Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 48 — 40 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | रूढे संसारनिर्वेदे स्थिते साधुसमागमे | शास्त्रार्थे भाविते बुद्ध्या भोगवैतृष्ण्य आगते || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | rūḍhe saṃsāranirvede sthite sādhusamāgame | śāstrārthe bhāvite buddhyā bhogavaitṛṣṇya āgate || 1 ||

English

Shri Vasistha said: When one is firmly established in dispassion towards the world, associated with the good, and the mind is purified by the knowledge of scriptures, then one attains disinterest in worldly pleasures.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जब संसार से वैराग्य दृढ़ हो जाता है, सत्संग होता है, और शास्त्रों के अर्थ से बुद्धि शुद्ध हो जाती है, तब भोगों में वैराग्य आता है।

2

जाते विषयवैरस्ये सज्जनत्वे तथोदिते | प्रकाशे सोन्मुखीभूते हृदये कलितोदये || २ ||

jāte viṣayavairasye sajjantve tathodite | prakāśe sonmukhībhūte hṛdaye kalitodaye || 2 ||

English

When one develops disinterest in worldly objects, is considered a good person, and the heart becomes enlightened and uplifted, then one attains the highest state.

हिन्दी

जब विषयों में वैराग्य हो जाता है, सज्जन माना जाता है, और हृदय प्रकाशमान और उन्मुख हो जाता है, तब उत्तम अवस्था प्राप्त होती है।

3

धनानि नाभिवाञ्छयन्ते तमांसीव विवेकिना | त्यज्यन्ते विद्यमानानि संशुष्कामेध्यपर्णवत् || ३ ||

dhanāni nābhivāñchayante tamāṃsīva vivekinā | tyajyante vidyamānāni saṃśuṣkāmedhyaparṇavat || 3 ||

English

Wealth is not desired by the wise, just as dry leaves are not desired. Even if it is present, it is discarded like dry leaves used in rituals.

हिन्दी

धन बुद्धिमान द्वारा नहीं चाहा जाता, जैसे सूखी पत्तियाँ नहीं चाही जातीं। यदि वह मौजूद है, तो वह पूजा में इस्तेमाल होने वाली सूखी पत्तियों की तरह त्याग दिया जाता है।

4

भाराय पान्थदृष्ट्येव दृश्यन्ते दारबन्धवः | यथाशक्ति यथाकालमुपचर्यन्त एव च || ४ ||

bhārāya pānthadṛṣṭyeva dṛśyante dārabandhavaḥ | yathāśakti yathākālamupacaryanta eva ca || 4 ||

English

Family and relatives are seen as a burden by the wise, just as a traveler sees his luggage. They are cared for according to one's ability and time.

हिन्दी

परिवार और रिश्तेदार बुद्धिमान द्वारा एक बोझ के रूप में देखे जाते हैं, जैसे एक यात्री अपना सामान देखता है। वे अपनी क्षमता और समय के अनुसार देखभाल किए जाते हैं।

5

इन्द्रियेष्वपि संलग्ना इन्द्रियार्थाः पुनःपुनः | न भोगा अनुभूयन्ते नूनं शान्तमनस्तया || ५ ||

indriyeṣvapi saṃlagnā indriyārthāḥ punaḥpunaḥ | na bhogā anubhūyante nūnaṃ śāntamanastayā || 5 ||

English

Even when the senses are engaged with their objects repeatedly, they are not experienced as enjoyments by one whose mind is peaceful.

हिन्दी

यदि इंद्रियाँ बार-बार अपने विषयों में लगी हों, तब भी जिसका मन शांत है, उसे भोग के रूप में अनुभव नहीं होता।

6

एकान्तेषु दिगन्तेषु सरःसु विपिनेषु च | उद्याने पुण्यदेशेषु निजेष्वेव गृहेषु वा || ६ ||

ekānteṣu diganteṣu saraḥsu vipineṣu ca | udyāne puṇyadeśeṣu nijeṣveva gṛheṣu vā || 6 ||

English

In solitude, in remote places, in lakes, in forests, in gardens, in sacred places, or even in one's own home.

हिन्दी

एकान्त में, दूर के स्थानों में, झीलों में, वनों में, उद्यानों में, पवित्र स्थानों में, या अपने घरों में।

7

सुहृत्केलिविलासेषु शुभोद्यानाशनादिषु | शास्त्रतर्कविचारेषु न तथा स्थीयते चिरम् || ७ ||

suhṛtkelivilāseṣu śubhodyānāśanādiṣu | śāstratarkavicāreṣu na tathā sthīyate ciram || 7 ||

English

In the playful activities with friends, in auspicious gardens and meals, and in the discussions of scriptures and logic, one does not stay there for long.

हिन्दी

मित्रों के साथ खेल-कूद, शुभ उद्यानों और भोजनों में, और शास्त्रों और तर्क के विचारों में, कोई वहां लंबे समय तक नहीं रहता।

8

उपशान्तेन दान्तेन स्वात्मारामेण मौनिना | ज्ञातैवान्विष्यते ज्ञेन विज्ञानैकान्तवादिना || ८ ||

upaśāntena dāntena svātmārāmeṇa mauninā | jñātaivaānviṣyate jñena vijñānaikāntavādinā || 8 ||

English

By one who is peaceful, self-controlled, delighting in the Self, and silent, knowledge is sought by the knower who is devoted to the path of knowledge alone.

हिन्दी

जो शांत, संयमी, आत्मानंदित, और मौन है, उसके द्वारा ज्ञान की खोज ज्ञानी द्वारा की जाती है जो ज्ञान के मार्ग में संलग्न है।

9

एवमभ्यासवशतः परे विश्रम्यते पदे | निम्नेवाम्भसि शान्तेन स्वयमेव विवेकिना || ९ ||

evamabhyāsavaśataḥ pare viśramyate pade | nimnevāmbhasi śāntena svayameva vivekinā || 9 ||

English

Thus, by the power of practice, one rests in the supreme state, like water naturally settling in a low place, by the discerning one who is peaceful.

हिन्दी

इस प्रकार, अभ्यास की शक्ति से, एक शांत और विवेकी व्यक्ति पानी की तरह नीचे स्थान पर स्वाभाविक रूप से बैठता है, परम अवस्था में विश्राम करता है।

10

सबाह्याभ्यन्तरं शान्ता ज्ञतैवार्थतयोदिता | न संभवति भिन्नोऽर्थ इत्येव परमं पदम् || १० ||

sabāhyābhyantaraṃ śāntā jñataivārthatayoditā | na saṃbhavati bhinno'rtha ityeva paramaṃ padam || 10 ||

English

The peaceful one, knowing the reality of both the external and internal, realizes that there is no separate reality. This indeed is the supreme state.

हिन्दी

शांत व्यक्ति, बाह्य और आंतरिक दोनों की वास्तविकता को जानकर, यह समझता है कि कोई अलग वास्तविकता नहीं है। यही परम अवस्था है।

11

नार्थोपलब्धिर्नो शून्यमस्ति बोधात्मतां विना | इत्यन्तरनुभूतिस्थमाहुस्तत्परमं पदम् || ११ ||

nārthopalabdhirno śūnyamasti bodhātmatāṃ vinā | ityantaranubhūtisthamāhustatparamaṃ padam || 11 ||

English

There is no attainment of objects, nor is there emptiness without the nature of awareness. This is said to be the supreme state experienced within.

हिन्दी

किसी वस्तु की प्राप्ति नहीं होती, न ही बोध की प्रकृति के बिना शून्यता होती है। यह अन्तर्नुभूति में परम पद कहा जाता है।

12

एकबोधातिसंबन्धपरिणामान्न बोधता | न शून्यता नार्थतेति विद्धि तत्परमं पदम् || १२ ||

ekabodhātisaṃbandhapariṇāmānna bodhatā | na śūnyatā nārthateti viddhi tatparamaṃ padam || 12 ||

English

From the transformation of the connection with singular awareness, there is no awareness, no emptiness, nor any objectivity. Know that to be the supreme state.

हिन्दी

एक बोध के संबंध के परिणाम से, न तो बोध होता है, न ही शून्यता, न ही कोई वस्तुता। उसे परम पद समझो।

13

स्वसंविन्मात्रविश्रामवताममनसां सताम् | न स्वदन्ते हि विषयाः पयांसि दृषदामिव || १३ ||

svasaṃvinmātraviśrāmavatāmamanasāṃ satām | na svadante hi viṣayāḥ payāṃsi dṛṣadāmiva || 13 ||

English

For those who are established in the repose of their own pure awareness, objects do not taste like water to the eyes.

हिन्दी

जो लोग अपने शुद्ध बोध के विश्राम में स्थित हैं, उनके लिए विषय पानी की तरह आँखों के लिए स्वाद नहीं रखते।

14

निरोधपदमापन्नो निर्मना मौनमन्थरः | स्वभावे स्थित एवास्ते चित्रे कृत इवात्मवान् || १४ ||

nirodhapadamāpanno nirmanā maunamantharaḥ | svabhāve sthita evāste citre kṛta ivātmavān || 14 ||

English

Having attained the state of cessation, free from thoughts, and deeply silent, one remains established in one's own nature, as if painted in a picture.

हिन्दी

निरोध की अवस्था प्राप्त करके, विचारों से मुक्त, और गहरी मौन में, वह अपने स्वभाव में स्थित रहता है, मानो किसी चित्र में चित्रित हो।

15

सर्वार्थमर्थरहितं महदेव पराणुवत् | अशून्यमेव शून्यात्म हृदयं वेद्यवेदिनः || १५ ||

sarvārthamarharahitaṃ mahadeva parāṇuvat | aśūnyameva śūnyātma hṛdayaṃ vedyavedinaḥ || 15 ||

English

O Mahadeva, devoid of all objects, like the supreme atom, the heart of the knower and the known is indeed not empty, though it is of the nature of emptiness.

हिन्दी

हे महादेव, सभी वस्तुओं से रहित, परमाणु की तरह, ज्ञाता और ज्ञेय का हृदय वास्तव में शून्य नहीं है, हालाँकि यह शून्यता की प्रकृति का है।

16

अहंत्वं जगदीहादि दिक्कालकलनादि च ज्ञस्य ज्ञानादि शून्यादि स्थितमेव न विद्यते || १६ ||

ahaṃtvaṃ jagadīhādi dikkālakalanādi ca jñasya jñānādi śūnyādi sthitameva na vidyate || 16 ||

English

The ego, the universe, directions, time, calculation, and so on, the knower, knowledge, emptiness, and so on, do not exist in reality.

हिन्दी

अहंकार, जगत, दिशाएँ, काल, गणना आदि, ज्ञाता, ज्ञान, शून्यता आदि वास्तव में नहीं हैं।

17

ज्ञेनामलपदस्थेन दीपेनेव निरस्यते तमो हार्दं तथा बाह्यं रागद्वेषभयादि च || १७ ||

jñenāmalapadasthana dīpeneva nirasyate tamo hārdaṃ tathā bāhyaṃ rāgadveṣabhayādi ca || 17 ||

English

By the light of pure knowledge, the darkness of ignorance, both internal and external, as well as attachment, aversion, fear, and so on, are dispelled.

हिन्दी

शुद्ध ज्ञान के प्रकाश से, अज्ञान का अंधकार, भीतरी और बाहरी दोनों, साथ ही आसक्ति, घृणा, भय आदि भी दूर हो जाते हैं।

18

रजोरहितसर्वाशं सत्त्वात्पारमुपागतम् असंभवत्तमोरूपं प्रणमेत्तं नृभास्करम् || १८ ||

rajorahitasarvāśaṃ sattvātpāramupāgatam asaṃbhavattamorūpaṃ praṇamettan nṛbhāskaram || 18 ||

English

One should bow down to this human sun, who is devoid of passion, who has attained the highest state from goodness, and who has the form of the impossible darkness.

हिन्दी

इस मानव सूर्य को प्रणाम करना चाहिए, जो राग से रहित है, जो सत्त्व से परम अवस्था प्राप्त कर चुका है, और जिसका रूप असंभव अंधकार है।

19

भेदप्रविलये जाते चित्ते चादृश्यतां गते या स्थितिः प्राप्तबोधस्य न वाग्गोचरमेति सा || १९ ||

bhedapravilaye jāte citte cādṛśyatāṃ gatē yā sthitiḥ prāptabodhasya na vāggocaramēti sā || 19 ||

English

When the mind dissolves into oneness and becomes invisible, the state of the enlightened one is beyond words.

हिन्दी

जब मन एकत्व में विलीन हो जाता है और अदृश्य हो जाता है, तब ज्ञानी की स्थिति शब्दों से परे होती है।

20

ददात्येतन्महाबुद्धे निर्वाणं परमेश्वरः अहर्निशं परमया चिरं भक्त्या प्रसादितः || २० ||

dadātyetanmahābuddhe nirvāṇaṃ parameśvaraḥ ahar niśaṃ paramayā ciraṃ bhaktyā prasāditaḥ || 20 ||

English

The Supreme Lord, pleased with constant devotion, grants liberation to the great sage.

हिन्दी

परमेश्वर, निरंतर भक्ति से प्रसन्न होकर, महान ऋषि को मुक्ति देता है।

21

श्रीराम उवाच | ईश्वरः को मुनिश्रेष्ठ कथं भक्त्या प्रसाद्यते एतन्मे तत्त्वतो ब्रूहि सर्वतत्त्वविदां वर || २१ ||

śrīrāma uvāca | īśvaraḥ ko muniśreṣṭha kathaṃ bhaktyā prasādyate etanme tattvato brūhi sarvatattvavidāṃ vara || 21 ||

English

Sri Rama said: O best of sages, how is the Lord propitiated through devotion? Please explain this to me in detail, O best among the knowers of all truths.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे मुनिश्रेष्ठ, ईश्वर कैसे भक्ति से प्रसन्न होते हैं? यह मुझे तत्त्वतः बताओ, हे सर्वतत्त्वविदां वर।

22

श्रीवसिष्ठ उवाच | ईश्वरो न महाबुद्धे दूरे न च सुदुर्लभः | महाबोधमयैकात्मा स्वात्मैव परमेश्वरः || २२ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | īśvaro na mahābuddhe dūre na ca sudurlabhaḥ | mahābodhamayaikātmā svātmaiva parameśvaraḥ || 22 ||

English

Sri Vasistha said: O wise one, the Lord is neither far away nor very difficult to attain. The Lord, who is the supreme consciousness, is one's own self.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: हे महाबुद्धिमान, ईश्वर न तो दूर हैं और न ही बहुत दुर्लभ हैं। महाबोधमय एकात्मा, स्वयं आत्मा ही परमेश्वर है।

23

तस्मै सर्वं ततः सर्वं स सर्वं सर्वतश्च सः | सोऽन्तः सर्वमयो नित्यं तस्मै सर्वात्मने नमः || २३ ||

tasmai sarvaṃ tataḥ sarvaṃ sa sarvaṃ sarvataśca saḥ | so'ntaḥ sarvamayo nityaṃ tasmai sarvātmane namaḥ || 23 ||

English

To Him belongs everything, from Him comes everything, He is everything and everywhere. He is the inner self of all, the eternal, and the all-pervading. Salutations to that all-pervading self.

हिन्दी

उसी का सब कुछ है, उसी से सब कुछ आता है, वही सब कुछ है और सर्वत्र है। वह सबके अंतःकरण का स्वामी है, नित्य और सर्वव्यापी। उस सर्वव्यापी आत्मा को नमन।

24

तस्मादिमाः प्रसूयन्ते सर्गप्रलयविक्रियाः | अकारणं कारणतो गतयः पवनादिव || २४ ||

tasmādimāḥ prasūyante sargapralayavikriyāḥ | akāraṇaṃ kāraṇato gatayaḥ pavanādiva || 24 ||

English

From Him, all the processes of creation, dissolution, and transformation arise spontaneously, like the movements of the wind.

हिन्दी

उसी से सृष्टि, प्रलय और परिवर्तन की सभी प्रक्रियाएँ स्वतः ही उत्पन्न होती हैं, जैसे हवा की गतिविधियाँ।

25

अनिशं पूजयन्त्येताः सर्वाः स्थावरजङ्गमाः | यथाभिमतदानेन सर्वे ते भूतजातयः || २५ ||

aniśaṃ pūjayantyetāḥ sarvāḥ sthāvarajaṅgamāḥ | yathābhimatadānena sarve te bhūtajātayaḥ || 25 ||

English

All beings, both animate and inanimate, constantly worship Him by offering their desired actions. All these beings are His creations.

हिन्दी

सभी चराचर प्राणी निरंतर उसकी पूजा करते हैं, अपनी इच्छानुसार कार्य करके। ये सभी प्राणी उसकी ही सृष्टि हैं।

26

सुबहून्येष जन्मानि यथाभिमतयेच्छया । यदा संपूजितस्तेन प्रसादमधिगच्छति || २६ ||

subahūnyeṣa janmāni yathābhimatayeccayā | yadā saṃpūjitas tena prasādamadhigacchati || 26 ||

English

After many births, when one worships Him with pure devotion, one attains His grace.

हिन्दी

बहुत से जन्मों के बाद, जब कोई उसे पूर्ण भक्ति से पूजता है, तब उसे उसका अनुग्रह मिलता है।

27

प्रसन्नः स महादेवः स्वयमात्मा महेश्वरः । बोधाय प्रेरयत्याशु दूतं पूतं शुभेहितैः || २७ ||

prasannaḥ sa mahādevaḥ svayamātmā maheśvaraḥ | bodhāya prerayatyāśu dūtaṃ pūtaṃ śubhehitaiḥ || 27 ||

English

The pleased Mahadeva, the Supreme Self, quickly sends a messenger for enlightenment, purified by auspicious intentions.

हिन्दी

प्रसन्न महादेव, परमात्मा, शीघ्र ही एक दूत को भेजता है जो शुभ इच्छाओं से पवित्र होता है।

28

श्रीराम उवाच । आत्मना परमेशेन को दूतः प्रेर्यते मुने । स दूतो बोधनं वापि करोति वद मे कथम् || २८ ||

śrīrāma uvāca | ātmanā paramēśena ko dūtaḥ prerayate mune | sa dūto bodhanaṃ vāpi karoti vada me katham || 28 ||

English

Sri Rama said, 'O sage, who is the messenger sent by the Supreme Self? How does that messenger bring about enlightenment? Please tell me.'

हिन्दी

श्री राम ने कहा, 'हे मुनि, परमात्मा द्वारा कौन दूत भेजा जाता है? वह दूत कैसे ज्ञान देता है? मुझे बताओ।'

29

श्रीवसिष्ठ उवाच । आत्मसंप्रेरितो दूतो विवेको नाम नामतः । हृद्गुहायां सदानन्दस्तिष्ठतीन्दुरिवाम्बरे || २९ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ātmasaṃprerito dūto viveko nāma nāmataḥ | hṛdguhāyāṃ sadānandastiṣṭhatīndurivāmbare || 29 ||

English

Sri Vasistha said, 'The messenger sent by the Self is called Viveka (discrimination). It resides in the heart, always blissful, like the moon in the sky.'

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा, 'आत्मा द्वारा भेजा गया दूत विवेक कहलाता है। यह हृदय में रहता है, हमेशा आनंदित, जैसे आकाश में चंद्रमा।'

30

स एष वासनात्मानं जन्तुं बोधयति क्रमात् । संसारसागरादस्मात्तारयत्यविवेकिनम् || ३० ||

sa eṣa vāsanātmānaṃ jantuṃ bodhayati kramaāt | saṃsārasāgarādasmāttārayatyavivekinam || 30 ||

English

This Viveka gradually enlightens the individual soul, who is bound by desires, and liberates the one lacking discrimination from the ocean of worldly existence.

हिन्दी

यह विवेक धीरे-धीरे इच्छाओं से बंधे हुए जीव को ज्ञान देता है और विवेकहीन को संसार सागर से मुक्त करता है।

31

बोधात्मैषोऽन्तरात्मैव परमः परमेश्वरः | अस्यैव वाचको नाम प्रणवो वेदसंमतः || ३१ ||

bodhātmaiṣo'ntarātmaiva paramaḥ parameśvaraḥ | asyaiva vācako nāma praṇavo vedasaṃmataḥ || 31 ||

English

This self-aware consciousness is the supreme Lord within. The name that represents this is the syllable 'Om,' which is approved by the Vedas.

हिन्दी

यह आत्म-चेतना अंतरात्मा ही परम परमेश्वर है | इसका नाम 'ॐ' है, जो वेदों द्वारा स्वीकृत है |

32

जपहोमतपोदानपाठयज्ञक्रियाक्रमैः | एष प्रसाद्यते नित्यं नरनागसुरासुरैः || ३२ ||

japahomatapodānapāṭhayajñakriyākramaiḥ | eṣa prasādyate nityaṃ naranāgasurāsuraiḥ || 32 ||

English

This supreme Lord is always pleased by the rituals of chanting, sacrifices, austerities, charity, recitation, and other sacred actions performed by humans, serpents, gods, and demons.

हिन्दी

यह परमेश्वर मनुष्यों, नागों, देवताओं और असुरों द्वारा की जाने वाली जप, होम, तप, दान, पाठ, यज्ञ और अन्य पवित्र क्रियाओं से नित्य प्रसन्न होता है |

33

द्यौर्मूर्धा पृथिवी पादौ तारका रोमराजयः | भूतान्यस्थीनि हृदयं व्योमास्य परमेश्वरः || ३३ ||

dyaurmūrdhā pṛthivī pādau tārakā romarājayaḥ | bhūtānyasthīni hṛdayaṃ vyomāsya parameśvaraḥ || 33 ||

English

The sky is His head, the earth is His feet, the stars are His hair, the elements are His bones, and the heart is His space. This is the supreme Lord.

हिन्दी

आकाश इसका सिर है, पृथ्वी इसके पैर हैं, तारे इसके बाल हैं, भूत इसकी हड्डियाँ हैं, और हृदय इसका अंतरिक्ष है | यह परमेश्वर है |

34

सर्वत्रैष चिदात्मत्वाद्याति जागर्ति पश्यति | तेनैष सर्वतोलक्ष्यकरकर्णाक्षिपादभृत् || ३४ ||

sarvatraiṣa cidātmatvādyāti jāgarti paśyati | tenaiṣa sarvatolakṣyakarakarṇākṣipādabhṛt || 34 ||

English

This self-aware consciousness pervades everywhere due to its nature. It moves, awakens, and sees. Therefore, it is perceived through all senses, hands, ears, eyes, and feet.

हिन्दी

यह आत्म-चेतना अपने स्वभाव के कारण सर्वत्र व्याप्त है | यह चलता है, जागता है, और देखता है | इसलिए, यह सभी इंद्रियों, हाथों, कानों, आँखों, और पैरों द्वारा देखा जाता है |

35

विवेकदूतमुद्बोध्य हत्वा चित्तपिशाचकम् | आत्मनः पदवीं स्फारां जीवः कामपि नीयते || ३५ ||

vivekadūtamudbodhya hatvā cittapiśācakam | ātmanaḥ padavīṃ sphārāṃ jīvaḥ kāmapi nīyate || 35 ||

English

By awakening the messenger of discrimination and destroying the demon of the mind, the individual soul is led to the highest state of the self.

हिन्दी

विवेक के दूत को जागृत करके और मन के पिशाच को नष्ट करके, जीव आत्मा की उच्चतम अवस्था में ले जाया जाता है |

36

त्यक्त्वा सर्वविकल्पौघान्विकारानर्थसंकरान् | पौरुषेणात्मनैवात्मा स्वयमेव प्रसाद्यताम् || ३६ ||

tyaktvā sarvavikalpaughānvikārānarhasaṃkarān | pauruṣeṇātmanaivātmā svayameva prasādyatām || 36 ||

English

Abandoning all mental fluctuations and impurities, one should propitiate the self by one's own efforts.

हिन्दी

सभी मानसिक विकारों और अशुद्धियों को त्याग कर, अपने ही प्रयासों से आत्मा को प्रसन्न करें।

37

भ्रमन्मनःपिशाचेऽस्मिन्कल्लोलजलदाकुले | संसाररात्रितिमिरे स्वात्मैवापूर्णचन्द्रमाः || ३७ ||

bhra manmanaḥpiśāce'sminkallolajaladākule | saṃsārarātritimire svātmaivāpūrṇacandramāḥ || 37 ||

English

In this world, which is like a dark night filled with the turbulence of waves and clouds, the self is like the full moon.

हिन्दी

इस संसार में, जो लहरों और बादलों से भरी अंधेरी रात की तरह है, आत्मा पूर्ण चंद्रमा की तरह है।

38

अगाधमरणावर्तकल्लोलाकुलकोटरे | तृष्णातरङ्गतरले स्वमनश्चण्डमारुते || ३८ ||

agādhama raṇāvartakallolākulakoṭare | tṛṣṇātaraṅgatarale svamanaścaṇḍamārute || 38 ||

English

In the deep whirlpool of death, filled with turbulent waves of desire, the self is like a strong wind.

हिन्दी

मृत्यु के गहरे भंवर में, जो इच्छाओं की तरंगों से भरा है, आत्मा एक तेज हवा की तरह है।

39

महाजडलवाधारे संसारविषमार्णवे | इन्द्रियग्रामगहने विवेकः पोतको महान् || ३९ ||

mahājaḍalavādhāre saṃsāraviṣamārṇave | indriyagrāmagahane vivekaḥ potako mahān || 39 ||

English

In the vast ocean of the world, which is full of obstacles and the dense forest of the senses, discrimination is the great boat.

हिन्दी

संसार के विशाल समुद्र में, जो बाधाओं और इंद्रियों के घने जंगल से भरा है, विवेक महान नाव है।

40

पूर्वं यथाभिमतपूजनसुप्रसन्नो दत्वा विवेकमिह पावनदूतमात्मा | जीवं पदं नयति निर्मलमेकमाद्यं सत्सङ्गशास्त्रपरमार्थपरावबोधैः || ४० ||

pūrvaṃ yathābhimata pūjanasuprasanno datvā vivekamih pāvanadūtamātmā | jīvaṃ padaṃ nayati nirmalamekamādyaṃ satsaṅgaśāstraparamārthaparāvabodhaiḥ || 40 ||

English

Having been pleased with the desired worship, the self, giving discrimination here as the purifying messenger, leads the living being to the pure, primordial state through the awakening of truth, good company, and scriptures.

हिन्दी

पूर्व में अभिलषित पूजा से प्रसन्न होकर, आत्मा यहाँ विवेक को पवित्र दूत के रूप में देकर, जीव को सत्संग, शास्त्र और परमार्थ के बोध से शुद्ध, प्राथमिक अवस्था में ले जाता है।

← Chapter 47Chapter 49 →