Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 170 — 35 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | ब्रह्मन्कोऽस्य सुहृद्ब्रूहि येनासौ रमते सह | रमणं किंस्वभावं स्यादुत रत्यात्म वास्य तत् || १ ||

śrīrāma uvāca | brahmannko'sya suhṛdbrahmi yenāsau ramate saha | ramaṇaṃ kiṃsvabhāvaṃ syāduta ratyātma vāsya tat || 1 ||

English

Sri Rama said: O Brahman, tell me who is his true friend with whom he enjoys? What is the nature of enjoyment, or is it the essence of pleasure?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे ब्रह्मन्, बताओ कि कौन उसका सच्चा मित्र है जिसके साथ वह आनंद लेता है? आनंद का स्वभाव क्या है, या यह आनंद का सार है?

2

श्रीवसिष्ठ उवाच | स्वप्रवाहेहितं नाम स्वप्रायेहितनाम च | स्वकर्म नाम चास्यास्ते मित्रमेकमकृत्रिमम् || २ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | svapravāhehitaṃ nāma svaprāyehitanaṃ ca | svakarma nāma cāsyāste mitramekamakṛtrimam || 2 ||

English

Vasishtha said: The true friend is one who is beneficial in the natural flow of life, beneficial in one's own efforts, and beneficial in one's own actions. This is the one true, genuine friend.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: सच्चा मित्र वह है जो जीवन के प्राकृतिक प्रवाह में, अपने प्रयासों में, और अपने कर्मों में लाभदायक होता है। यह एकमात्र सच्चा, वास्तविक मित्र है।

3

पितृवद्विहिताश्वासं दारा इव नियन्त्रणम् | संकटेषु दुरन्तेषु नित्यमव्यभिचारि च || ३ ||

pitṛvadvihitāśvāsaṃ dārā iva niyantraṇam | saṃkaṭeṣu duranteṣu nityamavyabhicāri ca || 3 ||

English

Like a father, it provides reassurance; like a wife, it controls. In difficult and insurmountable situations, it is always steadfast and unfailing.

हिन्दी

पिता की तरह, यह आश्वासन देता है; पत्नी की तरह, यह नियंत्रण करता है। कठिन और अजेय स्थितियों में, यह हमेशा दृढ़ और अटूट रहता है।

4

अशङ्कितोपचरणं सुसंपादितनिर्वृति | कोपेष्वकोपनतया वितीर्णावर्जनामृतम् || ४ ||

aśaṅkitopacaraṇaṃ susaṃpāditanirvṛti | kopeṣvakopanatayā vitīrṇāvarjanāmṛtam || 4 ||

English

It serves without fear, accomplishes contentment, remains calm in anger, and offers the nectar of acceptance.

हिन्दी

यह भय के बिना सेवा करता है, संतोष प्राप्त करता है, क्रोध में शांत रहता है, और स्वीकार का अमृत प्रदान करता है।

5

दुर्गदुर्गमदुर्वारदोषोद्धरणतत्परम् | सर्वविश्वासरत्नानां कोश आशैशवोषितम् || ५ ||

durgadurgamadurvāradoṣoddharaṇatatparam | sarvaviśvāsaratnānāṃ kośa āśaiśavoṣitam || 5 ||

English

It is dedicated to removing the faults that are difficult, inaccessible, and hard to overcome. It is the treasury of all trustworthy gems, nurtured with affection.

हिन्दी

यह उन दोषों को दूर करने में समर्पित है जो कठिन, अभिगम्य और दुर्जेय हैं। यह सभी विश्वसनीय रत्नों का भंडार है, जो स्नेह से पाला जाता है।

6

सहपांसुकृताक्रीडमाबाल्यादेव संगतम्विनिवारितदुश्चेष्टं पितृवद्रक्षणोन्मुखम् || ६ ||

sahapāṃsukṛtākrīḍamābālyādeva saṃgatamvinivāritaduśceṣṭaṃ pitṛvadrakṣaṇonmukham || 6 ||

English

From childhood, he has been playing with dust and sand, avoiding bad behavior, and always looking towards his father with respect.

हिन्दी

बचपन से ही वह धूल और रेत के साथ खेलता रहा है, बुरे व्यवहार से बचता रहा है, और हमेशा अपने पिता की ओर सम्मान से देखता रहा है।

7

वह्नेरिवौष्ण्यं सौगन्ध्यं कुसुमस्येव सर्वदाविनाभावि विमलं रवेरिव च वासरम् || ७ ||

vahnerivauṣṇyaṃ saugandhyaṃ kusumasyeva sarvadāavinābhāvi vimalaṃ raveriva ca vāsaram || 7 ||

English

Like the heat of fire, the fragrance of flowers is always present and pure like the sun's rays during the day.

हिन्दी

अग्नि की तरह गर्मी, फूलों की सुगंध हमेशा मौजूद रहती है और दिन के दौरान सूर्य की किरणों की तरह पवित्र होती है।

8

लालनैकरतं नित्ये पालनैकपरायणम्सर्वसंकटसंघट्टरक्षणैकसमुद्यतम् || ८ ||

lālanaikarataṃ nitye pālanaikaparāyaṇamsarvasaṃkaṭasaṃghaṭṭarakṣaṇaikasamudyatam || 8 ||

English

Always engaged in nurturing, solely devoted to protection, and always ready to safeguard from all difficulties.

हिन्दी

हमेशा पालन-पोषण में लगा हुआ, सिर्फ सुरक्षा में तल्लीन, और हर कठिनाई से बचाने के लिए हमेशा तैयार।

9

हेम्नोऽग्निरिव देहस्य सर्वावस्थस्य शुद्धिदमिदं हेयमुपादेयमिति दर्शनतत्परम् || ९ ||

hemno'gniriva dehasya sarvāvasthasya śuddhidamidaṃ heyamupādeyamiti darśanatatparam || 9 ||

English

Like the fire of gold, this purifies the body in all states, distinguishing between what is to be accepted and what is to be rejected, according to this view.

हिन्दी

सोने की अग्नि की तरह, यह शरीर को हर अवस्था में शुद्ध करता है, और इस दृष्टिकोण के अनुसार यह ग्रहण करने योग्य और त्यागने योग्य के बीच अंतर करता है।

10

आह्लादकमनिन्द्याभिः कथाभिरिव नागरम्सच्चेष्टामणिमाणिक्यभाण्डसंभारमन्दिरम् || १० ||

āhlādakamanindyābhiḥ kathābhiriva nāgaramsacceṣṭāmaṇimāṇikyabhāṇḍasaṃbhāramandiram || 10 ||

English

Like delightful and flawless stories, the city is adorned with true actions, gems, and jeweled vessels.

हिन्दी

जैसे आनंददायक और निर्दोष कहानियाँ, शहर सच्चे कार्यों, रत्नों, और रत्नजड़ित भांडों से सजा हुआ है।

11

सूर्यस्तम इवाजस्रमप्रदर्शयदप्रियम्| अनुरक्ता महेलेव प्रियमेवाप्रदर्शयत्|| ११ ||

sūryastama ivājasramapradarśayadapriyam| anuraktā maheleva priyamevāpradarśayat|| 11 ||

English

The sun always shows its displeasure, but the beloved always shows affection.

हिन्दी

सूर्य हमेशा अपना अप्रिय दिखाता है, पर प्रियतमा हमेशा अपना प्रेम दिखाती है।

12

जनं प्रियंवदं कुर्वत्प्रियमेव समाचरत्| पेशलं मधुरं स्निग्धमक्षुब्धमुदिताशयम्|| १२ ||

janaṃ priyaṃvadaṃ kurvatpriyameva samācarat| peśalaṃ madhuraṃ snigdhamakṣubdhamuditāśayam|| 12 ||

English

One should always speak kindly and act with affection, being gentle, sweet, affectionate, calm, and cheerful.

हिन्दी

एक को हमेशा मधुर बोलना चाहिए और प्रेम से काम करना चाहिए, कोमल, मीठा, स्नेही, शांत और प्रसन्न होना चाहिए।

13

लोकोपचारकं पूज्यं स्मितपूर्वाभिभाषणम्| कामोपशान्तं सद्रूपं परमार्थैककारणम्|| १३ ||

lokopacārakaṃ pūjyaṃ smitapūrvābhibhāṣaṇam| kāmopaśāntaṃ sadrūpaṃ paramārthaikakāraṇam|| 13 ||

English

One should be respectful, speak with a smile, be free from desires, have a noble character, and be focused on the ultimate truth.

हिन्दी

एक को सम्मानजनक, मुस्कुराहट के साथ बोलना चाहिए, इच्छाओं से मुक्त, उत्तम चरित्र वाला और परम सत्य पर केंद्रित होना चाहिए।

14

रणेऽज्ञानसमुद्भूते पूर्वं प्रहरणोद्यतम्| अपूर्वनर्मनिर्माणलीलाललनलालकम्|| १४ ||

raṇe'jñānasamudbhūte pūrvaṃ praharaṇodyatam| apūrvnarmanirmāṇalīlālalanalālakam|| 14 ||

English

In the battle born of ignorance, one should first be ready to strike, but also be playful, charming, and delightful.

हिन्दी

अज्ञान से उत्पन्न युद्ध में, एक को पहले मारने के लिए तैयार होना चाहिए, लेकिन खेलने वाला, मोहक और आनंददायक भी होना चाहिए।

15

पालकं शीलसाराणां दाराणां च कुलस्य च| आधिव्याधिपरीतस्य चेतसोऽमृतमौषधम्|| १५ ||

pālakaṃ śīlasārāṇāṃ dārāṇāṃ ca kulasya ca| ādhivyādhiparītasya cetaso'mṛtamauṣadham|| 15 ||

English

One should be the protector of virtues, family, and home, and the nectar-like medicine for the mind afflicted by sorrow and disease.

हिन्दी

एक को गुणों, परिवार और घर का रक्षक होना चाहिए, और दुःख और रोग से पीड़ित मन के लिए अमृत के समान औषध होना चाहिए।

16

विशेषविद्यावैदग्ध्यवादवन्द्यविनोदनम् | समानकुलशीलत्वाद्द्विधाभाव इव स्थितम् || १६ ||

viśeṣavidyāvaidagdhyavādavaṇḍyavinodanam | samānakulaśīlatvāddvidhābhāva iva sthitam || 16 ||

English

Due to the similarity in family background and character, it appears as if there are two aspects of the same entity, characterized by exceptional knowledge, skill in debate, praiseworthiness, and entertainment.

हिन्दी

कुल और शील की समानता के कारण, ऐसा लगता है कि दो भाव एक ही वस्तु के हैं, जो विशेष ज्ञान, वाद-विवाद में दक्षता, प्रशंसनीयता और मनोरंजन से युक्त हैं।

17

अनुरक्तान्नृपान्साधून्वदान्यान्कारयत्सदा | यज्ञदानतपस्तीर्थन्यायार्थप्रेरणोन्मुखम् || १७ ||

anuraktānnṛpānsādhūnvadānyānkārayatsadā | yajñadānatapastīrthanyāyārthapreranoṇmukham || 17 ||

English

He always makes the devoted kings, virtuous people, and generous ones perform sacrifices, charity, austerities, pilgrimages, justice, and meaningful actions.

हिन्दी

वह हमेशा अनुरक्त राजाओं, साधुओं और उदार लोगों को यज्ञ, दान, तपस्या, तीर्थयात्रा, न्याय और अर्थपूर्ण कार्य करने के लिए प्रेरित करता है।

18

पुत्रदारद्विजातिस्त्रीभृत्यबन्धुजनैः सह | शुभभोजनपानार्हमुत्तमश्लाघ्यसंगति || १८ ||

putradāradvijātistrībhṛtyabandhujanaiḥ saha | śubhabhojanapānārhamuttamaślāghyasaṃgati || 18 ||

English

Along with sons, wives, Brahmins, women, servants, and relatives, he is worthy of auspicious food and drink, and is associated with the most praiseworthy.

हिन्दी

अपने पुत्रों, पत्नियों, ब्राह्मणों, स्त्रियों, सेवकों और रिश्तेदारों के साथ, वह शुभ भोजन और पान के योग्य है, और सबसे प्रशंसनीय से जुड़ा हुआ है।

19

भोगादिबद्धतृष्णत्वं दुःखदं विनिवारयत् | सुस्निग्धसंकथोदारं समाश्वासोत्तमास्पदम् || १९ ||

bhogādibaddhatṛṣṇatvaṃ duḥkhadaṃ vinivārayat | susnigdhasaṃkathodāraṃ samāśvāsottamāspadam || 19 ||

English

He removes the sorrow-causing attachment to worldly pleasures and provides excellent consolation through his affectionate and generous conversation.

हिन्दी

वह दुःख पैदा करने वाली भोगों में आसक्ति को दूर करता है और अपनी स्नेहपूर्ण और उदार बातचीत से उत्तम सांत्वना प्रदान करता है।

20

ईदृशेनात्ममित्रेण स कलत्रेण संयुतः | स्वकर्मनाम्ना रमते स्वभावेनैव नेरितः || २० ||

īdṛśenātmamitreṇa sa kalatreṇa saṃyutaḥ | svakarmanāmnā ramate svabhāvenaiva neritaḥ || 20 ||

English

United with such a self-friend and spouse, he enjoys his own actions and name, driven by his very nature, not by any external force.

हिन्दी

ऐसे आत्ममित्र और पत्नी के साथ जुड़कर, वह अपने कर्म और नाम का आनंद लेता है, किसी बाहरी प्रेरणा के बिना, केवल अपने स्वभाव से प्रेरित होकर।

21

श्रीराम उवाच | कलत्रमस्य मित्रस्य तदीयस्य मुनीश्वर | किं तत्किंरूपमेव स्यात्समासेनेव मे वद || २१ ||

śrīrāma uvāca | kalatramasya mitrasya tadīyasya munīśvara | kiṃ tatkiṃrūpameva syātsamāseneva me vada || 21 ||

English

Shri Ram said: O great sage, what is the form of the wife of this friend of mine? Please tell me briefly.

हिन्दी

श्रीराम ने कहा: हे मुनिश्रेष्ठ, मेरे इस मित्र की पत्नी का रूप क्या है? कृपया मुझे संक्षेप में बताएँ।

22

श्रीवसिष्ठ उवाच | स्नानदानतपोध्याननामानोऽस्य महामते | सन्ति पुत्रा महात्मानः स्वनुरक्ताखिलप्रजाः || २२ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | snānadānatapodhyānanāmāno'sya mahāmate | santi putrā mahātmānaḥ svanuraktākhilaprajāḥ || 22 ||

English

Shri Vasishta said: O great sage, he has sons who are great souls, devoted to bathing, charity, penance, meditation, and chanting his name. They are beloved by all people.

हिन्दी

श्रीवसिष्ठ ने कहा: हे महामते, उसके पुत्र हैं जो महात्मा हैं, स्नान, दान, तप, ध्यान और उसके नाम का जाप करने में तत्पर हैं। वे सभी लोगों के प्रिय हैं।

23

चन्द्रलेखेव लोकस्य दृष्ट्यैवाह्लाददायिनी | अविनाभाविनी भार्या मुदितास्यानुरागिणी || २३ ||

candralekheva lokasya dṛṣṭyaiāhlādadāyinī | avinābhāvinī bhāryā muditāsyānurāgiṇī || 23 ||

English

Like the moonlight, she is a delight to the world just by her sight. She is an inseparable wife, always joyful and full of affection.

हिन्दी

चन्द्रलेखा की तरह, वह दृष्टि से ही लोक को आह्लादित करती है। वह अविनाभाविनी पत्नी है, सदा प्रसन्न और अनुरागपूर्ण है।

24

करुणाकारणाकीर्णधना हृदयहारिणी | आनन्दजननी चास्य वयस्याऽव्यभिचारिणी || २४ ||

karuṇākāraṇākīrṇadhanā hṛdayahāriṇī | ānandajananī cāsya vayasyā'vyabhicāriṇī || 24 ||

English

She is endowed with compassion, captivating the heart. She is a source of joy and a faithful friend, never deviating from her duties.

हिन्दी

वह करुणा से भरी हुई है, हृदय को हर लेती है। वह आनन्द की जननी है और एक विश्वासपात्र मित्र है, जो कभी अपने कर्तव्यों से विचलित नहीं होती।

25

समतास्य मता नित्यमास्ते हृदयवल्लभा | प्रतीहारी पुरः प्रह्वा संमुखं सुखदायिनी || २५ ||

samatāsya matā nityamāste hṛdayavallabhā | pratīhārī puraḥ prahvā saṃmukhaṃ sukhadāyinī || 25 ||

English

She is always considered equal to him, dear to the heart. She is a gatekeeper, humble in front, and brings happiness when faced.

हिन्दी

वह हमेशा उसके समान मानी जाती है, हृदय की प्रिय है। वह द्वारपाल है, सामने विनम्र है और सामने आने पर खुशी देती है।

26

धैर्ये धर्मे च धीः साधो नित्यमाधीयते च यासास्य धीरस्य धुर्यस्य पुरो धन्यस्य धावति || २६ ||

dhairye dharme ca dhīḥ sādho nityamādhīyate ca yāsāsya dhīrasya dhuryasya puro dhanyasya dhāvati || 26 ||

English

The wise and brave one always meditates on courage and righteousness. The glory of this wise and brave one, who is blessed, shines forth.

हिन्दी

बुद्धिमान और साहसी व्यक्ति हमेशा धैर्य और धर्म पर ध्यान करता है। इस बुद्धिमान और साहसी व्यक्ति की कीर्ति, जो धन्य है, चमकती है।

27

अस्य सन्ना समं स्कन्धे सर्वदैव महौजसःविषयारिजये राज्ञो मैत्री मन्त्रप्रदायिनी || २७ ||

asya sannā samaṃ skandhe sarvadaiva mahaujasaḥviṣayārijaye rājño maitrī mantrapradāyinī || 27 ||

English

This one, who is always powerful and equal to the shoulder, gives friendly advice to the king in conquering the enemy's territory.

हिन्दी

यह व्यक्ति, जो हमेशा शक्तिशाली और कंधे के बराबर है, राजा को शत्रु के क्षेत्र को जीतने में मित्रतापूर्ण सलाह देता है।

28

कार्याणामार्यमर्यादाचार्या चातुर्यशालिनीसर्वेषामस्य मान्यस्य सत्यता स्वार्थदायिनी || २८ ||

kāryāṇāmāryamaryādācāryā cāturyaśālinīsarveṣāmasya mānyasya satyatā svārthadāyinī || 28 ||

English

This respected one, who is skilled in the duties of noble boundaries and cleverness, is the truth and the giver of self-interest to all.

हिन्दी

यह सम्मानित व्यक्ति, जो उत्तम कर्तव्यों और चतुराई में कुशल है, सभी के लिए सत्य और स्वार्थ देने वाला है।

29

इत्येवंपरिवारेण मित्रेण सह मन्त्रिणास्वकर्मणा व्यवहरन्न हृष्यति न कुप्यति || २९ ||

ityevaṃparivāreṇa mitreṇa saha mantriṇāsvakarmaṇā vyavaharanna hṛṣyati na kupyati || 29 ||

English

Thus, with such companions and advisors, performing one's own duties, one does not rejoice nor get angry.

हिन्दी

इस प्रकार, ऐसे साथियों और सलाहकारों के साथ, अपने कर्तव्यों को करते हुए, वह न खुश होता है न गुस्सा होता है।

30

स यथास्थितमेवास्ते विनिर्वाणमना मुनिःचित्रार्पित इवाजस्रं लोके व्यवहरन्नपि || ३० ||

sa yathāsthitamevāste vinirvāṇamanā muniḥcitrārpita ivājasraṃ loke vyavaharannapi || 30 ||

English

That sage, with a mind free from desires, remains as he is, engaged in the world as if painted with various colors.

हिन्दी

वह मुनि, जिसका मन इच्छाओं से मुक्त है, जैसा है वैसा ही रहता है, दुनिया में विभिन्न रंगों से रंगा हुआ सा लगता है।

31

वस्तुशून्येषु वादेषु मूकः शैलमयो यथा | निष्प्रयोजनशब्देषु परं बाधिर्यमागतः || ३१ ||

vastuśūnyeṣu vādeṣu mūkaḥ śailamayo yathā | niṣprayojanaśabdeṣu paraṃ bādhiryamāgataḥ || 31 ||

English

In arguments that are devoid of substance, he is like a stone statue, mute | In useless words, he has attained the ultimate deafness

हिन्दी

जब बातचीत में कोई वस्तु नहीं होती, तो वह पत्थर की मूर्ति की तरह मूक हो जाता है | जब बेकार की बातें होती हैं, तो वह पूरी तरह से बहरा हो जाता है

32

लोकाचारविरुद्धेषु शवं सकलकर्मसु | आर्याचारविचारेषु वासुकिर्वा बृहस्पतिः || ३२ ||

lokācāraviruddeṣu śavaṃ sakalakarmasu | āryācāravicāreṣu vāsukirvā bṛhaspatiḥ || 32 ||

English

In actions that are contrary to worldly customs, he is like a corpse | In the consideration of noble conduct, he is like Vasuki or Brihaspati

हिन्दी

जब काम लोकाचार के विरुद्ध होते हैं, तो वह शव की तरह होता है | जब आर्य आचार का विचार होता है, तो वह वासुकि या बृहस्पति की तरह होता है

33

प्रवृत्तवाक्पुण्यकथो जिह्मानां प्रतिभानवान् | निमेषेणैव निर्णेता वक्ताशु बहु वस्तुनः || ३३ ||

pravṛttavākpuṇyakatho jihmānāṃ pratibhānavān | nimeṣeṇaiva nirṇetā vaktāśu bahu vastunaḥ || 33 ||

English

He is a speaker of virtuous words, devoid of crookedness, endowed with intelligence | He decides quickly and speaks much about various things

हिन्दी

वह पुण्य की बातें करने वाला है, टेढ़ेपन से रहित, बुद्धिमान | वह तुरंत निर्णय लेता है और अनेक विषयों पर बहुत बोलता है

34

समदृष्टिरुदारात्मा वदान्यः संविभागवान् | पेशलस्निग्धमधुरः सुन्दरः पुण्यकीर्तनः || ३४ ||

samadṛṣṭirudārātmā vadānyaḥ saṃvibhāgavān | peśalasnigdhamadhuraḥ sundaraḥ puṇyakīrtanaḥ || 34 ||

English

He has an equal vision, a noble soul, is generous and shares equally | He is eloquent, affectionate, sweet-spoken, beautiful, and of virtuous fame

हिन्दी

वह समान दृष्टि रखता है, उदार आत्मा है, उदार है और समान रूप से बाँटता है | वह वाक्पटु, स्नेही, मधुरभाषी, सुंदर और पुण्य कीर्ति वाला है

35

स्वभाव एषैव भवेत्प्रबुद्धधियां प्रयत्नेन तु नेदृशास्ते | भवन्ति नेन्द्वर्कहुताशनाद्याः क्वचित्परप्रेरणया प्रकाशाः || ३५ ||

svabhāva eṣaiva bhavetprabuddhadhiyāṃ prayatnena tu nedṛśāste | bhavanti nendvarkahutāśanādyāḥ kvacitparaprēraṇayā prakāśāḥ || 35 ||

English

This nature is inherent in the wise | But such are not attained by effort | They do not become luminous like the sun, moon, or fire | Sometimes they shine by the inspiration of others

हिन्दी

यह स्वभाव बुद्धिमानों में स्वाभाविक रूप से होता है | लेकिन ऐसा प्रयास से नहीं होता | वे सूर्य, चंद्रमा या अग्नि की तरह प्रकाशमान नहीं होते | कभी-कभी वे दूसरों के प्रेरणा से चमकते हैं

← Chapter 169Chapter 171 →