Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 213 — 50 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | यथा यत्पृष्टवानद्य त्वं मामरिनिषूदन | शिष्येणैव सता पूर्वमहं पृष्टो गुरुस्त्वया || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | yathā yatpṛṣṭavānadya tvaṃ māmari niṣūdana | śiṣyeṇaiva satā pūrvamahaṃ pṛṣṭo gurustvayā || 1 ||

English

Sri Vasishtha said: Just as you have asked me today, O destroyer of enemies, I was asked by you, the same disciple, in the past.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जैसे आज तुमने मुझसे पूछा है, हे शत्रुनाशक, वैसे ही पहले भी तुमने शिष्य के रूप में मुझसे पूछा था।

2

पुराकल्पे हि कस्मिंश्चित्तत्त्वमात्मादिकात्मिका | आसीदियं चित्प्रतिभा गुरुशिष्यात्मना वने || २ ||

purākalpe hi kasmiṃścittattvamātmādikātmikā | āsīdiyaṃ citpratibhā guruśiṣyātmanā vane || 2 ||

English

In some ancient era, this divine consciousness, which is the essence of the self and other principles, existed in the form of guru and disciple in the forest.

हिन्दी

किसी प्राचीन कल्प में, यह दिव्य चेतना, जो आत्मा और अन्य तत्वों का सार है, गुरु और शिष्य के रूप में वन में विद्यमान थी।

3

गुरुस्तत्राहमभवं शिष्यस्त्वमभवस्तदा | पृष्टवान्मां त्वमग्रस्थ इदमुद्दामधीरधीः || ३ ||

gurustatrāhamabhavaṃ śiṣyastvamabhavastadā | pṛṣṭavānmāṃ tvamagrastha idamuddāmadhīradhīḥ || 3 ||

English

There, I was the guru, and you were the disciple. You, being at the forefront, asked me this with great intelligence.

हिन्दी

वहाँ, मैं गुरु था और तुम शिष्य थे। तुम, अग्रस्थ होकर, मुझसे इस प्रश्न को बड़ी बुद्धिमत्ता से पूछा था।

4

शिष्य उवाच | सर्वस्य भगवञ्छिन्धि ममेममतिसंशयम् | किं नश्यति महाकल्पे किं वस्तु न विनश्यति || ४ ||

śiṣya uvāca | sarvasya bhagavañchindhi mamemamatisanśayam | kiṃ naśyati mahākalpe kiṃ vastu na vinaśyati || 4 ||

English

The disciple said: O Lord, please dispel all my doubts. What perishes in the great cycle, and what does not perish?

हिन्दी

शिष्य ने कहा: हे भगवन्, मेरे सभी संदेहों को दूर करें। महाकल्प में क्या नष्ट होता है और क्या नहीं नष्ट होता?

5

गुरुरुवाच | पुत्र शेषमशेषेण दृश्यमाशु विनश्यति | यथा तथा स्वप्नपुरं सौषुप्तीं स्थितिमीयुषः || ५ ||

gururuvāca | putra śeṣamaśeṣeṇa dṛśyamāśu vinaśyati | yathā tathā svapnapuraṃ sauṣuptīṃ sthitimīyuṣaḥ || 5 ||

English

The guru said: O son, everything that is seen perishes quickly. Just as a dream city vanishes upon waking.

हिन्दी

गुरु ने कहा: हे पुत्र, जो कुछ भी दिखाई देता है वह शीघ्र ही नष्ट हो जाता है। जैसे स्वप्न का नगर जागने पर लुप्त हो जाता है।

6

निर्विशेषेण नश्यन्ति भुवः शैला दिशो दश | क्रिया कालः क्रमश्चैव न किंचिदवशिष्यते || ६ ||

nirviśeṣeṇa naśyanti bhuvaḥ śailā diśo daśa | kriyā kālaḥ kramascaiava na kiñcidavaśiṣyate || 6 ||

English

Without distinction, the earth, mountains, and the ten directions will perish | Action, time, and sequence will not remain.

हिन्दी

बिना किसी भेदभाव के, पृथ्वी, पर्वत और दस दिशाएँ नष्ट हो जाएँगी | क्रिया, समय और क्रम कुछ भी शेष नहीं रहेगा।

7

नश्यन्ति सर्वभूतानि व्योमापि परिणश्यति | स सर्वजगदाभासमुपलब्धुरसंभवात् || ७ ||

naśyanti sarvabhūtāni vyomāpi pariṇaśyati | sa sarvajagadābhāsamupalabdhurasaṃbhavaat || 7 ||

English

All beings perish, even the sky will be destroyed | That which perceives the entire universe is impossible to grasp.

हिन्दी

सभी प्राणी नष्ट हो जाते हैं, Even आकाश भी नष्ट हो जाएगा | जो सम्पूर्ण ब्रह्मांड को ग्रहण करता है, उसे समझना असंभव है।

8

ब्रह्मविष्ण्विन्द्ररुद्राद्या ये हि कारणकारणम् | तेषामप्यतिकल्पान्ते नामापीह न विद्यते || ८ ||

brahmaviṣṇvindrarudrādyā ye hi kāraṇakāraṇam | teṣāmapyatikalpānte nāmāpīha na vidyate || 8 ||

English

Even the great gods like Brahma, Vishnu, Indra, and Rudra, who are the causes of causes, will not have their names at the end of the great cycle.

हिन्दी

Even ब्रह्मा, विष्णु, इंद्र और रुद्र जैसे महान देवता, जो कारणों के कारण हैं, महाकल्प के अंत में अपने नाम नहीं रखेंगे।

9

शिष्यते हि चिदाकाशमव्ययस्यानुमीयते | तत्कालशेषतानेन सर्गानुभवहेतुना || ९ ||

śiṣyate hi cidākāśamavyayasyānumīyate | tatkālaśeṣatānena sargānubhavahētunā || 9 ||

English

The eternal consciousness remains, it is inferred | By the cause of creation and experience, which is the remnant of time.

हिन्दी

अव्यय चेतना शेष रहती है, यह अनुमान लगाया जाता है | सृष्टि और अनुभव के कारण से, जो समय का शेष है।

10

शिष्य उवाच | नासतो विद्यते भावो नाभावो विद्यते सतः | इदं तत्कथमाभोगि विद्यमानं क्व गच्छति || १० ||

śiṣya uvāca | nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ | idaṃ tatkathamābhogi vidyamānaṃ kv gacchati || 10 ||

English

The disciple said, 'There is no existence of the non-existent, nor is there non-existence of the existent | How then does this existent thing disappear?'

हिन्दी

शिष्य ने कहा, 'असत् का कोई अस्तित्व नहीं है, न ही सत् का कोई अस्तित्व नहीं है | फिर यह मौजूद चीज कहाँ चली जाती है?'

11

गुरुरुवाच | न विनश्यत एवेदं ततः पुत्र न विद्यते | नासतो विद्यते भावो नाभावो विद्यते सतः || ११ ||

gururuvāca | na vinaśyata evedaṃ tataḥ putra na vidyate | nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ || 11 ||

English

The Guru said: This does not perish, therefore, O son, it does not exist | There is no existence of non-existence, nor is there non-existence of existence.

हिन्दी

गुरु ने कहा: यह नष्ट नहीं होता, इसलिए, हे पुत्र, यह अस्तित्व में नहीं है | असत् का कोई अस्तित्व नहीं है, न ही सत् का कोई अभाव है।

12

यत्तु वस्तुत एवास्ति न कदाचन किंचन | तदभावात्म तद्राम कथं नाम विनश्यति || १२ ||

yattu vastuta evāsti na kadācana kiṃcana | tadabhāvātma tadrāma kathaṃ nāma vinaśyati || 12 ||

English

That which truly exists, never at any time ceases to be | O Rama, how can that which is of the nature of non-existence perish?

हिन्दी

जो वास्तव में है, वह कभी भी किसी भी समय नहीं छूटता | हे राम, जो अस्तित्व के स्वभाव का है, वह कैसे नष्ट हो सकता है?

13

क्व स्थितं मृगतृष्णाम्बु क्व स्थिरो द्वीन्दुविभ्रमः | क्व स्थिरा केशदृग्व्योम्नि क्व भ्रान्त्यनुभवः स्थिरः || १३ ||

kva sthitaṃ mṛgatṛṣṇāmbu kva sthiro dvīnduvibhramaḥ | kva sthirā keśadṛgvyomni kva bhrāntyanubhavaḥ sthiraḥ || 13 ||

English

Where is the mirage water stable? Where is the stability in the illusion of the moon? Where is the stability in the vision of hair in the sky? Where is the stability in the experience of delusion?

हिन्दी

मृगतृष्णा के जल की स्थिरता कहाँ है? चंद्रमा के भ्रम में स्थिरता कहाँ है? आकाश में बालों की दृष्टि में स्थिरता कहाँ है? भ्रांति के अनुभव में स्थिरता कहाँ है?

14

सर्वं दृश्यमिदं पुत्र भ्रान्तिमात्रमसन्मयम् | स्वप्ने पुरमिवाभाति कथमेतन्न शाम्यति || १४ ||

sarvaṃ dṛśyamidaṃ putra bhrāntimātramasantam | svapne puramivābhāti kathametanna śāmyati || 14 ||

English

All this visible world, O son, is merely an illusion, unreal | Like a city seen in a dream, how does it not cease?

हिन्दी

हे पुत्र, यह सारा दृश्य जगत केवल एक भ्रांति है, असत्य | जैसे स्वप्न में देखी गई नगरी, यह कैसे नहीं समाप्त होता?

15

शाम्यतीदमशेषेण तथा सर्वत्र सर्वदा | यथा जाग्रद्विधौ स्वप्नः स्वप्ने वा जागरो यथा || १५ ||

śāmyatīdam aśeṣeṇa tathā sarvatra sarvadā | yathā jāgradvidhau svapnaḥ svapne vā jāgaro yathā || 15 ||

English

This ceases entirely, thus everywhere and always | Just as a dream ceases upon waking, or waking in a dream.

हिन्दी

यह पूरी तरह से समाप्त होता है, इसलिए हर जगह और हमेशा | जैसे स्वप्न जागने पर समाप्त होता है, या स्वप्न में जागना।

16

यथा स्वप्नपुरं शान्तं न जाने क्वाशु गच्छति | शान्तं तथा जगद्दृश्यं न जाने क्वाशु गच्छति || १६ ||

yathā svapnapuraṃ śāntaṃ na jāne kvāśu gacchati | śāntaṃ tathā jagaddṛśyaṃ na jāne kvāśu gacchati || 16 ||

English

Just as a peaceful dream city, I do not know where it goes quickly | Similarly, I do not know where this peaceful visible world goes quickly || 16 ||

हिन्दी

जैसे शान्त स्वप्न नगर, मैं नहीं जानता कि वह कहाँ जल्दी जाता है | उसी प्रकार, मैं नहीं जानता कि यह शान्त दृश्य जगत कहाँ जल्दी जाता है || १६ ||

17

शिष्य उवाच | किमिदं भाति भगवन्न विभाति च किं पुनः | कस्येदं वस्तुनो रूपं चिद्व्योम्नो वितताकृतेः || १७ ||

śiṣya uvāca | kimidaṃ bhāti bhagavann vibhāti ca kiṃ punaḥ | kasyedaṃ vastuno rūpaṃ cidvyomno vitatākṛteḥ || 17 ||

English

The disciple said | What is this that appears, O Lord, and what is it that does not appear? Moreover, what is the form of this substance of the expanded consciousness? || 17 ||

हिन्दी

शिष्य ने कहा | यह क्या है जो प्रकट होता है, हे भगवन्, और यह क्या है जो प्रकट नहीं होता? और फिर, यह किसका रूप है इस वस्तु का जो विस्तृत चेतना का है? || १७ ||

18

गुरुरुवाच | चिदाकाशमिदं पुत्र स्वच्छं कचकचायते | यन्नाम तज्जगद्भाति जगदन्यन्न विद्यते || १८ ||

gururuvāca | cidākāśamidaṃ putra svacchaṃ kacakacāyate | yannāma tajjagadbhāti jagadanyanna vidyate || 18 ||

English

The guru said | This is the pure space of consciousness, O son, which shines brightly | Whatever name it has, that is what appears as the world; there is no other world || 18 ||

हिन्दी

गुरु ने कहा | यह शुद्ध चेतना का आकाश है, हे पुत्र, जो चमकता है | जो भी नाम है, वही जगत प्रकट होता है; कोई दूसरा जगत नहीं है || १८ ||

19

अस्यैतद्वस्तुनो रूपं चिद्व्योम्नो वितताकृतेः | रूपमत्यजदेवाच्छं यदित्थमवभासते || १९ ||

asyaitadvastuno rūpaṃ cidvyomno vitatākṛteḥ | rūpamatyajadevācchaṃ yaditthamavabhāsate || 19 ||

English

This is the form of that substance of the expanded consciousness | It abandoned its form and became transparent, thus it shines || 19 ||

हिन्दी

यह उस वस्तु का रूप है जो विस्तृत चेतना का है | इसने अपना रूप छोड़ दिया और पारदर्शी हो गया, इसलिए यह चमकता है || १९ ||

20

कचनाकचनं सर्गक्षयात्मास्य निजं वपुः | व्योमात्म शुक्लकृष्णं स्याद्यथावयविनो वपुः || २० ||

kacanākacanaṃ sargakṣayātmāsya nijaṃ vapuḥ | vyomātma śuklakṛṣṇaṃ syādyathāvayavino vapuḥ || 20 ||

English

The inherent form of this, which has creation and destruction as its nature, is both manifest and unmanifest | Its form, which is the nature of space, would be both bright and dark, like the form of a composite object || 20 ||

हिन्दी

इसका स्वाभाविक रूप, जिसकी प्रकृति सृष्टि और विनाश है, दोनों व्यक्त और अव्यक्त है | इसका रूप, जो आकाश की प्रकृति का है, दोनों उज्ज्वल और अंधेरा होगा, जैसे कि एक संयुक्त वस्तु का रूप || २० ||

21

यथायं त्वं सितोदान्तरेक एवादितः कचैः | तथा ब्रह्मैवमच्छात्म सर्गे सर्गक्षयेऽक्षयम् || २१ ||

yathāyaṃ tvaṃ sitodāntareka evāditaḥ kacaiḥ | tathā brahmaivamacchātma sarge sargakṣaye'kṣayam || 21 ||

English

Just as you are one with the white teeth from the beginning, similarly, Brahman is eternal in creation and dissolution.

हिन्दी

जैसे तुम श्वेत दाँतों के साथ एक हो आदि से, वैसे ही ब्रह्म सृष्टि और प्रलय में अक्षय है।

22

यथा स्वप्ने सुषुप्ते च निद्रैकैवाक्षयानिशम् | सर्गेऽस्मिन्प्रलये चैव ब्रह्मैकं चितिरव्ययम् || २२ ||

yathā svapne suṣupte ca nidraikaiavākṣayāniśam | sarge'sminpralaye caiva brahmaikaṃ citiravyayam || 22 ||

English

Just as in dream and deep sleep, there is only one eternal sleep, similarly, in this creation and dissolution, there is only one eternal Brahman, the imperishable consciousness.

हिन्दी

जैसे स्वप्न और सुषुप्ति में, एक ही अक्षय निद्रा होती है, वैसे ही इस सृष्टि और प्रलय में, एक ही अक्षय ब्रह्म, अविनाशी चेतना है।

23

यथा स्वप्ने जगद्द्रष्टुः शान्तं शाम्यत्यशेषतः | तद्वदस्मज्जगदिदं शान्तं शाम्यत्यशेषतः || २३ ||

yathā svapne jagaddraṣṭuḥ śāntaṃ śāmyatyśeṣataḥ | tadvadasmajjagadidaṃ śāntaṃ śāmyatyśeṣataḥ || 23 ||

English

Just as the world seen in a dream becomes calm and completely peaceful, similarly, this world becomes calm and completely peaceful.

हिन्दी

जैसे स्वप्न में देखा गया जगत् शान्त और पूर्णतः शान्त हो जाता है, वैसे ही यह जगत् शान्त और पूर्णतः शान्त हो जाता है।

24

तदन्यत्रास्ति खे खाख्यं तथेत्यङ्ग न विद्महे | अशङ्क्यं परखे त्वेतदस्मच्चिद्व्योम्नि संभवात् || २४ ||

tadanyatrāsti khe khākhyam tathetyaṅga na vidmahe | aśaṅkyaṃ parakhe tvetadasmaccidvyomni saṃbhavāt || 24 ||

English

There is nothing else in the sky known as space, thus we do not know it as such. This is inconceivable in the supreme sky, as it arises from our consciousness.

हिन्दी

आकाश में अन्य कुछ नहीं है जिसे खगोल कहा जाता है, इसलिए हम इसे ऐसा नहीं जानते। यह परम आकाश में अकल्पनीय है, क्योंकि यह हमारी चेतना से उत्पन्न होता है।

25

यथेहास्मच्चिदाकाशकचनं सर्गसंक्षये | तथान्यत्संविदाकाशं नैवमित्यत्र का प्रमा || २५ ||

yathehāsmaccidākāśakacanaṃ sargasaṃkṣaye | tathānyatsaṃvidākāśaṃ naivamityatra kā pramā || 25 ||

English

Just as here, our consciousness space is a part of creation and dissolution, similarly, another consciousness space is not so, what is the proof here?

हिन्दी

जैसे यहाँ, हमारी चेतना का आकाश सृष्टि और प्रलय का एक हिस्सा है, वैसे ही दूसरा चेतना का आकाश ऐसा नहीं है, यहाँ प्रमाण क्या है?

26

शिष्य उवाच | एवं चेत्तद्यथा स्वप्ने द्रष्टुरन्यः स दृश्यधीः | विद्यते तद्वदन्यत्र मन्येऽस्ति जगदादिधीः || २६ ||

śiṣya uvāca | evaṃ cet tad yathā svapne draṣṭur anyaḥ sa dṛśyadhīḥ | vidyate tadvad anyatra manye asti jagadādidhīḥ || 26 ||

English

The disciple said: If it is so, then just as in a dream the seer is different from the seen, I think that the same applies to the world and the primordial consciousness.

हिन्दी

शिष्य ने कहा: यदि ऐसा है, तो जैसे स्वप्न में देखने वाला देखे जाने वाले से अलग होता है, उसी तरह मैं सोचता हूँ कि जगत और आदि चेतना भी अलग-अलग हैं।

27

गुरुरुवाच | एवमेतन्महाप्राज्ञ स्वरूपं तु न तज्जगत् | चिति भाति स्वरूपं तत्तद्वदेव न भाति च || २७ ||

gurur uvāca | evam etan mahāprājña svarūpaṃ tu na taj jagat | citi bhāti svarūpaṃ tat tadvad eva na bhāti ca || 27 ||

English

The guru said: O wise one, it is indeed so. The true nature is not this world. It shines in consciousness, but that true nature does not shine in the same way.

हिन्दी

गुरु ने कहा: हे महाप्राज्ञ, ऐसा ही है। स्वरूप वह जगत नहीं है। वह चेतना में चमकता है, पर वह स्वरूप उसी तरह नहीं चमकता।

28

न भाति न च तत्किंचिन्न च तत्किंचिदेव सत् | तच्चिदाकाशकचनं के तत्र सदसदृशौ || २८ ||

na bhāti na ca tat kiṃcin na ca tat kiṃcid eva sat | tac cidākāśa kacanaṃ ke tatra sadasadṛśau || 28 ||

English

It does not shine, nor is there anything at all. That is the pure space of consciousness. Who can describe it as either real or unreal?

हिन्दी

वह नहीं चमकता, न ही कुछ भी है। वह चेतना का शुद्ध आकाश है। कौन उसे वास्तविक या अवास्तविक कह सकता है?

29

विद्यते तद्धि सर्वत्र सर्वं सर्वेण सर्वदा | न विद्यते च तत्किंचित्सर्वं सर्वत्र सर्वदा || २९ ||

vidyate taddhi sarvatra sarvaṃ sarveṇa sarvadā | na vidyate ca tat kiṃcit sarvaṃ sarvatra sarvadā || 29 ||

English

It exists everywhere, always, in everything. Yet, nothing of it exists anywhere, always.

हिन्दी

वह हर जगह, हमेशा, हर चीज में मौजूद है। फिर भी, उसका कुछ भी कहीं नहीं है, हमेशा।

30

तत्सत्तत्सर्वदा सर्वमसच्चासद्धि वाखिलम् | तन्मयं तच्चिदाकाशं न नाशि न च नाशि तत् || ३० ||

tatsat tatsarvadā sarvam asac cāsaddhi vākhilam | tanmayam tac cidākāśaṃ na nāśi na ca nāśi tat || 30 ||

English

That is the eternal truth, always and everywhere. It is both real and unreal, pervading everything. It is the essence of the pure space of consciousness, neither destroyed nor destructible.

हिन्दी

वह नित्य सत्य है, हमेशा और हर जगह। वह वास्तविक और अवास्तविक दोनों है, हर चीज में व्याप्त है। वह चेतना के शुद्ध आकाश का सार है, न तो नष्ट होता है न ही नष्ट हो सकता है।

31

यन्नाम सच्चिदाकाशं सर्गप्रलयरूपि तत्| तदुःखायापरिज्ञातं परिज्ञातं परः शमः || ३१ ||

yannāma saccidākāśaṃ sargapralayarūpi tat| taduḥkhāyāparijñātaṃ parijñātaṃ paraḥ śamaḥ || 31 ||

English

That which is named as the eternal, conscious space, which takes the form of creation and dissolution, is known as suffering when not understood, but when understood, it is the supreme peace.

हिन्दी

जो सत्चिदाकाश कहलाता है, जो सृष्टि और प्रलय का रूप धारण करता है, वह जब नहीं समझा जाता है तो दुःख कहलाता है, लेकिन जब समझा जाता है तो वह परम शांति है।

32

विद्यते सर्वथैवेदं सर्वं सर्वत्र सर्वदा| न विद्यते सर्वथा च सर्वं सर्वत्र सर्वदा || ३२ ||

vidyate sarvathaivedaṃ sarvaṃ sarvatra sarvadā| na vidyate sarvathā ca sarvaṃ sarvatra sarvadā || 32 ||

English

Everything exists in every way, everywhere, and at all times. Yet, everything does not exist in every way, everywhere, and at all times.

हिन्दी

सब कुछ हर तरह से, हर जगह, और हर समय मौजूद है। फिर भी, सब कुछ हर तरह से, हर जगह, और हर समय मौजूद नहीं है।

33

एष देवो घटः शैलः पटः स्फोटस्तटो वटः| तृणमग्निः स्थावरं च जंगमं सर्वमेव च || ३३ ||

eṣa devo ghaṭaḥ śailaḥ paṭaḥ sphoṭastato vaṭaḥ| tṛṇamagniḥ sthāvaraṃ ca jaṅgamaṃ sarvameva ca || 33 ||

English

This divine being is the pot, the mountain, the cloth, the sound, the shore, the banyan tree, the grass, the fire, the immovable, the movable, and everything else.

हिन्दी

यह दिव्य प्राणी घड़ा, पर्वत, कपड़ा, ध्वनि, तट, बरगद का पेड़, घास, आग, अचल, चल, और सब कुछ है।

34

अस्ति नास्ति च शून्यं च क्रिया कालो नभो मही| भावाभावौ भवो भूतिर्नाशाः पाशाः शुभाशुभाः || ३४ ||

asti nāsti ca śūnyaṃ ca kriyā kālo nabho mahī| bhāvābhāvau bhavo bhūtirnāśāḥ pāśāḥ śubhāśubhāḥ || 34 ||

English

There is existence and non-existence, emptiness, action, time, sky, earth, being and non-being, becoming, prosperity, destruction, bondage, auspiciousness, and inauspiciousness.

हिन्दी

अस्तित्व और अनस्तित्व, शून्यता, क्रिया, समय, आकाश, पृथ्वी, भाव और अभाव, होना, समृद्धि, विनाश, बंधन, शुभ और अशुभ है।

35

तन्नास्त्येव न यन्नाम नित्यमेकस्तथा बहिः| आदिमध्यमथान्तं तु कालत्रितयमेव च || ३५ ||

tannāstyeva na yannāma nityamekastathā bahiḥ| ādimadhyamathāntaṃ tu kālatritayameva ca || 35 ||

English

That which is named does not exist, it is eternal and one, yet it is many. It is the beginning, the middle, and the end, the triad of time.

हिन्दी

जो नामित है वह अस्तित्व नहीं रखता, वह नित्य और एक है, फिर भी वह बहुत से है। वह आदि, मध्य, और अंत है, समय का त्रय।

36

सर्वं सर्वेण सर्वत्र सर्वदैवात्र विद्यते | सर्वं सर्वेण सर्वत्र सर्वदात्र न विद्यते || ३६ ||

sarvaṃ sarveṇa sarvatra sarvadaivātra vidyate | sarvaṃ sarveṇa sarvatra sarvadātra na vidyate || 36 ||

English

Everything exists everywhere and always in everything | Everything does not exist everywhere and always in everything

हिन्दी

सब कुछ हर जगह और हमेशा हर चीज में मौजूद है | सब कुछ हर जगह और हमेशा हर चीज में मौजूद नहीं है

37

यदैवं राम सर्वात्म सर्वमेवास्ति सर्वदा | ब्रह्मात्मत्वात्स्वप्नसंवित्पुरन्यायेन वै तदा || ३७ ||

yadaivaṃ rāma sarvātma sarvamevāsti sarvadā | brahmātmatvātsvapnasanvitpuranyāyena vai tadā || 37 ||

English

O Rama, if everything is the self, then everything exists always | Due to the identity with Brahman, like the awareness in a dream city

हिन्दी

हे राम, यदि सब कुछ आत्मा है, तो सब कुछ हमेशा मौजूद है | ब्रह्म की पहचान के कारण, जैसे स्वप्न में नगर की चेतना

38

तृणं कर्तृ तृणं भोक्तृ ब्रह्मात्मत्वात्तृणं विभुः | घटः कर्ता घटो भोक्ता घटः सर्वेश्वरेश्वरः || ३८ ||

tṛṇaṃ kartṛ tṛṇaṃ bhoktṛ brahmātmatvāttṛṇaṃ vibhuḥ | ghaṭaḥ kartā ghaṭo bhoktā ghaṭaḥ sarveśvareśvaraḥ || 38 ||

English

Grass is the doer, grass is the enjoyer, due to the identity with Brahman, grass is omnipresent | The pot is the doer, the pot is the enjoyer, the pot is the lord of all lords

हिन्दी

घास कर्ता है, घास भोक्ता है, ब्रह्म की पहचान के कारण, घास सर्वव्यापी है | घड़ा कर्ता है, घड़ा भोक्ता है, घड़ा सब ईश्वरों का ईश्वर है

39

पटः कर्ता पटो भोक्ता पटः सर्वेश्वरेश्वरः | दृशिः कर्ता दृशिर्भोक्ता दृशिः सर्वेश्वरेश्वरः || ३९ ||

paṭaḥ kartā paṭo bhoktā paṭaḥ sarveśvareśvaraḥ | dṛśiḥ kartā dṛśirbhoktā dṛśiḥ sarveśvareśvaraḥ || 39 ||

English

The cloth is the doer, the cloth is the enjoyer, the cloth is the lord of all lords | The vision is the doer, the vision is the enjoyer, the vision is the lord of all lords

हिन्दी

कपड़ा कर्ता है, कपड़ा भोक्ता है, कपड़ा सब ईश्वरों का ईश्वर है | दृष्टि कर्ता है, दृष्टि भोक्ता है, दृष्टि सब ईश्वरों का ईश्वर है

40

गिरिः कर्ता गिरिर्भोक्ता गिरिः सर्वेश्वरेश्वरः | नरः कर्ता नरो भोक्ता नरः सर्वेश्वरेश्वरः || ४० ||

giriḥ kartā girirbhoktā giriḥ sarveśvareśvaraḥ | naraḥ kartā narobhoktā naraḥ sarveśvareśvaraḥ || 40 ||

English

The mountain is the doer, the mountain is the enjoyer, the mountain is the lord of all lords | The man is the doer, the man is the enjoyer, the man is the lord of all lords

हिन्दी

पर्वत कर्ता है, पर्वत भोक्ता है, पर्वत सब ईश्वरों का ईश्वर है | मनुष्य कर्ता है, मनुष्य भोक्ता है, मनुष्य सब ईश्वरों का ईश्वर है

41

प्रत्येकं सर्ववस्तूनां कर्ता भोक्ता परात्परः | अनादिनिधनो धाता सर्वं ब्रह्मात्मकं यतः || ४१ ||

pratyekaṃ sarvavastūnāṃ kartā bhoktā parātparaḥ | anādinidhano dhātā sarvaṃ brahmātmakaṃ yataḥ || 41 ||

English

Everything in the universe is created and enjoyed by the Supreme Being, who is eternal and the creator of all. Everything is pervaded by Brahman.

हिन्दी

प्रत्येक वस्तु परमात्मा द्वारा बनाई और भोगी जाती है, जो अनादि और अनंत है और सबका सृष्टिकर्ता है। सब कुछ ब्रह्म से भरा हुआ है।

42

तृणकुम्भादयस्त्वेते स्वया विभुतया विभुः | एवंरूपा स्थिता रूपं यद्विभातः क्षयोदयौ || ४२ ||

tṛṇakumbhādayastvetesvayā vibhutayā vibhuḥ | evaṃrūpā sthitā rūpaṃ yadvibhātaḥ kṣayodayau || 42 ||

English

Objects like grass and pots exist with their own magnificence, and their forms are manifested through their rise and fall.

हिन्दी

घास और मिट्टी के बर्तन जैसी वस्तुएँ अपनी महिमा के साथ मौजूद हैं, और उनके रूप उनके उदय और अस्त से प्रकट होते हैं।

43

बाह्योऽर्थोस्ति स एवेह कर्ता भोक्ता तथाविधः | विज्ञानमात्रमेवास्ति कर्तृ भोक्तृ तथाविदाम् || ४३ ||

bāhyo'rthostisaeveha kartā bhoktā tathāvidhaḥ | vijñānamātramevāsti kartṛ bhoktṛ tathāvidām || 43 ||

English

The external object is the same as the creator and enjoyer. Only consciousness exists for the creator and enjoyer.

हिन्दी

बाहरी वस्तु ही कर्ता और भोक्ता है। कर्ता और भोक्ता के लिए केवल चेतना ही मौजूद है।

44

न कश्चिच्चैव कर्तेह न च भोक्ता तथाविदाम् | कश्चिदीश्वर एवेह कर्ता भोक्ता तथाविदाम् || ४४ ||

na kaściccaiva karteha na ca bhoktā tathāvidām | kaścidīśvara eva eha kartā bhoktā tathāvidām || 44 ||

English

There is no one who is the creator or enjoyer. Only the Lord is the creator and enjoyer here.

हिन्दी

कोई भी कर्ता या भोक्ता नहीं है। केवल ईश्वर ही यहाँ कर्ता और भोक्ता है।

45

सर्वमेव पदे तस्मिन्संभवत्युत्तमोत्तमे | विधयः प्रतिषेधाश्च के ते सन्ति न सन्ति के || ४५ ||

sarvameva pade tasmin saṃbhavatyuttamottame | vidhayaḥ pratiṣedhāśca ke te santi na santi ke || 45 ||

English

Everything exists in that supreme state. What are the rules and prohibitions? Do they exist or not?

हिन्दी

सब कुछ उस परम अवस्था में मौजूद है। नियम और प्रतिबंध क्या हैं? वे मौजूद हैं या नहीं?

46

शुद्धे द्रष्टेव चिद्व्योम दृश्यतामिव भावयत् | स्वमात्मानं जगदिति पश्येत्तिष्ठेदनामयम् || ४६ ||

śuddhe draṣṭeva cidvyoma dṛśyatāmiva bhāvayat | svamātmānaṃ jagaditi paśyettitṣṭhedanāmayam || 46 ||

English

In the pure consciousness, one should meditate on the world as if it were seen | One should see the self as the world and remain free from afflictions

हिन्दी

शुद्ध चेतना में, एक को जगत को देखने की तरह ध्यान करना चाहिए | एक को आत्मा को जगत के रूप में देखना चाहिए और व्याधियों से मुक्त रहना चाहिए

47

सर्वा दृशो विधिनिषेधदृशश्च सर्वाः संकल्पवेदनविशेषसशेषपूर्वाः | सत्यात्मिकाः सततमेव न चैव सत्या रूपं यथानुभवमत्र यतः स्वरूपम् || ४७ ||

sarvā dṛśo vidhinisheṣhadṛśaśca sarvāḥ saṃkalpavedanaviśeṣasaśeṣapūrvāḥ | satyātmikāḥ satatameva na caiva satyā rūpaṃ yathānubhavamatra yataḥ svarūpam || 47 ||

English

All perceptions, whether of injunction or prohibition, are preceded by intentions and experiences | They are always true in essence, but not true in reality | The form is as experienced here, hence the true nature

हिन्दी

सभी धारणाएं, चाहे वे आदेश हों या प्रतिबंध, इरादों और अनुभवों से पहले होती हैं | वे हमेशा सत्य होती हैं, लेकिन वास्तविकता में नहीं | रूप यहां अनुभव के अनुसार है, इसलिए सच्चा स्वरूप

48

इति त्वया शिष्यतया मदन्तिकाच्छ्रुतं पुरा तेन न चासि बुद्धवान् | ततोऽनुभूयान्यजगद्भवाद्भवानिहाद्य जातोऽसि तदेव पृच्छसि || ४८ ||

iti tvayā śiṣyatayā madantikācchrutaṃ purā tena na cāsi buddhvān | tato'nubhūyānyajagadbhavādbhavānihaādya jāto'si tadeva pṛcchasi || 48 ||

English

Thus, you have heard from me as a disciple long ago, but you have not understood | Therefore, experiencing other worldly affairs, you have been born again and are asking the same question

हिन्दी

इस प्रकार, आपने मुझसे शिष्य के रूप में पहले सुना था, लेकिन आपने समझा नहीं | इसलिए, दूसरी दुनियावी बातों का अनुभव करके, आप फिर से जन्म ले चुके हैं और वही प्रश्न पूछ रहे हैं

49

ज्ञानं सदेतदखिलं श्रुतमुत्तमं चित्संसारदीर्घरजनीसितरश्मिबिम्बम् | जातस्त्वमभ्युदयवानमलैकबोध उत्सार्य मोहमनुतिष्ठ यथागतं त्वम् || ४९ ||

jñānaṃ sade tadakhilaṃ śrutamuttamaṃ citsaṃsāradīrgharajanīsitarśmibimbaṃ | jātastvamabhyudayavānamalaikabodha utsārya mohamanutiṣṭha yathāgataṃ tvam || 49 ||

English

That knowledge is eternal and supreme, heard as the best, the reflection of the long night of worldly existence | Born with pure understanding, free from delusion, follow the path as you have come

हिन्दी

वह ज्ञान सनातन और उत्तम है, जो सर्वश्रेष्ठ के रूप में सुना जाता है, दुनियावी अस्तित्व की लंबी रात का प्रतिबिंब | शुद्ध बोध के साथ जन्म लेकर, भ्रम से मुक्त, जैसे आप आए हैं वैसे ही मार्ग पर चलें

50

तिष्ठंस्तदात्मनि परे विमलस्वभावे सर्वात्मके तपति सर्वपदार्थमुक्तः | निर्वाणशान्तमतिरम्बरकोशकान्तो धर्मेण राज्यमनुपालय तीर्णतृष्णः || ५० ||

tiṣṭhaṃstadātmani pare vimalasvabhāve sarvātmake tapati sarvapadārthamuktaḥ | nirvāṇaśāntamatirambarakośakānto dharmeṇa rājyamanupālaya tīrṇatṛṣṇaḥ || 50 ||

English

Abide in that supreme self, of pure nature, which is the essence of all | Free from all objects, radiant, with a mind peaceful in nirvana, clad in the garment of the sky, govern the kingdom with dharma, free from desire

हिन्दी

उस परम आत्मा में रहें, जो शुद्ध स्वभाव का है, जो सबका आत्मा है | सभी वस्तुओं से मुक्त, चमकदार, निर्वाण में शांत मन के साथ, आकाश के वस्त्र से ढंके हुए, धर्म से राज्य का पालन करें, इच्छा से मुक्त

← Chapter 212Chapter 214 →