Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 42 — 53 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच चित्तवत्कचनं शान्ते यत्तत्तस्मान्न भिद्यते अव्याकृतामलतया क्वाऽतः सर्गादिसंभवः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca cittavatkacanaṃ śānte yattattasmānna bhidyate avyākṛtāmalatayā kvātaḥ sargādisambhavaḥ || 1 ||

English

Śrī Vasistha said: That which is calm and pure, like the mind, does not differ from it. From where does the creation and its manifestations arise?

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा जो शान्त और निर्मल है उससे वह अलग नहीं है | फिर सृष्टि और उसकी उत्पत्ति कहाँ से हुई?

2

चित्तदीपे गते यान्ति भ्रान्तिवद्भान्ति खे स्थिते रूपालोकमनस्कारसंविदोऽम्बुद्रवोर्मयः || २ ||

cittadīpe gate yānti bhrāntivadbhānti khe sthite rūpālokamanaskārasaṃvido'mbudravormayaḥ || 2 ||

English

When the light of consciousness is gone, illusions and perceptions vanish like clouds in the sky, along with forms, visions, and mental impressions.

हिन्दी

जब चेतना का प्रकाश चला जाता है, तो भ्रान्तियाँ और प्रतीतियाँ आकाश में बादलों की तरह विलीन हो जाती हैं, रूपों, दृश्यों और मानसिक संस्कारों के साथ।

3

निरस्तकरणापेक्षं मरुतः स्पन्दनं यथा यथा विसरणं भासस्तथा जगदिदं परे || ३ ||

nirastakaraṇāpekṣaṃ marutaḥ spandanaṃ yathā yathā visaraṇaṃ bhāsastathā jagadidaṃ pare || 3 ||

English

Just as the wind moves without depending on the senses, so does this world manifest and spread its light.

हिन्दी

जैसे वायु इन्द्रियों पर निर्भर नहीं करते हुए चलती है, वैसे ही यह जगत् अपना प्रकाश फैलाता है और प्रकट होता है।

4

द्रवत्वमिव कीलाले शून्यत्वमिव चाम्बरे स्पन्दत्वं मरुतीवेदं किमप्यात्ममयं परे || ४ ||

dravatvamiva kīlāle śūnyatvamiva cāmbare spandatvaṃ marutīvedaṃ kimapyātamamayaṃ pare || 4 ||

English

Like the fluidity of water, the emptiness of the sky, and the motion of the wind, everything in the ultimate reality is pervaded by the Self.

हिन्दी

जैसे पानी की तरलता, आकाश की शून्यता और वायु की गति, वैसे ही परम वास्तविकता में सब कुछ आत्मा से व्याप्त है।

5

महाचिति महाकाशे यदिदं भासते जगत् तच्चित्त्वमेव कचति निर्मलत्वं मणाविव || ५ ||

mahāciti mahākāśe yadidaṃ bhāsate jagat taccittvameva kacati nirmalatvaṃ maṇāviva || 5 ||

English

In the great consciousness, the great space, this world shines. That pure consciousness alone shines like a jewel.

हिन्दी

महान चेतना और महान आकाश में, यह जगत् चमकता है। वह शुद्ध चेतना ही मणि की तरह चमकती है।

6

यथा द्रवत्वं पयसि यथा शून्यत्वमम्बरे | यथा प्रस्पन्दनं वायौ महाचिति तथा जगत् || ६ ||

yathā dravatvaṃ payasi yathā śūnyatvamambare | yathā praspandanaṃ vāyau mahāciti tathā jagat || 6 ||

English

Just as liquidity is in water, just as emptiness is in the sky, just as vibration is in the air, so is the universe in the great consciousness.

हिन्दी

जैसे द्रवता पानी में है, जैसे शून्यता आकाश में है, जैसे कंपन वायु में है, वैसे ही ब्रह्मांड महाचिति में है।

7

वेत्ति वायुर्यथा स्पन्दं तथा वेत्ति जगच्चितिः | न द्वैतैक्यादिभेदानां मनागप्यत्र संभवः || ७ ||

vetti vāyuryathā spandaṃ tathā vetti jagaccitiḥ | na dvaitaikyādibhedānāṃ manāgapyatra saṃbhavaḥ || 7 ||

English

Just as the wind knows its vibration, so does the consciousness of the universe know. There is no possibility of duality, unity, or any other differences here.

हिन्दी

जैसे वायु अपने कंपन को जानती है, वैसे ही ब्रह्मांड की चेतना जानती है। यहाँ द्वैत, एकता, या किसी अन्य भेद की संभावना नहीं है।

8

अविवेकविवेकाभ्यां भासुरं भङ्गुरं जगत् | बोधे सदैव सद्रूपमभासुरमभङ्गुरम् || ८ ||

avivekavivekābhyāṃ bhāsuraṃ bhaṅguraṃ jagat | bodhe sadaiva sadrūpamabhāsuraṃ abhaṅguram || 8 ||

English

Through discrimination and non-discrimination, the world appears as illusory and transient. In true knowledge, it is always of the nature of reality, non-illusory, and non-transient.

हिन्दी

भेदभाव और अभेदभाव से, संसार भ्रामक और अस्थायी प्रतीत होता है। सच्चे ज्ञान में, यह हमेशा वास्तविकता के स्वभाव का, अभ्रामक, और अस्थायी नहीं होता।

9

ज्ञप्तिमात्रादृते शुद्धादादिमध्यान्तवर्जितात् | नान्यदस्तीह निर्णीतं महाचिन्मात्ररूपिणः || ९ ||

jñaptimātrādṛte śuddhādādimadhyāntavarjitāt | nānyadastīha nirṇītaṃ mahācinmātrarūpiṇaḥ || 9 ||

English

Except for pure awareness, which is devoid of beginning, middle, and end, nothing else is determined to exist here.

हिन्दी

शुद्ध चेतना के अलावा, जो आदि, मध्य और अंत से रहित है, यहाँ और कुछ भी अस्तित्व में नहीं है।

10

तत्कस्यचिच्छिवं शान्तं कस्यचिद्ब्रह्म शाश्वतम् | कस्यचिच्छून्यतामात्रं कस्यचिज्ज्ञप्तिमात्रकम् || १० ||

tatkasyaciśśivaṃ śāntaṃ kasyacidbrahma śāśvatam | kasyaciśśūnyatāmātraṃ kasyacijjñaptimātrakam || 10 ||

English

For some, it is the auspicious and peaceful Shiva; for some, it is the eternal Brahman; for some, it is mere emptiness; for some, it is mere awareness.

हिन्दी

किसी के लिए, यह शुभ और शांत शिव है; किसी के लिए, यह सनातन ब्रह्म है; किसी के लिए, यह केवल शून्यता है; किसी के लिए, यह केवल चेतना है।

11

तदनन्तात्म चिद्रूपं चेत्यतामिव भावयत्| स्वसंस्थमेव ज्ञेयत्वमज्ञत्वमिव गच्छति || ११ ||

tadanantātma cidrūpaṃ cetayāmiva bhāvayat| svasaṃsthamēva jñēyatvamajñatvamiva gacchati || 11 ||

English

Contemplate that infinite Self as consciousness, as if it were conscious| Knowability itself goes as if it were ignorance

हिन्दी

उस अनन्त आत्मा को चेतना के रूप में सोचें, जैसे वह चेतना हो| ज्ञेयता स्वयं अज्ञान की तरह चली जाती है

12

चित्तया नास्ति सत्ता च चित्तता नास्ति तां विना| विना विना यथा वायोर्यथा स्पन्देषु कारणम् || १२ ||

cittayā nāsti sattā ca cittatā nāsti tāṃ vinā| vinā vinā yathā vāyoryathā spandeṣu kāraṇam || 12 ||

English

There is no existence without consciousness, nor is there consciousness without it| Just as there is no cause without the movement of air

हिन्दी

चेतना के बिना कोई अस्तित्व नहीं है, न ही उसके बिना चेतना है| जैसे हवा की गति के बिना कोई कारण नहीं है

13

तथा महाचितोच्छायाः सर्गसंवित्तिवृत्तिषु| नित्यं सत्त्वमसत्त्वं वा हेतोरन्यानपेक्षणात् || १३ ||

tathā mahācitochchāyāḥ sargasaṃvittivṛttiṣu| nityaṃ sattvamasattvaṃ vā hetoranyānapekṣaṇāt || 13 ||

English

Similarly, in the activities of the great consciousness, creation and cognition| Always, existence or non-existence is due to the non-dependence on other causes

हिन्दी

इसी प्रकार, महान चेतना की गतिविधियों में, सृष्टि और ज्ञान| हमेशा, अस्तित्व या अनस्तित्व अन्य कारणों पर निर्भर नहीं है

14

इत्यत्रार्थोऽभविष्यत्स द्वित्वैकत्वास्तितावशात्| कोऽत्र कल्पयिता द्वित्वमेकत्वं वा महाम्बरे || १४ ||

ityatrārtho'bhaviṣyatsa dvitvaikatvāstitāvaśāt| ko'tra kalpayitā dvitvamekatvaṃ vā mahāmbare || 14 ||

English

Thus, the meaning here becomes due to the existence of duality and unity| Who here is the creator of duality or unity in the great sky

हिन्दी

इस प्रकार, यहाँ अर्थ द्वैत और अद्वैत के अस्तित्व के कारण होता है| यहाँ महान आकाश में द्वैत या अद्वैत का सृष्टिकर्ता कौन है

15

विष्वग्विश्वमपारैकपरमाकाशकोशता| यथा स्पन्दानिलद्वित्वं शाब्दमेव न वास्तवम् || १५ ||

viṣvagviśvamapāraikaparamākāśakośatā| yathā spandāniladvitvaṃ śābdameva na vāstavam || 15 ||

English

The all-pervading, infinite, supreme space-sheath| Just as the duality of the moving air is only verbal, not real

हिन्दी

सर्वव्यापी, अनन्त, परम आकाश-कोश| जैसे हवा की गति का द्वैत केवल शाब्दिक है, वास्तविक नहीं

16

विश्वविश्वेश्वरद्वित्वं तथैवासन्मयात्मकम् | सदेवासंभवद्द्वित्वं महाचिन्मात्रकं च यत् || १६ ||

viśvaviśveśvaradvitvaṃ tathaivāsanmayātmakam | sadevāsaṃbhavaddvitvaṃ mahācinmātrakaṃ ca yat || 16 ||

English

The duality of the universe and the Lord is of the nature of non-existence. The duality that arises from existence is merely pure consciousness.

हिन्दी

विश्व और विश्वेश्वर का द्वैत असत्य स्वभाव का है | सत्य से उत्पन्न द्वैत महान चिन्मात्र है |

17

विश्वाभासं तदेवेदं न विश्वं सन्न विश्वता | देशकालादिमत्त्वेन कदाचिद्धेम्नि सत्यता || १७ ||

viśvābhāsaṃ tadevedaṃ na viśvaṃ sanna viśvatā | deśakālādimattvena kadācidhemini satyatā || 17 ||

English

This appearance of the universe is not the universe itself, nor is it the reality. It appears real only due to space, time, and other conditions.

हिन्दी

यह विश्व का आभास विश्व स्वयं नहीं है, न ही यह वास्तविकता है | यह केवल स्थान, काल और अन्य परिस्थितियों के कारण सत्य प्रतीत होता है |

18

कटकत्वस्य भिन्नस्य विश्वस्य च तथा परे | द्वित्वैक्यासंभवे चात्र कार्यकारणता कुतः || १८ ||

kaṭakatvasya bhinnasya viśvasya ca tathā pare | dvitvaikyāsaṃbhave cātra kāryakāraṇatā kutaḥ || 18 ||

English

If the bracelet (kaṭaka) and the universe are different, how can there be a relationship of cause and effect between them?

हिन्दी

अगर कड़ा (kaṭaka) और विश्व अलग हैं, तो उनके बीच कारण और कार्य का संबंध कैसे हो सकता है?

19

स्याच्चेत्तत्कल्पनामात्रमेवैतन्नान्यवस्तुता | शून्यता नभसीवात्र द्रवत्वमिव चाम्भसि || १९ ||

syāccettatkalpanāmātramevaitannānyavastutā | śūnyatā nabhasīvātra dravatvamiva cāmbhasi || 19 ||

English

If it were so, it would be merely an imagination, not a real entity. Here, emptiness is like the sky, and fluidity is like water.

हिन्दी

अगर ऐसा होता, तो यह केवल कल्पना होती, कोई वास्तविक वस्तु नहीं | यहां, शून्यता आकाश की तरह है, और द्रवता पानी की तरह है |

20

खे खलेखाप्यभिन्नेव किलास्ति जगदादिता | यद्रूपं ब्रह्म तद्रूपं जगत्क्वात्र द्वितैकते || २० ||

khe khalekhāpyabhinneva kilāsti jagadāditā | yadrūpaṃ brahma tadrūpaṃ jagatkvātra dvitaikate || 20 ||

English

In the sky, even the line drawn is not different. Indeed, there is the beginning of the universe. The form of Brahman is the form of the universe. Where is the duality or unity here?

हिन्दी

आकाश में, खींची गई रेखा भी अलग नहीं है | वास्तव में, विश्व का आरंभ है | ब्रह्म का रूप विश्व का रूप है | यहां द्वैत या एकता कहां है?

21

यद्रूपं व्योम तद्रूपमेवं शून्यं किलाखिलम् । एकात्मनि तते स्वच्छे चिन्मात्रे सर्वरूपिणि || २१ ||

yad rūpaṃ vyoma tad rūpam evaṃ śūnyaṃ kilākhilam | ekātmani tate svacche cinmātre sarvarūpiṇi || 21 ||

English

The form of space is the same as the form of emptiness. All this is indeed one, pure, consciousness alone, which is the form of everything.

हिन्दी

आकाश का रूप वही है जो शून्य का रूप है। यह सब एक है, स्वच्छ, चिन्मात्र में, जो सब कुछ का रूप है।

22

शिलापुत्रकसेनायां पाषाणत्व इवास्थिते । कार्यकारणवैचित्र्यं कथं संभवति क्व वा || २२ ||

śilāputrakasenāyāṃ pāṣāṇatva ivāsthite | kāryakāraṇavaicitryaṃ kathaṃ saṃbhavati kvā vā || 22 ||

English

In the army of the son of a stone, as if it were a stone, how and where does the diversity of cause and effect arise?

हिन्दी

पत्थर के पुत्र की सेना में, जैसे कि वह पत्थर हो, कारण और परिणाम की विविधता कैसे और कहाँ उत्पन्न होती है?

23

कथमव्योमता व्योम्नि द्वितीयासंभवाद्भवेत् । प्रतिभात्मैव भारूपो भाति सर्गो महाचिति || २३ ||

kathamavyomatā vyomni dvitīyāsaṃbhavādbhavet | pratibhātmāiva bhārūpo bhāti sargo mahāciti || 23 ||

English

How can there be a second existence in the sky when there is no possibility of a second existence? The creation appears as a reflection of the great consciousness.

हिन्दी

आकाश में दूसरी अस्तित्व कैसे हो सकता है जब दूसरी अस्तित्व की संभावना नहीं है? सृष्टि महाचेतना के प्रतिबिंब के रूप में दिखाई देती है।

24

पुत्रिकेवोपलोत्कीर्णा तन्मयत्वात्तदात्मिका । साधो यथास्थितस्यैवं बुद्ध्वा विश्वं प्रलीयते || २४ ||

putrikevopalotkīrṇā tanmayatvāttadātmikā | sādho yathāsthitasyaiavaṃ buddhvā viśvaṃ pralīyate || 24 ||

English

Like a doll made of clay, it is of the same nature as clay. O virtuous one, knowing this, the world dissolves.

हिन्दी

मिट्टी के पुतले की तरह, यह मिट्टी के समान है। हे साधु, इसे जानकर, संसार विलीन हो जाता है।

25

काष्ठमौनदशाभासं संसारमवशिष्यते । यथा निमीलिताक्षस्य रूपालोकमनोभ्रमः || २५ ||

kāṣṭhamaundaśābhāsaṃ saṃsāramavaśiṣyate | yathā nimīlitākṣasya rūpālokamanobhramaḥ || 25 ||

English

The world remains like an illusion of a log. Just as the perception of form is a delusion for one with closed eyes.

हिन्दी

संसार लकड़ी के भ्रम की तरह रहता है। जैसे बंद आँखों वाले के लिए रूप का दृश्य एक भ्रम है।

26

स्वप्ने जाग्रत्यनग्रस्थोऽप्यसन्नेवास्तिभावनात्तथैवोन्मीलिताक्षस्य रूपालोकमनोभ्रमः || २६ ||

svapne jāgratyanagrastho'pyasannevāstibhāvanāttathaivonmīlitākṣasya rūpālokamanobhramaḥ || 26 ||

English

Even in a dream, one who is not firmly established in wakefulness appears to be present due to the power of imagination. Similarly, for one whose eyes are open, the perception of forms is a mental delusion.

हिन्दी

सपने में भी, जो जाग्रत अवस्था में स्थिर नहीं है, वह कल्पना के कारण मौजूद लगता है। इसी तरह, जिसकी आँखें खुली हैं, उसके लिए रूपों का दर्शन मन का भ्रम है।

27

स्वप्ने जाग्रत्यनग्रस्थोऽप्यसन्नेवास्तिभावनात्भावनोपशमं कृत्वा शिलीभूय यथास्थितम् || २७ ||

svapne jāgratyanagrastho'pyasannevāstibhāvanātbhāvanopaśamaṃ kṛtvā śilībhūya yathāsthitam || 27 ||

English

Even in a dream, one who is not firmly established in wakefulness appears to be present due to the power of imagination. By calming the imagination and becoming still, one remains as one is.

हिन्दी

सपने में भी, जो जाग्रत अवस्था में स्थिर नहीं है, वह कल्पना के कारण मौजूद लगता है। कल्पना को शांत करके और स्थिर होकर, वह जैसा है वैसा ही रहता है।

28

अशिलीभूतमेवान्तः स्वभावं सममास्यतामाविवेकोपहारेण यथाप्राप्तार्थपूजनैः || २८ ||

aśilībhūtamevāntaḥ svabhāvaṃ samamāsyatāmāvivekopahāreṇa yathāprāptārthapūjanaiḥ || 28 ||

English

Without becoming still within, one's own nature is absorbed in non-discrimination, worshipping whatever is obtained.

हिन्दी

भीतर स्थिर हुए बिना, अपनी प्रकृति विवेकहीनता में विलीन हो जाती है, जो भी प्राप्त होता है उसकी पूजा करते हुए।

29

बोधाय पूज्यतां बुद्ध्या स्वभावः परमेश्वरःविवेकपूजितः स्वात्मा सद्यः स्फारवरप्रदः || २९ ||

bodhāya pūjyatāṃ buddhyā svabhāvaḥ parameśvaraḥvivekapūjitaḥ svātmā sadyaḥ sphāravarapradaḥ || 29 ||

English

For the sake of enlightenment, one should worship one's own nature as the Supreme Lord. The self, worshipped with discernment, instantly bestows the highest splendor.

हिन्दी

बोध के लिए, कोई अपनी प्रकृति को परमेश्वर के रूप में पूजना चाहिए। विवेक से पूजित आत्मा तुरंत उच्चतम प्रकाश प्रदान करता है।

30

रुद्रोपेन्द्रादिपूजात्र जरत्तृणलवायतेविचारशमसत्सङ्गबलिपुष्पैकपूजितः || ३० ||

rudropendrādipūjātra jarattṛṇalavāyatevicāraśamasatsaṅgabalipuṣpaikapūjitaḥ || 30 ||

English

In the worship of Rudra, Indra, and others, one is like a withered blade of grass. Worshipped with the flower of discernment, calmness, and the company of the good, one is honored.

हिन्दी

रुद्र, इंद्र, और अन्यों की पूजा में, कोई सूखे तिनके की तरह होता है। विवेक, शांति, और सत्संग के फूल से पूजित होकर, कोई सम्मानित होता है।

31

सद्योमोक्षफलः साधो स्वात्मैव परमेश्वरः | सत्यालोकनमात्रैकपूजितोऽनुत्तमार्थदः || ३१ ||

sadyomokṣaphalaḥ sādho svātmaiva parameśvaraḥ | satyālokanamātraikapūjito'nuttamārthadaḥ || 31 ||

English

O virtuous one, the immediate fruit of liberation is the realization that one's own self is the Supreme Lord. By merely seeing the truth, one attains the highest purpose.

हिन्दी

हे साधो, तत्काल मोक्ष का फल यह है कि अपना आत्मा ही परमेश्वर है। सत्य को देखने मात्र से ही उत्तम अर्थ प्राप्त होता है।

32

यत्रास्त्यात्मेश्वरस्तत्र मूढः कोऽन्यं समाश्रयेत् | सत्सङ्गशमसंतोषविवेकापूजितात्मनः || ३२ ||

yatrāstyātmeśvarastatra mūḍhaḥ ko'nyaṃ samāśrayet | satsaṅgaśamasaṃtoṣavivekāpūjitātmanaḥ || 32 ||

English

Where the self is the Lord, why should a fool seek refuge in another? One whose self is purified by good company, peace, contentment, and discrimination.

हिन्दी

जहाँ आत्मा ही ईश्वर है, वहाँ किसी मूढ़ को दूसरे की शरण में जाने की आवश्यकता क्यों है? जिसका आत्मा सत्संग, शांति, संतोष और विवेक से पूजित हो।

33

शिरीषकुसुमायन्ते शस्त्राहिविषवह्नयः | देवार्चनतपस्तीर्थदानान्यतिकृतान्यपि || ३३ ||

śirīṣakusumāyante śastrāhiviṣavahnyaḥ | devārcanatapastīrthadānānyatikṛtānyapi || 33 ||

English

The flowers of the Shirisha tree wither away, as do weapons, snakes, poison, and fire. Even excessive devotion, austerities, pilgrimages, and charities are futile.

हिन्दी

शिरीष के फूल सूख जाते हैं, और हथियार, साँप, विष, और आग भी सूख जाते हैं। अतिशय भक्ति, तपस्या, तीर्थयात्रा, और दान भी व्यर्थ हैं।

34

भस्मायन्ते निरर्थत्वादविवेकामहात्मनाम् | एतान्यपि विवेकेन क्रियन्ते सफलानि चेत् || ३४ ||

bhasmāyante nirarthatvādavivekāmahātmanām | etānyapi vivekena kriyante saphalāni cet || 34 ||

English

These become ashes due to their uselessness for those without discrimination. Even these actions become fruitful if done with discrimination.

हिन्दी

ये अपनी अनुपयोगिता के कारण राख बन जाते हैं विवेकहीन महात्माओं के लिए। यदि विवेक से किए जाएँ तो ये कार्य भी फलदायक हो जाते हैं।

35

विवेक एव तत्कस्मात्स्फुटमन्तर्न साध्यते | यथाभूतार्थविज्ञानाद्वासनोपरमे परे || ३५ ||

viveka eva tatkasmātsphuṭamantarna sādhyate | yathābhūtārthavijñānādvāsanoparame pare || 35 ||

English

Discrimination alone is not easily attained internally. It is achieved through the knowledge of the true nature of things and the cessation of desires.

हिन्दी

विवेक अकेला आंतरिक रूप से आसानी से प्राप्त नहीं होता। यह वास्तविक चीजों के ज्ञान और इच्छाओं के अंत से प्राप्त होता है।

36

यत्नो विवेकशब्दाख्यो भवत्यात्मप्रसादतः | तथा तथा विवेकोऽन्तर्वृद्धिं नेयः शमामृतैः || ३६ ||

yatno vivekaśabdākhyo bhavatyātmaprasādataḥ | tathā tathā viveko'ntarvṛddhiṃ neyaḥ śamāmṛtaiḥ || 36 ||

English

Effort, known as discernment, arises from the grace of the Self. Thus, discernment should be gradually increased by the nectar of peace.

हिन्दी

प्रयास, जिसे विवेक कहते हैं, आत्मा की कृपा से उत्पन्न होता है। इस प्रकार, विवेक को शांति के अमृत से धीरे-धीरे बढ़ाना चाहिए।

37

यथा यथा पुनः शोषमुपयाति न विभ्रमैः | देहसत्तामनादृत्य यथा भूतार्थदर्शनात् || ३७ ||

yathā yathā punaḥ śoṣamupayāti na vibhramaiḥ | dehasattāmanādṛtya yathā bhūtārthadarśanāt || 37 ||

English

As one gradually attains dryness (detachment) without delusions, disregarding the reality of the body, one sees the truth as it is.

हिन्दी

जैसे-जैसे कोई धीरे-धीरे भ्रमों के बिना शुष्कता (विरक्ति) प्राप्त करता है, शरीर की वास्तविकता को नजरअंदाज करके, वह सत्य को जैसा है वैसा ही देखता है।

38

लज्जां भयं विषादेर्ष्ये सुखं दुःखं जयेत्समम् | जगदादि शरीरादि नास्त्येवादौ कुतोऽद्य तत् || ३८ ||

lajjāṃ bhayaṃ viṣāderṣye sukhaṃ duḥkhaṃ jayetsamam | jagadādi śarīrādi nāstyevādau kuto'dya tat || 38 ||

English

One should conquer shame, fear, sorrow, jealousy, happiness, and sorrow equally. The world and the body do not exist at the beginning, so how can they exist now?

हिन्दी

कोई लज्जा, भय, विषाद, ईर्ष्या, सुख और दुःख को समान रूप से जीतना चाहिए। संसार और शरीर शुरू में नहीं थे, तो अब वे कैसे हो सकते हैं?

39

कार्यं चेत्कारणस्यैतत्तथापि ब्रह्ममात्रकम् | प्रतिभामात्रमेवाच्छं न तु ज्ञप्तेर्घटादि सत् || ३९ ||

kāryaṃ cetkāraṇasyaitattathāpi brahmaṃātrakam | pratibhāmātramevācchaṃ na tu jñapterghaṭādi sat || 39 ||

English

If this is the effect of the cause, still it is only Brahman. I desire only the pure consciousness, not the cognition of objects like a pot.

हिन्दी

यदि यह कारण का कार्य है, तो भी यह केवल ब्रह्म है। मैं केवल शुद्ध चेतना चाहता हूँ, घड़े जैसे वस्तुओं के ज्ञान नहीं।

40

ज्ञानात्मिकैव प्रतिभा ज्ञप्तिरेवाखिलं जगत् | ज्ञप्तिरप्यात्मतत्त्वश्रीः परिज्ञातोपशाम्यति || ४० ||

jñānātmikaiva pratibhā jñaptirevākhilaṃ jagat | jñaptirapyātmatattvaśrīḥ parijñātopaśāmyati || 40 ||

English

Consciousness itself is the pure awareness, and cognition is the entire world. Even cognition is the glory of the Self's reality, which becomes tranquil when fully known.

हिन्दी

चेतना स्वयं ही शुद्ध चेतना है, और ज्ञान ही पूरा संसार है। ज्ञान भी आत्मा की वास्तविकता की महिमा है, जो पूरी तरह से जाने पर शांत हो जाती है।

41

ज्ञेयाभावे त्वनिर्वाच्या शिष्यते शाश्वतं शिवम् | अशरीराद्यविश्वात्म सर्वं शान्तमिदं ततम् || ४१ ||

jñeyābhāve tvaniṛvācyā śiṣyate śāśvataṃ śivam | aśarīrādyaviśvātmā sarvaṃ śāntamidaṃ tatam || 41 ||

English

In the absence of the knowable, the eternal Shiva remains indescribable | The bodiless, all-pervading Self is all-pervasive and peaceful

हिन्दी

ज्ञेय के अभाव में, अनिर्वाच्य शाश्वत शिव शिष्यते है | अशरीर, विश्वात्मा सर्वत्र शान्त है

42

ज्ञानज्ञेयज्ञप्तिमुक्तं दृषन्मौनमिव स्थितम् | शान्तान्तःकरणाः स्वस्थाः शिलापुत्रककोशवत् || ४२ ||

jñānajñeyajñaptimuktaṃ dṛṣanmaunamiva sthitam | śāntāntaḥkaraṇāḥ svasthāḥ śilāputrakakośavat || 42 ||

English

The knowledge, the knowable, and the knower are liberated, appearing as silent as a witness | Those with peaceful inner selves are content, like the stone-hearted

हिन्दी

ज्ञान, ज्ञेय और ज्ञाता मुक्त हैं, साक्षी की तरह मौन दिखाई देते हैं | शान्त अन्तःकरण वाले स्वस्थ हैं, पत्थर के दिल वाले की तरह

43

चलन्तश्चालयन्तश्च ज्ञरूपा एव तिष्ठत | अज्ञेयज्ञत्वसद्रूपाः सदसत्साररूपिणः || ४३ ||

calantaścālayantaśca jñarūpā eva tiṣṭhat | ajñeyajñatvasadrūpāḥ sadasatsārarūpiṇaḥ || 43 ||

English

Those who move and cause movement are in the form of knowledge | They are in the form of the unknowable knower, embodying the essence of existence and non-existence

हिन्दी

जो चलते हैं और चलाते हैं, वे ज्ञान के रूप में हैं | वे अज्ञेय ज्ञाता के रूप में हैं, अस्तित्व और अनस्तित्व की सार को धारण करते हैं

44

आकाशकोशविशदा भवता भवभूमयः | यथास्थितं च तिष्ठन्ति गच्छन्तश्च यथागतम् || ४४ ||

ākāśakośaviśadā bhavatā bhavabhūmayaḥ | yathāsthitaṃ ca tiṣṭhanti gacchantaśca yathāgatam || 44 ||

English

Those who are clear like the sky and the sheath, become the ground of existence | They remain as they are, moving according to their nature

हिन्दी

जो आकाश और कोश की तरह स्पष्ट हैं, वे अस्तित्व के आधार बनते हैं | वे जैसे हैं वैसे ही रहते हैं, अपनी प्रकृति के अनुसार चलते हैं

45

यथाप्राप्तैककर्माणः संपद्यन्ते बुधाः परम् | अथवा सर्वसंत्यागशान्तान्तःकरणोज्ज्वलाः || ४५ ||

yathāprāptaikakarmāṇaḥ saṃpadyante budhāḥ param | athavā sarvasaṃtyāgaśāntāntaḥkaraṇojjvalāḥ || 45 ||

English

Those who perform their duties as they come, attain the highest wisdom | Or, those who renounce everything and have a peaceful and radiant inner self

हिन्दी

जो अपने कर्मों को जैसे आते हैं वैसे ही करते हैं, वे परम बुद्धि प्राप्त करते हैं | या, जो सब कुछ त्याग देते हैं और उनका अन्तःकरण शान्त और उज्ज्वल होता है

46

एकान्तेष्वेव तिष्ठन्तु चित्रकर्मार्पिता इव | संकल्पशान्तौ संकल्पपुरवत्सर्वदाखिलम् || ४६ ||

ekānteṣveva tiṣṭhantu citrakarmārpitā iva | saṃkalpaśāntau saṃkalpapuravatsarvadākhilam || 46 ||

English

They should remain in solitude, like paintings, always complete in the tranquility of resolve.

हिन्दी

वे एकान्त में रहें, जैसे चित्र, संकल्प की शान्ति में सदा पूर्ण।

47

स्वप्नवच्च प्रबुद्धस्य सदैवास्तं गतं जगत् | सनेत्ररूपानुभवं जातितोऽन्ध इव भ्रमैः || ४७ ||

svapnavacca prabuddhasya sadaivāstaṃ gataṃ jagat | sanetrarūpānubhavaṃ jātito'ndha iva bhramaiḥ || 47 ||

English

For the awakened one, the world is always like a dream, and the experience of forms is like the delusions of one born blind.

हिन्दी

जागृत व्यक्ति के लिए, संसार हमेशा स्वप्न के समान होता है, और रूपों का अनुभव जन्म से अन्धे के भ्रम के समान होता है।

48

निर्वाणं वर्णयन्नज्ञस्ताप्यतेऽन्तर्न शाम्यति | कल्पनांशोपदेशेन लोकोऽविद्यामयात्मना || ४८ ||

nirvāṇaṃ varṇayannajñastāpyate'ntarna śāmyati | kalpanāṃśopadeśena loko'vidyāmayātmanā || 48 ||

English

The ignorant one, describing nirvana, is tormented within and does not find peace. The world, with its essence of ignorance, is taught by the doctrine of imagination.

हिन्दी

अज्ञानी व्यक्ति, निर्वाण का वर्णन करते हुए, अन्तर्मन में पीड़ित होता है और शान्ति नहीं पाता। अज्ञान की आत्मा वाला संसार, कल्पना के उपदेश से शिक्षित होता है।

49

येन केनचिदज्ञत्वात्कृतार्थोऽस्मीति मन्यते | अकृतार्थः कृतार्थत्वं जानन्मौर्ख्यविमोहितः || ४९ ||

yena kenacidajñatvātkṛtārtho'smīti manyate | akṛtārthaḥ kṛtārthatvaṃ jānanmaurkhyavimohitaḥ || 49 ||

English

By whatever means, due to ignorance, one thinks 'I am accomplished.' The unaccomplished one, knowing accomplishment, is deluded by foolishness.

हिन्दी

किसी भी तरह से, अज्ञान के कारण, व्यक्ति सोचता है 'मैं सिद्ध हूँ।' असिद्ध व्यक्ति, सिद्धि को जानकर, मूर्खता से भ्रमित होता है।

50

विज्ञास्यत्यकृतार्थत्वं क्षणान्तरकदर्थनैः | उपायं कल्पनात्मानमनुपायं विदुर्बुधाः || ५० ||

vijñāsyatyakṛtārthatvaṃ kṣaṇāntarakadarthanaiḥ | upāyaṃ kalpanātmānamanupāyaṃ vidurbudhāḥ || 50 ||

English

One will realize the unaccomplished state by the insignificance of the next moment. The wise know the means based on imagination as not the means.

हिन्दी

व्यक्ति अगले क्षण की असहायता से असिद्ध अवस्था को समझेगा। बुद्धिमान लोग कल्पना पर आधारित उपाय को उपाय नहीं मानते।

51

दुःखदत्वान्निमेषेण भावाभावैषणभ्रमैः| जगद्भ्रमं परिज्ञाय यदवासनमासितम्| विरसाशेषविषयं तद्धि निर्वाणमुच्यते || ५१ ||

duḥkhadatvānniśeṣeṇa bhāvābhāvaiṣaṇabhramaiḥ| jagadbharamaṃ parijñāya yadavāsanamāsitam| virasāśeṣaviṣayaṃ taddhi nirvāṇamucyate || 51 ||

English

Understanding the world's delusion caused by the misery of continuous existence, desires, and illusions, that which remains is devoid of all attachments; that indeed is called Nirvana.

हिन्दी

दुःख के कारण निरंतर अस्तित्व की पीड़ा, इच्छाओं और भ्रमों से जगत के भ्रम को समझकर, जो शेष रहता है वह सभी आसक्तियों से मुक्त होता है; वही निर्वाण कहलाता है।

52

आख्यायिकार्थप्रतिभानमेत्य संवेत्स्यचिद्वारि भराद्द्रवात्मा| अवेद्यचिद्रूपमशेषमच्छ पश्यन्विनिर्वासि जगत्स्वरूपम् || ५२ ||

ākhyāyikārthapratibhānametya saṃvetsyacidvāri bharāddravātmā| avedyacidrūpamaśeṣamaccha paśyanvinirvāsi jagatsvarūpam || 52 ||

English

Attaining the understanding of the essence of stories, one becomes immersed in the ocean of consciousness, free from all impurities. Seeing the pure form of consciousness, one dwells in the true nature of the world.

हिन्दी

कहानियों के अर्थ को समझकर, कोई चेतना के समुद्र में डूब जाता है, सभी अशुद्धियों से मुक्त होकर। चेतना के शुद्ध रूप को देखकर, वह जगत के वास्तविक स्वरूप में निवास करता है।

53

जात्यन्धरूपानुभवानुरूपं यदागमैर्बुद्धमबोधरूपम्| अधस्पदीकृत्य तदान्तरेऽस्मिन्बोधे निपत्यानुभवो भवाभूः || ५३ ||

jātyandharūpānubhavānurūpaṃ yadāgamairbuddhamabodharūpam| adhaspadīkṛtya tadāntare'sminbodhe nipatyānubhavo bhavābhūḥ || 53 ||

English

That which is experienced as ignorance due to the blindness of birth, when understood through scriptures, becomes knowledge. By falling into that knowledge, the experience becomes the essence of existence.

हिन्दी

जो जन्म की अंधता के कारण अज्ञान के रूप में अनुभव किया जाता है, जब शास्त्रों द्वारा समझा जाता है, तो वह ज्ञान बन जाता है। उस ज्ञान में गिरकर, अनुभव अस्तित्व का सार बन जाता है।

← Chapter 41Chapter 43 →