Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 6 — 60 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

विद्याधर उवाच | यदुदारमनायासं क्षयातिशयवर्जितम् | पदं पावनमाद्यन्तरहितं तद्वदाशु मे || १ ||

vidyādhara uvāca | yadudāramanāyāsaṃ kṣayātiśayavarjitam | padaṃ pāvanamādyantarahitaṃ tadvadāśu me || 1 ||

English

Vidyadhara said: Tell me quickly about that supreme state which is easily attainable, free from decay and excess, pure, and devoid of beginning and end.

हिन्दी

विद्याधर ने कहा: मुझे शीघ्र बताओ उस परम पद के बारे में जो सरलता से प्राप्त होता है, क्षय और अतिशय से रहित है, पवित्र है, और आदि और अंत से रहित है।

2

एतावन्तमहं कालं सुप्त आसं जडात्मकः | इदानीं संप्रबुद्धोऽस्मि प्रसादादात्मनो मुने || २ ||

etāvantamahaṃ kālaṃ supta āsaṃ jaḍātmakaḥ | idānīṃ saṃprabuddho'smi prasādādātmano mune || 2 ||

English

For so long, I have been asleep, inert in nature. Now, I am awakened by the grace of the self, O sage.

हिन्दी

इतने समय तक, मैं सोया हुआ था, जड़ स्वभाव वाला। अब, मैं आत्मा की कृपा से जागा हुआ हूँ, हे मुनि।

3

मनो महामयोत्तप्तं क्षुब्धमज्ञानवृत्तिषु | मामुद्धर दुरन्तेहं मोहादहमिति स्थितात् || ३ ||

mano mahāmayottaptaṃ kṣubdhamajñānavṛttiṣu | māmuddhara durantehaṃ mohādahamiti sthitāt || 3 ||

English

My mind is agitated by the great illusion, disturbed by ignorant tendencies. Save me from this difficult situation, from the delusion of thinking 'I am this.'

हिन्दी

मेरा मन महान माया से उत्तप्त है, अज्ञान की वृत्तियों से विचलित है। मुझे इस कठिन स्थिति से उबारो, 'मैं यह हूँ' कहने के भ्रम से।

4

श्रीमत्यपि पतन्त्याशु शातनाः कातरादयःगुणवत्युग्रपत्रेऽपि तुहिनानीव पङ्कजे || ४ ||

śrīmatyapi patantyāśu śātanāḥ kātarādayaḥguṇavatyugrapatre'pi tuhinānīva paṅkaje || 4 ||

English

Even the prosperous, who are wicked and timid, fall quickly like snowflakes on a lotus leaf with strong, virtuous petals.

हिन्दी

यदि धनवान हों भी, दुष्ट और डरपोक लोग तेजी से गिरते हैं, जैसे कमल के पत्ते पर बर्फ के फूल।

5

जायन्ते च म्रियन्ते च केवलं जीर्णजन्तवः | न धर्माय न मोक्षाय मशका इव पङ्कजे || ५ ||

jāyante ca mriyante ca kevalaṃ jīrṇajantavaḥ | na dharmāya na mokṣāya maśakā iva paṅkaje || 5 ||

English

They are born and die, merely as worn-out creatures. Not for dharma, not for moksha, like flies on a lotus.

हिन्दी

वे जन्म लेते हैं और मरते हैं, केवल पुराने जीव के रूप में। न धर्म के लिए, न मोक्ष के लिए, कमल पर मक्खियों की तरह।

6

भावैस्तैरेव तैरेव तुच्छालम्भविडम्बनैः | चिरेण परिखिन्नाः स्मो विप्रलम्भाः पुनः पुनः || ६ ||

bhāvaistaireva taireva tucchālambhaviḍambanaiḥ | cireṇa parikhinnaḥ smo vipralambhāḥ punaḥ punaḥ || 6 ||

English

With those very emotions, through trivial deceptions and mockeries, we have become exhausted over time, again and again experiencing disappointments.

हिन्दी

उन्हीं भावों से, तुच्छ छल-कपट और विडंबनाओं के द्वारा, हम समय के साथ थक गए हैं, बार-बार निराशाओं का अनुभव करते हुए।

7

नान्तोऽस्त्यस्य न च स्थैर्यावस्थाऽविश्रान्तमानसम् | भ्रमतो भोगभङ्गेषु मरुभूमिष्विवाध्वनः || ७ ||

nānto'styasya na ca sthairyāvasthā'viśrāntamānasam | bhramato bhogabhaṅgeṣu marubhūmiṣvivādhvanaḥ || 7 ||

English

There is no end to this, nor is there a stable state; the mind is restless, wandering in the enjoyments and destructions like a traveler in the desert.

हिन्दी

इसका कोई अंत नहीं है, न ही कोई स्थिर अवस्था है; मन बेचैन है, भोगों और विनाशों में भटकता हुआ, जैसे कोई यात्री रेगिस्तान में भटकता है।

8

आपातमधुरारम्भा भङ्गुरा भवहेतवः | अचिरेण विकारिण्यो भीषणा भोगभूमयः || ८ ||

āpātamadhurārambhā bhaṅgurā bhavahētavaḥ | acirēṇa vikāriṇyo bhīṣaṇā bhogabhūmayaḥ || 8 ||

English

The beginnings seem sweet, but they are fragile causes of existence; quickly they change and become terrible experiences.

हिन्दी

शुरुआत मीठी लगती है, लेकिन ये अस्थिर अस्तित्व के कारण हैं; जल्दी ही ये बदल जाते हैं और भयानक अनुभव बन जाते हैं।

9

मानावमानपरया दुरहंकारकान्तया | न रमे वामया तात हतविद्याधरश्रिया || ९ ||

mānāvamānaparayā durahaṅkārakāntayā | na rame vāmayā tāta hatavidyādharashriyā || 9 ||

English

With excessive pride and disrespect, and with harsh egoistic love, I do not find pleasure, O father, with the lost glory of the Vidyadharas.

हिन्दी

अति अहंकार और अपमान से, और कठोर स्वार्थी प्रेम से, मुझे विद्याधरों की खोई हुई श्री में आनंद नहीं मिलता, हे पिता।

10

दृष्टाश्चैत्ररथोद्यानभुवः कुसुमकोमलाः | कल्पवृक्षलतादत्तसमस्तविभवश्रियः || १० ||

dṛṣṭāścaitrarathodyānabhuvaḥ kusumakomalāḥ | kalpavṛkṣalatādattasamastavibhavaśriyaḥ || 10 ||

English

The delicate flowers of the Caitraratha garden have been seen, possessing all the splendor of the wish-fulfilling trees.

हिन्दी

चैत्ररथ उद्यान के कोमल फूल देखे गए हैं, जो कल्पवृक्ष की सारी समृद्धि और शोभा से युक्त हैं।

11

विहृतं मेरुकुञ्जेषु विद्याधरपुरेषु च विमानवरमालासु वातस्कन्धस्थलीषु च || ११ ||

vihṛtaṃ merukuñjeṣu vidyādharapureṣu cavimānavaramālāsu vātaskandhasthalīṣu ca || 11 ||

English

Enjoyed in the gardens of Meru, in the cities of the Vidyadharas, in the best aerial chariots, and in the abodes of the wind.

हिन्दी

मेरु के उद्यानों में, विद्याधरों के नगरों में, श्रेष्ठ विमानों में और वायु के आश्रयों में आनंद लिया।

12

विश्रान्तं सुरसेनासु कान्ताभुजलतासु च हारिहारविलासासु लोकपालपुरीषु च || १२ ||

viśrāntaṃ surasenāsu kāntābhujalatāsu cahārihāravilāsāsu lokapālapurīṣu ca || 12 ||

English

Resting in the armies of the gods, in the embrace of beloveds, in the playful activities of Hari and Hara, and in the cities of the guardians of the world.

हिन्दी

देवताओं की सेनाओं में, प्रियजनों की बाहों में, हरि और हर के विलास में, और लोकपालों के नगरों में विश्राम किया।

13

न किंचिदुचितं साधु सर्वमाधिविषोष्मणादग्धं भस्मायते तात विज्ञातमधुना मया || १३ ||

na kiṃciducitaṃ sādhu sarvamādhiviṣoṣmaṇādagdhaṃ bhasmāyate tāta vijñātamadhunā mayā || 13 ||

English

Nothing is appropriate, O virtuous one, everything is burnt by the fire of sorrow and reduced to ashes, O dear one, this is known to me now.

हिन्दी

कुछ भी उचित नहीं है, हे साधु, सब कुछ दुःख की आग से जलकर भस्म हो गया है, हे प्रिय, यह अब मुझे ज्ञात है।

14

रूपालोकनलोलेन वनिताननगृध्नुनासावभासेन दोषाय दुःखं नीतोस्मि चक्षुषा || १४ ||

rūpālokanalolena vanitānanagṛdhnunāsāvabhāsena doṣāya duḥkhaṃ nītosmi cakṣuṣā || 14 ||

English

Enchanted by the playful glances of beautiful women, I am led to sorrow by the fault of my eyes.

हिन्दी

सुंदर स्त्रियों की खेल भरी दृष्टि से मोहित होकर, मैं अपनी आँखों के दोष से दुःख में ले जाया गया हूँ।

15

इदं गुणावहं नेदमिति मुक्त्वा विकल्पनम्रूपमात्रानुसारित्वादवस्तुन्यपि धावति || १५ ||

idaṃ guṇāvahaṃ nedamiti muktvā vikalpanamrūpamātrānusāritvādavastunyapi dhāvati || 15 ||

English

Having said, 'This is endowed with qualities, that is not,' the mind, following mere appearances, runs even towards non-existent things.

हिन्दी

कहकर, 'यह गुणों से युक्त है, वह नहीं है,' मन, केवल रूप का अनुसरण करते हुए, असत् चीजों की ओर भी दौड़ता है।

16

तावदायाति विरतिं न वशं यावदापदाम् | नानाबन्धपरं चेतः परानर्थेहितोन्मुखम् || १६ ||

tāvadāyāti viratiṃ na vaśaṃ yāvadāpadām | nānābandhaparaṃ cetḥ parānarthehitonmukham || 16 ||

English

The mind does not come under control until it faces calamities; it is inclined towards various attachments and is focused on the welfare of others.

हिन्दी

मन तब तक शांत नहीं होता जब तक कि उसे विपत्तियों का सामना नहीं करना पड़ता | यह अनेक आसक्तियों के प्रति लगा हुआ है और दूसरों के हित के लिए उत्साहित है |

17

घ्राणमेतदनर्थाय धावच्चैवामितः स्फुटम् | न निवारयितुं तात शक्नोमीह हयं यथा || १७ ||

ghrāṇametadanarthāya dhāvaccaivāmitaḥ sphuṭam | na nivārayituṃ tāta śaknomīha hayaṃ yathā || 17 ||

English

This nose is clearly running towards harm; O father, I cannot restrain it, just as I cannot control a horse.

हिन्दी

यह नाक स्पष्ट रूप से अनर्थ की ओर दौड़ रही है | हे पिता, मैं इसे रोक नहीं सकता, जैसे कि मैं घोड़े को नियंत्रित नहीं कर सकता |

18

गन्धोदकप्रणालेन मुखश्वासानुपातिना | वैरिणेवातिदोषेण घ्राणेनास्मि नियोजितः || १८ ||

gandhodakapraṇālena mukhaśvāsānupātinā | vairiṇevātidōṣeṇa ghrāṇenāsmi niyojitaḥ || 18 ||

English

I am engaged by the sense of smell, which is like an enemy with excessive faults, through the channel of fragrant water and the breath from the mouth.

हिन्दी

मैं घ्राणेंद्रिय द्वारा नियोजित हूँ, जो सुगंधित जल और मुख से निकलने वाली साँस के मार्ग से एक शत्रु के समान अत्यधिक दोषों वाला है |

19

चिरं रसनया चाहमनया नयहीनया | गजगोमायुगुप्तेषु दुःखाद्रिष्वलमाहतः || १९ ||

ciraṃ rasanayā cāhamanayā nayahīnayā | gajagomāyuguptēṣu duḥkhādrīṣvalamāhataḥ || 19 ||

English

I am long afflicted by the tongue, which is without any guidance, among the elephants, cows, and buffaloes that are protected.

हिन्दी

मैं लंबे समय से बिना किसी निर्देश के जीभ से पीड़ित हूँ, जो सुरक्षित हाथियों, गायों और भैंसों में है |

20

निरोद्धुं न च शक्नोमि स्पर्शलम्पटतां त्वचः | ग्रीष्मकालसमिद्धस्य तापमंशुमतो यथा || २० ||

nirodhuṃ na ca śaknomi sparśalampṭatāṃ tvacaḥ | grīṣmakālasamiddhasya tāpamaṃśumato yathā || 20 ||

English

I cannot restrain the greedy nature of the skin for touch, just as I cannot control the heat of the sun in the summer.

हिन्दी

मैं त्वचा की स्पर्श के लिए लालसा को रोक नहीं सकता, जैसे कि मैं ग्रीष्म ऋतु में सूर्य की गर्मी को नियंत्रित नहीं कर सकता |

21

शुभशव्दरसार्थिन्यो मुनेः श्रवणशक्तयः| मां योजयन्ति विषमे तृणेच्छा हरिणं यथा || २१ ||

śubhaśavdarasārthinyo muneḥ śravaṇaśaktayaḥ| māṃ yojayanti viṣame tṛṇecchā hariṇaṃ yathā || 21 ||

English

The auspicious sounds, which are the essence of the sage's hearing abilities, connect me to the uneven ground, just as a deer is drawn to the grass.

हिन्दी

शुभ शब्द, जो मुनि की श्रवण शक्ति का सार हैं, मुझे असमतल भूमि से जोड़ते हैं, जैसे हरिण घास की इच्छा से आकर्षित होता है।

22

प्रणताः प्रियकारिण्यः प्रह्वभृत्यसमीरिताः| वाद्यगेयरवोन्मिश्राः शुभशब्दश्रियः श्रुताः || २२ ||

praṇatāḥ priyakāriṇyaḥ prahvabhṛtyasamīritāḥ| vādyageyaravonmiśrāḥ śubhaśabdaśriyaḥ śrutāḥ || 22 ||

English

The humble servants, who are dear and bring joy, are heard singing and playing instruments, blending their voices with auspicious sounds.

हिन्दी

विनम्र सेवक, जो प्रिय हैं और आनंद लाते हैं, वाद्य और गायन करते हुए सुने जाते हैं, जिनकी आवाजें शुभ शब्दों से मिली हुई हैं।

23

श्रियः स्त्रियो दिशश्चैव तटाश्चाम्भोधिभूभृताम्| दृष्टा विभवहारिण्यः प्रक्वणन्मणिभूषणाः || २३ ||

śriyaḥ striyo diśaścaiva taṭāścāmbhodhibhūbhṛtām| dṛṣṭā vibhavahāriṇyaḥ prakvaṇanmaṇibhūṣaṇāḥ || 23 ||

English

The glorious women, directions, and shores of the ocean-bearing earth are seen adorned with resounding jewels, carrying wealth.

हिन्दी

गौरवशाली स्त्रियाँ, दिशाएँ और समुद्र-धारी पृथ्वी के तट गहनों से सजे हुए दिखाई देते हैं, जो धन को लेकर चलते हैं।

24

चिरमास्वादिताः स्वादु चमत्कारमनोरमाः| प्रह्वकान्ताजनानीताः षड्रसा गुणशालिनः || २४ ||

ciramāsvāditāḥ svādu camatkāramanoramāḥ| prahvakāntājanānītāḥ ṣaḍrasā guṇaśālinaḥ || 24 ||

English

For a long time, they have been tasted, sweet, wonderful, and delightful to the mind, brought by humble beloved people, possessing six tastes and virtues.

हिन्दी

लंबे समय से चखे जाते हैं, स्वादिष्ट, चमत्कारिक, और मन को आनंद देने वाले, विनम्र प्रियजनों द्वारा लाए गए, छह रसों और गुणों से युक्त।

25

कौशेयकामिनीहारकुसुमास्तरणानिलाः| निर्विघ्नमभितः स्पृष्टा भृशमाभोगभूमिषु || २५ ||

kauśeyakāminīhārakusumāstaraṇānilāḥ| nirvighnamabhitaḥ spṛṣṭā bhṛśamābhogabhūmiṣu || 25 ||

English

The silken garments, garlands of beloved women, flowers, and bedspreads are touched all around without obstruction, intensely on the lands of enjoyment.

हिन्दी

रेशमी वस्त्र, प्रिय स्त्रियों के हार, फूल, और बिछौने बाधा के बिना चारों ओर स्पर्श किए जाते हैं, आनंद की भूमि पर तीव्रता से।

26

वधूमुखौषधीपुष्पसमालम्भनभूमयः | अनुभूता मुने गन्धा मन्दानिलसमीरिताः || २६ ||

vadhūmukhauṣadhīpuṣpasamālambhanabhūmayaḥ | anubhūtā mune gandhā mandānilasamīritāḥ || 26 ||

English

O sage, the fragrances of the bride's face, medicinal herbs, flowers, and the earth have been experienced, carried by the gentle breeze.

हिन्दी

हे मुनि, वधू के मुख, औषधियों, पुष्पों और भूमि की सुगंधें मंद हवा के साथ अनुभव की गई हैं।

27

श्रुतं स्पृष्टं तथा दृष्टं भुक्तं घ्रातं पुनः पुनः | संशुष्कविरसं भूयः किं भजामि वदाशु मे || २७ ||

śrutaṃ spṛṣṭaṃ tathā dṛṣṭaṃ bhuktam ghrātaṃ punaḥ punaḥ | saṃśuṣkavirasaṃ bhūyaḥ kiṃ bhajāmi vadāśu me || 27 ||

English

I have heard, touched, seen, eaten, and smelled again and again. Now, tell me quickly, what should I enjoy next, as everything has become dry and tasteless?

हिन्दी

मैंने सुना, छुआ, देखा, खाया और सूंघा है, बार-बार। अब बताओ, मुझे अब क्या भोगना चाहिए, क्योंकि सब कुछ सूखा और बेस्वाद हो गया है?

28

भुक्त्वा वर्षसहस्राणि दुर्भोगपटलीमिमाम् | आब्रह्मस्तम्बपर्यन्तं न तृप्तिरुपजायते || २८ ||

bhuktvā varṣasahasrāṇi durbhogapaṭalīmimām | ābrahmasstambaparyantaṃ na tṛptirupajāyate || 28 ||

English

Even after enjoying thousands of years of difficult pleasures, from Brahma to a blade of grass, there is no satisfaction.

हिन्दी

हजारों वर्षों तक कठिन भोगों का आनंद लेने के बाद भी, ब्रह्मा से लेकर एक तिनके तक, संतोष नहीं मिलता।

29

साम्राज्यं सुचिरं कृत्वा तथा भुक्त्वा वधूगणम् | भंक्त्वा परबलान्युच्चैः किमपूर्वमवाप्यते || २९ ||

sāmrājyaṃ suciraṃ kṛtvā tathā bhuktvā vadhūgaṇam | bhaṃktvā parabalānyuccaiḥ kimapūrvamavāpyate || 29 ||

English

After ruling a kingdom for a long time, enjoying a multitude of wives, and defeating enemies, what new achievement is gained?

हिन्दी

एक राज्य को लंबे समय तक शासित करने, बहुत सी पत्नियों का आनंद लेने और शत्रुओं को हराने के बाद, क्या नया उपलब्धि प्राप्त होती है?

30

येषां विनाशनं नासीद्यैर्भुक्तं भुवनत्रयम् | तेऽपि तेऽप्यचिरेणैव समं भस्मपदं गताः || ३० ||

yeṣāṃ vināśanaṃ nāsīdyairbhuktaṃ bhuvanatrayam | te'pi te'pyacireṇaiva samaṃ bhasmapadaṃ gatāḥ || 30 ||

English

Those whose destruction did not occur, who enjoyed the three worlds, even they, in a short time, have all turned to ashes.

हिन्दी

जिनका विनाश नहीं हुआ, जिन्होंने तीनों लोकों का आनंद लिया, वे भी, थोड़े समय में, सब राख हो गए।

31

प्राप्तेन येन नो भूयः प्राप्तव्यमवशिष्यते | तत्प्राप्तौ यत्नमातिष्ठेत्कष्टयापि हि चेष्टया || ३१ ||

prāptena yena no bhūyaḥ prāptavyamavaśiṣyate | tatprāptau yatnamātiṣṭhetkaṣṭayāpi hi ceṣṭayā || 31 ||

English

When one has achieved that which leaves nothing more to be achieved, one should strive for it even with great effort.

हिन्दी

जब कोई वह प्राप्त कर लेता है जिसके बाद कुछ और प्राप्त करना नहीं बचता, तब उसे बड़े प्रयास से भी उसके लिए प्रयत्न करना चाहिए।

32

येन कान्ताश्चिरं भुक्ता भोगास्तस्येह जन्तुभिः | दृष्टो न कस्यचिन्मूर्ध्नि तरुर्व्योमप्लवश्च वा || ३२ ||

yena kāntāściraṃ bhuktā bhogāstasyeha jantubhiḥ | dṛṣṭo na kasyacinmūrdhni tarurvyomaplavaśca vā || 32 ||

English

By which the beloveds are enjoyed for a long time, such pleasures are not seen on the head of any being in this world, nor a tree that reaches the sky.

हिन्दी

जिससे प्रियजन लंबे समय तक भोगे जाते हैं, ऐसे भोग इस लोक में किसी के सिर पर नहीं देखे जाते, न ही कोई आकाश को छूने वाला पेड़ देखा जाता है।

33

चिरमासु दुरन्तासु विषयारण्यराजिषु | इन्द्रियैर्विप्रलब्धोऽस्मि धूर्तबालैरिवार्भकः || ३३ ||

ciramāsu durantāsu viṣayāraṇyarājiṣu | indriyairvipralabdho'smi dhūrtabālairivārbhakaḥ || 33 ||

English

For a long time, I have been deceived by the senses in the dense forest of sense objects, like a child deceived by cunning children.

हिन्दी

लंबे समय तक, मैं इंद्रियों के घने जंगल में धोखा खाया हूँ, जैसे कि एक बच्चा चालाक बच्चों द्वारा धोखा खाया हो।

34

अद्य त्वेते परिज्ञाता मया स्वविषयारयः | कष्टा इन्द्रियनामानो वञ्चयित्वा तु मां पुनः || ३४ ||

adya tve te parijñātā mayā svaviṣayārayaḥ | kaṣṭā indriyanāmāno vañcayitvā tu māṃ punaḥ || 34 ||

English

Today, I have recognized these enemies of my own senses, which are difficult and have deceived me again.

हिन्दी

आज, मैंने इन अपनी इंद्रियों के शत्रुओं को पहचान लिया है, जो कठिन हैं और फिर से मुझे धोखा देते हैं।

35

संसारजङ्गले शून्ये दग्धं नरमृगं शठाः | आश्वास्याश्वास्य निघ्नन्ति विषयेन्द्रियलुब्धकाः || ३५ ||

saṃsārajaṅgale śūnye dagdhaṃ naramṛgaṃ śaṭhāḥ | āśvāsyāśvāsya nighnanti viṣayendriyalubdhakāḥ || 35 ||

English

In the empty forest of the world, the wicked burn the human animal, reassuring and killing it, those who are greedy for sense objects.

हिन्दी

संसार के खाली जंगल में, दुष्ट लोग मनुष्य जानवर को जलाते हैं, आश्वस्त करते हुए और मारते हुए, जो इंद्रियों के विषयों के लोभी हैं।

36

विषमाशीविषैरेभिर्विषयेन्द्रियपन्नगैः | येन दग्धा न दृष्टास्ते द्वित्रा एव जगत्यपि || ३६ ||

viṣamāśīviṣairebhirviṣayendriyapannagaiḥ | yena dagdhā na dṛṣṭāste dvitrā eva jagatyapi || 36 ||

English

Those who are not seen to be burnt by the poisonous snakes of the senses, they are indeed the true warriors in this world.

हिन्दी

जो लोग इन्द्रियों के विषयी सर्पों द्वारा जले नहीं दिखाई देते, वे ही इस जगत में सच्चे योद्धा हैं।

37

भोगभीमेभवलितां तृष्णातरलवागुराम् | लोभोग्रकरवालाढ्यां कोपकुन्तकुलाङ्किताम् || ३७ ||

bhogabhīmebhavalitāṃ tṛṣṇātaralavāgurām | lobhograkaravālāḍhyāṃ kopakuntakulāṅkitām || 37 ||

English

The one who is adorned with the terrifying desires, the trembling cravings, the fierce greed, and the anger of the family, is indeed a great warrior.

हिन्दी

जो भयानक इच्छाओं, काँपती तृष्णाओं, भयंकर लोभ और क्रोध से सज्जित है, वह वास्तव में एक महान योद्धा है।

38

द्वन्द्वजालरथव्याप्तामहंकारानुपालिताम् | चेष्टातुरंगमाकीर्णां कामकोलाहलाकुलाम् || ३८ ||

dvandvajālarathavyāptāmahaṃkārānupālitām | ceṣṭāturaṃgamākīrṇāṃ kāmakolāhalākulām || 38 ||

English

The one who is surrounded by the chariot of dualities, nurtured by ego, filled with the turmoil of desires, and overwhelmed by the noise of lust, is indeed a great warrior.

हिन्दी

जो द्वन्द्वों के रथ से घिरा है, अहंकार से पालित है, इच्छाओं के तूफान से भरा है, और वासना के शोर से घिरा है, वह वास्तव में एक महान योद्धा है।

39

शरीरसीमान्तगतां दुरिन्द्रियपताकिनीम् | ये जेतुमुत्थितास्तात त एवेह हि सद्भटाः || ३९ ||

śarīrasīmāntagatāṃ durindriyapatākinīm | ye jetumutthitāstāta tā eveha hi sadbhataḥ || 39 ||

English

Those who rise to conquer the senses that are difficult to control and reach the limits of the body, they are indeed the true warriors in this world.

हिन्दी

जो लोग नियंत्रण से बाहर होने वाली इन्द्रियों को जीतने के लिए उठते हैं और शरीर की सीमा तक पहुँचते हैं, वे ही इस जगत में सच्चे योद्धा हैं।

40

सुसाध्यः करटोद्भेदो मत्तैरावणदन्तिनः | नोत्पथप्रतिपन्नानां स्वेन्द्रियाणां विनिग्रहः || ४० ||

susādhyaḥ karaṭodbhedo mattairāvaṇadantinaḥ | notpathapratipannānāṃ svendriyāṇāṃ vinigrahaḥ || 40 ||

English

It is easier to control a mad elephant than to control one's own senses that have strayed from the right path.

हिन्दी

एक पागल हाथी को नियंत्रित करना सहज है, लेकिन सही रास्ते से भटके हुए अपनी इन्द्रियों को नियंत्रित करना कठिन है।

41

पौरुषस्य महत्त्वस्य सत्त्वस्य महतः श्रियः | इन्द्रियाक्रमणं साधो सीमान्तो महतामपि || ४१ ||

pauruṣasya mahattvasya sattvasya mahataḥ śriyaḥ | indriyākramaṇaṃ sādho sīmānto mahatāmapi || 41 ||

English

O virtuous one, the conquest of the senses is the boundary even for the great ones, for the greatness of manliness, the greatness of virtue, and great prosperity.

हिन्दी

हे साधो, इन्द्रियों का वश में करना महान लोगों के लिए भी सीमा है, पुरुषार्थ की महानता, सत्त्व की महानता और महान समृद्धि के लिए।

42

तावदुत्तमतामेति पुमानपि दिवौकसाम् | कृपणैरिन्द्रियैर्यावत्तृणवन्नापकृष्यते || ४२ ||

tāvaduttamatāmeti pumānapi divaukasām | kṛpaṇairindriyairyāvattṛṇavannāpakṛṣyate || 42 ||

English

A man attains the highest state, even among the gods, as long as he is not dragged away like a blade of grass by his miserable senses.

हिन्दी

मनुष्य तब तक देवताओं में भी उत्तम स्थिति प्राप्त करता है, जब तक कि वह अपने दीन इन्द्रियों द्वारा तृण की तरह खींचा नहीं जाता।

43

जितेन्द्रिया महासत्त्वा ये त एव नरा भुविशेषानहमिमान्मन्ये मांसयन्त्रगणांश्चलान् || ४३ ||

jitendriyā mahāsattvā ye ta eva narā bhuviśeṣānahamimānmanye māṃsayantragaṇāṃścalān || 43 ||

English

Those who have conquered their senses are the great souls, the best among men on earth. I consider them to be the true embodiments of the moving machine of the body.

हिन्दी

जो अपने इन्द्रियों को जीत चुके हैं, वे महान आत्माएँ हैं, पृथ्वी पर सबसे बढ़िया पुरुष हैं। मैं उन्हें शरीर के चलने वाले मशीन के सच्चे रूप मानता हूँ।

44

मनःसेनापतेः सेनामिमामिन्द्रियपञ्चकम् | जेतुं चेदस्ति मे यत्नो जयामि तदलं मुने || ४४ ||

manaḥsenāpateḥ senāmimāmindriyapañcakam | jetuṃ cedasti me yatno jayāmi tadalaṃ mune || 44 ||

English

O sage, if there is an effort to conquer this army of the five senses, which is the army of the commander of the mind, then I will conquer it, enough of that.

हिन्दी

हे मुनि, यदि मन के सेनापति की इस इन्द्रिय-पंचक सेना को जीतने का प्रयास है, तो मैं इसे जीत लूँगा, बस इतना ही।

45

इन्द्रियोत्तमरोगाणां भोगाशावर्जनादृते | नौषधानि न तीर्थानि न च मन्त्राश्च शान्तये || ४५ ||

indriyottamarogāṇāṃ bhogāśāvarjanādṛte | nauṣadhāni na tīrthāni na ca mantrāśca śāntaye || 45 ||

English

Except for the renunciation of the desire for enjoyment, which is the disease of the best senses, there are no medicines, no holy places, nor any mantras for peace.

हिन्दी

इन्द्रियों के उत्तम रोगों के लिए, भोग की आशा को त्यागने के अलावा, शांति के लिए कोई औषधि, कोई तीर्थ, न ही कोई मंत्र नहीं है।

46

नीतोऽस्मि परमं खेदमभिधावद्भिरिन्द्रियैः एक एव महारण्ये तस्करैः पथिको यथा || ४६ ||

nīto'smi paramaṃ khedamabhidhāvadbhirindriyaiḥ eka eva mahāraṇye taskaraiḥ pathiko yathā || 46 ||

English

I am led to great sorrow by the senses that rush forward. Like a traveler alone in a great forest, beset by robbers.

हिन्दी

मैं बहुत दुःख में डाला गया हूँ उन इंद्रियों द्वारा जो आगे बढ़ती हैं। जैसे एक यात्री अकेला एक बड़े जंगल में, डाकुओं से घिरा हुआ।

47

पङ्कवन्त्यप्रसन्नानि महादौर्भाग्यवन्ति च गन्धिशैवलतुच्छानि पल्वलानीन्द्रियाणि च || ४७ ||

paṅkavantyaprasannāni mahādaurbhāgyavanti ca gandhiśaivalatucchāni palvalānīndriyāṇi ca || 47 ||

English

The senses are full of mire, unpleasant, full of great misfortune, like foul-smelling weeds, and like muddy pools.

हिन्दी

इंद्रियाँ कीचड़ से भरी हुई हैं, अप्रिय, बड़े दुर्भाग्य से भरी हुई हैं, दुर्गंध वाली घास की तरह, और कीचड़ वाले तालाबों की तरह।

48

दुरतिक्रमणीयानि नीहारगहनानि च जनितातङ्कजालानि जङ्गलानीन्द्रियाणि च || ४८ ||

duratikramaṇīyāni nīhāragahanāni ca janitātaṅkajālāni jaṅgalānīndriyāṇi ca || 48 ||

English

The senses are difficult to overcome, dense like fog, and they create a web of anxieties, like a forest.

हिन्दी

इंद्रियाँ पार करना मुश्किल है, कुहरे की तरह घनी हैं, और वे चिंताओं का जाल बनाती हैं, जंगल की तरह।

49

पङ्कजानि सरन्ध्राणि सुदुर्लक्ष्यगुणानि च ग्रन्थिमन्ति जडाङ्गानि मृणालानीन्द्रियाणि च || ४९ ||

paṅkajāni sarandhrāṇi sudurlakṣyaguṇāni ca granthimanti jaḍāṅgāni mṛṇālānīndriyāṇi ca || 49 ||

English

The senses are like lotuses with hidden qualities, knotted, with dull limbs, and like reeds.

हिन्दी

इंद्रियाँ छिपे हुए गुणों वाले कमलों की तरह हैं, गाँठों वाली, मंद अंगों वाली, और नरकुल की तरह।

50

रूक्षाणि रत्नलुब्धानि कल्लोलवलितानि च दुर्ग्रहग्राहघोराणि क्षाराम्बूनीन्द्रियाणि च || ५० ||

rūkṣāṇi ratnalubdhāni kalolavalitāni ca durgrahagrāhaghorāṇi kṣārāmbūnīndriyāṇi ca || 50 ||

English

The senses are harsh, greedy for jewels, agitated by waves, difficult to grasp, terrible, and like salty waters.

हिन्दी

इंद्रियाँ कठोर हैं, रत्नों के लिए लालची हैं, लहरों से व्याकुल हैं, पकड़ना मुश्किल है, भयानक हैं, और नमकीन पानी की तरह हैं।

51

बान्धवोद्वेगदायीनि देहान्तरकराणि च | करुणाक्रन्दकारीणि मरणानीन्द्रियाणि च || ५१ ||

bāndhavodvegadāyīni dehāntarakarāṇi ca | karuṇākrandakārīṇi maraṇānīndriyāṇi ca || 51 ||

English

The senses cause sorrow to relatives, lead to another body, produce lamentations of pity, and are the causes of death.

हिन्दी

इन्द्रियाँ बंधुओं को दुःख देती हैं, दूसरे शरीर का कारण बनती हैं, दया के रोने का कारण बनती हैं, और मृत्यु का कारण बनती हैं।

52

अविवेकिष्वमित्राणि मित्राणि च विवेकिषु | गहनानन्तशून्यानि काननानीन्द्रियाणि च || ५२ ||

avivekiṣvamitrāṇi mitrāṇi ca vivekiṣu | gahanānantashūnyāni kānanānīndriyāṇi ca || 52 ||

English

The senses are enemies to the unwise but friends to the wise. They are deep, endless, empty, and like forests.

हिन्दी

इन्द्रियाँ अज्ञानी के लिए शत्रु हैं और ज्ञानी के लिए मित्र हैं। वे गहन, अनन्त, शून्य और वन की तरह हैं।

53

घनास्फोटान्यसाराणि मलिनानि जडानि च | विद्युत्प्रकाशान्येतानि भीमाभ्राणीन्द्रियाणि च || ५३ ||

ghanāsphoṭānyasārāṇi malināni jaḍāni ca | vidyutprakāśānyetāni bhīmābhrāṇīndriyāṇi ca || 53 ||

English

The senses are like dense clouds, impure, inert, and like lightning flashes. They are terrifying like dark clouds.

हिन्दी

इन्द्रियाँ घने बादलों की तरह हैं, अशुद्ध, जड़, और बिजली की चमक की तरह हैं। वे भयानक और काले बादलों की तरह हैं।

54

क्षुद्रप्राणिगृहीतानि वर्जितानि कृतात्मभिः | रजस्तमोभिभूतानि स्वेन्द्रियाण्यवटानि च || ५४ ||

kṣudraprāṇigṛhītāni varjitāni kṛtātmabhiḥ | rajastamobhibhūtāni sveindriyāṇyavaṭāni ca || 54 ||

English

The senses are seized by inferior beings, avoided by the self-realized, and overwhelmed by passion and ignorance. They are like holes.

हिन्दी

इन्द्रियाँ नीच प्राणियों द्वारा पकड़ी जाती हैं, स्वयं-साक्षात्कार वालों द्वारा त्याग दी जाती हैं, और रजोगुण और तमोगुण से घिरी हुई हैं। वे छेदों की तरह हैं।

55

पातनैकान्तदक्षाणि दोषाशीविषवन्ति च | रूक्षकण्टकलक्षाणि श्वभ्राग्राणीन्द्रियाणि च || ५५ ||

pātanaiakāntadakṣāṇi doṣāśīviṣavanti ca | rūkṣakaṇṭakalakṣāṇi śvabhrāgrāṇīndriyāṇi ca || 55 ||

English

The senses are skilled only in causing downfall, full of faults like poison, rough and thorny, and like the edges of pits.

हिन्दी

इन्द्रियाँ केवल पतन करने में सक्षम हैं, विष की तरह दोषपूर्ण हैं, रूखी और काँटेदार हैं, और गड्ढों की किनारों की तरह हैं।

56

आत्मंभरीण्यनार्याणि साहसैकरतानि च | अन्धकारविहारीणि रक्षांसि स्वेन्द्रियाणि च || ५६ ||

ātmaṃbharyanāryāṇi sāhasaikaratāni ca | andhakāravihārīṇi rakṣāṃsi svendriyāṇi ca || 56 ||

English

Those who are self-centered, non-noble, reckless, and dwell in darkness are demons with their own senses.

हिन्दी

जो आत्मकेंद्रित, अनार्य, साहसी और अंधकार में रहने वाले हैं, वे अपनी इंद्रियों के साथ राक्षस हैं।

57

अन्तःशून्यान्यसाराणि वक्राणि ग्रन्थिमन्ति च | दहनैकार्थयोग्यानि दुर्दारूणीन्द्रियाणि च || ५७ ||

antaḥśūnyānyasārāṇi vakrāṇi granthimanti ca | dahanaikekārthyogyāni durdārūṇīndriyāṇi ca || 57 ||

English

Those who are empty inside, without essence, crooked, full of knots, fit only for burning, and have uncontrollable senses are demons.

हिन्दी

जो अंदर से खोखले, बेसार, टेढ़े, गांठों से भरे, जलाने के लिए ही उपयुक्त, और जिनकी इंद्रियाँ अनियंत्रित हैं, वे राक्षस हैं।

58

घनमोहप्रबन्धीनि दुष्कूपगहनानि च | महावकरतुच्छानि कुपुराणीन्द्रियाणि च || ५८ ||

ghanamohaprabandhīni duṣkūpagahanāni ca | mahāvakaratucchāni kupurāṇīndriyāṇi ca || 58 ||

English

Those who are bound by dense delusion, full of evil wells, great holes, and have worthless and impure senses are demons.

हिन्दी

जो घने मोह से बंधे हुए, बुरे कुएं से भरे, बड़े छेदों से युक्त, और जिनकी इंद्रियाँ निकम्मी और अशुद्ध हैं, वे राक्षस हैं।

59

अनन्तेषु पदार्थेषु कारणानि घटादिषु | संभ्रमाणि सपङ्कानि चक्रकाणीन्द्रियाणि च || ५९ ||

ananteṣu padārtheṣu kāraṇāni ghaṭādiṣu | saṃbhramāṇi sapaṅkāni cakrakāṇīndriyāṇi ca || 59 ||

English

Those who are causes of endless things, like pots, are confused, full of impurities, and have senses like spinning wheels are demons.

हिन्दी

जो अनंत वस्तुओं के कारण हैं, जैसे घड़े, भ्रमित हैं, अशुद्धियों से भरे हुए हैं, और जिनकी इंद्रियाँ घूमते पहियों की तरह हैं, वे राक्षस हैं।

60

आपन्निमग्नमिममेवमकिंचनं त्वं मामुद्धरोद्धरणशील दयोदयेन | ये नाम केचन जगत्सु जयन्ति सन्तस्तत्संगमं परमशोकहरं वदन्ति || ६० ||

āpannimagnamimamevamakiṃcanaṃ tvaṃ māmuddharodayanaśīla dayodayena | ye nāma kecana jagatsu jayanti santastatsaṃgamaṃ paramaśokaharaṃ vadanti || 60 ||

English

O compassionate one, please lift me up with your merciful nature, as I am helpless and submerged in difficulties. Those who are victorious in this world say that the company of saints is the supreme remover of sorrow.

हिन्दी

हे दयालु, मुझे अपनी दयालु प्रवृत्ति से उठाओ, क्योंकि मैं असहाय और कठिनाइयों में डूबा हुआ हूँ। जो लोग इस जगत में विजयी होते हैं, वे कहते हैं कि संतों का संग शोक का सर्वोच्च नाशक है।

← Chapter 5Chapter 7 →