Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 188 — 29 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | आदिमत्त्वमिदं प्रोक्तमेतस्य कलनस्य यत् | परस्मादद्वितीयं तत्त्वद्बोधाय न वास्तवम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ādimattvamidaṃ proktametasya kalanasya yat | parasmādadvitīyaṃ tattvadbodhāya na vāstavam || 1 ||

English

Shri Vasistha said: This is the primordial nature of this vibration, which is not real for the realization of the supreme non-dual truth.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: यह इस कंपन की आदिम प्रकृति है, जो परम अद्वैत सत्य के बोध के लिए वास्तविक नहीं है।

2

एवंविधं तत्कलनमात्मनोऽङ्गमकृत्रिमम् | चेत्योन्मुखचिदाभासं जीवशब्देन कथ्यते || २ ||

evaṃvidhaṃ tatkalanamātmano'ṅgamakṛtrimam | cetyonmukhacidābhāsaṃ jīvaśabdena kathyate || 2 ||

English

Such is this vibration, a natural part of the self, appearing as consciousness turned towards the object, and it is called by the word 'jiva'.

हिन्दी

ऐसा ही यह कंपन है, आत्मा का एक स्वाभाविक अंग, जो चेतना के रूप में वस्तु की ओर मुड़ा हुआ दिखाई देता है, और इसे 'जीव' शब्द से कहा जाता है।

3

कलनस्यास्य नामानि बहूनि रघुनन्दन | श्रृणु तानि विचित्राणि चेत्योन्मुखचिदात्मनः || ३ ||

kalanasya asya nāmāni bahūni raghunandana | śṛṇu tāni vicitrāṇi cetyonmukhacidātmanaḥ || 3 ||

English

O Raghunandana, listen to the many and varied names of this vibration, which is the consciousness turned towards the object.

हिन्दी

हे रघुनन्दन, इस कंपन के बहुत से और विविध नाम सुनो, जो वस्तु की ओर मुड़ी हुई चेतना है।

4

जीवनाच्चेतनाज्जीवो जीव इत्येव कथ्यते | चेत्योन्मुखतया चित्तं चिदित्येव निगद्यते || ४ ||

jīvanāccetanājjīvo jīva ityeva kathyate | cetyonmukhatayā cittaṃ cid ityeva nigadyate || 4 ||

English

From life and consciousness, it is called 'jiva'. Due to its nature of being turned towards the object, the mind is called 'cit'.

हिन्दी

जीवन और चेतना से, इसे 'जीव' कहा जाता है। वस्तु की ओर मुड़े होने की प्रकृति के कारण, मन को 'चित' कहा जाता है।

5

इदमित्थमिति स्पष्टबोधाद्बुद्धिरिहोच्यते | कल्पनान्मननज्ञत्वान्मन इत्यभिधीयते || ५ ||

idamitthamiti spaṣṭabodhādbuddhirihocyate | kalpanānmananajñatvānmana ityabhidhīyate || 5 ||

English

Here, the intellect is called 'buddhi' due to the clear understanding of 'this is that'. Due to the ability to imagine and think, it is called 'mana'.

हिन्दी

यहाँ, 'यह वह है' के स्पष्ट बोध के कारण बुद्धि को 'बुद्धि' कहा जाता है। कल्पना और सोचने की क्षमता के कारण इसे 'मन' कहा जाता है।

6

अस्मीति प्रत्ययादन्तरहंकारश्च कथ्यते | चेतनाढ्यमृतं चित्तमिति शास्त्रविचारिभिः || ६ ||

asmīti pratyayādantarahaṃkāraśca kathyate | cetanāḍhyamṛtaṃ cittamiti śāstravicāribhiḥ || 6 ||

English

From the notion of 'I am,' the ego is spoken of as the inner self | The mind is said to be the essence of consciousness by those who study the scriptures

हिन्दी

मैं हूँ इस भावना से अहंकार अंतरहंकार कहा जाता है | चेतना का सार मन कहा जाता है शास्त्रों के विचारकों द्वारा

7

प्रौढसंकल्पजालात्स पुर्यष्टकमिति स्मृतम् | संसृतेः प्रकृतत्वेन प्राथम्यात्प्रकृतिः स्मृता || ७ ||

prauḍasaṃkalpajālātsa puryaṣṭakamiti smṛtam | saṃsṛteḥ prakṛtatvena prāthamyātprakṛtiḥ smṛtā || 7 ||

English

From the network of mature resolutions, it is remembered as the eightfold city | From the primacy of the nature of transmigration, nature is remembered

हिन्दी

परिपक्व संकल्पों के जाल से, यह अष्टक नगर के रूप में याद किया जाता है | पुनर्जन्म की प्रकृति के प्राथमिकता से, प्रकृति याद की जाती है

8

बोधादविद्यमानत्वादविद्येत्युच्यते बुधैः | इत्यादिकलनस्यास्य नामानि कथितानि ते || ८ ||

bodhādavidyamānatvādavidyetyucyate budhaiḥ | ityādikalanasya asya nāmāni kathitāni te || 8 ||

English

From the non-existence of awareness, it is called ignorance by the wise | Thus, the names of this and other calculations are told to you

हिन्दी

बोध की अनुपस्थिति से, इसे बुद्धिमानों द्वारा अज्ञान कहा जाता है | इस प्रकार, इस और अन्य गणनाओं के नाम आपको बताए जाते हैं

9

एतत्कलनमाद्यन्तमनाकारमनामयम् | आतिवाहिकदेहोक्त्या समुदाह्रियते बुधैः || ९ ||

etatkalanamādyantamanākāramanāmayam | ātivāhikadehoktyā samudāhriyate budhaiḥ || 9 ||

English

This calculation, from beginning to end, is formless and nameless | It is explained by the wise as the transmigratory body

हिन्दी

यह गणना, शुरुआत से अंत तक, निराकार और नामहीन है | इसे बुद्धिमानों द्वारा पुनर्जन्म के शरीर के रूप में समझा जाता है

10

इत्येवं स्वप्नसंकल्पपुरवत्त्रिजगद्भ्रमः | भात्यर्थकार्यप्यवपुः शून्यमप्रतिघात्मकम् || १० ||

ityevaṃ svapnasaṁkalpapuravattrijagadbhramaḥ | bhātyarthakāryapyavapuḥ śūnyamapratighātmakam || 10 ||

English

Thus, the delusion of the three worlds, like a dream or an imaginary city, appears as a form devoid of purpose and empty

हिन्दी

इस प्रकार, तीनों लोकों का भ्रम, स्वप्न या कल्पित नगर की तरह, एक उद्देश्यहीन और शून्य रूप में प्रकट होता है

11

इत्यातिवाहिकः प्रोक्तो देहो देहभृतां वर | चिन्नभश्चित्तदेहोऽसौ शून्य आकाशतोपि च || ११ ||

ityātivāhikaḥ prokto deho dehabhṛtāṃ vara | cinnabhaścittadeho'sau śūnya ākāśatopi ca || 11 ||

English

Thus, the body is said to be transient for the best of embodied beings. It is like a reflection of consciousness, a mental body, empty like space.

हिन्दी

इस प्रकार, शरीर श्रेष्ठ शरीरधारियों के लिए अतिवाहिक कहा जाता है। यह चेतना का प्रतिबिम्ब है, एक मानसिक शरीर, आकाश की तरह शून्य।

12

नास्तमेति न चोदेति जगत्यामोक्षसंविदः | चतुर्दशविधस्यैका भूतसर्गस्य चित्तभूः || १२ ||

nāstameti na codeti jagatyāmokṣasaṃvidaḥ | caturdaśavidhasyaiakā bhūtasargasya cittabhūḥ || 12 ||

English

It neither sets nor rises, it is the awareness of liberation in the world. It is the mental ground of one of the fourteen types of elemental creation.

हिन्दी

यह न तो अस्त होता है न उदय होता है, यह जगत में मोक्ष की संविद है। यह चौदह प्रकार की भूतसर्ग में से एक का मानसिक आधार है।

13

अत्र संसारलक्षाणि भविष्यन्ति भवन्ति च | भूतानि च फलानीव यथा कालव्यवस्थया || १३ ||

atra saṃsāralakṣāṇi bhaviṣyanti bhavanti ca | bhūtāni ca phalānīva yathā kālavyavasthayā || 13 ||

English

Here, the characteristics of the world will be and are, and beings will be like fruits according to the arrangement of time.

हिन्दी

यहाँ, संसार के लक्षण होंगे और हैं, और प्राणी समय की व्यवस्था के अनुसार फलों की तरह होंगे।

14

एष चित्तमयो देहो जगन्त्यन्तर्बहिस्त्वपि | प्रतिबिम्बमिवादर्शः शून्य एव नभो यथा || १४ ||

eṣa cittamayo deho jagantyantarbahistvapi | pratibimbamivādarśaḥ śūnya eva nabho yathā || 14 ||

English

This mental body exists both within and outside the world, like a reflection in a mirror, empty like the sky.

हिन्दी

यह मानसिक शरीर जगत के भीतर और बाहर दोनों में है, दर्पण में प्रतिबिम्ब की तरह, आकाश की तरह शून्य।

15

महाकल्पस्य पर्यन्ते सर्वनाशे स्थिरे स्थिते | महाशून्यपदे प्रौढे ब्रह्मात्मनि निरामये || १५ ||

mahākalpasya paryante sarvanāśe sthire sthitē | mahāśūnyapadē prauḍhē brahmātmani nirāmayē || 15 ||

English

At the end of the great aeon, when all is destroyed and stable, in the mature state of great emptiness, in the flawless Brahman-self.

हिन्दी

महाकल्प के अंत में, जब सब कुछ नष्ट हो जाता है और स्थिर होता है, महाशून्य की परिपक्व अवस्था में, दोषरहित ब्रह्मात्मा में।

16

स्वतश्चितिघनोऽचित्त्वाच्चिद्भानमिदमात्मनः | आतिवाहिकदेहाभं क्रमेणानेन चेतति || १६ ||

svataścitighanō'cittvāccidbhānamidamātmanaḥ | ātivāhikadēhābhaṃ kramaṇānēna cētati || 16 ||

English

From itself, the self-luminous consciousness, due to its unmanifest nature, appears as the transmigratory body, and through this process, it becomes aware.

हिन्दी

स्वयं से ही चेतना का घन है, जो अचेतन है, इस प्रकार यह आत्मा का चेतन भान है | यह आतिवाहिक देह के रूप में क्रमशः इस प्रकार चेतता है || 16 ||

17

स आतिवाहिको देहस्तदालोकप्रवर्तितः | कैश्चिद्ब्रह्मेति कथितः स्मृतः कैश्चिद्विराडिति || १७ ||

sa ātivāhikō dēhas tadālōkapravartitaḥ | kaiścidbrahmeti kathitaḥ smṛtaḥ kaiścidvirāḍiti || 17 ||

English

That transmigratory body, set in motion by that light, is called Brahman by some, and Virat by others.

हिन्दी

वह आतिवाहिक देह, जो उस प्रकाश से प्रवर्तित है, कुछ लोगों द्वारा ब्रह्म कहा जाता है, और कुछ लोगों द्वारा विराट कहा जाता है || 17 ||

18

कश्चित्सनातनाभिख्यः कश्चिन्नारायणाभिधः | कश्चिदीश इति ख्यातः कश्चिदुक्तः प्रजापतिः || १८ ||

kaścitsanātanābhiakhyāḥ kaścinnārāyaṇābhidhaḥ | kaścidīśa iti khyātaḥ kaściduktaḥ prajāpatiḥ || 18 ||

English

Some call it Sanatana, some call it Narayana, some call it Ish, and some call it Prajapati.

हिन्दी

कुछ लोग इसे सनातन कहते हैं, कुछ लोग इसे नारायण कहते हैं, कुछ लोग इसे ईश कहते हैं, और कुछ लोग इसे प्रजापति कहते हैं || 18 ||

19

काकतालीयवद्भाताः पञ्च स्वेन्द्रियसंविदः | यत्र यत्र यथा तेषां स्थितास्तत्र तथा स्थिताः || १९ ||

kākatālīyavadbhātāḥ pañca svendriyasaṃvidaḥ | yatra yatra yathā teṣāṃ sthitāstatra tathā sthitāḥ || 19 ||

English

The five sense perceptions appear like the fingers of a hand, and wherever they are placed, they remain there.

हिन्दी

पांच इन्द्रिय संवेदनाएँ हाथ की उंगलियों के समान प्रकट होती हैं, और जहां भी वे स्थित होती हैं, वहीं वे रहती हैं || 19 ||

20

एवमत्यन्तवितते संपन्ने दृश्यविभ्रमे | न किंचिदपि संपन्नं सर्वशून्यं ततं यतः || २० ||

ēvamatyantavitata ē saṃpannē dṛśyavibhramē | na kiṃcidapi saṃpannaṃ sarvaśūnyaṃ tataṃ yataḥ || 20 ||

English

Thus, in this completely spread out illusion of the visible world, nothing is accomplished, as everything is pervaded by emptiness.

हिन्दी

इस प्रकार, इस पूर्ण रूप से फैली हुई दृश्य विभ्रम में, कुछ भी प्राप्त नहीं होता, क्योंकि सब कुछ शून्यता से व्याप्त है || 20 ||

21

अनादिमत्परं ब्रह्म न सद्यन्नासदुच्यते | तदेवेदमनाद्यन्तं तथास्थितमवेदनम् || २१ ||

anādimatparaṃ brahma na sadyannāsaducyate | tadevedamanādyantaṃ tathāsthitamavedanam || 21 ||

English

The supreme Brahman, which is without beginning, is not said to be existent or non-existent. It is eternal, unchanging, and beyond comprehension.

हिन्दी

अनादि परम ब्रह्म न सत् है न असत् कहा जाता है | वही यह अनादि और अनन्त है, ऐसे ही स्थित है और अज्ञेय है ||

22

आतिवाहिकदेहस्य तस्यानुभवतः स्वयम् | याति व्यसनिनः स्वप्नः कान्तेव परिपुष्टताम् || २२ ||

ātivāhikadehasya tasyānubhavataḥ svayam | yāti vyasaninaḥ svapnaḥ kānteva paripuṣṭatām || 22 ||

English

The transmigratory body, experiencing itself, attains fulfillment like a dream of the afflicted.

हिन्दी

परिवर्तनशील शरीर, स्वयं को अनुभव करता हुआ, पीड़ित के स्वप्न की तरह पूर्णता प्राप्त करता है।

23

शून्योऽप्यनाकृतिरपि घटाकारोऽनुभूयते | स्वप्नसंकल्पयोः स्वस्य देहस्य जगतो यथा || २३ ||

śūnyo'pyanākṛtirapi ghaṭākāro'nubhūyate | svapnasankalpayoḥ svasya dehasya jagato yathā || 23 ||

English

Even the void, which has no form, is experienced as having the form of a pot. Similarly, the body and the world are experienced in dreams and imaginations.

हिन्दी

शून्य, जिसकी कोई आकृति नहीं है, घड़े की आकृति में अनुभव किया जाता है। इसी प्रकार, शरीर और जगत् स्वप्न और कल्पना में अनुभव किए जाते हैं।

24

भवत्यर्थकरोऽत्युच्चैस्तच्चित्खस्वप्नवस्तुवत् | आकाशात्मक एवोग्रः पदार्थ इव भासते || २४ ||

bhavatyarthakaro'tyuccaistaccitkhasvapnavastuvat | ākāśātmaka evograḥ padārtha iva bhāsate || 24 ||

English

It becomes meaningful and very high, like a dream object in the space of consciousness. The fierce element of space itself appears like an object.

हिन्दी

यह अर्थपूर्ण और बहुत ऊँचा बन जाता है, जैसे चेतना के आकाश में स्वप्न का वस्तु। आकाश का उग्र तत्व स्वयं एक वस्तु की तरह प्रकट होता है।

25

आतिवाहिकदेहोऽसौ स्वतोऽनुभवति क्रमात् | अनाकारोपि शून्योपि स्वप्नाभोऽसन्नपि स्थितः || २५ ||

ātivāhikadeho'sau svato'nubhavati kramāt | anākāro'pi śūnyo'pi svapnābho'sannapi sthitaḥ || 25 ||

English

That transmigratory body experiences itself spontaneously in sequence. Even though it is formless and void, it exists like a dream, though it is non-existent.

हिन्दी

वह परिवर्तनशील शरीर स्वयं को स्वतः ही क्रम से अनुभव करता है। यद्यपि यह आकारहीन और शून्य है, यह स्वप्न की तरह अस्तित्व में है, हालाँकि यह अस्तित्वहीन है।

26

चेतत्यस्थिगणः स्थूलं कराद्यवयवावलिम् | त्रिकलोमशिरास्नायुसंनिवेशतया स्थितम् || २६ ||

cetatyasthigaṇaḥ sthūlaṃ karādyavayavāvalim | trikalomashirāsnāyusaṃniveśatayā sthitam || 26 ||

English

The collection of bones perceives the gross body with its parts such as hands, etc., situated in the arrangement of three types of hair, veins, and nerves.

हिन्दी

अस्थियों का समूह हाथ आदि अवयवों के साथ स्थूल शरीर को ग्रहण करता है, जो तीन प्रकार के बालों, नसों और स्नायुओं के व्यवस्था में स्थित है।

27

जन्मकर्मेहितस्थानं परिणामवयःस्थितम् | देशकालक्रमाभोगभावार्थायोद्भवभ्रमम् || २७ ||

janmakarmehitasthānaṃ pariṇāmavayaḥsthitam | deśakālakramābhogabhāvārthāyodbhavabhramam || 27 ||

English

The place of birth, actions, and benefits is situated in the transformation of age. The illusion of the arising of the meaning of the experience of place, time, and sequence.

हिन्दी

जन्म, कर्म और लाभ का स्थान आयु के परिवर्तन में स्थित है। स्थान, समय और क्रम के अनुभव के अर्थ के उदय का भ्रम।

28

जरामरणमाधानदशदिङ्मण्डलक्रमम् | ज्ञानज्ञेयज्ञातृभावमादिमध्यान्तवेदनम् || २८ ||

jarāmaraṇamādhānadaśadiṅmaṇḍalakramam | jñānajñeyajñātṛbhāvamādimadhyāntavedanam || 28 ||

English

The sequence of the ten directions of old age and death, the knowledge, the knowable, and the knower, the experience of the beginning, middle, and end.

हिन्दी

बुढ़ापे और मृत्यु के दस दिशाओं की क्रम, ज्ञान, ज्ञेय और ज्ञाता, आदि, मध्य और अंत के अनुभव।

29

क्षितिजलगगनदिवाकरजनताव्यवहारनगरशिखरात्मा | स्वाधाराधेयमयं पश्यति वपुषः पुरातनः पुरुषः || २९ ||

kṣitijalagaganadivākarajanatāvyavahāranagaraśikharātmā | svādhārādheyamayaṃ paśyati vapuṣaḥ purātanaḥ puruṣaḥ || 29 ||

English

The ancient Purusha sees the body as the support and the supported, consisting of earth, water, sky, sun, people, transactions, and the city's peak.

हिन्दी

पुरातन पुरुष शरीर को आधार और आधेय के रूप में देखता है, जो पृथ्वी, जल, आकाश, सूर्य, लोगों, व्यवहारों और नगर के शिखर से बना है।

← Chapter 187Chapter 189 →