Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 50 — 25 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

इमे ये जीवसंघाता दृश्यन्ते दश दिग्गताःनरनागसुरागेन्द्रगन्धर्वाद्यभिधानकाः || १ ||

ime ye jīvasaṃghātā dṛśyante daśa diggatāḥnaranāgasurāgendragandharvādyabhidhānakāḥ || 1 ||

English

These are the various living beings that are seen in the ten directions, known by names such as humans, serpents, demons, gods, and celestial musicians.

हिन्दी

ये वे जीव समूह हैं जो दस दिशाओं में दिखाई देते हैं, जिन्हें मनुष्य, नाग, असुर, देवता और गंधर्व आदि नामों से जाना जाता है।

2

ते स्वप्नजागराः केचित्केचित्संकल्पजागराःकेचित्केवलजाग्रत्स्थाश्चिराज्जाग्रत्स्थिताः परे || २ ||

te svapnajāgarāḥ kecitkecitsaṃkalpajāgarāḥkecitkevalajāgratsthāścirājjāgratsthitāḥ pare || 2 ||

English

Some of these beings are in a state of dreaming wakefulness, some in a state of imaginative wakefulness, some in a state of pure wakefulness, and others in a state of prolonged wakefulness.

हिन्दी

इनमें से कुछ जीव स्वप्न जागरण की अवस्था में हैं, कुछ कल्पना जागरण की अवस्था में हैं, कुछ शुद्ध जागरण की अवस्था में हैं, और कुछ लंबे समय तक जागरण की अवस्था में हैं।

3

घनजाग्रत्स्थिताश्चान्ये जाग्रत्स्वप्नास्तथेतरेक्षीणजागरकाः केचिज्जीवाः सप्तविधाः स्मृताः || ३ ||

ghanajāgratsthitāścānye jāgratsvapnāstathetarekṣīṇajāgarakāḥ kecijjīvāḥ saptavidhāḥ smṛtāḥ || 3 ||

English

Some other beings are in a state of dense wakefulness, others in a state of wakefulness mixed with dreams, and still others in a state of diminished wakefulness. Thus, living beings are remembered in seven forms.

हिन्दी

कुछ अन्य जीव घनी जागरण की अवस्था में हैं, कुछ जागरण और स्वप्न की मिश्रित अवस्था में हैं, और कुछ कम जागरण की अवस्था में हैं। इस प्रकार, जीव सात रूपों में याद किए जाते हैं।

4

श्रीराम उवाचेतेषां भगवन्भेदो बोधाय मम कथ्यताम्जीवानां सप्तरूपाणां जलानामर्णवेष्विव || ४ ||

śrīrāma uvācaeteṣāṃ bhagavanbhedo bodhāya mama kathyatāmjīvānāṃ saptarūpāṇāṃ jalānāmarṇaveṣviva || 4 ||

English

Sri Rama said: O Lord, please explain to me the differences among these seven forms of living beings, just as the differences among the waters of the oceans.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवान, कृपया मुझे इन सात रूपों में जीवों के भेदों की व्याख्या करें, जैसे सागरों के जलों के भेद।

5

श्रीवसिष्ठ उवाचकस्मिंश्चित्प्राक्तने कल्पे कस्मिंश्चिज्जगति क्वचित्केचित्सुप्ताः स्थिता देहैर्जीवा जीवितधर्मिणः || ५ ||

śrīvasiṣṭha uvācakasmiṃścitprāktane kalpe kasmiṃścijjagati kvacitkecitsuptāḥ sthitā dehairjīvā jīvitadharmiṇaḥ || 5 ||

English

Vasistha said: In some past era, in some part of the universe, some living beings remain asleep in their bodies, bound by the nature of life.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: किसी पूर्व कल्प में, ब्रह्मांड के किसी हिस्से में, कुछ जीव अपने शरीरों में सोए हुए रहते हैं, जीवन के स्वभाव से बंधे हुए।

6

ये स्वप्नमभिपश्यन्ति तेषां स्वप्नमिदं जगत्विद्धि ते हि खलूच्यन्ते जीविकाः स्वप्नजागराः || ६ ||

ye svapnamabhipaśyanti teṣāṃ svapnamidaṃ jagatviddhi te hi khalūcyante jīvikāḥ svapnajāgarāḥ || 6 ||

English

Those who see this world as a dream, they indeed are awake in the dream. Know them to be the living ones who are awake in the dream.

हिन्दी

जो लोग इस जगत को स्वप्न के रूप में देखते हैं, वे वास्तव में स्वप्न में जागरूक हैं। उन्हें स्वप्न में जागरूक जीवित लोगों के रूप में जानें।

7

क्वचिदेव प्रसुप्तानां यः स्वप्नः स्वयमुत्थितःविषयः सोऽयमस्माकं तेषां स्वप्ननरा वयम् || ७ ||

kvacideva prasuptānāṃ yaḥ svapnaḥ svayamutthitaḥviṣayaḥ so'yamasmākaṃ teṣāṃ svapnanarā vayam || 7 ||

English

Sometimes, the dream that arises by itself among the sleeping ones, that is the object of our experience. We are the dream-men of theirs.

हिन्दी

कभी-कभी, सोए हुए लोगों में जो स्वप्न स्वयं उत्पन्न होता है, वह हमारे अनुभव का विषय है। हम उनके स्वप्न-मनुष्य हैं।

8

तेषां चिरतया स्वप्नः स जाग्रत्त्वमुपागतःस्वप्नजागरकास्ते तु जीवास्ते तद्गताः स्थिताः || ८ ||

teṣāṃ ciratayā svapnaḥ sa jāgrattvamupāgataḥsvapnajāgarakāste tu jīvāste tadgatāḥ sthitāḥ || 8 ||

English

Their long-lasting dream has attained the state of wakefulness. Those dream-awake ones are the living ones, established in that state.

हिन्दी

उनका लंबा स्वप्न जागरूकता की अवस्था को प्राप्त हो गया है। वे स्वप्न-जागरूक लोग जीवित लोग हैं, जो उस अवस्था में स्थित हैं।

9

सर्वज्ञत्वात्सर्वगस्य सर्वं सर्वत्र विद्यतेयेन स्वप्नवतां तेषां वयं स्वप्ननराः स्थिताः || ९ ||

sarvajñatvātsarvagasya sarvaṃ sarvatra vidyateyena svapnavatāṃ teṣāṃ vayaṃ svapranarāḥ sthitāḥ || 9 ||

English

Due to the omniscience of the omnipresent one, everything exists everywhere. By that dream-like nature of theirs, we are established as dream-men.

हिन्दी

सर्वव्यापी की सर्वज्ञता के कारण, सब कुछ हर जगह मौजूद है। उनकी स्वप्न-जैसी प्रकृति के कारण, हम स्वप्न-मनुष्य के रूप में स्थापित हैं।

10

श्रीराम उवाचयेषु कल्पेषु ते जाताः क्षीयन्ते कल्पकल्पनाःयदि तासत्कथं तेषां प्रबुद्धानामवस्थितिः || १० ||

śrīrāma uvācayeṣu kalpeṣu te jātāḥ kṣīyante kalpakalpanāḥyadi tāstatkathaṃ teṣāṃ prabuddhānāmavasthitiḥ || 10 ||

English

Sri Rama said: In these eons, they are born and the eons perish. If that is so, then how is the state of the awakened ones?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: इन युगों में, वे जन्म लेते हैं और युग नष्ट हो जाते हैं। यदि ऐसा है, तो जागरूक लोगों की अवस्था कैसी है?

11

श्रीवसिष्ठ उवाचैह स्वप्नभ्रमान्ते ते मुच्यन्ते वा विनिद्रताम्प्राप्य संकल्पतो देहांस्तथैवान्यान्श्रयन्त्यलम् || ११ ||

śrīvasiṣṭha uvācaiha svapnabhramānte te mucyante vā vinidratāmprāpya saṃkalpato dehāṃstathaivānyānśrayantyalam || 11 ||

English

Shri Vasistha said: In the end of the dream delusion, they are liberated or fall into sleep. Having obtained a body by will, they resort to others in the same way.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: स्वप्न भ्रम के अंत में, वे मुक्त हो जाते हैं या निद्रा में चले जाते हैं। इच्छा से शरीर प्राप्त करके, वे दूसरों की शरण में चले जाते हैं।

12

तथैवान्यं प्रपश्यन्ति जगत्कल्पं च कल्पितम्कल्पनाभासनभसो न हि संकटता भवेत् || १२ ||

tathaivānyaṃ prapaśyanti jagatkalpaṃ ca kalpitamkalpanābhāsanabhaso na hi saṃkaṭatā bhavet || 12 ||

English

Similarly, they perceive another world as imagined and conceptualized. Due to the illusion of imagination, there is no real difficulty.

हिन्दी

इसी तरह, वे दूसरी दुनिया को कल्पित और सोची गई मानते हैं। कल्पना के भ्रम के कारण, कोई वास्तविक कठिनाई नहीं होती।

13

संकल्पनात्मकजगज्जीर्णोदुम्बरकीटकाःस्वप्नजागरकाः प्रोक्ताः शृणु संकल्पजागरान् || १३ ||

saṃkalpanātmakajagajjīrṇodumbarakīṭakāḥsvapnajāgarakāḥ proktāḥ śrṛṇu saṃkalpajāgarān || 13 ||

English

The world, which is of the nature of imagination, is like a worn-out fig tree and its insects. It is said to be like a dream and a waking state. Listen to the waking state of imagination.

हिन्दी

कल्पना के स्वभाव वाली दुनिया एक पुराने अंजीर के पेड़ और उसके कीड़ों की तरह है। यह स्वप्न और जागृत अवस्था की तरह कहा जाता है। कल्पना की जागृत अवस्था को सुनो।

14

कस्मिंश्चित्प्राक्तने कल्पे कस्मिंश्चिज्जगति क्वचित्निद्रालव एवान्तः संकल्पैकपराः स्थिताः || १४ ||

kasmiṃścitprāktane kalpe kasmiṃścijjagati kvacitanidrālava evāntaḥ saṃkalpaikaparāḥ sthitāḥ || 14 ||

English

In some past eon, in some world somewhere, they remain solely devoted to imagination, as if in a moment of sleep.

हिन्दी

किसी पुराने कल्प में, किसी दुनिया में कहीं, वे कल्पना के प्रति पूर्णतः समर्पित रहते हैं, मानो नींद के एक क्षण में।

15

ध्यानाद्विलुटिता वाथ मनोराज्यवशानुगाःसंकल्पदार्ढ्यमापन्ना गलिताग्रानुभूतयः || १५ ||

dhyānādviluṭhitā vātha manorājyavaśānugāḥsaṃkalpadārḍhyamāpannā galitāgrānubhūtayaḥ || 15 ||

English

Either detached from meditation or following the sway of the mind's kingdom, they attain the firmness of imagination, with their past experiences dissolved.

हिन्दी

या तो ध्यान से अलग होकर या मन के राज्य के प्रभाव का अनुसरण करते हुए, वे कल्पना की दृढ़ता प्राप्त करते हैं, उनके पिछले अनुभव घुल जाते हैं।

16

संकल्प एव जाग्रत्त्वं येषां चिरतयांशतःतत्रास्तमितचेष्टानां ते हि संकल्पजागराः || १६ ||

saṃkalpa eva jāgrattvaṃ yeṣāṃ ciratayāṃśataḥtatrāstamitaceṣṭānāṃ te hi saṃkalpajāgarāḥ || 16 ||

English

Those whose wakefulness is merely a resolve, and whose actions have ceased for a long time, they are indeed awake due to resolve.

हिन्दी

जिनकी जागरूकता केवल संकल्प है, और जिनकी क्रियाएँ लंबे समय से समाप्त हो गई हैं, वे वास्तव में संकल्प के कारण जागरूक हैं।

17

संकल्पोपशमे भूयस्तमन्यं वा श्रयन्ति तेदेहे तेषां वयमिमे संकल्पपुरुषाः स्थिताः || १७ ||

saṃkalpopaśame bhūyastamanyaṃ vā śrayanti tedehe teṣāṃ vayamime saṃkalpapuruṣāḥ sthitāḥ || 17 ||

English

When the resolve subsides, they take refuge in something else or in the body. We, these beings of resolve, are situated in their bodies.

हिन्दी

जब संकल्प शांत हो जाता है, तो वे किसी और चीज में या शरीर में शरण लेते हैं। हम, ये संकल्प के प्राणी, उनके शरीरों में स्थित हैं।

18

संकल्पजागराः प्रोक्ता एते संकल्पशायिनःजीवा जीवितगा लोकाः शृणु केवलजागरान् || १८ ||

saṃkalpajāgarāḥ proktā ete saṃkalpaśāyinaḥjīvā jīvitagā lokāḥ śrṛṇu kevalajāgarān || 18 ||

English

Those who are awake due to resolve are said to be these beings who rest in resolve, living beings who move in the world. Listen to those who are purely awake.

हिन्दी

जो संकल्प के कारण जागरूक हैं, वे इन प्राणियों के रूप में कहे जाते हैं जो संकल्प में विश्राम करते हैं, जीवित प्राणी जो दुनिया में घूमते हैं। उन पूर्ण रूप से जागरूक लोगों को सुनो।

19

प्राथम्येनावतीर्णास्ते ब्रह्मणो बृंहितात्मनःप्रोक्ताः केवलजागर्याः प्रागुत्पत्त्यविकासिनः || १९ ||

prāthamyenāvatīrṇāste brahmaṇo bṛṃhitātmanaḥproktāḥ kevalajāgaryāḥ prāgutpattyavikāsinaḥ || 19 ||

English

Those who have descended first from Brahman, the expanded self, are said to be purely awake, manifesting before creation.

हिन्दी

जो ब्रह्म से, विस्तृत आत्मा से, पहले अवतरित हुए हैं, वे पूर्ण रूप से जागरूक कहे जाते हैं, सृष्टि से पहले प्रकट होते हैं।

20

भूयो जन्मान्तरगतास्त एव चिरजागराःकथ्यन्ते प्रौढिमायाताः कार्यकारणचारिणः || २० ||

bhūyo janmāntaragatāsta eva cirajāgarāḥkathyante prauḍhimāyātāḥ kāryakāraṇacāriṇaḥ || 20 ||

English

Those who have gone to another birth are said to be the long-awake, moving in the realm of cause and effect.

हिन्दी

जो दूसरे जन्म में चले गए हैं, वे लंबे समय से जागरूक कहे जाते हैं, कारण और परिणाम के क्षेत्र में चलते हैं।

21

त एव दुष्कृतावेशाज्जडस्थावरतां गताःघनजाग्रत्तया प्रोक्ता जाग्रत्सु घनतां गताः || २१ ||

ta eva duṣkṛtāveśājjaḍasthāvaratāṃ gatāḥghanajāgrattayā proktā jāgratsu ghanatāṃ gatāḥ || 21 ||

English

Those who are engrossed in evil deeds become inert like immovable objects. They are said to be in a state of dense wakefulness, and in wakefulness, they become dense.

हिन्दी

जो दुष्कर्मों में लीन होते हैं, वे अचेतन स्थावरों की तरह हो जाते हैं। वे घनीभूत जाग्रत अवस्था में होते हैं, और जाग्रत अवस्था में वे घने हो जाते हैं।

22

ये तु शास्त्रार्थसत्सङ्गबोधिता बोधमागताःपश्यन्ति स्वप्नवज्जाग्रज्जाग्रत्स्वप्ना भवन्ति ते || २२ ||

ye tu śāstrārthasatsaṅgabodhitā bodhamāgatāḥpaśyanti svapnavajjāgrajjāgratsvapnā bhavanti te || 22 ||

English

Those who are enlightened by the company of good scriptures and the meaning of truth, they see the wakeful state as a dream. They become awake in the dream.

हिन्दी

जो शास्त्रों और सत्य के अर्थ के साथ संगत होकर बोध प्राप्त करते हैं, वे जाग्रत अवस्था को स्वप्न की तरह देखते हैं। वे स्वप्न में जाग्रत हो जाते हैं।

23

ये तु संप्राप्तसंबोधा विश्रान्ताः परमे पदेक्षीणजाग्रत्प्रभृतयस्ते तुर्यां भूमिकां गताः || २३ ||

ye tu saṃprāptasaṃbodhā viśrāntāḥ parame padekṣīṇajāgratprabhṛtayaste turyāṃ bhūmikāṃ gatāḥ || 23 ||

English

Those who have attained perfect enlightenment and are rested in the supreme state, they have transcended the wakeful state and have reached the fourth state.

हिन्दी

जो पूर्ण बोध प्राप्त कर चुके हैं और परम अवस्था में विश्राम कर रहे हैं, वे जाग्रत अवस्था से परे हैं और चौथी अवस्था में पहुंच चुके हैं।

24

इति सप्तविधो भेदो जीवानां कथितस्तवसमुद्राणामिव मया बुद्ध्वा श्रेयःपरो भव || २४ ||

iti saptavidho bhedo jīvānāṃ kathitastavasamudrāṇāmiva mayā buddhvā śreyaḥparo bhava || 24 ||

English

Thus, the sevenfold distinction among beings has been explained to you, like the seven oceans. Having understood this, may you attain the supreme good.

हिन्दी

इस प्रकार, सात प्रकार के भेद जीवों के बीच आपको बताए गए हैं, जैसे सात समुद्र। इसे समझकर, आप परम कल्याण प्राप्त करें।

25

भ्रान्तिं परित्यज जगद्गणनात्मिकां त्वं बोधैकरूपघनतामलमागतोऽसिशून्यत्ववर्जितमशून्यतया च मुक्तं तेन द्वयैक्यकविमुक्तवपुस्त्वमाद्यम् || २५ ||

bhrāntiṃ parityaja jagadgaṇanātmikāṃ tvaṃ bodhaikarūpaghanatāmalamāgato'siśūnyatvavarjitamaśūnyatayā ca muktaṃ tena dvayaikyakavimuktavapustvamādyam || 25 ||

English

Abandon the delusion of the world's multiplicity. You have attained the pure state of enlightenment, free from emptiness and filled with non-emptiness. Liberated, you are the primordial form of the duality-transcending liberated being.

हिन्दी

दुनिया की बहुलता की भ्रम को त्याग दो। तुम शुद्ध बोध की अवस्था में पहुंच चुके हो, शून्यता से मुक्त और अशून्यता से भरपूर। मुक्त होकर, तुम द्वैत-अतीत मुक्त प्राणी के आदिम रूप हो।

← Chapter 49Chapter 51 →