Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 58 — 23 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | अहो नु विततोदारा विमला विपुलाचला | भवता भगवन्भूत्यै भूयो दृष्टिरुदाहृता || १ ||

śrīrāma uvāca | aho nu vitatodārā vimalā vipulācalā | bhavatā bhagavanbhūtyai bhūyo dṛṣṭirudāhṛtā || 1 ||

English

Sri Rama said: Oh, how vast and pure is the great mountain! By you, O Lord, the vision for prosperity has been raised again.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: ओह, कितना विशाल और शुद्ध है यह महान पर्वत! आपने, हे भगवन्, समृद्धि के लिए दृष्टि फिर से उठाई है।

2

सर्वथा सर्वदा सर्वं सर्वं सर्वत्र सर्वदा | सदित्येव स्थितं सत्यं समं समनुभूतितः || २ ||

sarvathā sarvadā sarvaṃ sarvaṃ sarvatra sarvadā | sadyityeva sthitaṃ satyaṃ samaṃ samanubhūtitḥ || 2 ||

English

Always and everywhere, everything is always and everywhere the same, true, and equally experienced.

हिन्दी

हमेशा और हर जगह, हर चीज हमेशा और हर जगह समान, सत्य और समान रूप से अनुभव की जाती है।

3

अयमस्ति मम ब्रह्मन्संशयस्तं निवारय | किमिदं भगवन्नाम पाषाणाख्यानमुच्यते || ३ ||

ayamasti mama brahmansaṃśayastaṃ nivāraya | kimidaṃ bhagavannāma pāṣāṇākhyānamucyate || 3 ||

English

O Brahman, I have this doubt; please dispel it. What is this called the story of the stone, O Lord?

हिन्दी

हे ब्रह्मन्, मुझे यह संदेह है; कृपया इसे दूर करें। हे भगवन्, यह पत्थर की कहानी क्या कहलाती है?

4

श्रीवसिष्ठ उवाच | सर्वत्र सर्वदा सर्वमस्तीति प्रतिपादने | पाषाणाख्यानदृष्टान्तो मयायं तव कथ्यते || ४ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | sarvatra sarvadā sarvamastīti pratipādane | pāṣāṇākhyānadṛṣṭānto mayāyaṃ tava kathyate || 4 ||

English

Vasishtha said: To establish that everything exists always and everywhere, I am telling you this example of the story of the stone.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: यह स्थापित करने के लिए कि हर चीज हमेशा और हर जगह मौजूद है, मैं आपको पत्थर की कहानी का यह उदाहरण बता रहा हूं।

5

नीरन्ध्रैकघनाङ्गस्य पाषाणस्यापि कोटरे | सन्ति सर्गसहस्राणि कथयेति प्रदर्श्यते || ५ ||

nīrandhraikaghanāṅgasya pāṣāṇasyāpi koṭare | santi sargasahasrāṇi kathayeti pradarśyate || 5 ||

English

Even in the hollow of a solid, imperforate stone, countless creations exist, as is being shown.

हिन्दी

एक घन, बिना छेद वाले पत्थर के कोटर में भी अनगिनत सृष्टियाँ मौजूद हैं, जैसा कि दिखाया जा रहा है।

6

भूताकाशे महत्यस्मिन्खशून्यत्वमनुज्झति | सन्ति सर्गसहस्राणि कथयेति प्रदर्श्यते || ६ ||

bhūtākāśe mahatyasmin khaśūnyatvamanujjhati | santi sargasahasrāṇi kathayeti pradarśyate || 6 ||

English

In the vast space of the universe, the emptiness of the sky is perceived | There are thousands of creations, it is said to be shown || 6 ||

हिन्दी

ब्रह्माण्ड के विशाल अंतरिक्ष में, आकाश की शून्यता को स्वीकार किया जाता है | हजारों सृष्टियाँ हैं, यह कहा जाता है कि यह दिखाया जाता है || 6 ||

7

अन्तर्गुल्माङ्कुरादीनां प्राणिवाय्वम्बुतेजसाम् | सन्ति सर्गसहस्राणि कथयेति प्रदर्श्यते || ७ ||

antargulmāṅkurādīnāṃ prāṇivāyvambutejasām | santi sargasahasrāṇi kathayeti pradarśyate || 7 ||

English

Within the sprouts and buds, there are thousands of creations of living beings, air, water, and fire | It is said to be shown || 7 ||

हिन्दी

अंकुरों और कलियों के भीतर, जीवों, वायु, जल और अग्नि की हजारों सृष्टियाँ हैं | यह कहा जाता है कि यह दिखाया जाता है || 7 ||

8

श्रीराम उवाच | कुड्यादौ सन्ति सगौंघा इति चेत्कथ्यते मुने | तत्खे विभान्ति सर्गौघा इति किं न प्रदृश्यते || ८ ||

śrīrāma uvāca | kuḍyādau santi sagauṅghā iti cetkathyate mune | tatkhe vibhānti sargaughā iti kiṃ na pradṛśyate || 8 ||

English

Sri Rama said | If it is said that there are clusters of creations in a wall, etc., O sage | Why is it not shown that those clusters of creations appear in the sky? || 8 ||

हिन्दी

श्री राम ने कहा | यदि कहा जाता है कि दीवार में सृष्टि के झुंड हैं, हे मुनि | तो फिर यह क्यों नहीं दिखाया जाता कि वे सृष्टि के झुंड आकाश में प्रकट होते हैं? || 8 ||

9

श्रीवसिष्ठ उवाच | एतत्ते वर्णितं राम मुख्यमेव मयाखिलम् | योऽयमालक्ष्यते सर्गः स ख एव खमास्थितम् || ९ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | etatte varṇitaṃ rāma mukhyameva mayākhilam | yo'yamālakṣyate sargaḥ sa kha eva khamāsthitam || 9 ||

English

Sri Vasistha said | O Rama, I have described to you the main essence of all this | This creation that is perceived is indeed established in the sky || 9 ||

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा | हे राम, मैंने तुम्हें इसका मुख्य सार बताया है | जो यह सृष्टि दिखाई देती है, वह वास्तव में आकाश में स्थित है || 9 ||

10

आदावेव हि नोत्पन्नमद्यापि न च विद्यते | दृश्यं यच्चावभातीदं तद्ब्रह्म ब्रह्मणि स्थितम् || १० ||

ādāveva hi notpannamadyāpi na ca vidyate | dṛśyaṃ yaccāvabhātīdaṃ tadbrahma brahmaṇi sthitam || 10 ||

English

Indeed, it was not born in the beginning, nor does it exist even now | Whatever is seen to appear is that Brahman established in Brahman || 10 ||

हिन्दी

वास्तव में, यह आदि में उत्पन्न नहीं हुआ था, न ही अभी तक मौजूद है | जो कुछ भी दिखाई देता है, वह ब्रह्म है जो ब्रह्म में स्थित है || 10 ||

11

नास्ति भूरणुमात्रापि सर्गैर्निर्विवरा न या | न च क्वचन विद्यन्ते सर्गा ब्रह्मखमेव ते || ११ ||

nāsti bhūraṇumātrāpi sargairnirvivarā na yā | na ca kvacana vidyante sargā brahmakham eva te || 11 ||

English

There is not even a tiny particle of earth that is not filled with creation; nowhere do creations exist except in the space of Brahman.

हिन्दी

भूमि का एक छोटा सा कण भी ऐसा नहीं है जो सृष्टि से भरा न हो; कहीं भी सृष्टियाँ ब्रह्म के आकाश के अलावा नहीं हैं।

12

न तेजसोऽणुरप्यस्ति सगैर्निर्विवरो न यः | न च क्वचन सर्गास्ते सन्ति ब्रह्मखमेव तत् || १२ ||

na tejaso'ṇur apy asti sagair nirvivaro na yaḥ | na ca kvacana sargās te santi brahmakham eva tat || 12 ||

English

There is not even a tiny particle of fire that is not filled with creation; nowhere do creations exist except in the space of Brahman.

हिन्दी

अग्नि का एक छोटा सा कण भी ऐसा नहीं है जो सृष्टि से भरा न हो; कहीं भी सृष्टियाँ ब्रह्म के आकाश के अलावा नहीं हैं।

13

न वायोरणुरप्यस्ति सर्गैर्निर्विवरो न यः | न च क्वचन विद्यन्ते सर्गा ब्रह्मखमेव तत् || १३ ||

na vāyoraṇur apy asti sargair nirvivaro na yaḥ | na ca kvacana vidyante sargā brahmakham eva tat || 13 ||

English

There is not even a tiny particle of air that is not filled with creation; nowhere do creations exist except in the space of Brahman.

हिन्दी

वायु का एक छोटा सा कण भी ऐसा नहीं है जो सृष्टि से भरा न हो; कहीं भी सृष्टियाँ ब्रह्म के आकाश के अलावा नहीं हैं।

14

खं नाणुमात्रमप्यस्ति सर्गैर्निर्विवरं न यत् | न च क्वचन सर्गास्ते सन्ति ब्रह्मखमेव तत् || १४ ||

khaṃ nāṇumātram apy asti sargair nirvivaraṃ na yat | na ca kvacana sargās te santi brahmakham eva tat || 14 ||

English

There is not even a tiny particle of space that is not filled with creation; nowhere do creations exist except in the space of Brahman.

हिन्दी

आकाश का एक छोटा सा कण भी ऐसा नहीं है जो सृष्टि से भरा न हो; कहीं भी सृष्टियाँ ब्रह्म के आकाश के अलावा नहीं हैं।

15

न सा महाभूततास्ति सर्गैर्निर्विवरा न या | न च क्वचन विद्यन्ते सर्गा ब्रह्मखमेव तत् || १५ ||

na sā mahābhūtatāsti sargair nirvivarā na yā | na ca kvacana vidyante sargā brahmakham eva tat || 15 ||

English

There is not even a great element that is not filled with creation; nowhere do creations exist except in the space of Brahman.

हिन्दी

कोई भी महान तत्व ऐसा नहीं है जो सृष्टि से भरा न हो; कहीं भी सृष्टियाँ ब्रह्म के आकाश के अलावा नहीं हैं।

16

शैलानां नाणुरप्यस्ति स सर्गैर्यो न निर्घनः | न च क्वचन विद्यन्ते सर्गा ब्रह्मखमेव तत् || १६ ||

śailānāṃ nāṇurapyasti sa sargairyona nirghanaḥ | na ca kvacana vidyante sargā brahmakhamēva tat || 16 ||

English

There is no atom of stone that is not filled with creation, and nowhere do creations exist without the space of Brahman.

हिन्दी

कोई भी पत्थर का अणु ऐसा नहीं है जो सृष्टि से भरा न हो, और कहीं भी ब्रह्म के आकाश के बिना सृष्टियाँ नहीं होतीं।

17

ब्रह्मणो नाणुरप्यस्ति सगैर्निर्विवरो न यः | न च क्वचन सर्गास्ते सन्ति ब्रह्मखमेव तत् || १७ ||

brahmaṇona nāṇurapyasti sagairnirvivaro na yaḥ | na ca kvacana sargāste santi brahmakhamēva tat || 17 ||

English

There is no atom of Brahman that is not filled with creation, and nowhere do creations exist without the space of Brahman.

हिन्दी

कोई भी ब्रह्म का अणु ऐसा नहीं है जो सृष्टि से भरा न हो, और कहीं भी ब्रह्म के आकाश के बिना सृष्टियाँ नहीं होतीं।

18

सर्गेषु नाणुरप्यस्ति न ब्रह्मात्मैव यः सदा | ब्रह्मसर्गास्तथेत्येष वाचि भेदो न वस्तुनि || १८ ||

sargeṣu nāṇurapyasti na brahmātmaiva yaḥ sadā | brahmasargāsthathetyeṣa vāci bhedo na vastuni || 18 ||

English

In creations, there is no atom that is not Brahman itself, always. Thus, the difference is only in speech, not in reality.

हिन्दी

सृष्टियों में, कोई भी अणु ऐसा नहीं है जो ब्रह्म स्वयं न हो, हमेशा। इसलिए, अन्तर केवल भाषा में है, वास्तविकता में नहीं।

19

सर्गा एव परंब्रह्म परं ब्रह्मैव सर्गता | मनागप्यस्ति न द्वैतमत्राग्न्यर्कौष्ण्ययोरिव || १९ ||

sargā eva paraṃbrahma paraṃ brahmaiva sargatā | manāgapyasti na dvaitamatrāgnyarkauṣṇyayoriva || 19 ||

English

Creations themselves are the supreme Brahman, and the supremacy of Brahman is creation itself. There is no duality here, just as there is no duality between fire and its heat.

हिन्दी

सृष्टियाँ स्वयं परम ब्रह्म हैं, और ब्रह्म की परमता सृष्टि स्वयं है। यहाँ कोई द्वैत नहीं है, जैसे अग्नि और उसकी गर्मी में कोई द्वैत नहीं है।

20

इमे सर्गा इदं ब्रह्म तेऽत्यन्तावाच्यदृष्टयः | विदार्यदारुरववद्भान्त्यर्थपरिवर्जिताः || २० ||

imē sargā idaṃ brahma tē'tyantāvācyadṛṣṭayaḥ | vidāryadāruravavadbhāntyarthaparivarjitāḥ || 20 ||

English

These creations are this Brahman, they are the ultimate expressions of vision. Like a piece of wood split open, they shine devoid of any separate meaning.

हिन्दी

ये सृष्टियाँ यह ब्रह्म हैं, वे अन्तिम दृष्टि के अभिव्यक्तियाँ हैं। जैसे एक लकड़ी का टुकड़ा खोला जाता है, वे किसी अलग अर्थ से रहित चमकती हैं।

21

द्वैतमैक्यं च यत्रास्ति न मनागपि तत्र ते | सर्गब्रह्मादिशब्दार्थाः कथं कस्येव भान्तु के || २१ ||

dvaitamaikyaṃ ca yatrāsti na manāgapi tatra te | sargabrahmādiśabdārthāḥ kathaṃ kasyeva bhāntu ke || 21 ||

English

Where duality and unity coexist, even the mind cannot comprehend it. How can the meanings of words like creation, Brahma, etc., appear to anyone?

हिन्दी

जहाँ द्वैत और एकता साथ-साथ है, वहाँ मन भी नहीं समझ सकता। सृष्टि, ब्रह्म आदि शब्दों के अर्थ किसी को कैसे प्रकट होंगे?

22

शान्तमेकमनाद्यन्तमिदमच्छमनामयम् | व्यवहारवतोऽप्यङ्ग ज्ञस्य मौनं शिलाघनम् || २२ ||

śāntamekamnādyantamidamacchamanāmayam | vyavahāravato'pyaṅga jñasya maunaṃ śilāghanam || 22 ||

English

This is peaceful, one without beginning or end, flawless, and without any defect. Even for the wise engaged in worldly affairs, silence is as heavy as a stone.

हिन्दी

यह शांत, एक, अनादि, अनंत, दोषरहित और निर्दोष है। संसार के व्यवहार में लगे हुए ज्ञानी के लिए भी मौन पत्थर के समान भारी है।

23

निर्वाणमेवमखिलं नभ एव दृश्यं त्वं चाहमद्रिनिचयाश्च सुरासुराश्च | तादृग्जगत्समवलोकय यादृगङ्ग स्वप्नेऽथ जन्तुमनसि व्यवहारजालम् || २३ ||

nirvāṇamevamakhilaṃ nabha eva dṛśyaṃ tvaṃ cāhamadrinicayāśca surāsurāśca | tādṛgjagatsamavalokaya yādṛgaṅga svapne'tha jantumanasi vyavahārajālam || 23 ||

English

Thus, the entire world is like Nirvana, and everything visible is like the sky. You and I, the mountains, the gods, and the demons are all the same. Observe the world as it is, just as one sees a dream in the mind of a being.

हिन्दी

इस प्रकार, सारा संसार निर्वाण के समान है, और सब कुछ दिखने वाला आकाश के समान है। तुम और मैं, पर्वत, देवता, और असुर सभी एक हैं। संसार को उसी तरह देखो जैसे किसी जीव के मन में स्वप्न देखा जाता है।

← Chapter 57Chapter 59 →