Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 43 — 68 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | अहंतादिजगच्चेदं परिज्ञानादसत्यताम् | याति सानुभवो मोहात्सत्यमेवान्यथाधियाम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ahaṃtādijagaccedaṃ parijñānādasatyatām | yāti sānubhavo mohātsatyamevānyathādhiyām || 1 ||

English

Sri Vasistha said: This world, which begins with the sense of 'I', becomes unreal through true knowledge. The experience of reality arises from delusion, otherwise it is perceived as real.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: यह जगत, जो 'मैं' की भावना से शुरू होता है, सच्चे ज्ञान से असत्य हो जाता है। वास्तविकता का अनुभव भ्रम से उत्पन्न होता है, अन्यथा यह सत्य के रूप में दिखाई देता है।

2

अज्ञानज्वरमुक्तस्य बोधशीतलितात्मनः | एतदेव भवेच्चिह्नं यद्भोगाम्बु न रोचते || २ ||

ajñānajvaramuktasya bodhaśītalitātmanaḥ | etadeva bhaveccihnaṃ yadbhogāmbu na rocate || 2 ||

English

For one who is freed from the fever of ignorance and whose self is cooled by knowledge, the sign is that the water of enjoyment does not appeal.

हिन्दी

जो अज्ञान के ज्वर से मुक्त हो गया है और जिसका आत्मा ज्ञान से शीतल हो गया है, उसके लिए चिह्न यह है कि भोग का जल आकर्षक नहीं लगता।

3

अलमन्यैः परिज्ञानैर्वाच्यवाचकविभ्रमैः | अनहंवेदनामात्रं निर्वाणं तद्विभाव्यताम् || ३ ||

alamanyaiḥ parijñānairvācyavācakavibhramaiḥ | anahaṃvedanāmātraṃ nirvāṇaṃ tadvibhāvyatām || 3 ||

English

Enough of other knowledges which are mere confusions of words and meanings. Let nirvana be contemplated as the mere absence of the sense of 'I'.

हिन्दी

अन्य ज्ञानों से बस, जो शब्दों और अर्थों के भ्रम हैं। निर्वाण को उस रूप में ध्यान किया जाए जो 'मैं' की भावना की अनुपस्थिति है।

4

परिज्ञाता यथा स्वप्ने पदार्था रसयन्ति नो | न च सन्ति तथैवास्मिन्नहं जगदिदंभ्रमे || ४ ||

parijñātā yathā svapne padārthā rasayanti no | na ca santi tathaivāsminnahaṃ jagadidaṃbhraṃe || 4 ||

English

Just as objects known in a dream do not give pleasure, so too in this delusion of the world and the 'I', they do not exist.

हिन्दी

जैसे स्वप्न में जाने गए पदार्थ आनंद नहीं देते, वैसे ही इस जगत और 'मैं' के भ्रम में भी वे मौजूद नहीं हैं।

5

यथा स्वभावनाद्यक्षस्तरौ सस्वजनं पुरम् | पश्यत्यसत्यमेवैवं जीवः पश्यति संसृतिम् || ५ ||

yathā svabhāvanādyakṣastarau sasvajanaṃ puraṃ | paśyatyasatyamevaivaṃ jīvaḥ paśyati saṃsṛtim || 5 ||

English

Just as a ghost, by its nature, sees a tree with a city and people, so too the individual soul sees the unreal cycle of existence.

हिन्दी

जैसे एक भूत, अपने स्वभाव के अनुसार, एक पेड़ को एक शहर और लोगों के साथ देखता है, वैसे ही जीवात्मा असत्य जन्म और मृत्यु के चक्र को देखता है।

6

विभ्रमात्मा यथा यक्षो यक्षलोकश्च ते मिथः | सद्रूपौ सुस्थितौ मिथ्या तथाहंत्वजगद्भ्रमौ || ६ ||

vibhramātmā yathā yakṣo yakṣalokashca te mithaḥ | sadrūpau susthitau mithyā tathāhaṃtvajagadbhramau || 6 ||

English

Just as the illusion of a Yaksha (a mythical being) and the world of Yakshas appear real to each other, so too the illusion of the self and the world appear real.

हिन्दी

जैसे यक्ष और यक्षलोक एक-दूसरे के लिए वास्तविक प्रतीत होते हैं, वैसे ही आत्मा और जगत् का भ्रम भी वास्तविक प्रतीत होता है।

7

अनावरणतोऽरण्ये यक्षा विभ्रमरूपिणः | यथा स्फुरन्ति भूतानि तथेमानि चतुर्दश || ७ ||

anāvaraṇato'raṇye yakṣā vibhramarūpiṇaḥ | yathā sphuranti bhūtāni tathemaani chaturdaśa || 7 ||

English

Just as in an uncovered forest, Yakshas appear in illusory forms, so do these fourteen beings manifest.

हिन्दी

जैसे खुले वन में यक्ष भ्रम रूप में प्रकट होते हैं, वैसे ही ये चौदह भूत भी प्रकट होते हैं।

8

भ्रममात्रमहं मिथ्यैवेति बुद्ध्वा विभावयन् | यक्षोऽयक्षत्वमायाति चित्तं चित्तत्त्वतामिदम् || ८ ||

bhramamātramahaṃ mithyaiveti buddhvā vibhāvayan | yakṣo'yakṣatvamāyāti cittaṃ cittattvatāmidam || 8 ||

English

Realizing that the self is merely an illusion and false, the Yaksha attains non-Yaksha-ness, and the mind attains the state of pure consciousness.

हिन्दी

यह समझकर कि आत्मा केवल भ्रम और मिथ्या है, यक्ष अयक्षत्व को प्राप्त होता है, और मन शुद्ध चेतना की अवस्था को प्राप्त होता है।

9

निरस्तकलनाशङ्कं त्यागग्रहणवर्जितम् | अविसारिसमस्तेच्छं शान्तमास्व यथास्थितम् || ९ ||

nirastakalanāśaṅkaṃ tyāgagrahaṇavarjitam | avisārisamastecchaṃ śāntamāsva yathāsthitam || 9 ||

English

Remain calm and as you are, free from the fear of the destruction of time, devoid of attachment and aversion, and with all desires dissolved.

हिन्दी

समय के विनाश के भय से मुक्त, आसक्ति और वैराग्य से रहित, और सभी इच्छाओं को विलीन करके, शांत और जैसे हो वैसे ही रहो।

10

असत्तासंभवं दृश्यं द्रष्ट्रात्मकमिदं ततम् | अथवा नैव द्रष्ट्रात्म सदवाच्यं किमास्यते || १० ||

asattāsaṃbhavaṃ dṛśyaṃ draṣṭrātmakamidaṃ tatam | athavā naiva draṣṭrātma sadavācyaṃ kimāsyate || 10 ||

English

The visible world, which is pervaded by the witnessing self, is unreal and non-existent. Or, if there is no witnessing self, what can be said to exist?

हिन्दी

जो दृश्य जगत् साक्षी आत्मा से व्याप्त है, वह अवास्तविक और असत् है। या, अगर साक्षी आत्मा नहीं है, तो क्या अस्तित्व में है?

11

वसन्तरसपूरस्य यथा विटपगुल्मता | स्वरूपमात्रभरितसंविदः सर्गता तथा || ११ ||

vasantarasapūrasya yathā viṭapagulmatā | svarūpamātrabharitasaṃvidaḥ sargatā tathā || 11 ||

English

Just as the spring season is filled with the essence of new leaves and sprouts, the pure consciousness is filled with the essence of creation.

हिन्दी

जैसे वसन्त ऋतु नए पत्तों और अंकुरों से भरी होती है, वैसे ही शुद्ध चेतना सृष्टि के सार से भरी होती है।

12

यदिदं जगदाभासं शुद्धं चिन्मात्रवेदनम् | कात्रैकता द्विता का वा निर्वाणमलमास्यताम् || १२ ||

yadidaṃ jagadābhāsaṃ śuddhaṃ cinmātravedanam | kātraikatā dvitā kā vā nirvāṇamalamāsyatām || 12 ||

English

If this world is merely an appearance, a pure experience of consciousness, then what is the duality? Let it be absorbed in Nirvana.

हिन्दी

यदि यह संसार केवल एक अभास है, शुद्ध चेतना का अनुभव, तो द्वैत क्या है? यह निर्वाण में विलीन हो जाए।

13

भूयतां चिन्मयव्योम्ना पीयतां परमो रसः | स्थीयतां विगताशङ्कं निर्वाणानन्दनन्दने || १३ ||

bhūyatāṃ cinmayavyomnā pīyatāṃ paramo rasaḥ | sthīyatāṃ vigatāśaṅkaṃ nirvāṇānandanandane || 13 ||

English

May the bliss of Nirvana be experienced, free from doubts, in the vast expanse of consciousness.

हिन्दी

निर्वाण का आनंद चेतना के विस्तृत आकाश में, संदेहों से मुक्त होकर अनुभव हो।

14

किमेतास्वतिशून्यासु संसारारण्यभूमिषु | मानवा वातहरिणा भ्रमथो भ्रान्तबुद्धयः || १४ ||

kimetāsvatiśūnyāsu saṃsārāraṇyabhūmiṣu | mānavā vātahariṇā bhramatho bhrāntabuddhayaḥ || 14 ||

English

Why do humans, with deluded minds, wander like deer chasing the wind in the empty wilderness of the world?

हिन्दी

दुनिया की खाली वनभूमि में हवा के हिरन की तरह क्यों भटकते हैं मानव दुःखी मन वाले?

15

जगत्त्रयमरीच्यम्बु विप्रलब्धान्धबुद्धयः | मा धावत गतव्यग्रमाशयोपह्रताशयाः || १५ ||

jagattrayam arīcyambu vipralabdhāndhabuddhayaḥ | mā dhāvata gatavyagramāśayopahratāśayāḥ || 15 ||

English

Do not run after the mirage of the three worlds, with minds deceived and blinded by desires.

हिन्दी

इच्छाओं से धोखा दिए और अन्धे मन से, तीन लोकों के मृगतृष्णा के पीछे न भागो।

16

रूपालोकमनस्कारमृगतृष्णाम्बुपायिनः | व्यर्थमायासमायूंषि मा मा क्षपयतैणकाः || १६ ||

rūpālokamanaskāramṛgatṛṣṇāmbupāyinaḥ | vyarthamāyāsamāyūṃṣi mā mā kṣapayataiṇakāḥ || 16 ||

English

Do not waste your efforts in vain pursuits of beauty, wealth, and desires, O seekers of worldly pleasures.

हिन्दी

हे विषय भोगों के इच्छुक, रूप, धन और इच्छाओं की व्यर्थ खोज में अपनी शक्ति मत बर्बाद करो।

17

जगद्गन्धर्वनगरगुरुगर्वेण नश्यथ | सुखरूपाणि दुःखानि नाशनायैव पश्यथ || १७ ||

jagadgandharvanagaragurugarveṇa naśyatha | sukharūpāṇi duḥkhāni nāśanāyaiva paśyatha || 17 ||

English

You are being destroyed by the pride of worldly pleasures. See that even pleasures are a form of suffering leading to destruction.

हिन्दी

तुम विषय भोगों के घमंड से नष्ट हो रहे हो। देखो कि सुख भी दुःख का रूप है जो विनाश की ओर ले जाता है।

18

जगत्केशोण्ड्रकभ्रान्त्यै मा महाम्बरमध्यगम् | अवलोकयताभ्रान्ते स्वरूपे परिणम्यताम् || १८ ||

jagatkeśoṇḍrakabhrāntyai mā mahāmbaramadhyagam | avalokayatābhraṇte svarūpe pariṇamyatām || 18 ||

English

Do not enter the great illusion of the world's delusions. Look at the confused one and transform into your true nature.

हिन्दी

संसार के भ्रम की महान भ्रांति में मत प्रवेश करो। भ्रमित को देखो और अपने वास्तविक स्वरूप में परिवर्तित हो जाओ।

19

मानवा वातलोलोच्चपत्रप्राप्ताम्बुभङ्गुर | मानवासु न चास्वन्धगर्भशय्यासु सुप्यताम् || १९ ||

mānavā vātaloloccpatraprāptāmbubhaṅgura | mānavāsu na cāsvandhagarbhaśayyāsu supyatām || 19 ||

English

O humans, do not sleep in the unstable cradles of worldly pleasures. They are as fragile as a drop of water on a lotus leaf.

हिन्दी

हे मनुष्यो, संसार के अस्थिर पलंगों में मत सोओ। वे कमल के पत्ते पर पड़े पानी की बूँद की तरह नाजुक हैं।

20

अविराममनाद्यन्ते स्वभावे शान्तमास्यताम् | द्रष्ट्टदृश्यदशादोषादस्वभावाद्विनश्यताम् || २० ||

avirāmamanādyante svabhāve śāntamāsyatām | draṣṭṭadṛśyadaśādoṣādasvabhāvādvinasyatām || 20 ||

English

Remain peaceful in your eternal nature, which is without beginning or end. The seer and the seen are both flawed; transcend this duality and dissolve into your true nature.

हिन्दी

अपने अनादि और अनंत स्वभाव में शांत रहो। देखने वाला और देखा जाने वाला दोनों ही दोषपूर्ण हैं; इस द्वैत से पार होकर अपने वास्तविक स्वभाव में विलीन हो जाओ।

21

अज्ञावबुद्धः संसारः स हि नास्ति मनागपि | अवशिष्टं च यत्सत्यं तस्य नाम न विद्यते || २१ ||

ajñāvabuddhaḥ saṃsāraḥ sa hi nāsti manāgapi | avaśiṣṭaṃ ca yatsatyaṃ tasya nāma na vidyate || 21 ||

English

The world is perceived due to ignorance; it does not exist even a little. What remains is the truth, which has no name.

हिन्दी

अज्ञान के कारण संसार का बोध होता है; वह थोड़ा भी नहीं है। जो शेष है वह सत्य है, जिसका कोई नाम नहीं है।

22

त्रोटयित्वा तु तृष्णायःशृङ्खलावलितं बलात् | संसारपञ्जरं तिष्ठ सर्वस्योर्ध्वं मृगेन्द्रवत् || २२ ||

troṭayitvā tu tṛṣṇāyaḥśṛṅkhalāvalitaṃ balāt | saṃsārapañjaraṃ tiṣṭha sarvasyaordhvaṃ mṛgendravat || 22 ||

English

Having broken the chains of desire, stand firm in the cage of the world, like a lion, above all.

हिन्दी

इच्छा की शृंखलाओं को तोड़कर, संसार के पिंजरे में सिंह की तरह सबसे ऊपर खड़े रहो।

23

आत्मात्मीयग्रहभ्रान्तिशान्तिमात्रा विमुक्तता | यथा तथा स्थितस्यापि सो स्वसत्तैव योगिनः || २३ ||

ātmātmīyagrahabhrāntiśāntimātrā vimuktatā | yathā tathā sthitasyāpi so svasattaiava yoginaḥ || 23 ||

English

Freedom is merely the cessation of the delusion of grasping 'I' and 'mine'. Even while situated thus, that is the true nature of the yogi.

हिन्दी

मुक्ति केवल 'मैं' और 'मेरा' ग्रहण की भ्रांति की समाप्ति है। ऐसे स्थित होने पर भी, यही योगी की सच्ची प्रकृति है।

24

निर्वाणताऽवासनता पराऽपतापताज्ञता | संसाराध्वनि खिन्नस्य शान्ता विश्रामभूमयः || २४ ||

nirvāṇatā'vāsanatā parā'patāpatājñatā | saṃsārādhvani khinnasya śāntā viśrāmabhūmayaḥ || 24 ||

English

The knowledge of the supreme state of liberation is the peaceful resting place for one who is weary on the path of the world.

हिन्दी

मुक्ति की परम अवस्था का ज्ञान संसार के पथ पर थके हुए व्यक्ति के लिए शांतिपूर्ण विश्राम स्थान है।

25

तज्ज्ञज्ञातो न मूर्खाणां मूर्खज्ञातो न तद्विदाम् | विद्यते जगदर्थोऽसाववाच्यार्थमयो मिथः || २५ ||

tajjñajñāto na mūrkhāṇāṃ mūrkhajñāto na tadvidām | vidyate jagadartho'sāvavācyārthamayo mithaḥ || 25 ||

English

The wise do not know that which is known by fools, and fools do not know that which is known by the wise. The meaning of the world is inexpressible and mutual.

हिन्दी

बुद्धिमान लोग उसे नहीं जानते जो मूर्खों द्वारा जाना जाता है, और मूर्ख उसे नहीं जानते जो बुद्धिमान लोगों द्वारा जाना जाता है। संसार का अर्थ अव्यक्त और परस्पर है।

26

विश्वता भ्रान्तिसंशान्तौ संस्थितैव न लभ्यते | महार्णवाम्बुवलिता पुत्रिकेव पयोमयी || २६ ||

viśvatā bhrāntisaṃśāntau saṃsthitaiva na labhyate | mahārṇavāmbuvalitā putrikeva payomayī || 26 ||

English

The worldly existence cannot be found in the state of peace from delusion, just as a water-doll made of ocean water.

हिन्दी

भ्रान्ति से शान्ति की स्थिति में विश्वता प्राप्त नहीं होती, जैसे समुद्र के जल से बनी पुतली जलमय होती है।

27

भ्रान्तिशान्तौ प्रबुद्धस्य विनिर्वाणस्य विश्वता | यथास्थितैव गलिता विद्यते च यथास्थितम् || २७ ||

bhrāntiśāntau prabuddhasya vinirvāṇasya viśvatā | yathāsthitaiva galitā vidyate ca yathāsthitam || 27 ||

English

In the state of peace from delusion, the worldly existence of the awakened and liberated one dissolves and exists as it is.

हिन्दी

भ्रान्ति से शान्ति की स्थिति में, जाग्रत और मुक्त व्यक्ति की विश्वता घुल जाती है और जैसी है वैसी ही रहती है।

28

निर्दग्धतृणभस्माली क्वापि याति यथानिलैः | सतां स्वभावविश्रामैः क्वापि याति तथा जगत् || २८ ||

nirdagdhatṛṇabhasmālī kvāpi yāti yathānilaiḥ | satāṃ svabhāvaviśrāmaiḥ kvāpi yāti tathā jagat || 28 ||

English

Just as burnt grass ashes disappear somewhere with the wind, so does the world disappear somewhere with the natural rest of the virtuous.

हिन्दी

जैसे जले हुए घास की राख हवा के साथ कहीं चली जाती है, वैसे ही संतों के स्वाभाविक विश्राम के साथ विश्व कहीं चला जाता है।

29

जगद्ब्रह्मपदार्थस्य संनिवेशः स तूत्तमः | ब्रह्मशब्दार्थरूपात्मा न जगच्छब्दकार्यभाक् || २९ ||

jagadbrahmapadārthasya saṃniveśaḥ sa tūttamaḥ | brahmaśabdārtharūpātmā na jagacchabdakāryabhāk || 29 ||

English

The best abode is the meaning of the word 'Brahman', which is not a part of the worldly actions.

हिन्दी

सबसे उत्तम निवास 'ब्रह्म' शब्द के अर्थ में है, जो विश्व के कार्यों का भाग नहीं है।

30

अविज्ञातस्य बालस्य पदार्था यादृशा इमे | विदुषस्तादृशा एव तिष्ठतः क्षीणवासनम् || ३० ||

avijñātasya bālasya padārthā yādṛśā ime | viduṣastādṛśā eva tiṣṭhataḥ kṣīṇavāsanam || 30 ||

English

The objects of the ignorant child are as they are, and they remain the same for the wise one whose desires have diminished.

हिन्दी

अज्ञानी बालक के पदार्थ जैसे हैं, वैसे ही ज्ञानी के लिए भी हैं, जिसकी वासनाएँ क्षीण हो गई हैं।

31

या निशा सर्वभूतानां तस्यां जागर्ति संयमी | यस्यां जाग्रति भूतानि सा निशा पश्यतो मुनेः || ३१ ||

yā niśā sarvabhūtānāṃ tasyāṃ jāgarti saṃyamī | yasyāṃ jāgrati bhūtāni sā niśā paśyato muneḥ || 31 ||

English

What is night for all beings is the time when the self-controlled person is awake | What is day for all beings is night for the wise seer

हिन्दी

जो रात सभी प्राणियों के लिए है, उस समय स्वयं-नियंत्रित व्यक्ति जागता है | जो दिन सभी प्राणियों के लिए है, वह रात है बुद्धिमान दर्शक के लिए

32

स्थितमेवाऽविरामी यज्जाग्रदस्य सुषुप्तवत् | चित्रावलोकित इव जाग्रत्योऽस्य रसैषणाः || ३२ ||

sthitamevā'virāmī yajjāgradasy suṣuptavat | citrāvalokita iva jāgratyo'sy rasaīṣaṇāḥ || 32 ||

English

The unceasing, ever-present reality appears as if asleep to the awake | The waking experiences of the senses are like mere illusions

हिन्दी

अविरामी, सदा उपस्थित वास्तविकता जाग्रत को सोयी हुई प्रतीत होती है | जाग्रत अवस्था में इंद्रियों के अनुभव मात्र भ्रम के समान हैं

33

जात्यन्धरूपानुभवसमं भुवनवेदनम् | भ्रान्तप्रायमसद्रूपं ज्ञस्य भाति न भाति च || ३३ ||

jātyandharūpānubhavasamaṃ bhuvanavedanam | bhrāntaprāyamasadrūpaṃ jñasya bhāti na bhāti ca || 33 ||

English

The experience of the world is like the perception of a blind person | It appears real yet unreal to the wise

हिन्दी

संसार का अनुभव अंधे व्यक्ति की अनुभूति के समान है | यह ज्ञानी को वास्तविक लेकिन अवास्तविक भी प्रतीत होता है

34

विमूढदुःखं त्रिजगद्विमूढविषयं न सत् | स्वप्ने स्वप्नतया ज्ञाते रूपालोकमनःक्रियाः || ३४ ||

vimūḍhaduḥkhaṃ trijagadvimūḍhaviṣayaṃ na sat | svapne svapnatayā jñāte rūpālokamanḥkriyāḥ || 34 ||

English

The suffering of the deluded is not real in the three worlds | In dreams, the forms and activities are known to be dreams

हिन्दी

भ्रमित का दुःख तीनों लोकों में वास्तविक नहीं है | स्वप्न में, रूप और गतिविधियाँ स्वप्न के रूप में ज्ञात होती हैं

35

न स्वदन्ते यथा तद्वज्जाग्रत्स्वप्रे स्फुरन्तु मा | निर्विभागः समाश्वस्तोऽविरोधं परमागतः || ३५ ||

na svadante yathā tadvajjāgratsvapre sphurantu mā | nirvibhāgaḥ samāśvasto'virodhaṃ paramāgataḥ || 35 ||

English

Just as they do not taste, so too in the waking dream they should not shine | Free from division, fully assured, having reached the supreme non-conflict

हिन्दी

जैसे वे स्वाद नहीं लेते, वैसे ही जाग्रत स्वप्न में वे चमकने नहीं चाहिए | विभाजन से मुक्त, पूर्ण विश्वास से युक्त, परम अविरोध तक पहुँचा हुआ

36

आशीतलान्तःकरणो निर्वाणो ज्ञोऽवतिष्ठते | तज्ज्ञस्याकृष्टमुक्तस्य समं ध्यानं विना स्थितिः || ३६ ||

āśītalāntaḥkaraṇo nirvāṇo jño'vatiṣṭhate | tajjñasyākṛṣṭamuktasya samaṃ dhyānaṃ vinā sthitiḥ || 36 ||

English

The one who has a cool mind and is liberated remains steadfast | Without the equanimity of the realized one, there is no stability || 36 ||

हिन्दी

जिसका मन शांत है और जो मुक्त है, वह स्थिर रहता है | ज्ञानी के समान ध्यान के बिना स्थिति नहीं होती || ३६ ||

37

निम्नं विनैव तोयस्य न संभवति काचन | अर्थ एव मनस्कारो मन एवार्थरञ्जनम् || ३७ ||

nimnaṃ vinaiva toyasya na saṃbhavati kācana | artha eva manaskāro mana evārtharañjanam || 37 ||

English

Without depth, water cannot exist | Meaning itself is the mind's creation, and the mind itself is the enjoyment of meaning || 37 ||

हिन्दी

गहराई के बिना पानी नहीं होता | अर्थ खुद मन की कृति है, और मन खुद अर्थ का आनंद है || ३७ ||

38

एष एवैष आभासः सबाह्याभ्यन्तरात्मकः | आसमुद्रं नदीवाहशतसंघमयात्मकम् || ३८ ||

eṣa evaiṣa ābhāsaḥ sabāhyābhyantarātmakaḥ | āsamudraṃ nadīvāhaśatasaṃghamayātmakam || 38 ||

English

This very appearance is both external and internal | Like the confluence of a hundred rivers flowing into the ocean || 38 ||

हिन्दी

यही प्रकटन बाहरी और अंतर्निहित दोनों है | जैसे सौ नदियों का समूह समुद्र में बहता है || ३८ ||

39

यथैकश्लेषपिण्डात्म वहत्यम्बु तरङ्गिणाम् | सबाह्याभ्यन्तराकारमर्थानर्थमयात्मकम् || ३९ ||

yathaikaśleṣapiṇḍātma vahatyambu taraṅgiṇām | sabāhyābhyantarākāramarthānarthamayātmakam || 39 ||

English

Just as a single mass of water carries the waves | It has both external and internal forms, full of meaning and meaninglessness || 39 ||

हिन्दी

जैसे एक ही जल का पिंड लहरों को लेकर चलता है | यह बाहरी और अंतर्निहित दोनों रूपों में है, अर्थपूर्ण और अर्थहीन || ३९ ||

40

मन एव स्फुरत्यर्थनिर्भासं व्याततं तथा | नास्त्यर्थमनसोर्द्वित्वं यथा जलतरङ्गयोः || ४० ||

mana eva sphuratyarthanirbhāsaṃ vyātataṃ tathā | nāstyarthamanasordvitvaṃ yathā jalataraṅgayoḥ || 40 ||

English

The mind itself shines forth the appearance of meaning, spread out thus | There is no duality between meaning and mind, just as there is no duality between water and waves || 40 ||

हिन्दी

मन खुद अर्थ की प्रकटन को चमकाता है, इस प्रकार फैला हुआ | अर्थ और मन के बीच कोई द्वैत नहीं है, जैसे जल और लहरों के बीच कोई द्वैत नहीं है || ४० ||

41

एकाभावे द्वयोः शान्तिः पवनस्पन्दयोरिव | नूनमेकोपशान्त्यैव निःसारे परमार्थतः || ४१ ||

ekābhāve dvayoḥ śāntiḥ pavanaspaṇḍayoriva | nūnamekopaśāntyaiva niḥsāre paramārthatḥ || 41 ||

English

When one ceases, both become calm like the wind and its vibrations | Indeed, only one's tranquility is essential in the ultimate reality

हिन्दी

जब एक विराम होता है, तो दोनों शान्त हो जाते हैं जैसे हवा और उसकी कंपनें | निश्चय ही, केवल एक की शान्ति ही परम सत्य में आवश्यक है

42

एकत्वादर्थमनसी सममेवाशु शाम्यतः | अर्थः संकल्परूपात्मा नेहितव्यो विजानतो || ४२ ||

ekatvādarathamanasī samamevāśu śāmyataḥ | arthaḥ saṃkalparūpātmā nehitavyo vijānato || 42 ||

English

From oneness, the mind and the object become calm immediately | The object, which is of the nature of resolve, should not be directed by the knower

हिन्दी

एकत्व से, मन और वस्तु तुरंत शांत हो जाते हैं | वस्तु, जो संकल्प की प्रकृति की है, को ज्ञानी द्वारा निर्देशित नहीं किया जाना चाहिए

43

मनश्च सम्यग्ज्ञानेन शान्तिरेवं भवेत्तयोः | अनष्टे नश्यतश्चैतै ज्ञस्यार्थमनसी स्वतः || ४३ ||

manaśca samyajjñānena śāntirevaṃ bhavettayoḥ | anaṣṭe naśyataścaitai jñasyārthamanasī svataḥ || 43 ||

English

And the mind, through right knowledge, thus becomes calm for both | In the unreal, these perish by themselves for the knower of the object and mind

हिन्दी

और मन, सही ज्ञान से, इस प्रकार दोनों के लिए शांत हो जाता है | असत्य में, ये स्वयं नष्ट हो जाते हैं ज्ञानी के लिए वस्तु और मन

44

मृन्मये द्विषति ज्ञानाद्द्विषद्भावभये यथा | यथासंख्यं स्थिते एव ज्ञस्यार्थमनसी सदा || ४४ ||

mṛṇmaye dviṣati jñānāddviṣadbhāvabhaye yathā | yathāsaṃkhyam sthite eva jñasyārthamanasī sadā || 44 ||

English

Just as in a clay pot, the fear of duality disappears through knowledge | Similarly, for the knower, the object and mind always remain as they are

हिन्दी

जैसे मिट्टी के घड़े में, ज्ञान से द्वैत का भय समाप्त हो जाता है | इसी प्रकार, ज्ञानी के लिए, वस्तु और मन हमेशा वैसे ही रहते हैं

45

किमप्यपूर्वमेवान्यत्संपन्ने भावरूपिणि | संहितार्थजगत्कालोऽप्यज्ञोऽज्ञविषयोऽप्यसत् || ४५ ||

kimapyapūrvamevānyatsaṃpanne bhāvarūpiṇi | saṃhitārthajagatkālo'pyajño'jñaviṣayo'pyasat || 45 ||

English

Anything that is new is different when the form is complete | The combined object, world, and time are also ignorant, the object of the ignorant, and unreal

हिन्दी

जो कुछ भी नया है वह अलग है जब रूप पूर्ण होता है | संयुक्त वस्तु, संसार, और समय भी अज्ञानी, अज्ञानी का विषय, और असत्य हैं

46

पार्श्वसुप्तनरस्वप्न इव क्लीबाग्रयक्षवत्| ज्ञस्य साज्ञं जगन्नास्ति वीरस्येव पिशाचधीः || ४६ ||

pārśvasuptanarasvapna iva klībāgrayakṣavat| jñasya sājñaṃ jagannāsti vīrasyeva piśācadhīḥ || 46 ||

English

Just as a sleeping person next to a man sees a dream, the world does not exist for the knower, just as a hero does not have the mind of a demon.

हिन्दी

जैसे एक सोए हुए व्यक्ति के पास एक सपना देखता है, वैसे ही ज्ञानी के लिए संसार नहीं होता, जैसे एक वीर के पास पिशाच का मन नहीं होता।

47

ज्ञमज्ञो भावयत्यज्ञं चिरं वन्ध्यापि वर्धते| विनैव ज्ञातशब्दार्थमर्थभावमिवागतम् || ४७ ||

jñamajño bhāvayatyajñaṃ ciraṃ vandhyāpi vardhate| vinaiva jñātaśabdārthamarthabhāvamivāgatam || 47 ||

English

The ignorant person thinks the ignorant to be knowledgeable, just as a barren woman grows old without knowing the meaning of words and objects.

हिन्दी

अज्ञानी व्यक्ति अज्ञानी को ज्ञानी समझता है, जैसे एक वंध्या महिला बिना शब्द और अर्थ के ज्ञान के बूढ़ी हो जाती है।

48

स्थितं बोधमनाद्यन्तं स्वभावं सर्गगं विदुः| मनः शब्दार्थरहितं विभागान्तविवर्जितम् || ४८ ||

sthitaṃ bodhamanādyantaṃ svabhāvaṃ sargagaṃ viduḥ| manaḥ śabdārtharahitaṃ vibhāgāntavivarjitam || 48 ||

English

They know the nature of the mind, which is eternal and without beginning or end, devoid of words and meanings, and free from divisions and ends.

हिन्दी

वे मन की प्रकृति को जानते हैं, जो अनादि और अनंत है, शब्दों और अर्थों से रहित है, और विभाजन और अंत से मुक्त है।

49

बोधवारिमनोबुद्धितरङ्गमिव निर्मलम्| क्व संभवत एवान्तः के वार्थमनसी किल || ४९ ||

bodhavārimanobuddhitaraṅgamiva nirmalam| kva saṃbhava ta evāntaḥ ke vārthamanasī kila || 49 ||

English

Where does the pure wave of the mind's knowledge arise? Who indeed are the thoughts in the mind?

हिन्दी

ज्ञान की शुद्ध लहर मन में कहाँ उत्पन्न होती है? मन में विचार कौन हैं?

50

निरर्थिकैव विभ्रान्तिः स्वभावमयमास्यताम्| शुद्धबोधस्वभावस्थैराकाशमिव शारदैः || ५० ||

nirarthikaiva vibhrāntiḥ svabhāvamayamāsyatām| śuddhabodhasvabhāvasthairākāśamiva śāradaiḥ || 50 ||

English

Delusion is indeed meaningless, and it should be abandoned as it is of the nature of illusion. The pure nature of knowledge is like the sky with autumn clouds.

हिन्दी

भ्रम निरर्थक है, और इसे छोड़ देना चाहिए क्योंकि यह भ्रांति की प्रकृति का है। ज्ञान की शुद्ध प्रकृति शरद ऋतु के बादलों वाले आकाश की तरह है।

51

जाग्रत्स्वप्नसुषुप्तान्तैर्मनस्त्वं नानुभूयते | विधूयानन्तनानात्वमसद्भावमनामये || ५१ ||

jāgratsvapnasuṣuptāntairmanastvaṃ nānubhūyate | vidhūyānantanānātvamasadbhāvamanāmaye || 51 ||

English

In the states of waking, dreaming, and deep sleep, you do not experience the mind | Having removed the infinite diversity and non-existence, you are free from disease

हिन्दी

जाग्रत्, स्वप्न और सुषुप्ति की अवस्थाओं में, आप मन का अनुभव नहीं करते | अनन्त विविधता और असत् भाव को दूर करके, आप रोगमुक्त हो जाते हैं

52

ज्ञेयं रज्जुरिवाशेषं स्वभावे तिष्ठ चिद्घने | ज्ञप्तिरेवान्तरं बाह्यं चार्थत्वमधितिष्ठति || ५२ ||

jñeyaṃ rajjurivāśeṣaṃ svabhāve tiṣṭha cidghane | jñaptirevāntaraṃ bāhyaṃ cārthatvamadhitiṣṭhati || 52 ||

English

Know the rope-like nature of all things, abide in your true nature, O consciousness | The perception itself is the inner and outer reality

हिन्दी

सभी चीजों की रस्सी जैसी प्रकृति को जानें, अपनी वास्तविक प्रकृति में रहें, हे चेतना | प्रत्यक्ष अनुभव ही आन्तरिक और बाह्य वास्तविकता है

53

बीजं शाखाफलानीव क्वातोऽर्थमनसी वद | ज्ञेयासंभवतो ज्ञप्तिरप्यनाख्यं पदं गता || ५३ ||

bījaṃ śākhāphalānīva kvāto'rthamanasī vada | jñeyāsaṃbhavato jñaptirapyanākhyaṃ padaṃ gatā || 53 ||

English

Like a seed and its branches and fruits, where does the meaning of the mind go? The perception also has gone to the inexpressible state from the possibility of being known

हिन्दी

एक बीज और उसकी शाखाएँ और फल की तरह, मन का अर्थ कहाँ चला जाता है? प्रत्यक्ष अनुभव भी जाने की संभावना से अभिव्यक्त न किया जा सकने वाली अवस्था में चला गया है

54

शान्ताशेषविशेषात्मा तेन शेषोऽस्ति सत्स्वभाः | अर्थ एव मनस्कारः स चाभावात्मको भ्रमः || ५४ ||

śāntāśeṣaviśeṣātmā tena śeṣo'sti satsvabhāḥ | artha eva manaskāraḥ sa cābhāvātmako bhramaḥ || 54 ||

English

The self is the peaceful essence of all distinctions, therefore what remains is the true nature | The meaning itself is a mental impression, and that is an illusion of non-existence

हिन्दी

आत्मा सभी भेदों की शांत सत्ता है, इसलिए जो शेष है वह सच्ची प्रकृति है | अर्थ खुद ही एक मानसिक संस्कार है, और वह असत् भाव का भ्रम है

55

मन एवार्थसंस्कारः स चाभावात्मको भ्रमः | सर्वात्मत्वादजस्यैतदप्यकारणकं मनः || ५५ ||

mana evārthasaṃskāraḥ sa cābhāvātmako bhramaḥ | sarvātmatvādajasyaitadapyakāraṇakaṃ manaḥ || 55 ||

English

The mind itself is a mental impression of meaning, and that is an illusion of non-existence | Due to the all-pervading nature of the unborn, this mind is also without cause

हिन्दी

मन खुद ही अर्थ का मानसिक संस्कार है, और वह असत् भाव का भ्रम है | अजन्मा की सर्वव्यापी प्रकृति के कारण, यह मन भी अकारण है

56

भ्रमानुभवतोऽर्थश्च मिथ्यैवास्तीव भासते | अकारणकमेवार्थनिर्भासं भासते मनः || ५६ ||

bhrmānubhavato'rthaśca mithyaivāstīva bhāsate | akāraṇakamevārthanirbhāsaṃ bhāsate manaḥ || 56 ||

English

The object of delusional experience appears to be real, but it is indeed false. The mind perceives the object as if it were without cause.

हिन्दी

भ्रम के अनुभव का विषय वास्तविक प्रतीत होता है, परंतु वह मिथ्या है। मन उस विषय को कारणरहित प्रतीत करता है।

57

विद्युद्विलसिताकारमस्थिरं तरलायते | त्वं मनस्कारमात्रात्मा संसृतौ विभ्रमायसे || ५७ ||

vidyudvilasitākāramasthiraṃ taralāyate | tvaṃ manaskāramātrātmā saṃsṛtau vibhramāyase || 57 ||

English

Like the unstable flickering of lightning, you waver in the cycle of existence due to mental impressions alone.

हिन्दी

बिजली की चमक की तरह अस्थिर, तुम मानसिक संस्कारों के कारण अस्तित्व के चक्र में भटकते हो।

58

स्वभावैकपरिज्ञानान्नासि नापि भ्रमायसे | मनसैव हि संसार आत्मबोधेन शाम्यति || ५८ ||

svabhāvaikapariññānānnāsi nāpi bhramāyase | manasaiva hi saṃsāra ātmabodhena śāmyati || 58 ||

English

By the knowledge of the true nature, you are neither existent nor deluded. Indeed, the world is calmed by the knowledge of the self alone.

हिन्दी

सत्य स्वभाव के ज्ञान से, तुम न तो अस्तित्व में हो न ही भ्रम में हो। वास्तव में, आत्मज्ञान से ही संसार शांत होता है।

59

शुक्तिरूप्यभ्रमाकारो जनो मिथ्यैव ताम्यति | अभावभावस्तु परं बोधरूपमसंसृतिः || ५९ ||

śuktirūpyabhramākāro jano mithyaiva tāmyati | abhāvabhāvas tu paraṃ bodharūpamasansṛtiḥ || 59 ||

English

People, deluded by the illusion of mistaking a shell for silver, are indeed false. However, the ultimate reality is the absence of absence, which is the form of knowledge and non-attachment.

हिन्दी

शंख को चाँदी समझने के भ्रम से ग्रस्त लोग वास्तव में मिथ्या हैं। हालाँकि, परम सत्य अभाव का अभाव है, जो ज्ञान और अनासक्ति का रूप है।

60

निर्वाणादितरा सत्ता दुःखायाहमिति भ्रमः | मृगतृष्णाम्बुरूपोऽहमसच्छून्यस्वरूपकः || ६० ||

nirvāṇāditrā sattā duḥkhāyāhamiti bhramaḥ | mṛgatṛṣṇāmburūpo'hamasacchūnyasvarūpakaḥ || 60 ||

English

Existence other than Nirvana is suffering, this is the delusion of 'I'. I am like the mirage water, devoid of reality, empty in nature.

हिन्दी

निर्वाण से अलग अस्तित्व दुःख है, यह 'मैं' का भ्रम है। मैं मृगतृष्णा जैसा पानी हूँ, वास्तविकता से रहित, शून्य स्वरूप का हूँ।

61

इत्येवात्मपरिज्ञानादहमित्येव शाम्यति | ज्ञात्वा ज्ञानमयो भूत्वा सबाह्याभ्यन्तरार्थताम् || ६१ ||

ityevātmparijñānādahamityeva śāmyati | jñātvā jñānamayo bhūtvā sabāhyābhyantarārthatām || 61 ||

English

Thus, by the knowledge of the Self, the sense of 'I' is pacified. Having known and become one with knowledge, one attains the reality of both the external and internal.

हिन्दी

इस प्रकार, आत्मज्ञान से 'मैं' का भाव शान्त हो जाता है। ज्ञान को जानकर और ज्ञानमय होकर, बाहरी और अन्तर्वस्तु की वास्तविकता प्राप्त होती है।

62

गतं स्वमत्यजद्रूपं तरङ्गत्वं यथा पयः | मूलशाखाग्रपर्यन्ता सत्ता विटपिनो यथा || ६२ ||

gataṃ svamatyajadrūpaṃ taraṅgatvaṃ yathā payaḥ | mūlaśākhāgraparyantā sattā viṭapino yathā || 62 ||

English

Just as water gives up its wave-form and a tree extends from root to tip, so does the Self extend from the root to the tip of existence.

हिन्दी

जैसे पानी अपना तरंग रूप छोड़ देता है और एक पेड़ जड़ से अग्रभाग तक फैलता है, वैसे ही आत्मा अस्तित्व की जड़ से अग्रभाग तक फैलती है।

63

निर्विकारमलं ज्ञप्तेर्ज्ञेयान्तैकैव भासते | यथा योजनलक्षाभमेकमेवामलं नभः || ६३ ||

nirvikāramalaṃ jñapterjñeyāntaikaiva bhāsate | yathā yojanalakṣābhamekamevāmalaṃ nabhaḥ || 63 ||

English

Just as the pure sky, which is free from modifications, appears as one even when measured in lakhs of yojanas, so does the knowledge of the knower appear as one with the known.

हिन्दी

जैसे निर्मल आकाश, जो विकारों से मुक्त है, लाखों योजन में मापा जाए तो भी एक ही दिखाई देता है, वैसे ही ज्ञाता का ज्ञान ज्ञेय के साथ एक ही दिखाई देता है।

64

एकमेव तथा ज्ञानं ज्ञेयान्तं भात्यखण्डितम् | शून्यत्वादेकममलं यथा सर्वगमेव खम् || ६४ ||

ekameva tathā jñānaṃ jñeyāntaṃ bhātyakhṇḍitam | śūnyatvādekamamalaṃ yathā sarvagameva kham || 64 ||

English

Thus, knowledge appears as one with the known, undivided, just as the pure and single sky, due to its emptiness, pervades everywhere.

हिन्दी

इस प्रकार, ज्ञान ज्ञेय के साथ एक ही दिखाई देता है, अविभाजित, जैसे शून्यता के कारण निर्मल और एक आकाश सर्वत्र व्याप्त है।

65

तथैकममलं ज्ञात्वा ज्ञानज्ञेयदशास्वपि | घृतेनात्मा घनीभूय पाषाणीक्रियते यथा || ६५ ||

tathaikamamalaṃ jñātvā jñānajñeyadaśāsvapi | ghṛtenātmā ghanībhūya pāṣāṇīkriyate yathā || 65 ||

English

Thus, knowing the pure and single knowledge in all states of the knower and the known, the Self, like ghee, becomes dense and is transformed into a stone.

हिन्दी

इस प्रकार, ज्ञाता और ज्ञेय की सभी अवस्थाओं में निर्मल और एक ज्ञान को जानकर, आत्मा, घी की तरह, घना हो जाता है और पत्थर में परिवर्तित हो जाता है।

66

चिता चेत्यतयात्मैव स्वचित्तीक्रियते तथा | देशकालं विनैवात्मा बोधाबोधेन चित्तताम् || ६६ ||

citā cetyatayātmaiva svacittīkriyate tathā | deśakālaṃ vinaivātmā bodhābodhena cittatām || 66 ||

English

The individual soul, which is the knower, is thus created by its own consciousness. Without the limitations of space and time, the soul attains the state of consciousness through knowledge and ignorance.

हिन्दी

जीवात्मा, जो कि ज्ञाता है, अपने ही चेतना से उत्पन्न होता है। स्थान और काल की सीमाओं के बिना, आत्मा ज्ञान और अज्ञान से चेतना की स्थिति प्राप्त करता है।

67

अबुद्धो नीयते न्यायैरेकमेवैष सुस्थितः | अत्र यद्यप्यबोधादेः संभवो नास्ति कश्चन | तथापि कल्प्यतेऽत्रैव बोधनाय परस्परम् || ६७ ||

abuddho nīyate nyāyairekamevaeṣa susthitaḥ | atra yadyapyabodhādeḥ saṃbhavo nāsti kaścana | tathāpi kalpyate'traiva bodhanāya parasparam || 67 ||

English

The ignorant is led by logical reasoning, but this is not the ultimate truth. Even though there is no possibility of ignorance, it is assumed for the sake of mutual understanding.

हिन्दी

अज्ञानी तर्क से मार्गदर्शित होता है, लेकिन यह अंतिम सत्य नहीं है। हालांकि अज्ञान की संभावना नहीं है, परंतु परस्पर समझ के लिए यह माना जाता है।

68

महानुभावा विगताभिमाना विमूढभावोपशमे गलन्ति | निर्भ्रान्तयोऽनन्ततयैव शान्ता नित्यं समाधानमया भवन्ति || ६८ ||

mahānubhāvā vigatābhimānā vimūḍhabhāvopaśame galanti | nirbhrāntayo'nanantatayaiva śāntā nityaṃ samādhānamayā bhavanti || 68 ||

English

The great souls, who are free from ego, dissolve in the peace that comes from the cessation of delusion. Free from confusion, they are eternally peaceful and exist in a state of constant meditation.

हिन्दी

महानुभाव जो अहंकार से मुक्त हैं, भ्रम के अंत में पाई जाने वाली शांति में विलीन हो जाते हैं। भ्रम से मुक्त, वे नित्य शांत होते हैं और समाधि की स्थिति में रहते हैं।

← Chapter 42Chapter 44 →