Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 61 — 26 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच चिदाकाशाच्चिदाकाशे पयसीव पयोरयाः चित्त्वाज्जीवाः स्फुरन्त्येते एत एव मनांसि नः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca cidākāśāccidākāśe payasīva payorayāḥ cittvājjīvāḥ sphurantyete eta eva manāṃsi naḥ || 1 ||

English

Vasishtha said: From the space of consciousness, in the space of consciousness, like milk from milk, consciousness arises. These are the living beings, these are our minds.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: चेतना के आकाश से, चेतना के आकाश में, दूध की तरह दूध से, चेतना उत्पन्न होती है। ये जीव हैं, ये हमारे मन हैं।

2

विशदाकाशरूपाणि तान्येव च मनांसि नः जगन्ति तान्यनन्तानि संपन्नान्यभितः स्वयम् || २ ||

viśadākāśarūpāṇi tānyeva ca manāṃsi naḥ jaganti tānyanantāni saṃpannānyabhitaḥ svayam || 2 ||

English

Those very minds of ours, which are of the nature of pure space, move about, infinite and complete in themselves.

हिन्दी

वे हमारे मन, जो शुद्ध आकाश के रूप में हैं, अनन्त और स्वयं पूर्ण होकर चलते रहते हैं।

3

श्रीराम उवाच सर्वभूतगणे मोक्षं महाकल्पक्षये गते पुनः कस्य कथं सर्गसंवित्तिरुपजायते || ३ ||

śrīrāma uvāca sarvabhūtagaṇe mokṣaṃ mahākalpakṣaye gate punaḥ kasya kathaṃ sargasaṃvittirupajāyate || 3 ||

English

Rama said: When all beings attain liberation at the end of the great cycle, how does the awareness of creation arise again?

हिन्दी

राम ने कहा: जब महाकल्प के अंत में सभी प्राणी मोक्ष प्राप्त कर लेते हैं, तब फिर से सृष्टि की चेतना कैसे उत्पन्न होती है?

4

श्रीवसिष्ठ उवाच महाप्रलयपर्यन्ते क्षितिजलपवनहुताशाकाशाशेषविशेषविनाशे आब्रह्मस्थावरान्तेषु मुक्तौ परिणतेषु भूयो यथेदं जगदनुभूयते तथा शृणु स एव च देवस्तदात्मीयं हृदयं स्वभावं जगदित्यवगच्छति च विनोदेनैव न तु वास्तवेन रूपेण जगदिति किंचिदुपलभामहे विचारयन्तस्तस्मात्किमिव नश्यते किमिव जायते यथा परम कारणमविनाशि तथा तद्धृदयमविनाश्यं च महाकल्पादयश्च तदवयवा एव अपरिज्ञानमात्रमत्र केवलं भेदायैव तदपि प्रेक्ष्यमाणेन लभ्यते एव || ४ ||

śrīvasiṣṭha uvāca mahāpralayaparyante kṣitijalapavanahutāśākāśāśeṣaviśeṣavināśe ābrahmasthāvarānteṣu muktau pariṇateṣu bhūyo yathedaṃ jagadanubhūyate tathā śṛṇu sa eva ca devastadātmīyaṃ hṛdayaṃ svabhāvaṃ jagadityavagacchati ca vinodenaiva na tu vāstavena rūpeṇa jagaditi kiṃcidupalabhāmahe vicārayantastasmātkimiva naśyate kimiva jāyate yathā parama kāraṇamavināśi tathā taddhṛdayamavināśyaṃ ca mahākalpādayaśca tadavayavā eva aparijñānamātramatra kevalaṃ bhedāyaiva tadapi prekṣyamāṇena labhyata eva || 4 ||

English

Vasishtha said: At the end of the great dissolution, when all elements and distinctions are destroyed, and all beings from Brahma to immovable objects are liberated, listen to how this world is experienced again. That very God realizes the world as His own heart and nature, but only as a play, not in reality. We perceive the world as something, but upon reflection, nothing really disappears or is born. Just as the supreme cause is indestructible, so is its heart indestructible. The great cycles and their parts are merely due to ignorance and are perceived as different.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: महाप्रलय के अंत में, जब सभी तत्व और भेद नष्ट हो जाते हैं, और ब्रह्मा से लेकर स्थावर तक सभी प्राणी मुक्त हो जाते हैं, तब फिर से यह संसार कैसे अनुभव किया जाता है, यह सुनो। वही ईश्वर इस संसार को अपने हृदय और स्वभाव के रूप में जानता है, पर केवल एक खेल के रूप में, वास्तविकता में नहीं। हम संसार को कुछ के रूप में देखते हैं, पर विचार करने पर कुछ भी वास्तव में नष्ट नहीं होता है और न ही जन्म लेता है। जैसे परम कारण अविनाशी है, वैसे ही उसका हृदय भी अविनाशी है। महाकल्प और उनके अंग केवल अज्ञान के कारण हैं और भेद के रूप में देखे जाते हैं।

5

तस्मान्न कस्यचित्किंचित्कदाचिन्न नश्यति क्वचित् न चैव जायते ब्रह्म शान्तं दृश्यमजं स्थितम् || ५ ||

tasmānna kasyacitkiṃcitkadācinna naśyati kvacit na caiva jāyate brahma śāntaṃ dṛśyamajaṃ sthitam || 5 ||

English

Therefore, nothing ever perishes anywhere, nor is anything ever born. Brahman is peaceful, perceivable, unborn, and eternal.

हिन्दी

इसलिए, कहीं कुछ भी कभी नष्ट नहीं होता है, न ही कुछ भी कभी जन्म लेता है। ब्रह्म शांत, दृश्य, अजन्मा और सनातन है।

6

आकाशपरमाणुसहस्रांशमात्रेऽपि या शुद्धचिन्मात्रसत्ता विद्यते || ६ ||

ākāśaparamāṇusahasrāṃśamātre'pi yā śuddhacinmātrasattā vidyate || 6 ||

English

Even in the smallest particle of space, there exists pure consciousness.

हिन्दी

आकाश के सबसे छोटे कण में भी शुद्ध चेतना है।

7

वपुर्जगदिदं तस्या ननु नाम महाचितेः कथं नश्यत्यनष्टायां तस्यां सा च न नश्यति || ७ ||

vapurjagadidaṃ tasyā nanu nāma mahāciteḥ kathaṃ naśyatyanaṣṭāyāṃ tasyāṃ sā ca na naśyati || 7 ||

English

This universe, which is the body of the great consciousness, does not perish even when it is not destroyed. How can it perish when it is indestructible?

हिन्दी

यह ब्रह्मांड, जो महान चेतना का शरीर है, अविनाशी होने पर भी नष्ट नहीं होता। फिर यह कैसे नष्ट हो सकता है जब यह अविनाशी है?

8

संविदो हृदयं स्वप्ने यथा भाति जगत्तया व्योमात्मैव तथैवादिसर्गात्प्रभृति भासते || ८ ||

saṃvido hṛdayaṃ svapne yathā bhāti jagattayā vyomātmaiva tathaivādisargātprabhṛti bhāsate || 8 ||

English

Just as the world appears in a dream within the heart of consciousness, so too does it shine forth from the beginning of creation.

हिन्दी

जैसे स्वप्न में चेतना के हृदय में ब्रह्मांड प्रकट होता है, वैसे ही सृष्टि के आरंभ से ही यह चमकता है।

9

चिद्व्योमावयवः सर्गः सर्गस्यैतादृशाः क्षयाः उदयाश्चेति खं सर्वे किं नाशि किमनाशि च || ९ ||

cidvyomāvayavaḥ sargaḥ sargasyaitādṛśāḥ kṣayāḥ udayāśceti khaṃ sarve kiṃ nāśi kimanāśi ca || 9 ||

English

Creation is a part of the space of consciousness. The rise and fall of creation are like this. What is destroyed, and what is not destroyed?

हिन्दी

सृष्टि चेतना के आकाश का एक अंग है। सृष्टि का उदय और अस्त ऐसा ही है। क्या नष्ट होता है, और क्या नहीं नष्ट होता?

10

एषा हि परमार्थसंविदच्छेद्या अदाह्याक्लेद्याशोष्या सा ह्यतद्विदामदृश्या तस्या यद्धृदयं तत्तदेव भवति यथासौ न नश्यति तदन्तर्वर्ती जगदाद्यनुभवो न जायते न नश्यत्येवेति केवलं स्मरणविस्मरणवशेन स्वभावरूपेणानुभवाननुभवौ कल्पयतीव || १० ||

eṣā hi paramārthasaṃvidacchedyā adāhyā'kledyā'śoṣyā sā hyatadvidāmadṛśyā tasyā yaddhṛdayaṃ tattadeva bhavati yathāsau na naśyati tadantarvartī jagadādyanubhavo na jāyate na naśyatyeveti kevalaṃ smaraṇavismaraṇavaśena svabhāvarūpeṇānubhavānanubhavau kalpayatīva || 10 ||

English

This supreme reality of consciousness is indivisible, unburnable, unmoistenable, and undryable. It is invisible to those who do not know it. Its essence remains unchanged, and the experience of the world does not arise or perish. It merely appears as experience and non-experience due to remembrance and forgetfulness.

हिन्दी

यह परम चेतना की सत्ता अविभाज्य, अदहनीय, अक्लेद्य और अशोष्य है। यह उनके लिए अदृश्य है जो इसे नहीं जानते। इसका स्वभाव अपरिवर्तित रहता है, और ब्रह्मांड का अनुभव न उत्पन्न होता है न नष्ट। यह केवल स्मरण और विस्मरण के कारण अनुभव और अननुभव के रूप में प्रकट होता है।

11

यद्यद्यदात्मकं तत्त्वं तद्विनाशे विनाऽक्षयि तस्माद्ब्रह्मात्मकं दृश्यं विद्धि ब्रह्मवदक्षयम || ११ ||

yadyadyadātmakaṃ tattvaṃ tadvināśe vinā'kṣayi tasmādbrahmātmakaṃ dṛśyaṃ viddhi brahmavadakṣayam || 11 ||

English

Whatever is the nature of the Self, that is indestructible even in its destruction. Therefore, know that the visible world is of the nature of Brahman and is indestructible like Brahman.

हिन्दी

जो भी आत्मा का स्वरूप है, वह उसके विनाश में भी अक्षय है। इसलिए, जान लो कि दृश्य जगत् ब्रह्म का स्वरूप है और ब्रह्म की तरह अक्षय है।

12

महाप्रलयादयस्तदवयवा एव || १२ ||

mahāpralayādayastadavayavā eva || 12 ||

English

The great dissolution and other phenomena are merely parts of that.

हिन्दी

महाप्रलय और अन्य घटनाएँ उसके अंग मात्र हैं।

13

चिन्मात्रे परमे व्योम्नि कुत एव भवाभवौ कुतो भावविकारादिः कथं व्योम्नि निराकृते || १३ ||

cinmātre parame vyomni kuta eva bhavābhavau kuto bhāvavikārādiḥ kathaṃ vyomni nirākṛte || 13 ||

English

In the supreme space of pure consciousness, where is the existence and non-existence, where is the modification of existence, and how can it be negated in that space?

हिन्दी

शुद्ध चेतना के परम आकाश में, अस्तित्व और अनस्तित्व कहाँ है, अस्तित्व का परिवर्तन कहाँ है, और उस आकाश में उसे कैसे नकारा जा सकता है?

14

महाकल्पादयो भावा नामैतानि जगन्ति च ब्रह्मात्मकतयैवास्मिन्संविद्ब्रह्मणि संस्थितम् || १४ ||

mahākalpādayo bhāvā nāmaitāni jaganti ca brahmātmakatayaivāsminsaṃvidbrahmaṇi saṃsthitam || 14 ||

English

The great cycles and other phenomena are merely names and forms in this world, and they are established in the consciousness of Brahman as Brahman itself.

हिन्दी

महाकल्प और अन्य घटनाएँ इस जगत् में केवल नाम और रूप हैं, और वे ब्रह्म के चेतना में ब्रह्म के रूप में स्थित हैं।

15

निराकृत्यच्छचिन्मात्रं दृश्यं संकल्प्य तद्वशम् याति येनैव घटितो यक्षस्तद्धृदये किल || १५ ||

nirākṛtyacchacinmātraṃ dṛśyaṃ saṃkalpya tadvaśam yāti yenaiva ghaṭito yakṣastaddhṛdaye kila || 15 ||

English

By negating the pure consciousness and imagining the visible world, one goes under its control, just as the Yaksha was controlled by the one who created it in his heart.

हिन्दी

शुद्ध चेतना को नकारकर और दृश्य जगत् को कल्पना करके, वह उसके अधीन हो जाता है, जैसे यक्ष उसके सृष्टिकर्ता के हृदय में नियंत्रित हो गया था।

16

यथावयविनो वृक्षस्य शाखाविटपफलपल्लवपुष्पाद्योऽवयवास्तथा परमार्थघनस्याकाशादप्यच्छरूपस्याव्यपदेश्यस्य प्रलयमहाप्रलयनाशोद्भेदभावाभावसुखदुःखजननमरण साकारनिराकारत्वादयोऽवयवा यथैव चासाववयव्यनाशोऽव्यपदेश्यश्च तथैव त इति || १६ ||

yathāvayavino vṛkṣasya śākhāviṭapaphalapallavapuṣpādyo'vayavāstathā paramārthaghanasyākāśādapyaccharūpasyāvyapadeśyasya pralayamahāpralayanāśodbhedabhāvābhāvasukhaduḥkhajananamaraṇa sākāranirākāratvādayo'vayavāḥ yathaiva cāsāvavayavyanāśo'vyapadeśyaśca tathaiva ta iti || 16 ||

English

Just as the parts of a tree, such as branches, twigs, fruits, leaves, and flowers, are its components, similarly, the ultimate reality, which is formless like the sky and indescribable, has components like dissolution, great dissolution, destruction, creation, existence, non-existence, happiness, sorrow, birth, death, form, and formlessness. Just as the parts of a tree perish and are indescribable, so too are these components.

हिन्दी

जैसे वृक्ष के अंग, जैसे शाखाएँ, टहनियाँ, फल, पत्ते और फूल, उसके अवयव हैं, वैसे ही, परमार्थ जो आकाश की तरह निराकार और अवर्णनीय है, उसके अवयव हैं जैसे प्रलय, महाप्रलय, नाश, उद्भेद, भाव, अभाव, सुख, दुःख, जनन, मरण, साकारता और निराकारता। जैसे वृक्ष के अंग नष्ट हो जाते हैं और अवर्णनीय होते हैं, वैसे ही ये अवयव भी हैं।

17

अवयवावयविनोर्दृश्ययोर्वाप्यदृश्ययोः एकात्मनोरेव सदा भेदोऽस्ति न कदाचन || १७ ||

avayavāvayavinordṛśyayorvāpyadṛśyayoḥ ekātmanoreva sadā bhedo'sti na kadācana || 17 ||

English

The parts and the whole, whether visible or invisible, are always one in essence. There is never any difference between them.

हिन्दी

अंग और समूह, चाहे दृश्य हों या अदृश्य, हमेशा एक आत्मा में होते हैं। उनमें कभी भी कोई भेद नहीं होता।

18

यथा तरोः संविन्मूलं तथा परमार्थघनस्य क्वचित्किंचित्त्वं क्वचित्सर्गस्तम्बः क्वचिल्लोकान्तरविटपाः क्वचिद्व्यवस्थाः शाखाः क्वचित्पदार्थपल्लवाः क्वचित्प्रकाशकुसुमम् क्वचिदन्धकारकार्ष्ण्यं क्वचिन्नभः कोटरं क्वचित्प्रलयगुल्माः क्वचिन्महाप्रलयगुल्माः क्वचिद्धरिहरादिगुलुच्छकाः क्वचिज्जाड्यत्वक् एवमनाकारं व्योमरूपमेव संविदात्मनि ब्रह्मणि ब्रह्मसदृश भावादव्यतिरिक्तमेवैतत्स्थितम् || १८ ||

yathā taroḥ saṃvinmūlaṃ tathā paramārthaghanasya kvacitkiṃcittvaṃ kvacitsargastambaḥ kvacillokāntaraviṭapāḥ kvacidvyavasthāḥ śākhāḥ kvacitpadārthapallavāḥ kvacitprakāśakusumam kvacidandhakārakārṣṇyaṃ kvacinnabhaḥ koṭaraṃ kvacitpralayagulmāḥ kvacinmahāpralayagulmāḥ kvaciddhariharādigulucchakāḥ kvacijjāḍyatvak evamanākāraṃ vyomarūpameva saṃvidātmani brahmaṇi brahmasadṛśa bhāvādavyatiriktamevaitatsthitam || 18 ||

English

Just as a tree has its root in consciousness, so too the ultimate reality has various manifestations. Sometimes it is a small entity, sometimes a pillar of creation, sometimes branches of other worlds, sometimes established states, sometimes sprouts of objects, sometimes a flower of illumination, sometimes the darkness of ignorance, sometimes the sky as a hollow, sometimes bushes of dissolution, sometimes bushes of great dissolution, sometimes sprouts of gods and demons, sometimes the state of inertia. Thus, the formless sky, which is the nature of consciousness, is established in Brahman, resembling Brahman, and is not separate from it.

हिन्दी

जैसे वृक्ष की जड़ चेतना में होती है, वैसे ही परमार्थ के भी विभिन्न रूप होते हैं। कभी वह एक छोटी सी वस्तु होता है, कभी सृष्टि का स्तंभ, कभी अन्य लोकों की शाखाएँ, कभी स्थापित अवस्थाएँ, कभी वस्तुओं के पल्लव, कभी प्रकाश का फूल, कभी अज्ञान का अंधकार, कभी आकाश की खोखली, कभी प्रलय के झाड़, कभी महाप्रलय के झाड़, कभी देवताओं और असुरों के अंकुर, कभी जड़ता की अवस्था। इस प्रकार, चेतना के स्वरूप वाला निराकार आकाश, ब्रह्म में स्थापित है, ब्रह्म के समान है, और उससे अलग नहीं है।

19

इतो भाव्य इतो भाव इतः सर्ग इतः क्षयः स्वभाव एवानुभव इति ब्रह्माचलं स्थितम् || १९ ||

ito bhāvya ito bhāva itaḥ sarga itaḥ kṣayaḥ svabhāva evānubhava iti brahmācalaṃ sthitam || 19 ||

English

From this, the imaginable and the real, creation and destruction, are all experiences of the inherent nature. Thus, Brahman remains steadfast.

हिन्दी

इससे, कल्पनीय और वास्तविक, सृष्टि और विनाश, सभी स्वभाव के अनुभव हैं। इस प्रकार, ब्रह्म अचल रहता है।

20

एवंमयेऽपि परमे ब्रह्माकाशे न रञ्जनाः काश्चिदेवाङ्ग सन्तीन्दुबिम्बे विमलता यथा || २० ||

evaṃmaye'pi parame brahmākāśe na rañjanāḥ kāścidevāṅga santīndubimbe vimalatā yathā || 20 ||

English

Even in the supreme Brahman, which is pervaded by this, there are no stains. Just as the moon's reflection is pure in a clear mirror, so too is the supreme Brahman.

हिन्दी

इससे भरे हुए इस परम ब्रह्म में भी कोई दाग नहीं है। जैसे चाँद का प्रतिबिंब साफ दर्पण में शुद्ध होता है, वैसे ही परम ब्रह्म भी है।

21

निर्मले परमाकाशे क्व भावाभावरञ्जनाः क्वादिमध्यान्तकलनाः क्व लोकान्तरविभ्रमाः || २१ ||

nirmale paramākāśe kva bhāvābhāvarañjanāḥ kvādimadhyāntakalanāḥ kva lokāntaravibhramāḥ || 21 ||

English

In the pure supreme space, where are the decorations of existence and non-existence? Where are the calculations of beginning, middle, and end? Where are the delusions of other worlds?

हिन्दी

शुद्ध परम आकाश में, अस्तित्व और अनस्तित्व के अलंकार कहाँ हैं? आदि, मध्य और अंत के गणना कहाँ हैं? अन्य लोकों के भ्रम कहाँ हैं?

22

अपरिज्ञानमेवैकं तत्र दोषवदुत्थितम् केवलं तत्परावृत्य प्रेक्षणात्परिशाम्यति || २२ ||

aparijñānamevaikaṃ tatra doṣavadutthitam kevalaṃ tatparāvṛtya prekṣaṇātpariśāmyati || 22 ||

English

Only ignorance arises there as a fault. By merely turning away from it, one attains peace through observation.

हिन्दी

वहाँ केवल अज्ञान ही एक दोष के रूप में उत्पन्न होता है। उससे दूर होकर, देखने से ही शांति प्राप्त होती है।

23

अज्ञानं ज्ञप्तिबोधेन परामृष्टं प्रणश्यति येनैवाभ्युदितस्तेन पवनेनेव दीपकः || २३ ||

ajñānaṃ jñaptibodhena parāmṛṣṭaṃ praṇaśyati yenaivābhyuditastena pavaneneva dīpakaḥ || 23 ||

English

Ignorance, when touched by the knowledge of realization, perishes. Just as a lamp is extinguished by the very wind that makes it flicker.

हिन्दी

अज्ञान, जब बोध के ज्ञान से स्पर्श होता है, तब नष्ट हो जाता है। जैसे एक दीपक उसी हवा से बुझ जाता है जिससे वह हिलता है।

24

अज्ञानं संपरिज्ञातं नासीदेवेति बुध्यते अबन्धमोक्षं ब्रह्मैव सर्वमित्यवगम्यते || २४ ||

ajñānaṃ saṃparijñātaṃ nāsīdeveti budhyate abandhamokṣaṃ brahmaiva sarvamityavagamyate || 24 ||

English

When ignorance is fully known, it is realized that it never existed. It is understood that there is only Brahman, the liberation from bondage, and everything.

हिन्दी

जब अज्ञान पूरी तरह से जाना जाता है, तो यह समझ में आता है कि वह कभी नहीं था। यह समझ में आता है कि केवल ब्रह्म है, बंधन से मुक्ति, और सब कुछ।

25

एवं बोधादयो राम मोक्ष उक्ताः स्वसंविदा विचारयत्नो लभते नात्र कश्चन संशयः || २५ ||

evaṃ bodhādayo rāma mokṣa uktāḥ svasaṃvidā vicārayatno labhate nātra kaścana saṃśayaḥ || 25 ||

English

Thus, O Rama, liberation is said to be attained through self-awareness. There is no doubt about this for one who makes an effort to inquire.

हिन्दी

इस प्रकार, हे राम, मुक्ति स्वयं की समझ से प्राप्त होती है। इसमें कोई संदेह नहीं है जो प्रयास करता है।

26

इदं जगज्जालमनाद्यजातं ब्रह्मार्थमाभातमितीह दृष्ट्वाविचारदृष्ट्याष्टगुणेश्वरत्वं पश्यंस्तृणं स्वात्मनि जीव आस्ते || २६ ||

idaṃ jagajjālamanādyajātaṃ brahmārthamābhātamitīha dṛṣṭvāvicāradṛṣṭyā'ṣṭaguṇeśvaratvaṃ paśyaṃstṛṇaṃ svātmani jīva āste || 26 ||

English

Seeing this universe, which is an ancient creation and appears as the ultimate reality, one should meditate on the eightfold qualities of the Lord and reside in one's own self.

हिन्दी

इस ब्रह्मांड को देखकर, जो एक अनादि सृष्टि है और परम सत्य के रूप में प्रकट होता है, एक को भगवान के आठ गुणों पर ध्यान करना चाहिए और अपने स्वयं में रहना चाहिए।

← Chapter 60Chapter 62 →