Nirvāṇa II, Chapter 85 निर्वाण

Book 7 of the Yoga Vasishtha, chapter 85 — verses 1–28 (28 in all). Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | इति नृत्यति सा देवी दीर्घदोर्दण्डमण्डलैः | परिस्पन्दात्मकैर्व्योम कुर्वाणा घनकाननम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | iti nṛtyati sā devī dīrghadordaṇḍamaṇḍalaiḥ | parispandātmakairvyoma kurvāṇā ghanakānanam || 1 ||

English

Shri Vasistha said: Thus, the goddess dances with long staffs and circles, creating a dense forest in the sky with vibrating movements.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: इस प्रकार, वह देवी लंबी डंडों और चक्रों के साथ नृत्य करती है, कंपन से आकाश में घना वन बनाती है।

2

क्रियासौ नृत्यति तथा चितिशक्तिरनामया | अस्या विभूषणं शूर्पकुडालपटलादिकम् || २ ||

kriyāsau nṛtyati tathā citiśaktiranāmayā | asyā vibhūṣaṇaṃ śūrpakuḍālapatalādikam || 2 ||

English

Similarly, the power of consciousness dances with action, adorned with tools like winnowing baskets, hoes, and pots.

हिन्दी

इसी प्रकार, चेतना की शक्ति क्रिया के साथ नृत्य करती है, जो सूप और कुडाल जैसे उपकरणों से सजी है।

3

शरशक्तिगदाप्रासमुसलादि शिलादि च | भावाभावपदार्थौघकलाकालक्रमादि च || ३ ||

śaraśaktigadāprāsamusalādi śilādi ca | bhāvābhāvapadārthaughakalākālakramādi ca || 3 ||

English

Arrows, spears, maces, swords, pestles, stones, and other objects, as well as the sequence of time and arts, are part of her adornment.

हिन्दी

तीर, भाले, गदाएँ, तलवारें, मूसल, पत्थर और अन्य वस्तुएँ, साथ ही समय और कलाओं की क्रम भी उसके आभूषण का हिस्सा हैं।

4

चित्स्पन्दोऽन्तर्जगद्धत्ते कल्पनेव पुरं हृदि | सैव वा जगदित्येव कल्पनैव यथा पुरम् || ४ ||

citspondo'ntarjagaddhatte kalpaneva puraṃ hṛdi | saiva vā jagadityeva kalpaneva yathā puram || 4 ||

English

The vibration of consciousness holds the inner world like an imagined city in the heart. Indeed, that itself is the world, just as the imagined city is.

हिन्दी

चेतना की स्पंदन अंतर्जगत को हृदय में कल्पित नगर की तरह धारण करती है। वास्तव में, वही जगत है, जैसे कल्पित नगर है।

5

पवनस्य यथा स्पन्दस्तथैवेच्छा शिवस्य सा | यथास्पन्दोऽनिलस्यान्तः प्रशान्तेच्छस्तथा शिवः || ५ ||

pavanasya yathā spandastathaivecchā śivasya sā | yathāspando'nilasyāntaḥ praśāntecchastathā śivaḥ || 5 ||

English

Just as the vibration of the wind, so is the will of Shiva. As the vibration of the wind becomes calm, so does the will of Shiva.

हिन्दी

जैसे वायु की स्पंदन, वैसे ही शिव की इच्छा है। जैसे वायु की स्पंदन शांत होती है, वैसे ही शिव की इच्छा शांत होती है।

6

अमूर्तो मूर्तमाकाशे शब्दाडम्बरमानिलः | यथा स्पन्दस्तनोत्येवं शिवेच्छा कुरुते जगत् || ६ ||

amūrto mūrtamākaśe śabdāḍambaramānilaḥ | yathā spandastanotyevaṃ śivecchā kurute jagat || 6 ||

English

The formless (amūrto) in the form (mūrtam) of space (ākaśe), the sound (śabdāḍambara) in the form of wind (mānilaḥ), just as (yathā) the vibration (spanda) expands (tanoti), so does (evaṃ) the will (icchā) of Shiva (śiva) create (kurute) the world (jagat).

हिन्दी

निराकार (अमूर्तो) आकाश (आकाशे) के रूप में, ध्वनि (शब्दाडम्बर) वायु (मानिलः) के रूप में, जैसे (यथा) स्पंदन (स्पन्द) फैलता है (तनोति), वैसे ही (एवं) शिव (शिव) की इच्छा (इच्छा) जगत (जगत्) को रचती है (कुरुते).

7

नृत्यन्त्याथ यदा तत्र तथा तस्मिन्पराम्बरे | काकतालीययोगेन संरम्भवशतः स्वयम् || ७ ||

nṛtyantyātha yadā tatra tathā tasminparāmbare | kākatālīyayogena saṃrambhavaśataḥ svayam || 7 ||

English

When (yadā) she dances (nṛtyanti) there (tatra), in that (tathā) supreme (parā) garment (ambare), with the union (yogena) of the crow (kāka) and the palm tree (tālīya), by herself (svayam) she becomes (bhavati) full of passion (saṃrambha).

हिन्दी

जब (यदा) वह वहां (तत्र) नृत्य (नृत्यन्ति) करती है, उस (तथा) परम (परा) वस्त्र (अम्बरे) में, कौए (काक) और ताड़ (तालीय) के योग (योगेन) से, स्वयं (स्वयम्) वह उत्तेजना (संरम्भ) से भर जाती है।

8

निकटस्थः शिवः स्पृष्टः स मनागभ्रमन्तिकम् | वाडवोऽग्निः स्वनाशाय वहन्त्येवाम्बुलेखया || ८ ||

nikaṭasthaḥ śivaḥ spṛṣṭaḥ sa manāgabhramantikam | vāḍavo'gnis svanāśāya vahantyevāmbulekhayā || 8 ||

English

Shiva (śivaḥ), who is near (nikaṭasthaḥ), is touched (spṛṣṭaḥ) by her, as if (manāk) by a whirlwind (abhramantikam). The submarine fire (vāḍavo'gniḥ) carries (vahanti) itself (eva) to its own destruction (svanāśāya) with a watery line (ambulekhayā).

हिन्दी

शिव (शिवः), जो निकट (निकटस्थः) है, उसे (सः) उसके द्वारा (मनाक) एक भंवर (अभ्रमन्तिकम) के समान स्पर्श (स्पृष्टः) किया जाता है। समुद्री अग्नि (वाडवोऽग्निः) अपने विनाश (स्वनाशाय) की ओर जल रेखा (अम्बुलेखया) के साथ स्वयं (एव) ले जाता है (वहन्ति)।

9

स्पृष्टमात्रे शिवे तस्मिंस्ततः परमकारणे | प्रवृत्ता प्रकृतिं गन्तुं सा शनैरुरजां तथा || ९ ||

spṛṣṭamātre śive tasmiṃstataḥ paramakāraṇe | pravṛttā prakṛtiṃ gantuṃ sā śanairurajāṃ tathā || 9 ||

English

Having merely touched (spṛṣṭamātre) that Shiva (śive), the supreme cause (paramakāraṇe), she (sā) is inclined (pravṛttā) to go (gantuṃ) to nature (prakṛtiṃ) gradually (śanaiḥ) in that manner (tathā).

हिन्दी

उस शिव (शिवे) को मात्र (मात्रे) स्पर्श (स्पृष्ट) करने के बाद, परम कारण (परमकारणे) से, वह (सा) प्रकृति (प्रकृतिं) की ओर जाने (गन्तुं) के लिए प्रवृत्त (प्रवृत्ता) हो जाती है, धीरे-धीरे (शनैः) उसी प्रकार (तथा)।

10

अनन्ताकारतां त्यक्त्वा संपन्ना गिरिमात्रिका | ततो नगरमात्रासौ ततश्च द्रुमसुन्दरी || १० ||

anantākāratāṃ tyaktvā saṃpannā girimātrikā | tato nagaramātrāsau tataśca drumasundarī || 10 ||

English

Having abandoned (tyaktvā) the infinite form (anantākāratāṃ), she (sā) becomes (saṃpannā) the essence of the mountain (girimātrikā). Then (tataḥ) she becomes (saṃpannā) the essence of the city (nagaramātrāsau). Then (tataśca) she becomes (saṃpannā) the beautiful tree (drumasundarī).

हिन्दी

अनंत आकार (अनन्ताकारतां) को त्याग (त्यक्त्वा) कर, वह (सा) पर्वत (गिरिमात्रिका) की संपन्न (संपन्ना) हो जाती है। फिर (ततः) वह (सा) नगर (नगरमात्रासौ) की संपन्न (संपन्ना) हो जाती है। फिर (ततश्च) वह (सा) सुंदर वृक्ष (द्रुमसुन्दरी) की संपन्न (संपन्ना) हो जाती है।

11

ततो व्योमसमाकारा शिवस्यैवाकृतिं ततः | सा प्रविष्टा सरिच्छान्तसंरम्भेव महार्णवम् || ११ ||

tato vyomasamākārā śivasyaiavākṛtiṃ tataḥ | sā praviṣṭā saricchāntasaṃrambheva mahārṇavam || 11 ||

English

Then, assuming the form of the sky, she entered the great ocean like a river merging into it, taking the form of Shiva.

हिन्दी

फिर, आकाश के रूप में, वह एक नदी की तरह महासागर में विलीन हो गई, शिव का रूप धारण करते हुए।

12

एक एवाभवदथो शिवया परिवर्जितः | शिव एव शिवः शान्त आकाशे शमनोऽभितः || १२ ||

eka evābhavaadatho śivayā parivarjitaḥ | śiva eva śivaḥ śānta ākāśe śamano'bhitaḥ || 12 ||

English

Then, he became one, devoid of Shiva, Shiva himself became calm and peaceful in the sky.

हिन्दी

फिर, वह एक हो गया, शिव से रहित, शिव स्वयं आकाश में शांत और शांतिपूर्ण हो गया।

13

श्रीराम उवाच | भगवञ्छिवसंस्पृष्टा सा शिवा परमेश्वरी | किमर्थमागता शान्तिमिति मे ब्रूहि तत्त्वतः || १३ ||

śrīrāma uvāca | bhagavañchivasanspṛṣṭā sā śivā parameśvarī | kimarthamāgatā śāntimiti me brūhi tattvataḥ || 13 ||

English

Sri Rama said: O Lord, that divine Shiva, the supreme goddess, touched by Shiva, why did she attain peace? Please tell me the truth.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवन्, वह दिव्य शिवा, परमेश्वरी, शिव से स्पर्शित, शांति क्यों प्राप्त हुई? कृपया मुझे सच्चाई बताएँ।

14

श्रीवसिष्ठ उवाच | सा राम प्रकृतिः प्रोक्ता शिवेच्छा पारमेश्वरी | जगन्मायेति विख्याता स्पन्दशक्तिरकृत्रिमा || १४ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | sā rāma prakṛtiḥ proktā śivecchā pārameśvarī | jagannmāyeti vikhyātā spandaśaktirakṛtrimā || 14 ||

English

Sri Vasistha said: O Rama, she is known as Prakriti, the supreme will of Shiva, famed as the illusion of the world, the natural, vibratory power.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: हे राम, वह प्रकृति के रूप में जानी जाती है, शिव की परम इच्छा, जगत की माया के रूप में प्रसिद्ध, स्वाभाविक, स्पंदन शक्ति।

15

स परः प्रकृतेः प्रोक्तः पुरुषः पवनाकृतिः | शिवरूपधरः शान्तः शरदाकाशशान्तिमान् || १५ ||

sa paraḥ prakṛteḥ proktaḥ puruṣaḥ pavanākṛtiḥ | śivarūpadharaḥ śāntaḥ śaradākāśaśāntimān || 15 ||

English

He is known as the supreme beyond Prakriti, the Purusha with the form of air, bearing the form of Shiva, calm, and peaceful like the autumn sky.

हिन्दी

वह प्रकृति से परे परम के रूप में जाना जाता है, हवा के रूप में पुरुष, शिव का रूप धारण करने वाला, शांत, और शरद आकाश की तरह शांतिपूर्ण।

16

भ्रमति प्रकृतिस्तावत्संसारे भ्रमरूपिणी | स्पन्दमात्रात्मिका सेच्छा चिच्छक्तिः पारमेश्वरी || १६ ||

bhramati prakṛtistāvatsaṃsāre bhramarūpiṇī | spandamātrātmikā secchā cicchaktiḥ pārameśvarī || 16 ||

English

The nature wanders in the world, appearing as an illusion | The mere pulsation is the will, the supreme power of consciousness || 16 ||

हिन्दी

प्रकृति संसार में भ्रम के रूप में भटकती है | स्पंद मात्र ही इच्छा है, चेतना की परम शक्ति || १६ ||

17

यावन्न पश्यति शिवं नित्यतृप्तमनामयम् | अजरं परमाद्यन्तवर्जितं वर्जितद्वयम् || १७ ||

yāvanna paśyati śivaṃ nityatṛptamanāmayam | ajaraṃ paramādyantavarjitaṃ varjitadvayam || 17 ||

English

Until one sees Shiva, who is eternally satisfied, free from disease, ageless, beyond beginning and end, and non-dual || 17 ||

हिन्दी

जब तक कोई शिव को नहीं देखता, जो नित्य तृप्त, रोगमुक्त, अजर, आदि-अंत से परे और अद्वैत है || १७ ||

18

संविन्मात्रैकधर्मित्वात्काकतालीययोगतः | संविद्देवी शिवं स्पृष्ट्वा तन्मयीव भवत्यलम् || १८ ||

saṃvinmātraikadharmitvātkākatālīyayogataḥ | saṃviddhevī śivaṃ spṛṣṭvā tanmayīva bhavatyalam || 18 ||

English

Due to the nature of pure consciousness alone, and by the union like that of a crow and a palm fruit, the goddess of consciousness, having touched Shiva, becomes one with him || 18 ||

हिन्दी

शुद्ध चेतना के स्वभाव के कारण और कौए और ताड़ के फल के मिलन की तरह, चेतना की देवी, शिव को छूकर, उनके साथ एक हो जाती है || १८ ||

19

प्रकृतिः पुरुषं स्पृष्ट्वा प्रकृतित्वं समुज्झति | तदन्तरेकतां गत्वा नदीरूपमिवार्णवे || १९ ||

prakṛtiḥ puruṣaṃ spṛṣṭvā prakṛtitvaṃ samujjhati | tadantarekatāṃ gatvā nadīrūpamivārṇave || 19 ||

English

Nature, having touched the Purusha, abandons its nature | Having attained oneness within, like a river merging into the ocean || 19 ||

हिन्दी

प्रकृति, पुरुष को छूकर, अपनी प्रकृति त्याग देती है | अंतर में एकता प्राप्त करके, नदी की तरह समुद्र में विलीन हो जाती है || १९ ||

20

आपगा हि पयोमात्रं सङ्गे अर्णव एव सा | यदा तदा तमेवाशु प्राप्य तत्रैव लीयते || २० ||

āpagā hi payomātraṃ saṅge arṇava eva sā | yadā tadā tam evāśu prāpya tatraiva līyate || 20 ||

English

Indeed, the river, which is merely water, merges into the ocean upon contact | At that very moment, having quickly reached it, she dissolves into it || 20 ||

हिन्दी

वास्तव में, नदी, जो केवल जल है, संपर्क में आकर समुद्र में विलीन हो जाती है | उसी क्षण में, उसे शीघ्र ही प्राप्त करके, वह उसमें ही विलीन हो जाती है || २० ||

21

चितिः शिवेच्छा सा देवं तमेवासाद्य शाम्यति । जन्मस्थानशिलां प्राप्य तीक्ष्णधारा यथायसी || २१ ||

citiḥ śivecchā sā devaṃ tamevāsādya śāmyati | janmasthānaśilāṃ prāpya tīkṣṇadhārā yathāyasī || 21 ||

English

The desire of Shiva, that is, the divine will, is fulfilled by reaching Him alone. Just as a sharp-edged sword becomes calm when it reaches the stone at its place of origin.

हिन्दी

शिव की इच्छा, यानी दिव्य इच्छा, उसे ही प्राप्त करके पूर्ण होती है। जैसे तीक्ष्ण धार वाला तलवार अपने जन्मस्थान पर पहुँचकर शान्त हो जाता है।

22

पुंसश्छायां निजच्छाया प्रविष्टस्य शरीरकम् । यथाशु प्रविशत्येव प्रकृतिः पुरुषं तथा || २२ ||

puṃsaśchāyāṃ nijacchāyā praviṣṭasya śarīrakam | yathāśu praviśatyeva prakṛtiḥ puruṣaṃ tathā || 22 ||

English

Just as the shadow of a person enters his own shadow immediately, so does nature enter the individual.

हिन्दी

जैसे किसी व्यक्ति की छाया तुरन्त अपनी छाया में प्रवेश करती है, उसी प्रकार प्रकृति पुरुष में प्रवेश करती है।

23

चेतित्वा चिन्निजं भावं पुरुषाख्यं सनातनम् । भूयो भ्रमति संसारे नेह तत्तां प्रयाति हि || २३ ||

cetitvā cinnijaṃ bhāvaṃ puruṣākhyaṃ sanātanam | bhūyo bhramati saṃsāre neha tattāṃ prayāti hi || 23 ||

English

Having realized one's own eternal nature known as the individual, one still wanders in the world and does not attain that state here.

हिन्दी

अपनी सनातन प्रकृति को जानकर, जिसे पुरुष कहते हैं, फिर भी वह संसार में भटकता रहता है और यहाँ उस अवस्था को प्राप्त नहीं होता।

24

साधुर्वसति चोरौघे तावद्यावदसौ नतम् । परिजानाति विज्ञाय न तत्र रमते पुनः || २४ ||

sādhurvasati caurauGhe tāvadyāvadasau natam | parijānāti vijñāya na tatra ramate punaḥ || 24 ||

English

The virtuous person dwells in the midst of thieves until he recognizes and understands them. Then, he does not delight in that place again.

हिन्दी

साधु पुरुष चोरों के बीच तब तक रहता है जब तक उन्हें पहचान नहीं लेता। फिर वह उस स्थान में आनन्द नहीं लेता।

25

द्वैते तावदसद्रूपे रमते भ्रमते चितिः । परं पश्यति नो यावत्तं दृष्ट्वा तन्मयी भवेत् || २५ ||

dvaita tāvadasadrūpe ramate bhramate citiḥ | paraṃ paśyati no yāvattad dṛṣṭvā tanmayī bhavet || 25 ||

English

The consciousness enjoys and wanders in the duality of the unreal form until it sees the Supreme. Upon seeing Him, it becomes one with Him.

हिन्दी

चेतना असत् रूप के द्वैत में रमती और भटकती है, जब तक कि वह परमात्मा को नहीं देखती। उसे देखने पर, वह उसी में एक हो जाती है।

26

चितिनिर्वाणरूपं यत्प्रकृतिः परमं पदम् | प्राप्य तत्तामवाप्नोति सरिदब्धाविवाब्धिताम् || २६ ||

citinirvāṇarūpaṃ yatprakṛtiḥ paramaṃ padam | prāpya tattāmavāpnoti saridabdhāvivābdhitām || 26 ||

English

That which is of the form of the liberation of consciousness, the supreme state of nature, having attained that, one obtains the state of the ocean like a river.

हिन्दी

जो चेतना के मोक्ष का रूप है, प्रकृति का परम पद है, उसे प्राप्त करके वह नदी की तरह समुद्र की स्थिति प्राप्त करता है।

27

तावद्विमोहवशतश्चितिराकुलेषु सर्गेषु संसरति जन्मदशासु तासु | यावन्न पश्यति परं तमथाशु दृष्ट्वा तत्रैव मज्जति घनं मधुनीव भृङ्गी || २७ ||

tāvadvimohavaśataścitirākuleṣu sargeṣu saṃsarati janmadashāsu tāsu | yāvanna paśyati paraṃ tamathāśu dṛṣṭvā tatraiva majjati ghanaṃ madhunīva bhṛṅgī || 27 ||

English

As long as one is under the influence of delusion, the consciousness wanders in the confused states of existence in various births. Until one sees the supreme, and having seen it, one immediately merges into it, like a bee into a lotus.

हिन्दी

जब तक कोई भ्रम के अधीन है, चेतना अस्पष्ट अस्तित्व की स्थितियों में विचरण करती है, विभिन्न जन्मों में। जब तक कोई परम को नहीं देखता, और उसे देखने के बाद, वह तुरंत उसमें विलीन हो जाता है, जैसे कि एक भौंरा एक कमल में।

28

संप्राप्य कस्त्यजति नाम तदात्मतत्त्वं प्राप्यानुभूय च जहाति रसायनं कः | शाम्यन्ति येन सकलानि निरन्तराणि दुःखानि जन्ममृतिमोहमयानि राम || २८ ||

saṃprāpya kastyajati nāma tadātmatattvaṃ prāpyānubhūya ca jahāti rasāyanaṃ kaḥ | śāmyanti yena sakalāni nirantarāṇi duḥkhāni janmamṛtimohamayāni rāma || 28 ||

English

Who, having attained the essence of the self, would abandon it? Having experienced it, who would give up the elixir? By which all continuous sufferings of birth, death, and delusion are pacified, O Rama.

हिन्दी

जो आत्मा के तत्त्व को प्राप्त कर चुका है, वह क्यों उसे छोड़ेगा? उसे अनुभव करके, कौन रसायन को छोड़ेगा? जिससे जन्म, मृत्यु और भ्रम के सभी निरंतर दुःख शांत हो जाते हैं, हे राम।

← Chapter 84Chapter 86 →