Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 7 — 20 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

भुशुण्ड उवाच । ततस्तस्य मया ब्रह्मंस्तच्छ्रुत्वा पावनं वचः । इदमुक्तं यथापृष्टं सुस्पष्टपदया गिरा || १ ||

bhushuṇḍa uvāca | tatastasya mayā brahmaṃstacchrutvā pāvanaṃ vacaḥ | idamuktaṃ yathāpṛṣṭaṃ suspṣṭapadayā girā || 1 ||

English

Bhushunda said: Having heard his purifying words, I spoke this clearly, as requested, with distinct words.

हिन्दी

भुशुण्ड ने कहा: उसके पवित्र शब्दों को सुनकर, मैंने स्पष्ट शब्दों में इसे कहा, जैसे प्रश्न किया गया था।

2

साधु विद्याधराधीश दिष्ट्या बुद्धोऽसि भूतये । भवान्धकूपकुहराच्चिरेणोत्थानमिच्छसि || २ ||

sādhu vidyādharādhīśa diṣṭyā buddho'si bhūtaye | bhavāndhakūpakuharāccireṇotthānamicchasi || 2 ||

English

Well done, O Lord of the Vidyadharas! By good fortune, you are wise for the benefit of beings. You desire to rise from the dark pit of ignorance after a long time.

हिन्दी

शुभ कर्म, हे विद्याधरों के स्वामी! भाग्य से, आप प्राणियों के लिए बुद्धिमान हैं। आप अज्ञान के अंधकार कुहरे से बहुत समय बाद उठना चाहते हैं।

3

पावनीयं तव मती राजते घनरूपिणी । विवेकेनानलेनेव कनकद्रवसंततिः || ३ ||

pāvanīyaṃ tava matī rājate ghanarūpiṇī | vivekenānaleneva kanakadravasaṃtatiḥ || 3 ||

English

Your pure mind shines like a dense cloud, and with discrimination, it flows like a stream of molten gold.

हिन्दी

आपका पवित्र मन घने बादल की तरह चमकता है, और विवेक के साथ यह पिघले हुए सोने की धारा की तरह बहता है।

4

उपदेशगिरामर्थमादत्ते हारिहेलया । मुकुरे निर्मले द्रव्यमयत्नेनैव बिम्बति || ४ ||

upadeśagirāmarthamādatte hārihelayā | mukure nirmale dravyamayatnenaiva bimbati || 4 ||

English

The meaning of the instruction is taken effortlessly, like a clear mirror reflecting an object.

हिन्दी

उपदेश का अर्थ स्वाभाविक रूप से ग्रहण किया जाता है, जैसे स्पष्ट दर्पण किसी वस्तु को प्रतिबिंबित करता है।

5

यदिदं वच्मि तत्सर्वमोमित्यादातुमर्हसि । अस्माभिश्चिरमन्विष्टं नात्र कार्या विचारणा || ५ ||

yadidaṃ vacmi tatsarvamomityādātumarhasi | asmābhiściramanviṣṭaṃ nātra kāryā vicāraṇā || 5 ||

English

Whatever I say, you should accept it all as true. It has been sought by us for a long time; there is no need for further deliberation.

हिन्दी

जो मैं कहता हूँ, उसे आप सब सत्य मान लें। यह हमारे द्वारा बहुत समय से खोजा गया है; इस पर और विचार करने की आवश्यकता नहीं है।

6

यत्किंचित्स्वदतेऽन्तस्ते बुध्यस्वाबोधमुत्सृजन् | नासि त्वं चिरमप्यन्तः प्रेक्षितोऽपि न लभ्यसे || ६ ||

yatkiṃcitsvadate'ntaste budhyasvābodhamutsṛjan | nāsi tvaṃ ciramapyantaḥ prekṣito'pi na labhyase || 6 ||

English

Whatever you perceive within yourself, realize it by abandoning ignorance | Even if you are observed for a long time, you cannot be grasped

हिन्दी

जो कुछ भी तुम अपने अंदर देखते हो, उसे अज्ञान को छोड़कर समझो | चाहे तुम्हें लंबे समय तक देखा जाए, तुम्हें पकड़ा नहीं जा सकता

7

नाहंत्वमस्ति न जगदिति निश्चयिनस्तव | सर्वमस्ति शिवं तच्च न दुःखाय सुखाय ते || ७ ||

nāhaṃtvamasti na jagaditi niścayinastava | sarvamasti śivaṃ tacca na duḥkhāya sukhāya te || 7 ||

English

There is no 'I' or 'you', nor is there a world, this is certain for you | Everything is auspicious, and that is neither for sorrow nor for happiness

हिन्दी

न मैं हूँ न तुम हो, न ही जगत है, यह तुम्हारे लिए निश्चित है | सब कुछ कल्याणकारी है, और वह न दुःख के लिए है न सुख के लिए

8

किमज्ञत्वाज्जगज्जातं जगतोऽथ किमज्ञताविचार्यापीति नो विद्म एकत्वादलमेतयोः || ८ ||

kimajñatvājjagajjātaṃ jagato'tha kimajñatāvicāryāpīti no vidma ekatvādalametayoḥ || 8 ||

English

From ignorance, the world is born, then what is ignorance? We do not know even after examination, due to the oneness of these two.

हिन्दी

अज्ञान से संसार उत्पन्न होता है, फिर अज्ञान क्या है? हम इसे जानते नहीं हैं, भले ही हम इसका विचार करें, इन दोनों की एकता के कारण।

9

मृगतृष्णाम्बुवद्विश्वमवस्तुत्वात्सदप्यसत् | यश्चेदं भाति तद्ब्रह्म न किंचित्किंचिदेव वा || ९ ||

mṛgatṛṣṇāmbuvadvivśvamavastutvātsadapyasat | yaścedaṃ bhāti tadbrahma na kiṃcitkiṃcideva vā || 9 ||

English

Like the mirage water, the world is non-existent though it appears to exist | That which shines here is Brahman, nothing else whatsoever

हिन्दी

मृगतृष्णा के जल की तरह, जगत अवास्तविक है हालाँकि वह अस्तित्व में दिखाई देता है | जो यहाँ चमकता है वह ब्रह्म है, कुछ और नहीं

10

मृगतृष्णाम्बुवद्विश्वं नास्ति त्वमथवास्ति च | प्रतिभासोऽपि नास्त्यत्र तदभावादतः शिवम् || १० ||

mṛgatṛṣṇāmbuvadvivśvaṃ nāsti tvamathavāsti ca | pratibhāso'pi nāstyatra tadabhāvādataḥ śivam || 10 ||

English

Like the mirage water, the world does not exist, nor do you exist | Even the appearance does not exist here, hence it is auspicious

हिन्दी

मृगतृष्णा के जल की तरह, जगत अस्तित्व में नहीं है, न ही तुम हो | यहाँ प्रतिभास भी नहीं है, इसलिए यह कल्याणकारी है

11

विश्वबीजमहंत्वं त्वं विद्धि तस्माद्धि जायते | साद्र्यब्ध्युर्वीनदीशादिजगज्जरठपादपः || ११ ||

viśvabījamahaṃtvaṃ tvaṃ viddhi tasmāddhi jāyate | sādryabdhyurvīnadīśādijagajjaraṭhapādapaḥ || 11 ||

English

Know that the ego is the seed of the universe| From it, the entire world, including oceans, rivers, and mountains, is born

हिन्दी

यह जानो कि अहंकार विश्व का बीज है| इससे ही समुद्र, नदियाँ, पर्वत आदि सम्पूर्ण जगत उत्पन्न होता है

12

अहंत्वबीजादणुतो जायतेऽसौ जगद्द्रुमः | तस्येन्द्रियरसाढ्यानि मूलानि भुवनानि हि || १२ ||

ahaṃtvabījādaṇuto jāyate'sau jagaddrumaḥ | tasyendriyarasāḍhyāni mūlāni bhuvanāni hi || 12 ||

English

From the seed of ego, the tree of the world is born| Its roots are the senses, and its branches are the various worlds

हिन्दी

अहंकार के बीज से जगत का वृक्ष उत्पन्न होता है| इसकी जड़ें इंद्रियाँ हैं, और इसकी शाखाएँ विभिन्न लोक हैं

13

तारकाजालकलिका ऋक्षौघः कोरकोत्करः | वासनागुच्छविसराः पूर्णचन्द्रः फलालयः || १३ ||

tārakājālakalikā ṛkṣaughaḥ korakotkaraḥ | vāsanāgucchavisarāḥ pūrṇacandraḥ phalālayaḥ || 13 ||

English

The network of stars, the multitude of constellations, the radiant sun, the desires like tendrils, the full moon, and the abode of fruits

हिन्दी

तारों का जाल, नक्षत्रों का समूह, चमकता सूर्य, वासनाएँ जैसे लताएँ, पूर्ण चंद्रमा, और फलों का आश्रय

14

स्वर्गादयो बृहद्वर्गा महाविटपकोटराः | मेरुमन्दरसह्यादिगिरयः पत्रराजयः || १४ ||

svargādayo bṛhadvargā mahāviṭapakoṭarāḥ | merumandarasahyādigirayaḥ patrarājayaḥ || 14 ||

English

Heaven and other realms are like vast enclosures, great trees with hollows, and mountains like Meru, Mandara, and Sahya are like the kings of leaves

हिन्दी

स्वर्ग और अन्य लोक विशाल घेरे के समान हैं, महान पेड़ों के खोखले और मेरु, मंदर, सह्य जैसे पर्वत पत्तों के राजा के समान हैं

15

सप्ताब्धयोऽग्रसुतयः पातालं मूलकोटरम् | युगानि घुणवृन्दानि पर्वाणि गुणपङ्क्तयः || १५ ||

saptābdhayo'grasutayaḥ pātālaṃ mūlakoṭaram | yugāni ghuṇavṛndāni parvāṇi guṇapaṅktayaḥ || 15 ||

English

The seven oceans are the foremost offspring, Patala is the root hollow, the yugas are clusters of qualities, and the seasons are rows of qualities

हिन्दी

सात समुद्र अग्र संतान हैं, पाताल मूल का खोखल है, युग गुणों के झुंड हैं, और ऋतुएँ गुणों की पंक्तियाँ हैं

16

अज्ञानमुत्पत्तिमही नरा विहगकोटयः | उपलम्भो बृहत्स्तम्भो दवो निर्वाणनिर्वृतिः || १६ ||

ajñānamutpattimahī narā vihagakoṭayaḥ | upalambho bṛhatsstambho davo nirvāṇanirvṛtiḥ || 16 ||

English

Ignorance is the great origin of men and birds | Realization is the great pillar, the forest fire is the ultimate bliss

हिन्दी

अज्ञान मनुष्यों और पक्षियों की महान उत्पत्ति है | उपलब्धि महान स्तम्भ है, जंगल की आग परम आनंद है

17

रूपालोकमनस्कारा विविधामोदवृत्तयः | वनं विपुलमाकाशं शुक्तिजालं मुखत्वचः || १७ ||

rūpālokamanaskārā vividhāmodavṛttayaḥ | vanaṃ vipulamākāśaṃ śuktijālaṃ mukhatvacaḥ || 17 ||

English

Forms, perceptions, and mental impressions are various enjoyments | The forest is vast sky, the oyster's net is the skin of the face

हिन्दी

रूप, अलोक, और मनस्कार विविध आमोद वृत्तियाँ हैं | वन विपुल आकाश है, शुक्ति का जाल मुख की त्वचा है

18

विचित्रशाखा ऋतव उपशाखा दिशो दश | संविद्रसमहापूरो वातस्पन्दो निवर्तनः || १८ ||

vicitraśākhā ṛtava upaśākhā diśo daśa | saṃvidrasamahāpūro vātaspando nivartanaḥ || 18 ||

English

The strange branches are the seasons, the sub-branches are the ten directions | The great fullness of consciousness is the pulsation of the wind, the turning back

हिन्दी

विचित्र शाखाएँ ऋतुएँ हैं, उपशाखाएँ दस दिशाएँ हैं | चेतना की महान पूर्णता वायु की स्पंदन है, वापसी है

19

चन्द्रार्करुचयो लोला मज्जनोन्मज्जनोन्मुखाः | रम्याः कुसुममञ्जर्यस्तिमिरं भ्रमरभ्रमः || १९ ||

candrārkarucayo lolā majjanonmajjanonmukhāḥ | ramyāḥ kusumamañjaryastimiraṃ bhramarabhramaḥ || 19 ||

English

The rays of the moon and sun are wavering, immersed and emerging, open-mouthed | The beautiful flower clusters are darkness, the buzzing of bees

हिन्दी

चंद्रमा और सूर्य की किरणें लहराती हैं, डूबी और उभरी हुई, मुँह खोले हुए | सुंदर फूलों के गुच्छे अंधकार हैं, भ्रमर की भनभनाहट है

20

पातालमाशागणमन्तरिक्षमापूर्य तिष्ठत्यसदेव सद्वत् | तस्यानहन्ताग्निहतेऽहमर्थबीजे पुनर्नास्ति सतोऽपि रोहः || २० ||

pātālamāśāgaṇamantarikṣamāpūrya tiṣṭhatyasadeva sadvat | tasyānahantāgnihate'hamarthabīje punarnāsti sato'pi rohaḥ || 20 ||

English

Filling the underworld, the realm of hope, and the sky, it stands as if non-existent yet existent | In its seed of 'I am,' destroyed by the fire of 'not I,' there is no growth even of the existent

हिन्दी

पाताल, आशा का समूह, और आकाश भरकर, यह असत् के समान सत् के रूप में खड़ा है | इसके 'मैं हूँ' के बीज में, 'मैं नहीं' की अग्नि से नष्ट होने पर, सत् का भी विकास नहीं होता

← Chapter 6Chapter 8 →