Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 212 — 26 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | चित्त्वाद्ब्रह्मखमेवाहमिति वेत्तीव यस्त्वयम् | तदेव परमेष्ठित्वं तस्योदरमिदं जगत् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | cittvād brahmakhamevāhamiti vettīva yastvayaṃ | tadeva parameṣṭhitvaṃ tasyodaramidaṃ jagat || 1 ||

English

Vasishtha said: The one who knows 'I am the pure consciousness of Brahman' attains the highest state, and this universe is within him.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: जो जानता है कि 'मैं ब्रह्म की शुद्ध चेतना हूँ', वह परम स्थिति को प्राप्त करता है, और यह ब्रह्माण्ड उसके अन्दर है।

2

एवं स्थिते न च ब्रह्मा न च जातं जगत्स्थितम् | स्थितं यथास्थितमजं परं ब्रह्मैव पूर्ववत् || २ ||

evaṃ sthite na ca brahmā na ca jātaṃ jagatsthitam | sthitaṃ yathāsthitamajaṃ paraṃ brahmaiva pūrvavat || 2 ||

English

Thus situated, there is neither Brahma nor the created universe. Everything remains as it is, unborn and eternal, just as the supreme Brahman.

हिन्दी

इस प्रकार स्थिति में, न तो ब्रह्मा है और न ही सृष्टि का जगत्। सब कुछ जैसा है वैसा ही रहता है, अजन्मा और अनन्त, जैसे परम ब्रह्म।

3

संवित्तौ तु जगद्रूपं भासतेऽप्येवमेव तत् | मृगतृष्णेव मिथ्यैव दृश्यमानमपि त्वसत् || ३ ||

saṃvittau tu jagadrūpaṃ bhāsate'pyevameva tat | mṛgatṛṣṇeva mithyaiva dṛśyamānamapi tvasat || 3 ||

English

In consciousness, the form of the universe appears thus, but it is illusory like a mirage, even though it is perceived, it is unreal.

हिन्दी

चेतना में, ब्रह्माण्ड का रूप ऐसे ही प्रकट होता है, लेकिन यह मृगतृष्णा की तरह भ्रामक है, भले ही यह दिखाई देता है, यह असत्य है।

4

अतःप्रभृति शून्येयं भ्रान्तिरभ्युदिता नवा | कुतः केव किल भ्रान्तिर्ब्रह्मैव तदनामयम् || ४ ||

ataḥprabhṛti śūnyeyaṃ bhrāntirabhyuditā navā | kutaḥ keva kila bhrāntirbrahmaiva tadanāmayam || 4 ||

English

From this point onwards, this illusion arises as emptiness. Wherefrom indeed is this illusion? It is Brahman itself, free from any defect.

हिन्दी

इसके बाद से, यह भ्रम शून्यता के रूप में उत्पन्न होता है। कहाँ से है यह भ्रम? यह ब्रह्म ही है, जो किसी दोष से मुक्त है।

5

जगद्ब्रह्मजलावर्तो द्वित्वैकत्वे किलात्र के | क्वावर्तपयसोर्द्वित्वं द्वित्वाभावात्क्व चैकता || ५ ||

jagadbrahmajalāvarto dvitvaikatve kilātra ke | kvāvartapayasordvitvaṃ dvitvābhāvātkva caikatā || 5 ||

English

The universe and Brahman are like a whirlpool in water. Where is the duality or unity here? Where is the duality in the whirlpool and water? Due to the absence of duality, where is the unity?

हिन्दी

ब्रह्माण्ड और ब्रह्म पानी में भँवर की तरह हैं। यहाँ द्वैत या अद्वैत कहाँ है? भँवर और पानी में द्वैत कहाँ है? द्वैत के अभाव में, अद्वैत कहाँ है?

6

तद्ब्रह्म घनमाशान्तं चित्त्वाच्चेतत्यहं विदत्| निजं शून्यत्वमन्तस्थं व्योमेव विततान्तरम् || ६ ||

tadbrahma ghanamāśāntaṃ cittvāccetatyahaṃ vidat| nijaṃ śūnyatvamantasthaṃ vyomeva vitatāntaram || 6 ||

English

That Brahman is dense, peaceful, and conscious; I know it as the self. Its inherent emptiness is like the expansive sky.

हिन्दी

वह ब्रह्म घना, शान्त और चेतन है; मैं उसे आत्मा के रूप में जानता हूँ। उसकी अन्तर्निहित शून्यता व्यापक आकाश की तरह है।

7

पवनः स्पन्दनमिव हुताशन इवोष्णताम्| स्वशैत्यमिव पूर्णेन्दुः सत्तामर्थ इवात्मनः || ७ ||

pavanaḥ spandanamiva hutāśana ivouṣṇatām| svaśaitynamiva pūrṇenduḥ sattāmartha ivātmanaḥ || 7 ||

English

Like the wind causes vibration, fire causes heat, the full moon causes coolness, the self (ātman) causes existence.

हिन्दी

जैसे हवा कम्पन पैदा करती है, अग्नि गर्मी पैदा करती है, पूर्ण चन्द्रमा ठंडक पैदा करता है, वैसे ही आत्मा अस्तित्व पैदा करता है।

8

श्रीराम उवाच| एतद्ब्रह्मन्कदा नाम तन्न चेतितवन्मुने| निरावृतमनाद्यन्तं किमिदानीं प्रचेतति || ८ ||

śrīrāma uvāca| etadbrahmannkadā nāma tann na cetitavanmune| nirāvṛtamanādyantaṃ kimidānīṃ pracetati || 8 ||

English

Sri Rama said: O sage, when did this Brahman, which is without beginning or end, become conscious? Why does it think now?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे मुनि, यह ब्रह्म, जो अनादि और अनन्त है, कब चेतन हुआ? यह अब क्यों सोचता है?

9

श्रीवसिष्ठ उवाच| एवमेतत्सदैवैतदहमाद्यपि चेतति| न ह्यनादेरजस्यास्य काप्यपेक्षा स्वसंविदा || ९ ||

śrīvasiṣṭha uvāca| evametatsadaivaitadahamādyapi cetati| na hyanāderajasyāsya kāpyapekṣā svasaṃvidā || 9 ||

English

Sri Vasistha said: Indeed, this Brahman always exists and is always conscious. There is no dependence on anything for its self-awareness.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: निश्चय ही, यह ब्रह्म हमेशा मौजूद है और हमेशा चेतन है। इसकी आत्म-चेतना के लिए किसी चीज पर निर्भरता नहीं है।

10

सर्गासर्गनभोरूपं ब्रह्म सर्वत्र सर्वदा| न कदाचिदिदं नेदं ज्ञातं नेदं च किंचन || १० ||

sargāsarganabhorūpaṃ brahma sarvatra sarvadā| na kadācididaṃ nedaṃ jñātaṃ nedaṃ ca kiṃcana || 10 ||

English

Brahman, which is the form of creation and dissolution, is everywhere and always. It is never known as 'this' or 'that', nor is it anything specific.

हिन्दी

ब्रह्म, जो सृष्टि और विनाश का रूप है, हर जगह और हमेशा है। यह कभी 'यह' या 'वह' के रूप में जाना नहीं जाता, न ही यह कुछ विशेष है।

11

पवनस्पन्दनं चन्द्रशैत्यं शून्यत्वमम्बरम् | ब्रह्माहंत्वमनन्यात्म न कदाचिन्न चेतति || ११ ||

pavanaspaṇḍanaṃ candraśaityaṃ śūnyatvamambaram | brahmāhaṃtvamananyātma na kadācinnaca cetati || 11 ||

English

The movement of the wind, the coolness of the moon, the emptiness of the sky, the realization of 'I am Brahman,' the non-dual self, never at any time, does not think.

हिन्दी

हवा का चलना, चंद्रमा की ठंडक, आकाश की शून्यता, 'मैं ब्रह्म हूँ' का बोध, अद्वैत आत्मा, कभी भी, नहीं सोचता।

12

सर्वदैवेदृशी सत्ता न कदाचिदनीदृशी | जगद्यस्मादनाद्यन्तं ब्रह्मात्मैव निरामयम् || १२ ||

sarvaivaivedṛśī sattā na kadācidanīdṛśī | jagadyasmādanādyantaṃ brahmātmaiva nirāmayam || 12 ||

English

The eternal reality is always the same, never different. The universe, which is beginningless and endless, is indeed the flawless Brahman.

हिन्दी

नित्य सत्ता हमेशा वैसी ही है, कभी भी अलग नहीं होती। जो अनादि और अनन्त है, वह ब्रह्म ही है, जो दोषरहित है।

13

केवलं त्वमबुद्धत्वाच्छब्दश्रवणवेधितः | अद्वये ब्रह्मबोधेऽस्मिन्द्वितामभ्युपगच्छसि || १३ ||

kevalaṃ tvamabuddhatvācchabdaśravaṇavedhitaḥ | advaye brahma bodhe'smin dvitāmabhyupagacchasi || 13 ||

English

Due to ignorance, you are deluded by hearing words. In this non-dual realization of Brahman, you accept duality.

हिन्दी

अज्ञान के कारण, आप शब्दों को सुनकर भ्रमित हो जाते हैं। इस अद्वैत ब्रह्म बोध में, आप द्वैत को स्वीकार करते हैं।

14

न कश्चित्किंचिदेवेह न कदाचिन्न चेतति | न कश्चिच्च तदन्यात्मा न कदाचिच्च चेतति || १४ ||

na kaścitkiṃcideveha na kadācinnaca cetati | na kaścicca tadanyātmā na kadācicca cetati || 14 ||

English

No one thinks anything here at any time. No one different from that ever thinks at any time.

हिन्दी

यहाँ कोई भी कभी भी कुछ नहीं सोचता। उससे अलग कोई भी कभी भी कुछ नहीं सोचता।

15

इदं त्रिभुवनाभासमीदृशं भाति सर्वदा | शान्तं राम समं ब्रह्म नेह नानास्ति किंचन || १५ ||

idaṃ tribhuvanābhāsamīdṛśaṃ bhāti sarvadā | śāntaṃ rāma samaṃ brahma neha nānāsti kiṃcana || 15 ||

English

This three-world appearance always shines in this way. Peaceful, equal Brahman, here there is no diversity at all.

हिन्दी

यह तीनों लोकों का प्रकाश हमेशा इस तरह चमकता है। शान्त, समान ब्रह्म, यहाँ कोई विविधता नहीं है।

16

न कदाचन जायन्ते नभसः पादपाद्रयः | ब्रह्मणश्च जयन्तीति मत्वा शान्तिं परां व्रज || १६ ||

na kadācana jāyante nabhasaḥ pādapādrayaḥ | brahmaṇaśca jayantīti matvā śāntiṃ parāṃ vraja || 16 ||

English

Never do trees grow in the sky | Knowing that Brahman is victorious, attain supreme peace || 16 ||

हिन्दी

कभी भी आकाश में पेड़ नहीं उगते | ब्रह्म की विजय मानकर परम शान्ति प्राप्त करो || १६ ||

17

उपदेश्योपदेशार्थं संदेहावसरेऽल्पधीः | यावन्न बुद्धस्तावत्त्वं भेदमभ्युपगच्छसि || १७ ||

upadeśyopadeśārthaṃ saṃdehāvasare'lpadhīḥ | yāvanna buddhas tāvattvaṃ bhedam abhyupagacchasi || 17 ||

English

For the sake of instruction, in the opportunity of doubt, the less intelligent | Until you are not enlightened, you accept duality || 17 ||

हिन्दी

उपदेश के लिए, संदेह के अवसर पर, कम बुद्धिमान | जब तक आप बुद्ध नहीं हैं, तब तक आप द्वैत को स्वीकार करते हैं || १७ ||

18

बोधस्य तु विबुद्धस्य न शास्त्रादि न शब्दधीः | न भेदबुद्धिर्नो भेदः किमप्येष प्रजापतेः || १८ ||

bodhasya tu vibuddhasya na śāstrādi na śabdadhīḥ | na bhedabuddhir no bhedaḥ kim apyeṣa prajāpateḥ || 18 ||

English

But for the enlightened one, there is no scripture, no sound, no duality, no difference | What is this of the Lord of creatures? || 18 ||

हिन्दी

परन्तु ज्ञानी के लिए, न शास्त्र है, न शब्द है, न द्वैत है, न भेद है | प्रजापति का यह क्या है? || १८ ||

19

श्रीराम उवाच | बुद्धमेतन्मया ब्रह्मन्प्रकृतं तदुदाहर | वचो मदवबोधार्थं यदुदाहृतवानसि || १९ ||

śrīrāma uvāca | buddham etan mayā brahman prakṛtaṃ tad udāhara | vaco madavabodhārthaṃ yad udāhṛtavān asi || 19 ||

English

Sri Rama said | I have understood this, O Brahman, explain that original | The words you have spoken for my enlightenment || 19 ||

हिन्दी

श्री राम ने कहा | मैंने यह समझ लिया है, हे ब्रह्मन्, उस मूल को बताओ | जो शब्द आपने मेरे ज्ञान के लिए कहे हैं || १९ ||

20

किं तस्मिंश्चेतितेऽहंत्वे पदे संपद्यते परे | बुद्धवानसि शुश्रूषुर्नाहं तृप्तिमुपैमि हि || २० ||

kiṃ tasmins cetite'haṃtve pade saṃpadyate pare | buddhvān asi śuśrūṣur nāhaṃ tṛptim upaimi hi || 20 ||

English

What happens in that state of 'I-ness'? What is attained in the supreme state? You are enlightened and eager to listen, but I am not satisfied || 20 ||

हिन्दी

उस 'मैं' पद में क्या होता है? परम अवस्था में क्या प्राप्त होता है? आप ज्ञानी और सुनने के इच्छुक हैं, पर मैं संतुष्ट नहीं हूँ || २० ||

21

श्रीवसिष्ठ उवाच | अहंत्वे सत्यथैतस्मिन्व्योमसत्ता प्रवर्तते | दिक्सत्ता कालसत्ता च भेदसत्ताभ्युदेति च || २१ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ahaṃtve satyathaitasminvyomasattā pravartate | diksattā kālasattā ca bhedasattābhyudeti ca || 21 ||

English

Sri Vasishtha said: When the sense of 'I' arises, the existence of space, direction, time, and differentiation manifests.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जब 'मैं' का भाव उत्पन्न होता है, तब आकाश, दिशा, काल और भेद की सत्ता प्रकट होती है।

22

यदा किलेहाहमिति तदा नात्राहमित्यपि | भातीत्युदेति नाना खे स्वात्मैव द्वैतमक्रमम् || २२ ||

yadā kilehāhamiti tadā nātrāhamityapi | bhātītyudeti nānā khe svātmaiva dvaitamakramam || 22 ||

English

When one thinks 'I am this,' then there is no 'I' here either. Various forms appear in the sky, which is the self itself, without duality.

हिन्दी

जब कोई सोचता है 'मैं यह हूँ,' तब यहाँ भी 'मैं' नहीं है। आकाश में विभिन्न रूप प्रकट होते हैं, जो स्वयं ही है, द्वैत के बिना।

23

व्योमात्मिकानामेतासां सत्तानामभिधानधीः | भविष्यत्युत्तरं कालं तदा त्वाकाशमेव तत् || २३ ||

vyomātmikānāmetāsāṃ sattānāmabhidhānadhīḥ | bhaviṣyatyuttaraṃ kālaṃ tadā tvākāśameva tat || 23 ||

English

The understanding of the existence of these entities, which are of the nature of space, will occur in the future. Then, that will be space itself.

हिन्दी

इन सत्ताओं के स्वभाव को समझना, जो आकाश के स्वभाव की हैं, भविष्य में होगा। तब, वह आकाश ही होगा।

24

एतस्मिन्परिसंपन्ने दिक्कालकलनात्मनि | अहंभावे निराकारे व्योम तन्मात्रवेदिनि || २४ ||

etasminparisaṃpanne dikkālakalanātmani | ahaṃbhāve nirākāre vyoma tanmātravedini || 24 ||

English

In this complete state, which is the essence of direction, time, and calculation, in the formless sense of 'I,' space is the knower of that essence.

हिन्दी

इस पूर्ण अवस्था में, जो दिशा, काल और गणना का सार है, निराकार 'मैं' के भाव में, आकाश उस सार का ज्ञाता है।

25

इदमाभाति भारूपं वेदनं दृश्यनाम यत् | भूत्वा ब्रह्मैव निर्बाधमब्रह्मेव विराजते || २५ ||

idamābhāti bhārūpaṃ vedaṇaṃ dṛśyanāma yat | bhūtvā brahmaiva nirbādhamabrahmeve virājate || 25 ||

English

This appears as the form of the universe, known as perception, named the visible. Having become Brahman, it shines without obstruction, even in the non-Brahman.

हिन्दी

यह ब्रह्मांड के रूप में प्रकट होता है, जिसे अनुभूति कहते हैं, दृश्य नाम से जाना जाता है। ब्रह्म बनकर, यह बाधा के बिना चमकता है, अब्रह्म में भी।

26

ब्रह्मैव शान्तमजमेकमनादिमध्यं व्योमैव जीवकलनामिव भावयित्वा | व्योम्न्येव पश्यति निरावरणे विसारि दृश्यं स्वरूपमपि चान्यदिवाऽऽत्मवित्त्वात् || २६ ||

brahmaiva śāntamajamekamanādimadhyaṃ vyomaiva jīvakalanāmiva bhāvayitvā | vyomnyeva paśyati nirāvaraṇe visāri dṛśyaṃ svarūpamapi cānyadivā'tmavittvāt || 26 ||

English

Brahman alone is peaceful, unborn, one without beginning or end, like the sky, imagining the individual souls as particles. In the sky, it sees the visible form, even another, as if it were the self, due to the knowledge of the self.

हिन्दी

ब्रह्म ही शान्त, अजन्मा, एक, अनादि, अनंत है, आकाश की तरह, जीवों को कणों की तरह कल्पना करता है | आकाश में ही वह देखता है, बाधारहित, व्यापक, दृश्य स्वरूप, यहां तक कि दूसरा भी, जैसे आत्मा का ज्ञान हो |

← Chapter 211Chapter 213 →