Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 179 — 22 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | एवं चिन्मात्रमेवैकं शुद्धं सत्त्वं जगत्त्रयम् | संभवन्तीह भूतानि नाज्ञबुद्धानि कानिचित् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | evaṃ cinmātramevaikaṃ śuddhaṃ sattvaṃ jagattrayam | saṃbhavantīha bhūtāni nājñabuddhāni kānicit || 1 ||

English

Thus spoke Shri Vasishtha: Only pure consciousness exists as the three worlds. All beings arise here, none are unenlightened.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: केवल शुद्ध चेतना ही तीनों लोकों के रूप में विद्यमान है। यहाँ सभी प्राणी उत्पन्न होते हैं, कोई भी अज्ञानी नहीं है।

2

तस्मात्कुतः शरीरादि वस्तु सप्रतिघं कुतः | यदिदं दृश्यते किंचित्तदप्रतिघमाततम् || २ ||

tasmātkutaḥ śarīrādi vastu sapratighaṃ kutaḥ | yadidaṃ dṛśyate kiṃcit tadapratighamātatam || 2 ||

English

Therefore, from where does the body and other objects with resistance come? Whatever is seen here is non-resistant and eternal.

हिन्दी

इसलिए, शरीर और अन्य प्रतिरोधी वस्तुएँ कहाँ से आती हैं? जो कुछ भी यहाँ दिखाई देता है, वह प्रतिरोधरहित और सनातन है।

3

स्थितं चिद्व्योम चिद्व्योम्निशान्ते शान्तं समं स्थितम् | स्थितमाकाशमाकाशे ज्ञप्तिर्ज्ञप्तौ विजृम्भते || ३ ||

sthitaṃ cidvyoma cidvyomniśānte śāntaṃ samaṃ sthitam | sthitamākāśamākāśe jñaptirjñaptau vijṛmbhate || 3 ||

English

Consciousness is established in the peaceful sky of consciousness, calm and equal. Space is established in space, perception in perception.

हिन्दी

चेतना चेतना के शांत आकाश में स्थित है, शांत और समान। आकाश आकाश में स्थित है, ज्ञान ज्ञान में।

4

सर्वं संविन्मयं शान्तं सत्स्वप्न इव जाग्रति | स्थितमप्रतिघाकारं क्वासौ सप्रतिघा स्थितिः || ४ ||

sarvaṃ saṃvinmayam śāntaṃ satsvapna iva jāgrati | sthitamapratighākāraṃ kvāsau sapratighā sthitiḥ || 4 ||

English

Everything is calm and made of pure awareness, like a true dream in the waking state. It is established in a non-resistant form, where is that resistant existence?

हिन्दी

सब कुछ शांत और शुद्ध चेतना से बना है, जैसे जाग्रत अवस्था में एक सच्चा स्वप्न। यह एक प्रतिरोधरहित रूप में स्थित है, वह प्रतिरोधी अस्तित्व कहाँ है?

5

क्व देहावयवाः क्वान्त्रवेष्टनी क्वास्थिपञ्जरम् | व्योमेवाप्रतिघं विद्धि देहं सप्रतिघोपमम् || ५ ||

kva dehāvayavāḥ kvāntraveṣṭanī kvāsthipañjaram | vyomevāpratighaṃ viddhi dehaṃ sapratighopamam || 5 ||

English

Where are the body parts, where is the intestinal covering, where is the skeleton? Know the body to be like the non-resistant sky.

हिन्दी

शरीर के अंग कहाँ हैं, आंत्र का आवरण कहाँ है, कंकाल कहाँ है? शरीर को प्रतिरोधरहित आकाश के समान समझो।

6

संवित्करौ शिरः संवित्संविदिन्द्रियवृन्दकम्| शान्तमप्रतिघं सर्वं न सप्रतिघमस्ति हि || ६ ||

saṃvitkarau śiraḥ saṃvitsaṃvidindriyavṛndakam| śāntamapratighaṃ sarvaṃ na sapratighamasti hi || 6 ||

English

Consciousness is the head and the senses are its branches| It is peaceful and non-resistant, and there is nothing that is not non-resistant

हिन्दी

चेतना सिर है और इंद्रियाँ उसकी शाखाएँ हैं| यह शांत और अविरोधी है, और कुछ भी ऐसा नहीं है जो अविरोधी नहीं है

7

ब्रह्मव्योम्नः स्वप्नरूपस्वभावत्वाज्जगत्स्थितेः| इदं सर्वं संभवति सहेतुकमहेतुकम् || ७ ||

brahmavyomnaḥ svapnarūpasvabhāvatvājjagatsthiteḥ| idaṃ sarvaṃ saṃbhavati sahetukamahētukam || 7 ||

English

From the nature of the dream-like Brahman, the world exists| All this arises with or without cause

हिन्दी

स्वप्न-जैसे ब्रह्म की प्रकृति से संसार अस्तित्व में है| यह सब कारण के साथ या बिना कारण के उत्पन्न होता है

8

न कारणं विना कार्यं भवतीत्युपपद्यते| यद्यथा येन निर्णीतं तत्तथा तेन लक्ष्यते || ८ ||

na kāraṇaṃ vinā kāryaṃ bhavatītyupapadyate| yadyathā yena nirṇītaṃ tattathā tena lakṣyate || 8 ||

English

It is not possible for an effect to exist without a cause| Whatever is determined in a certain way by something, it is perceived in that way by that

हिन्दी

कारण के बिना कार्य का अस्तित्व संभव नहीं है| जो किसी तरह से किसी द्वारा निर्धारित होता है, वह उसी तरह से उसी द्वारा देखा जाता है

9

कारणेन विना कार्यं सद्वदित्युपपद्यते| यथाभावितमेवार्थं संविदाप्नोत्यसंशयम् || ९ ||

kāraṇena vinā kāryaṃ sadvadityupapadyate| yathābhāvitamevārthaṃ saṃvidāpnotyasaṃśayam || 9 ||

English

Without a cause, the effect is understood to be real| The meaning is certainly attained by consciousness as it is imagined

हिन्दी

कारण के बिना, कार्य को वास्तविक समझा जाता है| अर्थ चेतना द्वारा उसी तरह से निश्चित रूप से प्राप्त होता है जैसे कि कल्पना की जाती है

10

यथा संभवति स्वप्ने सर्वं सर्वत्र सर्वथा| चिन्मयत्वात्तथा जाग्रत्यस्ति सर्वात्मरूपता || १० ||

yathā saṃbhavati svapne sarvaṃ sarvatra sarvathā| cinmayatvāttathā jāgratyasti sarvātmārūpatā || 10 ||

English

Just as everything arises in a dream in every way and everywhere| Similarly, in the waking state, there is the nature of the self in everything due to consciousness

हिन्दी

जैसे स्वप्न में सब कुछ हर तरह से और हर जगह उत्पन्न होता है| उसी तरह, जाग्रत अवस्था में, चेतना के कारण सब कुछ में स्वयं की प्रकृति होती है

11

सर्वात्मनि ब्रह्मपदे नानानानात्मनि स्थिता | अस्त्यकारणकार्याणां सत्ता कारणजापि च || ११ ||

sarvātmani brahmapade nānānānātmani sthitā | astyakāraṇakāryāṇāṃ sattā kāraṇajāpi ca || 11 ||

English

All beings reside in the supreme Brahman, the ultimate reality. The existence of effects is due to causes, and the effects themselves become causes.

हिन्दी

सभी आत्माएँ परम ब्रह्म में निवास करती हैं, जो परम वास्तविकता है। कारणों के कारण प्रभावों का अस्तित्व है, और प्रभाव स्वयं कारण बन जाते हैं।

12

एकः सहस्रं भवति यथा ह्येते किलैन्दवाः | प्रयाता भूतलक्षत्वं संकल्पजगतां गणैः || १२ ||

ekaḥ sahasraṃ bhavati yathā hyete kilaindavāḥ | prayātā bhūtalakṣatvaṃ saṃkalpajagatāṃ gaṇaiḥ || 12 ||

English

Just as one becomes a thousand, so do these particles of dust move towards the earth, driven by the collective will of the imagined worlds.

हिन्दी

जैसे एक हजार बन जाता है, वैसे ही ये धूल के कण पृथ्वी की ओर बढ़ते हैं, कल्पित जगतों की सामूहिक इच्छा से प्रेरित।

13

सहस्रमेकं भवति संविदां च तथा हि यत् | सायुज्ये चक्रपाण्यादेः सर्गैरेकं भवेद्वपुः || १३ ||

sahasramekaṃ bhavati saṃvidāṃ ca tathā hi yat | sāyujye cakrapāṇyādeḥ sargairekaṃ bhavedvapuḥ || 13 ||

English

A thousand becomes one in the realm of consciousness, and thus it is. In the union with the divine, the various creations become one form.

हिन्दी

हजार चेतना के क्षेत्र में एक बन जाता है, और ऐसा ही है। दिव्य संगम में, विभिन्न सृष्टियाँ एक रूप बन जाती हैं।

14

एक एव भवत्यब्धिः स्रवन्तीनां शतैरपि | एक एव भवेत्काल ऋतुसंवत्सरोत्करैः || १४ ||

eka eva bhavatyabdhiḥ sravantīnāṃ śatairapi | eka eva bhavetkāla ṛtusaṃvatsarotkaraiḥ || 14 ||

English

The ocean becomes one even with hundreds of flowing rivers. Time becomes one with the seasons and years.

हिन्दी

समुद्र सैकड़ों बहती नदियों के साथ भी एक बन जाता है। समय ऋतुओं और वर्षों के साथ एक बन जाता है।

15

संविदाकाश एवायं देहः स्वप्न इवोदितः | स्वप्नाद्रिवन्निराकारः स्वानुभूतिस्फुटोऽपि च || १५ ||

saṃvidākāśa evāyaṃ dehaḥ svapna ivoditaḥ | svapnādrinnirākāraḥ svānubhūtisphuṭo'pi ca || 15 ||

English

This body is like a dream manifested in the space of consciousness. It is formless like a mountain in a dream, yet clearly experienced.

हिन्दी

यह शरीर चेतना के आकाश में स्वप्न की तरह प्रकट होता है। यह स्वप्न के पर्वत की तरह निराकार है, फिर भी स्पष्ट रूप से अनुभव किया जाता है।

16

संवित्तिरेवानुभवात्सैवाननुभवात्मिका | द्रष्टृदृश्यदृशा भाति चिद्व्योमैकमतो जगत् || १६ ||

saṃvittirevānubhavātsaivānanubhavātmikā | draṣṭṛdṛśyadṛśā bhāti cidvyomaiakamato jagat || 16 ||

English

Consciousness alone is experienced as the self and the non-self | The seer, the seen, and the seeing appear as one in the sky of consciousness || 16 ||

हिन्दी

चेतना ही स्वयं और अन्य के रूप में अनुभव की जाती है | द्रष्टा, दृश्य, और दृश्य चेतना के आकाश में एक के रूप में दिखाई देते हैं || 16 ||

17

वेदनावेदनात्मैकं निद्रास्वप्नसुषुप्तवत् | वातस्पन्दाविवाभिन्नौ चिद्व्योमेकमतो जगत् || १७ ||

vedanāvedanātmaikaṃ nidrāsvapnasuṣuptavat | vātaspandāvivābhinnau cidvyomaiakamato jagat || 17 ||

English

The experience of sensation and non-sensation is one, like sleep, dream, and deep sleep | The movements of wind and vibrations are indistinguishable in the sky of consciousness || 17 ||

हिन्दी

संवेदन और असंवेदन का अनुभव एक है, जैसे निद्रा, स्वप्न, और सुषुप्ति | वायु की गति और स्पंदन चेतना के आकाश में अलग नहीं हैं || 17 ||

18

द्रष्टा दृश्यं दर्शनं च चिद्भानं परमार्थखम् | शून्यस्वप्न इवाभाति चिद्व्योमैकमतो जगत् || १८ ||

draṣṭā dṛśyaṃ darśanaṃ ca cidbhānaṃ paramārthakhama | śūnyasvapna ivābhāti cidvyomaiakamato jagat || 18 ||

English

The seer, the seen, and the seeing are the manifestation of consciousness, the ultimate reality | Like an empty dream, it appears as one in the sky of consciousness || 18 ||

हिन्दी

द्रष्टा, दृश्य, और दृश्य चेतना के विकास हैं, परम वास्तविकता | जैसे खाली स्वप्न, यह चेतना के आकाश में एक के रूप में दिखाई देता है || 18 ||

19

जगत्त्वमसदेवेशे भ्रान्त्या प्रथमसर्गतः | स्वप्ने भयमिवाशेषं परिज्ञातं प्रशाम्यति || १९ ||

jagattvamasadeveśe bhrāntyā prathamasargataḥ | svapne bhayamivāśeṣaṃ parijñātaṃ praśāmyati || 19 ||

English

The world is unreal, O Lord, due to the initial delusion of creation | Like fear in a dream, it is known and then it subsides || 19 ||

हिन्दी

जगत् असत्य है, हे ईश्वर, सृष्टि के प्रारंभिक भ्रम के कारण | स्वप्न में भय की तरह, यह जाना जाता है और फिर शांत हो जाता है || 19 ||

20

एकस्याः संविदः स्वप्ने यथा भानमनेकधा | नानापदार्थरूपेण सर्गादौ गगने तथा || २० ||

ekasyāḥ saṃvidaḥ svapne yathā bhānamanekadhā | nānāpadārtharūpeṇa sargādau gagane tathā || 20 ||

English

Just as the appearance of one consciousness in a dream is manifold | Similarly, in the beginning of creation, various objects appear in the sky || 20 ||

हिन्दी

जैसे एक चेतना का स्वप्न में अनेक रूपों में प्रकट होता है | इसी तरह, सृष्टि के आरंभ में, विभिन्न वस्तुएँ आकाश में प्रकट होती हैं || 20 ||

21

बहुदीपे गृहे च्छाया बह्वयो भान्त्येकवद्यथा | सर्वशक्तेस्तथैवैका भाति शक्तिरनेकधा || २१ ||

bahudīpe gṛhe cchāyā bahvayo bhāntyekavadyathā | sarvaśaktes tathaivaiakā bhāti śaktiranekadhā || 21 ||

English

Just as many lamps in a house cast many shadows but appear as one, similarly, the supreme power appears as one but manifests in many forms.

हिन्दी

जैसे घर में बहुत से दीपक बहुत सी छायाएँ डालते हैं लेकिन एक ही प्रकार दिखाई देते हैं, वैसे ही सर्वशक्ति एक ही दिखाई देती है लेकिन अनेक रूपों में प्रकट होती है।

22

यत्सीकरस्फुरणमम्बुनिधौ शिवाख्ये व्योम्नीव वृक्षनिकरस्फुरणं स सर्गः | व्योम्न्येष वृक्षनिकरो व्यतिरिक्तरूपो ब्रह्माम्बुधौ न तु मनागपि सर्गबिन्दुः || २२ ||

yatsīkarasphuraṇamambunidhau śivākhye vyomnīva vṛkṣanikarasphuraṇaṃ sa sargaḥ | vyomnyeṣa vṛkṣanikaro vyatiriktarūpo brahmāmbudhau na tu manāgapi sargabinduḥ || 22 ||

English

The creation is like the sparkling of seeds in the ocean named Shiva, similar to the sparkling of a cluster of trees in the sky. In the sky, this cluster of trees appears distinct, but in the ocean of Brahman, not even a speck of creation exists.

हिन्दी

सृष्टि शिव नामक समुद्र में बीजों की चमक के समान है, जैसे आकाश में वृक्षों के समूह की चमक। आकाश में यह वृक्षों का समूह अलग दिखाई देता है, लेकिन ब्रह्म समुद्र में सृष्टि का एक कण भी नहीं है।

← Chapter 178Chapter 180 →