Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 57 — 33 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | त्वामप्युदितनिर्वाणमहंकारपिशाचकः | बाधते किमिति ब्रूहि मुने संदेहशान्तये || १ ||

śrīrāma uvāca | tvāmapyuditanirvāṇamahamkārapiśācakaḥ | bādhatē kimiti brūhi munē saṃdēhaśāntayē || 1 ||

English

Sri Rama said: O sage, why does the ego, which is a ghost, trouble you who have attained liberation? Please tell me to dispel my doubts.

हिन्दी

श्रीराम ने कहा: हे मुनि, आपको जो मुक्ति प्राप्त है, उस पर भी अहंकार रूपी पिशाच क्यों परेशान करता है? कृपया मेरे संदेहों को दूर करने के लिए बताइए।

2

श्रीवसिष्ठ उवाच | अहंभावं विना देहस्थितिस्तज्ज्ञाज्ञयोरिह | आधेयस्य निराधारा न संस्थेहोपपद्यते || २ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ahaṃbhāvaṃ vinā dēhasthitiḥ tajjñājñayōriha | ādhēyasya nirādhārā na saṃsthēhōpapadyatē || 2 ||

English

Sri Vasistha said: Without the sense of 'I', the body cannot exist, nor can the knowledge of 'I' and 'mine' be established.

हिन्दी

श्रीवसिष्ठ ने कहा: अहंकार के बिना शरीर का अस्तित्व नहीं होता, न ही 'मैं' और 'मेरा' का ज्ञान स्थापित हो सकता है।

3

अयं त्वत्र विशेषस्तं शृणु विश्रान्तचेतसः | श्रुतेन येनाहंभावपिशाचः शान्तिमेति ते || ३ ||

ayaṃ tvatra viśēṣastaṃ śṛṇu viśrāntacētasaḥ | śrutēna yēnāhaṃbhāvapiśācaḥ śāntimēti tē || 3 ||

English

Listen to this special teaching, O calm-minded one, by which the ego, which is a ghost, attains peace.

हिन्दी

यह विशेष शिक्षा सुनो, हे शांत मन वाले, जिससे अहंकार रूपी पिशाच शांति प्राप्त करता है।

4

अहंभावपिशाचोऽयमज्ञानशिशुनामुना | अविद्यमान एवान्तः कल्पितस्तेन संस्थितः || ४ ||

ahaṃbhāvapiśācō'yamajñānaśiśunāmunā | avidyamāna ēvāntaḥ kalpitastēna saṃsthitaḥ || 4 ||

English

This ego, which is a ghost, is imagined by the ignorant child-like mind. It is non-existent but is perceived as real.

हिन्दी

यह अहंकार रूपी पिशाच अज्ञानी बालक मन द्वारा कल्पित है। यह असत्य है लेकिन सत्य के रूप में देखा जाता है।

5

अज्ञानमपि नास्त्येव प्रेक्षितं यन्न लभ्यते | विचारिणा दीपवता स्वरूपं तमसो यथा || ५ ||

ajñānamapi nāstyēva prēkṣitaṃ yannna labhyatē | vicāriṇā dīpavatā svarūpaṃ tamasō yathā || 5 ||

English

Even ignorance does not exist, for it is not perceived by the discerning mind, just as darkness is not perceived by the light of a lamp.

हिन्दी

अज्ञान भी अस्तित्व में नहीं है, क्योंकि यह विवेकशील मन द्वारा नहीं देखा जाता, जैसे कि दीपक के प्रकाश में अंधेरा नहीं देखा जाता।

6

यथा यथा विलोक्यते तथा तथा विलीयते| इहाज्ञतापिशाचिका तथा विचारिता सती || ६ ||

yathā yathā vilokyate tathā tathā vilīyate| ihājñatāpiśācikā tathā vicāritā satī || 6 ||

English

As one sees, so one merges| Here, ignorance is considered as a ghost| Thus, it is contemplated

हिन्दी

जैसे-जैसे देखा जाता है, वैसे-वैसे वह विलीन होता है| यहाँ, अज्ञान एक पिशाच माना जाता है| इस प्रकार, यह विचार किया जाता है

7

किल सत्यामविद्यायामज्ञतोदेति शाश्वती| बुद्धिमोहात्मिका यक्षी निर्देहैव यथा निशि || ७ ||

kila satyāmavidyāyāmajñatodeti śāśvatī| buddhimohātmikā yakṣī nirdehaiva yathā niśi || 7 ||

English

Indeed, in the true ignorance, eternal ignorance arises| The intellect-deluding demoness, bodiless, like in the night

हिन्दी

वास्तव में, सच्चे अज्ञान में, शाश्वत अज्ञान उत्पन्न होता है| बुद्धि-मोहक यक्षिणी, शरीरहीन, जैसे रात में

8

सति सर्गे त्वविद्यायाः संभवो नान्यतः क्वचित्| सति द्वितीये शशिनि द्वितीयो विद्यते शशः || ८ ||

sati sarge tvavidyāyāḥ saṃbhavo nānyataḥ kvacit| sati dvitīye śaśini dvitīyo vidyate śaśaḥ || 8 ||

English

In the existence of creation, there is no origin from ignorance anywhere else| In the presence of the second moon, there is a second hare

हिन्दी

सृष्टि के अस्तित्व में, अज्ञान से कहीं और कोई उत्पत्ति नहीं है| दूसरे चंद्रमा की उपस्थिति में, दूसरा खरगोश होता है

9

सर्गस्त्वयमजातत्वादज्ञज्ञातो न विद्यते| न जातः कारणाभावात्पूर्वमेव खवृक्षवत् || ९ ||

sargastvayamajātatvādajñajñāto na vidyate| na jātaḥ kāraṇābhāvātpūrvameva khavṛkṣavat || 9 ||

English

This creation, being unborn, is not known by the ignorant| Not born due to the lack of cause, like a tree in the sky

हिन्दी

यह सृष्टि, अजन्मा होने के कारण, अज्ञानी द्वारा नहीं जानी जाती| कारण के अभाव के कारण जन्मा नहीं, जैसे आकाश में एक पेड़

10

परमाकाशकोशान्तरादिसर्गे निरामये| पृथ्व्यादेरुपलम्भस्य भवेत्किमिव कारणम् || १० ||

paramākāśakośāntarādisarge nirāmaye| pṛthvyāderupalambhasya bhavetkimiva kāraṇam || 10 ||

English

In the flawless creation within the supreme space-sheath| What could be the cause of the perception of earth, etc.?

हिन्दी

परम आकाश कोश के अंतर्गत दोषरहित सृष्टि में| पृथ्वी आदि के उपलब्धि का कारण क्या हो सकता है?

11

मनःषष्ठेन्द्रियातीतं मनःषष्ठेन्द्रियात्मनः । साकारस्य निराकारं कथं भवति कारणम् ॥ || ११ ||

manaḥṣaṣṭhendriyātītaṃ manaḥṣaṣṭhendriyātmanaḥ | sākārasya nirākāraṃ kathaṃ bhavati kāraṇam || 11 ||

English

How can the formless be the cause of the form, which is beyond the mind and senses?

हिन्दी

मन और इंद्रियों से परे जो साकार है, उसका निराकार कारण कैसे हो सकता है?

12

बीजात्कारणतः कार्यमङ्कुरः किल जायते । न बीजमपि यत्रास्ति तत्र स्यादङ्कुरः कुतः ॥ || १२ ||

bījātkāraṇataḥ kāryamaṅkuraḥ kila jāyate | na bījamapi yatrāsti tatra syādaṅkuraḥ kutaḥ || 12 ||

English

From the seed as the cause, the sprout is born. Where there is no seed, how can there be a sprout?

हिन्दी

बीज के कारण से अंकुर उत्पन्न होता है। जहाँ बीज नहीं है, वहाँ अंकुर कैसे हो सकता है?

13

कारणेन विना कार्य न च नामोपपद्यते । कदा क इव खे केन दृष्टो लब्धः स्फुटो द्रुमः ॥ || १३ ||

kāraṇena vinā kārya na ca nāmopapadyate | kadā ka ivakhe kena dṛṣṭo labdhaḥ sphuṭo drumaḥ || 13 ||

English

Without a cause, an effect cannot be logically established. When and by whom has a clear tree been seen or obtained in the sky?

हिन्दी

कारण के बिना कार्य नहीं हो सकता। कब और किसने आकाश में एक स्पष्ट वृक्ष देखा या प्राप्त किया है?

14

संकल्पेनाम्बरे यद्वद्दृश्यते विटपादिकम् । स संकल्पस्तथाभूतो न तत्रास्ति पदार्थता ॥ || १४ ||

saṃkalpenāmbare yadvaddṛśyate viṭapādikam | sa saṃkalpastathābhūto na tatrāsti padārthatā || 14 ||

English

Just as a tree and its branches are seen in the sky due to an illusion, that illusion does not have any real substance.

हिन्दी

जैसे आकाश में भ्रम के कारण वृक्ष और उसकी शाखाएँ दिखाई देती हैं, उसी प्रकार वह भ्रम कोई वास्तविक पदार्थ नहीं है।

15

एवं येयं चिदाकाशे सर्गादावनुभूयते । शून्यरूप इवाकाशे सर्गस्थितिरनर्गला ॥ || १५ ||

evaṃ yeyaṃ cidākāśe sargādāvanubhūyate | śūnyarūpa ivākāśe sargasthitiranargalā || 15 ||

English

Thus, this consciousness in the space of the mind is experienced as the beginning of creation. Like the form of emptiness in space, the creation is effortless.

हिन्दी

इस प्रकार, यह चेतना मन के आकाश में सृष्टि के आरंभ के रूप में अनुभव की जाती है। जैसे आकाश में शून्य का रूप, सृष्टि प्रयासरहित है।

16

सम एव चिदाकाशः कचत्यात्मनि तत्तथा | स्वभाव एव सर्गाख्यश्चित्त्वाच्चैतन्यमीश्वरः || १६ ||

sam eva cidākāśaḥ kacatyātmani tattathā | svabhāva eva sargākhyascittvāccaityanyamīśvaraḥ || 16 ||

English

The pure consciousness (cidākāśa) shines equally in the self, thus it is. The nature itself is the creation, and due to consciousness, the Lord is the consciousness.

हिन्दी

शुद्ध चेतना (चिदाकाश) आत्मा में समान रूप से चमकती है, ऐसा है। स्वभाव ही सृष्टि है, और चेतना के कारण, ईश्वर ही चेतना है।

17

स्वप्नसर्गोऽत्र दृष्टान्तः प्रत्यहं योऽनुभूयते | स्वयं संवेदने स्वप्ने स्फुरत्यद्रिपुराकृतिः || १७ ||

svapnasargo'tra dṛṣṭāntaḥ pratyahaṃ yo'nubhūyate | svayaṃ saṃvedane svapne sphuratyadripurākṛtiḥ || 17 ||

English

The example here is the dream creation that is experienced daily. In the dream, the self-awareness shines in the form of a mountain or a city.

हिन्दी

यहाँ उदाहरण वह स्वप्न सृष्टि है जो प्रतिदिन अनुभव की जाती है। स्वप्न में, आत्म-चेतना पहाड़ या शहर के रूप में चमकती है।

18

चित्स्वभावे यथा स्वप्ने आस्ते सर्ग इवेह यः | असर्गे सर्गवद्भाति तथा पूर्व महाम्बरे || १८ ||

citsvabhāve yathā svapne āste sarga iveha yaḥ | asarge sargavadbhāti tathā pūrva mahāmbare || 18 ||

English

Just as in a dream, the creation exists in the nature of consciousness, similarly, in the waking state, the creation appears as if it exists. Thus, it was in the great sky before.

हिन्दी

जैसे स्वप्न में, सृष्टि चेतना के स्वभाव में अस्तित्व में है, उसी तरह, जाग्रत अवस्था में, सृष्टि ऐसे प्रतीत होती है जैसे वह अस्तित्व में है। इस प्रकार, यह पहले महान आकाश में था।

19

अवेद्यवेदनं शुद्धमेकं भात्यजमव्ययम् | सर्गादौ यदनाद्यन्तं स्थितः सर्गः स एव नः || १९ ||

avedyavedanaṃ śuddham ekaṃ bhātyajam avyayam | sargādau yadanādyantaṃ sthitaḥ sargaḥ sa eva naḥ || 19 ||

English

The pure, single, unknowable knowledge shines, unborn, imperishable. That which is without beginning or end, existing from the beginning of creation, is the creation itself for us.

हिन्दी

शुद्ध, एक, अज्ञेय ज्ञान अजन्मा, अविनाशी चमकता है। जो आदि या अंत से रहित है, सृष्टि के आरंभ से अस्तित्व में है, वही हमारे लिए सृष्टि है।

20

नेह सर्गोऽस्ति नैवायं पृथ्व्यादिगणगोलकः | सर्व शान्तमनालम्बं ब्रह्मैव ब्रह्मणि स्थितम् || २० ||

neha sargo'sti naivāyaṃ pṛthvyādiganagolakaḥ | sarva śāntamanālambaṃ brahmaiva brahmaṇi sthitam || 20 ||

English

There is no creation here, nor is this world of elements and spheres. Everything is peaceful, without support, only Brahman exists in Brahman.

हिन्दी

यहाँ कोई सृष्टि नहीं है, न ही यह तत्वों और गोलों की दुनिया है। सब कुछ शांत है, बिना आधार के, केवल ब्रह्म ब्रह्म में अस्तित्व में है।

21

सर्वशक्त्यात्म तद्ब्रह्म यथा कचति यादृशम् | रूपमत्यजदेवाच्छं तथा भवति तादृशम् || २१ ||

sarvaśaktyātma tadbrahma yathā kacati yādṛśam | rūpamatyajadevācchaṃ tathā bhavati tādṛśam || 21 ||

English

The Supreme Brahman, which is the essence of all powers, manifests in various forms as it desires. Whatever form it assumes, it becomes exactly like that.

हिन्दी

सर्वशक्तिमान ब्रह्म, जो सभी शक्तियों का आत्मा है, जैसा वह चाहता है वैसे ही प्रकट होता है। जो भी रूप वह लेता है, वह उसी रूप में हो जाता है।

22

यथा स्वप्नपुरं जन्तोश्चिन्मात्रप्रविजृम्भितम् | तथैव सर्गः सर्गादौ शुद्धचिन्मात्रजृम्भितम् || २२ ||

yathā svapnapuraṃ jantościnmātrapravijṛmbhitam | tathaiva sargaḥ sargādau śuddhacinmātrajṛmbhitam || 22 ||

English

Just as a dream city is a mere projection of the mind, so too is the creation at the beginning a mere projection of pure consciousness.

हिन्दी

जैसे स्वप्न में देखी गई नगरी मन की ही कल्पना होती है, वैसे ही सृष्टि की शुरुआत में शुद्ध चेतना की ही कल्पना होती है।

23

स्वच्छे चित्परमाकाशे चिदाकाशो य आस्थितः | स्वभाव एव सर्गोऽसाविति तेनैव भावितः || २३ ||

svacche citparamākāśe cidākāśo ya āsthitaḥ | svabhāva eva sargo'sāviti tenaiva bhāvitaḥ || 23 ||

English

In the pure, supreme space of consciousness, the space of consciousness itself is established. This creation is indeed its own nature, and it is thus perceived.

हिन्दी

शुद्ध, परम चेतना के आकाश में, चेतना का आकाश स्वयं स्थापित है। यह सृष्टि स्वयं की ही प्रकृति है, और इस प्रकार से इसे देखा जाता है।

24

भाव्यभावकभावादिभूमीनां भावनं भृशम् | सर्वं चिन्नभ एवाच्छमात्मनात्मनि संस्थितम् || २४ ||

bhāvyabhāvakabhāvādibhūmīnāṃ bhāvanaṃ bhṛśam | sarvaṃ cinnabha evācchamātmanātmani saṃsthitam || 24 ||

English

The intense contemplation of the various states of being, such as the object of meditation, the meditator, and the act of meditation, is all established in the self, which is pure consciousness.

हिन्दी

ध्यान के विषय, ध्यान करने वाला, और ध्यान करने की क्रिया जैसे विभिन्न अवस्थाओं का गहन चिंतन शुद्ध चेतना में ही स्थापित है।

25

एवं स्थिते कुतः सर्गः कुतो विद्या क चाज्ञता | ब्रह्म शान्तं घनं सर्वं क्वाहंकारादयः स्थिताः || २५ ||

evaṃ sthite kutaḥ sargaḥ kuto vidyā ka cājñatā | brahma śāntaṃ ghanaṃ sarvaṃ kvāhaṃkārādayaḥ sthitāḥ || 25 ||

English

In this state, where is the creation, where is knowledge, and where is ignorance? Brahman is peaceful, dense, and all-pervading. Where are ego and other such things?

हिन्दी

इस अवस्था में, सृष्टि कहाँ है, ज्ञान कहाँ है, और अज्ञान कहाँ है? ब्रह्म शांत, घना, और सर्वव्यापी है। अहंकार और अन्य चीजें कहाँ हैं?

26

अहंभावस्य संशान्तिरेषाऽसौ कथिता तव | अहंभावः परिज्ञातः पिशाच इव शाम्यति || २६ ||

ahaṃbhāvasya saṃśāntireṣā'sau kathitā tava | ahaṃbhāvaḥ parijñātaḥ piśāca iva śāmyati || 26 ||

English

The calming of the ego is thus explained to you | The ego, once understood, vanishes like a ghost

हिन्दी

अहंकार की शांति तुम्हें इस प्रकार बताई गई है | अहंकार जब समझ में आ जाता है, तो वह पिशाच की तरह शांत हो जाता है

27

मया त्वेवमहंभावः परिज्ञातो यदाखिलः | तदा मे विद्यमानोऽपि निष्फलः शरदभ्रवत् || २७ ||

mayā tvevamahaṃbhāvaḥ parijñāto yadākhilaḥ | tadā me vidyamāno'pi niṣphalaḥ śaradabhravat || 27 ||

English

When the ego is thus understood by me, even though it exists, it becomes fruitless like an autumn cloud

हिन्दी

जब मैं अहंकार को इस प्रकार समझ लेता हूँ, तो होने के बावजूद वह शरद के बादल की तरह निष्फल हो जाता है

28

चित्राग्निदाहो विज्ञातो यथा दाह्येषु निष्फलः | तथाहंभावसर्गादि ज्ञातं निष्फलतामियात् || २८ ||

citrāgnidāho vijñāto yathā dāhyeṣu niṣphalaḥ | tathāhaṃbhāvasargādi jñātaṃ niṣphalatāmiyāt || 28 ||

English

Just as a magical fire, once known, becomes useless for burning, so too the ego and its creations become useless once understood

हिन्दी

जैसे जादू की आग, जब ज्ञात हो जाती है, जलाने में निष्फल हो जाती है, वैसे ही अहंकार और उसकी सृष्टियाँ समझने पर निष्फल हो जाती हैं

29

इति मेऽहंकृतेस्त्यागे रागे च समता यदा | तदा व्योम्न इवाव्योम्नः सर्गे सर्गे च मे स्थितिः || २९ ||

iti me'haṃkṛteḥ tyāge rāge ca samatā yadā | tadā vyomna ivāvyomnaḥ sarge sarge ca me sthitiḥ || 29 ||

English

Thus, when I renounce the ego and attachment, and attain equanimity, then I remain in every creation like the sky in the sky

हिन्दी

इस प्रकार, जब मैं अहंकार और आसक्ति का त्याग करता हूँ और समता प्राप्त करता हूँ, तब मैं हर सृष्टि में आकाश की तरह स्थित रहता हूँ

30

अहंभावस्य नैवाहं नाहंभावो ममेति च | तेन विद्धि चिदाकाशमेवेदमिति निर्घनम् || ३० ||

ahaṃbhāvasya naivāhaṃ nāhaṃbhāvo mameti ca | tena viddhi cidākāśamevedamiti nirghanam || 30 ||

English

I am not the ego, nor is the ego mine | Therefore, know this to be the pure space of consciousness

हिन्दी

मैं अहंकार नहीं हूँ, न ही अहंकार मेरा है | इसलिए, इसे शुद्ध चेतना के आकाश के रूप में जानो

31

यथा मम तथान्येषामपि बोधवतामिह | अग्नित्वमिव चित्राग्नेर्नास्त्ययं बोधविभ्रमः || ३१ ||

yathā mama tathānyeṣāmapi bodhavatāmiha | agnitvamiva citrāgnernāstyayaṃ bodhavibhramaḥ || 31 ||

English

Just as I am, so are other enlightened beings here | There is no illusion in this awareness, like the fire in a painted fire || 31 ||

हिन्दी

जैसे मैं हूँ, वैसे ही यहाँ अन्य बोधवान भी हैं | चित्रित अग्नि में अग्नित्व की तरह इस बोध में कोई भ्रम नहीं है || ३१ ||

32

नाहमस्मि न चान्योऽस्ति सर्वं नास्तीति निश्चये | प्रकृतव्यवहारस्त्वं शिलामौनमयो भव || ३२ ||

nāhamasmi na cānyo'sti sarvaṃ nāstīti niścaye | prakṛtavyavahārastvaṃ śilāmaunamayo bhava || 32 ||

English

I am not, nor is there anyone else, nothing exists, this is certain | You should be natural in your conduct, like a stone, silent || 32 ||

हिन्दी

मैं नहीं हूँ, न ही कोई और है, कुछ भी नहीं है, यह निश्चित है | आपको अपने व्यवहार में प्राकृतिक होना चाहिए, पत्थर की तरह मौन || ३२ ||

33

आकाशकोशविशदाकृतिरेव तिष्ठ निर्देशवच्चिरमपह्नुतसर्वभावः | अद्यादितश्च किल चिन्मयमेव सर्वे नो दृश्यमस्ति शिवमेवमशेषमित्थम् || ३३ ||

ākāśakośaviśadākṛtireva tiṣṭha nirdeśavacciramapahnutasarvabhāvaḥ | adyāditaśca kila cinmayameva sarve no dṛśyamasti śivamevamaśeṣamittham || 33 ||

English

Remain like the clear form of the sky-vessel, devoid of all characteristics as indicated | From the beginning, indeed, everything is pure consciousness, there is no perceptible object, thus it is completely auspicious || 33 ||

हिन्दी

आकाश-कोश की स्पष्ट आकृति की तरह रहो, जैसा इंगित किया गया है, सभी गुणों से रहित | आदि से ही, वास्तव में, सब कुछ शुद्ध चेतना है, कोई दृश्य वस्तु नहीं है, इस प्रकार यह पूर्णतः कल्याणकारी है || ३३ ||

← Chapter 56Chapter 58 →