Nirvāṇa II, Chapter 46 निर्वाण

Book 7 of the Yoga Vasishtha, chapter 46 — verses 1–24 (24 in all). Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | परमार्थफले ज्ञाते मुक्तौ परिणतिं गते | बोधोऽप्यसद्भवत्याशु परमार्थो मनोमृगः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | paramārthaphale jñāte muktau pariṇatiṃ gate | bodho'pyasadbhavatyāśu paramārtho manomṛgaḥ || 1 ||

English

Shri Vasistha said: When the ultimate truth is known and liberation is attained, even the knowledge becomes non-existent quickly, the ultimate truth is like a deer of the mind.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जब परम सत्य का ज्ञान हो जाता है और मुक्ति प्राप्त हो जाती है, तो ज्ञान भी शीघ्र ही असत् हो जाता है, परम सत्य मन का मृग है।

2

क्वापि सा मृगता याति प्रक्षीणस्नेहदीपवत् | परमार्थदशैवास्ते तत्रानन्तावभासिनी || २ ||

kvāpi sā mṛgatā yāti prakṣīṇasnehadīpavat | paramārthadaśaivāste tatrānantāvabhāsinī || 2 ||

English

That deer-like nature goes somewhere, like a lamp with exhausted oil. The state of ultimate truth alone exists there, shining infinitely.

हिन्दी

वह मृग-जैसी प्रकृति कहीं चली जाती है, जैसे तेल समाप्त हो चुके दीपक की तरह। परम सत्य की दशा ही वहां विद्यमान है, अनन्त रूप से चमकती हुई।

3

ध्यानद्रुमफलप्राप्तौ बोधतामागतं मनः | वज्रसारां स्थितिं धत्ते छिन्नपक्ष इवाचलः || ३ ||

dhyānadrumaphalaprāptau bodhatāmāgataṃ manaḥ | vajrasārāṃ sthitiṃ dhatte chinnapakṣa ivācalaḥ || 3 ||

English

In the attainment of the fruit of the tree of meditation, the mind reaches the state of knowledge. It attains a state as firm as a diamond, like a mountain with its wings cut off.

हिन्दी

ध्यान के वृक्ष के फल की प्राप्ति में, मन ज्ञान की अवस्था तक पहुंचता है। यह हीरे की तरह दृढ़ अवस्था प्राप्त करता है, जैसे पंख कटे हुए पर्वत की तरह।

4

मनस्ता क्वापि संयाति तिष्ठत्यच्छैव बोधता | निर्बाधा निर्विभागा च सर्वाऽखर्वात्मिका सती || ४ ||

manastā kvāpi saṃyāti tiṣṭhatyacchaiava bodhatā | nirbādhā nirvibhāgā ca sarvā'kharvātmikā satī || 4 ||

English

That mind goes somewhere, but the state of knowledge remains pure. It is unobstructed, undivided, and all-pervading, being the essence of everything.

हिन्दी

वह मन कहीं चला जाता है, लेकिन ज्ञान की अवस्था शुद्ध बनी रहती है। यह अवरुद्ध, अविभाजित और सर्वव्यापी है, सब कुछ का सार है।

5

सुविविक्ततया चित्तसत्ता बोधतयोदिता | अनाद्यन्ता भवत्यच्छप्रकाशफलदायिनी || ५ ||

suviviktatayā cittasattā bodhatayoditā | anādyantā bhavatyacchaprakāśaphaladāyinī || 5 ||

English

With clear distinction, the existence of the mind is illuminated by the state of knowledge. It becomes beginningless and endless, bestowing the fruit of pure light.

हिन्दी

स्पष्ट भेद के साथ, मन की अस्तित्व ज्ञान की अवस्था से प्रकाशित होती है। यह अनादि और अनन्त हो जाती है, शुद्ध प्रकाश का फल देती है।

6

स्वयमेव ततस्तत्र निरस्तसकलैषणम् | अनाद्यन्तमनायासं ध्यानमेवावशिष्यते || ६ ||

svayameva tatastatra nirastasakalaiṣaṇam | anādyantamanāyāsaṃ dhyānamevāvaśiṣyate || 6 ||

English

Then, naturally, all desires are eliminated, and only meditation remains, which is endless, effortless.

हिन्दी

तब स्वयं ही सभी इच्छाओं का नाश हो जाता है और केवल ध्यान ही शेष रहता है, जो अनादि, अनन्त और अनायास है।

7

यावन्नाधिगतं ब्रह्म न विश्रान्तं परे पदे | तावत्तन्मननत्वेन न ध्यानमवगम्यते || ७ ||

yāvannādhigataṃ brahma na viśrāntaṃ pare pade | tāvattanmanatvena na dhyānamavagamyate || 7 ||

English

Until Brahman is realized and one is not rested in the supreme state, meditation is not considered to be attained.

हिन्दी

जब तक ब्रह्म की प्राप्ति नहीं होती और परम पद में विश्राम नहीं होता, तब तक ध्यान प्राप्त नहीं माना जाता।

8

परमार्थैकतामेन्य न जाने क्व मनो गतम् | क्व वासना क्व कर्माणि क्व हर्षामर्षसंविदः || ८ ||

paramārthaiakatāmenya na jāne kva mano gatam | kva vāsanā kva karmāṇi kva harṣāmarṣasaṃvidaḥ || 8 ||

English

I do not know where the mind has gone, where the desires are, where the actions are, and where the feelings of joy and anger are.

हिन्दी

मैं नहीं जानता कि मन कहाँ चला गया, वासनाएँ कहाँ हैं, कर्म कहाँ हैं, और हर्ष और अमर्ष की भावनाएँ कहाँ हैं।

9

केवलं दृश्यते योगी गतो ध्यानैकनिष्ठताम् | स्थितो वज्रसमाधाने विपक्ष इव पर्वतः || ९ ||

kevalaṃ dṛśyate yogī gato dhyānaikanisthtām | sthito vajrasamādhāne vipakṣa iva parvataḥ || 9 ||

English

The yogi is seen to have attained the state of single-pointed meditation, standing firm in the diamond-like samadhi, like an immovable mountain.

हिन्दी

योगी एकाग्र ध्यान की अवस्था प्राप्त करता हुआ दिखाई देता है, हीरे जैसे समाधि में स्थिर, एक अचल पर्वत की तरह।

10

विरसाखिलभोगस्य प्रशान्तेन्द्रियसंविदः | नीरसाशेषदृश्यस्य स्वात्मारामस्य योगिनः || १० ||

virasākhilabhogasya praśāntendriyasaṃvidaḥ | nīrasāśeṣadṛśyasya svātmārāmasya yoginaḥ || 10 ||

English

The yogi who finds joy in the self, for whom all enjoyments are tasteless, whose senses are calm, and who sees all perceptions as tasteless.

हिन्दी

जिस योगी के लिए सभी भोग निरास हैं, जिसकी इंद्रियाँ शांत हैं, और जो सभी दृश्य को निरास देखता है, वह आत्माराम योगी है।

11

क्रमेण विगलद्वृत्तेर्बलाद्विश्रान्तिमीयुषः | अर्थायातं समाधानं केन नाम विचार्यते || ११ ||

krameṇa vigaladvṛtterbalādviśrāntimīyuṣaḥ | arthāyātaṃ samādhānaṃ kena nāma vicāryate || 11 ||

English

Gradually, as the mind's activities cease and it finds rest through force, one wonders by what means this state of concentration has been attained.

हिन्दी

धीरे-धीरे, जैसे-जैसे मन की गतिविधियाँ समाप्त होती हैं और वह बलपूर्वक विश्राम पाता है, तब यह सोचा जाता है कि इस एकाग्रता की अवस्था कैसे प्राप्त हुई।

12

तावद्विषयवैरस्यं भावयन्त्युचिताशयाः | न पश्यन्त्येव तान्यावद्भोगांश्चित्रनरो यथा || १२ ||

tāvadvīṣayavairasyaṃ bhāvantyucitāśayāḥ | na paśyantyeva tānyāvadbhogāṃścitranaro yathā || 12 ||

English

Until then, those with pure minds cultivate aversion to sense objects. They do not see those enjoyments, just as a wise person does not see them.

हिन्दी

तब तक, जिनके मन शुद्ध हैं, वे इंद्रियों के विषयों से विरक्ति पैदा करते हैं। वे उन भोगों को नहीं देखते, जैसे कि एक बुद्धिमान व्यक्ति उन्हें नहीं देखता।

13

अपश्यञ्जागतानर्थान्निर्वासनतयात्मवान् | बलाद्वज्रसमाधाने त्वन्येनेव निवेश्यते || १३ ||

apaśyañjāgatānarthānnirvāsanatayātmavān | balādvajrasamādhāne tvanyeneva niveśyate || 13 ||

English

Without seeing the worldly objects, the self-controlled one is forcibly established in the state of concentration, as if by another.

हिन्दी

दुनिया की वस्तुओं को न देखकर, आत्मसंयमी व्यक्ति बलपूर्वक एकाग्रता की अवस्था में स्थापित होता है, मानो किसी दूसरे द्वारा।

14

प्रावृषीव नदीपूरो यः समाधिरुपस्थितः | बलादेव तमायातं भूयश्चलति नो मनः || १४ ||

prāvṛṣīva nadīpūro yaḥ samādhirupasthitaḥ | balādeva tamāyātaṃ bhūyaścalati no manaḥ || 14 ||

English

Like a river swollen by rain, the state of concentration that has been forcibly attained, the mind becomes even more restless.

हिन्दी

मानसून के पानी से भरी नदी की तरह, जो एकाग्रता की अवस्था बलपूर्वक प्राप्त हुई है, मन और भी अधिक अशांत हो जाता है।

15

सर्वार्थशीतलत्वेन बलाद्ध्याने यदाऽऽगतम् | ज्ञानाद्विषयवैरस्य स समाधिर्हि नेतरः || १५ ||

sarvārthaśītalatvena balāddhyāne yadā''gatam | jñānādviṣayavairasya sa samādhirhi netaraḥ || 15 ||

English

When, through the coolness of all objects, the mind is forcibly engaged in meditation, that concentration arising from knowledge and aversion to sense objects is indeed true concentration.

हिन्दी

जब, सभी वस्तुओं की शीतलता के द्वारा, मन बलपूर्वक ध्यान में लगा होता है, तब ज्ञान और इंद्रियों के विषयों से विरक्ति से उत्पन्न हुई एकाग्रता वास्तव में सच्ची एकाग्रता है।

16

दृढं विषयवैरस्यमेव ध्यानमुदाहृतम् | तदेव परिपाकेन वज्रसारं भवत्यलम् || १६ ||

dṛḍhaṃ viṣayavairasyameva dhyānamudāhṛtam | tadeva paripākena vajrasāraṃ bhavaty alam || 16 ||

English

Firm detachment from worldly objects is called meditation. That itself, through maturity, becomes as hard as a diamond.

हिन्दी

दृढ़ विषय वैराग्य ही ध्यान कहलाता है | वही परिपक्वता के साथ हीरे के समान कठोर हो जाता है ||

17

तदेतद्भोगवैतृष्ण्यं ध्यानमङ्कुरितं हि तत् | तदेव पीठबन्धेन बद्धं भवति बन्धुरम् || १७ ||

tadetadbhogavaitṛṣṇyaṃ dhyānamankuritaṃ hi tat | tadeva pīṭhabandhena baddhaṃ bhavati bandhuram || 17 ||

English

This desire for enjoyment is the seed of meditation. That itself, when bound by the seat, becomes pleasant.

हिन्दी

यह भोग की इच्छा ध्यान का बीज है | वही, जब आसन से बंधा होता है, सुखद हो जाता है ||

18

सम्यग्ज्ञानं समुच्छूनं सदैवोज्झिऽतवासनम् | ध्यानं भवति निर्वाणमानन्दपदमागतम् || १८ ||

samyagjñānaṃ samucchūnaṃ sadaivojjhitavāsanam | dhyānaṃ bhavati nirvāṇamānandapadamāgatam || 18 ||

English

Right knowledge, completely purified, always free from desires, becomes meditation leading to nirvana, the state of bliss.

हिन्दी

सही ज्ञान, पूर्ण रूप से शुद्ध, हमेशा इच्छाओं से मुक्त, ध्यान बन जाता है जो निर्वाण, आनंद की अवस्था को प्राप्त होता है ||

19

अस्ति चेद्भोगवैतृष्ण्यं किमन्यद्ध्यानदुर्धिया | नास्ति चेद्भोगवैतृष्ण्यं किमन्यद्ध्यानदुर्धिया || १९ ||

asti cedbhogavaitṛṣṇyaṃ kimanyaddhyānadurdhiyā | nāsti cedbhogavaitṛṣṇyaṃ kimanyaddhyānadurdhiyā || 19 ||

English

If there is a desire for enjoyment, what else is difficult in meditation? If there is no desire for enjoyment, what else is difficult in meditation?

हिन्दी

अगर भोग की इच्छा है, तो ध्यान में और क्या कठिन है? अगर भोग की इच्छा नहीं है, तो ध्यान में और क्या कठिन है?

20

दृश्यस्वदनमुक्तस्य सम्यग्ज्ञानवतो मुनेः | निर्विकल्पं समाधानमविरामं प्रवर्तते || २० ||

dṛśyasvadanamuktasya samyagjñānavato muneḥ | nirvikalpaṃ samādhānamavirāmaṃ pravartate || 20 ||

English

For the sage who is liberated from the enjoyment of the seen, who possesses right knowledge, uninterrupted, non-dualistic meditation arises.

हिन्दी

जो संत दृश्य भोग से मुक्त है, जिसके पास सही ज्ञान है, उसके लिए अविरत, अद्वैत समाधि उत्पन्न होती है ||

21

यस्मै न स्वदते दृश्यं स संबुद्ध इति स्मृतः | न स्वदन्ते यदा भोगाः सम्यग्बोधस्तथोदितः || २१ ||

yasmai na svadate dṛśyaṃ sa saṃbuddha iti smṛtaḥ | na svadante yadā bhogāḥ samyagbodhastathoditaḥ || 21 ||

English

One who does not find pleasure in worldly objects is considered enlightened. When enjoyments do not satisfy, that is true enlightenment.

हिन्दी

जिसे दृश्य रूप से स्वाद नहीं लगता, वह संबुद्ध कहलाता है | जब भोग स्वाद नहीं देते, तब वह सम्यक् बोध कहलाता है।

22

यस्य स्वभावविश्रान्तिः कथं तस्यास्ति भोगिता | अस्वभावो हि भोगित्वं तत्क्षये तत्कथं कुतः || २२ ||

yasya svabhāvaviśrāntiḥ kathaṃ tasyāsti bhogitā | asvabhāvo hi bhogitvaṃ tatkṣaye tatkathaṃ kutaḥ || 22 ||

English

How can one who is content with their own nature have enjoyment? Enjoyment is contrary to one's nature, so how can it exist when one's nature is destroyed?

हिन्दी

जिसका स्वभाव विश्रांति है, उसके लिए भोग कैसे हो सकता है? भोग स्वभाव के विरुद्ध है, तो जब स्वभाव नष्ट हो जाता है, तो भोग कैसे हो सकता है?

23

श्रुतपाठजपान्तेषु समाधिनिरतो भवेत् | समाधिविरतः श्रान्तः श्रुतपाठजपाञ्छ्रयेत् || २३ ||

śrutapāṭhajapānteṣu samādhinirato bhavet | samādhivirataḥ śrāntaḥ śrutapāṭhajapāñchrayet || 23 ||

English

One should be devoted to meditation at the end of studying, reciting, and chanting. If one is tired of meditation, one should seek refuge in studying, reciting, and chanting.

हिन्दी

पढ़ने, पाठ करने और जप करने के बाद ध्यान में लगे रहना चाहिए | यदि ध्यान से थक जाए तो पढ़ने, पाठ करने और जप करने में शरण लेनी चाहिए।

24

निर्वाणमामीत निरस्तखेदं समस्तशङ्कास्तमयाभिरामम् | सुषुप्तसौम्यं समशान्तचित्तं शरद्धनाभोगविशुद्धमन्तः || २४ ||

nirvāṇamāmīta nirastakhedaṃ samastashaṅkāstamayābhirāmam | suṣuptsasauṃyaṃ samaśāntacittaṃ śraddhanābhogaviśuddhamantaḥ || 24 ||

English

Nirvana is attained by removing all fatigue, dispelling all doubts, and being filled with inner peace. It is like deep sleep, calm, with a peaceful mind, and purified by faith and enjoyment.

हिन्दी

निर्वाण प्राप्त होता है थकान को दूर करके, सभी शंकाओं को दूर करके, और अंतर से शांति से भरकर। यह गहरी नींद की तरह है, शांत, शांत मन के साथ, और श्रद्धा और भोग से शुद्ध।

← Chapter 45Chapter 47 →