Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 55 — 23 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | भावाभावग्रहोत्सर्गस्थूलसूक्ष्मचराचराः | आदावेव हि नोत्पन्नाः सर्गादौ कारणं विना || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | bhāvābhāvagrahotsargasthūlasūkṣmacarācarāḥ | ādāveva hi notpannāḥ sargādau kāraṇaṃ vinā || 1 ||

English

Sri Vasistha said: The gross and subtle, moving and non-moving entities, along with their existence and non-existence, were not created in the beginning without a cause.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: स्थूल और सूक्ष्म, चर और अचर वस्तुएँ, उनके अस्तित्व और अनस्तित्व के साथ, आदि में किसी कारण के बिना उत्पन्न नहीं हुईं।

2

न त्वमूर्तो हि चिद्धातुः कारणं भवितुं क्वचित् | स्वात्मा शक्तः स मूर्तानां बीजमुर्वीरुहामिव || २ ||

na tva mūrto hi ciddhātuḥ kāraṇaṃ bhavituṃ kvacit | svātmā śaktaḥ sa mūrtānāṃ bījamurvīruhāmiva || 2 ||

English

The element of consciousness cannot become a cause in any form. It is capable of being the seed of all embodied beings, like the seed of a great tree.

हिन्दी

चेतना का तत्व किसी भी रूप में कारण नहीं बन सकता। यह सभी शरीरधारी प्राणियों का बीज बनने में सक्षम है, जैसे कि एक विशाल वृक्ष का बीज।

3

स्वभावमेव सततं भावयन्भावनात्मकम् | आत्मन्येव हि चिद्धातुः सर्वोऽनुभववान्स्थितः || ३ ||

svabhāvameva satataṃ bhāvayanbhāvanātmakam | ātmanyeva hi ciddhātuḥ sarvo'nubhavavānsthitaḥ || 3 ||

English

The element of consciousness, always contemplating its own nature, is established in the self, experiencing everything.

हिन्दी

चेतना का तत्व, हमेशा अपने स्वभाव पर ध्यान करते हुए, आत्मा में स्थित है, सब कुछ अनुभव करते हुए।

4

आस्वादयति यं भावं चिद्धातुर्गगनात्मकः | लब्धः सर्गः प्रलापेन क्षीबः क्षुब्धतया यथा || ४ ||

āsvādayati yaṃ bhāvaṃ ciddhāturgaganātmakaḥ | labdhaḥ sargaḥ pralāpena kṣībaḥ kṣubdhatayā yathā || 4 ||

English

The element of consciousness, which is like the sky, experiences the state that is obtained through creation, like a madman experiences through his delusions.

हिन्दी

चेतना का तत्व, जो आकाश के समान है, सृष्टि द्वारा प्राप्त अवस्था का अनुभव करता है, जैसे कि एक पागल अपने भ्रम द्वारा अनुभव करता है।

5

यदा सर्वमनुत्पन्नं नास्त्येवापि च दृश्यते | तदा ब्रह्मैव विद्धीदं समं शान्तमसत्समम् || ५ ||

yadā sarvamanutpannaṃ nāstyevāpi ca dṛśyate | tadā brahmaiva viddhīdaṃ samaṃ śāntamasatsamam || 5 ||

English

When everything is uncreated and does not exist, yet it is seen, then know this to be Brahman, which is uniform, peaceful, and non-existent.

हिन्दी

जब सब कुछ अनुत्पन्न है और अस्तित्व में नहीं है, फिर भी यह दिखाई देता है, तब इसे ब्रह्म समझो, जो एकरूप, शांत और असत् है।

6

चिन्नभश्चिन्नभस्येव पयसीव पयोद्रवः | चित्त्वात्कचति यत्तेन तदेवेदं जगत्कृतम् || ६ ||

cinnabhaścinnabhasyeva payasīva payodravaḥ | cittvātkacati yatten tadevedaṃ jagatkṛtam || 6 ||

English

Just as milk is produced from milk, so is this world created by consciousness.

हिन्दी

जैसे दूध से दूध बनता है, वैसे ही चेतना से यह जगत् बना है।

7

स्वप्ने तदेव जगदित्युदेति विमला यथा | काचकस्येव कचति तथेत्थं सादि सर्गखे || ७ ||

svapne tadeva jagadityudeti vimalā yathā | kācakasyeva kacati tathetthaṃ sādi sargakhe || 7 ||

English

In dreams, the world arises pure, just as a reflection in a mirror.

हिन्दी

स्वप्न में, यह जगत् पवित्र रूप से उत्पन्न होता है, जैसे दर्पण में प्रतिबिंब।

8

चित्काचकस्य कचनं यथा स्वप्ने जगद्भवेत् | तथैव जाग्रदविधं तत्स्वमात्रमिदं स्थितम् || ८ ||

citkācakasya kacanaṃ yathā svapne jagadbhavet | tathaiva jāgradavidhaṃ tatsvamātramidaṃ sthitam || 8 ||

English

Just as the world appears in dreams as a reflection of consciousness, so does it appear in the waking state as the self alone.

हिन्दी

जैसे स्वप्न में जगत् चेतना का प्रतिबिंब के रूप में दिखाई देता है, वैसे ही जाग्रत अवस्था में भी यह स्वयं ही है।

9

आदिसर्गे हि चित्स्वप्नो जाग्रदित्यभिशब्द्यते | अद्य रात्रौ चितेः स्वप्नः स्वप्न इत्यपि शब्द्यते || ९ ||

ādisarge hi cit svapno jāgradityabhiśabdyate | adya rātrau citteḥ svapnaḥ svapna ityapi śabdyate || 9 ||

English

In the beginning of creation, the dream of consciousness is called the waking state. Even today, the dream of consciousness at night is called a dream.

हिन्दी

सृष्टि के आदि में, चेतना का स्वप्न जाग्रत अवस्था कहलाता है। आज भी, रात में चेतना का स्वप्न स्वप्न कहलाता है।

10

पूर्वप्रवृत्ता सरितां रूढाद्यापि यथास्थिता | तरङ्गलेखा दृष्टीनां पदार्थरचना तथा || १० ||

pūrvapravṛttā saritāṃ rūḍhādyāpi yathāsthitā | taraṅgalekhā dṛṣṭīnāṃ padārtharacanā tathā || 10 ||

English

Just as the waves of a river, though flowing continuously, appear as separate entities, so do the objects of perception appear as separate entities.

हिन्दी

जैसे नदी की लहरें, हालाँकि लगातार बहती हैं, अलग-अलग वस्तुओं के रूप में दिखाई देती हैं, वैसे ही दृष्टि के वस्तुओं का रचना अलग-अलग वस्तुओं के रूप में दिखाई देती है।

11

यथा वारितरङ्गश्रीः सरितां रचना मिता । तथा चिद्व्योम्नि चिद्बीजसत्तान्तःसृष्टितामिता ॥ || ११ ||

yathā vāritaraṅgaśrīḥ saritāṃ racanā mitā | tathā cidvyomni cidbījasattāntaḥsṛṣṭitāmitā || 11 ||

English

Just as the beauty of the waves is measured in the creation of rivers, so too is the creation within the consciousness measured by the essence of consciousness.

हिन्दी

जैसे नदियों की रचना में तरंगों की शोभा मापी जाती है, वैसे ही चेतना के अंदर की सृष्टि चेतना के बीज की सत्ता से मापी जाती है।

12

मृतस्यात्यन्तनाशश्चेत्तन्निद्रासुखमेव तत् । भूयश्चोदेति संसारस्तत्सुखं नवमेव तत् ॥ || १२ ||

mṛtasyātyantanāśaścettannidrāsukhamēva tat | bhūyaścodēti saṃsārastatsukhaṃ navamēva tat || 12 ||

English

If death is considered the ultimate destruction, then it is like the bliss of sleep. But the world arises again, and that bliss is new again.

हिन्दी

अगर मृत्यु को अंतिम विनाश माना जाए, तो वह नींद के सुख के समान है। लेकिन संसार फिर से उठता है, और वह सुख फिर से नया हो जाता है।

13

कुकर्मभ्यस्तु चेद्भीतिः सा समेह परत्र च । तस्मादेते समसुखे सर्वेषां मृतिजन्मनी ॥ || १३ ||

kukarmabhyastu cēdbhītiḥ sā samēha paratra ca | tasmādētē samasukhē sarvēṣāṃ mṛtijanmanī || 13 ||

English

If there is fear from evil deeds, it is the same here and in the hereafter. Therefore, death and birth are equal in happiness for all.

हिन्दी

अगर बुरे कर्मों से भय है, तो वह यहाँ और परलोक में भी समान है। इसलिए, मृत्यु और जन्म सभी के लिए सुख में समान हैं।

14

मरणं जीवितं वास्तु सहजे वासने तयोः । इति विश्रान्तचित्तोयः सोऽन्तःशीतल उच्यते ॥ || १४ ||

maraṇaṃ jīvitaṃ vāstu sahajē vāsanē tayōḥ | iti viśrāntacittōyaḥ sō'ntaḥśītala ucyatē || 14 ||

English

Whether it is death or life, in the natural state of mind, one is called internally cool.

हिन्दी

चाहे मृत्यु हो या जीवन, मन की स्वाभाविक अवस्था में, वह अंदर से शीतल कहलाता है।

15

सर्वसंवित्तिविगमे संविद्रोहति यादृशी । भूयते तन्मयेनैव तेनासौ मुक्त उच्यते ॥ || १५ ||

sarvasaṃvittivigamē saṃvidrohati yādṛśī | bhūyatē tanmayēnaiva tēnāsau mukta ucyatē || 15 ||

English

When all consciousness dissolves, the consciousness that remains is of such a nature. By that very nature, one is said to be liberated.

हिन्दी

जब सभी चेतना विलीन हो जाती है, जो चेतना शेष रहती है वह ऐसी ही होती है। उसी स्वभाव से, वह मुक्त कहलाता है।

16

अत्यन्ताभावसंवित्त्या सर्वदृश्यस्य वेदनम् | उदेत्यपास्तसंवेद्यं सति वाऽसति सर्गके || १६ ||

atyantābhāvasaṃvittyā sarvadṛśyasya vedanam | udetypāstasaṃvedyaṃ sati vā'sati sargake || 16 ||

English

The realization of the absolute absence of all perceivable objects, whether they arise or disappear, in creation or not.

हिन्दी

सभी दृश्य वस्तुओं की पूर्ण अनुपस्थिति का बोध, चाहे वे उत्पन्न हों या विलुप्त हों, सृष्टि में हों या न हों।

17

यन्न चेत्यं न चिद्रूपं यच्चितेरप्यचेतितम् | तद्भावैक्यं गतास्तज्ज्ञाः शान्ता व्यवहृतौ स्थिताः || १७ ||

yanna cetyaṃ na cidrūpaṃ yacciterapyacetitam | tadbhāvaikyaṃ gatāstajjñāḥ śāntā vyavahṛtau sthitāḥ || 17 ||

English

Those who know the non-dual nature of that which is neither inert nor conscious, and which is beyond even the conscious, attain peace and remain established in worldly activities.

हिन्दी

जो उसके अद्वैत स्वरूप को जानते हैं जो न जड़ है न चेतन, और जो चेतन से भी परे है, वे शान्ति प्राप्त करते हैं और लौकिक गतिविधियों में स्थित रहते हैं।

18

चित्काचकाचकच्यं यज्जगन्नाम्ना तदुच्यते | अत्यच्छे परमाकाशे बन्धमोक्षदृशः कुतः || १८ ||

citkācakācakacyaṃ yajjagannāmnā taducyate | atyacche paramākāśe bandhamokṣadṛśaḥ kutaḥ || 18 ||

English

That which is called the world is a mere reflection of consciousness. In the supreme space, where is the perception of bondage and liberation?

हिन्दी

जो जगत कहलाता है, वह चेतना का मात्र प्रतिबिम्ब है। परम आकाश में, बन्धन और मुक्ति की अनुभूति कहाँ है?

19

चिन्नभःस्पन्दमात्रात्म संकल्पात्मतया जगत् | सद्भूतमयमेवेदं न पृथ्व्यादिमयं क्वचित् || १९ ||

cinnabhaḥspandamātrātma saṃkalpātmatayā jagat | sadbhūtamayamevedaṃ na pṛthvyādimayaṃ kvacit || 19 ||

English

The world, which is of the nature of mere vibration of the luminous consciousness, is entirely of the nature of pure being. It is never of the nature of earth and other elements.

हिन्दी

जो जगत है, वह चेतना के प्रकाशमान स्पन्दन का मात्र स्वरूप है, और यह शुद्ध सत्ता का ही स्वरूप है। यह कभी भी पृथ्वी और अन्य तत्वों का स्वरूप नहीं है।

20

नेह देशो न कालोऽस्ति न द्रव्यं न क्रिया न खम् | सदिवाखिलमुच्छूनं वाप्यनुच्छूनमप्यसत् || २० ||

neha deśo na kālo'sti na dravyaṃ na kriyā na kham | sadivākhilamucchūnaṃ vāpyanucchūnamapyasat || 20 ||

English

Here, there is no place, no time, no substance, no action, no space. Everything is always empty, or even not empty, or non-existent.

हिन्दी

यहाँ न स्थान है, न समय, न पदार्थ, न क्रिया, न आकाश। सब कुछ हमेशा शून्य है, या फिर शून्य नहीं है, या असत् है।

21

भाति केवलमेवेत्थं परमार्थघनं घनम् | यन्न शून्यं न वाऽशून्यमत्यच्छं गगनादपि || २१ ||

bhāti kevalamevetthaṃ paramārthaghaṇaṃ ghaṇam | yanna śūnyaṃ na vā'śūnyamatyacchaṃ gaganādapi || 21 ||

English

It shines only in this way, dense with the ultimate truth, neither void nor non-void, more transparent than the sky.

हिन्दी

यह केवल इस प्रकार से चमकता है, परम सत्य से घना, न शून्य न अशून्य, आकाश से भी अधिक पारदर्शी।

22

साकारमप्यनाकारमसदेवातिभास्वरम् | अतिशुद्धैकचिन्मात्रस्फारं स्वप्नपुरं यथा || २२ ||

sākāramapyanākāramasadevātibhāsvaraṃ | atiśuddhaikacinmātrasphāraṃ svapnapuraṃ yathā || 22 ||

English

It has form yet is formless, non-existent yet radiant, extremely pure, and a mere flash of pure consciousness, like a dream city.

हिन्दी

यह रूप रखता है पर रूपहीन है, असत् है पर चमकदार है, अत्यंत शुद्ध, और शुद्ध चेतना का एक झलक, स्वप्न नगर की तरह।

23

निर्वाणमेवमिदमाततमित्थमन्तश्चिद्व्योम्न आविलमनाविलरूपमेव | नानेव न क्वचिदपि प्रसृतं न नाना शून्यत्वमम्बर इवाम्बुनिधौ द्रवत्वम् || २३ ||

nirvāṇamevamidamātatamitthamantaścidvyomna āvilamanāvilarūpameva | nāneva na kvacidapi prasṛtaṃ na nānā śūnyatvamambara ivāmbunidhau dravatvam || 23 ||

English

Thus, this ultimate reality is nirvana, pure and unobstructed within the expanse of consciousness, neither diverse nor spread anywhere, like the emptiness of the sky in the ocean.

हिन्दी

इस प्रकार, यह परम सत्य निर्वाण है, चेतना के विस्तार में शुद्ध और अवरुद्ध, न विविध न कहीं फैला हुआ, आकाश की शून्यता की तरह समुद्र में।

← Chapter 54Chapter 56 →