the Rakshasas, Vibhishana and others, Prahasta, Indrajit and others; among the serpents, Shesha, Takshaka, Karkota, Mahapadma and others.

हिन्दी

राक्षसों में, विभीषण और अन्य, प्रहस्त, इन्द्रजित और अन्य; सर्पों में, शेष, तक्षक, कर्कोट, महापद्म और अन्य।

45

ब्रह्मविष्ण्विन्द्रलोकेषु वास्तव्या मुक्तदेहिनः | मुक्तस्वभावास्तुषिताः सिद्धाः साध्याश्च केचन || ४५ ||

brahmaviṣṇvindralokeṣu vāstavyā muktadehināḥ | muktasvabhāvāstuṣitāḥ siddhāḥ sādhyāśca kecana || 45 ||

English

In the worlds of Brahma, Vishnu, and Indra, the liberated beings reside. They are of a liberated nature, satisfied, perfected, and some are to be perfected.

हिन्दी

ब्रह्मा, विष्णु और इन्द्र के लोकों में, मुक्त प्राणी रहते हैं। वे मुक्त स्वभाव के, संतुष्ट, सिद्ध और कुछ सिद्ध होने योग्य हैं।

46

मानुषेषु च राजानो मुनयो ब्राह्मणोत्तमाः | जीवन्मुक्ताः संभवन्ति विरलास्तु रघूद्वह || ४६ ||

mānuṣeṣu ca rājāno munayo brāhmaṇottamāḥ | jīvanmuktāḥ saṃbhavanti viralāstu raghūdvaha || 46 ||

English

Among humans, kings and the best of Brahmins become liberated while living, although they are rare, O Raghava.

हिन्दी

मनुष्यों में, राजा और श्रेष्ठ ब्राह्मण जीवनमुक्त होते हैं, हालांकि वे दुर्लभ हैं, हे रघुवंशी।

47

भूतानि सन्ति सकलानि बहूनि दिक्षु बोधान्वितानि विरलानि भवन्ति किंतु | वृक्षा भवन्ति फलपल्लवजालयुक्ताः कल्पद्रुमास्तु विरलाः खलु संभवन्ति || ४७ ||

bhūtāni santi sakalāni bahūni dikṣu bodhānvitāni viralāni bhavanti kiṃtu | vṛkṣā bhavanti phalapallavajālayuktāḥ kalpadrumāstu viralāḥ khalu saṃbhavanti || 47 ||

English

All beings exist in abundance in all directions, but those endowed with consciousness are rare. Trees bearing fruits and leaves are abundant, but wish-fulfilling trees are rare indeed.

हिन्दी

सभी प्राणी सभी दिशाओं में बहुतायत से मौजूद हैं, लेकिन चेतना से युक्त प्राणी दुर्लभ हैं। फल और पत्तों से भरे पेड़ बहुत हैं, लेकिन कल्पवृक्ष बहुत दुर्लभ हैं।

← Chapter 96Chapter 98 →