Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 5 — 13 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | स्वभावं स्वं विजित्यादौइन्द्रियाणां सचेतसाम् | प्रवर्तते विवेके यः सर्वं तस्याशु सिध्यति || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | svabhāvaṃ svaṃ vijityādauindriyāṇāṃ sacetasām | pravartate viveke yaḥ sarvaṃ tasyāśu sidhyati || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: One who, having conquered one's own nature at the outset, engages in discrimination with a conscious mind, everything is quickly accomplished for that person.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जो पहले अपने स्वभाव को जीत लेता है, और सचेत मन से विवेक का उपयोग करता है, उसके लिए सब कुछ शीघ्र ही सिद्ध हो जाता है।

2

स्वभावमात्रं येनान्तर्न जितं दग्धबुद्धिना | तस्योत्तमपदप्राप्तिः सिकतातैलदुर्लभा || २ ||

svabhāvamātraṃ yenāntarna jitaṃ dagdhabuddhinā | tasyottamapadaprāptiḥ sikatātailadurlabhā || 2 ||

English

One whose intellect is burnt and who has not conquered even a bit of one's own nature, for that person, the attainment of the highest state is as difficult as obtaining oil from sand.

हिन्दी

जिसकी बुद्धि जल चुकी है और जिसने अपने स्वभाव का थोड़ा सा भी नियंत्रण नहीं किया है, उसके लिए उत्तम पद की प्राप्ति रेत से तेल निकालने जितनी कठिन है।

3

स्वभावमात्रं येनान्तर्न जितं दग्धबुद्धिनातस्योत्तमपदप्राप्तिः सिकतातैलदुर्लभा || ३ ||

svabhāvamātraṃ yenāntarna jitaṃ dagdhabuddhinātasyottamapadaprāptiḥ sikatātailadurlabhā || 3 ||

English

By the one whose nature is conquered within, whose intellect is burnt, the attainment of the highest state is as rare as oil in sand.

हिन्दी

जिसकी प्रकृति अंदर से जीत ली गई है, जिसकी बुद्धि जला दी गई है, उसके लिए उत्तम पद प्राप्त करना रेत में तेल के समान दुर्लभ है।

4

अत्रैवोदाहरन्तीममितिहासं पुरातनम् | मम पूर्वं भुशुण्डेन कथितं मेरुमूर्धनि || ४ ||

atraivodāharantīmamitihāsaṃ purātanam | mama pūrvaṃ bhuśuṇḍena kathitaṃ merumūrdhani || 4 ||

English

In this context, they narrate this ancient story, which was previously told to me by Bhushunda on the peak of Meru.

हिन्दी

इस संदर्भ में, वे इस प्राचीन कथा को सुनाते हैं, जो पहले भुशुण्ड ने मुझे मेरु की चोटी पर सुनाई थी।

5

पुरा भुशुण्डः कस्मिंश्चित्पृष्ट आसीत्कथान्तरे | मया कदाचिदेकान्ते मेरोः शिखरकोटरे || ५ ||

purā bhuśuṇḍaḥ kasmiṃścitpṛṣṭa āsītkathāntare | mayā kadācid ekānte merorśikhara koṭare || 5 ||

English

Once, Bhushunda was asked a question in a different context by me in solitude on the peak of Meru.

हिन्दी

एक बार, भुशुण्ड ने मेरु की चोटी पर एकांत में मुझसे एक अलग संदर्भ में एक प्रश्न पूछा था।

6

मुग्धबुद्धिमनात्मज्ञं कं त्वं सुचिरजीवितम्| स्मरसीति मया पृष्टेनोक्तं तेनेदमङ्ग मे || ६ ||

mugdhabuddhimanātmajñaṃ kaṃ tvaṃ sucirajīvitam| smarasīti mayā pṛṣṭeno'ktaṃ tenedaṅga me || 6 ||

English

Who is that foolish, ignorant person who has lived for a long time? When I asked, 'Do you remember?' he did not answer, and thus I am distressed.

हिन्दी

वह कौन है जो मूर्ख, अज्ञानी है और लंबे समय तक जीवित रहा है? जब मैंने पूछा, 'क्या तुम याद करते हो?' तो उसने कोई उत्तर नहीं दिया, और इसलिए मैं दुःखी हूँ।

7

भुशुण्ड उवाच| आसीद्विद्याधरः पूर्वमनात्मज्ञः सुखेदितः| लोकालोकान्तरशृङ्गे शुष्क आर्यो विचारवान् || ७ ||

bhuśuṇḍa uvāca| āsīdvidyādharaḥ pūrvamanātmajñaḥ sukheditaḥ| lokālokāntaraśṛṅge śuṣka āryo vicāravān || 7 ||

English

Bhushunda said: There was a Vidyadhara in the past who was ignorant of the self and sought pleasure. He was dry and thoughtful on the peak between the world and the non-world.

हिन्दी

भुशुण्ड ने कहा: पहले एक विद्याधर था जो आत्मज्ञान से वंचित था और सुख चाहता था। वह लोक और अलोक के बीच की चोटी पर सूखा और विचारशील था।

8

तपसा बहुरूपेण यमेन नियमेन च| अक्षीणायुरतिष्ठत्स पुरा कल्पचतुष्टयम् || ८ ||

tapasā bahurūpeṇa yamena niyamena ca| akṣīṇāyuratiṣṭhatsa purā kalpacatuṣṭayam || 8 ||

English

With various forms of austerity, restraint, and discipline, he remained with un diminished lifespan for four kalpas in the past.

हिन्दी

विभिन्न तपस्या, संयम और अनुशासन के साथ, उसने चार कल्पों तक अक्षुण्ण आयु के साथ पहले रहा।

9

ततश्चतुर्थे कल्पान्ते विवेकस्तस्य चोदभूत्| विदूरस्येव वैदूर्यमौचित्याज्जलदोदयात् || ९ ||

tataścaturthe kalpānte vivekastasya codabhūt| vidūrasyeva vaidūryamaucityājjaladodayāt || 9 ||

English

Then, at the end of the fourth kalpa, his discernment arose like the brilliance of a cat's eye gem from the clouds.

हिन्दी

फिर, चौथे कल्प के अंत में, उसका विवेक बादलों से बिल्लौर की चमक की तरह उभरा।

10

पुनर्मृतिः पुनर्जन्म जरा मेति विभावयन्| लज्जेऽहं तत्किमेकं स्यात्स्थिरमित्यवमृश्य सः || १० ||

punarmṛtiḥ punarjanma jarā meti vibhāvayan| lajjē'haṃ tatkimēkaṃ syātsthiramityavamṛśya saḥ || 10 ||

English

Reflecting on repeated death, rebirth, and old age, he thought, 'I am ashamed; what could be the one stable thing?' and thus he contemplated.

हिन्दी

पुनः मृत्यु, पुनर्जन्म और बुढ़ापे पर विचार करते हुए, उसने सोचा, 'मुझे शर्म आती है; एक स्थिर चीज क्या हो सकती है?' और इस प्रकार उसने सोचा।

11

मामाजगाम संप्रष्टुमष्टादशमयीं पुरीम्| स्वामुपोह्य विरक्तात्मा संसारारसतां गतः || ११ ||

māmājagāma saṃpraṣṭum aṣṭādaśamayīṃ purīm| svāmupohya viraktātmā saṃsārārasatāṃ gataḥ || 11 ||

English

He went to the city of eighteen months to meet his uncle, having abandoned his own self, he attained the essence of worldly pleasures.

हिन्दी

उन्होंने अपने मामा से मिलने के लिए अठारह महीने की नगरी की यात्रा की, अपने आप को त्याग कर वे संसार के रस को प्राप्त हो गए।

13

विद्याधर उवाच| मृदूनि परितापीनि दृषद्दृढबलानि च| छेदे भेदे च दक्षाणि स्वशस्त्राणीन्द्रियाणि च || १३ ||

vidyādhara uvāca| mṛdūni paritāpīni dṛṣaddṛḍhabalāni ca| chede bhede ca dakṣāṇi svaśastrāṇīndriyāṇi ca || 13 ||

English

Vidyadhara said: The senses are soft, causing pain, firm and strong, skilled in cutting and piercing, and are one's own weapons.

हिन्दी

विद्याधर ने कहा: इन्द्रियाँ नरम, दुःख पहुँचाने वाली, मजबूत और शक्तिशाली, काटने और चीरने में दक्ष, और अपने हथियार हैं।

14

पर्याकुलानि मलिनानि विपत्प्रदानि दुःखोर्मिमन्ति गुणकाननपावकत्वाथार्दान्धकारगहनानि तमोमयानि जित्वेन्द्रियाणि सुखमेति च किं ममार्थैः || १४ ||

paryākulāni malināni vipatpradāni duḥkhormimanti guṇakānanapāvakatvāthārdāndhakāragahanāni tamomayāni jitvendriyāṇi sukhameti ca kiṃ mamārthaiḥ || 14 ||

English

Conquering the senses that are agitated, impure, causing misfortune, full of sorrow, like a forest fire, dark and dense, full of darkness, what use are my desires?

हिन्दी

उन इंद्रियों को जीतकर जो उत्तेजित हैं, अशुद्ध हैं, दुर्भाग्य लाती हैं, दुःख से भरी हुई हैं, जंगल की आग की तरह हैं, अंधेरे और घने हैं, अंधकार से भरे हुए हैं, मेरी इच्छाओं का क्या उपयोग है?

← Chapter 4Chapter 6 →