Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 49 — 53 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | परिपुष्टविवेकानां वासनामलमुज्झताम् | महत्ता महतामन्तः काप्यपूर्वैव जायते || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | paripuṣṭavivekānāṃ vāsanāmalamujjhatām | mahattā mahatāmantaḥ kāpyapūrvaiva jāyate || 1 ||

English

Shri Vasistha said: For those whose discernment is fully developed and who have removed the impurities of their desires, a greatness arises within the great, which is unprecedented.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जिनकी विवेक बुद्धि पूर्णतः विकसित है और जिन्होंने अपनी इच्छाओं की अशुद्धियों को दूर कर दिया है, उनके अंतर में एक अनूठी महानता उत्पन्न होती है।

2

औदार्योदारमर्यादां मतिं गाम्भीर्यसुन्दरीम् | महतां नावगाहन्ते भुवनानि चतुर्दश || २ ||

audāryodāramaryādāṃ matiṃ gāmbhīryasundarīm | mahatāṃ nāvagāhante bhuvanāni caturdaśa || 2 ||

English

The great ones do not immerse themselves in the fourteen worlds, which are full of generosity, noble limits, profound thoughts, and beauty.

हिन्दी

महान लोग उन चौदह लोकों में नहीं डूबते हैं, जो उदारता, उत्तम सीमाओं, गहरी सोच और सुंदरता से भरे हुए हैं।

3

चित्तभ्रान्तिर्जगदिति प्ररूढे प्रत्यये सताम् | बाह्यश्चान्तश्चरन्नक्रग्रहो मोहश्च शाम्यति || ३ ||

cittabhrāntirjagaditi prarūḍhe pratyaye satām | bāhyaścāntaścarannakragraho mohaśca śāmyati || 3 ||

English

For the wise, the delusion that the world is real is firmly established. The external and internal crocodile of delusion and attachment also calms down.

हिन्दी

बुद्धिमान लोगों के लिए, यह भ्रम कि संसार वास्तविक है, दृढ़ता से स्थापित होता है। बाहरी और आंतरिक भ्रम और आसक्ति का मगरमच्छ भी शांत हो जाता है।

4

द्वीन्दुवत्तापजलवत्केशोण्ड्रकवदम्बरे | विस्फुरन्त्यां जगद्भ्रान्तौ वासनाप्रत्ययः कुतः || ४ ||

dvīnduvattāpajalavatkeśoṇḍrakavadambare | visphurantyāṃ jagadbhrāntau vāsanāpratyayaḥ kutaḥ || 4 ||

English

In the illusion of the world, which flickers like the moon, heat, water, foam, and a banana tree, where does the impression of desire arise?

हिन्दी

संसार के भ्रम में, जो चंद्रमा, गर्मी, पानी, फेन और केले के पेड़ की तरह चमकता है, इच्छा का संस्कार कहाँ से उत्पन्न होता है?

5

वासनाप्रत्यये शून्ये शून्यं व्योमैव शिष्यते | साप्यवस्था मनोऽसत्त्वे कुतस्त्याज्या विवेकिना || ५ ||

vāsanāpratyaye śūnye śūnyaṃ vyomaiava śiṣyate | sāpyavasthā mano'sattve kutastyājyā vivekinā || 5 ||

English

When the impression of desire is empty, only the void remains like the sky. Even that state, in the absence of the mind, why should it be abandoned by the discerning?

हिन्दी

जब इच्छा का संस्कार खाली होता है, तो केवल शून्यता आकाश की तरह बचती है। मन की अनुपस्थिति में भी उस अवस्था को विवेकी क्यों त्यागे?

6

त्रयमेतत्तु यावस्थात्रयेणानेन वर्जिता | पश्यन्तीवाप्यपश्यन्ती सावस्था परमोच्यते || ६ ||

trayametattu yāvasthātrayeṇānena varjitā | paśyantīvāpyapaśyantī sāvasthā paramocyate || 6 ||

English

This triad of states is devoid of these three states | The state of seeing and not seeing is considered the highest || 6 ||

हिन्दी

यह तीनों अवस्थाओं का त्रय इन तीनों अवस्थाओं से रहित है | देखने और न देखने की अवस्था सर्वोच्च मानी जाती है || ६ ||

7

विचित्ररत्नरश्म्योघ इव नानात्मकं जगत् | आभासमात्रं न त्वात्मा न घनं न च पार्थिवम् || ७ ||

vicitraratnaraśmyogha iva nānātmakaṃ jagat | ābhāsamātraṃ na tvātmā na ghanaṃ na ca pārthivam || 7 ||

English

Like a multitude of varied jewel rays, the world is diverse | It is merely an appearance, not the self, not solid, nor earthly || 7 ||

हिन्दी

विविध रत्नों की किरणों की तरह, यह जगत विविध है | यह केवल एक आभास है, न आत्मा है, न घना है, न ही पृथ्वी का है || ७ ||

8

रूपालोकनमात्रं हि शून्यमेव जगत्स्थितम् | खे विचित्रमणिव्यूहकरजालमिवोत्थितम् || ८ ||

rūpālokanamātraṃ hi śūnyameva jagatsthitam | khe vicitramṇivyūhakarajālamivotthitam || 8 ||

English

The world is merely the perception of form, indeed it is empty | Like a magical illusion of varied jewels arising in the sky || 8 ||

हिन्दी

जगत केवल रूप का दर्शन मात्र है, वास्तव में यह शून्य है | आकाश में विविध रत्नों के जादू की तरह उत्पन्न है || ८ ||

9

नेह सत्यानि भूतानि न जगत्ता न शून्यता | इदं ब्रह्माख्यरत्नेशप्रभाजालं विजृम्भितम् || ९ ||

neha satyāni bhūtāni na jagattā na śūnyatā | idaṃ brahmākhyaratneśaprabhājālaṃ vijṛmbhitam || 9 ||

English

Here, beings are not real, nor is the world, nor is emptiness | This is the illusory web of the radiance of Brahman, the lord of jewels || 9 ||

हिन्दी

यहाँ, भूत सत्य नहीं हैं, न जगत है, न शून्यता है | यह ब्रह्मा के चमक का जाल है, रत्नों का स्वामी || ९ ||

10

सृष्टयोऽसृष्टयो ब्राह्म्यो नानाता च न नाशताः | अमूर्ता एव भासन्ते कल्पनार्कगणा घनाः || १० ||

sṛṣṭayo'sṛṣṭayo brāhmyo nānātā ca na nāśatāḥ | amūrtā eva bhāsante kalpanārkagaṇā ghanāḥ || 10 ||

English

Creations and non-creations of Brahman are diverse and not destructible | They appear formless, dense like imagined suns || 10 ||

हिन्दी

ब्रह्मा की सृष्टियाँ और असृष्टियाँ विविध हैं और विनाश नहीं होतीं | वे अमूर्त प्रतीत होते हैं, कल्पना के सूर्यों की तरह घने || १० ||

11

एवं तावद्धनीभूतः पिण्डग्राहो न विद्यते | संकल्पिते च व्योम्नीव शून्यतैवावगम्यते || ११ ||

evaṃ tāvaddhanībhūtaḥ piṇḍagrāho na vidyate | saṃkalpite ca vyomnīva śūnyataivāvagamyate || 11 ||

English

Thus, there is no grasping of the body as an entity| In the imagined space, only emptiness is perceived

हिन्दी

इस प्रकार, शरीर के रूप में कोई ग्रहण नहीं होता | कल्पित आकाश में केवल शून्यता ही अनुभव की जाती है

12

तस्यामवस्तुभूतायां कथं भावनिबन्धनम् | भविष्यदाकाशतरौ विश्रान्तः को विहंगमः || १२ ||

tasyāmavastubhūtāyāṃ kathaṃ bhāvanibandhanam | bhaviṣyadākāśatarau viśrāntaḥ ko vihaṅgamaḥ || 12 ||

English

In that non-existent state, how can there be a bondage of existence| Who is the bird that rests in the future sky

हिन्दी

उस अवास्तविक स्थिति में, अस्तित्व का बंधन कैसे हो सकता है | भविष्य के आकाश में विश्राम करने वाला पक्षी कौन है

13

पिण्डत्वं नास्ति भूतानां शून्यता च न विद्यते | चित्तमप्यत एवास्तं शेषं सत्तन्न चास्थिति || १३ ||

piṇḍatvaṃ nāsti bhūtānāṃ śūnyatā ca na vidyate | cittamapyata evāstaṃ śeṣaṃ sattanna cāsthiti || 13 ||

English

There is no individuality among beings, nor is there emptiness| Therefore, even the mind does not exist, the rest is not real existence

हिन्दी

प्राणियों में कोई व्यक्तित्व नहीं है, न ही शून्यता है | इसलिए, मन भी अस्तित्व में नहीं है, शेष वास्तविक अस्तित्व नहीं है

14

अनानासममेवास्ते नानारूपो विबोधवान् | अन्तरालीननानार्थो यथा कनकपिण्डकः || १४ ||

anānāsamamevāste nānārūpo vibodhavān | antarālīnanānārtho yathā kanakapiṇḍakaḥ || 14 ||

English

The one who is aware of various forms exists in the non-dual state| Like a gold nugget, it is inherently diverse in meaning

हिन्दी

जो विभिन्न रूपों को जानता है, वह अद्वैत स्थिति में रहता है | सोने के टुकड़े की तरह, यह अंतर्निहित रूप से विविध अर्थों वाला है

15

यथास्थितस्य साहंत्वं विश्वं चित्तं विलीयते | ज्ञस्यावाच्यमचित्त्वं सत्स्वरूपमवशिष्यते || १५ ||

yathāsthitasya sāhaṃtvaṃ viśvaṃ cittaṃ vilīyate | jñasyāvācyamacittvaṃ satsvarūpamavaśiṣyate || 15 ||

English

The ego of the established self dissolves into the universe and the mind| The inexpressible non-mind nature of the knower remains as the true form

हिन्दी

स्थापित स्वयं का अहंकार ब्रह्मांड और मन में विलीन हो जाता है | ज्ञाता की अव्यक्त अमन प्रकृति सत्य रूप में बनी रहती है

16

क्लिश्यते केवलं बुद्धिरुत्तराधरदर्शनैः | स्तोकयाभ्यस्तया युक्त्या सत्योऽर्थो ह्यवगम्यते || १६ ||

kliśyate kevalaṃ buddhiruttarādharadarśanaiḥ | stokayābhyastyā yuktyā satyo'rtho hyavagamyate || 16 ||

English

The intellect is only troubled by the perception of the upper and lower parts. By little practice with reasoning, the true meaning is understood.

हिन्दी

बुद्धि केवल ऊपर और नीचे देखने से ही परेशान होती है | थोड़ी अभ्यास से युक्ति के साथ सत्य अर्थ समझ में आता है।

17

विराडोजोविरहितं कार्यकारणतादिभिः | भूतभव्यभविष्यस्य जगदङ्गस्य संभवम् || १७ ||

virāḍojovirahitaṃ kāryakāraṇatādibhiḥ | bhūtabhavyabhaviṣyasya jagadaṅgasya saṃbhavam || 17 ||

English

The universe, devoid of the vital energy of Virat, is the cause and effect of all past, present, and future. The origin of the universe is explained by these causes and effects.

हिन्दी

विराट की जीवन शक्ति से रहित ब्रह्मांड, भूत, भविष्य और वर्तमान का कारण और परिणाम है | ब्रह्मांड की उत्पत्ति इन कारणों और परिणामों द्वारा समझी जाती है।

18

येन बोधात्मना बुद्धं स ज्ञ इत्यभिधीयते | अद्वैतस्योपशान्तस्य तस्य विश्वं न विद्यते || १८ ||

yena bodhātmanā buddhaṃ sa jña ityabhidhīyate | advaitasyopaśāntasya tasya viśvaṃ na vidyate || 18 ||

English

By whom the intellect is enlightened, he is called a knower. For the one who is peaceful in non-duality, the universe does not exist.

हिन्दी

जिसके द्वारा बुद्धि प्रकाशित होती है, वह ज्ञानी कहलाता है | जो अद्वैत में शांत है, उसके लिए ब्रह्मांड अस्तित्व में नहीं है।

19

पूर्वोक्ताः सर्व एवैते उपदेशा विशेषणाः | ज्ञस्यानुभवमायान्ति स्वतः साधुकथा इव || १९ ||

pūrvoktāḥ sarva evaite upadeśā viśeṣaṇāḥ | jñasyānubhavamāyānti svataḥ sādhukathā iva || 19 ||

English

All these previously mentioned teachings are special instructions. They naturally come to the experience of the knower, like good stories.

हिन्दी

यह सभी पहले कहे गए उपदेश विशेष निर्देश हैं | ये स्वाभाविक रूप से ज्ञानी के अनुभव में आते हैं, जैसे अच्छी कहानियाँ।

20

पिण्डत्वं नास्ति भूतानां शून्यत्वं चाप्यसंभवात् | अत एव मनो नास्ति शेषं सत्तत्तव स्थितिः || २० ||

piṇḍatvaṃ nāsti bhūtānāṃ śūnyatvaṃ cāpyasaṃbhavāt | ata eva mano nāsti śeṣaṃ sattattava sthitiḥ || 20 ||

English

There is no individuality among beings due to the impossibility of emptiness. Therefore, there is no mind; the rest is the state of true existence.

हिन्दी

प्राणियों में शून्यता की असंभवता के कारण कोई व्यक्तित्व नहीं है | इसलिए, मन नहीं है; बाकी सच्चे अस्तित्व की स्थिति है।

21

चेत्योन्मुखत्वमेवान्तश्चेतनस्यास्य चेतनम् | उदितं तदनर्थाय श्रेयसेऽनुदितं भवेत् || २१ ||

cetyonmukhatvamevāntaścetanasyaāsya cetanam | uditaṃ tadanarthāya śreyase'nuditaṃ bhavet || 21 ||

English

The tendency of consciousness to turn outward is the inner nature of the conscious being. When it arises, it is for no purpose; when it does not arise, it is for the highest good.

हिन्दी

चेतना का बाहर की ओर मुड़ना चेतन के अंदर की प्रकृति है। जब यह उठता है, तो यह किसी उद्देश्य के लिए नहीं होता; जब यह नहीं उठता, तो यह उच्चतम कल्याण के लिए होता है।

22

उदितं वाह्यतामेति तत्र गच्छति पिण्डताम् | स्वयं संवेदनादेव जाड्यादम्ब्विव शैलताम् || २२ ||

uditaṃ vāhyatāmeti tatra gacchati piṇḍatām | svayaṃ saṃvedanādeva jāḍyādambviva śailatām || 22 ||

English

When consciousness arises, it attains externality and there it becomes gross. From self-awareness itself, it becomes inert like water becoming stone.

हिन्दी

जब चेतना उठती है, तो यह बाहरी हो जाती है और वहाँ यह स्थूल हो जाती है। स्वयं से ही चेतना, यह जड़ हो जाती है जैसे पानी पत्थर बन जाता है।

23

स्वप्नाद्यर्थवदादत्ते बोधोऽबोधेन पिण्डताम् | तद्ग्राहकतया चित्तं भूत्वा बध्नाति देहकम् || २३ ||

svapnādyarthavadādatte bodho'bodhena piṇḍatām | tadgrāhakatayā cittaṃ bhūtvā badhnāti dehakam || 23 ||

English

Consciousness, taking on the form of dream-like objects, becomes gross through ignorance. Becoming the perceiver, the mind binds the body.

हिन्दी

चेतना, स्वप्न-जैसे वस्तुओं का रूप लेकर, अज्ञान से स्थूल हो जाती है। ग्राहक बनकर, मन शरीर को बाँधता है।

24

एतावतीष्ववस्थासु बोधस्योदेति नान्यता | शब्दकल्पनया भेदः केवलं परिकल्पितः || २४ ||

etāvatīṣvavasthāsu bodhasyodeti nānyatā | śabdakalpanayā bhedaḥ kevalaṃ parikalpitaḥ || 24 ||

English

In these states, consciousness arises without any otherness. The difference is merely imagined through verbal constructs.

हिन्दी

इन अवस्थाओं में, चेतना किसी अन्यता के बिना उठती है। अंतर केवल शब्द कल्पना से कल्पित है।

25

बहिरन्तश्च बोधस्य भात्यात्मैवार्थदृष्टिभिः | अन्तस्त्वेन बहिष्ट्वेन नैवास्य मनसो यथा || २५ ||

bahirantaśca bodhasya bhātyātmaivārthadṛṣṭibhiḥ | antastvena bahiṣṭvena naivāsya manaso yathā || 25 ||

English

Both externally and internally, consciousness appears as the self through the perception of objects. However, it is not so for the mind, which distinguishes between internal and external.

हिन्दी

बाहर और अंदर, चेतना वस्तुओं की दृष्टि से आत्मा के रूप में प्रकट होती है। हालाँकि, मन के लिए ऐसा नहीं है, जो अंतर और बाहर के बीच भेद करता है।

26

बोधस्याकाशकल्पत्वात्कालाकाशादि तद्वपुः| पदार्थाश्चैव स्वात्मानः स्वप्नवन्नार्थरूपि खम् || २६ ||

bodhasyākāśakalpatvātkālākāśādi tadvapuḥ| padārthāścaiva svātmānaḥ svapnavannārtharūpi kham || 26 ||

English

Due to the nature of consciousness being like space, time, space, etc., are its forms. All objects are like a dream, not having a real form, and are like space.

हिन्दी

चेतना के आकाश के समान स्वभाव के कारण, समय, आकाश आदि उसके रूप हैं। सभी पदार्थ स्वप्न के समान हैं, वास्तविक रूप नहीं रखते हैं, और आकाश के समान हैं।

27

बाह्यार्थता नान्तरत्वं तद्वद्बोधवशाद्व्रजेत्| नासादृश्यं हि बोधत्वं गन्तुं शक्तं जडं क्वचित् || २७ ||

bāhyārthatā nāntaratvaṃ tadvadbodhavaśādvrajet| nāsādṛśyaṃ hi bodhatvam gantuṃ śaktaṃ jaḍaṃ kvacit || 27 ||

English

External reality does not become internal. Similarly, due to the influence of consciousness, it does not become like that. Indeed, the nature of consciousness cannot be attained by the inert anywhere.

हिन्दी

बाह्य वास्तविकता आंतरिक नहीं बनती। उसी प्रकार, चेतना के प्रभाव से, यह उसके समान नहीं बनता। वास्तव में, चेतना का स्वभाव जड़ किसी भी जगह प्राप्त नहीं किया जा सकता।

28

बोधो दृश्यदशां नैति प्राप्तो वापि च तां स्थितिम्| स यथास्थितमेवास्ते मनागप्येति नान्यताम् || २८ ||

bodho dṛśyadaśāṃ naeti prāpto vāpi ca tāṃ sthitim| sa yathāsthitamevāste manāgapyeti nānyatām || 28 ||

English

Consciousness does not attain the state of the seen. Even if it attains that state, it remains as it is. It does not become anything else even slightly.

हिन्दी

चेतना दृश्य अवस्था को प्राप्त नहीं करती। यदि वह उस अवस्था को प्राप्त करती है, तो भी वह जैसी है वैसी ही रहती है। वह थोड़ा भी कुछ और नहीं बनती।

29

अत्यर्थं शुद्धबोधैकपरिणामे कृतोदये| बोधाबोधार्थशब्दानां श्रुतिरप्यस्तमेष्यति || २९ ||

atyarthaṃ śuddhabodhaikapariṇāme kṛtodaye| bodhābodhārthaśabdānāṃ śrutirapyastameṣyati || 29 ||

English

In the ultimate transformation into pure consciousness, even the hearing of the words 'consciousness,' 'non-consciousness,' and 'meaning' will cease.

हिन्दी

अंतिम शुद्ध चेतना में परिवर्तन होने पर, 'चेतना,' 'अचेतना,' और 'अर्थ' शब्दों की सुनवाई भी बंद हो जाएगी।

30

आतिवाहिकदेहानां चित्तानामेव जायते| आधिभौतिकताबोधो दृढभावनया स्वया || ३० ||

ātivāhikadehānāṃ cittānāmeva jāyate| ādhibhautikatābodho dṛḍhabhāvanayā svayā || 30 ||

English

The consciousness of materiality arises from the firm conviction of the minds of transmigratory bodies.

हिन्दी

भौतिकता की चेतना पुनर्जन्म लेने वाले शरीरों के मनों के दृढ़ विश्वास से उत्पन्न होती है।

31

आकाशविशदैश्चित्तैर्भावितैषातिवाहिकैः | आधिभौतिकता मिथ्या नटैरिव पिशाचता || ३१ ||

ākāśaviśadaiścittairbhāvitaiṣātivāhikaiḥ | ādhibhautikatā mithyā naṭairiva piśācatā || 31 ||

English

The material world, which is perceived by the mind as clear as the sky, is false like the ghostly nature of actors.

हिन्दी

जो मन द्वारा आकाश की तरह स्पष्ट दिखाई देता है, वह भौतिक जगत अभिनेताओं की भूत-प्रेत की तरह मिथ्या है।

32

भ्रान्तिरभ्रमणाभ्यासात्प्रज्ञातैषोपशाम्यति | नोन्मत्तोऽस्मीति संबोधाच्छाम्यत्युन्मत्तता किल || ३२ ||

bhrāntirabhramaṇābhyāsātprajñātaiṣopaśāmyati | nounmatto'smīti saṃbodhācchāmyatyunmattatā kila || 32 ||

English

Delusion arises from the practice of wandering. It is pacified by wisdom. Just as madness is pacified by the realization that one is not mad.

हिन्दी

भ्रम भटकने के अभ्यास से उत्पन्न होता है। यह बुद्धि से शांत हो जाता है। जैसे पागलपन इस ज्ञान से शांत हो जाता है कि मैं पागल नहीं हूँ।

33

भ्रान्तेः स्वयं परिज्ञानाद्वासना विनिवर्तते | स्वप्ने स्वप्नतया बुद्धे कस्य स्यात्किल भावना || ३३ ||

bhrānteḥ svayaṃ parijñānādvāsanā vinivartate | svapne svapnatayā buddhe kasya syātkila bhāvanā || 33 ||

English

From the self-knowledge of delusion, the impressions disappear. In a dream, when it is understood as a dream, who would have any attachment?

हिन्दी

भ्रम के स्वयं के ज्ञान से, संस्कार विलीन हो जाते हैं। स्वप्न में, जब यह स्वप्न के रूप में समझा जाता है, तो किसका कोई आसक्ति होगी?

34

वासनातानवेनैव संसार उपशाम्यति | वासनैव महायक्षिण्येतच्छेदपरा बुधाः || ३४ ||

vāsanātānavenaiva saṃsāra upaśāmyati | vāsanāiva mahāyakṣiṇyetacchedaparā budhāḥ || 34 ||

English

The worldly existence is pacified by the destruction of impressions. The wise consider the impressions themselves as the great demon to be cut off.

हिन्दी

संसार संस्कारों के विनाश से शांत होता है। बुद्धिमान लोग संस्कारों को ही काटने योग्य महान राक्षस मानते हैं।

35

अज्ञानोन्मत्तता पुंसां यथाभ्यासेन भाविता | तथैव बोधात्स्वभ्यासात्सा कालेनोपशाम्यति || ३५ ||

ajñānonmattatā puṃsāṃ yathābhyāsena bhāvitā | tathaiva bodhātsvabhyāsātsā kālenopaśāmyati || 35 ||

English

The madness of ignorance in people, which is cultivated by practice, is pacified by knowledge and self-practice over time.

हिन्दी

लोगों में अज्ञान का पागलपन, जो अभ्यास से पोषित होता है, ज्ञान और स्वयं के अभ्यास से समय के साथ शांत होता है।

36

आतिवाहिकदेहोऽयमाधिभौतिकतां यथा | नीयते भावनां तज्ज्ञैर्बोधसत्ताप्रसादतः || ३६ ||

ātivāhikadeho'yamādhibhautikatāṃ yathā | nīyate bhāvanāṃ tajjñairbodhasattāprasādataḥ || 36 ||

English

This transient body is led to the state of materiality through the grace of the enlightened ones.

हिन्दी

यह अस्थायी शरीर ज्ञानी लोगों की कृपा से भौतिक स्थिति की ओर ले जाया जाता है।

37

आतिवाहिकदेहोऽपि नीत्वा जीवपदं तथा | दृढेन बोधाभ्यासेन नेतव्यो ब्रह्मतामपि || ३७ ||

ātivāhikadeho'pi nītvā jīvapadaṃ tathā | dṛḍhena bodhābhyāsena netavyo brahmatāmapi || 37 ||

English

Even this transient body, having attained the state of a living being, should be led to the state of Brahman through firm spiritual practice.

हिन्दी

यह अस्थायी शरीर भी, जीव की स्थिति प्राप्त करने के बाद, दृढ़ आध्यात्मिक अभ्यास द्वारा ब्रह्म की स्थिति तक ले जाना चाहिए।

38

स्ववस्तुवच्चेदुत्पत्तिर्बुध्यते बोधरूपिणी | तदातिवाहिकी बुद्धिः कथमित्यपि बुध्यते || ३८ ||

svavastuvaccetutpattirbudhyate bodharūpiṇī | tadātivāhikī buddhiḥ kathamityapi budhyate || 38 ||

English

If the origin is understood to be like one's own essence, then how is the transient intellect comprehended?

हिन्दी

यदि उत्पत्ति अपने स्वरूप के समान समझी जाती है, तो अस्थायी बुद्धि कैसे समझी जाती है?

39

नो चेत्तत्प्रतिवाक्यार्थात्तद्ग्रन्थिर्विनिवर्तते | भूतोत्सादनसूत्रस्य प्रतिपत्तृपदं यथा || ३९ ||

no cet tatprativākyārthāt tadgranthirvinivartate | bhūtotsādanasūtrasya pratipattṛpadaṃ yathā || 39 ||

English

If not, then the knot of that is dissolved from the meaning of the counter-statement, just as the state of the understander of the aphorism on the destruction of elements.

हिन्दी

यदि नहीं, तो वह ग्रंथि प्रतिवाद के अर्थ से विलीन हो जाती है, जैसे तत्वों के विनाश के सूत्र के समझने वाले की स्थिति।

40

जगद्बोधैकतां बुद्ध्वा बोद्धव्या तावदव्रणम् | अत्यन्तपरिणामेन यावत्सापि न बुध्यते || ४० ||

jagadbodhaikatāṃ buddhvā boddhavyā tāvadavraṇam | atyantapariṇāmena yāvatsāpi na budhyate || 40 ||

English

Having understood the oneness of worldly knowledge, one should realize the woundless state until it is fully comprehended through complete transformation.

हिन्दी

जगत के ज्ञान की एकता को समझकर, घावरहित अवस्था को पूर्ण परिवर्तन द्वारा पूरी तरह से समझने तक समझा जाना चाहिए।

41

सबाह्याभ्यन्तरे चित्ते शान्ते भाति स्वभावता | शीतलां व्योमनिर्भासां तामेवाश्रित्य शाम्यताम् || ४१ ||

sabāhyābhyantare citte śānte bhāti svabhāvatā | śītalāṃ vyomanirbhāsāṃ tāmevāśritya śāmyatām || 41 ||

English

When the mind is calm both internally and externally, one's true nature shines forth. By relying on that cool, sky-like radiance, one attains peace.

हिन्दी

जब मन बाहर और अंदर दोनों जगह शांत होता है, तब अपने स्वभाव से चमकता है। उस ठंडी, आकाश-जैसी चमक पर भरोसा करके, शांति प्राप्त होती है।

42

ज्ञानवान्ज्ञानयज्ञस्थो ध्यानयूपं विरोपयन् | जगद्विजित्य जयति सर्वत्यागैकदक्षिणः || ४२ ||

jñānavānjñānayajñastho dhyānayūpaṃ viropayan | jagadvijitya jayati sarvatyāgaikadakṣiṇaḥ || 42 ||

English

The wise one, established in the sacrifice of knowledge, offering the pillar of meditation, conquers the world and attains victory through the sole offering of complete renunciation.

हिन्दी

ज्ञानी, ज्ञान के यज्ञ में स्थित, ध्यान की यूप अर्पित करता है, संसार को जीतता है और पूर्ण त्याग की एकमात्र दक्षिणा से विजय प्राप्त करता है।

43

पतत्यङ्गारवर्षे च वाति वा प्रलयानिले | भूतले व्रजति व्योम्नि सममास्ते ज्ञ आत्मनि || ४३ ||

patatyangāravarṣe ca vāti vā pralayānile | bhūtale vrajati vyomni samamāste jña ātmani || 43 ||

English

Whether it is raining fire or the wind of destruction is blowing, whether one is on earth or in the sky, the wise one remains steadfast in the self.

हिन्दी

चाहे आग की वर्षा हो रही हो या प्रलय की हवा चल रही हो, चाहे वह पृथ्वी पर हो या आकाश में, ज्ञानी आत्मा में स्थिर रहता है।

44

वैतृष्ण्यशान्तमनसो निरोधमलमीयुषः | स्थितिर्वज्रसमाधानं विना नान्योपपद्यते || ४४ ||

vaitṛṣṇyśāntamanaso nirodhamalamīyuṣaḥ | sthitirvajrasamādhānaṃ vinā nānyopapadyate || 44 ||

English

For those who are free from desire and have a calm mind, seeking restraint, stability is achieved through the firm resolve of the thunderbolt, without which nothing else is possible.

हिन्दी

जिनके मन में इच्छा नहीं है और शांत है, जो नियंत्रण चाहते हैं, उनके लिए स्थिरता वज्र के दृढ़ संकल्प से प्राप्त होती है, जिसके बिना कुछ भी संभव नहीं है।

45

यथा बाह्यार्थवैतृष्ण्ये नोपशाम्यत्यलं मनः | न तथा शास्त्रसंदर्भैर्नोपदेशतपोदमैः || ४५ ||

yathā bāhyārthavaitṛṣṇye nopaśāmyatyalaṃ manaḥ | na tathā śāstrasaṃdarbhairnopadeśatapodamaiḥ || 45 ||

English

Just as the mind does not calm down without dispassion towards external objects, it does not calm down with scriptural discourses, teachings, or austerities alone.

हिन्दी

जैसे बाहरी वस्तुओं के प्रति वैराग्य के बिना मन शांत नहीं होता, वैसे ही शास्त्रों के संदर्भ, उपदेश या तपस्या के साथ भी मन शांत नहीं होता।

46

मनस्तृणस्य सर्वार्थवैतृष्ण्याग्निर्विबोधितः | सर्वत्यागानिलैः संपदत्यापदिति भावनात् || ४६ ||

manastṛṇasya sarvārthavaitṛṣṇyāgnirvibodhitaḥ | sarvatyāgānilaiḥ saṃpadatyāpaditi bhāvanāt || 46 ||

English

The fire of desire for all objects is awakened by the mind, which is like dry grass. By the winds of renunciation, it is extinguished, leading to both prosperity and adversity.

हिन्दी

मन की तृण के समान सर्वार्थवैतृष्ण्य की अग्नि जाग्रत होती है | सर्वत्याग की वायु से यह बुझ जाती है, जिससे समृद्धि और विपत्ति होती है |

47

बहिरन्तश्च मोहश्च पिण्डग्राहोऽर्थवेदनम् | ज्ञप्तिरेवेति कचति ज्ञात्वा मणिरिवात्मनि || ४७ ||

bahirantaśca mohaśca piṇḍagrāho'rthavedanam | jñaptireveti kacati jñātvā maṇirivātmani || 47 ||

English

Both external and internal delusions, along with the grasping of objects, are merely perceptions. Knowing this, one shines like a jewel within the self.

हिन्दी

बाहरी और आंतरिक भ्रम, वस्तुओं को ग्रहण करना, ये सब केवल धारणाएँ हैं | इसे जानकर, मनुष्य आत्मा में मणि के समान चमकता है |

48

नरनागासुरागारगिरिगह्वरदृष्टिभिः | चितिरेवेति विसृता धूमोऽम्बुदतयेव खे || ४८ ||

naranāgāsurāgāragirigahvaradṛṣṭibhiḥ | citireveti visṛtā dhūmo'mbudatayeva khe || 48 ||

English

With the vision of humans, serpents, demons, houses, and mountain caves, consciousness is spread out like smoke in the sky.

हिन्दी

मनुष्यों, सर्पों, असुरों, घरों और पर्वत की गुफाओं की दृष्टि से, चेतना आकाश में धुएँ की तरह फैली हुई है |

49

वेपन्ते चिद्द्रवत्वेन ब्रह्माण्डजडभाण्डगाः | स्वविवर्ततरङ्गिण्यो जीवशक्त्याऽऽपतद्रसाः || ४९ ||

vepante ciddravatvena brahmāṇḍajaḍabhāṇḍagāḥ | svavivartatarāṅgiṇyo jīvaśaktyā'āpatadrāsāḥ || 49 ||

English

The waves of the universe, which are inert vessels, tremble with the fluidity of consciousness, driven by the power of the individual soul.

हिन्दी

जो जड़ भांड हैं, ब्रह्मांड की लहरें चेतना की द्रवता से काँपती हैं, जीव शक्ति से प्रेरित |

50

जीवकाजीर्णशफरी व्योमवारिविहारिणी | मोहजालेन वलिता न स्मरत्यात्मनि स्थितिम् || ५० ||

jīvakājīrṇaśapharī vyomavārivihāriṇī | mohajālena valitā na smaratyātmani sthitim || 50 ||

English

The individual soul, like a worn-out lotus, wanders in the sky of consciousness, entangled in the web of delusion, and does not remember its true state within the self.

हिन्दी

जीव एक जीर्ण कमल की तरह, चेतना के आकाश में भटकता है, भ्रम के जाल में उलझा हुआ, और आत्मा में अपनी सच्ची स्थिति को याद नहीं करता |

51

घनीभूता घनत्वेन चिद्घना गगनाङ्गणे | नानापदार्थरूपेण स्फुरति स्वात्मनात्मनि || ५१ ||

ghanībhūtā ghanatvena cidghanā gaganāṅgaṇe | nānāpadārtharūpeṇa sphurati svātmanātmani || 51 ||

English

The dense consciousness pervades the sky with its dense nature, manifesting in various forms and shining within itself.

हिन्दी

घनीभूत चेतना अपने घनत्व से आकाश में व्याप्त है, विविध रूपों में प्रकट होती है और अपने आत्म में चमकती है।

52

सर्व एव समा जीवा वासनामन्तरेण च | शुष्कपर्णवदुड्डीना जडाः श्वसनवेणवः || ५२ ||

sarva eva samā jīvā vāsanāmantareṇa ca | śuṣkaparṇavadudḍīnā jaḍāḥ śvasanaveṇavaḥ || 52 ||

English

All beings are equal in essence, but due to their desires, they are like dry leaves, inert and breathless.

हिन्दी

सभी जीव मूल रूप से समान हैं, लेकिन अपनी वासनाओं के कारण वे सूखे पत्ते की तरह जड़ और बेदम हैं।

53

आहृत्य पौरुषबलान्यवजित्य तन्द्रीमुत्थाय तर्जितसमर्जितवासनौघम् | संसारपाशघनपञ्जरमञ्जसैव भङ्क्त्वाभ्युदेयमभितोऽज्ञसमेन भाव्यम् || ५३ ||

āhṛtya pauruṣabalānyavajitya tandrīmutthāya tarjitasamarjitavāsanaugham | saṃsārapāśaghanapañjaramañjasaiva bhaṅktvābhyudayamabhito'jñasamena bhāvyam || 53 ||

English

By gathering one's strength and overcoming laziness, one should rise up, abandoning desires, and easily break the dense cage of worldly bonds to attain supreme bliss.

हिन्दी

अपनी शक्ति को एकत्र करके और आलस्य को दूर करके, एक व्यक्ति को उठना चाहिए, वासनाओं को त्याग दें और संसार की घनी जकड़ों की पिंजर को आसानी से तोड़कर परम आनंद प्राप्त करें।

← Chapter 48Chapter 50 →