Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 181 — 37 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

कुन्ददन्त उवाच | आवासमन्तरे गन्तुं प्रवृत्तौ मुदिताकृती | मथुरानगरीं चन्द्रसूर्याविन्द्रपुरीमिव || १ ||

kundadanta uvāca | āvāsamantare gantuṃ pravṛttau muditākṛtī | mathurānagarīṃ candrasūryāvindrapurīmiva || 1 ||

English

Kundadanta said: With a joyful demeanor, they set out to go to another dwelling, as if to the city of Mathura, which is like the city of the moon, sun, and Indra.

हिन्दी

कुन्ददन्त ने कहा: प्रसन्न मुद्रा में, वे दूसरे निवास की ओर चल पड़े, जैसे चन्द्र, सूर्य और इन्द्र की नगरी मथुरा की ओर।

2

प्राप्य रोधाभिधं ग्रामं विश्रम्याम्रवणाचले | उषितौ द्वे दिने तस्मिन्सालीसे नगरे सुखम् || २ ||

prāpya rodhābhidhaṃ grāmaṃ viśramyāmravaṇācale | uṣitau dve dine tasmin sālīse nagare sukham || 2 ||

English

Reaching a village named Rodha, they rested on the Amravana mountain. They stayed there for two days in the city of Sali, enjoying comfort.

हिन्दी

रोधा नामक गाँव पहुँचकर, वे अम्रवण पर्वत पर विश्राम किया। वे साली नगर में दो दिन तक सुख से रहे।

3

स्निग्धद्रुमवनच्छायरणन्मृगविहंगमाः | स्थूलशाद्वलशाखाग्रप्रोतावश्यायमौक्तिकाः || ३ ||

snigdhadrumavanaśchāyarṇanmṛgavihangamāḥ | sthūlaśādvalaśākhāgraprotāvaśyāyamauktikāḥ || 3 ||

English

They enjoyed the shade of the lush forests, the playful deer and birds, the thick grass, and the beautiful ornaments hanging from the tips of the branches.

हिन्दी

उन्होंने घने वनों की छाया, खेलते हुए हिरण और पक्षी, घनी घास और पेड़ों की डालों के सिरे पर लटकते सुन्दर आभूषणों का आनंद लिया।

4

नदीतीरलतोन्मुक्तपुष्पप्रकरपाण्डुराः | तरत्तरङ्गझांकारगायनानन्दिताध्वगाः || ४ ||

nadītīralatonmuktapuṣpaprakarapāṇḍurāḥ | tarattaraṅgajhāṅkāragāyanānanditādhvagāḥ || 4 ||

English

They enjoyed the white clusters of flowers released by the riverbank vines, and the joyful singing of the waves, which delighted the travelers.

हिन्दी

उन्होंने नदी के किनारे की लताओं से छूटे सफेद फूलों के झुंड और लहरों के गाने का आनंद लिया, जो यात्रियों को आनंदित करता था।

5

भृङ्गाङ्गनाजनमनोहरहारिगीतलीलाविलोलकलकण्ठविहंगमङ्गपुष्पाम्बुवाहशतचन्द्रनभोवितानं राजीवरेणुकणकीर्णदिगन्तरालम् || ५ ||

bhṛṅgāṅganājanamanoharahārigītalīlāvilolakalakaṇṭhavihaṃgamaṅgapuṣpāmbuvāhaśatacandranabhovitānaṃ rājīvareṇukaṇakīrṇadigantarālam || 5 ||

English

The charming sound of bees, the delightful songs of birds, the swaying flowers and water carriers, the sky adorned with countless moons, and the directions filled with pollen dust.

हिन्दी

भौंरों की मनोहर ध्वनि, पक्षियों के मधुर गीत, लहराते फूल और पानी के वाहक, अनगिनत चाँद से सजा आकाश, और पराग धूल से भरी दिशाएँ।

6

जङ्गलाद्रिपुरग्रामश्वभ्रानूपस्थलावनीः | समुल्लङ्घ्य दिने तस्मिन्सरित्स्रोतः सरांसि च || ६ ||

jaṅgalādripuragrāmaśvabhrānūpasthalaāvanīḥ | samullaṅghya dine tasmin saritsrotaḥ sarāṃsi ca || 6 ||

English

Crossing the forests, mountains, cities, villages, caves, marshy lands, and plains, they spent the day by the rivers and lakes.

हिन्दी

जंगल, पहाड़, नगर, गाँव, गुफाएँ, दलदली भूमि और मैदानों को पार करते हुए, उन्होंने नदियों और झीलों के पास दिन बिताया।

7

नीतवन्तौ निशामावां कदलीकानने घने | तुषारशिशिरे श्रान्तौ कदलीदलतल्पके || ७ ||

nītavantau niśāmāvāṃ kadalīkānane ghane | tuṣāraśiśire śrāntau kadalīdalatalpake || 7 ||

English

Wise and skilled, we spent the night in the dense banana grove, exhausted by the cold dew, resting on the banana leaf bed.

हिन्दी

बुद्धिमान और कुशल, हमने घने केले के बगीचे में रात बिताई, ठंडे ओस से थके हुए, केले के पत्तों पर आराम किया।

8

प्राप्तावावां तृतीयेऽह्नि षण्डषण्डकमण्डितम् | जङ्गलं जनविच्छेदविभक्तं खमिवाकृतम् || ८ ||

prāptāvāvāṃ tṛtīye'hni ṣaṇḍaṣaṇḍakamaṇḍitam | jaṅgalaṃ janavicchedavibhaktaṃ khamivākṛtam || 8 ||

English

We reached on the third day a forest adorned with many peaks, divided by the absence of people, as if it were the sky itself.

हिन्दी

हम तीसरे दिन एक ऐसे जंगल में पहुंचे जो कई चोटियों से सुशोभित था, जनसंख्या के अभाव से विभाजित, मानो आकाश ही हो।

9

तत्र स प्रकृतं मार्ग परित्यज्य वनान्तरम् | प्रविशन्समुवाचेदमकार्यकरणं वचः || ९ ||

tatra sa prakṛtaṃ mārga parityajya vanāntaram | praviśansamuvācedamakāryakaraṇaṃ vacaḥ || 9 ||

English

There, leaving the usual path, he entered another part of the forest and spoke these inappropriate words.

हिन्दी

वहां, अपना सामान्य मार्ग छोड़कर, उसने जंगल के दूसरे हिस्से में प्रवेश किया और ये अनुचित शब्द कहे।

10

गच्छावोऽत्राश्रभे गौर्या मुनिमण्डलमण्डिते | भ्रातरो मे स्थिताः सप्त वनेष्वेवमिवार्थिनः || १० ||

gacchāvo'trāśrabe gaurī munimaṇḍalamaṇḍite | bhrātaro me sthitāḥ sapta vaneṣvevamivārthinaḥ || 10 ||

English

Let us go to the shelter of Gauri, adorned with the assembly of sages. My seven brothers are staying in the forests, seeking in this manner.

हिन्दी

चलो, संतों की सभा से सुशोभित गौरी की शरण में चलते हैं। मेरे सात भाई इस तरह ढूंढते हुए जंगलों में रहते हैं।

11

भ्रातरोऽष्टौ वयमिमे जातानेकतया तया | एकसंविन्मया जाता एकसंकल्पनिश्चयाः || ११ ||

bhrātaro'ṣṭau vayamime jātānekatayā tayā | ekasaṃvinmayā jātā ekasaṃkalpaniścayāḥ || 11 ||

English

We eight brothers were born from the same mother, with one mind and one resolve.

हिन्दी

हम आठ भाई एक ही मां से उत्पन्न हुए हैं, एक ही मन और एक ही संकल्प के साथ।

12

तेन तेऽप्यत्र तपसे स्वनिश्चयसमाश्रयाः | स्थिता आगत्य विविधैस्तपोभिः क्षपितैनसः || १२ ||

tena te'pyatra tapase svaniścayasamāśrayāḥ | sthitā āgatya vividhais tapobhiḥ kṣapitainasaḥ || 12 ||

English

Therefore, you too, resorting to your own firm resolve, should engage in austerities here. Having come and staying, they have destroyed their sins through various austerities.

हिन्दी

इसलिए, आप भी अपने दृढ़ संकल्प पर भरोसा करके यहाँ तपस्या करें। आकर और रहकर, उन्होंने विभिन्न तपस्याओं द्वारा अपने पापों को नष्ट कर दिया है।

13

तैः सार्धं भ्रातृभिः पूर्वमागत्याहमिहावसम् | षण्मासानाश्रमे गौर्यास्तेन दृष्टो मयैष सः || १३ ||

taiḥ sārdhaṃ bhrātṛbhiḥ pūrvamāgatyaahamihaāvasam | ṣaṇmāsānāśrame gauryāsten dṛṣṭo mayaiṣa saḥ || 13 ||

English

Along with them, my brothers, I came here earlier and stayed for six months in the hermitage of Gauri. There, I saw him.

हिन्दी

उनके साथ, मेरे भाइयों के साथ, मैं पहले यहाँ आया और गौरी के आश्रम में छह महीने रहा। वहाँ मैंने उसे देखा।

14

पुष्पखण्डतरुच्छायासुप्तमुग्धमृगार्भकः | पर्णोटजाग्रविश्रान्तशुकोद्ग्राहितशास्त्रदृक् || १४ ||

puṣpakhaṇḍatarucchāyāsuptamugdhamṛgārbhakaḥ | parṇoṭajāgraviśrāntaśukodgrāhitaśāstradṛk || 14 ||

English

Sleeping in the shade of a tree laden with flower clusters, a charming young deer, resting on a bed of leaves, with eyes wide open like a parrot, grasping the scriptures.

हिन्दी

फूलों के ढेर से लदे वृक्ष की छाया में सोया हुआ, मोहक युवा हिरण, पत्तों के बिस्तर पर विश्राम करते हुए, तोते की तरह खुली आँखों वाला, शास्त्रों को ग्रहण करता हुआ।

15

तद्ब्रह्मलोकसंकाशमेहि मुन्याश्रमं श्रिये | गच्छावोऽच्छतरं तत्र चेतः पुण्यैर्भविष्यति || १५ ||

tadbrahmalokasaṃkāśamehi munyāśramaṃ śriye | gacchāvo'cchataraṃ tatra cetaḥ puṇyairbhaviṣyati || 15 ||

English

Go to that hermitage of the sage, which resembles Brahmaloka, for prosperity. There, our minds will become purer with virtuous deeds.

हिन्दी

उस ऋषि के आश्रम की ओर जाओ, जो ब्रह्मलोक के समान है, समृद्धि के लिए। वहाँ, हमारे मन पुण्य कर्मों से शुद्ध होंगे।

16

विदुषामपि धीराणामपि तत्त्वविदामपित्वरते हि मनः पुंसामलंबुद्धिविलोकने || १६ ||

viduṣāmapi dhīrāṇāmapi tattvavidāmapitvarate hi manaḥ puṃsāmalaṃbuddhivilokane || 16 ||

English

Even the wise and the knowers of truth are engaged in the contemplation of the mind, which is the essence of the intellect.

हिन्दी

बुद्धिमान और सत्य के ज्ञाता भी मन की सोच में लगे हुए हैं, जो बुद्धि का सार है।

17

तेनेत्युक्ते च तावावां प्राप्तो मुन्याश्रमं च तम् | यावत्तत्र महारण्ये पश्यावश्चान्तरूपिणम् || १७ ||

tenetyukte ca tāvāvāṃ prāpto munyāśramaṃ ca tam | yāvattatra mahāraṇye paśyāvaścāntarūpiṇam || 17 ||

English

Having said this, we both reached the hermitage of the sage. As long as we were in that great forest, we saw a being with a different form.

हिन्दी

इस प्रकार कहकर, हम दोनों उस ऋषि के आश्रम तक पहुंचे। जब तक हम उस महान वन में थे, हमने एक अलग रूप वाले प्राणी को देखा।

18

न वृक्षं नोटजं किंचिन्न गुल्मं न च मानवम् | न मुनिं नार्भकं नान्यन्न वेदिं न च वा द्विजम् || १८ ||

na vṛkṣaṃ noṭajaṃ kiṃcinna gulmaṃ na ca mānavam | na muniṃ nārbhakaṃ nānyanna vediṃ na ca vā dvijam || 18 ||

English

There was no tree, no shrub, no human, no sage, no child, nothing else, no altar, nor any Brahmin.

हिन्दी

वहां न तो कोई पेड़ था, न झाड़ी, न मनुष्य, न ऋषि, न बच्चा, न कुछ और, न वेदी, न ही कोई ब्राह्मण।

19

केवलं शून्यमेवाति तदरण्यमनन्तकम् | तापोपतप्तमभितो भूमौ स्थितमिवाम्बरम् || १९ ||

kevalaṃ śūnyamevāti tadaraṇyamanantakam | tāpopataptamabhito bhūmau sthitamivāmbaram || 19 ||

English

That endless forest was utterly empty, scorched by heat all around, as if the sky were standing on the earth.

हिन्दी

वह अनन्त वन completly खाली था, चारों ओर तप से झुलसा हुआ, मानो आकाश धरती पर खड़ा हो।

20

हा कष्टं किमिदं जातमिति तस्मिन्वदत्यथ | आवाभ्यां सुचिरं भ्रान्त्वा दृष्ट एकत्र वृक्षकः || २० ||

hā kaṣṭaṃ kimidaṃ jātamiti tasminvadatyatha | āvābhyāṃ suciraṃ bhrāntvā dṛṣṭa ekatra vṛkṣakaḥ || 20 ||

English

Alas, what misfortune has befallen us? Saying this, after wandering for a long time, we both saw a tree standing alone.

हिन्दी

हाय, हम पर क्या दुर्भाग्य आ पड़ा? ऐसा कहकर, लंबे समय तक भटकने के बाद, हम दोनों ने एक अकेला पेड़ देखा।

21

स्निग्धच्छविर्घनच्छायः शीतलोऽम्बुधरोपमः | तले तस्य समाधाने संस्थितो वृद्धतापसः || २१ ||

snigdhacchavirghanacchāyaḥ śītalo'mbudharopamaḥ | tale tasya samādhāne saṃsthito vṛddhatāpasaḥ || 21 ||

English

The tree was glossy and had dense shade, cool like a cloud. At its base, in deep meditation, sat an old ascetic.

हिन्दी

वह पेड़ चिकना और घनी छाया वाला था, बादल की तरह ठंडा। उसके नीचे, गहरी ध्यान में, एक वृद्ध तापस बैठा था।

22

आवामग्रे मुनेस्तस्य च्छायायां शाद्वलस्थले | उपविष्टौ चिरं यावन्नासौ ध्यानान्निवर्तसे || २२ ||

āvāmagre munes tasya cchāyāyāṃ śādvalasthale | upaviṣṭau ciraṃ yāvannāsau dhyānān nivartase || 22 ||

English

We sat in front of the sage in the shade of a grassy spot for a long time until he emerged from his meditation.

हिन्दी

हम लोग मुनि के सामने घास के स्थान पर छाया में लंबे समय तक बैठे रहे जब तक कि वे ध्यान से नहीं उठे।

23

ततश्चिरेण कालेन मयोद्वेगेन चापलात् | उक्तं मुने प्रबुध्यस्व ध्यानादित्युच्चकैर्वचः || २३ ||

tataścireṇa kālena mayodvegena cāpalāt | uktaṃ mune prabudhyasva dhyānādityuccakairvacaḥ || 23 ||

English

After a long time, due to my restlessness and impatience, I spoke loudly to the sage, 'Wake up from your meditation.'

हिन्दी

लंबे समय के बाद, मेरी बेचैनी और उतावली के कारण, मैंने मुनि से जोर से कहा, 'ध्यान से उठिए।'

24

शब्देनोच्चैर्मदीयेन संप्रबुद्धोऽभवन्मुनिः | सिंहोऽम्बुदरवेणेव जृम्भां कृत्वाभ्युवाच च || २४ ||

śabdenoccairmadīyena saṃprabuddho'bhavanmuniḥ | siṃho'mbudaraveṇeva jṛmbhāṃ kṛtvābhyuvāca ca || 24 ||

English

With my loud voice, the sage woke up as if a lion awakened by the sound of thunder, yawning and then spoke.

हिन्दी

मेरी जोर से आवाज से मुनि जाग गए, जैसे बिजली की गर्जन से जागा हुआ शेर, जम्हाई लेकर फिर बोले।

25

कौ भवन्ताविमौ साधू क्वासौ गौर्याश्रमो गतः | केन वाहमिहानीतः कालोऽयं कश्च वर्तते || २५ ||

kau bhavantāvimau sādhū kvāsau gaur yāśramo gataḥ | kena vāhamihānītaḥ kālo'yaṃ kaśca vartate || 25 ||

English

Who are you two virtuous ones? Where has that Gauri's ashram gone? By whom have I been brought here? What time is it now?

हिन्दी

तुम दोनों साधु कौन हो? वह गौरी का आश्रम कहाँ चला गया? मुझे किसने यहाँ लाया है? यह कौन सा समय है?

26

तेनेत्युक्ते मयाप्युक्तं भगवन्विद्धि ईदृशम् | न किंचिदावां बुद्धोऽपि कस्माज्जानासि न स्वयम् || २६ ||

tenetyukte mayāpyuktaṃ bhagavanviddhi īdṛśam | na kiṃcidāvāṃ buddho'pi kasmājjānāsi na svayam || 26 ||

English

When he said that, I replied, 'O Lord, know this: We do not know anything. How do you not know this yourself?'

हिन्दी

जब उन्होंने यह कहा, तो मैंने कहा, 'हे भगवान, यह जान लीजिए: हम कुछ नहीं जानते। आप स्वयं कैसे नहीं जानते?'

27

इति श्रुत्वा स भगवान्पुनर्ध्यानमयोऽभवत् | ददर्शोदन्तमखिलमस्माकं स्वात्मनस्तथा || २७ ||

iti śrutvā sa bhagavānpunardhyānamayo'bhavat | dadarśodantamakhilamasmākaṃ svātmanastathā || 27 ||

English

Having heard this, the Lord became absorbed in meditation again | He saw everything, including our own selves, in that state || 27 ||

हिन्दी

इसे सुनकर, भगवान फिर से ध्यान में लीन हो गए | उन्होंने अपने स्वयं को और हमारे स्वयं को भी देखा || 27 ||

28

मुहूर्तमात्रेणोवाच प्रबुध्य ध्यानतो मुनिः | श्रूयतामिदमाश्चर्यमार्यौ हि कार्यवेदिनौ || २८ ||

muhūrtamātreṇovāca prabudhya dhyānato muniḥ | śrūyatāmidamāścaryamāryau hi kāryavedinau || 28 ||

English

After a moment, the sage, awakening from meditation, spoke | Listen to this wonderful thing, O noble ones who know the task || 28 ||

हिन्दी

एक क्षण के बाद, मुनि ध्यान से जागकर बोले | सुनो यह अद्भुत बात, हे कार्य जानने वाले आर्य || 28 ||

29

यमिमे पश्यथः साधू कदम्बतरुपुत्रकम् | मदास्पदमरण्यान्या धम्मिल्लमिव पुष्पितम् || २९ ||

yamime paśyathaḥ sādhū kadambataruputrakam | madāspadamarṇyānyā dhammillamiva puṣpitam || 29 ||

English

See this virtuous one, the son of the Kadamba tree | Like a blossoming Dhammilla in the wilderness, a delightful abode || 29 ||

हिन्दी

इस साधु को देखो, कदम्ब वृक्ष के पुत्र को | जैसे जंगल में खिला हुआ धम्मिल्ल, एक आनन्ददायक निवास || 29 ||

30

केनापि कारणेनास्मिन्सती वागीश्वरी सती | अवसद्दशवर्षाणि समस्तर्तुनिषेविता || ३० ||

kenāpi kāraṇenāsminsatī vāgīśvarī satī | avasaddaśavarṣāṇi samastartuniṣevitā || 30 ||

English

For some reason, the goddess of speech, Saraswati, resided here for ten years, worshipped in all seasons || 30 ||

हिन्दी

किसी कारण से, वाणी की देवी, सरस्वती, यहाँ दस वर्षों तक निवास करती रही, सभी ऋतुओं में पूजी जाती रही || 30 ||

33

मन्दारकुन्दमकरन्दसुगन्धिताशं संसूच्छ्वसत्कुसुमराशिशशाङ्कनिष्ठम् | संतानकस्तवकहासविकासकान्तमामोदिमारुतसमस्तलताङ्गनौघम् || ३३ ||

mandārakundamakarandasugandhitāśaṃ saṃsūcchvasatkusumarāśiśaśāṅkanisṭham | saṃtānakastavakahāsavikāsakāntamāmodimārutasamastalatāṅganaugham || 33 ||

English

Fragrant with the scent of Mandara and Kunda flowers, adorned with blossoms kissed by the moonlight, delightful with the laughter of blooming buds, and filled with the fragrant breeze that enchants all the creepers || 33 ||

हिन्दी

मन्दार और कुन्द फूलों की सुगन्ध से सुवासित, चन्द्रमा की किरणों से चूमे गये फूलों से सज्जित, खिले हुए फूलों की हँसी से मोहक, और सुगन्धित हवा से भरी हुई जो सभी लताओं को मोहित करती है || 33 ||

34

पुष्पाकरस्य नगरं नवगीतभृङ्गं भृङ्गाङ्गनाकुसुमखण्डकमण्डपाढ्यम् | चन्द्रांशुजालपरिकोमलपुष्पदोलादोलायमानसुरसिद्धवधूसमूहम् || ३४ ||

puṣpākarasya nagaraṃ navagītabhṛṅgaṃ bhṛṅgāṅganākusumakhaṇḍakamaṇḍapāḍhyam | candrāṃśujālaparikomalapuṣpadolādolāyamānasurasiddhavadhūsamūham || 34 ||

English

The city of Pushpakara is adorned with new melodies of bees, with pavilions filled with the flowers of bee-maidens, and swaying with the gentle breeze of moonlight, surrounded by a gathering of celestial and accomplished maidens.

हिन्दी

पुष्पाकर का नगर नए गीतों के भृंगों से सजा है, भृंग-अंगनाओं के फूलों से भरे मंडपों से सुशोभित है, और चंद्रमा की किरणों की कोमल हवा से डोलता है, देवी-सिद्ध वधुओं के समूह से घिरा हुआ है।

35

हारीतहंसशुककोकिलकोककाकचक्राह्वभासकलविङ्ककुलाकुलाङ्गम् | भेरुण्डकुक्कुटकपिञ्जलहेमचूडराढामयूरबककल्पितकेलिरम्यम् || ३५ ||

hārītahaṃsśukakokilakokakākacakrāhvabhāsakalaviṅkakulākulāṅgam | bheruṇḍakukkuṭakapiñjalahēmacūḍarāḍhāmayūrabakakalpitakēliramyaṃ || 35 ||

English

The city is filled with the sounds of various birds like peacocks, swans, parrots, cuckoos, crows, and other birds, creating a delightful atmosphere with their playful activities.

हिन्दी

नगर हारीत हंस, शुक, कोकिल, कोक, काक, चक्राह्व, भास, कलविंक आदि पक्षियों से भरा है, जो अपनी खेल-कूद से एक मनमोहक वातावरण बनाते हैं।

36

गन्धर्वयक्षसुरसिद्धकिरीटघृष्टपादाजकर्णिककदम्वसरस्वतीकम् | वातायनं कनककोमलचम्पकौघताराम्बराम्बुधरपूरगृहीतगन्धम् || ३६ ||

gandharvayakṣasurasiddhakirīṭaghṛṣṭapādājakarṇikakadambasarasvatīkam | vātāyanaṃ kanakakomalacampakaughatārāmbarāmbudharapūragṛhītagandham || 36 ||

English

The city is adorned with the fragrance of flowers like jasmine and champak, carried by the gentle breeze, and is filled with the presence of celestial beings like Gandharvas, Yakshas, and Siddhas, who have come to enjoy the beauty of the city.

हिन्दी

नगर चंपा और जास्मिन जैसे फूलों की सुगंध से सुशोभित है, जो हल्की हवा के साथ फैलती है, और गंधर्व, यक्ष, और सिद्ध जैसे देवी-देवताओं से भरा हुआ है, जो नगर की सुंदरता का आनंद लेने आए हैं।

37

मन्दानिलस्खलितपल्लववालवल्लीविन्यासगुप्तदिवसाधिपरश्मिशीतम् | पीतं कदम्बकरवीरकनालिकेरतालीतमालकुलपुष्पपरागपूरैः || ३७ ||

mandānilaskhalitapallavavālavallīvinyāsaguptadivasādhiparaśmiśītam | pītaṃ kadambakaravīrakanālikeratālītamālakulapuṣpaparāgapūraiḥ || 37 ||

English

The city is cooled by the gentle breeze that scatters the tender leaves and creepers, hiding the sun's rays. It is adorned with the fragrance of various flowers like kadamba, karavira, kana, ikerata, tali, and mala, creating a delightful atmosphere.

हिन्दी

नगर मंद हवा से ठंडा है, जो नरम पत्तियों और लताओं को बिखेरती है, सूर्य की किरणों को छिपाती है। यह कदंब, करवीर, कना, इकेरता, ताली, और माला जैसे विभिन्न फूलों की सुगंध से सुशोभित है, जो एक मनमोहक वातावरण बनाते हैं।

38

कह्लारकीर्णकुमुदोत्पलपद्मखण्डवल्गच्चकोरबककोककदम्बहंसम् | तालीसगुग्गुलकचन्दनपारिभद्रभद्रद्रुमोदरविहारिविचित्रशक्ति || ३८ ||

kahlārakīrṇakumudotpalapadmakhaṇḍavalgaccakorabakakokakadambahaṃsam | tālīsaguggulakacandanapāribhadrabhadradrumodaravihārivicitraśakti || 38 ||

English

The city is adorned with various flowers like kahlara, kumuda, utpala, padma, and khanda, and is filled with the sounds of birds like chakora, baka, koka, and hamsa. The city is also fragrant with the scent of tali, saguggula, chandana, paribhadra, and bhadra trees, creating a delightful and vibrant atmosphere.

हिन्दी

नगर कह्लार, कुमुद, उत्पल, पद्म, और खंड जैसे विभिन्न फूलों से सुशोभित है, और चकोर, बक, कोक, और हंस जैसे पक्षियों की आवाजों से भरा हुआ है। नगर ताली, सगुग्गुल, चंदन, पारिभद्र, और भद्र पेड़ों की सुगंध से भी भरा हुआ है, जो एक मनमोहक और रंगीन वातावरण बनाते हैं।

39

तस्मिन्वने चिरमुवास हरार्धदेहा केनापि कारणवशेन चिराय गौरी | भूत्वा प्रसन्नशशिबिम्बमुखी कदम्बवागीश्वरी शशिकलेव शिवस्य मूर्ध्नि || ३९ ||

tasminvane ciramuvāsa harārdhadēhā kēnāpi kāraṇavaśēna cirāya gaurī | bhūtvā prasannaśaśibimbamukhī kadambavāgīśvarī śaśikalēva śivasya mūrdhni || 39 ||

English

In that forest, the half-body of Hara, Gauri, resided for a long time due to some reason. Having become Gauri, with a face like the pleasing moon, the goddess of speech like Kadamba, she remained on Shiva's head like the moon.

हिन्दी

उस वन में, हर के आधे शरीर की गौरी किसी कारण से लंबे समय तक रहीं| गौरी बनकर, प्रसन्न चंद्रमा के समान मुखवाली, कदम्ब के समान वागीश्वरी, वह शिव के मस्तक पर चंद्रमा के समान रहीं || 39 ||

← Chapter 180Chapter 182 →