Nirvāṇa II, Chapter 41 निर्वाण

Book 7 of the Yoga Vasishtha, chapter 41 — verses 1–23 (23 in all). Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | अस्वभावस्वभावोऽयं सर्वोऽहंतादिवेदनः | स्वभावैकस्वभावेन निर्वाणीक्रियतां स्वयम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | asvabhāvasvabhāvo'yaṃ sarvo'haṃtādivedanaḥ | svabhāvaikasvabhāvena nirvāṇīkriyatāṃ svayam || 1 ||

English

Sri Vasistha said: This entire universe, which is perceived as 'I' and so on, is of the nature of non-self. By the nature of the self alone, it becomes liberated by itself.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: यह सम्पूर्ण ब्रह्माण्ड, जो 'मैं' और इसी तरह के रूप में देखा जाता है, अस्वभाव का है। स्वभाव के द्वारा ही, यह स्वयं मुक्त हो जाता है।

2

यत्रादित्यो भवेत्तत्र यथालोकस्तथा भवेत् | परं विषयवैरस्यं तत्र यत्र प्रबुद्धधीः || २ ||

yatrādityo bhavettatra yathālokastathā bhavet | paraṃ viṣayavairasyaṃ tatra yatra prabuddhadhīḥ || 2 ||

English

Where the sun is, there the world is as it is. Where there is an awakened mind, there is the ultimate cessation of object-aversion.

हिन्दी

जहाँ सूर्य है, वहाँ दुनिया जैसी है वैसी ही है। जहाँ जाग्रत मन है, वहाँ विषयों के प्रति वैर का अंत होता है।

3

अकर्तृकर्मकरणमदृश्यद्रष्टृदर्शनम् | जगदग्राह्यसंभारमभित्तौ चित्रमुत्थितम् || ३ ||

akartṛkarmaṇamadṛśyadṛṣṭṛdarśanam | jagadagrāhyasaṃbhāramabhittau citramutthitam || 3 ||

English

The action without a doer, the seeing without a seer, the world which is ungraspable, appears as a painting on a wall.

हिन्दी

कर्ता के बिना कर्म, द्रष्टा के बिना दृश्य, जो अग्राह्य है, यह संसार एक दीवार पर चित्र की तरह प्रकट होता है।

4

न चोत्थितं किंच न वा शान्ते शान्तं यथास्थितम् | अनामयं परं ब्रह्म सत्यमव्ययमेव तत् || ४ ||

na cotthitaṃ kiṃca na vā śānte śāntaṃ yathāsthitam | anāmayaṃ paraṃ brahma satyamavyayameva tat || 4 ||

English

Nothing has arisen, nor is there anything peaceful in peace. The supreme Brahman, which is flawless, is the true, imperishable reality as it is.

हिन्दी

कुछ भी उत्पन्न नहीं हुआ है, न ही शांति में कोई शांति है। जो दोषरहित है, वह परम ब्रह्म सत्य और अविनाशी वास्तविकता है।

5

चिच्चमत्कारमात्रात्मकल्पनारङ्गरञ्जनाः | संख्यातुं केन शक्यन्ते खे जगच्चित्रपुत्रिकाः || ५ ||

ciccamatkāramātrātmakalpanāraṅgarañjanāḥ | saṃkhyātuṃ kena śakyante khe jagaccitraputrikāḥ || 5 ||

English

Who can count the daughters of the universe, which are the colorful creations of the pure consciousness, in the sky?

हिन्दी

कौन गिन सकता है ब्रह्माण्ड की पुत्रियों को, जो शुद्ध चेतना की रंगीन रचनाएँ हैं, आकाश में?

6

रसभावविकाराढ्यं नृत्यन्त्यभिनयैर्नवैः परमाणुप्रति प्रायः खे स्फुरन्त्यम्बरात्मिकाः || ६ ||

rasabhāvavikārāḍhyaṃ nṛtyantyabhinayairnavaiḥ paramāṇuprati prāyaḥ khe sphurantyambarātmikāḥ || 6 ||

English

The celestial dancers, full of emotional expressions, dance with nine gestures, almost like atoms, shining in the sky.

हिन्दी

रसभावों से भरे हुए नृत्य करने वाले नव अभिनयों से नृत्य करते हुए परमाणुओं के समान आकाश में चमकते हैं।

7

सर्वर्तुशेखरधरा दिग्बाहुलतिकाकुलाः पातालपादलतिका ब्रह्मलोकशिरोधराः || ७ ||

sarvartuśekharadharā digbāhulatikākulāḥ pātālapādalatikā brahmalokaśirodharāḥ || 7 ||

English

They are adorned with the best of all seasons, surrounded by the directions as arms, with the underworld as feet, and the Brahmaloka as the head.

हिन्दी

वे सभी ऋतुओं के श्रेष्ठ अलंकृत हैं, दिशाओं को भुजाओं के रूप में घेरे हुए हैं, पाताल को पैर और ब्रह्मलोक को सिर के रूप में रखते हैं।

8

चन्द्रार्कलोलनयनास्तारोत्करतनूरुहाः सप्तलोकाङ्गलतिकाः परितोच्छाम्बराम्बराः || ८ ||

candrārkalolonayanāstārotkaratanūruhāḥ saptalokāṅgalatikāḥ paritocchāmbarāmbarāḥ || 8 ||

English

With eyes rolling like the moon and sun, their bodies shining like stars, they are the ornaments of the seven worlds, surrounded by the sky.

हिन्दी

चन्द्रमा और सूर्य के समान नयनों वाले, तारों के समान चमकते शरीर वाले, वे सात लोकों के आभूषण हैं, आकाश से घिरे हुए।

9

द्वीपाम्बुराशिवलया लोकालोकाद्रिमेखलाः भूतभारचलज्जीवप्रवहत्प्राणमारुताः || ९ ||

dvīpāmburāśivalayā lokālokādrimekhalāḥ bhūtabhāracalajjīvapravahatprāṇamārutāḥ || 9 ||

English

They are the garlands of islands and oceans, the girdle of the Lokāloka mountain, and the life-breath that flows through all beings.

हिन्दी

वे द्वीपों और समुद्रों की मालाएँ हैं, लोकालोक पर्वत की कमरबंद हैं, और सभी प्राणियों में प्रवाहित होने वाली जीवन श्वास हैं।

10

वनोपवनविन्यासहारकेयूरभूषिताः पुराणवेदवचनाः क्रियाफलविनोदनाः || १० ||

vanopavanavinyāsahārakeyūrabhūṣitāḥ purāṇavedavacanāḥ kriyāphalavinodanāḥ || 10 ||

English

They are adorned with the arrangement of forests and groves, bracelets of flowers, and the words of the Puranas and Vedas, enjoying the fruits of their actions.

हिन्दी

वे वनों और उपवनों की व्यवस्था, फूलों की कंगनों और पुराणों और वेदों के शब्दों से अलंकृत हैं, अपने कर्मों के फलों का आनंद लेते हैं।

11

त्रिजगत्पुत्रिकानृत्यं यदिदं दृश्यते पुरः | ब्रह्मवारिद्रवत्वं तत्तद्ब्रह्मानिलवेपनम् || ११ ||

trijagatputrikānṛtyaṃ yadidaṃ dṛśyate puraḥ | brahmavāridravatvaṃ tattadbrahmānilavepanam || 11 ||

English

The dance of the daughter of the three worlds, which is seen before us, is like the flow of Brahma's rain and the trembling of Brahma's wind.

हिन्दी

जो तीनों जगतों की पुत्री का नृत्य हमारे सामने दिखाई देता है, वह ब्रह्मा की वर्षा के प्रवाह और ब्रह्मा की हवा के कंपन के समान है।

12

अस्वभावस्थितैवास्य कारणं कारणात्मकम् | असुषुप्तं स्थिता स्वापे स्वप्नस्येव सतीव सा || १२ ||

asvabhāvasthitaivāsya kāraṇaṃ kāraṇātmakam | asuṣuptaṃ sthitā svāpe svapnasyeva satīva sā || 12 ||

English

The cause of this is inherent in its nature, which is the cause of causes. It remains awake in sleep, like a dream, as if it were real.

हिन्दी

इसका कारण इसके स्वभाव में निहित है, जो कारणों का कारण है। यह नींद में जागृत रहता है, जैसे सपना, मानो यह वास्तविक हो।

13

असुषुप्तसुषुप्तस्थः स्वभावं भावयन्भव | जाग्रत्यपि गतव्यग्रो मा स्वप्नमिदमाश्रय || १३ ||

asuṣuptasuṣuptasthaḥ svabhāvaṃ bhāvayanbhava | jāgratyapi gatavyagrō mā svapnamidamāśraya || 13 ||

English

Remaining in the state of awake-sleep, meditate on your nature, O being. Even in the waking state, do not be anxious, do not take refuge in this dream.

हिन्दी

जागृत-निद्रा की अवस्था में रहते हुए, अपने स्वभाव पर ध्यान करो, हे प्राणी। जागृत अवस्था में भी, चिंतित न हो, इस सपने में आश्रय न लो।

14

यज्जाग्रति सुषुप्तत्वं बोधादरसवासनम् | तं स्वभावं विदुस्तज्ज्ञा मुक्तिस्तत्परिणामिता || १४ ||

yajjāgrati suṣuptatvaṃ bodhādarasavāsanam | taṃ svabhāvaṃ vidustajjñā muktistatpariṇāmitā || 14 ||

English

That which is awake in sleep is the essence of awareness, known by the wise. Liberation is the transformation of that.

हिन्दी

जो नींद में जागृत है, वह चेतना का सार है, जिसे ज्ञानी जानते हैं। मुक्ति उसका परिणाम है।

15

अकर्तृकर्मकरणमदृश्यद्रष्टृदर्शनम् | अरूपालोकमननं स्थितं ब्रह्म जगत्तया || १५ ||

akartṛkarmakaraṇamadṛśyadraṣṭṛdarśanam | arūpālokamananaṃ sthitaṃ brahma jagattayā || 15 ||

English

The action without a doer, the seeing without a seer, the contemplation without form, Brahma is established in the world in this way.

हिन्दी

कर्ता के बिना कर्म, द्रष्टा के बिना दर्शन, रूप के बिना आलोकन, ब्रह्मा इस प्रकार से जगत में स्थापित है।

16

कान्ते कान्तं प्रकचति पूर्णे पूर्णं व्यवस्थितम् । द्वित्वैक्यरहिते भाति द्वित्वैक्यपरिवर्जितम् || १६ ||

kānte kāntaṃ prakacati pūrṇe pūrṇaṃ vyavasthitam | dvitvaikyarahite bhāti dvitvaikyaparivarjitam || 16 ||

English

In the fullness of the beloved, the beloved shines forth, established in the fullness. It appears devoid of duality and non-duality, free from duality and non-duality.

हिन्दी

प्रिय की पूर्णता में प्रिय प्रकट होता है, पूर्णता में स्थित है। यह द्वैत और अद्वैत से रहित दिखाई देता है, द्वैत और अद्वैत से मुक्त है।

17

सत्यं सत्ये स्थितं शान्तं सर्गात्मन्यात्मनि स्वयम् । आकाशकोशसदृशं शिलाजठरसंनिभम् || १७ ||

satyam satye sthitam śāntam sargātmanyātmani svayam | ākāśakośasadṛśam śilājaṭharasannibham || 17 ||

English

Truth is established in truth, peaceful in the self of creation, by itself. It is like the space in a pot, resembling a stone in the belly.

हिन्दी

सत्य सत्य में स्थित है, शान्त है सृष्टि के आत्मा में, स्वयं में। यह घड़े के आकाश के समान है, पेट में पत्थर के समान है।

18

सुरत्नजठराकारं घनमप्यम्बरोपमम् । प्रतिबिम्बमिव क्षुब्धमप्यक्षुब्धमसच्च सत् || १८ ||

suratnajaṭharākāram ghanamapyambaropamam | pratibimbamiva kṣubdhamapyakṣubdhamasaccasat || 18 ||

English

It is like a precious stone in the belly, dense yet like the sky. It is like a reflection, disturbed yet undisturbed, unreal yet real.

हिन्दी

यह पेट में रत्न के समान है, घना पर आकाश के समान। यह प्रतिबिम्ब के समान है, विचलित होते हुए भी अविचलित, असत्य होते हुए भी सत्य।

19

भविष्यन्नवनिर्माणं चेतसीव स्थितं पुरम् । ब्रह्म बृंहितभारूपमभेदीकृतमानसम् || १९ ||

bhaviṣyannavanirmaṇam cetasīva sthitam puram | brahma bṛṃhitabhārūpamabhedīkṛtamānasam || 19 ||

English

It will be a newly created city, established like consciousness. Brahman, the expanded form, is made non-different from the mind.

हिन्दी

यह एक नवनिर्मित नगर होगा, जैसे चेतना के समान स्थित। ब्रह्म, विस्तृत रूप, मन से अभिन्न बनाया गया है।

20

यथा संकल्पनगरं संकल्पान्नैव भिद्यते । तथायं जगदाभासः परमार्थान्न भिद्यते || २० ||

yathā saṃkalpanagaram saṃkalpānnaiva bhidyate | tathāyaṃ jagadābhāsaḥ paramārthānna bhidyate || 20 ||

English

Just as an imaginary city does not differ from the imagination, so this worldly appearance does not differ from the ultimate reality.

हिन्दी

जैसे कि एक कल्पित नगर कल्पना से भिन्न नहीं होता, वैसे ही यह संसारिक आभास परमार्थ से भिन्न नहीं होता।

21

हेमपीठमिवानेकभविष्यत्संनिवेशवत् | लक्ष्यमाणमपि स्फारं शान्तमव्ययमास्थितम् || २१ ||

hemapīṭhamivānekabhaviṣyatsaṃniveśavat | lakṣyamāṇamapi sphāraṃ śāntamavyayamāsthitam || 21 ||

English

Like a golden throne, it will be the abode of many future beings | Even though it is perceived as expansive, it remains calm and imperishable

हिन्दी

सोने के सिंहासन की तरह, यह कई भविष्य के जीवों का निवास स्थान होगा | यद्यपि यह विस्तृत दिखाई देता है, यह शांत और अविनाशी बना रहता है

22

अजस्रनाशोत्पादाढ्यमेकरूपमनामयम् | अनाशोत्पादमजरमनेकमिव कान्तिमत् || २२ ||

ajasranāśotpādāḍhyamekarūpamanāmayam | anāśotpādamajaramanekamiva kāntimat || 22 ||

English

It is filled with continuous destruction and creation, one form, without defects | Without destruction and creation, ageless, as if many, radiant

हिन्दी

यह निरंतर विनाश और सृजन से भरा हुआ है, एक रूप, दोषरहित | विनाश और सृजन के बिना, अजर, जैसे कई, चमकीला

23

ब्रह्मैव शान्तिघनभावगतं विभाति सर्गोदयेन विगतास्तमयोदयेन | व्योमेव शून्यविभवेन गलत्स्वभावलाभं प्रति प्रसभमेव ननु प्रबुद्धे || २३ ||

brahmaiva śāntighanabhāvagataṃ vibhāti sargodayena vigatāstamayodayena | vyomeva śūnyavibhavena galatsvabhāvalābhaṃ prati prasabhameva nanu prabuddhe || 23 ||

English

Brahman alone shines with the nature of dense peace | With the rise of creation, it is devoid of the rise of darkness | Like the sky, it effortlessly attains its natural state with the power of emptiness

हिन्दी

ब्रह्म ही घनी शांति के स्वभाव से चमकता है | सृजन के उदय के साथ, यह अंधकार के उदय से रहित है | आकाश की तरह, यह शून्यता की शक्ति से अपनी प्राकृतिक अवस्था को प्राप्त करता है

← Chapter 40Chapter 42 →