Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 47 — 53 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | संसारभारसुश्रान्तः संकटेषु लुठत्तनुः | योऽभिवाञ्छति विश्रान्तिं तस्य क्रममिमं श्रृणु || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | saṃsārabhārasuśrāntaḥ saṃkaṭeṣu luṭhattanuḥ | yo'bhivāñchati viśrāntiṃ tasya kramamimaṃ śṛṇu || 1 ||

English

Sri Vasistha said: One who is exhausted by the burden of worldly life and whose body is afflicted by difficulties, and who desires rest, should listen to this method.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जो संसार के भार से थक गया है और जिसका शरीर कठिनाइयों से पीड़ित है, और जो विश्राम चाहता है, उसे इस क्रम को सुनना चाहिए।

2

पूर्वं विवेककणिका यदा स्वहृदि जायते | संसारनिर्वेदमयी कारणाद्वाप्यकारणात् || २ ||

pūrvaṃ vivekakaṇikā yadā svahṛdi jāyate | saṃsāranirvedamayī kāraṇādvāpyakāraṇāt || 2 ||

English

Previously, when a particle of discrimination arises in one's own heart, whether from a cause or without a cause, it is filled with dispassion towards worldly life.

हिन्दी

पहले, जब अपने हृदय में विवेक का एक कण उत्पन्न होता है, चाहे कारण से हो या बिना कारण, तो यह संसार से वैराग्य से भर जाता है।

3

तदा श्रयन्ति सच्छायान्साधुत्वसुविशालिनः | अध्वश्रमहरांस्तापतप्ता मार्गतरूनिव || ३ ||

tadā śrayanti sacchāyānsādhu tvasuviśālinaḥ | adhvaśramaharāṃstāpataptā mārgatarūniva || 3 ||

English

Then they take refuge in the truly virtuous, who are expansive in goodness, like travelers exhausted by the journey's fatigue seeking the shade of trees.

हिन्दी

तब वे सच्चे साधुओं की शरण लेते हैं, जो पुण्य में विशाल हैं, जैसे यात्रा की थकान से थके हुए यात्री पेड़ों की छाया खोजते हैं।

4

दूरे परिहरत्यज्ञान्यज्ञयूपानिवाध्वगः | स्नानदानतपोयज्ञान्करोति विबुधानुगः || ४ ||

dūre pariharatyajñānyajñayūpānivādhvagaḥ | snānadānatapoyajñānkaroti vibudhānugaḥ || 4 ||

English

From a distance, he avoids the ignorant, like a traveler avoids sacrificial posts, and performs rituals of bathing, charity, austerity, and sacrifices, following the wise.

हिन्दी

दूर से, वह अज्ञानी लोगों को टालता है, जैसे यात्री यज्ञ के खंभों को टालता है, और बुद्धिमानों का अनुसरण करते हुए स्नान, दान, तप और यज्ञ के अनुष्ठान करता है।

5

पेशलं चानुरूपं च व्यवहारमकृत्रिमम् | लोक्यमाह्लादनं धत्ते चन्द्रविम्बमिवामृतम् || ५ ||

peśalaṃ cānurūpaṃ ca vyavahāramakṛtrimam | lokyamāhlādanaṃ dhatte candravimbaṃivāmṛtam || 5 ||

English

He adopts a pleasant and appropriate behavior, natural and delightful to the world, like the nectar-filled moon.

हिन्दी

वह एक मधुर और उपयुक्त व्यवहार अपनाता है, जो प्राकृतिक और संसार के लिए आह्लादकारी है, जैसे अमृत से भरा चंद्रमा।

6

परप्रज्ञानुगो भव्यः परार्थपरिपूरकःपवित्रकर्मरसिकः कोऽपि सौम्यः प्रवर्तते || ६ ||

paraprajñānugo bhavyaḥ parārthaparipūrakaḥpavitrakarmarasikaḥ ko'pi saumyaḥ pravartate || 6 ||

English

One who follows the wisdom of others, who is noble, who fulfills the purposes of others, who delights in pure deeds, and who is gentle, such a person proceeds.

हिन्दी

जो दूसरों की बुद्धिमत्ता का अनुगमन करता है, जो उत्तम है, जो दूसरों के उद्देश्यों को पूरा करता है, जो पवित्र कर्मों में आनंद लेता है, और जो सौम्य है, ऐसा व्यक्ति आगे बढ़ता है।

7

नवनीतस्थलीवाऽच्छा स्निग्धा मृद्वी मनोहराजनं सुखयति स्वाद्वी तदीया नवसंगतिः || ७ ||

navanītasthalīvā'cchā snigdhā mṛdvī manoharājanaṃ sukhayati svādvī tadīyā navasaṃgatiḥ || 7 ||

English

The desire for fresh butter, which is smooth, soft, delightful, and pleasing, brings happiness to people. Its new association is sweet.

हिन्दी

ताज़ा मक्खन की इच्छा, जो चिकनी, नरम, मनोहर और प्रिय है, लोगों को सुख देती है। इसका नया संबंध मीठा है।

8

शीतलानि पवित्राणि चरितानि विवेकिनःइन्दोरिवांशुजालानि जनं शीतलयन्त्यलम् || ८ ||

śītalāni pavitrāṇi caritāni vivekinaḥindorivāṃśujālāni janaṃ śītalayantyalam || 8 ||

English

The cool and pure deeds of the wise, like the rays of the moon, sufficiently cool the people.

हिन्दी

बुद्धिमान के ठंडे और पवित्र कर्म, चाँद की किरणों की तरह, लोगों को पर्याप्त ठंडक प्रदान करते हैं।

9

न तथोद्यानखण्डेषु पुष्पप्रकरहारिषुविश्राम्यते वीतभयं यथा साधुसमागमे || ९ ||

na tathodyānakhaṇḍeṣu puṣpaprakarahāriṣuviśrāmyate vītabhayaṃ yathā sādhusamāgame || 9 ||

English

One does not find such fearless rest in the sections of gardens full of flower beds as in the company of the virtuous.

हिन्दी

फूलों की क्यारियों से भरे बगीचों के खंडों में ऐसा निडर विश्राम नहीं मिलता जैसा साधुओं की संगति में मिलता है।

10

मन्दाकिनीपयांसीव संगतानि विवेकिनाम्प्रक्षालयन्ति पापानि प्रयच्छन्ति विशुद्धताम् || १० ||

mandākinīpayāṃsīva saṃgatāni vivekināmprakṣālayanti pāpāni prayacchanti viśuddhatām || 10 ||

English

Like the waters of the Mandakini river, the association with the wise washes away sins and grants purity.

हिन्दी

मंदाकिनी नदी के जल की तरह, बुद्धिमान के साथ संगति पापों को धो देती है और शुद्धता प्रदान करती है।

11

विवेकीषु विरक्तेषु संसारोत्तरणार्थिषु। जनः शीतलतामेति हिमहारगृहेष्विव || ११ ||

vivekiṣu virakteṣu saṃsārottaraṇārthiṣu janaḥ śītalatāmeti himahāragṛheṣviva || 11 ||

English

Among the discriminating, the dispassionate, and those who seek liberation from the cycle of worldly existence, one attains coolness like a cooling creeper in houses adorned with snow.

हिन्दी

विवेकशील, वैराग्यवान और संसार से मुक्ति चाहने वालों के बीच, व्यक्ति हिम से सजे घरों में शीतल लता के समान शीतलता को प्राप्त करता है।

12

ननु नामरतोदारा या विवेकिनी विद्यते सुरगन्धर्वकन्यासु मानवीषु न विद्यते || १२ ||

nanu nāmaratodārā yā vivekini vidyate suragandharvakanyāsu mānavīṣu na vidyate || 12 ||

English

Indeed, that woman who is endowed with discernment is truly noble and excellent. Such discernment is found among celestial and gandharva maidens, but not among ordinary human women.

हिन्दी

वास्तव में, जो स्त्री विवेक से युक्त होती है, वही सचमुच श्रेष्ठ और उदार होती है। ऐसा विवेक देव और गन्धर्व कन्याओं में तो पाया जाता है, पर साधारण मानवी स्त्रियों में नहीं मिलता।

13

प्रज्ञा प्रसादमायाति क्रमादुचितकर्मणः। अन्तःकरोति शास्त्रार्थमर्थं मुकुरभूरिव || १३ ||

prajñā prasādamāyāti kramāducitakarmaṇaḥ antaḥkaroti śāstrārthamarthaṃ mukurabhūriva || 13 ||

English

Wisdom attains clarity through appropriate action performed in sequence. It internalizes the meaning of the scriptures as a mirror reflects an object.

हिन्दी

उचित कर्मों के क्रम से प्रज्ञा निर्मलता को प्राप्त होती है। वह शास्त्रों के अर्थ को मन में उसी प्रकार उतार लेती है जैसे दर्पण वस्तु का प्रतिबिम्ब ग्रहण करता है।

14

सत्प्रज्ञोन्नतिमायाति शास्त्रार्थरसशालिनी। विवेकिनी विलासेन कदलीव महावने || १४ ||

satprajñonnatimāyāti śāstrārtharasaśālinī vivekini vilāsena kadalīva mahāvane || 14 ||

English

One endowed with true wisdom attains elevation, being rich in the essence of scriptural meaning. Like a plantain tree in a great forest, she flourishes through the grace of discernment.

हिन्दी

सच्ची बुद्धि से युक्त व्यक्ति शास्त्रों के अर्थ के रस से परिपूर्ण होकर उन्नति को प्राप्त होता है। जैसे महान वन में केला का वृक्ष विवेक के प्रसाद से फूलता-फलता है।

15

अन्तरेवानुभवति सर्वार्थान् प्रतिबिम्बितान्। आदर्शवदशेषेण प्रज्ञा निर्मल्यशालिनी || १५ ||

antarevānubhavati sarvārthānpratibimbitān ādarśavadaśeṣeṇa prajñā nairmalyaśālinī || 15 ||

English

Within herself, she experiences all objects as reflected, just as a mirror reflects everything without residue. Wisdom, endowed with purity, reveals all things in their entirety.

हिन्दी

वह अपने भीतर ही सभी वस्तुओं को प्रतिबिम्बित रूप में अनुभव करती है, जैसे दर्पण बिना किसी शेष के सब कुछ प्रतिबिम्बित कर देता है। निर्मलता से युक्त प्रज्ञा सब कुछ पूर्ण रूप से प्रकट करती है।

16

साधुसंगमशुद्धात्मा शास्त्रार्थपरिमार्जितः | प्राज्ञो भात्युद्धृतं वह्नेरग्निशौचमिवांशुकम् || १६ ||

sādhusaṃgamaśuddhātmā śāstrārthaparimārjitaḥ | prājño bhātyuddhṛtaṃ vahneragniśaucamivāṃśukam || 16 ||

English

One who is purified by the company of the virtuous and has cleansed their soul through the study of scriptures shines like a cloth purified by fire.

हिन्दी

जो साधुओं के संग से शुद्ध हो गया है और शास्त्रों के अर्थ से परिमार्जित है, वह प्राज्ञ अग्नि से शुद्ध किए गए वस्त्र की तरह चमकता है।

17

कचत्काञ्चनकान्तेन विमलालोककारिणा | भुवनं भास्करेणेव भाति साधुः स्वतेजसा || १७ ||

kacatkāñcanakāntena vimalālokakāriṇā | bhuvanaṃ bhāskareṇeva bhāti sādhuḥ svatejasā || 17 ||

English

Just as the sun illuminates the world with its pure light, so does the virtuous person shine with their own radiance, adorned with the brilliance of gold.

हिन्दी

जैसे सूर्य अपने शुद्ध प्रकाश से संसार को प्रकाशित करता है, वैसे ही साधु पुरुष अपने तेज से चमकता है, जो सोने की चमक से सुशोभित है।

18

तथानुगच्छति प्राज्ञः शास्त्रसाधुसमागमौ | यथात्यन्तानुषङ्गेण तावेवानुभवत्यसौ || १८ ||

tathānugacchati prājñaḥ śāstrasādhusamāgamau | yathātyantānuṣaṅgeṇa tāvevānubhavatyasau || 18 ||

English

Thus, the wise person follows the path of scriptures and the company of the virtuous with utmost devotion, experiencing them fully.

हिन्दी

इस प्रकार, प्राज्ञ पुरुष शास्त्रों और साधुओं के संग का अनुसरण करता है, उनका अत्यंत अनुषंग करते हुए उन्हें पूरी तरह से अनुभव करता है।

19

क्रमात्सज्जनतामेत्य शास्त्रार्थभरभावितः | भाति भोगानधःकुर्वन्पञ्जरादिव निर्गतः || १९ ||

kramātsajjanatāmetya śāstrārthabharabhāvitaḥ | bhāti bhogānadhaḥkurvanpañjarādiva nirgataḥ || 19 ||

English

Gradually attaining the state of a noble person, filled with the essence of scriptural knowledge, one shines by renouncing worldly pleasures, like a bird freed from a cage.

हिन्दी

क्रमशः सज्जन की स्थिति को प्राप्त करके, शास्त्रों के अर्थ से भरपूर होकर, वह भोगों को त्याग कर चमकता है, जैसे पिंजड़े से मुक्त हुआ पक्षी।

20

भोगाभिगमदौर्भाग्यं दिनानुदिनमुज्झता | तेन तत्कुलमाभाति ताराचक्रमिवेन्दुना || २० ||

bhogābhigamadaurbhāgyaṃ dinānudinamujjhatā | tena tatkulamābhāti tārācakramivendunā || 20 ||

English

By gradually renouncing the misfortune of attachment to worldly pleasures, that family shines like the moon illuminating the stars.

हिन्दी

भोगों के प्रति आसक्ति के दुर्भाग्य को क्रमशः त्याग कर, वह परिवार चन्द्रमा की तरह तारों को प्रकाशित करता है।

21

अभोगकृपणा कापि न चैवास्य प्रवर्तते | मुखे कान्तिरपूर्वैव चन्द्रे राहुमृते यथा || २१ ||

abhogakṛpaṇā kāpi na caivāsya pravartate | mukhe kāntirapūrvai va candre rāhumṛte yathā || 21 ||

English

Even the miserliness of not enjoying does not arise in him | The radiance on his face is like the moon without Rahu

हिन्दी

भोग करने से बचने का लोभ भी उसमें नहीं उत्पन्न होता | उसके मुख पर चन्द्रमा के समान राहु के बिना कान्ति होती है

22

तृणीकृतत्रिजगतां महतामभिधेयताम् | स याति कल्पविटपी नभसीव दिवौकसाम् || २२ ||

tṛṇīkṛtatrijagatāṃ mahatāmabhidheyatām | sa yāti kalpaviṭapī nabhasīva divaukasām || 22 ||

English

He who considers the three worlds as insignificant attains the status of the great ones | He becomes like a wish-fulfilling tree in the sky for the gods

हिन्दी

जो तीनों जगतों को तृण के समान समझता है, वह महानों की स्थिति को प्राप्त होता है | वह देवताओं के लिए आकाश में कल्पवृक्ष के समान हो जाता है

23

भोगानां द्वेषणेनान्तर्लज्जमानो मनस्यपि | भोगानामप्यसंपत्त्या परमं परितुष्यति || २३ ||

bhogānāṃ dveṣaṇenāntarlajjamāno manasyapi | bhogānāmapyasaṃpattyā paramaṃ parituṣyati || 23 ||

English

Feeling ashamed within due to the hatred of enjoyments | He is supremely content even without the attainment of enjoyments

हिन्दी

भोगों के द्वेष के कारण अन्तर्मन में लज्जित होकर | भोगों के अभाव में भी वह परम संतुष्ट होता है

24

स्वा एवोपहसत्यन्तस्तरुणीस्तरलक्रियाः | खेदस्मेरमुखो जातीर्जातिस्मर इवाधमः || २४ ||

svā evopahasatyantastaruṇīstaralakriyāḥ | khedasmeramukho jātīrjātismara ivādhamaḥ || 24 ||

English

He laughs at his own actions within | With a face full of sorrow, he appears like a fallen one remembering his past

हिन्दी

वह अपने कर्मों पर अन्तर्मन में हँसता है | दुःख से भरे मुख से वह पूर्वजन्म की स्मृति के साथ पतित के समान लगता है

25

अथ तं द्रष्टुमायान्ति सौहार्देनैव साधवः | भूमाविवोदितं चन्द्रं विस्मयोत्फुल्ललोचनाः || २५ ||

atha taṃ draṣṭumāyānti sauhārdenaiva sādhavaḥ | bhūmāvivotitaṃ candraṃ vismayotphullalocanāḥ || 25 ||

English

Then the virtuous ones come to see him with affection | Like the moon risen on the earth, with eyes full of wonder

हिन्दी

तब साधु लोग उसे देखने के लिए स्नेह से आते हैं | पृथ्वी पर उदित चन्द्रमा के समान, आश्चर्य से भरे नेत्रों से

26

नित्यानादृतभोगोऽसौ ततोऽप्युचितया धिया प्राप्तमप्युचितारम्भं भोगं न बहुमन्यते || २६ ||

nityānādṛtabhogo'sau tato'pyucitayā dhiyā prāptamapyucitārambhaṃ bhogaṃ na bahumanyate || 26 ||

English

The one who is always indifferent to enjoyment, even with the right mind, does not value the enjoyment that has been obtained, even if it is appropriate.

हिन्दी

जो हमेशा भोग की ओर उदासीन रहता है, वह सही मन से भी प्राप्त हुए उचित भोग को भी महत्व नहीं देता।

27

पूर्वं संसृतिवैरस्यमन्तरेवोदितात्मनः जायते जीर्णजाड्यस्य पाकादिव शरत्तरोः || २७ ||

pūrvaṃ saṃsṛtivairasyamantarevoditātmanaḥ jāyate jīrṇajāḍyasya pākādiva śarattaroḥ || 27 ||

English

Previously, the enmity of transmigration arises within the self, like the ripening of old age and decay, similar to the autumn season.

हिन्दी

पहले, पुनर्जन्म की वैरता आत्मा में उत्पन्न होती है, जैसे बुढ़ापे और जड़ता का पकना, शरद ऋतु की तरह।

28

ततः सज्जनसंपर्कमुदर्कश्रेयसे स्वयम् करोति स्वस्थतागृध्रुर्भिषगाश्रयणं यथा || २८ ||

tataḥ sajjanasamparkamudarkaśreyase svayam karoti svasthatāgṛdhruḥbhiṣagāśrayaṇaṃ yathā || 28 ||

English

Then, one naturally seeks the company of good people for the highest good, just as a sick person seeks a physician for well-being.

हिन्दी

तब, कोई स्वाभाविक रूप से उच्चतम कल्याण के लिए सज्जनों के साथ संपर्क करता है, जैसे कि एक बीमार व्यक्ति अपने स्वास्थ्य के लिए चिकित्सक की शरण लेता है।

29

तेनोदारमतिर्भूत्वा शास्त्रार्थेषु निमज्जति महान्महाप्रसन्नेषु सरःस्विव महागजः || २९ ||

tenodāramatirbhūtvā śāstrārtheṣu nimajjati mahānmahāprasanneṣu saraḥsviva mahāgajaḥ || 29 ||

English

Thus, becoming wise, one immerses oneself in the meanings of the scriptures, like a great elephant in a vast, clear lake.

हिन्दी

इस प्रकार, बुद्धिमान होकर, कोई शास्त्रों के अर्थों में डूब जाता है, जैसे कि एक बड़ा हाथी एक विशाल, स्वच्छ तालाब में।

30

सज्जनो हि समुत्तार्य विपद्भ्यो निकटस्थितम् नियोजयति संपत्सु स्वालोकेष्विव भास्करः || ३० ||

sajjano hi samuttārya vipadbhyo nikaṭasthitam niyojayati saṃpatsu svālokeṣviva bhāskaraḥ || 30 ||

English

Indeed, a good person, having rescued someone from nearby dangers, places them in prosperity, just as the sun places beings in their own worlds.

हिन्दी

वास्तव में, एक सज्जन व्यक्ति, किसी को निकट के खतरों से बचाकर, उसे समृद्धि में स्थापित करता है, जैसे कि सूर्य अपने लोकों में प्राणियों को स्थापित करता है।

31

परस्वादानविरतिः पूर्वमेव प्रवर्तते | विवेकिनो निजार्थेषु संतोषश्चोपजायते || ३१ ||

parasvādānaviratiḥ pūrvameva pravartate | vivekino nijārtheṣu saṃtoṣaścopajāyate || 31 ||

English

One should first refrain from taking others' possessions. Then, the wise person finds contentment in their own affairs.

हिन्दी

पहले दूसरों की वस्तुओं को लेना छोड़ देना चाहिए। फिर, बुद्धिमान व्यक्ति अपने कामों में संतोष पाता है।

32

परस्वादानविरतः संतोषामृतनिर्भरः | विवेकी क्रमशः स्वार्थानप्युपेक्षितुमिच्छति || ३२ ||

parasvādānavirataḥ saṃtoṣāmṛtanirbharaḥ | vivekī kramaśaḥ svārthānapyupekṣitumicchati || 32 ||

English

Having refrained from taking others' possessions and being filled with the nectar of contentment, the wise person gradually wishes to renounce even their own interests.

हिन्दी

दूसरों की वस्तुओं को लेने से बचने के बाद और संतोष के अमृत से भरे होने के बाद, बुद्धिमान व्यक्ति धीरे-धीरे अपने ही हितों को त्यागना चाहता है।

33

ददाति कणपिण्याकशाकाद्यपि हि याचते | तेनैवाभ्यासयोगेन स्वमांसानि ददात्यसौ || ३३ ||

dadāti kaṇapiṇyākaśākādyapi hi yācate | tenaivābhyāsayogena svamāṃsāni dadātyasau || 33 ||

English

One who gives even small things like grains or vegetables when asked, through the practice of giving, eventually gives away even their own flesh.

हिन्दी

जो व्यक्ति माँगने पर छोटी-छोटी चीजें जैसे अनाज या सब्जियाँ देता है, दान करने के अभ्यास से, अंततः अपना ही मांस दे देता है।

34

नूनं विलयचित्तानां विवेकमनुधावताम् | मौर्ख्यं लघुत्वमायाति धावतामिव गोष्पदम् || ३४ ||

nūnaṃ vilayacittānāṃ vivekamanudhāvatām | maurkhyam laghutvamāyāti dhāvatāmiva goṣpadam || 34 ||

English

Certainly, for those whose minds are dissolved in discernment and who pursue wisdom, foolishness becomes light, just as a cow's hoof becomes light while running.

हिन्दी

निश्चित रूप से, जिनके मन विवेक में विलीन हो गए हैं और जो बुद्धिमत्ता का अनुसरण करते हैं, उनके लिए मूर्खता हल्की हो जाती है, जैसे दौड़ती गाय का खुर हल्का हो जाता है।

35

परार्थादानविरतिं पूर्वमभ्यस्य यत्नतः | आहर्तव्या विवेकेन ततः स्वार्थेष्वरक्तता || ३५ ||

parārthādānaviratiṃ pūrvamabhyasya yatnataḥ | āhartavyā vivekena tataḥ svārtheṣvaraktatā || 35 ||

English

One should first diligently practice refraining from taking others' possessions. Then, with discernment, one should cultivate detachment from their own interests.

हिन्दी

पहले दूसरों की वस्तुओं को लेने से बचने का अभ्यास मेहनत से करना चाहिए। फिर, बुद्धिमत्ता से, अपने ही हितों से विरक्ति विकसित करनी चाहिए।

36

ततो भोगनिरासेन सह स्वार्थनिराकृतिः| परमायै सुविश्रान्त्यै क्रियते कृतिभिः क्रमात् || ३६ ||

tato bhoganirāsena saha svārthanirākṛtiḥ| paramāyai suviśrāntyai kriyate kṛtibhiḥ kramāt || 36 ||

English

Then, through the elimination of enjoyment and the renunciation of self-interest, one gradually attains supreme rest through actions.

हिन्दी

तब, भोग के त्याग और स्वार्थ की निराकृति के साथ, क्रमशः कृतियों द्वारा परम विश्रांति प्राप्त होती है।

37

न तादृशं जगत्यस्मिन्दुःखं नरककोटिषु| यादृशं यावदायुष्कमर्थोपार्जनशासनम् || ३७ ||

na tādṛśaṃ jagatyasminduḥkhaṃ narakakoṭiṣu| yādṛśaṃ yāvadāyuṣkamarhopārjanśāsanam || 37 ||

English

There is no such suffering in this world or even in countless hells as the rule of acquiring wealth for as long as one lives.

हिन्दी

इस जगत में या अनगिनत नरकों में ऐसा कोई दुःख नहीं है जैसा जीवन भर धन अर्जित करने का नियम है।

38

आसने शयने याने गमने रमणे जने| आधिचिन्तापरा एव ननु मूढा विदन्तु ताम् || ३८ ||

āsane śayane yāne gamane ramaṇe jane| ādhicintāparā eva nanu mūḍhā vidantu tām || 38 ||

English

In sitting, sleeping, traveling, walking, enjoying, and among people, they are always engrossed in worries. Indeed, let the foolish know this.

हिन्दी

बैठने, सोने, यात्रा करने, चलने, आनंद लेने और लोगों में, वे हमेशा चिंताओं में डूबे रहते हैं। निश्चित रूप से, मूर्खों को यह जानना चाहिए।

39

नन्वर्था विततानर्थाः संपदः संततापदः| भोगा भवमहारोगा विपरीतेन भाविताः || ३९ ||

nanvarthā vitatānarthāḥ saṃpadaḥ saṃtatāpadaḥ| bhogā bhavamahārogā viparītena bhāvitāḥ || 39 ||

English

Indeed, wealth is the cause of many misfortunes, possessions are the cause of continuous suffering, and enjoyments are the cause of great diseases of existence, all of which are experienced in the opposite manner.

हिन्दी

निश्चित रूप से, धन अनेक दुर्भाग्यों का कारण है, संपत्ति निरंतर दुःख का कारण है, और भोग अस्तित्व के महान रोगों का कारण है, जो सब विपरीत ढंग से अनुभव किए जाते हैं।

40

तावन्नायाति वैरस्यं चिन्ताविषयजृम्भणैः| यावदर्थमहानर्थो न कदर्थार्थमर्थ्यते || ४० ||

tāvannāyāti vairasyaṃ cintāviṣayajṛmbhaṇaiḥ| yāvadarthamahānartho na kadarthārthamarthyate || 40 ||

English

Enmity does not arise as long as one is engrossed in the expansion of thoughts about wealth. As long as wealth is considered the greatest wealth, it is not valued as worthless.

हिन्दी

जब तक कोई धन के विचारों में विस्तार करने में लगा है, तब तक वैर नहीं उत्पन्न होता। जब तक धन को सबसे बड़ा धन माना जाता है, तब तक उसे निरर्थक नहीं माना जाता।

41

अनुत्तमसुखं यस्मै चिराय परिरोचते | जगत्तृणशिखादृष्ट्या सोऽर्थं पश्यतु शाम्यतु || ४१ ||

anuttamasukhaṃ yasmai cirāya parirocate | jagattṛṇaśikhādṛṣṭyā so'rthaṃ paśyatu śāmyatu || 41 ||

English

May one who finds supreme happiness in the world for a long time, see the essence of life with the vision of a blade of grass and be at peace.

हिन्दी

जिसे चिरकाल तक अनुत्तम सुख प्राप्त हो, वह जगत् को तृण की शिखा की दृष्टि से देखे और शान्त हो जाए।

42

भूरिभावविकाराणां जरामरणकर्मणाम् | दैन्यदौरात्म्यदाहानामर्थः सार्थ इति स्मृतः || ४२ ||

bhūribhāvavikārāṇāṃ jarāmarṇakarmaṇām | dainyadaurātmyadāhānāmarthaḥ sārtha iti smṛtaḥ || 42 ||

English

The essence of the numerous transformations, aging, death, and actions, as well as the sufferings of poverty, self-doubt, and burning desires, is considered to be the true essence.

हिन्दी

अनेक परिवर्तनों, वृद्धावस्था, मृत्यु, और कर्मों का सार, साथ ही दरिद्रता, आत्म-संदेह, और जलती इच्छाओं का दुःख भी सार माना जाता है।

43

अस्मिञ्जगति जन्तूनां जरामरणशालिनाम् | अजरामरणं कर्तुं संतोषोऽस्ति रसायनम् || ४३ ||

asmijjagati jantūnāṃ jarāmaraṇaśālinām | ajarāmaraṇaṃ kartuṃ saṃtoṣo'sti rasāyanam || 43 ||

English

In this world, for beings who are subject to aging and death, contentment is the elixir that brings immortality.

हिन्दी

इस जगत् में, जो जीव वृद्धावस्था और मृत्यु के अधीन हैं, उनके लिए संतोष ही अमरता देने वाला अमृत है।

44

वसन्तो नन्दनोद्यानमिन्दुरप्सरसः स्मृताः | इत्येकतः समुदितं संतोषामृतमेकतः || ४४ ||

vasanto nandanodyānamindurapsarasaḥ smṛtāḥ | ityekataḥ samuditaṃ saṃtoṣāmṛtamekataḥ || 44 ||

English

Spring, the garden of Nandana, the moon, and the celestial nymphs are remembered on one side, while the elixir of contentment is remembered on the other side.

हिन्दी

वसंत, नन्दन उद्यान, चंद्रमा, और अप्सराएँ एक ओर याद की जाती हैं, जबकि संतोष का अमृत दूसरी ओर याद किया जाता है।

45

सरसः प्रावृषेवान्तः संतोषेणैव पूर्णता | गम्भीरां शीतलां हृद्यां प्रसन्नां रसशालिनीम् || ४५ ||

sarasaḥ prāvṛṣevāntaḥ saṃtoṣeṇaiva pūrṇatā | gambhīrāṃ śītalāṃ hṛdyāṃ prasannāṃ rasaśālinīm || 45 ||

English

Just as a lake is full during the rainy season, so too is contentment the source of completeness, depth, coolness, delight, clarity, and richness.

हिन्दी

जैसे एक तालाब वर्षा ऋतु में भर जाता है, वैसे ही संतोष पूर्णता, गहराई, ठंडक, आनंद, स्पष्टता, और समृद्धि का स्रोत है।

46

साधुरोजस्वितामेत्य संतोषेणैव राजते | सुपुष्पितवनाकारो वसन्तेनेव पादपः || ४६ ||

sādhurojasvitāmetya saṃtoṣeṇaiva rājate | supuṣpitavanākāro vasanteneva pādapaḥ || 46 ||

English

A virtuous person shines with contentment, like a tree in full bloom in the spring.

हिन्दी

साधु पुरुष संतोष से ही चमकता है, जैसे वसंत ऋतु में खिला हुआ वन का वृक्ष।

47

पादपीठपरामर्शपिष्टकीटवदीहते | दीनप्रकृतिरर्थार्थी दुःखाद्दुःखान्तरं व्रजेत् || ४७ ||

pādapīṭhaparāmarśapiṣṭakīṭavadīhate | dīnaprakṛtirarthārthī duḥkhāddhuḥkhāntaraṃ vrajet || 47 ||

English

A person who is poor and seeks wealth is like a worm in a tree's bark, moving from one misery to another.

हिन्दी

एक गरीब व्यक्ति जो धन की खोज करता है, वह वृक्ष की छाल में एक कीट की तरह होता है, जो एक दुःख से दूसरे दुःख में बढ़ता है।

48

कल्लोलविकलाः क्षुब्धसमुद्रपतिता इव | नाप्नुवन्ति स्थितिं स्वस्थां विकृताकृतयोऽर्थिनः || ४८ ||

kallolavikalāḥ kṣubdhasamudrapatitā iva | nāpnuvanti sthitiṃ svasthāṃ vikṛtākṛtayo'rthinaḥ || 48 ||

English

Those who are disturbed and seek wealth are like the waves in a turbulent sea, unable to find stability.

हिन्दी

जो लोग विचलित हैं और धन की खोज करते हैं, वे उफनते समुद्र की लहरों की तरह होते हैं, जो स्थिरता नहीं पा सकते।

49

संपद प्रमदाश्चैव तरङ्गोत्तुङ्गभङ्गुराः | कस्तास्वहिफणच्छत्रच्छायासु रमते बुधः || ४९ ||

saṃpad pramadāścaiva taraṅgottuṅgabhaṅgurāḥ | kastāsvahiphṇacchatracchāyāsu ramate budhaḥ || 49 ||

English

Wealth and pleasures are like the high and unstable waves of the sea. Who would enjoy them, knowing their unstable nature?

हिन्दी

धन और सुख समुद्र की उठती-गिरती लहरों की तरह होते हैं। ऐसे में कौन बुद्धिमान व्यक्ति उन्हें भोगेगा, जानते हुए कि वे अस्थिर हैं?

50

अर्थोपार्जनरक्षाणां जानन्नपि कदर्थनाम् | यः करोति स्पृहां मूढो नृपशुं तं न संस्पृशेत् || ५० ||

arthopārjanarakṣāṇāṃ jānannapi kadarthanām | yaḥ karoti spṛhāṃ mūḍho nṛpaśuṃ taṃ na saṃspṛśet || 50 ||

English

One who knows the futility of acquiring and protecting wealth but still desires it is foolish. Such a person should not be associated with.

हिन्दी

जो धन की प्राप्ति और संरक्षण की व्यर्थता जानता है फिर भी उसकी इच्छा रखता है, वह मूर्ख है। ऐसे व्यक्ति का संपर्क नहीं करना चाहिए।

51

मनसो बाह्यमारम्भमान्तरं च लुनाति यः| समं वैतृष्ण्यदात्रेण तस्य क्षेत्रं प्रकाशते|| ५१ ||

manaso bāhyamārambhamāntaraṃ ca lunāti yaḥ| samaṃ vaitṛṣṇyadātreṇa tasya kṣetraṃ prakāśate|| 51 ||

English

He who renounces both external and internal attachments, and remains equanimous with a sense of detachment, his true nature becomes manifest.

हिन्दी

जो बाह्य और आन्तरिक आसक्तियों को त्याग देता है और समभाव से वैराग्य के साथ रहता है, उसका सच्चा स्वरूप प्रकट होता है।

52

जगत्त्वमज्ञसंबुद्धं ज्ञो विदन्नसदेव यत्| सतीव तत्र स्फुरति तदनभ्यासजृम्भितम्|| ५२ ||

jagattvamajñasaṃbuddhaṃ jñō vidannasadeva yat| satīva tatra sphurati tadanabhyāsajṛmbhitam|| 52 ||

English

The wise one, knowing the world to be ignorant, perceives the unreal as real. That which is not practiced appears as real.

हिन्दी

विद्वान् जो जगत् को अज्ञानी समझता है, वह असत् को सत् समझता है। जो अभ्यास नहीं किया जाता है, वह सत् के रूप में प्रकट होता है।

53

संसारनिर्वेददशामुपेत्य सत्संगमं शास्त्रमुपेत्य तेन| शास्त्रार्थभावेन निरस्य भोगान्वैतृष्ण्यदार्ढ्यात्परमार्थमेति|| ५३ ||

saṃsāranirvedadaśāmupetya satsaṃgamaṃ śāstramupetya tena| śāstrārthabhāvena nirasya bhogānvaitṛṣṇyadārḍhyātparamārthameti|| 53 ||

English

Having reached the state of dispassion towards the world, one should seek the company of the wise and study the scriptures. By understanding the essence of the scriptures, one should renounce worldly pleasures and attain the supreme truth through steadfast detachment.

हिन्दी

संसार से वैराग्य की दशा में पहुँचकर, सत्संग और शास्त्रों का सहारा लेना चाहिए। शास्त्रों के अर्थ को समझकर, भोगों को त्याग कर, स्थिर वैराग्य से परमार्थ को प्राप्त करना चाहिए।

← Chapter 46Chapter 48 →