Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 169 — 45 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | न सुखाय सुखं यस्य दुःखं दुःखाय यस्य नो | अन्तर्मुखमतेर्नित्यं स मुक्त इति कथ्यते || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | na sukhāya sukhaṃ yasya duḥkhaṃ duḥkhāya yasya no | antarmukhamaternityaṃ sa mukta iti kathyate || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: One who does not seek happiness for the sake of happiness nor sorrow for the sake of sorrow, and whose mind is always turned inward, is said to be liberated.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जिसके लिए सुख सुख के लिए नहीं है और दुःख दुःख के लिए नहीं है, और जिसका मन हमेशा अंतर्मुखी है, वह मुक्त कहलाता है।

2

यस्य न स्फुरति प्रज्ञा चिद्व्योमन्यचलस्थितेः | प्रसृतेष्विव भोगेषु स मुक्त इति कथ्यते || २ ||

yasya na sphurati prajñā cidvyomanyacalasthiteḥ | prasṛteṣviva bhogeṣu sa mukta iti kathyate || 2 ||

English

One whose wisdom does not waver, being steadfast in the expanse of consciousness, even while enjoying worldly pleasures, is said to be liberated.

हिन्दी

जिसकी बुद्धि चेतना के विस्तार में स्थिर रहती है और भोगों में भी डोलती नहीं, वह मुक्त कहलाता है।

3

चिन्मात्रात्मनि विश्रान्तं यस्य चित्तमचञ्चलम् | तत्रैव रतिमायातं स जीवन्मुक्त उच्यते || ३ ||

cinmātrātmani viśrāntaṃ yasya cittamacañcalam | tatraiva ratimāyātaṃ sa jīvanmukta ucyate || 3 ||

English

One whose mind is steadfast and rests in the pure consciousness of the self, and who finds delight in that alone, is said to be liberated while living.

हिन्दी

जिसका मन शुद्ध चेतना में स्थिर है और उसी में आनंद लेता है, वह जीवनमुक्त कहलाता है।

4

परमात्मनि विश्रान्तं यस्य व्यावृत्त्य नो मनः | रमतेऽस्मिन्पुनर्दृश्ये स जीवन्मुक्त उच्यते || ४ ||

paramātmani viśrāntaṃ yasya vyāvṛttya no manaḥ | ramate'sminpunardṛśye sa jīvanmukta ucyate || 4 ||

English

One whose mind is not distracted and rests in the Supreme Self, and who finds delight in this visible world, is said to be liberated while living.

हिन्दी

जिसका मन परमात्मा में स्थिर है और इस दृश्य जगत में आनंद लेता है, वह जीवनमुक्त कहलाता है।

5

श्रीराम उवाच | न सुखाय सुखं यस्य दुःखं दुखाय यस्य नो | जडमेव मुने मन्ये मानवं तमचेतनम् || ५ ||

śrīrāma uvāca | na sukhāya sukhaṃ yasya duḥkhaṃ dukhāya yasya no | jaḍameva mune manye mānavaṃ tamacetanam || 5 ||

English

Shri Rama said: I consider that person to be inert and lifeless who does not seek happiness for the sake of happiness nor sorrow for the sake of sorrow.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: मैं उस व्यक्ति को जड़ और बेजान मानता हूँ जो सुख सुख के लिए नहीं चाहता और दुःख दुःख के लिए नहीं चाहता।

6

श्रीवसिष्ठ उवाच | चिद्व्योमैकान्तनिष्ठत्वात्प्रयत्नेन विना सुखम् | न वेत्ति शुद्धबोधात्मा यः स विश्रान्त उच्यते || ६ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | cidvyomaiakāntaniṣṭhatvātprayatnena vinā sukham | na vetti śuddhabodhātmā yaḥ sa viśrānta ucyate || 6 ||

English

Sri Vasistha said: One who, being established in the pure consciousness of the self, experiences bliss without effort, is said to be at peace.

हिन्दी

श्रीवसिष्ठ ने कहा: जो आत्मा के शुद्ध बोध में स्थित होकर, प्रयास के बिना सुख का अनुभव करता है, वह शांत कहलाता है।

7

सर्व एव परिक्षीणाः संदेहा यस्य वस्तुतः | सर्वार्थेषु विवेकेन स विश्रान्तः परे पदे || ७ ||

sarva eva parikṣīṇāḥ saṃdehā yasya vastutaḥ | sarvārtheṣu vivekena sa viśrāntaḥ pare pade || 7 ||

English

One whose all doubts are completely removed and who discerns all things with discrimination is at peace in the supreme state.

हिन्दी

जिसके सभी संदेह पूर्ण रूप से दूर हो गए हैं और जो सब कुछ विवेक से समझता है, वह परम अवस्था में शांत है।

8

यस्य कस्मिंश्चिदप्यर्थे क्वचिद्रसिकतास्ति नो | व्यवहारवतोऽप्यन्तः स विश्रान्त उदाहृतः || ८ ||

yasya kasmiṃścidapyarthe kvacidrasikatāsti no | vyavahāravato'pyantaḥ sa viśrānta udāhṛtaḥ || 8 ||

English

One who has no attachment to any object, even in worldly affairs, is said to be at peace.

हिन्दी

जिसका किसी भी वस्तु से कोई आसक्ति नहीं है, चाहे वह संसारिक मामले हों, वह शांत कहलाता है।

9

यस्य सर्वे समारम्भाः कामसंकल्पवर्जिताः | यथाप्राप्तं विहरतः स विश्रान्त इति स्मृतः || ९ ||

yasya sarve samārambhāḥ kāmasaṃkalpavarjitāḥ | yathāprāptaṃ viharataḥ sa viśrānta iti smṛtaḥ || 9 ||

English

One whose all endeavors are free from desires and resolutions, and who lives as things come, is said to be at peace.

हिन्दी

जिसके सभी प्रयास इच्छाओं और संकल्पों से मुक्त हैं, और जो जैसे चीजें आती हैं उसी प्रकार जीता है, वह शांत कहलाता है।

10

अविश्रामे निरालम्बे दीर्घे संसारवर्त्मनि | चित्त्वादात्मनि विश्रान्तिः प्राप्ता येन जयत्यसौ || १० ||

aviśrāme nirālambe dīrghe saṃsāravartmani | cittvādātmani viśrāntiḥ prāptā yena jayatyasau || 10 ||

English

In the endless, supportless path of the world, one who finds rest in the pure consciousness of the self is victorious.

हिन्दी

अंतहीन, असहारा संसार के मार्ग में, जो आत्मा के शुद्ध बोध में विश्राम पाता है, वह विजयी है।

11

धावित्वा ये चिरं कालं प्राप्तविश्रान्तयः स्थिताः | ते सुप्ता इव लक्ष्यन्ते व्यवहारपरा अपि || ११ ||

dhāvitvā ye ciraṃ kālaṃ prāptaviśrāntayaḥ sthitāḥ | te suptā iva lakṣyante vyavahāraparā api || 11 ||

English

Those who have been running for a long time and have become exhausted stand as if asleep, even though they are engaged in worldly activities.

हिन्दी

जो लोग लंबे समय तक दौड़ते रहे हैं और थक गए हैं, वे सोए हुए की तरह दिखते हैं, भले ही वे व्यवहार में लगे हुए हों।

12

ते हि चेत्यचिदाभासनभस्याभान्ति भामयाः | भास्करा उदिता नित्यं नेह तिष्ठन्ति ते क्वचित् || १२ ||

te hi cetya cidābhāsanabhasyābhānti bhāmayāḥ | bhāskarā uditā nityaṃ neha tiṣṭhanti te kvacit || 12 ||

English

Those who are the essence of consciousness and the reflection of the self do not remain here permanently, even though they are like the rising sun.

हिन्दी

जो चेतना के सार और आत्मा के प्रतिबिंब हैं, वे यहाँ स्थायी रूप से नहीं रहते, भले ही वे उगते सूर्य की तरह हों।

13

सदेहा व्यवहारस्था अपि सुप्ता इवोत्तमाः | प्रक्षीणा इव लक्ष्यन्ते जडाभा न तु ते जडाः || १३ ||

sadehā vyavahārasthā api suptā ivottamāḥ | prakṣīṇā iva lakṣyante jaḍābhā na tu te jaḍāḥ || 13 ||

English

Even those who are embodied and engaged in worldly activities appear as if asleep and weak, but they are not actually inert.

हिन्दी

भले ही वे शरीर धारी हों और व्यवहार में लगे हुए हों, वे सोए हुए और कमजोर की तरह दिखते हैं, लेकिन वे वास्तव में जड़ नहीं हैं।

14

सुप्ता इवेह शय्यासु ये स्वप्ननगरे स्थिताः | सुप्ता इति त उच्यन्ते न तु ते जडतां गताः || १४ ||

suptā iveha śayyāsu ye svapnanagare sthitāḥ | suptā iti ta ucyante na tu te jaḍatāṃ gatāḥ || 14 ||

English

Those who are in the dream city, lying on beds as if asleep, are called asleep, but they have not become inert.

हिन्दी

जो स्वप्न नगर में हैं, पलंगों पर सोए हुए की तरह, उन्हें सोया हुआ कहा जाता है, लेकिन वे जड़ नहीं हुए हैं।

15

दीर्घाध्वपरिविश्रान्तो विश्रान्तो न ददाति यः | वाक्यं स सुखमौनस्थः प्रोच्यते न जडाकृतिः || १५ ||

dīrghādhvapariviśrānto viśrānto na dadāti yaḥ | vākyaṃ sa sukhamounasthaḥ procyate na jaḍākṛtiḥ || 15 ||

English

One who is exhausted from a long journey and does not speak a word is called a silent one, not inert.

हिन्दी

जो लंबी यात्रा से थक गया है और एक शब्द नहीं बोलता, उसे मौनी कहा जाता है, जड़ नहीं।

16

या निशा सर्वभूतानामविद्यास्तमयात्मिका | परो बोधः परा शान्तिस्तत्रासौ सममास्थितः || १६ ||

yā niśā sarvabhūtānāmavidyāstamayātmikā | paro bodhaḥ parā śāntistatrāsau samamāsthitaḥ || 16 ||

English

This ignorance is the night for all beings, in which the self is immersed in the darkness of ignorance. Beyond this, there is supreme knowledge and supreme peace, where the self is established in equanimity.

हिन्दी

यह अज्ञान सभी प्राणियों के लिए रात है, जिसमें आत्मा अज्ञान के अंधकार में डूबी हुई है। इसके पार परम ज्ञान और परम शांति है, जहाँ आत्मा समता में स्थित है।

17

यस्मिञ्जाग्रति भूतानि दृश्येऽस्मिन्दुःखदायिनि | तत्रासौ सततं सुप्तस्तन्न पश्यत्यसौ सुखी || १७ ||

yasmiñjāgrati bhūtāni dṛśye'sminduḥkhadāyini | tatrāsau satataṃ suptastanna paśyatyasau sukhī || 17 ||

English

In this waking state, where all beings are seen and which causes suffering, the self is always asleep and does not see the happiness.

हिन्दी

इस जागृत अवस्था में, जहाँ सभी प्राणी दिखाई देते हैं और जो दुःख पैदा करती है, आत्मा हमेशा सोई हुई है और सुख नहीं देखती।

18

यः कर्मौघमनादृत्य स्वात्मन्येवावतिष्ठते | स आत्माराम इत्युक्तो न जडोऽसौ रघूद्वह || १८ ||

yaḥ karmaughamanādṛtya svātmanyevāvatiṣṭhate | sa ātmārāma ityukto na jaḍo'sau raghūdvaha || 18 ||

English

One who, disregarding the flood of actions, remains established in the self, is called self-delighted and is not inert, O Raghava.

हिन्दी

जो कर्मों की बाढ़ को अनदेखा करके आत्मा में ही स्थित रहता है, वह आत्माराम कहलाता है और जड़ नहीं है, हे रघुवंशी।

19

दुःखादतिगतः सोऽस्मात्प्राप्तः पारं भवाम्बुधेः | तिष्ठत्यनुभवन्भव्यो विश्रान्तिसुखमात्मनि || १९ ||

duḥkhādatigataḥ so'smātprāptaḥ pāraṃ bhavāmbudheḥ | tiṣṭhatyanubhavanbhavyo viśrāntisukhamātmani || 19 ||

English

Having transcended this suffering, one attains the other shore of the ocean of existence and experiences the bliss of rest in the self.

हिन्दी

इस दुःख से ऊपर उठकर, वह अस्तित्व के समुद्र के पार पहुँच जाता है और आत्मा में विश्राम के सुख का अनुभव करता है।

20

दीर्घाध्वनि परिश्रान्तो विषयैश्चतुरैश्चिरम् | भोगभावातुरः क्रूरैः प्रोत्थितः पथि डामरैः || २० ||

dīrghādhvani pariśrānto viṣayaiścaturaiściram | bhogabhāvāturaḥ krūraiḥ prothitaḥ pathi ḍāmaraiḥ || 20 ||

English

Exhausted on the long journey, tired of the four enjoyments for a long time, afflicted by the cruel state of enjoyment, he has arisen on the path of the self.

हिन्दी

लंबे सफर पर थक गया, चार विषयों से लंबे समय तक थका हुआ, भोग की क्रूर अवस्था से पीड़ित, वह आत्मा के पथ पर उठ खड़ा हुआ है।

21

जरातुषाराशनिभिर्भूयोभूयो जडीकृतः | जन्मजङ्गलसारङ्गो व्यर्थव्यग्रविहारवान् || २१ ||

jarātuṣārāśanibhirbhūyobhūyo jaḍīkṛtaḥ | janmajaṅgalasāraṅgo vyarthavyagravihāravān || 21 ||

English

Repeatedly made dull by old age, cold, and lightning, the deer of the forest of birth engages in futile, restless activities.

हिन्दी

बार-बार बुढ़ापे, ठंड और बिजली से मूर्ख बनाया गया, जन्म के जंगल का हिरण व्यर्थ और बेचैन व्यवहार करता है।

22

परमात्मपरिक्रान्तो दुःखकण्टकसंकटे | सुदुष्प्रापसुखच्छाये पान्थः संसारवर्त्मनि || २२ ||

paramātmaparikrānto duḥkhakaṇṭakasaṅkaṭe | sudurprāpasukhacchāye pānthaḥ saṃsāravartmani || 22 ||

English

The traveler on the path of worldly existence, having abandoned the Supreme Self, is in the midst of the thorns of sorrow and difficulties, and the shade of hard-to-attain happiness.

हिन्दी

संसार के मार्ग पर यात्री, परमात्मा को छोड़कर, दुःख और कठिनाइयों के कांटों के बीच है, और दुर्लभ सुख की छाया में है।

23

दुष्कृतैः कृतपाथेयो लुठन्क्षीणः पदे पदे | अर्थानर्थमयैर्मार्गैः संकटैर्विवशीकृतः || २३ ||

duṣkṛtaiḥ kṛtapātheyo luṭhankṣīṇaḥ pade pade | arthānarthamayairmārgaiḥ saṅkaṭairvivashīkṛtaḥ || 23 ||

English

Made to drink the cup of sins, rolling and exhausted at every step, he is rendered helpless by paths full of meaningless pursuits and difficulties.

हिन्दी

पापों का प्याला पीने के लिए मजबूर किया गया, हर कदम पर लुढ़कता और थका हुआ, वह व्यर्थ प्रयासों और कठिनाइयों से भरे मार्गों से बेबस हो गया है।

24

संसारजलधेः पारं प्राप्य भूतविवर्जितम् | अशय्योऽतिप्रमाबुद्धः स शेते सुखमात्मवान् || २४ ||

saṃsārajaladheḥ pāraṃ prāpya bhūtavivarjitam | aśayyo’tipramābuddhaḥ sa śete sukhamātmavān || 24 ||

English

Having reached the other shore of the ocean of worldly existence, devoid of beings, he, with supreme wisdom, sleeps happily, self-possessed.

हिन्दी

संसार के सागर के पार पहुंचकर, जीवों से रहित, वह परम बुद्धि से सुखपूर्वक सोता है, आत्मसंयमित।

25

अपसर्पं निरस्तेहमस्वप्नमसुषुप्तकम् | प्रबुद्धमबहिर्निद्रं हा शेते सुखमात्मवान् || २५ ||

apasarpaṃ nirastehamasvapnamasuṣuptakam | prabuddhamabahirnidraṃ hā śete sukhamātmavān || 25 ||

English

Having abandoned the ego, dreamless, and not deeply asleep, he is awakened, not outwardly asleep, and sleeps happily, self-possessed.

हिन्दी

अहंकार को छोड़कर, स्वप्नरहित, और गहरी नींद से रहित, वह जाग्रत है, बाहरी नींद से रहित, और सुखपूर्वक सोता है, आत्मसंयमित।

26

जात्यश्ववदिहाजातिरश्नन्गच्छन्श्वसन्वदन् | लोकमध्ये महारण्ये हा शेते सुखमात्मवान् || २६ ||

jātyaśvavadihājātiraśnangacchanśvasanvadan | lokamadhye mahāraṇye hā śete sukhamātmavān || 26 ||

English

Just as a horse, born in this world, eats, moves, and breathes, so does the self-realized person sleep peacefully in the midst of the world, which is like a great forest.

हिन्दी

जैसे घोड़ा, इस दुनिया में पैदा होकर, खाता है, चलता है, और साँस लेता है, वैसे ही आत्मज्ञानी व्यक्ति दुनिया के बीच, जो एक बड़ा जंगल है, सुख से सोता है।

27

अपूर्वैव घना निद्रा कापि सा तत्त्वदर्शिनाम् | या न शाम्यति कल्पाभ्ररवैर्नाङ्गविकर्तनैः || २७ ||

apūrvaiva ghanā nidrā kāpi sā tattvadarśinām | yā na śāmyati kalpābhraravairnāṅgavikartanaiḥ || 27 ||

English

The profound sleep of those who see the truth is unique and deep. It is not disturbed by the roars of the clouds of the aeons or by the dismemberment of the body.

हिन्दी

सत्य को देखने वालों की गहरी नींद अनोखी और गहरी होती है। यह युगों के बादलों की गर्जना या शरीर के विखंडन से विचलित नहीं होती।

28

अपूर्वैव घना निद्रा कापि सा तत्त्वदर्शिनाम् | प्रबुद्धानामपि हि या निमीलयति दृग्दृशौ || २८ ||

apūrvaiva ghanā nidrā kāpi sā tattvadarśinām | prabuddhānāmapi hi yā nimīlayati dṛgdṛśau || 28 ||

English

The profound sleep of those who see the truth is unique and deep. It even closes the eyes of those who are awake.

हिन्दी

सत्य को देखने वालों की गहरी नींद अनोखी और गहरी होती है। यह जागरूक लोगों की आँखें भी बंद कर देती है।

29

अनिमीलितनेत्रस्य यस्य विश्वं प्रलीयते | स क्षीवः परमार्थेन हा शेते सुखमात्मवान् || २९ ||

animīlitanetrasya yasya viśvaṃ pralīyate | sa kṣīvaḥ paramārthena hā śete sukhamātmavān || 29 ||

English

For the one whose eyes are not closed and for whom the universe dissolves, that person sleeps peacefully in the ultimate reality.

हिन्दी

जिसकी आँखें बंद नहीं होतीं और जिसके लिए ब्रह्मांड विलीन हो जाता है, वह व्यक्ति परम सत्य में सुख से सोता है।

30

विनिगीर्य जगत्सर्वं परमां पूर्णतां गतः | आतृप्तेरमृतं पीत्वा हा शेते सुखमात्मवान् || ३० ||

vinigīrya jagatsarvaṃ paramāṃ pūrṇatāṃ gataḥ | ātṛpteramṛtaṃ pītvā hā śete sukhamātmavān || 30 ||

English

Having swallowed the entire world and attained the ultimate fullness, having drunk the nectar of satisfaction, that self-realized person sleeps peacefully.

हिन्दी

सारे संसार को निगल कर और परम पूर्णता प्राप्त करके, संतुष्टि के अमृत को पीकर, वह आत्मज्ञानी व्यक्ति सुख से सोता है।

31

निरानन्दमहानन्दी सुखमद्वैतमक्षयम् | निरालोकमहालोको हा शेते सुखमात्मवान् || ३१ ||

nirānandamahānandī sukhamadvaitamakṣayam | nirālokamahāloko hā śete sukhamātmavān || 31 ||

English

The one who is blissful without joy, who experiences the eternal, non-dual bliss, who is the great light without light, that self-realized one sleeps happily.

हिन्दी

जो आनंद के बिना भी आनंदमय है, जो अद्वैत और अक्षय सुख का अनुभव करता है, जो प्रकाश के बिना भी महान प्रकाश है, वह आत्मज्ञानी सुखपूर्वक सोता है।

32

लोभान्धकारोपरमो लोकलम्पटतां गतः | अघनत्वघनाभोगो हा शेते सुखमात्मवान् || ३२ ||

lobhāndhakāroparamo lokalampaṭatāṃ gataḥ | aghanatvaghanābhogo hā śete sukhamātmavān || 32 ||

English

The one who has overcome the darkness of greed and has attained the state of being a wanderer in the world, that self-realized one sleeps happily, experiencing the dense bliss of sinlessness.

हिन्दी

जो लोभ के अंधकार को पार कर चुका है और लोक में भटकने वाला बन गया है, वह आत्मज्ञानी पापरहित घनीभूत आनंद का अनुभव करते हुए सुखपूर्वक सोता है।

33

अनन्तदुःखमाशान्तमशान्तं जनतास्थितौ | अबहिर्मुखमत्योगि हा शेते सुखमात्मवान् || ३३ ||

anantaduḥkhamāśāntamaśāntaṃ janatāsthitau | abahirmukhamatyogi hā śete sukhamātmavān || 33 ||

English

The one who has calmed the endless sorrows and is established in the state of peace among people, that self-realized one sleeps happily, with their focus turned inward.

हिन्दी

जो अनंत दुःखों को शांत कर चुका है और लोगों में शांति की अवस्था में स्थित है, वह आत्मज्ञानी अपना ध्यान अंतर्मुखी करके सुखपूर्वक सोता है।

34

अणीयसामणीयांसं स्थविष्ठं च स्थवीयसाम् | कृत्वात्मानं नभःशय्यं हा शेते सुखमात्मवान् || ३४ ||

aṇīyasāmaṇīyāṃsaṃ sthaviṣṭhaṃ ca sthavīyasām | kṛtvātmānaṃ nabhaḥśayyaṃ hā śete sukhamātmavān || 34 ||

English

The one who has made themselves the smallest of the small and the greatest of the great, making the sky their bed, that self-realized one sleeps happily.

हिन्दी

जो अपने आप को सबसे छोटा और सबसे बड़ा बना लेता है और आकाश को अपना बिस्तर बना लेता है, वह आत्मज्ञानी सुखपूर्वक सोता है।

35

परमाणौ परमाणौ जगत्कोटिशतान्यपि | अणौ स्थूले दधद्देहे हा शेते सुखमात्मवान् || ३५ ||

paramāṇau paramāṇau jagatkoṭiśatānyapi | aṇau sthūle dadhaddehe hā śete sukhamātmavān || 35 ||

English

The one who contains countless worlds in the smallest particle and the largest form, that self-realized one sleeps happily in the body.

हिन्दी

जो सबसे छोटे कण और सबसे बड़े रूप में असंख्य संसारों को समेटे हुए है, वह आत्मज्ञानी शरीर में सुखपूर्वक सोता है।

36

कुर्वन्संहारसर्गौघानकुर्वंश्च कथंचन | परमालोकशय्यायां हा शेते सुखमात्मवान् || ३६ ||

kurvansaṃhārasargaughānakurvaṃśca kathaṃcana | paramālokaśayyāyāṃ hā śete sukhamātmavān || 36 ||

English

The self, without creating or destroying the universe in any way, sleeps peacefully in the supreme abode.

हिन्दी

आत्मा, सृष्टि का निर्माण या विनाश किसी भी तरीके से न करते हुए, परम आलोक शय्या पर सुख से सोता है।

37

संसारनिचयस्वप्नं परिज्ञाय सुषुप्तताम् | नयन्प्रकटदिग्दीर्घां हा शेते सुखमात्मवान् || ३७ ||

saṃsāranicayasvapnaṃ parijñāya suṣuptatām | nayanprakaṭadigdīrghāṃ hā śete sukhamātmavān || 37 ||

English

Understanding the worldly existence as a dream, the self attains a state of deep sleep and sleeps peacefully, experiencing the vast, manifest directions.

हिन्दी

संसार के अस्तित्व को स्वप्न के रूप में समझकर, आत्मा गहरी नींद की अवस्था को प्राप्त करता है और विशाल, प्रकट दिशाओं का अनुभव करते हुए सुख से सोता है।

38

सर्वेषां जगदर्थानां सत्तासामान्यतां गतः | आकाशादधिको व्यापी हा शेतेसुखमात्मवान् || ३८ ||

sarveṣāṃ jagadarthānāṃ sattāsāmānyatāṃ gataḥ | ākāśādadhiko vyāpī hā śetesukhamātmavān || 38 ||

English

Having attained the common essence of the existence of all worldly objects, the self, which is more pervasive than space, sleeps peacefully.

हिन्दी

सभी संसारिक वस्तुओं के अस्तित्व की सामान्य सत्ता को प्राप्त करने के बाद, आकाश से अधिक व्यापक आत्मा सुख से सोता है।

39

अच्छाच्छमम्बरं कृत्वा जगदप्यम्बरीकृतम् | शान्तशब्दपरश्वासं हा शेते सुखमात्मवान् || ३९ ||

acchācchamambaraṃ kṛtvā jagadapyambarīkṛtam | śāntaśabdaparaśvāsaṃ hā śete sukhamātmavān || 39 ||

English

Making the pure sky and also making the world like the sky, the self sleeps peacefully with tranquil breaths and sounds.

हिन्दी

शुद्ध आकाश को बनाकर और संसार को भी आकाश के समान बनाकर, आत्मा शांत श्वास और ध्वनि के साथ सुख से सोता है।

40

इदमस्मज्जगत्पश्यन्स्वयमाकाशकोणके | विशदाकाशकोशात्मा हा शेते सुखमात्मवान् || ४० ||

idamasmadjagatpaśyansvayamākāśakoṇake | viśadākāśakośātmā hā śete sukhamātmavān || 40 ||

English

Seeing this world as part of oneself in the corner of the sky, the self, which is the pure essence of space, sleeps peacefully.

हिन्दी

इस संसार को आकाश के कोण में अपना हिस्सा समझकर, आत्मा, जो शुद्ध आकाश का सार है, सुख से सोता है।

41

यथा प्रवाहसंप्राप्तव्यवहारमनोरमे | तृण्यास्तरणविश्रान्तो हा शेते सुखमात्मवान् || ४१ ||

yathā pravāhasaṃprāptavyavahāramanorame | tṛṇyāstaraṇaviśrānto hā śete sukhamātmavān || 41 ||

English

Just as one who is engaged in worldly affairs and finds comfort in resting on a bed of grass, so too the self-realized person rests in bliss.

हिन्दी

जैसे कोई व्यक्ति जो व्यवहार में लगा हुआ है, घास के बिछौने पर विश्राम करता है, वैसे ही आत्मज्ञानी पुरुष सुख में विश्राम करता है।

42

परमेण स्वयत्नेन परिज्ञानात्स्वरूपिणा | स्वप्नसंदर्शनेनैव जीवन् खमिव खेन खे || ४२ ||

parameṇa svayatnena parijñānātsvarūpiṇā | svapnasandarśanenaiva jīvan khamiva khena khe || 42 ||

English

By supreme effort and by the knowledge of one's true nature, one experiences life as if in a dream, moving freely in the sky.

हिन्दी

परम प्रयास और अपने वास्तविक स्वरूप के ज्ञान से, जीवन का अनुभव स्वप्न की तरह होता है, जैसे आकाश में स्वतंत्र रूप से चलता है।

43

ज्ञानेनाकाशकल्पेन धर्मान् गगनसंनिभान् | ज्ञेन यत्नेन संबुद्धः परमाम्बरतां गतः || ४३ ||

jñānenākāśakalpena dharmān gaganasannibhān | jñena yatnena saṃbuddhaḥ paramāmbaratāṃ gataḥ || 43 ||

English

By the knowledge that is like the sky, one realizes the duties that are like the sky, and by effort, one becomes enlightened and attains the supreme state.

हिन्दी

आकाश के समान ज्ञान से, आकाश के समान कर्तव्यों को समझता है, और प्रयास से, बुद्धिमान होकर परम अवस्था को प्राप्त करता है।

44

प्रबुद्धः सुप्तः सुप्तोपि प्रबुद्धो रमतेनिशम्सुषुप्तोभूत्ततो जाग्रत्स्वप्नार्थसुहृदा सह || ४४ ||

prabuddhaḥ suptaḥ suptopi prabuddho ramateniśamsuṣuptobhūttato jāgratsvapnārthasuhṛdā saha || 44 ||

English

The awakened one, even while sleeping, remains awakened and enjoys bliss continuously. From the state of deep sleep, he awakens to the reality of dreams and waking states with his dear friends.

हिन्दी

जाग्रत व्यक्ति, even सोते हुए भी, जाग्रत रहता है और निरंतर आनंद लेता है। गहरी नींद की अवस्था से, वह सपनों और जाग्रत अवस्था की वास्तविकता को अपने प्रिय मित्रों के साथ जानता है।

45

जन्मान्तरैकसहवाससमाशयेन चित्रानुवृत्तिमधुरेण चिरंतनेन | मित्रेण सार्धमखिलानि दिनानि नीत्वा विश्रान्तिमेष्यति पदे परमे चिरं सः || ४५ ||

janmāntaraikasahavāsasamāśayena citrānuvṛttimadhureṇa ciraṃtanena | mitreṇa sārdhamakhilāni dināni nītvā viśrāntimeṣyati pade parame ciraṃ saḥ || 45 ||

English

By the long-held desire for companionship in a single lifetime, with the sweet and varied experiences, having spent all days with a friend, one will attain eternal rest in the supreme state.

हिन्दी

एक जन्म में साथ रहने की लंबी इच्छा से, मधुर और विविध अनुभवों के साथ, एक मित्र के साथ सभी दिन बिताकर, वह परम अवस्था में चिरस्थायी विश्राम प्राप्त करेगा।

← Chapter 168Chapter 170 →