Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 196 — 26 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवाल्मीकिरुवाच एवमुक्त्वा महाबुद्धे रामो राजीवलोचनः मुहूर्तमात्रं विश्रम्य तूष्णीं स्थित्वा परे पदे || १ ||

śrīvālmīkiruvāca evamuktvā mahābuddhe rāmo rājīvalocanaḥ muhūrtamātraṃ viśramya tūṣṇīṃ sthitvā pare pade || 1 ||

English

Sri Valmiki said: Having spoken thus, the wise Rama, with lotus-like eyes, rested for a moment and then remained silent, absorbed in the supreme state.

हिन्दी

श्री वाल्मीकि ने कहा: ऐसा कहकर, बुद्धिमान राम, जिनकी आँखें कमल के समान थीं, एक क्षण के लिए विश्राम किया और फिर मौन होकर परम अवस्था में स्थित हो गए।

2

परमां तृप्तिमापन्नो विश्रान्तः परमात्मनि मुनिं पुनरपृच्छत्तं जानन्नपि हि लीलया || २ ||

paramāṃ tṛptimāpanno viśrāntaḥ paramātmani muniṃ punarapṛcchat taṃ jānannapi hi līlayā || 2 ||

English

Having attained supreme satisfaction and rested in the Supreme Self, Rama, although knowing, playfully asked the sage again.

हिन्दी

परम संतुष्टि प्राप्त करके और परमात्मा में विश्राम करके, राम, जानते हुए भी, लीला से फिर से मुनि से पूछा।

3

श्रीराम उवाच भगवन्संशयाम्भोदशरत्काल मुनीश्वर इदानीं संशयोऽयं मे जातो मनसि पेलवः || ३ ||

śrīrāma uvāca bhagavansaṃśayāmbhodaśaratkāla munīśvara idānīṃ saṃśayo'yaṃ me jāto manasi pelavaḥ || 3 ||

English

Sri Rama said: O Lord, ocean of doubts, O great sage, now a small doubt has arisen in my mind.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवान, संदेहों के समुद्र, हे मुनीश्वर, अब मेरे मन में एक छोटा सा संदेह उत्पन्न हो गया है।

4

एवमेतन्महाज्ञानं संसारार्णवतारणम् समस्तमेव वाग्जालं समतीत्यावतिष्ठते || ४ ||

evametanmahājñānaṃ saṃsārārṇavatāraṇam samastameva vāgjālaṃ samatītyāvatiṣṭhate || 4 ||

English

Thus, this great knowledge is the means to cross the ocean of worldly existence. It transcends all verbal entanglements and remains established.

हिन्दी

इस प्रकार, यह महान ज्ञान संसार के समुद्र को पार करने का साधन है। यह सभी शब्दों के जाल को पार करके स्थिर रहता है।

5

यदिदं किल सद्ब्रह्म स्वसंविन्मात्रनिश्चयम्तदवाच्यं किल गिरां महतामपि मानद || ५ ||

yadidaṃ kila sadbrahma svasaṃvinmātraniścayamtadavācyaṃ kila girāṃ mahatāmapi mānada || 5 ||

English

That which is indeed the true Brahman, the certainty of one's own consciousness, is indeed inexpressible even by the great ones, O respectful one.

हिन्दी

जो वास्तव में सत्य ब्रह्म है, अपनी चेतना का निश्चय, वह वास्तव में महान लोगों के द्वारा भी अव्यक्त है, हे आदरणीय।

6

एवं स्थिते परं ज्ञेयं सर्वसंकल्पनोज्झितम् स्वसंवित्तुर्यतन्मात्रलभ्यं दुर्गमतां गतम् || ६ ||

evaṃ sthite paraṃ jñeyaṃ sarvasaṃkalpanojjhitam svasaṃvitturyatanmātralabhyaṃ durgamatāṃ gatam || 6 ||

English

Thus, the ultimate knowledge to be known is devoid of all concepts, attainable only through the direct experience of one's own consciousness, and has reached a state that is difficult to comprehend.

हिन्दी

इस प्रकार, जानने योग्य परम ज्ञान सभी संकल्पों से रहित है, जो केवल अपने स्वयं के चेतना के अनुभव से प्राप्त होता है, और जो समझने में कठिन है।

7

प्रतियोगिव्यवच्छेदसंख्याभेदैषिणां किल कथं शास्त्रपदैस्तुच्छैः सविकल्पैरवाप्यते || ७ ||

pratiyogivyavacchedasaṃkhyābhedaiṣiṇāṃ kila kathaṃ śāstrapadaistucchaiḥ savikalpairavāpyate || 7 ||

English

How can those who desire distinctions based on the separation of opposites and numerical differences be satisfied by the trivial and conceptual words of the scriptures?

हिन्दी

विरोधी व्यवच्छेद और संख्या भेद चाहने वालों को शास्त्र के तुच्छ और सविकल्प शब्दों से कैसे संतुष्ट किया जा सकता है?

8

विकल्पसारशब्दाद्यैर्ज्ञान शास्त्रैर्न लभ्यते तत्किमर्थमनर्थाय गुरुशास्त्रादि कल्पितम् || ८ ||

vikalpasāraśabdādyairjñāna śāstrairna labhyate tatkimarthamanarthāya guruśāstrādi kalpitam || 8 ||

English

Knowledge cannot be attained through scriptures that are based on conceptual words and essences. What then is the purpose of the scriptures and teachings created by the guru?

हिन्दी

ज्ञान विकल्प सार शब्दों और शास्त्रों से प्राप्त नहीं होता। तो फिर गुरु और शास्त्रों द्वारा कल्पित शिक्षाओं का क्या उद्देश्य है?

9

गुरुशास्त्रादिविज्ञाने कारणं वास्त्यकारणम् तदत्र निश्चयं ब्रह्मन्ब्रूहि मे वदतां वर || ९ ||

guruśāstrādivijñāne kāraṇaṃ vāstyakāraṇam tadatra niścayaṃ brahmanbrūhi me vadatāṃ vara || 9 ||

English

In the knowledge imparted by the guru and scriptures, is there a cause or no cause? Please tell me the certainty about this, O best of speakers, O Brahman.

हिन्दी

गुरु और शास्त्रों द्वारा दिए गए ज्ञान में, कारण है या नहीं? हे वक्ताओं में श्रेष्ठ, हे ब्रह्मन्, कृपया मुझे इसके बारे में निश्चय बताएं।

10

श्रीवसिष्ठ उवाच एवमेतन्महाबाहो न शास्त्रं ज्ञानकारणम् नानाशब्दमयं शास्त्रमनाम च परं पदम् || १० ||

śrīvasiṣṭha uvāca evametanmahābāho na śāstraṃ jñānakāraṇam nānāśabdamayaṃ śāstramanāma ca paraṃ padam || 10 ||

English

Vasishtha said: Indeed, O mighty-armed one, the scripture is not the cause of knowledge. The scripture, which is full of various words, is not the supreme state.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: निश्चय ही, हे महाबाहो, शास्त्र ज्ञान का कारण नहीं है। विभिन्न शब्दों से भरा शास्त्र परम पद नहीं है।

11

तथापि राघवश्रेष्ठ यथैतद्धेतुतां गतम् शास्त्राद्युत्तमबोधस्य तत्समासेन मे शृणु || ११ ||

tathāpi rāghavaśreṣṭha yathaitaddhetutāṃ gatam śāstrādyuttamabodhasya tatsamāsena me śrṛṇu || 11 ||

English

Nevertheless, O best of the Raghus, listen to the essence of the supreme knowledge of the scriptures, as it has been logically explained.

हिन्दी

फिर भी, हे रघुवंश श्रेष्ठ, शास्त्रों के उत्तम ज्ञान का सार सुनो, जैसे यह तर्कसंगत है।

12

सन्ति क्वचिद्वैवधिकाः कीरकाश्चिरदुर्भगाः दुःखेनाभ्यागताः शोषं ग्रीष्मेणेव जरद्द्रुमाः || १२ ||

santi kvacidvaivadhikāḥ kīrakāściradurbhagāḥ duḥkhenābhyāgatāḥ śoṣaṃ grīṣmeṇeva jaraddrumāḥ || 12 ||

English

There are some who, due to their misfortune, are always in disagreement and suffer like old trees withering in the summer heat.

हिन्दी

कुछ ऐसे लोग हैं जो अपने दुर्भाग्य के कारण हमेशा विवाद में रहते हैं और गर्मी की धूप में सूखते हुए बूढ़े पेड़ों की तरह दुःख भोगते हैं।

13

सन्ति क्वचिद्वैवधिकाः कीरकाश्चिरदुर्भगाः दुःखेनाभ्यागताः शोषं ग्रीष्मेणेव जरद्द्रुमाः || १३ ||

dāridryeṇa durantena kanthāsaṃsthānakāriṇā dīnānanāśayāḥ padmā nirgateneva vāriṇā || 13 ||

English

Due to extreme poverty, they are reduced to a pitiable state, like lotuses with drooping faces due to lack of water.

हिन्दी

अत्यधिक गरीबी के कारण, वे दयनीय स्थिति में आ जाते हैं, जैसे पानी की कमी के कारण मुरझाए हुए कमलों की तरह।

14

दौर्गत्यपरितप्तास्ते जीवितार्थमचिन्तयन् जठरस्य कया युक्त्या वयं कुर्मः प्रपूरणम् || १४ ||

daurgatyaparitaptāste jīvitārthamacintayan jaṭharasya kayā yuktyā vayaṃ kurmaḥ prapūraṇam || 14 ||

English

Afflicted by misfortune, they think only of sustaining life, wondering how to fill their stomachs.

हिन्दी

दुर्भाग्य से पीड़ित होकर, वे केवल जीवन को बनाए रखने के बारे में सोचते हैं, यह सोचते हुए कि पेट को कैसे भरा जाए।

15

इति संचिन्त्य विधिना दिनान्तेन दिनं प्रति दारुभारेण जीवामो विक्रीतेनेति संस्थिताः || १५ ||

iti saṃcintya vidhinā dināntena dinaṃ prati dārubhāreṇa jīvāmo vikrīteneti saṃsthitāḥ || 15 ||

English

Thus, thinking in this manner, we live day by day, selling wood, and this is our condition.

हिन्दी

इस प्रकार सोचकर, हम दिन-प्रतिदिन लकड़ी बेचकर जीवन निर्वाह करते हैं, और यही हमारी स्थिति है।

16

इति संचिन्त्य ते जग्मुर्दार्वर्थं विपिनान्तरम् ययैवाजीव्यते युक्त्या सैवापदि विराजते || १६ ||

iti saṃcintya te jagmurdārvarthaṃ vipināntaram yayaivājīvyate yuktyā saivāpadi virājate || 16 ||

English

Thinking thus, they went to the forest to collect wood. The same means by which one lives, that same means sustains one in times of adversity.

हिन्दी

इस तरह सोचकर वे वन में लकड़ी लेने गए। जिस युक्ति से जीवन चलता है, वही युक्ति संकट में भी सहारा देती है।

17

इति ते प्रत्यहं गत्वा काननं भवचारिणः दारूण्यानीय विक्रीय चक्रुर्देहस्य धारणम् || १७ ||

iti te pratyahaṃ gatvā kānanaṃ bhavacāriṇaḥ dārūṇyānīya vikrīya cakrurdehasya dhāraṇam || 17 ||

English

Thus, every day they went to the forest and, bringing back wood, sold it to sustain their bodies.

हिन्दी

इस प्रकार, हर दिन वे वन में गए और लकड़ी लेकर वापस आए, उसे बेचकर अपने शरीर का भरण-पोषण किया।

18

यत्प्रयान्ति वनान्तं ते तस्मिन्सन्त्यखिलानि हि गुप्तागुप्तानि रत्नानि दारूणि कनकानि च || १८ ||

yatprayānti vanāntaṃ te tasminsantyakhilāni hi guptāguptāni ratnāni dārūṇi kanakāni ca || 18 ||

English

When they go to the edge of the forest, there are all kinds of hidden and visible treasures, wood, and gold.

हिन्दी

जब वे वन के किनारे तक जाते हैं, तो वहाँ सभी प्रकार के छिपे और प्रकट खजाने, लकड़ी और सोना होता है।

19

तेषां भारभृतां मध्यात्केचित्कतिपयैर्वनात् जातरूपाणि रत्नानि तानि संप्राप्नुवन्ति हि || १९ ||

teṣāṃ bhārabhṛtāṃ madhyātkecitkatipayairvanāt jātarūpāṇi ratnāni tāni saṃprāpnuvanti hi || 19 ||

English

Among those who carry the burden, some obtain a few pieces of gold and gems from the forest.

हिन्दी

उन भार वाहकों में से कुछ लोग वन से कुछ सोने और रत्नों को प्राप्त करते हैं।

20

केचिच्चन्दनदारूणि केचित्पुष्पाणि मानद केचित्फलानि विक्रीय जीवन्ति चिरकीरकाः || २० ||

keciccandanadārūṇi kecitpuṣpāṇi mānada kecitphalāni vikrīya jīvanti cirakīrakāḥ || 20 ||

English

Some sell sandalwood, some sell flowers, and some sell fruits to live for a long time.

हिन्दी

कुछ लोग चन्दन की लकड़ी, कुछ फूल और कुछ फल बेचकर लंबे समय तक जीवन निर्वाह करते हैं।

21

केचित्सर्वमनासाद्य दुर्दारूण्येव दुर्धियः नीत्वा विक्रीय जीवन्ति वनवीथ्युपजीविनः || २१ ||

kecitsarvamanāsādya durdārūṇyeva durdhiyaḥ nītvā vikrīya jīvanti vanavīthyupajīvinaḥ || 21 ||

English

Some, unable to obtain all their desires, bring and sell even hard-to-get items, and thus they live by the forest paths.

हिन्दी

कुछ लोग अपनी सभी इच्छाओं को पूरा नहीं कर पाते हैं, वे दुर्लभ वस्तुओं को लेकर और बेचकर वन मार्गों पर जीवन यापन करते हैं।

22

दार्वर्थमुद्यताः सर्वे ते संप्राप्य महावनम् केचित्प्राप्य स्थिताः सर्वे झटित्येवं गतज्वरम् || २२ ||

dārvarthamudyatāḥ sarve te saṃprāpya mahāvanam kecitprāpya sthitāḥ sarve jhaṭityevaṃ gatajvaram || 22 ||

English

All those who set out for the purpose of wood, having reached the great forest, some having obtained it, all remain there, their fever gone instantly.

हिन्दी

जो लोग लकड़ी के लिए निकले थे, वे सभी महान वन तक पहुंचे, कुछ लोगों ने उसे प्राप्त किया, और सभी तत्काल बुखार दूर होने पर वहीं रहे।

23

इति यावदजस्रं ते सेवन्ते तन्महावनम् प्रदेशात्तावदेकस्मात्प्राप्तश्चिन्तामणिर्मणिः || २३ ||

iti yāvadajasraṃ te sevante tanmahāvanam pradeśāttāvadekasmātprāptaścintāmaṇirmaṇiḥ || 23 ||

English

Thus, as long as they continuously serve that great forest, from a certain place, they obtain the wish-fulfilling gem.

हिन्दी

इस प्रकार, जब तक वे निरंतर उस महान वन की सेवा करते हैं, एक निश्चित स्थान से, वे इच्छा-पूर्ति मणि प्राप्त करते हैं।

24

तस्माच्चिन्तामणेः प्राप्ताः समग्रा विभवश्रियः परमं सुखमायातास्तत्र ते संस्थिताः सुखम् || २४ ||

tasmāccintāmaṇeḥ prāptāḥ samagrā vibhavaśriyaḥ paramaṃ sukhamāyātāstatra te saṃsthitāḥ sukham || 24 ||

English

From that wish-fulfilling gem, they obtain complete wealth and prosperity, and attain the highest happiness, remaining there happily.

हिन्दी

उस इच्छा-पूर्ति मणि से, वे पूर्ण धन-सम्पदा प्राप्त करते हैं, और परम सुख प्राप्त करते हुए वहाँ सुखपूर्वक रहते हैं।

25

दार्वर्थमुद्यताः सन्तः प्राप्य सर्वार्थदं मणिम् सुखं तिष्ठन्ति निर्द्वन्द्वा दिवि देववरा इव || २५ ||

dārvarthamudyatāḥ santaḥ prāpya sarvārthadaṃ maṇim sukhaṃ tiṣṭhanti nirdvandvā divi devavarā iva || 25 ||

English

Those who set out for the purpose of wood, having obtained the wish-fulfilling gem that grants all desires, remain happily without duality, like the best of gods in heaven.

हिन्दी

जो लोग लकड़ी के लिए निकले थे, वे सभी इच्छाओं को पूरा करने वाली मणि प्राप्त करके, द्वंद्व से मुक्त होकर सुखपूर्वक रहते हैं, जैसे स्वर्ग में देवताओं के सर्वश्रेष्ठ।

26

सर्वार्थसारपरिपूर्णतया तया ते काष्ठोद्यमाधिगतसन्मणयो महान्तः तिष्ठन्ति शान्तभयमोहविषाददुःखमानन्दमन्थरधियः समतामुपेताः || २६ ||

sarvārthasāraparipūrṇatayā tayā te kāṣṭhodyamādhigatasanmaṇayo mahāntaḥ tiṣṭhanti śāntabhayamohaviṣādaduḥkhamānandamantharadhiyaḥ samatāmupetāḥ || 26 ||

English

Through the fullness of the essence of all things, by you, those who have attained true respect through their efforts stand firm, free from fear, delusion, sorrow, and pain, with joy within their hearts, having attained equanimity.

हिन्दी

सभी वस्तुओं के सार की पूर्णता से, आपके द्वारा, जिन्होंने अपने प्रयासों से सच्चा सम्मान प्राप्त किया है, वे महान लोग डर, मोह, विषाद, दुःख से मुक्त होकर, हृदय में आनन्द लेकर, समता प्राप्त कर स्थिर खड़े हैं।

← Chapter 195Chapter 197 →