Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 160 — 56 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवाल्मीकिरुवाच | विपश्चिति वदत्येवं तद्वृत्तान्तमवेक्षितुम् | इव लोकान्तरं भानुः पादैर्दूरायतैर्ययौ || १ ||

śrīvālmīkiruvāca | vipaściti vadatyevaṃ tadvṛttāntamavekṣitum | iva lokāntaraṃ bhānuḥ pādairdūrāyatairyayau || 1 ||

English

Sri Valmiki said: Thus, having spoken to the wise one, to examine the matter, the sun, as if to another world, went with his long rays.

हिन्दी

श्री वाल्मीकि ने कहा: इस प्रकार विपश्चित को बताया, उस वृत्तान्त को देखने के लिए, सूर्य अपने लंबे किरणों से दूसरे लोक की ओर गया।

2

उदभूत्पूरयन्नाशा दिनपर्यन्तदुन्दुभिः | तुष्टाभिरिव निर्मुक्तो दिग्भिर्जयजयारवः || २ ||

udabhūtpūrayannāśā dinaparyantadundubhiḥ | tuṣṭābhiriva nirmukto digbhirjayajayāravaḥ || 2 ||

English

With the rising of the sun, the hopes of the day were fulfilled, and the sound of victory, as if released by the satisfied directions, resounded.

हिन्दी

सूर्य उदय होने पर, दिन की आशाएँ पूरी हो गईं, और जय की ध्वनि, मानो संतुष्ट दिशाओं द्वारा छोड़ी गई, गूंज उठी।

3

विपश्चिति दशरथो गृहदारधनादिकम् | राज्यानुरूपं विभवं प्रोत्तस्थौ कल्पयन्क्रमात् || ३ ||

vipaściti daśaratho gṛhadāradhanādikam | rājyānurūpaṃ vibhavaṃ prōttasthau kalpayankramāt || 3 ||

English

The wise Dasaratha, according to the kingdom's needs, gradually arranged the wealth of his household and family.

हिन्दी

बुद्धिमान दशरथ ने राज्य के अनुरूप, धीरे-धीरे अपने घर और परिवार के धन का व्यवस्थापन किया।

4

राजरामवसिष्ठाद्या मिथः कृत्वा विसर्जनम् | यथाक्रमं पूजनं च प्रययुः स्वास्पदानि ते || ४ ||

rājarāmavasiṣṭhādyā mithaḥ kṛtvā visarjanam | yathākramaṃ pūjanaṃ ca prayayuḥ svāspadāni te || 4 ||

English

The king, Rama, Vasistha, and others, having mutually performed the farewell, according to the order, worshipped and departed to their respective places.

हिन्दी

राजा, राम, वसिष्ठ और अन्य लोग, एक-दूसरे से विदाई करके, क्रम के अनुसार पूजा करके अपने-अपने स्थानों पर चले गए।

5

स्नात्वा भुक्त्वा निशां नीत्वा प्रभाते पुनराययुः | तेनैव संनिवेशेन सा सभा संस्थिताऽभवत् || ५ ||

snātvā bhuktvā niśāṃ nītvā prabhāte punarāyayuḥ | tenaiva saṃniveśena sā sabhā saṃsthitā'bhavat || 5 ||

English

Having bathed, eaten, and spent the night, they returned in the morning. The assembly was established with the same arrangement.

हिन्दी

स्नान करके, भोजन करके, और रात बिताकर, वे सुबह लौटे। सभा उसी व्यवस्था से स्थापित हो गई।

6

क्रमान्मुनिरुवाचाथ तां यथाप्रस्तुतां कथाम् | शशीवामृतमाह्लादमुद्गिरन्मुखदीप्तिभिः || ६ ||

kramānmuniruvācātha tāṃ yathāprastutāṃ kathām | śaśīvāmṛtamāhlādamudgiranmukhadīptibhiḥ || 6 ||

English

Then the sage spoke in sequence that story as it was presented | With the radiance of the moon, nectar, and joy, he uttered with the brilliance of his face

हिन्दी

तब मुनि ने क्रमानुसार उस कहानी को जैसे प्रस्तुत किया गया था उसी तरह कहा | चाँद की चाँदनी, अमृत और आनंद की तरह अपने मुख की चमक से बोले

7

राजन्नेयमविद्येयमसत्येव सती स्थिता | नेदृशेनापि यत्नेन निर्णीतैषा विपश्चिता || ७ ||

rājannayamavidyeayamasatyeva satī sthitā | nedṛśenāpi yatnena nirṇītaiṣā vipaścitā || 7 ||

English

O King, this ignorance appears to be real though it is unreal | Even with such effort, it cannot be understood by the wise

हिन्दी

हे राजन्, यह अज्ञान वास्तव में असत्य है, लेकिन सत्य की तरह प्रतीत होता है | ऐसे प्रयास से भी यह बुद्धिमान द्वारा नहीं समझा जा सकता

8

अविद्यैवमविज्ञाता चिरानन्तावभासते | परिज्ञाता तु नास्त्येव मृगतृष्णानदी यथा || ८ ||

avidyeayamavijñātā cirānantāvabhāsate | parijñātā tu nāstyeva mṛgatṛṣṇānadī yathā || 8 ||

English

Thus, ignorance, when not known, appears to be eternal | But when known, it does not exist, like a mirage river

हिन्दी

इस प्रकार, अज्ञान, जब अज्ञात होता है, अनंत प्रतीत होता है | लेकिन जब ज्ञात होता है, तो यह अस्तित्व में नहीं रहता, जैसे मृगतृष्णा नदी

9

मन्त्रिणस्ते महाबुद्धे भासस्यास्य विपश्चितः | इतिवृत्तं त्वमित्यस्य स्वयमेव हि दृष्टवान् || ९ ||

mantrisaste mahābuddhe bhāsasyāsya vipaścitaḥ | itivṛttaṃ tvamityasya svayameva hi dṛṣṭavān || 9 ||

English

O wise ministers, you have seen the essence of this story yourself | You have understood the meaning of 'you are this' by yourself

हिन्दी

हे बुद्धिमान मंत्री, आपने इस कहानी की सार को स्वयं देखा है | आपने 'तुम यह हो' का अर्थ स्वयं समझा है

10

सदृशोऽयमितस्त्वाभिः कथाभिर्ज्ञाततत्पदः | अविद्यायां प्रशान्तायां जीवन्मुक्तो भविष्यति || १० ||

sadṛśo'yamitastvābhiḥ kathābhirjñātatatpadaḥ | avidyāyāṃ praśāntāyāṃ jīvanmukto bhaviṣyati || 10 ||

English

This one is similar to you, having known the ultimate truth through stories | When ignorance is calmed, one will become liberated while living

हिन्दी

यह आपके समान है, जिसने कहानियों द्वारा परम सत्य को जाना है | जब अज्ञान शांत हो जाता है, तो वह जीवन्मुक्त होगा

11

अविद्येति धृता संविद्ब्रह्मणात्मनि सत्तया | तद्भ्रमेणासदप्यस्याः सद्रूपमिव लक्ष्यते || ११ ||

avidyeti dhṛtā saṃvidbrahmaṇātmani sattayā | tadbhraṇāsadapyasyāḥ saddrūpamiva lakṣyate || 11 ||

English

Ignorance (avidyā) is held in the consciousness (saṃvid) of Brahman (brahmaṇa) in the self (ātmani) by its existence (sattayā). Due to that delusion (tadbhraṇā), even the non-existent (asad) appears as if it has the form of existence (saddrūpamiva).

हिन्दी

अज्ञान (अविद्या) ब्रह्म (ब्रह्मणा) की चेतना (संविद) में आत्मा (आत्मनि) में अस्तित्व (सत्तया) के साथ धारण किया जाता है। उस भ्रम (तद्भ्रमेण) के कारण, असत् (असद) भी अस्तित्व के रूप (सद्रूपमिव) में दिखाई देता है।

12

यदा ब्रह्मात्मिकैवेयमविद्या नेतरात्मिका | तदास्त्येषाऽपरिज्ञाता परिज्ञाता न भिद्यते || १२ ||

yadā brahmātmikaivaiyamavidyā netarātmikā | tadāstyēṣā'parijñātā parijñātā na bhidyatē || 12 ||

English

When this ignorance (avidyā) is of the nature of Brahman (brahmātmikā), it is not of another nature (netarātmikā). Then, this ignorance exists (asti) unrecognized (aparijñātā), but when recognized (parijñātā), it does not differ (na bhidyatē).

हिन्दी

जब यह अज्ञान (अविद्या) ब्रह्म (ब्रह्मात्मिका) की प्रकृति का होता है, तो यह दूसरी प्रकृति का नहीं होता (नेतरात्मिका)। तब, यह अज्ञान अनजान (अपरिज्ञाता) रहता है, लेकिन जब पहचाना जाता है (परिज्ञाता), तो यह अलग नहीं होता (न भिद्यते)।

13

अविद्यैवमनन्तेयं नानाप्रसवशालिनी | जडा हृद्या रसमयी मोहमाधवमञ्जरी || १३ ||

avidyaivamanantēyaṃ nānāprasavaśālinī | jaḍā hṛdyā rasamayī mōhamādhavamañjarī || 13 ||

English

Thus, this endless ignorance (avidyā) is the source of various creations (nānāprasavaśālinī). It is inert (jaḍā), pleasing to the heart (hṛdyā), full of essence (rasamayī), and a garland of delusion (mōhamādhavamañjarī).

हिन्दी

इस प्रकार, यह अनन्त अज्ञान (अविद्या) विभिन्न सृष्टियों का स्रोत (नानाप्रसवशालिनी) है। यह जड़ (जड़ा), हृदयविदारक (हृद्या), सारभरा (रसमयी), और भ्रम की माला (मोहमाधवमञ्जरी) है।

14

अन्तशून्या ग्रन्थिमती श्लक्ष्णा स्वङ्कुरकण्टका | जडा रसमयी दीर्घा लतेव वनवैणवी || १४ ||

antaśūnyā granthimatī ślakṣṇā svaṅkurakaṇṭakā | jaḍā rasamayī dīrghā latēva vanavaiṇavī || 14 ||

English

It is empty within (antaśūnyā), full of knots (granthimatī), smooth (ślakṣṇā), with its own sprouts and thorns (svaṅkurakaṇṭakā). It is inert (jaḍā), full of essence (rasamayī), long (dīrghā), like a creeper in the forest (latēva vanavaiṇavī).

हिन्दी

यह अंदर खाली है (अन्तशून्या), गाँठों से भरा हुआ है (ग्रन्थिमती), चिकना है (श्लक्ष्णा), अपने अंकुरों और काँटों के साथ (स्वङ्कुरकण्टका)। यह जड़ है (जड़ा), सारभरा है (रसमयी), लंबा है (दीर्घा), जंगल की लता की तरह (लतेव वनवैणवी)।

15

फलाशङ्का मुधैवातिनिष्फला चित्तहारिणी | अकालपुष्पमालेव श्रेयसा नाभिनन्दिता || १५ ||

phalāśaṅkā mudhaivātiniṣphalā cittahāriṇī | akālapuṣpamālēva śrēyasā nābhinanditā || 15 ||

English

It is feared for its fruit (phalāśaṅkā), but it is utterly fruitless (mudhaivātiniṣphalā) and steals the mind (cittahāriṇī). Like a garland of untimely flowers (akālapuṣpamālēva), it is not appreciated for its goodness (śrēyasā nābhinanditā).

हिन्दी

यह अपने फल के लिए डराया जाता है (फलाशङ्का), लेकिन यह बिलकुल निष्फल है (मुधैवातिनिष्फला) और मन को चुराता है (चित्तहारिणी)। यह असमय फूलों की माला की तरह है (अकालपुष्पमालेव), जो अपनी अच्छाई के लिए सराही नहीं जाती (श्रेयसा नाभिनन्दिता)।

16

न किंचिद्रूपिणी पीना नानाभुवनपूरिणी | भूताकुला निरालोका सुदीर्घेव तमोमयी || १६ ||

na kiṃcidrūpiṇī pīnā nānābhuvanapūriṇī | bhūtākulā nirālokā sudīrgheva tamomayī || 16 ||

English

She is not of any form, full, filling various worlds, crowded with beings, devoid of light, very long, and full of darkness.

हिन्दी

वह किसी भी रूप की नहीं है, पूर्ण है, विभिन्न लोकों को भरती है, प्राणियों से भरी हुई है, प्रकाशहीन है, बहुत लंबी है और अंधकार से भरी हुई है।

17

केशोण्ड्रकभ्रान्तिरिव विचित्रग्रन्थिवेष्टना | मिथ्यैव दृश्यमाना खेऽदृश्यमाना न किंचन || १७ ||

keśoṇḍrakabhrāntiriva vicitragranthiveṣṭanā | mithyaiva dṛśyamānā khe'dṛśyamānā na kiṃcana || 17 ||

English

Like the illusion of hair seen in the air, it appears varied and knotted, but it is false, seen in the sky, not seen, nothing at all.

हिन्दी

जैसे हवा में बालों का भ्रम, यह विविध और गाँठों में बँधा हुआ दिखता है, लेकिन यह झूठा है, आकाश में दिखाई देता है, नहीं दिखाई देता, कुछ भी नहीं।

18

विचित्रवर्णा विगुणा शून्ये च वितताकृतिः | जडस्पन्दोत्पातमयी शक्रचापलतेव खे || १८ ||

vicitravarṇā viguṇā śūnye ca vitatākṛtiḥ | jaḍaspandotpātamayī śakracāpalateva khe || 18 ||

English

Of varied colors, defective, and of extended form in emptiness, it is inert, trembling, and appears like Indra's bow in the sky.

हिन्दी

विविध रंगों की, दोषपूर्ण, और शून्यता में विस्तृत आकृति वाली, यह जड़, काँपती हुई, और आकाश में इंद्रधनुष की तरह दिखाई देती है।

19

जडकल्लोलबहुला कलुषोल्लासफेनिला | चक्रावर्ताक्षयमयी प्रावृषीव तरङ्गिणी || १९ ||

jaḍakallolabahulā kaluṣollāsaphenilā | cakrāvartākṣayamayī prāvṛṣīva taraṅgiṇī || 19 ||

English

Full of inert waves, abounding with impure foam, it is like a whirlpool, endless, and appears like a stormy river.

हिन्दी

जड़ तरंगों से भरी, अशुद्ध फेन से भरपूर, यह एक भंवर की तरह है, अंतहीन, और एक बाढ़ वाली नदी की तरह दिखाई देती है।

20

अनारतवहच्छून्यजगन्मृगनदीशता | रजोराशिमयी रूक्षा शवभूरिव दुर्भगा || २० ||

anāratavahacchūnyajaganmṛganadīśatā | rajorāśimayī rūkṣā śavabhūriva durbhagā || 20 ||

English

The continuous flow of the empty world is like a mirage river, full of dust, harsh, and appears like a miserable corpse.

हिन्दी

शून्य संसार का निरंतर प्रवाह एक मृगतृष्णा नदी की तरह है, धूल से भरा हुआ, कठोर, और एक दुःखी शव की तरह दिखाई देता है।

21

अन्तं प्राप्नोति न यथा चिरं स्वप्नपुरे चरन्जाग्रदाख्ये स्वप्नपुरे तथैवास्मिंश्चिरं चरन् || २१ ||

antaṃ prāpnoti na yathā ciraṃ svapnapure caranjāgradākhye svapnapure tathaivāsmiṃściraṃ caran || 21 ||

English

One does not attain the end as if wandering for a long time in the dream city called Jāgradā, likewise, one wanders here for a long time.

हिन्दी

एक व्यक्ति जाग्रदा नामक स्वप्न नगर में लंबे समय तक भटकता हुआ अंत नहीं प्राप्त करता, उसी प्रकार यहाँ भी लंबे समय तक भटकता है।

22

यानि संकल्पजालानि प्रतिष्ठामागतान्यलम्त्यक्तैकदृश्यजालस्थदेहानां दृढचेतसाम् || २२ ||

yāni saṃkalpajālāni pratiṣṭhāmāgatānyalamtyaktaikadṛśyajālasthadehānāṃ dṛḍhacetasām || 22 ||

English

Those who have firm minds, having abandoned the single vision of the illusory body, have attained the establishment of the network of resolutions.

हिन्दी

जिनके मन दृढ़ हैं, वे भ्रामक शरीर के एकमात्र दृश्य को त्यागकर, संकल्पों के जाल की स्थापना प्राप्त करते हैं।

23

स्थितानि तानि चिद्व्योम कोशरत्नान्यसंकटम्विमानपुरभूम्यादिरूपेणेत्थं स्थितात्मना || २३ ||

sthitāni tāni cidvyoma kośaratnānyasaṃkaṭamvimānapurabhūmyādirūpeṇetthaṃ sthitātmanā || 23 ||

English

Those are established in the space of consciousness, like treasures without obstacles, in the form of celestial cities, lands, etc., here.

हिन्दी

वे चेतना के आकाश में स्थापित हैं, बाधाओं के बिना खजाने की तरह, दिव्य नगरों, भूमियों आदि के रूप में, यहाँ।

24

तान्येव सिद्धसद्मानि व्योम्नि भान्ति परस्परमदृष्टान्यप्यसंख्यानि सूपलब्धान्यसन्त्यपि || २४ ||

tānyeva siddhasadmāni vyomni bhānti parasparamadṛṣṭānyapyasaṃkhyāni sūpalabdhānyasantyapi || 24 ||

English

Those very accomplished abodes shine in the sky, mutually visible, though countless and easily attainable, they are not finite.

हिन्दी

वे ही सिद्ध निवास आकाश में चमकते हैं, परस्पर दृश्यमान, हालाँकि असंख्य और आसानी से प्राप्य, वे सीमित नहीं हैं।

25

सुवर्णमणिमाणिक्यमुक्तावनिमयानि चभक्ष्यभोज्यान्नपानाढ्यरसायनसरांसि च || २५ ||

suvarṇamaṇimāṇikyamuktāvanimayāni cabhakṣyabhojyānnapānāḍhyarasāyanasarāṃsi ca || 25 ||

English

Made of gold, gems, pearls, and crystals, and full of delicious foods and drinks, elixirs, and essences.

हिन्दी

सोने, रत्नों, मोतियों और स्फटिक से बने, और स्वादिष्ट भोजन और पेय, अमृत और सार से भरे हुए।

26

मधुमद्यदधिक्षीरघृतकुल्याकुलानि च रसायनमयाकारवनितावलितानि च || २६ ||

madhumadyadadhikṣīraghṛtakulyākulāni ca rasāyanamayākāravaniitāvalitāni ca || 26 ||

English

The place is filled with honey, wine, curd, milk, ghee, and various elixirs, adorned with beautiful women.

हिन्दी

यह स्थान मधु, मद्य, दधि, क्षीर, घृत और विभिन्न रसायनों से भरा है, सुंदर महिलाओं से सजा है।

27

सर्वर्तुपुष्पफलपल्लवपूरवन्ति लीलाविलोलललनाकुलितालयानि संकल्पमात्ररचनेन च सर्वकालं संपन्नसर्वविभवोत्करसंकुलानि || २७ ||

sarvartupuṣpaphalapallavapūravanti līlāvilolalalanākulitālayāni saṃkalpamātraracanena ca sarvakālaṃ saṃpannasarvavibhavotkarasaṃkulāni || 27 ||

English

The place is filled with flowers, fruits, and leaves of all seasons, and is adorned with beautiful women engaged in playful activities. It is always full of all kinds of wealth and luxuries, created by mere thought.

हिन्दी

यह स्थान सभी ऋतुओं के फूल, फल और पत्तों से भरा है, और खेल में लगी सुंदर महिलाओं से सजा है। यह हमेशा सभी प्रकार के धन और विलासिताओं से भरा है, जो केवल सोच से बनाया जाता है।

28

सहस्रचन्द्रबिम्बानि शतसूर्याणि कानिचित् सुवर्णामृतवेषाम्बुमयभूतानि कानिचित् || २८ ||

sahasracandrabimbāni śatasūryāṇi kānicit suvarṇāmṛtaveṣāmbumayabhūtāni kānicit || 28 ||

English

Some are like a thousand moons, some like a hundred suns, and some are made of gold and nectar.

हिन्दी

कुछ हजार चंद्रमाओं के समान हैं, कुछ सौ सूर्यों के समान हैं, और कुछ सोने और अमृत से बने हैं।

29

स्वेच्छातमःप्रकाशानि नित्यानन्दमयानि च कानिचिन्नीयमानानि तनुतूललघूनि च || २९ ||

svecchātamaḥprakāśāni nityānandamayāni ca kānicinanīyamānāni tanutūlalaghūni ca || 29 ||

English

Some are self-luminous, always full of bliss, and some are light as cotton, moving freely.

हिन्दी

कुछ स्वयं प्रकाशित हैं, हमेशा आनंद से भरे हैं, और कुछ रुई की तरह हल्के हैं, जो स्वतंत्र रूप से चलते हैं।

30

क्षणोत्पत्तिविनाशानि कानिचित्कलनावशात् अनन्तस्वन्नपानानि निर्जरामरणानि च || ३० ||

kṣaṇotpattivināśāni kānicitkalanāvaśāt anantasvannapānāni nirjarāmaraṇāni ca || 30 ||

English

Some arise and disappear in an instant, some are eternal, and some are free from old age and death.

हिन्दी

कुछ एक क्षण में उत्पन्न होते हैं और विनाश हो जाते हैं, कुछ अनंत हैं, और कुछ बुढ़ापे और मृत्यु से मुक्त हैं।

31

विचित्रसंनिवेशानि विचित्रविभवानि च | सर्वर्तुगुणरम्याणि सर्वकाममयानि च || ३१ ||

vicitrasaṃniveśāni vicitravibhavāni ca | sarvartuguṇaramyāṇi sarvakāmamayāni ca || 31 ||

English

Various beautiful arrangements and various luxuries, pleasing in all seasons and fulfilling all desires.

हिन्दी

विचित्र संनिवेश और विचित्र विभव, सभी ऋतुओं में रमणीय और सभी कामनाओं को पूरा करने वाले।

32

तानि संकल्पजालानि किल कल्याणकारतः | स्थिराणां मनसां भित्तिः कथमेवं भवेत्तु सा || ३२ ||

tāni saṃkalpajālāni kila kalyāṇakārataḥ | sthirāṇāṃ manasāṃ bhittiḥ kathamevaṃ bhavettu sā || 32 ||

English

These are the networks of resolutions, indeed, for the sake of welfare. How can that be the support of steady minds?

हिन्दी

ये संकल्पों के जाल हैं, निश्चित रूप से, कल्याण के लिए। स्थिर मनों के लिए कैसे यह आधार हो सकता है?

33

नान्यत्किंचन नामेह ब्रह्ममात्रमयात्मनि | संभवत्यङ्ग तेनैतदुच्यतामस्तु किंमयम् || ३३ ||

nānyatkiñcana nāmeha brahmamātramayātmani | saṃbhavatyanga tenaitaducyatāmastu kiṃmayam || 33 ||

English

There is nothing else here, only Brahman in the self. Therefore, let this be said to be what?

हिन्दी

यहाँ कुछ और नहीं है, केवल ब्रह्म आत्मा में। इसलिए, यह क्या कहा जाए?

34

सर्गादावेव सर्गादि किंचनापीदमस्ति नो | कारणाभावतस्तेन जगत्किंमयमस्त्विदम् || ३४ ||

sargādāveva sargādi kiñcanāpīdamasti no | kāraṇābhāvatastena jagatkiṃmayamastvidam || 34 ||

English

Even at the beginning of creation, there is no cause for this. Therefore, what is this world?

हिन्दी

सृष्टि के आरंभ में भी, इसका कोई कारण नहीं है। इसलिए, यह संसार क्या है?

35

संकल्प्यन्ते निरन्तानि किल तानि यथा यथा | चितौ तथा तथा भान्ति केवात्र वद चित्रता || ३५ ||

saṃkalpyante nirantāni kila tāni yathā yathā | citau tathā tathā bhānti kevātra vada citratā || 35 ||

English

They are imagined to be endless, indeed, as they are. In consciousness, they appear just as they are. Tell me, what is the wonder here?

हिन्दी

वे अनंत कल्पित किए जाते हैं, निश्चित रूप से, जैसे वे हैं। चेतना में, वे ठीक वैसे ही दिखाई देते हैं जैसे वे हैं। बताओ, यहाँ चमत्कार क्या है?

36

इदानीमपि हे साधो त्वमप्यन्येऽपि केऽपि वातीव्रसंवेगसंकल्पनगराण्येवमेव खे || ३६ ||

idānīmapi he sādho tvamapyanye'pi ke'pi vātīvrasaṃvegasaṃkalpanagarāṇyevameva khe || 36 ||

English

Even now, O virtuous one, you and others, by intense resolve, construct cities in the sky in this manner.

हिन्दी

अभी भी, हे साधु, तुम और दूसरे लोग, तीव्र संकल्प से, आकाश में ऐसे ही नगर बनाते हो।

37

कुर्वन्त्येकरसाभ्यासाद्यदि नाम यदृच्छया | तत्तानीदं वपुस्त्यक्त्वा प्राप्नुवन्त्यचिरेण खे || ३७ ||

kurvantyekarasābhyāsādyadi nāma yadṛcchayā | tattānīdaṃ vapustyaktvā prāpnuvantyacireṇa khe || 37 ||

English

Those who practice with single-minded devotion, if by chance, quickly attain that state, leaving this body in the sky.

हिन्दी

जो एकाग्रता से अभ्यास करते हैं, यदि यदृच्छया (दैवयोग से), वे शीघ्र ही उस अवस्था को प्राप्त करते हैं, इस शरीर को आकाश में छोड़कर।

38

यस्त्विदं कल्पितं च द्वे वस्तुनी अनुवर्तते | स्वर्गादिवदवाप्नोति प्राप्नोत्येवैकमेकधीः || ३८ ||

yastvidam kalpitam ca dve vastunī anuvartate | svargādivadavāpnoti prāpnotyevaikamekadhīḥ || 38 ||

English

One who follows these two imagined entities attains heaven and the like, but one with a single mind attains only one.

हिन्दी

जो इन दो कल्पित वस्तुओं का अनुसरण करता है, वह स्वर्ग और उसके समान को प्राप्त करता है, लेकिन एकाग्र चित्त वाला एक ही को प्राप्त करता है।

39

सिद्धाः सदा विभान्त्येवं यथान्तःकल्पनावशात् | नरकादीनि दुःखानि तथैवाभान्ति कल्पनात् || ३९ ||

siddhāḥ sadā vibhāntyevaṃ yathāntaḥkalpanāvaśāt | narakādīni duḥkhāni tathaivābhānti kalpanāt || 39 ||

English

The accomplished ones always shine according to their inner imagination. Similarly, sufferings like hell also appear due to imagination.

हिन्दी

सिद्ध लोग हमेशा अपनी अंतर्कल्पना के अनुसार चमकते हैं। इसी तरह, नरक जैसे दुःख भी कल्पना के कारण प्रकट होते हैं।

40

यद्यत्संवेद्यते किंचित्तत्तथाप्यनुभूयते | सति वाऽसति देहेऽस्मिन्देह एव मनोमयः || ४० ||

yadyatsaṃvedyate kiñcit tattathāpyanubhūyate | sati vā’sati dehe’sminddeha eva manomayaḥ || 40 ||

English

Whatever is perceived is experienced as such. Whether the body exists or not, the body is indeed made of the mind.

हिन्दी

जो कुछ भी अनुभव किया जाता है, वह ऐसे ही अनुभव किया जाता है। चाहे शरीर हो या न हो, शरीर वास्तव में मन से बना है।

41

जीवस्त्यजति यद्भावे एकां देहमयीं धियम्| तद्भावैकमयीमन्यामाशु तत्रैव पश्यति || ४१ ||

jīvastyajati yadbhāve ekāṃ dehamayīṃ dhiyam| tadbhāvaikamayīmanyāmāśu tatraiva paśyati || 41 ||

English

When a living being gives up one body, it immediately sees another body in the same state.

हिन्दी

जब एक जीव एक शरीर को त्याग देता है, तो वह तुरंत उसी अवस्था में दूसरे शरीर को देखता है।

42

शुभा संविच्छुभांल्लोकान्संपश्यत्यशुभाऽशुभान्| खात्मिका खात्मकानेव चिरं वानुभवत्यपि || ४२ ||

śubhā saṃvicchubhāṃllokānsaṃpaśyatyśubhā'śubhān| khātmikā khātmakāneva ciraṃ vānubhavatyapi || 42 ||

English

The pure one sees pure worlds and the impure one sees impure worlds. The one with the nature of space sees the nature of space, even for a long time.

हिन्दी

शुद्ध व्यक्ति शुद्ध लोकों को देखता है और अशुद्ध व्यक्ति अशुद्ध लोकों को देखता है। आकाश की प्रकृति वाला व्यक्ति आकाश की प्रकृति को देखता है, चाहे लंबे समय तक ही क्यों न हो।

43

शुद्धा सिद्धपुराण्येव पश्यत्यनुभवत्यपि| चिदशुद्धानि रूपाणि दुःखानि नरकेष्वति || ४३ ||

śuddhā siddhapurāṇyeva paśyatyānubhavatyapi| cidaśuddhāni rūpāṇi duḥkhāni narakeṣvati || 43 ||

English

The pure one sees and experiences the perfect ancient beings. They see and experience pure forms of consciousness, even in the sufferings of hell.

हिन्दी

शुद्ध व्यक्ति पूर्ण प्राचीन प्राणियों को देखता और अनुभव करता है। वे नरक के दुःखों में भी चेतना के शुद्ध रूपों को देखते और अनुभव करते हैं।

44

घूर्णत्पाषाणयमलगिरिचक्रकपेषणम्| तत्रान्धकूपपतनं पुनरुद्धारवर्जितम् || ४४ ||

ghūrṇatpāṣāṇayamalagiricakrakapeṣaṇam| tatrāndhakūpapatanaṃ punaruddhāravarjitam || 44 ||

English

There is the crushing by revolving stone mountains, falling into dark wells, and being lifted up again without relief.

हिन्दी

वहाँ घूमते हुए पत्थर के पहाड़ों द्वारा कुचलना, अंधेरे कुएं में गिरना, और फिर से राहत के बिना उठाया जाना है।

45

दारुणेनातिशीतेन देहं पाषाणतां गतम्| भूताङ्गारमयानन्तमरुमार्गास्पदं वपुः || ४५ ||

dāruṇenātiśītena dehaṃ pāṣāṇatāṃ gatam| bhūtāṅgāramayānantamārumārgāspadaṃ vapuḥ || 45 ||

English

The body becomes as hard as stone due to the extreme cold. It becomes an endless, fiery coal-like form, a resting place on the path of the wind.

हिन्दी

शरीर अत्यंत ठंड के कारण पत्थर के समान कठोर हो जाता है। यह एक अंतहीन, अंगारे जैसा रूप बन जाता है, हवा के मार्ग पर एक विश्राम स्थल।

46

पूताङ्गारमयाम्भोदसरदङ्गारवर्षणम् | तप्तनाराचनिकरपरुषासारदारुणम् || ४६ ||

pūtāṅgāramayāmbhodasaradaṅgāravaṛṣaṇam | taptanārācanikaraparuṣāsāradāruṇam || 46 ||

English

The rain of burning coals and the harsh, fierce arrows, the intense heat and the sharp, piercing weapons.

हिन्दी

जलते हुए अंगारों की वर्षा और तीखे, कठोर बाणों का प्रहार, तीव्र गर्मी और तेज़, चुभने वाले हथियारों का प्रयोग।

47

वहत्पाषाणचक्रासिसरिदाकाशसंचरम् | वक्षोमुक्ताम्बुदाकारकुठाराघातभेदनम् || ४७ ||

vahatpāṣāṇacakrāsisaridākāśasaṃcaram | vakṣomuktāmbudākārakuṭhārāghātabhedanam || 47 ||

English

The movement of stones and weapons in the sky, and the splitting of the chest with a thunderbolt-like axe.

हिन्दी

पत्थरों और हथियारों की आकाश में गति, और वज्र के समान कुल्हाड़ी से छाती को चीरना।

48

तप्तायःपरुषाश्लेषच्छमिच्छमितिमज्जनम् | वृहत्कटकटाशब्दशस्त्रयन्त्रनिपीडनम् || ४८ ||

taptāyaḥparuṣāśleṣacchamicchamitimajjanam | vṛhatkaṭakaṭāśabdaśastrayantranipīḍanam || 48 ||

English

The harsh embrace of heated iron, the sound of loud clanging, and the oppression of weapons and machines.

हिन्दी

गर्म लोहे का कठोर आलिंगन, जोरदार खड़खड़ाहट की आवाज, और हथियारों और मशीनों का दबाव।

49

चक्रवज्रगदाप्रासशूलासिशरवर्षणम् | शाल्मलीग्रहणं पाशं कुशक्तिशततोदनम् || ४९ ||

cakravajragadāprāsaśūlāsiśaravaṛṣaṇam | śālmalīgrahaṇaṃ pāśaṃ kuśaktiśatatodanam || 49 ||

English

The rain of weapons like the discus, thunderbolt, mace, spear, sword, and arrows, the grasping of the cotton tree, the noose, and the piercing with a hundred sharp lances.

हिन्दी

चक्र, वज्र, गदा, प्रास, शूल, असि, और बाणों की वर्षा, रुई के पेड़ को पकड़ना, फंदा, और सौ तीखी भालों से चुभना।

50

तप्तसैकतसंभारपातपातालमज्जनम् | दीपच्छन्नानलभयं बृहद्वायसचर्वणम् || ५० ||

taptasaikatasaṃbhārapātapātālamajjanam | dīpacchannānalabhayaṃ bṛhadvāyasacarvaṇam || 50 ||

English

The immersion in the pit of heated sand, the fear of fire hidden by lamps, and the pecking by large crows.

हिन्दी

गर्म रेत के ढेर में डूबना, दीपकों से छिपे आग का भय, और बड़े कौए द्वारा चोंच मारना।

51

निर्निर्गमाकृशाङ्गारमहाङ्गारप्रवेशनम् | शरशक्तिगदाप्रासभुशुण्डीचक्रवेधनम् || ५१ ||

nirnirgamākṛśāṅgāramahāṅgārapraveśanam | śaraśaktigadāprāsabhuśuṇḍīcakravedhanam || 51 ||

English

The entrance into the great furnace, which is without an exit, and the piercing with arrows, spears, maces, swords, and discs.

हिन्दी

जिसका कोई निकास नहीं है, उस महान अंगारे में प्रवेश और तीर, भाले, गदा, तलवार और चक्रों से छेदन।

52

क्षुत्क्षोभपरुषप्रेतव्रातान्योन्याङ्गचर्वणम् | तालोत्तालातिपरुषशिलातलनिपातनम् || ५२ ||

kṣutkṣobhaparuṣapretavrātānyonyāṅgacarvaṇam | tālottālātiparuṣaśilātalanipātanam || 52 ||

English

The mutual devouring of each other's limbs by fierce ghosts, and the falling of extremely harsh stones.

हिन्दी

क्रूर भूतों द्वारा एक-दूसरे के अंगों का आपस में चर्वण और अत्यंत कठोर पत्थरों का गिरना।

53

रुधिरामेध्यपङ्काङ्कपूयनद्यादिसंकटम् | शिलाशस्त्रमयाश्वेभपादपाषाणपेषणम् || ५३ ||

rudhirāmedhyapaṅkāṅkapūyanadyādisaṅkaṭam | śilāśastramayāśvebhapādapāṣāṇapeṣaṇam || 53 ||

English

The danger of rivers filled with impure blood and mud, and the crushing of feet with stone weapons and horses.

हिन्दी

अशुद्ध रक्त और कीचड़ से भरी नदियों का खतरा, और पत्थर के हथियारों और घोड़ों से पैरों को कुचलना।

54

श्वभ्राभोलूकलिखितं जनौघमुसलाहतम् | शिरःकरखुरस्कन्धखण्डोत्कगृध्रमण्डलम् || ५४ ||

śvabhrābhūlūkalikhitam janaughamusalāhatam | śiraḥkarakhurasakandhakhaṇḍotkagṛdhramaṇḍalam || 54 ||

English

The crowd struck by a pestle, written with the blood of an owl, and the circle of vultures with severed heads, hands, and shoulders.

हिन्दी

उल्लू के रक्त से लिखा हुआ, मूसल से मारा हुआ जनसमूह, और कटे हुए सिर, हाथ और कंधों वाले गिद्धों का चक्र।

55

एतस्मात्कुकृतादेतत्फलमित्येव भावनात् | पश्यत्येवंदेशदृढादविसंवादिविस्तृतः || ५५ ||

etasmātkukṛtādetatphalamityeva bhāvanāt | paśyatyevaṃdeśadṛḍhādavisamvādivistṛtaḥ || 55 ||

English

From this evil deed, this is the result, as it is thought. One sees this firmly in this place, spread out without contradiction.

हिन्दी

इस बुरे कर्म से यही परिणाम है, जैसा सोचा जाता है। यह स्थान में दृढ़ता से देखा जाता है, विरोध के बिना फैला हुआ।

56

यन्नाम किंचन कदाचन चेतनं खे भातं न भातमथवा यदपूर्वमेव | तत्कल्पनाद्भवति तन्मयमेव तद्धि तस्माच्चिरं च चलतीति यदृच्छयैव || ५६ ||

yannāma kiṃcana kadācana cetanaṃ khe bhātaṃ na bhātamathavā yadapūrvameva | tatkalpanādbhavati tanmayameva taddhi tasmācciraṃ ca calatīti yadṛcchayaiva || 56 ||

English

Whatever name, any, ever, conscious, in the sky, appears, not appears, or is entirely new | That arises from imagination, that is entirely that, because that moves for a long time, indeed, by chance

हिन्दी

जो भी नाम, कोई भी, कभी भी, चेतन, आकाश में, दिखाई देता है, नहीं दिखाई देता, या पूरी तरह से नया है | वह कल्पना से उत्पन्न होता है, वह पूरी तरह से वही है, क्योंकि वह लंबे समय तक चलता है, indeed, अपने आप

← Chapter 159Chapter 161 →