Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 26 — 42 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | संसारमार्गगहने पतितस्यापतन्ति हि | वृत्तवृत्तान्तलक्षाणि कीटा इव घनागमे || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | saṃsāramārgagahane patitasyāpatanti hi | vṛttavṛttāntalakṣāṇi kīṭā iva ghanāgame || 1 ||

English

Sri Vasistha said: In the dense forest of the worldly path, the cycles of experiences fall upon the fallen one like insects in a dense cloud.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: संसार के मार्ग के घने जंगल में गिरे हुए व्यक्ति पर अनुभवों के चक्र घने बादल में कीड़ों की तरह गिरते हैं।

2

सर्व एव त्विमे भावाः परस्परमसङ्गिनः | अटव्यामुपलानीव भावनैतेषु शृङ्खला || २ ||

sarva eva tvime bhāvāḥ parasparamasaṅginaḥ | aṭavyāmupalānīva bhāvanaitēṣu śṛṅkhalā || 2 ||

English

All these states are mutually disconnected, like stones in a forest, yet there is a chain of thoughts in them.

हिन्दी

ये सभी अवस्थाएँ परस्पर असंगत हैं, जैसे जंगल में पत्थर, फिर भी इनमें एक विचार शृंखला है।

3

चित्तमान्ध्याय वृत्तान्तद्रुमैर्गहनवत्स्थितम् | रसरञ्जनया लोके वसन्त इव काननम् || ३ ||

cittamāndhyāya vṛttāntadrumairgahanavatsthitam | rasarañjanayā loke vasanta iva kānanam || 3 ||

English

The mind, blinded by the dense forest of experiences, is like a forest in spring, delighting the world with its charm.

हिन्दी

अनुभवों के घने जंगल से अंधा हुआ मन, वसंत ऋतु में जंगल की तरह, अपनी मोहकता से दुनिया को आनंदित करता है।

4

अहो बत विचित्राणि वासनावशतोऽवशैः | भूतकैरनुभूयन्ते सुखदुःखानि जन्मसु || ४ ||

aho bata vicitrāṇi vāsanāvaśato'vaśaiḥ | bhūtakairanubhūyante sukhaduḥkhāni janmasu || 4 ||

English

Alas, how strange it is that due to the influence of past impressions, one experiences pleasure and pain in various births.

हिन्दी

अहो, कितना विचित्र है कि भूतकाल के संस्कारों के प्रभाव से, एक व्यक्ति विभिन्न जन्मों में सुख-दुःख का अनुभव करता है।

5

अहो बतातिविषमा वासना यद्वशाज्जनैः | अविद्यमानैरेवायं भ्रमोऽन्तरनुभूयते || ५ ||

aho batātiviṣamā vāsanā yadvāśājjanaiḥ | avidyamānairēvāyaṃ bhramō'ntaranubhūyatē || 5 ||

English

Alas, how very strange is the influence of past impressions, by which people experience an illusion within, even though it does not exist.

हिन्दी

अहो, कितना विचित्र है भूतकाल के संस्कारों का प्रभाव, जिससे लोग भीतर एक भ्रम का अनुभव करते हैं, भले ही वह अस्तित्व में न हो।

6

आह्लादिनो मृतवतः शुद्धस्यालोककारिणः | शीतलस्याखिलार्थेषु ज्ञस्येन्दोश्च किमन्तरम् || ६ ||

āhlādino mṛtavataḥ śuddhasyālokakāriṇaḥ | śītalasyākhilārtheṣu jñasyendōśca kimantaram || 6 ||

English

What is the difference between the joyful, the lifeless, the pure light-giver, the cool one in all matters, and the knower of the moon?

हिन्दी

आनंदित, मृतवत, शुद्ध प्रकाश देने वाले, सभी विषयों में शीतल, और चंद्रमा के ज्ञाता में क्या अंतर है?

7

पूर्वापरमनालोच्य यत्किंचिदभिवाञ्छतः | निर्मर्यादस्य मूढस्य बालस्य च किमन्तरम् || ७ ||

pūrvāparamanālocya yatkiñcidabhivāñchataḥ | nirmaryādasya mūḍhasya bālasya ca kimantaram || 7 ||

English

What is the difference between one who desires anything without considering past and future, one who is without limits, one who is foolish, and a child?

हिन्दी

जो भूतकाल और भविष्य को न सोचकर कुछ भी चाहता है, जो बेहद है, जो मूर्ख है, और एक बच्चे में क्या अंतर है?

8

लब्धमाप्राणपर्यन्तंभमनुज्झतोः | आमिषं को वि वद माकरमूढयोः || ८ ||

labdhamāprāṇaparyantaṃbhamanujjhatōḥ | āmiṣaṃ ko vi vada mākaramūḍhayōḥ || 8 ||

English

Who can distinguish between the one who gives up everything gained up to the last breath and the foolish crocodile?

हिन्दी

जो अपने अंतिम श्वास तक प्राप्त सब कुछ छोड़ देता है और मूर्ख मगरमच्छ में कौन भेद कर सकता है?

9

सर्व एव त्विमे भावा देहदारधनादयः | क्षिप्रमाशुष्कसिकताशरावविशरारवः || ९ ||

sarva eva tvime bhāvā dehadāradhanādayaḥ | kṣipramāśuṣkasikatāśarāvaviśarāravaḥ || 9 ||

English

All these states, such as body, wife, wealth, etc., are like dry grass and potsherds, quickly perishing.

हिन्दी

ये सभी अवस्थाएँ, जैसे शरीर, पत्नी, धन आदि, सूखी घास और टूटे बर्तनों की तरह शीघ्र ही नष्ट हो जाती हैं।

10

आब्रह्मस्तम्बपर्यन्तमपि योनिशतेषु ते | आकल्पं भ्रमतश्चित्तशान्तिर्नास्ति शमादृते || १० ||

ābrahmasatambaparyantamapi yoniśateṣu te | ākalpaṃ bhramataścittaśāntirnāsti śamādṛte || 10 ||

English

Even from Brahma to a blade of grass, in all these births, there is no peace of mind without tranquility.

हिन्दी

ब्रह्मा से लेकर एक तिनके तक, इन सभी जन्मों में, शांति के बिना मन की शांति नहीं है।

11

पर्यालोचनमात्रेण बन्धगन्धो न बाधते | गच्छतो मार्गवैषम्यमिवालोकनकारिणः || ११ ||

paryālocanamātreṇa bandhagandho na bādhate | gacchato mārgavaiṣamyamivālokanakāriṇaḥ || 11 ||

English

By mere reflection, the smell of bondage does not trouble, just as the unevenness of the road does not trouble the one who looks at it.

हिन्दी

केवल विचार से बंधन की गंध परेशान नहीं करती, जैसे रास्ते की असमानता उसे परेशान नहीं करती जो उसे देख रहा हो।

12

तव नावहितं चित्तं कामः कवलयिष्यति | सावधानस्य बुद्धस्य पिशाचः किं करिष्यति || १२ ||

tava nāvahitaṃ cittaṃ kāmaḥ kavalayiṣyati | sāvadhānasya buddhasya piśācaḥ kiṃ kariṣyati || 12 ||

English

If your mind is not attentive, desire will devour it. What can a demon do to one who is vigilant and wise?

हिन्दी

अगर आपका मन ध्यान में नहीं है, तो इच्छा उसे निगल जाएगी। एक सतर्क और बुद्धिमान व्यक्ति पर भूत क्या कर सकता है?

13

यथेक्षणप्रसरणं रूपालोकनमात्रकम् | संवित्प्रसृतिमात्रात्म तथा साहंजगत्स्थितम् || १३ ||

yathekṣaṇaprasaraṇaṃ rūpālokanamātrakam | saṃvitprasṛtimātrātma tathā sāhaṃjagatsthitam || 13 ||

English

Just as the mere seeing of forms is the spreading out of the eye, so too the mere awareness is the spreading out of the self in the world.

हिन्दी

जैसे रूपों को देखना मात्र आँख का फैलाव है, उसी तरह चेतना मात्र स्वयं का जगत में फैलाव है।

14

यथाक्षिसंवृतिः सर्वरूपालोकशमोऽरिहन् | संवित्संवरणं नाम सर्वदृश्यशमस्तथा || १४ ||

yathākṣisaṃvṛtiḥ sarvarūpālokaśamo'rihan | saṃvitsaṃvaraṇaṃ nāma sarvadṛśyaśamas tathā || 14 ||

English

Just as the closing of the eyes is the pacification of all seen forms, so too the withdrawal of awareness is the pacification of all that is seen.

हिन्दी

जैसे आँखों को बंद करना सभी देखे गए रूपों का शांत होना है, उसी तरह चेतना का वापस लेना सभी देखे गए चीजों का शांत होना है।

15

असदेव जगत्साहं शुद्धा संवित्तनोति खे | ईषत्प्रसरणेनाशु स्पन्दनं पवनो यथा || १५ ||

asadeva jagatsāhaṃ śuddhā saṃvittanoti khe | īṣatprasaraṇenāśu spandanaṃ pavano yathā || 15 ||

English

I am the pure awareness that pervades the non-existent world, just as the wind quickly spreads with a slight movement in the sky.

हिन्दी

मैं वह शुद्ध चेतना हूँ जो असत्य जगत में फैली हुई है, जैसे हवा आकाश में थोड़े से हिलने से तुरंत फैल जाती है।

16

सदिवासत्यमेवेदमकुर्वत्यन्यमेधते | मृदा हेम्नेव कुम्भत्वमपृथग्लभ्यमात्मगम् || १६ ||

sadivāsatyamevedamakurvatyanyamedhate | mṛdā hemneva kumbhatvamapṛthaglabhyamātmagaṃ || 16 ||

English

Always, only the truth exists; the unreal does not exist. Just as a pot made of clay is not different from the clay, the self is not different from the truth.

हिन्दी

हमेशा, केवल सत्य ही है; असत्य नहीं है। जैसे मिट्टी से बना घड़ा मिट्टी से अलग नहीं होता, वैसे ही आत्मा सत्य से अलग नहीं होता।

17

शून्यमात्रं यथा व्योम स्पन्दमात्रं यथानिलः | जलमात्रं यथोर्म्यादि संविन्मात्रं तथा जगत् || १७ ||

śūnyamātraṃ yathā vyoma spandamātraṃ yathānilāḥ | jalamātraṃ yathormyādi saṃvinmātraṃ tathā jagat || 17 ||

English

Just as the sky is mere emptiness, the wind is mere motion, and waves are mere water, the world is mere consciousness.

हिन्दी

जैसे आकाश केवल शून्यता है, हवा केवल गति है, और लहरें केवल पानी हैं, वैसे ही संसार केवल चेतना है।

18

अव्यवच्छिन्ननिर्भागसंविन्मात्रं जगत्त्रयम् | विद्धि शान्तं तथा व्योम यथा वारिणि पर्वतम् || १८ ||

avyavacchinnanirbhāgasanvinmātraṃ jagattrayam | viddhi śāntaṃ tathā vyoma yathā vāriṇi parvatam || 18 ||

English

Know the three worlds to be mere undivided, partless consciousness, just as the sky is calm and a mountain is in the water.

हिन्दी

तीनों लोकों को अविभाजित, अखंड चेतना के रूप में जानो, जैसे आकाश शांत है और पर्वत पानी में है।

19

निर्वाणस्योपशान्तस्य ज्ञस्य सोदेति शीतता | अन्तर्यत्रेन्दवोऽप्येते दीप्तज्वलनबिन्दवः || १९ ||

nirvāṇasyopaśāntasya jñasya sodeti śītatā | antyarytrendavo'pyete dīptajvalanabindavaḥ || 19 ||

English

In the calmness of nirvana, the coolness of knowledge arises. Even the inner stars, like sparks of fire, appear.

हिन्दी

निर्वाण की शांति में, ज्ञान की ठंडक उभरती है। अंतरिक्ष में तारे, अग्नि की चिंगारियों की तरह, प्रकट होते हैं।

20

किं केन कथमेकान्तशान्ताततशिवात्मनि | निरालोकोऽपरालोकः शून्ये जगति जन्यते || २० ||

kiṃ kena kathamekāntaśāntātatasiśivātmani | nirāloko'parālokaḥ śūnye jagati janyate || 20 ||

English

What, by whom, how, in the supreme peaceful self, which is pure and auspicious, is the world born in emptiness, without light and without another world?

हिन्दी

क्या, किससे, कैसे, परम शांत आत्मा में, जो शुद्ध और मंगलमय है, शून्यता में दूसरे लोक के बिना, बिना प्रकाश, संसार का जन्म होता है?

21

या सत्ता ब्रह्मशब्दाख्या रूपं सर्वस्य तन्निजम् | न यत्र काचिद्वाधास्ति सर्वं तन्मयमव्ययम् || २१ ||

yā sattā brahmaśabdākhyā rūpaṃ sarvasya tannijam | na yatra kācidvādhāsti sarvaṃ tanmayamavyayam || 21 ||

English

That reality, known by the word Brahman, is the true form of everything. There is no obstruction there; everything is imperishable and pervaded by That.

हिन्दी

वह सत्ता, जिसे ब्रह्म शब्द से जाना जाता है, सबकी असली रूप है। वहाँ कोई बाधा नहीं है; सब कुछ अविनाशी और उससे व्याप्त है।

22

यदिदं तु पदार्थत्वं यत्र बाधानुभूयते | यद्यच्च बाधनं प्रेक्ष्य तन्न विद्मः खपुष्पवत् || २२ ||

yadidaṃ tu padārthatvaṃ yatra bādhānubhūyate | yadyacca bādhanaṃ prekṣya tanna vidmaḥ khapuṣpavat || 22 ||

English

Whatever is perceived as an object is subject to obstruction. Whatever is seen as an obstruction, we do not know it, like a flower in the sky.

हिन्दी

जो भी पदार्थ के रूप में देखा जाता है, वह बाधा का शिकार होता है। जो भी बाधा के रूप में देखा जाता है, हम उसे नहीं जानते, जैसे आकाश में फूल।

23

ज्ञ एवापगतस्वान्तं शान्तमास्व महाश्मवत् | असौ न मननं मानमनन्तमजमव्ययम् || २३ ||

jña evāpagatasvāntaṃ śāntamāsva mahāśmavat | asau na mananaṃ mānamanantamajamavyayam || 23 ||

English

The knower, having abandoned the sense of self, should remain calm like a great stone. It is not to be thought of, honored, infinite, unborn, and imperishable.

हिन्दी

ज्ञाता, स्वयं की पहचान को त्यागकर, एक बड़े पत्थर की तरह शांत रहे। इसे सोचा नहीं जाना चाहिए, सम्मानित नहीं किया जाना चाहिए, यह अनंत, अजन्मा और अविनाशी है।

24

आकाशकल्पे स्वे भावे तिष्ठतोऽङ्गानिवेदनम् | भवत्यभ्यासदार्ढ्येन विना स्वप्नविकारवत् || २४ ||

ākāśakalpe sve bhāve tiṣṭhato'ṅgānivedanam | bhavatyabhyāsadārḍhyena vinā svapnavikāravat || 24 ||

English

In one's own nature, which is like space, the awareness of the limbs arises through the strength of practice, without the modifications of dream.

हिन्दी

अपनी प्रकृति में, जो आकाश की तरह है, अंगों की चेतना अभ्यास की दृढ़ता से उत्पन्न होती है, स्वप्न के विकारों के बिना।

25

निरुपादानसंभारमभित्तावेव चेतति | ब्राह्मं कर्तृ जगच्चित्रं न कश्चिद्वा न किंचन || २५ ||

nirupādānasambhāramabhittāveva cetati | brāhmaṃ kartṛ jagaccitraṃ na kaścidvā na kiṃcana || 25 ||

English

The mind, devoid of material support, thinks only in the substratum. The Brahman is the doer, the world is a mere appearance, nothing else exists.

हिन्दी

मन, भौतिक समर्थन से रहित, केवल आधार में सोचता है। ब्रह्म ही कर्ता है, संसार एक भ्रामक प्रतीति है, और कुछ नहीं है।

26

तनोति यत्तदास्मैव तस्य तत्र तथा स्थितम् | दृश्याभावादसद्दृश्यं तेन कः क्व करोति किम् || २६ ||

tanoti yattadāsmaiva tasya tatra tathā sthitam | dṛśyābhāvādasaddṛśyaṃ tena kaḥ kva karoti kim || 26 ||

English

That which is extended, that is situated in it in that manner | Due to the absence of the seen, the unreal is seen, then who does what where?

हिन्दी

जो विस्तारित होता है, वह उसमें उसी प्रकार स्थित है | दृश्य के अभाव से असत् दृश्य है, तब कौन कहाँ क्या करता है?

27

अहं सुखीति सुखिता अहं दुःखीति दुःखिता | सर्व एव स्वरूपस्था व्योमात्मानोऽपि पार्थिवाः || २७ ||

ahaṃ sukhīti sukhitā ahaṃ duḥkhīti duḥkhitā | sarva eva svarūpasthā vyomātmāno'pi pārthivāḥ || 27 ||

English

I am happy, thus happiness; I am unhappy, thus unhappiness | All are established in their own nature, even those who are earthly are like the sky.

हिन्दी

मैं सुखी हूँ, इसलिए सुख; मैं दुःखी हूँ, इसलिए दुःख | सभी अपने स्वरूप में स्थित हैं, भले ही वे पार्थिव (भूमि से संबंधित) हों, फिर भी वे आकाश के समान हैं।

28

सर्वेषामेव भावानां चिदाकाशात्मनामपि | मिथ्यैव स्वप्नशैलानामिव पार्थिवता स्थिता || २८ ||

sarveṣāmeva bhāvānāṃ cidākāśātmanāmapi | mithyāiva svapnaśailānāmiva pārthivatā sthitā || 28 ||

English

All these states, even those of the nature of consciousness-space, are falsely situated like the earthliness of dream mountains.

हिन्दी

सभी भाव, भले ही वे चेतना-आकाश के स्वभाव के हों, स्वप्न के पर्वतों की पार्थिवता की तरह मिथ्या स्थित हैं।

29

अहंत्वोल्लेखतः सत्ता भ्रमभावविकारिणी | तदभावात्स्वभावैकनिष्ठता शमशालिनी || २९ ||

ahaṃtvollēkhataḥ sattā bhramabhāvavikāriṇī | tadabhāvātsvabhāvaikanisthtā śamaśālinī || 29 ||

English

The existence arising from the notion of 'I' is a modification due to delusion | From its absence, there is a peaceful abidance in one's own nature.

हिन्दी

अहं की अवधारणा से उत्पन्न अस्तित्व भ्रम का परिवर्तन है | उसके अभाव से, अपने स्वभाव में शांतिपूर्वक निवास होता है।

30

हेम्नः कटकशब्दार्थो व्यतिरिक्तो यथास्ति ते | व्यतिरिक्ता तथा सत्या नाहंतास्ति शमात्मनः || ३० ||

hemnaḥ kaṭakaśabdārtho vyatirikto yathāsti te | vyatiriktā tathā satyā nāhaṃtāsti śamātmanaḥ || 30 ||

English

Just as the meaning of the word 'bracelet' is distinct from gold, similarly, the peaceful self is distinct from the notion of 'I'.

हिन्दी

जैसे शब्द 'कड़ा' का अर्थ सोने से अलग है, उसी प्रकार, शांतिपूर्ण आत्मा अहं की अवधारणा से अलग है।

31

निर्वाणो निर्मना मौनी कर्ताऽकर्ता च शीतलः | ज्ञ एव शान्त एवास्ते शून्य एवाभिपूरितः || ३१ ||

nirvāṇo nirmanā maunī kartā'kartā ca śītalaḥ | jña eva śānta evāste śūnya evābhipūritaḥ || 31 ||

English

The enlightened one is free from desires, silent, both the doer and non-doer, and cool. The knower remains calm and is filled with emptiness.

हिन्दी

निर्वाण प्राप्त व्यक्ति इच्छाओं से मुक्त, मौन, कर्ता और अकर्ता दोनों, और शीतल होता है। ज्ञानी शान्त रहता है और शून्यता से भरा हुआ है।

32

निर्वासनास्पन्दपरो यन्त्रपुत्रकगात्रवत् | स यथास्थितमेवास्ते ज्ञः संव्यवहरन्नपि || ३२ ||

nirvāsanāspandaparo yantraputrakagātravat | sa yathāsthitamevāste jñaḥ saṃvyavaharannapi || 32 ||

English

The enlightened one, free from the fluctuations of desires, remains like a mechanical doll. Even while engaging in worldly activities, he remains in his natural state.

हिन्दी

निर्वाण प्राप्त व्यक्ति, इच्छाओं के उतार-चढ़ाव से मुक्त, एक यांत्रिक पुतले की तरह रहता है। संसारिक गतिविधियों में भाग लेते हुए भी, वह अपनी प्राकृतिक अवस्था में रहता है।

33

यथा मञ्चकसंस्थस्य स्पन्दन्ते नैव वा शिशोः | अङ्गानि स्वानुसंधानं विनैवंविदितात्मनः || ३३ ||

yathā mañcakasaṃsthasya spandante naiva vā śiśoḥ | aṅgāni svānusandhānaṃ vinaivamviditātmanaḥ || 33 ||

English

Just as the limbs of a baby placed on a cot do not move without its own effort, similarly, one who does not know the self does not have self-awareness.

हिन्दी

जैसे पलंग पर रखे शिशु के अंग अपने प्रयास के बिना नहीं हिलते, वैसे ही, जो आत्मा को नहीं जानता, उसके पास स्वयं की चेतना नहीं होती।

34

निःसंबोधैकबोधस्य निराशेहैषणाशिषः | शान्तानन्तात्मरूपत्वादनुसंधानता कुतः || ३४ ||

niḥsaṃbodhaikabodhasya nirāśeheṣaṇāśiṣaḥ | śāntānantātmarūpatvādanusandhānatā kutaḥ || 34 ||

English

For one who is solely aware of the non-existence of desires and hopes, how can there be self-awareness, given the peaceful and infinite nature of the self?

हिन्दी

जो केवल इच्छाओं और आशाओं की अनुपस्थिति को जानता है, ऐसे व्यक्ति के लिए शान्त और अनंत आत्मा की प्रकृति के साथ, स्वयं की चेतना कैसे हो सकती है?

35

अद्रष्टुरपदृश्यस्यादृग्रूपस्यापरूपिणः | कुतः किलानुसंधानमनपेक्षस्य पश्यतः || ३५ ||

adrṣṭurapadṛśyasyādṛgrūpasyāparūpiṇaḥ | kutaḥ kilānusandhānamanapekṣasya paśyataḥ || 35 ||

English

How can there be self-awareness for one who is the unseen seer, formless, and without any form, who is detached and sees without attachment?

हिन्दी

जो अदृश्य दर्शक, निराकार, और किसी भी रूप के बिना है, जो अनासक्त है और अनासक्ति से देखता है, ऐसे व्यक्ति के लिए स्वयं की चेतना कैसे हो सकती है?

36

अपेक्षैव घनो बन्ध उपेक्षैव विमुक्तता | सर्वशब्दान्विता तस्यां विश्रान्तेन किमीक्ष्यते || ३६ ||

apekṣaiva ghano bandha upaekṣaiva vimuktatā | sarvaśabdānvitā tasyāṁ viśrāntena kimīkṣyate || 36 ||

English

Attachment is the cause of bondage, and detachment is the cause of liberation. When one is established in the state of complete detachment, what else is there to be seen?

हिन्दी

आसक्ति ही बंधन का कारण है, और वैराग्य ही मुक्ति का कारण है। जब कोई पूर्ण वैराग्य की स्थिति में स्थित होता है, तो फिर और क्या देखना है?

37

पार्थिवत्वे शरीरेऽस्मिन्स्वस्वप्नाङ्ग इवासति | भ्रममात्रात्मनि कुतः क्व कस्य किमपेक्षणम् || ३७ ||

pārthivatve śarīre'sminsvasvapnāṅga ivāsati | bhramamātrātmani kutaḥ kva kasya kimapekṣaṇam || 37 ||

English

In this earthly body, one dwells as if in a dream. In the self, which is mere illusion, where and for whom is there any expectation?

हिन्दी

इस पार्थिव शरीर में, मानो स्वप्न के अंग की तरह रहता है। भ्रम मात्र आत्मा में, कहाँ और किसके लिए किसी प्रत्याशा है?

38

उपशान्तसमस्तेहं विगताखिलकौतुकम् | निरस्तवेदनं ज्ञेन विदा केवलमास्यते || ३८ ||

upaśāntasamastehaṃ vigatākhilakautukam | nirastavedanaṃ jñena vidā kevalamāsyate || 38 ||

English

With all desires pacified, devoid of all curiosities, free from all sufferings, the wise one attains the state of pure knowledge.

हिन्दी

सभी इच्छाओं को शांत करके, सभी कौतुकों से रहित, सभी दुःखों से मुक्त, ज्ञानी शुद्ध ज्ञान की स्थिति प्राप्त करता है।

39

मङ्किनेति श्रुतवता ततो मोहो महानपि | अशेषेण परित्यक्तस्तत्रैव त्वगिवाहिना || ३९ ||

maṅkineti śrutavatā tato moho mahānapi | aśeṣeṇa parityaktastatraiva tvagivāhinā || 39 ||

English

Hearing the word 'mine', great delusion arises. That delusion, when completely abandoned, is like a snake shedding its skin.

हिन्दी

'मेरा' शब्द सुनकर महान भ्रम उत्पन्न होता है। जब वह भ्रम पूर्णतः त्याग दिया जाता है, तो वह साँप के केंचुल छोड़ने की तरह होता है।

40

प्रवाहापतितं कार्यं कुर्वतापास्तवासनम् | तेन वर्षशतस्यान्ते स्थितमद्रौ समाधिना || ४० ||

pravāhāpatitaṃ kāryaṃ kurvatāpāstavāsanam | tena varṣaśatasyānte sthitamadrau samādhinā || 40 ||

English

Performing actions that arise spontaneously, one abandons desires. By that, at the end of a hundred years, one remains steadfast in meditation.

हिन्दी

जो स्वतः उत्पन्न होने वाले कार्य करता है, वह इच्छाओं को त्याग देता है। इससे, सौ वर्षों के अंत में, वह ध्यान में स्थिर रहता है।

41

तत्राद्ययावत्पाषाणसमधर्मा स तिष्ठति | संशान्तकरणो योगी बोध्यमानः प्रबुध्यते || ४१ ||

tatrādyayāvatpāṣāṇasamadharmā sa tiṣṭhati | saṃśāntakaraṇo yogī bodhyamānaḥ prabudhyate || 41 ||

English

There, in the beginning, he remains like a stone | The yogi with a tranquil mind is awakened while being awakened

हिन्दी

वहाँ, शुरुआत में, वह पत्थर के समान रहता है | शांत मन वाला योगी जागृत होते हुए जागृत होता है

42

एतेन राघव विवेकपदेन शान्तिमासादयोदयवता मनसा विहर्तुम् | मा दीनतां व्रजतु रागमयी मतिस्ते क्षीणा क्षणादसलिलेव शरद्धनाली || ४२ ||

etena rāghava vivekapadena śāntimāsādayodayavatā manasā vihartum | mā dīnatāṃ vrajatu rāgamayī matiste kṣīṇā kṣaṇādasalileva śaraddhanālī || 42 ||

English

With this discriminative knowledge, O Raghava, attain peace and roam with a mind full of joy | Do not let your mind, filled with attachment, become miserable, like a lotus in autumn without water

हिन्दी

इस विवेकपूर्ण ज्ञान से, हे रघुवंशी, शांति प्राप्त कर और आनंद से भरे मन से विहार करो | अपने मन को, जो आसक्ति से भरा है, दीन न होने दो, जैसे पानी के बिना शरद ऋतु में कमल

← Chapter 25Chapter 27 →