Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 67 — 45 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

विद्याधर्युवाच । यावत्तं सर्गमागच्छ प्रसादः क्रियतां मुने । आश्चर्येषूपपन्नेषु महान्तो ह्यतिकौतुकाः || १ ||

vidyādharyuvāca | yāvattaṃ sargamāgaccha prasādaḥ kriyatāṃ mune | āścaryeṣūpapanneṣu mahānto hyatikautukāḥ || 1 ||

English

Vidyadhara said: Until you reach the creation, O sage, grant your grace. In the midst of wonders, the great ones are indeed full of curiosity.

हिन्दी

विद्याधर ने कहा: जब तक आप सृष्टि तक नहीं पहुंचते, हे मुनि, अपना प्रसाद करें। आश्चर्यों में भरे हुए महान लोग वास्तव में उत्सुक हैं।

2

तथेत्युक्ते मया सार्धं गन्तुमारब्धमम्बरे । वात्यया सौरभेणेव शून्ये शून्येन शून्यया ओ || २ ||

tathetyukte mayā sārdhaṃ gantumārabdhamambare | vātyayā saurabheṇeva śūnye śūnyena śūnyayā o || 2 ||

English

Having said 'so be it,' I began to travel with her in the sky. Like the wind carrying fragrance, we moved through the empty space with emptiness.

हिन्दी

'तथास्तु' कहकर, मैंने उसके साथ आकाश में यात्रा शुरू की। जैसे हवा सुगंध लेकर चलती है, हम शून्य स्थान में शून्यता के साथ चले।

3

अथाहं दूरमध्वानं शून्यमुल्लङ्घ्य नाभसम् । नभःस्थं भूतसंघातं तया सार्धमवाप्तवान् || ३ ||

athāhaṃ dūramadhvānaṃ śūnyamullaṅghya nābhasam | nabhaḥsthaṃ bhūtasaṃghātaṃ tayā sārdhamavāptavān || 3 ||

English

Then I, having traversed a long distance through the empty sky, reached a gathering of beings in the sky with her.

हिन्दी

तब मैंने शून्य आकाश में एक लंबी दूरी तय करके, उसके साथ आकाश में प्राणियों के एक समूह तक पहुंचा।

4

तमुल्लङ्घ्य चिरेणात्र भूतसंचारमम्बरे । लोकालोकशिरोव्योम प्राप्तोऽस्मि धवलाम्बुदम् || ४ ||

tamullaṅghya cireṇātra bhūtasaṃcāramambare | lokālokśirovyoma prāpto'smi dhavalāmbudam || 4 ||

English

Having traversed that gathering of beings in the sky for a long time, I reached the white cloud-like region at the summit of Lokaloka.

हिन्दी

उस आकाश में प्राणियों के समूह को लंबे समय तक तय करके, मैं लोकालोक के शिखर पर स्थित सफेद बादल जैसे क्षेत्र तक पहुंचा।

5

उत्तरांशेन्दुशुभ्राभ्रपीठान्निर्गत्य तां शिलाम् । आनीतोस्मि तथोत्तुङ्गां तप्तकाञ्चनकल्पिताम् || ५ ||

uttarāṃśenduśubhrābhrapīṭhānnirgatya tāṃ śilām | ānīto'smi tathottuṅgāṃ taptakāñcanakalpitām || 5 ||

English

Having emerged from the northern peak resembling the white moon, I was brought to that lofty stone, which was made of molten gold.

हिन्दी

उत्तरी चंद्रमा जैसे सफेद शिखर से निकलकर, मैं उस उच्च पत्थर तक लाया गया, जो पिघले हुए सोने का बना हुआ था।

6

यावत्पश्याम्यहं शुभ्रां शिलां तां न च तज्जगत्| कलधौतमयीमुच्चैरग्निलोकतटीमिव || ६ ||

yāvatpaśyāmyahaṃ śubhrāṃ śilāṃ tāṃ na ca tajjagat| kaladhautamayīmuccairagnilokatatīmiva || 6 ||

English

As long as I see that bright stone, I do not see the world| It is like a high shore of the fire world, made of molten gold

हिन्दी

जब तक मैं उस चमकीले पत्थर को देखता हूँ, मुझे दुनिया नहीं दिखती| यह पिघले हुए सोने से बनी अग्नि लोक की ऊँची तटी की तरह है

7

तदा मयोक्ता सा कान्ता क्व भवत्सर्गभूरिति| क्व रुद्रार्काग्नितारादि क्व लोकान्तरसप्तकम् || ७ ||

tadā mayoktā sā kāntā kva bhavatsargabhūriti| kva rudrārkāgnitārādi kva lokāntarasaptakam || 7 ||

English

Then I asked that beloved, 'Where is the earth? Where are the sun, fire, stars, and the seven other worlds?'

हिन्दी

तब मैंने उस प्रियतमा से पूछा, 'पृथ्वी कहाँ है? सूर्य, अग्नि, तारे और सात अन्य लोक कहाँ हैं?'

8

कार्णवाकाशककुभः क्वोन्मज्जननिमज्जने| क्व महाम्भोदसंभारः क्व ताराम्बरडम्बरम् || ८ ||

kārṇavākāśakakubhaḥ kva unmājjana nimajjane| kva mahāmbhodasaṃbhāraḥ kva tārāmbaraḍambaram || 8 ||

English

Where are the oceans, the sky, and the directions? Where is the rising and setting? Where are the great clouds and the canopy of stars?

हिन्दी

समुद्र, आकाश और दिशाएँ कहाँ हैं? उदय और अस्त कहाँ है? बड़े बादल और तारों का आवरण कहाँ है?

9

क्व शैलशिखरश्रेण्यः क्व महार्णवलेखिकाः| क्व द्वीपवलयाः सप्त क्व तप्तकनकावनिः || ९ ||

kva śailaśikharaśreṇyaḥ kva mahārṇavalēkhikāḥ| kva dvīpavalayāḥ sapta kva taptakanakāvaniḥ || 9 ||

English

Where are the mountain peaks? Where are the great ocean boundaries? Where are the seven island continents? Where is the earth made of molten gold?

हिन्दी

पर्वत की चोटियाँ कहाँ हैं? महान समुद्री सीमाएँ कहाँ हैं? सात द्वीप समूह कहाँ हैं? पिघले हुए सोने से बनी पृथ्वी कहाँ है?

10

क्व कार्यकालकलनाः क्व भूतभुवनभ्रमः| क्व विद्याधरगन्धर्वाः क्व नरामरदानवाः || १० ||

kva kāryakālakalanāḥ kva bhūtabhuvanabhramaḥ| kva vidyādharagandharvāḥ kva narāmaradānavāḥ || 10 ||

English

Where are the calculations of time and action? Where is the wandering of beings in the worlds? Where are the Vidyadharas and Gandharvas? Where are the humans, gods, and demons?

हिन्दी

कार्य और काल के गणना कहाँ हैं? प्राणियों का लोकों में भटकना कहाँ है? विद्याधर और गंधर्व कहाँ हैं? मनुष्य, देवता और दानव कहाँ हैं?

11

क्वर्षिभूपालमुनयः क्व नयापनयक्रमः| क्व पञ्चयामयामिन्यः क्व स्वर्गनरकभ्रमः || ११ ||

kvarṣibhūpālamunayaḥ kva nayāpanayakramaḥ| kva pañcayāmayāminyaḥ kva svarganarakabhramaḥ || 11 ||

English

Where are the kings, sages, the order of policy and misfortune? Where are the five senses, the nights, the illusion of heaven and hell?

हिन्दी

कहाँ हैं राजा, ऋषि, नीति और दुर्भाग्य का क्रम? कहाँ हैं पाँच इन्द्रियाँ, रात्रियाँ, स्वर्ग और नरक का भ्रम?

12

क्व पुण्यपापकलना क्व कलाकालकेलयः| क्व सुरासुरवैराणि क्व द्वेषस्नेहरीतयः || १२ ||

kva puṇyapāpakalanā kva kalākālakelayaḥ| kva surāsuravairāṇi kva dveṣasneharītayaḥ || 12 ||

English

Where is the calculation of merit and demerit? Where are the arts and the play of time? Where are the conflicts between gods and demons? Where are the paths of hatred and affection?

हिन्दी

कहाँ है पुण्य और पाप का हिसाब? कहाँ हैं कला और समय का खेल? कहाँ हैं देवताओं और असुरों के बीच के वैर? कहाँ हैं द्वेष और स्नेह के रास्ते?

13

वदत्येवं मयि वचः सोवाच वरवर्णिनी| विस्मयाकुलमालोक्य शिलामलिविलोचना || १३ ||

vadatyevaṃ mayi vacaḥ sovāca varavarṇinī| vismayākulamālokya śilāmalivilocanā || 13 ||

English

Speaking thus to me, the beautiful lady said, looking at me with eyes wide open in amazement.

हिन्दी

ऐसा कहकर मुझसे उस सुंदर स्त्री ने कहा, आश्चर्य से भरी आँखों से मुझे देखते हुए.

14

विद्याधर्युवाच| पश्याम्यखिल नात्मीयमहं सर्वमिहोपले| मुकुरप्रतिबिम्बस्थपुरान्यपुरवज्जनम् || १४ ||

vidyādharyuvāca| paśyāmyakhila nātmīyamahaṃ sarvamihopale| mukurapratibimbasthapurānyapuravajjanam || 14 ||

English

The celestial maiden said, 'I see everything here in this stone, the reflection of ancient and new cities.'

हिन्दी

देवकन्या ने कहा, 'मैं इस पत्थर में सब कुछ देखती हूँ, पुराने और नए शहरों की प्रतिबिम्ब.'

15

नित्यानुभव एवात्र दर्शने कारणं मम| तदभावो मुने मन्ये ते कारणमदर्शने || १५ ||

nityānubhava evātra darśane kāraṇaṃ mama| tadabhāvo mune manye te kāraṇamadarśane || 15 ||

English

The constant experience is the cause of my seeing here, O sage. I believe the absence of that is the cause of your not seeing.

हिन्दी

यह नित्य अनुभव मेरे देखने का कारण है, हे मुनि. मैं मानती हूँ कि उसकी अनुपस्थिति आपके न देखने का कारण है.

16

अन्यच्च चिरकालैकद्वैतसंकथयानया | शुद्धातिवाहिकैकात्मदेहता विस्मृतावयोः ओ || १६ ||

anyacca cirakālaikadvaitasaṃkathayānayā | śuddhātivāhikaikātmadehatā vismṛtāvayoḥ o || 16 ||

English

Moreover, due to the long-standing discussion of non-duality, the pure, transcendental, singular nature of the body has been forgotten by both of us.

हिन्दी

इसके अलावा, अद्वैत की चिरकालीन चर्चा के कारण, शुद्ध और पारलौकिक एकात्मक शरीर की प्रकृति हम दोनों ने भुला दी है।

17

ममातिसुचिराभ्यस्तमपि व्योम लतामिव | गतं निजं जगदिदं यतः पश्यामि न स्फुटम् || १७ ||

mamātisucirābhyastamapi vyoma latāmiva | gataṃ nijaṃ jagadidaṃ yataḥ paśyāmi na sphuṭam || 17 ||

English

Even the sky, which I have practiced for a very long time, has become like a creeper. Therefore, I do not see this world clearly.

हिन्दी

मेरे द्वारा बहुत लंबे समय तक अभ्यास किया गया आकाश भी एक लता की तरह हो गया है। इसलिए, मैं इस जगत को स्पष्ट रूप से नहीं देख पाता।

18

अभूद्यत्स्वजगत्पूर्वमतिप्रकटमेव मे | तत्पश्यामीदमादर्श इव बिम्बितमस्फुटम् || १८ ||

abhūdyatsvajagatpūrvamatiprakaṭameva me | tatpaśyāmīdamādarśa iva bimbitamasphuṭam || 18 ||

English

What was very clear to me before in my own world, I now see as if reflected in a mirror, not clearly.

हिन्दी

जो मेरे अपने जगत में पहले बहुत स्पष्ट था, वह मैं अब दर्पण में प्रतिबिंबित की तरह, स्पष्ट रूप से नहीं देख पाता।

19

चिरव्यर्थोत्थया नाथ संकथाव्यथया मिथः | स्वास्थ्यं विस्मृतमात्मीयमवदाततमं ततम् || १९ ||

ciravyarthotthayā nātha saṃkathāvyathayā mithaḥ | svāsthyaṃ vismṛtamātmīyamavadātatamaṃ tatam || 19 ||

English

O Lord, due to the long-standing useless discussions and the resulting distress, the natural state of the self has been forgotten, becoming distorted and spread out.

हिन्दी

हे नाथ, चिरकालीन व्यर्थ चर्चाओं और उससे उत्पन्न व्यथा के कारण, स्वयं की स्वाभाविक अवस्था भुला दी गई है, विकृत और फैली हुई हो गई है।

20

योऽभ्यासः प्रकचत्यन्तः शुद्धचिन्नभसो रसात् | भवेत्तन्मयमेवान्तराबालमिव लक्ष्यते || २० ||

yo'bhyāsaḥ prakacatyantaḥ śuddhacinnabhaso rasāt | bhavettanmayamevāntarābālamiva lakṣyate || 20 ||

English

The practice that shines within from the essence of pure consciousness is seen as if it were a child, completely absorbed in it.

हिन्दी

जो अभ्यास शुद्ध चेतना की सारता से अंदर चमकता है, वह एक बच्चे की तरह दिखाई देता है, जो पूरी तरह से उसमें डूबा हुआ है।

21

न सच्छास्त्रेण सा विद्धि न सन्न्यायेन सा कला | अस्ति नास्त्यमितोद्योगाद्यदभ्यासान्न सिद्ध्यति || २१ ||

na sacchāstreṇa sā viddhi na sannyāyena sā kalā | asti nāstyamitodyogādyadabhyāsānna siddhyati || 21 ||

English

Neither by true scripture nor by logical reasoning can one attain perfection. Only through practice and effort can one achieve success.

हिन्दी

न सच्छास्त्रेण सा विद्धि न सन्न्यायेन सा कला | अस्ति नास्त्यमितोद्योगाद्यदभ्यासान्न सिद्ध्यति

22

स्वजगत्संतताभ्यासवशतो मां कथाभ्रमः | नूनमाक्रान्तवानेष द्वयोर्हि बलवाञ्जयी || २२ ||

svajagatsaṃtatābhyāsavaśato māṃ kathābhramaḥ | nūnamākrāntavāneṣa dvayorhi balavāñjayī || 22 ||

English

Due to the continuous practice of my own worldly affairs, I am bewildered by stories. Indeed, this has overwhelmed me, for the stronger one always wins between the two.

हिन्दी

स्वजगत्संतताभ्यासवशतो मां कथाभ्रमः | नूनमाक्रान्तवानेष द्वयोर्हि बलवाञ्जयी

23

इष्टवस्त्वर्थिनां तज्ज्ञसूपदिष्टेन कर्मणा | पौनःपुन्येन करणान्नेतरच्छरणं मुने || २३ ||

iṣṭavastvarthināṃ tajjñasūpadiṣṭena karmaṇā | pauṇapunyena karaṇānnetaraccharaṇaṃ mune || 23 ||

English

The desired object of the seekers is achieved through the actions prescribed by the knowledgeable one. By repeatedly performing these actions, O sage, one attains the ultimate refuge.

हिन्दी

इष्टवस्त्वर्थिनां तज्ज्ञसूपदिष्टेन कर्मणा | पौनःपुन्येन करणान्नेतरच्छरणं मुने

24

अयमित्थमिहाज्ञानभ्रमः प्रौढोऽहमात्मकः | शाम्यति ज्ञानचर्चाभिः पश्याभ्यासविजृम्भितम् || २४ ||

ayamitthamihājñānabhramaḥ prauḍho'hamātmakaḥ | śāmyati jñānacarcābhiḥ paśyābhyāsavijṛmbhitam || 24 ||

English

This ignorance and delusion that I have is profound. It is dispelled by discussions on knowledge and by seeing through practice.

हिन्दी

अयमित्थमिहाज्ञानभ्रमः प्रौढोऽहमात्मकः | शाम्यति ज्ञानचर्चाभिः पश्याभ्यासविजृम्भितम्

25

अहं शिष्याबला बाला पश्यामि त्वं न पश्यसि | सर्वज्ञोऽपि शिलासर्गं पश्याभ्यासविजृम्भितम् || २५ ||

ahaṃ śiṣyābalā bālā paśyāmi tvaṃ na paśyasi | sarvajño'pi śilāsargaṃ paśyābhyāsavijṛmbhitam || 25 ||

English

I, a mere disciple, see, but you, the omniscient one, do not see. Even the all-knowing one sees the creation of stones through practice.

हिन्दी

अहं शिष्याबला बाला पश्यामि त्वं न पश्यसि | सर्वज्ञोऽपि शिलासर्गं पश्याभ्यासविजृम्भितम्

26

अज्ञोऽपि तज्ज्ञतामेति शनैः शैलोपि चूर्ण्यते | बाणोप्येति महालक्ष्यं पश्याभ्यासविजृम्भितम् || २६ ||

ajño'pi tajjñatāmeti śanaiḥ śailopi cūrṇyate | bāṇopyeti mahālakṣyaṃ paśyābhyāsavijṛmbhitam || 26 ||

English

Even the ignorant attains knowledge gradually, even a mountain can be ground to dust, and even an arrow can hit a great target; see the power of practice.

हिन्दी

अज्ञानी भी धीरे-धीरे ज्ञानी बन जाता है, पहाड़ भी धीरे-धीरे चूर्ण हो जाता है, और बाण भी बड़े लक्ष्य को प्राप्त कर लेता है; अभ्यास की शक्ति देखो।

27

इत्थं नाम परिप्रौढा मिथ्याज्ञानविषूचिका | शाम्यत्येव विचारेण पश्याभ्यासविजुम्मितम् || २७ ||

itthaṃ nāma pariprauḍhā mithyājñānaviṣūcikā | śāmyatyeva vicāreṇa paśyābhyāsavijummmitam || 27 ||

English

Thus, the deeply ingrained false knowledge, like a poisonous scorpion, is pacified by reflection; see the power of practice.

हिन्दी

इस प्रकार, गहरी जड़ जमाई हुई मिथ्या ज्ञान की विषूचिका विचार से शांत हो जाती है; अभ्यास की शक्ति देखो।

28

अभ्यासेन कटुद्रव्यं भवत्यभिमतं मुने | अन्यस्मै रोचते निम्बस्त्वन्यस्मै मधु रोचते || २८ ||

abhyāsena kaṭudravyaṃ bhavatyabhimataṃ mune | anyasmai rocate nimbastvanyasmai madhu rocate || 28 ||

English

Through practice, even bitter substances become desirable, O sage; what is pleasing to one may not be pleasing to another.

हिन्दी

अभ्यास से, कड़वी चीजें भी प्रिय हो जाती हैं, हे मुनि; जो एक को अच्छा लगता है वह दूसरे को अच्छा नहीं लगता।

29

अबन्धुर्बन्धुतामेति नैकट्याभ्यासयोगतः | यात्यनभ्यासतो दूरात्स्नेहो बन्धुषु तानवम् || २९ ||

abandhurbandhutāmeti naikaṭyābhyāsayogataḥ | yātyanabhyāsato dūrātsneho bandhuṣu tānavam || 29 ||

English

A non-relative becomes a relative through close association and practice; affection for relatives diminishes with lack of practice.

हिन्दी

एक अपरिचित व्यक्ति निकटता और अभ्यास से एक रिश्तेदार बन जाता है; रिश्तेदारों के प्रति स्नेह अभ्यास के अभाव में कम हो जाता है।

30

आतिवाहिकदेहोऽयं शुद्धचिद्व्योम केवलम् | आधिभौतिकतामेति भावनाभ्यासयोगतः || ३० ||

ātivāhikadeho'yaṃ śuddhacidvyoma kevalam | ādhibhautikatāmeti bhāvanābhyāsayogataḥ || 30 ||

English

This transient body is purely the space of pure consciousness; it attains materiality through the practice of meditation.

हिन्दी

यह अस्थायी शरीर शुद्ध चेतना का आकाश है; यह ध्यान के अभ्यास से भौतिकता प्राप्त करता है।

31

आधिभौतिकदेहोऽसौ धारणाभ्यासभावनात् | विहंगवत्खमभ्येति पश्याभ्यासविजृम्भितम् || ३१ ||

ādhibhautikadeho'sau dhāraṇābhyāsabhāvanāt | vihaṅgavatkhamabhyeti paśyābhyāsavijṛmbhitam || 31 ||

English

This material body, through the practice of concentration and meditation, reaches the sky like a bird; see the manifestation of practice.

हिन्दी

यह भौतिक शरीर, धारणा और ध्यान के अभ्यास से, पक्षी की तरह आकाश तक पहुंचता है; अभ्यास के विकास को देखो।

32

पुण्यानि यान्ति वैफल्यं वैफल्यं यान्ति मातरः | भाग्यानि यान्ति वैफल्यं नाभ्यासस्तु कदाचन || ३२ ||

puṇyāni yānti vaiphlyaṃ vaiphlyaṃ yānti mātaraḥ | bhāgyāni yānti vaiphlyaṃ nābhyāsastu kadācana || 32 ||

English

Merits go to waste, mothers go to waste, fortunes go to waste, but practice never goes to waste.

हिन्दी

पुण्य व्यर्थ हो जाते हैं, माताएँ व्यर्थ हो जाती हैं, भाग्य व्यर्थ हो जाता है, लेकिन अभ्यास कभी व्यर्थ नहीं होता।

33

दुःसाध्याः सिद्धिमायान्ति रिपवो यान्ति मित्रताम् | विषाण्यमृततां यान्ति संतताभ्यासयोगतः || ३३ ||

duḥsādhyāḥ siddhimāyānti ripavo yānti mitratām | viṣāṇyamṛtatāṃ yānti santatābhyāsayogataḥ || 33 ||

English

Difficult accomplishments are achieved, enemies become friends, poisons turn into nectar, through the continuous practice of yoga.

हिन्दी

कठिन उपलब्धियाँ प्राप्त होती हैं, शत्रु मित्र बन जाते हैं, विष अमृत बन जाता है, योग के निरंतर अभ्यास से।

34

येनाभ्यासः परित्यक्त इष्टे वस्तुनि सोऽधमः | कदाचिन्न तदाप्नोति वन्ध्या स्वतनयं यथा || ३४ ||

yenābhyāsaḥ parityakta iṣṭe vastuni so'dhamaḥ | kadācinnā tadāpnoti vandhyā svatanayaṃ yathā || 34 ||

English

One who abandons practice in the desired object is inferior; one never attains it, like a barren woman her own child.

हिन्दी

जो इच्छित वस्तु में अभ्यास को छोड़ देता है, वह निकृष्ट है; वह कभी उसे प्राप्त नहीं करता, जैसे बंझ औरत अपने बच्चे को।

35

यदप्यभिमतं वस्तु स्वभ्यासेन तदर्जनात् | तद्युक्तिपूर्वकं त्याज्यमामृत्योर्जीवितं यथा || ३५ ||

yadapyabhimataṃ vastu svabhyāsena tadarjanāt | tadyuktipūrvakaṃ tyājyamāmṛtyorjīvitaṃ yathā || 35 ||

English

Even if the desired object is obtained through one's own practice, it should be abandoned with reasoning, like life from death.

हिन्दी

यदि इच्छित वस्तु अपने अभ्यास से प्राप्त हो जाती है, तो भी उसे युक्तिपूर्वक त्याग देना चाहिए, जैसे मृत्यु से जीवन।

36

इष्टे वस्तुनि नाभ्यासं यः करोति नराधमः| सोऽनिष्टेऽनिष्टमाप्नोति नरकान्नरकान्तरम् || ३६ ||

iṣṭe vastuni nābhyāsaṃ yaḥ karoti narādhamaḥ| so'niṣṭe'niṣṭamāpnoti narakānnarakāntaram || 36 ||

English

The lowest of men who does not practice in the desired object, attains the undesired in the undesired, and falls from one hell to another.

हिन्दी

जो व्यक्ति इच्छित वस्तु में अभ्यास नहीं करता, वह निकृष्ट व्यक्ति है और अनिच्छित में अनिच्छित को प्राप्त करता है और एक नरक से दूसरे नरक में गिरता है।

37

तरन्ति सरितं स्फीतां संसारासारसेविनः| त एवात्मविचाराख्यमभ्यासं न त्यजन्ति ये || ३७ ||

taranti saritaṃ sphītāṃ saṃsārāsārasevinaḥ| ta evātmavicārākhyamabhyāsaṃ na tyajanti ye || 37 ||

English

Those who serve the essence of the world cross the vast ocean of existence. They do not abandon the practice of self-inquiry.

हिन्दी

जो लोग संसार की सार सेवा करते हैं, वे विशाल अस्तित्व के सागर को पार कर लेते हैं। वे आत्म-विचार के अभ्यास को नहीं छोड़ते।

38

अभ्यासभासोऽभिमतं वस्तु प्रकटयन्त्यलम्| प्रापयन्ति च निर्विघ्नं घटं दीपप्रभा यथा || ३८ ||

abhyāsabhāso'bhimataṃ vastu prakaṭayantyalam| prāpayanti ca nirvighnaṃ ghaṭaṃ dīpaprabhā yathā || 38 ||

English

The light of practice illuminates the desired object and brings it forth effortlessly, just as a lamp illuminates a pot without obstruction.

हिन्दी

अभ्यास की प्रकाश इच्छित वस्तु को प्रकट करता है और उसे बिना किसी बाधा के सहजता से लाता है, जैसे दीपक की रोशनी घड़े को बिना किसी बाधा के प्रकट करती है।

39

यथा कल्पद्रुमलताः सच्चिन्तामणयो यथा| फलन्ति शरदश्चैतास्तथैवाभ्यासभूमयः || ३९ ||

yathā kalpadrumalatāḥ saccintāmaṇayo yathā| phalanti śaradaścaitāstathaivābhyāsabhūmayaḥ || 39 ||

English

Just as wish-fulfilling trees and wish-fulfilling gems bear fruit in autumn, so do those who practice bear fruit.

हिन्दी

जैसे कल्पवृक्ष और चिन्तामणि शरद ऋतु में फलते हैं, वैसे ही अभ्यास करने वाले लोग फल देते हैं।

40

इष्टवस्तु चिराभ्यासभास्वान्भासयति प्रजाः| तथेन्द्रियाख्यां देहोर्व्यां रात्रिं पश्यन्ति नो यथा || ४० ||

iṣṭavastu cirābhyāsabhāsvānbhāsayati prajāḥ| tathendriyākhyāṃ dehorvyāṃ rātriṃ paśyanti no yathā || 40 ||

English

The desired object illuminated by long-term practice shines upon people, just as the senses perceive the night in the physical body.

हिन्दी

लंबे समय तक अभ्यास किया हुआ इच्छित वस्तु लोगों पर चमकता है, जैसे इंद्रियाँ शरीर में रात को देखती हैं।

41

सर्वस्य जन्तुजातस्य सर्ववस्त्ववभासने | सर्वदैवैक एवोच्चैर्जयत्यभ्यासभास्करः || ४१ ||

sarvasya jantujātasya sarvavastvavabhāsane | sarvadaivaika evoccairjayatyabhyāsabhāskaraḥ || 41 ||

English

In the illumination of all beings and all things, the sun of practice always shines supreme.

हिन्दी

सभी जीवों और सभी वस्तुओं के प्रकाशन में, अभ्यास का सूर्य हमेशा श्रेष्ठ रूप से चमकता है।

42

चतुर्दशविधायास्तु भूतजातेर्न कस्यचित् | सिध्यत्यभिमतं वस्तु विनाभ्यासमकृत्रिमम् || ४२ ||

caturdaśavidhāyāstu bhūtajāterna kasyacit | siddhyatyabhimataṃ vastu vinābhyāsamakṛtrimam || 42 ||

English

Among the fourteen types of beings, no one can achieve their desired goal without genuine practice.

हिन्दी

चौदह प्रकार के जीवों में से कोई भी अपने इच्छित लक्ष्य को बिना वास्तविक अभ्यास के प्राप्त नहीं कर सकता।

43

पौनःपुन्येन करणमभ्यास इति कथ्यते | पुरुषार्थः स एवेह तेनास्ति न विना गतिः || ४३ ||

pauṇapunyena karaṇamabhyāsa iti kathyate | puruṣārthaḥ sa eveha tenāsti na vinā gatiḥ || 43 ||

English

Practice is said to be the repeated performance of actions. It is the means to achieve human goals; without it, there is no progress.

हिन्दी

अभ्यास बार-बार करने से होता है। यह मानवीय लक्ष्यों को प्राप्त करने का साधन है; इसके बिना कोई प्रगति नहीं होती।

44

दृढाभ्यासाभिधानेन यत्ननाम्ना स्वकर्मणा | निजवेदनजेनैव सिद्धिर्भवति नान्यथा || ४४ ||

dṛḍhābhyāsābhidhānena yatnanāmnā svakarmaṇā | nijavedanajenaiva siddhirbhavati nānyathā || 44 ||

English

With firm practice and effort in one's own actions, success is achieved through one's own endeavors, not otherwise.

हिन्दी

दृढ़ अभ्यास और अपने कर्मों में प्रयास के साथ, सफलता अपने ही प्रयासों से प्राप्त होती है, अन्यथा नहीं।

45

अभ्यासभास्वति तपत्यवनौ वने च वीरस्य सिध्यति न यन्न तदस्ति किंचित् | अभ्यासतो भुवि भयान्यभयीभवन्ति सर्वासु पर्वतगुहास्वपि निर्जनासु || ४५ ||

abhyāsabhāsvati tapatyavanau vane ca vīrasya siddhyati na yannna tadasi kiñcit | abhyāsato bhuvi bhayānyabhayībhavanti sarvāsu parvataguhāsvapi nirjanāsu || 45 ||

English

In the forest and in the desert, the radiance of practice shines brightly for the brave. Nothing is impossible for them. Through practice, fears on earth become fearless, even in the most desolate mountain caves.

हिन्दी

वन और रेगिस्तान में, अभ्यास की चमक वीरों के लिए बहुत उज्ज्वल होती है। उनके लिए कुछ भी असंभव नहीं है। अभ्यास के द्वारा, पृथ्वी पर भय निडर हो जाते हैं, चाहे वे सबसे निर्जन पर्वत गुफाओं में हों।

← Chapter 66Chapter 68 →