Nirvāṇa II, Chapter 201 निर्वाण

Book 7 of the Yoga Vasishtha, chapter 201 — verses 1–36 (36 in all). Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवाल्मीकिरुवाच | अथार्वाक्साधुवादेषु प्रशान्तेषु शनैःशनैः | ज्ञानोपदेशमासाद्य प्रोल्लसत्स्विव राजसु || १ ||

śrīvālmīkiruvāca | athārvāksādhuvādeṣu praśānteṣu śanaiḥśanaiḥ | jñānopadeśamāsādya prollasatsviva rājasu || 1 ||

English

Sri Valmiki said: After the good wishes were gradually calmed down, having obtained the teachings of knowledge, the kings rejoiced as if they were shining.

हिन्दी

श्री वाल्मीकि ने कहा: शुभकामनाओं के धीरे-धीरे शान्त होने के बाद, ज्ञान के उपदेश प्राप्त करके, राजाओं ने प्रकाशित होने के समान आनंद लिया।

2

प्रशान्तसंसृतिभ्रान्तौ जने चरितमात्मनःस्वयं हसति चित्तेन सत्यं समनुधावता || २ ||

praśāntasaṃsṛtibhrāntau jane caritamātmanaḥsvayaṃ hasati cittena satyaṃ samanudhāvatā || 2 ||

English

The one who is free from the delusion of worldly existence, whose conduct is pure, laughs at the world with a mind that follows the truth.

हिन्दी

जो संसार के भ्रम से मुक्त है, जिसका आचरण शुद्ध है, वह सत्य का अनुसरण करने वाले मन से संसार पर हँसता है।

3

वलच्चित्तकलं ज्ञानसमास्वादनतत्परे | विवेकिनि सभालोके शान्ते ध्यानमिवास्थिते || ३ ||

valaccittakalaṃ jñānasamāsvādanatatpare | vivekini sabhāloke śānte dhyānamivāsthite || 3 ||

English

In the assembly of the wise, where the mind is engaged in the enjoyment of knowledge, it is as if in a state of meditation, calm and discerning.

हिन्दी

बुद्धिमानों की सभा में, जहाँ मन ज्ञान के आस्वादन में लगा है, वहाँ ऐसा लगता है मानो ध्यान की अवस्था में है, शांत और विवेकपूर्ण।

4

बद्धपद्मासने रामे सभ्रातरि गुरोः पुरः | स्थिते कृताञ्जलौ दीप्तगुरुवक्रगतेक्षणे || ४ ||

baddhapadmāsane rāme sabhrātari guroḥ puraḥ | sthite kṛtāñjalau dīptaguruvakragatekṣaṇe || 4 ||

English

Rama, seated in the lotus position with his brothers in front of the guru, stood with folded hands and eyes fixed on the radiant guru.

हिन्दी

राम, लोटस पोजीशन में बैठे हुए, अपने भाइयों के साथ गुरु के सामने, हाथ जोड़े हुए और आँखें चमकते गुरु पर टिकी हुई खड़े थे।

5

पार्थिवे किमपि ध्यानमिवास्वादयति स्थितिम् | जीवन्मुक्तात्मिकामन्तरादिमध्यान्तपावनीम् || ५ ||

pārthive kimapi dhyānamivāsvādayati sthitim | jīvanmuktātmikāmantarādimadhyāntapāvanīm || 5 ||

English

In the king, some kind of meditation seems to taste the state of liberation while living, purifying from beginning to end.

हिन्दी

राजा में, किसी तरह का ध्यान जीवनमुक्ति की अवस्था का स्वाद लेता है, शुरुआत से अंत तक पवित्र करता हुआ।

6

ग्रहीतुमर्चां भक्तानां मानितार्थजनो मुनिः| तूष्णीं क्षणमिव स्थित्वा प्रोवाचानाकुलाक्षरम्|| ६ ||

grahītumarcāṃ bhaktānāṃ mānitārthajano muniḥ| tūṣṇīṃ kṣaṇamiva sthitvā provācānākulākṣaram|| 6 ||

English

The sage, honored by the devotees, stood silently for a moment to receive their worship. He then spoke with unsteady words.

हिन्दी

मुनि ने भक्तों के सम्मान के लिए एक क्षण के लिए चुपचाप खड़े होकर उनकी पूजा स्वीकार की। फिर उन्होंने अस्थिर शब्दों में बोला।

7

स्वकुलाकाशशीतांशो राम राजीवलोचन| किमन्यदिच्छसि श्रोतुं कथयामिमतेच्छया|| ७ ||

svakulākāśaśītāṃśo rāma rājīvalocana| kimanyadicchasi śrotuṃ kathayāmimatecchayā|| 7 ||

English

O Rama, with lotus-like eyes, cool like the moon in your family lineage, what else do you wish to hear? I shall narrate according to your desire.

हिन्दी

हे राम, जिनके नेत्र कमल के समान हैं, जो अपने कुल में चंद्रमा की तरह शीतल हैं, आप और क्या सुनना चाहते हैं? मैं आपकी इच्छा के अनुसार सुनाऊँगा।

8

स्थितिं च कीदृशीमेनामद्यानुभवसि स्वयम्| किंरूपमिदमाभासं जागतं वद पश्यसि|| ८ ||

sthitiṃ ca kīdṛśīmenāmadhyānubhavasi svayam| kiṃrūpamidamābhāsaṃ jāgataṃ vada paśyasi|| 8 ||

English

What kind of state are you experiencing now? Tell me, what form do you see in this manifest world?

हिन्दी

आप अभी किस प्रकार की स्थिति का अनुभव कर रहे हैं? बताओ, आप इस प्रकट जगत में किस रूप को देखते हैं?

9

इत्युक्ते मुनिना तेन प्राह राजकुमारकः| अविह्वलं मृदु स्पष्टं गुरोरालोकयन्मुखम्|| ९ ||

ityukte muninā tena prāha rājakumārakaḥ| avihvalaṃ mṛdu spaṣṭaṃ gurorālokayanmukham|| 9 ||

English

Thus spoken by the sage, the prince replied with calm, soft, and clear words, looking at the face of the guru.

हिन्दी

मुनि द्वारा ऐसा कहने पर, राजकुमार ने शांत, कोमल और स्पष्ट शब्दों में उत्तर दिया, गुरु के मुख की ओर देखते हुए।

10

श्रीराम उवाच| त्वत्प्रसादेन यातोऽस्मि परां निर्मलतां प्रभो| शान्ताशेषकलङ्काङ्कं शरदीव नभस्तलम्|| १० ||

śrīrāma uvāca| tvatprasādena yāto'smi parāṃ nirmalatāṃ prabho| śāntāśeṣakalaṅkāṅkaṃ śaradīva nabhastalam|| 10 ||

English

Shri Rama said, 'By your grace, O Lord, I have attained supreme purity. Like the autumn sky, I am free from all blemishes, calm and serene.'

हिन्दी

श्री राम ने कहा, 'हे प्रभु, आपकी कृपा से मैं परम पवित्रता को प्राप्त हुआ हूँ। शरद ऋतु के आकाश की तरह, मैं सभी दोषों से मुक्त, शांत और प्रसन्न हूँ।'

11

सर्वा एवोपशान्ता मे भ्रान्तयो भवभङ्गदाः | स्वरूपेणावदातेन तिष्ठाम्यच्छमिवाम्बरम् || ११ ||

sarvā evopaśāntā me bhrāntayo bhavabhaṅgadāḥ | svarūpeṇāvadātena tiṣṭhāmyacchamivāmbaram || 11 ||

English

All my delusions, which are the cause of the destruction of the world, have been pacified. I remain like the clear sky, revealed by my own nature.

हिन्दी

मेरी सभी भ्रांतियाँ, जो संसार के विनाश का कारण हैं, शान्त हो गई हैं। मैं अपने स्वरूप से प्रकट होकर निर्मल आकाश की तरह स्थित हूँ।

12

स्थितोऽहं गलितग्रन्थिः शान्ताशेषविशेषणः | स्फटिकालयमध्यस्थस्फटिकामलधीरहम् || १२ ||

sthito'haṃ galitagranthiḥ śāntāśeṣaviśeṣaṇaḥ | sphaṭikālayamadhyasthasphaṭikāmaladhīraham || 12 ||

English

I am established, with all my knots dissolved, devoid of all distinctions. I am like a crystal placed in the middle of a crystal, with a pure and clear mind.

हिन्दी

मैं स्थित हूँ, मेरे सभी ग्रंथियाँ घुल गई हैं, सभी विशेषणों से रहित। मैं एक स्फटिक के मध्य रखे हुए स्फटिक की तरह हूँ, पूर्ण और निर्मल मन के साथ।

13

अन्यच्छ्रोतुमथाहर्तुं शान्तं नेच्छति मे मनः | परां तृप्तिमुपायान्तं सुषुप्तमिव संस्थितम् || १३ ||

anyacchrotumathāhartuṃ śāntaṃ necchati me manaḥ | parāṃ tṛptimupāyāntaṃ suṣuptamiva saṃsthitam || 13 ||

English

My mind does not desire to hear or grasp anything else. It is completely satisfied and remains in a state of deep sleep-like tranquility.

हिन्दी

मेरा मन किसी और चीज को सुनना या ग्रहण करना नहीं चाहता। यह पूर्ण संतुष्ट है और गहरी नींद की तरह शान्त स्थिति में रहता है।

14

शान्ताशेषपरामर्शं विगताशेषकौतुकम् | संत्यक्ताशेषसंकल्पं शान्तं मम मुने मनः || १४ ||

śāntāśeṣaparāmarśaṃ vigatāśeṣakautukam | saṃtyaktāśeṣasaṅkalpaṃ śāntaṃ mama mune manaḥ || 14 ||

English

My mind, O sage, is peaceful, having completely reflected on the highest truth, devoid of all curiosities, and having abandoned all resolves.

हिन्दी

हे मुनि, मेरा मन शान्त है, जिसने सर्वोच्च सत्य पर पूर्ण रूप से ध्यान किया है, सभी जिज्ञासाओं से मुक्त है और सभी संकल्पों को त्याग दिया है।

15

परिनिर्वामि शाम्यामि जाग्रदेव जगत्स्थितौ | अस्वप्नमपुनर्बोधं स्वपिमीव निरामयम् || १५ ||

parinirvāmi śāmyāmi jāgradeva jagatsthitau | asvapnamapunarbodhaṃ svapimīva nirāmayam || 15 ||

English

I am completely liberated and peaceful, even while awake in this world. I sleep without dreams and without the need for awakening, free from all afflictions.

हिन्दी

मैं पूर्ण रूप से मुक्त और शान्त हूँ, Even while awake in this world. मैं स्वप्न और पुनर्बोध के बिना सोता हूँ, सभी कष्टों से मुक्त।

16

आशाविधुरितामात्मसंस्थितिं प्राक्तनीं तनौप्रविहस्य स्फुरत्सूक्तैः स्वस्थस्तिष्ठाम्यसंशयम् || १६ ||

āśāvidhuritāmātmasaṃsthitiṃ prāktanīṃ tanaupravihasya sphuratsūktaiḥ svasthastiṣṭhāmyasaṃśayam || 16 ||

English

Having abandoned the previous state of the self, which was disturbed by hope, I stand firm, without doubt, with the vibrant words.

हिन्दी

आशा से विचलित पूर्व स्थिति को त्यागकर, मैं निश्चित रूप से स्थिर खड़ा हूँ, विचारों के साथ।

17

नोपदेशेन नार्थेन न शास्त्रैर्न च बन्धुभिःत्यागेन च न चैतेषामधुना मम कारणम् || १७ ||

nopadeśena nārthena na śāstrairna ca bandhubhiḥtyāgena ca na caiteṣāmadhunā mama kāraṇam || 17 ||

English

Neither by instruction, nor by wealth, nor by scriptures, nor by relatives, nor by renunciation, are these the cause of my current state.

हिन्दी

न तो उपदेश से, न धन से, न शास्त्रों से, न रिश्तेदारों से, और न त्याग से, ये मेरी वर्तमान स्थिति का कारण नहीं हैं।

18

साम्राज्यस्याथवा व्योम्नि या स्थितिः क्षोभवर्जितातामेवानुभवाम्यत्र मच्चित्तामनपायिनीम् || १८ ||

sāmrājyasyāthavā vyomni yā sthitiḥ kṣobhavarjitātāmevānubhavāmyatra maccittāmanapāyinīm || 18 ||

English

I experience here the state of sovereignty or the sky, which is free from disturbance, and my mind does not waver.

हिन्दी

मैं यहाँ साम्राज्य या आकाश की उस स्थिति का अनुभव करता हूँ, जो विचलन से मुक्त है, और मेरा मन नहीं डोलता।

19

खादप्यतितरामच्छं चिदाकाशांशमात्रकम्जगदित्येव पश्यामि लोचनाद्यङ्गतां गतः || १९ ||

khādapyatitarāmacchaṃ cidākāśāṃśamātrakamjagadityeva paśyāmi locanādyaṅgatāṃ gataḥ || 19 ||

English

I see the world as if it were the purest sky, merely a part of the space of consciousness, having attained the state of the eyes and other senses.

हिन्दी

मैं संसार को देखता हूँ जैसे कि वह सबसे शुद्ध आकाश हो, केवल चेतना के आकाश का एक हिस्सा, नेत्रों और अन्य इंद्रियों की स्थिति प्राप्त करके।

20

आकाशमात्रमेवेदं जगदित्येकनिश्चयःदृश्यनाम्नि नभस्यस्मिन्क्षये जागर्मि चाक्षयः || २० ||

ākāśamātramevedaṃ jagadityekaniścayaḥdṛśyanāmni nabhasyasminkṣaye jāgarmi cākṣayaḥ || 20 ||

English

This world is indeed only space, this is the certain conclusion. In the destruction of the visible sky, I remain awake and imperishable.

हिन्दी

यह संसार वास्तव में केवल आकाश है, यह निश्चित निष्कर्ष है। दृश्य आकाश के विनाश में भी मैं जाग्रत और अविनाशी रहता हूँ।

21

यथाकामं यथाप्राप्तं यथास्थितमिव स्थितम्यद्वक्ति तदविघ्नेन करोम्यपगतैषणम् || २१ ||

yathākāmaṃ yathāprāptaṃ yathāsthitamiva sthitamyadvakti tadavighnena karomyapagataiṣaṇam || 21 ||

English

I remain as I desire, as I have attained, and as I am situated. I do what is spoken without obstacles, free from desires.

हिन्दी

मैं जैसा चाहता हूँ, जैसा प्राप्त हुआ हूँ, और जैसा स्थित हूँ, वैसा ही रहता हूँ। मैं जो कहता हूँ, वह बिना बाधा के, इच्छाओं से मुक्त होकर करता हूँ।

22

न तुष्यामि न हृष्यामि न पुष्यामि न रोदिमिकार्यं कार्यं करोम्येको भ्रान्तिर्दूरं गता मम || २२ ||

na tuṣyāmi na hṛṣyāmi na puṣyāmi na rodimikāryaṃ kāryaṃ karomyeko bhrāntirdūraṃ gatā mama || 22 ||

English

I am neither satisfied nor excited, neither nourished nor grieved. I do my duty alone, my delusion has gone far away.

हिन्दी

मैं न तो संतुष्ट हूँ न ही उत्साहित, न तो पोषित हूँ न ही दुःखी। मैं अकेला अपना कर्तव्य करता हूँ, मेरी भ्रांति दूर चली गई है।

23

अन्यतामेतु सर्गोऽयं वातु वा प्रलयानिलःसौम्यो भवतु वा देशः स्वस्थोऽहं स्वात्मनि स्थितः || २३ ||

anyatāmetu sargo'yaṃ vātu vā pralayānilaḥsaumyo bhavatu vā deśaḥ svastho'haṃ svātmani sthitaḥ || 23 ||

English

Let this creation be otherwise, or let the wind of destruction blow. Let the place be peaceful or not, I am well, established in my own self.

हिन्दी

यह सृष्टि दूसरी हो जाए, या विनाश की हवा चले। स्थान शांत हो या न हो, मैं स्वस्थ हूँ, अपने स्वयं में स्थित हूँ।

24

विश्रान्तोस्मि विलक्ष्योस्मि दुर्लक्ष्योस्मि निरामयःनाशाभिर्बन्धमाप्नोमि मुने खमिव मुष्टिभिः || २४ ||

viśrāntosmi vilakṣyosmi durlakṣyosmi nirāmayaḥnāśābhirbandhamāpnomi mune khamiva muṣṭibhiḥ || 24 ||

English

I am rested, I am distinct, I am hard to perceive, I am without disease. I do not attain bondage with hopes, O sage, like the sky with fists.

हिन्दी

मैं विश्राम पा चुका हूँ, मैं विशिष्ट हूँ, मैं दुर्लभ हूँ, मैं रोगमुक्त हूँ। मैं आशाओं के साथ बंधन नहीं पाता, हे मुनि, जैसे आकाश मुट्ठियों के साथ नहीं बंधता।

25

यथा तरुगतात्पुष्पाद्गन्धः प्राप्य नभःपदम्तिष्ठत्येवमहं देहादतीतः संस्थितः समः || २५ ||

yathā tarugatātpuṣpādgandhaḥ prāpya nabhaḥpadamtiṣṭhatyevamahaṃ dehādatītaḥ saṃsthitaḥ samaḥ || 25 ||

English

Just as the fragrance of a flower, having reached the sky, remains there, so I, having transcended the body, remain established in equanimity.

हिन्दी

जैसे फूल की सुगंध, आकाश तक पहुँचकर, वहाँ रहती है, वैसे ही मैं, शरीर से पार होकर, समता में स्थित रहता हूँ।

26

यथैव सर्वे राजानो विहरन्ति यथासुखम् | अप्रबुद्धाः प्रबुद्धाश्च राज्येषु बहुकर्मसु || २६ ||

yathaiva sarve rājāno viharanti yathāsukham | aprabuddhāḥ prabuddhāśca rājyeṣu bahukarmasu || 26 ||

English

Just as all kings enjoy as they please, whether they are enlightened or not, in their kingdoms with many duties.

हिन्दी

जैसे सभी राजा अपनी इच्छानुसार आनंद लेते हैं, चाहे वे जाग्रत हों या न हों, अपने कर्मों से भरे राज्यों में।

27

शान्तहर्षविषादाशः स्थिरैकसमदर्शनः | स्थित आत्मनि निःशङ्कं तथैव विहराम्यहम् || २७ ||

śāntaharṣaviṣādāśaḥ sthiraikasamadarśanaḥ | sthita ātmani niḥśaṅkaṃ tathaiva viharāmyaham || 27 ||

English

Free from joy, sorrow, and confusion, with a steady and equal vision, I remain established in the self, fearless, and thus I enjoy.

हिन्दी

हर्ष, विषाद और भ्रम से मुक्त, स्थिर और समान दृष्टि से, मैं आत्मा में स्थित हूँ, निर्भय, और इस प्रकार आनंद लेता हूँ।

28

सर्वस्योपर्यपि सुखी सुखं नेहामि मे प्रभो | जनसाम्येन तिष्ठामि यथेच्छं मां नियोजय || २८ ||

sarvasya uparyapi sukhī sukhaṃ nehāmi me prabho | janasāmyena tiṣṭhāmi yathecchaṃ māṃ niyojaya || 28 ||

English

I am happy above all, I do not seek happiness here, O Lord. I stand equal to all, as I wish, direct me.

हिन्दी

मैं सभी से ऊपर खुश हूँ, मैं यहाँ सुख नहीं चाहता, हे प्रभो। मैं सभी के समान खड़ा हूँ, जैसे मैं चाहता हूँ, मुझे निर्देश दें।

29

बालो लीलामिव त्यक्तशङ्कं संसारसंस्थितिम् | यावद्देहमिमां साधो पालयाम्यमलैकदृक् || २९ ||

bālo līlāmiva tyaktaśaṅkaṃ saṃsārasaṃsthitim | yāvaddēhamimāṃ sādho pālayāmyamalaikadṛk || 29 ||

English

Like a child playing, free from fear, I maintain this worldly existence. O virtuous one, I protect this pure, single vision as long as I have this body.

हिन्दी

बच्चे की तरह खेलते हुए, निर्भय, मैं इस संसारिक अस्तित्व को बनाए रखता हूँ। हे साधु, मैं इस शुद्ध, एकाग्र दृष्टि को जब तक मेरा यह शरीर है, बनाए रखता हूँ।

30

भुञ्जे पिबामि तिष्ठामि पालयामि निजक्रियाम् | जातोऽहं विगताशङ्कस्त्वत्प्रसादान्मुनीश्वर || ३० ||

bhujje pibāmi tiṣṭhāmi pālayāmi nijakriyām | jāto'haṃ vigatāśaṅkastvatprasādānmunīśvara || 30 ||

English

I eat, drink, stand, and perform my duties. I am born free from fear by your grace, O great sage.

हिन्दी

मैं खाता हूँ, पीता हूँ, खड़ा हूँ, और अपने कर्तव्यों का पालन करता हूँ। मैं आपकी कृपा से निर्भय होकर जन्मा हूँ, हे महान ऋषि।

31

श्रीराम उवाच | अहो बत महापुण्यं पदमासादितं त्वया | अनादिमध्यपर्यन्तमिदं यत्र न शोच्यते || ३१ ||

śrīrāma uvāca | aho bata mahāpuṇyaṃ padamāsāditaṃ tvayā | anādimadhyaparyantamidaṃ yatra na śocyate || 31 ||

English

Sri Rama said: Indeed, you have attained the supreme state of great merit, where there is no sorrow from beginning to end.

हिन्दी

श्रीराम ने कहा: वास्तव में, तुमने महान पुण्य की स्थिति प्राप्त कर ली है, जहाँ आदि से अंत तक कोई शोक नहीं है।

32

सम्यक्समसमाभोगे शीतले स्वात्मनि स्वयम् | नभसीव नभः शान्ते विश्रान्तिमसि लब्धवान् || ३२ ||

samyaksamasamābhoge śītale svātmani svayam | nabhasīva nabhaḥ śānte viśrāntimasi labdhavān || 32 ||

English

You have attained perfect equanimity, experiencing the coolness of your own self, like the sky merging with the sky, in a state of tranquility.

हिन्दी

तुमने पूर्ण समता प्राप्त कर ली है, अपने स्वयं की शीतलता का अनुभव करते हुए, जैसे आकाश आकाश में विलीन हो जाता है, एक शांत अवस्था में।

33

दिष्टया जातो विशोकस्त्वं दिष्ट्या सम्यगवस्थितः | दिष्टया लोकद्वयेऽनर्थशङ्का ते शममागता || ३३ ||

diṣṭayā jāto viśokastvaṃ diṣṭyā samyagavasthitaḥ | diṣṭayā lokadvaye'narthaśaṅkā te śamamāgatā || 33 ||

English

By fate, you are born without sorrow, by fate, you are rightly established. By fate, your fear of misfortune in both worlds has come to an end.

हिन्दी

भाग्य से, तुम शोक से मुक्त होकर जन्मे हो, भाग्य से, तुम सही ढंग से स्थापित हो। भाग्य से, दोनों लोकों में तुम्हारा अनर्थ का भय समाप्त हो गया है।

34

दिष्टया रघूणां तनय संज्ञः पावितवानसि | भूतभव्यभविष्यस्थां बोधेन कुलसंततिम् || ३४ ||

diṣṭayā raghūṇāṃ tanaya saṃjñaḥ pāvitavānasi | bhūtabhavyabhaviṣyasthāṃ bodhena kulasantatim || 34 ||

English

By fate, O son of Raghu, you have purified the lineage with your wisdom, which exists in the past, present, and future.

हिन्दी

भाग्य से, हे रघु के पुत्र, तुमने अपनी बुद्धि से वंश को पवित्र कर दिया है, जो भूत, भविष्य और वर्तमान में मौजूद है।

35

अधुना मुनिनाथस्य विश्वामित्रस्य राघव | पूरयित्वार्थितां भुक्त्वा पित्रा सह महीमिमाम् || ३५ ||

adhunā munināthasya viśvāmitrasya rāghava | pūrayitvārthitāṃ bhuktvā pitrā saha mahīmimām || 35 ||

English

Now, O Raghava, fulfill the request of the sage Visvamitra and enjoy this earth with your father.

हिन्दी

अब, हे राघव, ऋषि विश्वामित्र की प्रार्थना को पूरा करो और अपने पिता के साथ इस पृथ्वी का आनंद लो।

36

त्वयान्विताः सतनयभृत्यबान्धवाः पदातयः सरथंगजाश्वमण्डलाः | निरामया विगतभयाः स्थिरश्रियः सदोदयाः सुभग भवन्तु राघवाः || ३६ ||

tvayānvitāḥ satanayabhṛtyabāndhavāḥ padātayaḥ sarathaṃgajāśvamaṇḍalāḥ | nirāmayā vigatabhayāḥ sthiraśriyaḥ sadodayāḥ subhaga bhavantu rāghavāḥ || 36 ||

English

May the descendants, servants, and relatives of Raghava, who are accompanied by you, be free from disease, fearless, prosperous, and always rising, along with the infantry, chariots, elephants, and horses.

हिन्दी

रघुवंशी के संतान, सेवक और बंधु, जो आपके साथ हैं, रोगमुक्त, निडर, समृद्ध और सदा उन्नति करते रहें, पैदल सेना, रथ, हाथी और घोड़ों के साथ।

← Chapter 200Chapter 202 →