Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 159 — 70 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

अग्निरुवाच विपश्चिच्छ्रेष्ठ भो साधो त्वं गच्छाभिमतां दिशम् स्थिरं भूमण्डलं भूयः प्रकृतव्यवहारवत् || १ ||

agniruvāca vipaściśśreṣṭha bho sādho tvaṃ gacchābhimatāṃ diśam sthiraṃ bhūmaṇḍalaṃ bhūyaḥ prakṛtavyavahāravat || 1 ||

English

Agni said: O wise one, O virtuous one, you go to the desired direction. May the Earth remain stable, as it is in its natural state.

हिन्दी

अग्नि ने कहा: हे विद्वान, हे साधु, तुम अपनी इच्छित दिशा में जाओ। पृथ्वी अपने स्वाभाविक अवस्था में स्थिर रहे।

2

यज्ञं यष्टुं प्रजौघस्य शक्रः शततमं दिवितत्राहूतोऽस्मि मन्त्रेण गच्छामि गतिकोविद || २ ||

yajñaṃ yaṣṭuṃ prajaughasya śakraḥ śatatamaṃ divitatrāhūto'smi mantreṇa gacchāmi gatikovida || 2 ||

English

I, Indra, have been invited by the mantra to perform the hundredth sacrifice for the multitude of people. I go, knowing the path.

हिन्दी

मैं, इंद्र, मंत्र द्वारा सौवां यज्ञ करने के लिए बुलाया गया हूँ जनसमूह के लिए। मैं मार्ग जानता हुआ जा रहा हूँ।

3

भास उवाच इत्युक्त्वा भगवानग्निस्तत्रैवान्तरधीयत गगने निर्मले याति अनलो वैद्युतो यथा || ३ ||

bhās uvāca ityuktvā bhagavānagnistatraivāntaradhīyata gagane nirmale yāti analo vaidyuto yathā || 3 ||

English

Bhasa said: Having said this, the lord Agni disappeared right there. He moves in the clear sky like lightning.

हिन्दी

भास ने कहा: ऐसा कहकर, भगवान अग्नि वहीं अंतर्ध्यान हो गए। वे साफ आकाश में बिजली की तरह चलते हैं।

4

तथाहमपि चित्तेन प्राक्तनांश्च स्वयं वहन् पुनः स्वकर्म निर्णेतुं भ्रमनव्योमनि संस्थितः || ४ ||

tathāhamapi cittena prāktanāṃśca svayaṃ vahan punaḥ svakarma nirṇetuṃ bhramanavyomani saṃsthitaḥ || 4 ||

English

Similarly, I too, with my mind, carrying my past deeds myself, am situated wandering in the sky to determine my own actions again.

हिन्दी

इसी तरह, मैं भी अपने मन से, अपने पिछले कर्मों को स्वयं लेकर, फिर से अपने कर्मों को निर्धारित करने के लिए आकाश में भटकता हुआ स्थित हूं।

5

भूयोऽपि दृष्टवानस्मि जगन्त्यगणितानि खे नानाचारविचाराणि नानासंस्थानवन्ति च || ५ ||

bhūyo'pi dṛṣṭavānasmī jagantyagaṇitāni khe nānācāravicārāṇi nānāsaṃsthānavanti ca || 5 ||

English

Moreover, I have seen countless worlds in the sky, with various customs and thoughts, and diverse arrangements.

हिन्दी

इसके अलावा, मैंने आकाश में अनगिनत जगत देखे हैं, जिनमें विभिन्न रीति-रिवाज और विचार हैं, और विभिन्न व्यवस्थाएं हैं।

6

क्वचिच्छत्रमयाङ्गानि एकीभूतानि भूपतेभान्ति चेतन्ति चोपन्ति हृदयानि हरन्ति च || ६ ||

kvacicchatramayāṅgāni ekībhūtāni bhūpatebhānti cetanti copanti hṛdayāni haranti ca || 6 ||

English

Sometimes, beings with bodies made of umbrellas, united as one, O King, appear, move, and rise, and they captivate the hearts.

हिन्दी

कभी-कभी, छत्र से बने शरीरों वाले प्राणी, एक होकर, हे राजन्, प्रकट होते हैं, चलते हैं, और उठते हैं, और वे हृदयों को हर लेते हैं।

7

क्वचिन्मृन्मयदेहानि सर्वभूतानि राघवभान्ति चेतन्ति चोपन्ति पर्वतप्रतिमानि च || ७ ||

kvacinmṛnmayadehāni sarvabhūtāni rāghavabhānti cetanti copanti parvatapratimāni ca || 7 ||

English

Sometimes, all beings with bodies made of clay, O Raghava, appear, move, and rise, resembling mountains.

हिन्दी

कभी-कभी, सभी मिट्टी से बने शरीरों वाले प्राणी, हे रघुवंशी, प्रकट होते हैं, चलते हैं, और उठते हैं, पर्वतों के समान।

8

क्वचिद्दारुमयाङ्गानि भान्ति भूतानि कुत्रचित्क्वचित्पाषाणदेहानि सन्ति भूतानि भूरिशः || ८ ||

kvaciddārumayāṅgāni bhānti bhūtāni kutracitkvacitpāṣāṇadehāni santi bhūtāni bhūriśaḥ || 8 ||

English

Sometimes, beings with bodies made of wood appear somewhere, and sometimes beings with bodies made of stone exist in abundance.

हिन्दी

कभी-कभी, लकड़ी से बने शरीरों वाले प्राणी कहीं प्रकट होते हैं, और कभी-कभी पत्थर से बने शरीरों वाले प्राणी बहुतायत से मौजूद होते हैं।

9

क्वचिदाजीवमेकत्र स्थितान्युपलदेहवत्वाङ्गमात्रव्यवहाराणि भूतान्यालोकितानि खे || ९ ||

kvacidājīvamekatra sthitānyupaladehavatvāṃgmātravyavahārāṇi bhūtānyālokitāni khe || 9 ||

English

Sometimes, beings with bodies made of stones are seen in the sky, appearing as if they are living and moving with only their limbs.

हिन्दी

कभी-कभी, पत्थर से बने शरीरों वाले प्राणी आकाश में दिखाई देते हैं, जैसे कि वे जीवित हों और केवल अपने अंगों से चल रहे हों।

10

इत्यहं सुचिरं कालं पश्यन्नश्यन्मनस्तयाविद्यान्तमपश्यंश्च तत्रोद्विग्नोऽभवं दृशाम् || १० ||

ityahaṃ suciraṃ kālaṃ paśyannaśyanmanastayāavidyāntamapaśyaṃśca tatrodvigno'bhavaṃ dṛśām || 10 ||

English

Thus, I saw for a long time, my mind bewildered by ignorance, and then I became anxious.

हिन्दी

इस प्रकार, मैंने लंबे समय तक देखा, मेरा मन अज्ञान से भ्रमित हो गया, और फिर मैं चिंतित हो गया।

11

तपः कर्तुं समुद्युक्तः कस्मिंश्चिन्मोक्षसिद्धये | प्राहेन्द्रो मम चैवेदं मृगयोन्यन्तरं हि खे || ११ ||

tapaḥ kartuṃ samudyuktaḥ kasmiṃścinmokṣasiddhaye | prāhendro mama caivedaṃ mṛgayonyantaraṃ hi khe || 11 ||

English

I was engaged in performing penance for the attainment of liberation. Indra then said to me, 'Seek another deer in the sky.'

हिन्दी

मैं मोक्ष प्राप्ति के लिए तपस्या करने में लगा हुआ था। तब इन्द्र ने मुझसे कहा, 'आकाश में दूसरे मृग की खोज करो।'

12

प्रवृत्तः स्वर्गसंमोहे पूर्वाभ्यासवशीकृतः | मन्दारकानने तत्र भ्रमतो वै ममाम्बरे || १२ ||

pravṛttaḥ svargasaṃmohe pūrvābhyāsavaśīkṛtaḥ | mandārakānane tatra bhramato vai mamāmbare || 12 ||

English

Engaged in the delusion of heaven, influenced by past habits, I was wandering in the Mandara forest in the sky.

हिन्दी

स्वर्ग के मोह में लगा हुआ, पूर्व आदतों से प्रभावित, मैं आकाश में मन्दार वन में भटक रहा था।

13

तेनेत्युक्ते मया प्रोक्तं देव खिन्नोऽस्मि संसृतेः | मुच्येयं शीघ्रमित्युक्तं श्रुत्वोवाच ततो मम || १३ ||

tenetyukte mayā proktaṃ deva khinno'smi saṃsṛteḥ | mucyeyaṃ śīghramityuktaṃ śrutvovāca tato mama || 13 ||

English

When he said this, I replied, 'O Lord, I am distressed by this cycle of rebirth. I wish to be liberated quickly.' Hearing this, he then spoke to me.

हिन्दी

जब उन्होंने यह कहा, तब मैंने कहा, 'हे देव, मैं इस जन्म-मरण के चक्र से व्याकुल हूँ। मैं जल्दी से मुक्त होना चाहता हूँ।' यह सुनकर उन्होंने मुझसे कहा।

14

विशुद्धात्मा त्वरूपोऽहमिति चैव हुताशनात्वरं गृहाणेत्युक्ते स ततोऽन्यं याचितो मया || १४ ||

viśuddhātmā tvarūpo'hamiti caiva hutāśanātvaraṃ gṛhāṇetyukte sa tato'nyaṃ yācito mayā || 14 ||

English

Being pure in soul and having a divine form, I am indeed the fire god. Having said 'take it quickly,' he then asked me for another.

हिन्दी

आत्मा में शुद्ध और दिव्य रूप धारण करने वाला, मैं वास्तव में अग्नि देव हूँ। 'इसे शीघ्र ले लो' कहने के बाद, उसने मुझसे दूसरा माँगा।

15

इन्द्र उवाच | तवेयं मृगयोन्यन्तश्चिरं संसरते चितिः | अवश्यं भवितव्योऽर्थ इति दृष्टो मया तव || १५ ||

indra uvāca | taveyaṃ mṛgayonyantaściraṃ saṃsarate citiḥ | avaśyaṃ bhavitavyo'rtha iti dṛṣṭo mayā tava || 15 ||

English

Indra said, 'This deer-like consciousness of yours will wander for a long time. It is inevitable, as I have seen it for you.'

हिन्दी

इन्द्र ने कहा, 'तुम्हारी यह मृग-सी चेतना लंबे समय तक भटकेगी। यह अनिवार्य है, जैसा कि मैंने तुम्हारे लिए देखा है।'

16

मृगो भूत्वा महापुण्यां तां सभां समवाप्तवान् | यस्यां तदहतं ज्ञानं मदुक्तं बोधमेष्यति || १६ ||

mṛgo bhūtvā mahāpuṇyāṃ tāṃ sabhāṃ samavāptavān | yasyāṃ tadahataṃ jñānaṃ maduktaṃ bodhameṣyati || 16 ||

English

Having become a deer, you will attain that highly meritorious assembly where that knowledge, spoken by me, will awaken.

हिन्दी

मृग बनकर, आप उस महान पुण्यमयी सभा को प्राप्त होंगे जहाँ मेरे द्वारा कहा गया वह ज्ञान जागृत होगा।

17

तदेवं तत्र हरिणो भवार्तस्त्वं भवावनौ | आत्मोदन्तमिदं वन्ध्यं सकलं संस्मरिष्यसि || १७ ||

tadevaṃ tatra hariṇo bhavārtastvaṃ bhavāvanau | ātmoudantamidaṃ vandhyaṃ sakalaṃ saṃsmariṣyasi || 17 ||

English

Thus, there, O deer, you who are afflicted by worldly existence, will remember this entire useless effort in the ocean of existence.

हिन्दी

इस प्रकार, वहाँ, हे हरिण, आप जो संसार के दुःख से पीड़ित हैं, संपूर्ण व्यर्थ प्रयास को स्मरण करेंगे।

18

स्वप्नभ्रममिवाशेषसंकल्परचितोपमम् | परलोकानुभूतार्थकथायातार्थसंनिभम् || १८ ||

svapnabhramamivāśeṣasaṃkalparacitopamam | paralokānubhūtārthakathāyātārthasaṃnibham || 18 ||

English

Like a dream or an illusion, resembling all that is imagined, similar to the experiences of the afterlife described in stories.

हिन्दी

स्वप्न या भ्रम की तरह, सभी कल्पनाओं के समान, परलोक के अनुभवों की कथाओं के समान।

19

यदा तु मृगतोन्मुक्तः पुरुषस्त्वं भविष्यसि | ज्ञानाग्निदग्धदेहान्ते तदा हृत्स्थं स्फुरिष्यति || १९ ||

yadā tu mṛgatonmuktaḥ puruṣastvaṃ bhaviṣyasi | jñānāgnidagdhadehānte tadā hṛtsthaṃ sphuriṣyati || 19 ||

English

When you are liberated from the deer form, you will become a human. At the end of the body burnt by the fire of knowledge, then it will shine in the heart.

हिन्दी

जब आप मृग रूप से मुक्त होंगे, तब आप मनुष्य बनेंगे। ज्ञान की अग्नि से जले हुए शरीर के अंत में, तब वह हृदय में चमकेगा।

20

तेन तां त्वमविद्याख्यां भ्रान्तिं त्यक्त्वा चिरं स्थिताम् | भविष्यसि विनिर्वाणो गतस्पन्द इवानिलः || २० ||

tena tāṃ tvamavidyākhyāṃ bhrāntiṃ tyaktvā ciraṃ sthitām | bhaviṣyasi vinirvāṇo gataspanda ivānilaḥ || 20 ||

English

By that, you will abandon that ignorance called delusion, which has long been established. You will become liberated, like the wind that has ceased to move.

हिन्दी

उससे, आप उस भ्रांति को त्याग देंगे जिसे अविद्या कहते हैं, जो लंबे समय से स्थापित है। आप मुक्त होंगे, जैसे वह हवा जो रुक गई है।

21

इत्युक्ते तेन देवेन तदैव प्रतिभोदभूत् ममायं हरिणोऽस्मीति वनेऽस्मिन्निति निश्चिता || २१ ||

ityukte tena devena tadaiva pratibhodabhūt mamāyaṃ hariṇo'smīti vane'sminniti niścitā || 21 ||

English

After being told by that divine being, I immediately realized that I am this deer in this forest.

हिन्दी

उस देवता द्वारा कहने पर, मैंने तुरंत समझा कि मैं इस वन में यह हरिण हूँ।

22

ततः प्रभृति संपन्नस्तत्रैवान्तरकोणके हरिणोऽहं गिरिवरे तृणदूर्वाङ्कुराशनः || २२ ||

tataḥ prabhṛti saṃpannastatraivāntarakoṇake hariṇo'haṃ girivare tṛṇadūrvāṅkurāśanaḥ || 22 ||

English

From that moment onwards, I remained there in the inner corner of the great mountain, subsisting on grass, Durva grass, and sprouts.

हिन्दी

तब से, मैं उस महान पर्वत के अंदरूनी कोने में रहा, घास, दूर्वा घास और अंकुरों पर निर्भर रहकर।

23

ततः सीमान्तसामन्तमागतं मृगयार्थिनम् दृष्ट्वाहमेकदा भीतः पलायनपरोऽभवम् || २३ ||

tataḥ sīmāntasāmantamāgataṃ mṛgayārthinam dṛṣṭvāhamēkadā bhītaḥ palāyanaparo'bhavam || 23 ||

English

Then one day, seeing a hunter who had come to the border area, I became frightened and fled.

हिन्दी

तब एक दिन, एक शिकारी को देखकर जो सीमा क्षेत्र में आया था, मैं डर गया और भाग गया।

24

ततस्तेन समाक्रम्य गृहं नीत्वा दिनत्रयम् संस्थाप्य तव लीलार्थमिहानीतो रघूद्वह || २४ ||

tatastena samākramya gṛhaṃ nītvā dinatrayam saṃsthāpya tava līlārthamihānīto raghūdvaha || 24 ||

English

Then, he captured me and took me to his house, where I stayed for three days. After that, I was brought here for your amusement, O Raghava.

हिन्दी

तब, उसने मुझे पकड़ा और मुझे अपने घर ले गया, जहाँ मैं तीन दिन तक रहा। उसके बाद, मुझे आपके मनोरंजन के लिए यहाँ लाया गया, हे रघुवंशी।

25

एष ते कथितः सर्वं आत्मोदन्तो मयानघ संसारमायाप्रतिमो नानाश्चर्यरसान्वितः || २५ ||

eṣa te kathitaḥ sarvaṃ ātmoudanto mayānagha saṃsāramāyāpratimo nānāścaryarasānvitaḥ || 25 ||

English

This is the entire story I have narrated to you, O sinless one, filled with the wonders of the illusory world.

हिन्दी

यह पूरी कहानी है जो मैंने आपको सुनाई है, हे निष्पाप, जो मायावी संसार के अनेक आश्चर्यों से भरी हुई है।

26

अविद्यैवमनन्तेयं शाखाप्रसरशालिनी | आत्मज्ञानादृते नैव केनचिन्नाम शाम्यति || २६ ||

avidyaivamananteyaṃ śākhāprasaraśālinī | ātmajñānādṛte naiva kenacinnāma śāmyati || 26 ||

English

This ignorance is endless, like the branches of a tree. Without the knowledge of the self, it cannot be pacified by any means.

हिन्दी

यह अज्ञान अनन्त है, जैसे वृक्ष की शाखाएँ फैली हुई हैं | आत्मज्ञान के बिना किसी भी तरह से यह शान्त नहीं होता |

27

श्रीवाल्मीकिरुवाच | यदा विपश्चिदित्युक्त्वा तत्र तूष्णीं स्थितः क्षणात् | समवोचत्तदा रामस्तमनिन्द्यमतिस्त्विदम् || २७ ||

śrīvālmīkiruvāca | yadā vipaścidityuktvā tatra tūṣṇīṃ sthitaḥ kṣaṇāt | samavocattadā rāmastamanindyamatistvidam || 27 ||

English

Sri Valmiki said: When Vipashchit was called, he remained silent for a moment. Then, Rama, who has a flawless mind, spoke these words.

हिन्दी

श्री वाल्मीकि ने कहा: जब विपश्चित कहा गया, तो वह एक क्षण के लिए चुप रहा | तब उस समय राम, जिसका मन दोषरहित है, ने यह बात कही |

28

श्रीराम उवाच | एवं पश्यत्यसंकल्पो योऽन्यसंकल्प आत्मनि | मृगश्चेद्दृश्यतां यातः कथं सर्गे वद प्रभो || २८ ||

śrīrāma uvāca | evaṃ paśyatyasaṃkalpo yo'nyasaṃkalpa ātmani | mṛgaśceddṛśyatāṃ yātaḥ kathaṃ sarge vada prabho || 28 ||

English

Sri Rama said: How can one who sees without any intention and has no other intention in the self, go to the visible world? Please explain, O Lord.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: जो बिना किसी इरादे के देखता है और आत्मा में कोई दूसरा इरादा नहीं रखता, वह दृश्य जगत में कैसे जा सकता है? कृपया बताएँ, हे प्रभु।

29

विपश्चिदुवाच | महाशवं यत्पतितं यस्मिञ्जगति भूतले | तां भुवं पूर्वमिन्द्रेण यज्ञगर्वेण गच्छता || २९ ||

vipaścitudvāca | mahāśavaṃ yatpatitaṃ yasmiñjagati bhūtale | tāṃ bhuvaṃ pūrvamindreṇa yajñagarveṇa gacchatā || 29 ||

English

Vipashchit said: The great arrow that fell on the earth in the world, that land was previously traversed by Indra with the pride of sacrifice.

हिन्दी

विपश्चित ने कहा: जो महान बाण धरती पर गिरा, उस भूमि को पहले इंद्र ने यज्ञ के गर्व से पार किया था।

30

पादेनाभिहतो व्योम्नि दुर्वासा ध्यानसंस्थितः | गतासुरित्यविज्ञानात्तेनासौ कुपितोऽशपत् || ३० ||

pādenābhihatovyomni durvāsā dhyānasaṃsthitaḥ | gatāsurityavijñānāttenāsau kupito'śapat || 30 ||

English

Struck by the foot in the sky, Durvasa, who was in meditation, became angry due to ignorance and cursed him.

हिन्दी

आकाश में पैर से मारा गया, ध्यान में स्थित दुर्वासा अज्ञान के कारण क्रोधित हो गया और उसे शाप दिया।

31

शक्र शक्रावनितलं ब्रह्माण्डप्रतिमं शवम् | अचिरेण महाघोरं तव चूर्णीकरिष्यति || ३१ ||

śakra śakrāvanitalaṃ brahmāṇḍapratimaṃ śavam | acireṇa mahāghoraṃ tava cūrṇīkariṣyati || 31 ||

English

Indra, the lord of the heavens, will soon turn this universe-like corpse into a terrible dust.

हिन्दी

इंद्र, स्वर्ग के स्वामी, शीघ्र ही इस ब्रह्मांड-जैसे शव को भयानक चूर्ण में बदल देंगे।

32

मामिमं शवबुद्ध्या त्वं यदतिक्रान्तवानतः | शापेन ममतां पृथ्वीं शीघ्रमासादयिष्यसि || ३२ ||

māmimaṃ śavabuddhyā tvaṃ yadatikrāntavānatataḥ | śāpena mamatāṃ pṛthvīṃ śīghramāsādayiṣyasi || 32 ||

English

Since you have crossed me, considering me as a corpse, you will soon attain the earth with a curse of attachment.

हिन्दी

क्योंकि तुमने मुझे शव समझकर पार कर लिया है, इसलिए तुम शीघ्र ही आसक्ति के शाप के साथ पृथ्वी प्राप्त करोगे।

33

मृगार्थं तेन मुनिना तथा देवेति सद्यथा | तत्तया कथयाऽऽयातं सदैव विषयं दृशाम् || ३३ ||

mṛgārthaṃ tena muninā tathā deve iti sadyathā | tattayā kathayā''yātaṃ sadaiva viṣayaṃ dṛśām || 33 ||

English

Thus, the sage spoke to the deer, 'O god,' and through that story, the subject matter always comes into view.

हिन्दी

इस प्रकार, ऋषि ने हिरण से कहा, 'हे देव,' और उस कथा के माध्यम से, विषय हमेशा दृष्टि में आता है।

34

वस्तुतस्तु न चैकं सन्न द्वितीयं न चाप्यसत् | सा तथा प्रतिभोदेति किं सत्किमथवाप्यसत् || ३४ ||

vastutastu na caikaṃ sanna dvitīyaṃ na cāpyasat | sā tathā pratibhodeti kiṃ satkimathavāpyasat || 34 ||

English

In reality, there is neither one nor two, nor is there non-existence. It thus appears, what is real, what is unreal?

हिन्दी

वास्तव में, न तो एक है, न दो, न ही असत् है। इस प्रकार प्रतीत होता है, क्या सत् है, क्या असत् है?

35

अन्यच्च राघवे मां तां युक्तिं त्वमपरां श्रृणु | एतस्मिन्नयसंदर्भे सुस्फुटप्रतिपत्तये || ३५ ||

anyacca rāghave māṃ tāṃ yuktiṃ tvamaparāṃ śrṇu | etasminnayasaṃdarbhe susphuṭapratipattaye || 35 ||

English

O Raghava, listen to another reasoning of mine in this context for clear understanding.

हिन्दी

हे रघुवंशी, इस संदर्भ में स्पष्ट समझ के लिए मेरी एक और युक्ति सुनो।

36

यस्मिन्सर्वं यतः सर्वं यत्सर्वं सर्वतश्च यत् | ब्रह्म तस्मिन्महाभाग किं न संभवतीह हि || ३६ ||

yasmin sarvaṃ yataḥ sarvaṃ yat sarvaṃ sarvataś ca yat | brahma tasmin mahābhāga kiṃ na saṃbhavatīha hi || 36 ||

English

In whom everything exists, from whom everything comes, who is everything and everywhere, that is Brahman. O fortunate one, what does not exist in it?

हिन्दी

जिसमें सब कुछ है, जिससे सब कुछ उत्पन्न होता है, जो सब कुछ है और सर्वत्र है, वह ब्रह्म है। हे महाभाग, उसमें क्या नहीं है?

37

संकल्पजातं नान्योन्यं मिलतीत्युपपद्यते | संकल्पजातमन्योन्यं मिलतीत्युपपद्यते || ३७ ||

saṃkalpajātaṃ nānyonyaṃ milatītyupapadyate | saṃkalpajātam anyonyaṃ milatītyupapadyate || 37 ||

English

The products of imagination do not blend with each other. The products of imagination blend with each other.

हिन्दी

कल्पना के उत्पाद एक-दूसरे से नहीं मिलते। कल्पना के उत्पाद एक-दूसरे से मिलते हैं।

38

संकल्पजातमन्योन्यं मिलतीत्यवगम्यते | सर्वात्मनि हि यत्रैव च्छाया तत्रैव चातपः || ३८ ||

saṃkalpajātam anyonyaṃ milatītyavagamyate | sarvātmani hi yatraiva cchāyā tatraiva cātapaḥ || 38 ||

English

The products of imagination are understood to blend with each other. Indeed, wherever there is the universal self, there is both shadow and sunlight.

हिन्दी

कल्पना के उत्पाद एक-दूसरे से मिलने के रूप में समझे जाते हैं। निश्चित रूप से, जहाँ सर्वात्मा है, वहाँ छाया और धूप दोनों हैं।

39

न संभवति चेत्तत्तत्कथं सर्वात्मतामियात् | कस्मात्संकल्पनगरं न मिथः श्लिष्यतीति सत् || ३९ ||

na saṃbhavati cet tat tat kathaṃ sarvātmatām iyāt | kasmāt saṃkalpanagaraṃ na mithaḥ śliṣyatīti sat || 39 ||

English

If that does not exist, how can it attain universality? Why does the city of imagination not blend with each other?

हिन्दी

अगर वह नहीं है, तो वह सर्वात्मता कैसे प्राप्त कर सकता है? कल्पना का नगर एक-दूसरे से क्यों नहीं मिलता?

40

मिथश्च श्लिष्यतीत्येवमपि सत्सर्वरूपिणि | न तदस्ति न यत्सत्यं न तदस्ति न यन्मृषा || ४० ||

mithaś ca śliṣyatīty evam api sat sarvarūpiṇi | na tad asti na yat satyaṃ na tad asti na yan mṛṣā || 40 ||

English

Even if it blends with each other, in the all-pervading truth, that which is true does not exist, nor does that which is false exist.

हिन्दी

यदि यह एक-दूसरे से मिलता है, तो भी सर्वव्यापी सत्य में, जो सच है वह नहीं है, और जो झूठ है वह भी नहीं है।

41

सर्वत्र सर्वथा सर्वं सर्वदा सर्वरूपिणि | अहो नु विषमा माया मनोमोहविधायिनी || ४१ ||

sarvatra sarvathā sarvaṃ sarvadā sarvarūpiṇi | aho nu viṣamā māyā manomohavidhāyinī || 41 ||

English

Everywhere, in every way, everything, always, in all forms, oh, indeed, how strange is this illusion, which deludes the mind.

हिन्दी

हर जगह, हर तरह से, हर चीज, हमेशा, हर रूप में, ओह, वास्तव में, कितनी अजीब है यह माया, जो मन को मोहित करती है।

42

विधयः प्रतिषेधाश्च यदेकत्र स्थितिं गताः | ईदृशी ब्रह्मसत्तैषा यदेवात्मानमात्मना || ४२ ||

vidhayaḥ pratiṣedhāśca yadekatra sthitiṃ gatāḥ | īdṛśī brahmasattaiṣā yadevātmānamātmanā || 42 ||

English

The injunctions and prohibitions that have taken place in one place, such is the nature of Brahman, which is the self by itself.

हिन्दी

जो एक जगह पर विधियाँ और प्रतिबंध हुए हैं, ऐसी ही ब्रह्म की सत्ता है, जो स्वयं अपने आप में आत्मा है।

43

तया अनादिः सादिश्चेत्यविद्येत्यनुभूयते | न ज्ञप्तिमात्रकचनं यदि स्याद्भुवनत्रयम् || ४३ ||

tayā anādiḥ sādiścetyavidyetyanubhūyate | na jñaptimātrakacanaṃ yadi syād bhuvanatrayam || 43 ||

English

By that, it is experienced as beginningless and with a beginning, and as ignorance. If the three worlds were merely a cognition, then there would be no experience.

हिन्दी

उसके द्वारा, यह अनादि और सादि के रूप में अनुभव किया जाता है, और अज्ञान के रूप में। अगर तीनों लोक केवल एक ज्ञान होते, तो कोई अनुभव नहीं होता।

44

तन्महाकल्पनष्टानां सृष्टिः स्यात्कथमञ्जसा | कथमग्नेः कथं वायोः सत्ता भूमेः कथं भवेत् || ४४ ||

tanmahākalpanāṣṭānāṃ sṛṣṭiḥ syātkathamañjasā | kathamagneḥ kathaṃ vāyoḥ sattā bhūmeḥ kathaṃ bhavet || 44 ||

English

How can there be creation for those whose great imagination is destroyed? How can there be existence of fire, air, and earth?

हिन्दी

उनके लिए जिनकी महान कल्पना नष्ट हो गई है, रचना कैसे हो सकती है? अग्नि, वायु और पृथ्वी का अस्तित्व कैसे हो सकता है?

45

तस्मात्स्वभावकचनमात्रान्नान्यदृते जगत् | शास्त्राण्यनुभवो लोका आमहाकल्पवादिनाम् || ४५ ||

tasmātsvabhāvakacanamātrānnānyadṛte jagat | śāstrāṇyanubhavo lokā āmahākalpavādinām || 45 ||

English

Therefore, the world is nothing but the mere appearance of its own nature. The scriptures, experience, and people are proponents of this great doctrine.

हिन्दी

इसलिए, संसार अपनी स्वभाव का मात्र प्रकटीकरण है। शास्त्र, अनुभव, और लोग इस महान सिद्धांत के प्रवक्ता हैं।

46

येषां प्रमाणं नो सर्वं प्रशस्तैस्तैरलं सताम् | ज्ञप्तिदृष्ट्यानया सर्वं प्रमाणीभवति क्षणात् || ४६ ||

yeṣāṃ pramāṇaṃ no sarvaṃ praśastais tair alaṃ satām | jñaptidṛṣṭyānayā sarvaṃ pramāṇībhavati kṣaṇāt || 46 ||

English

For those who do not consider all scriptures as authoritative, this knowledge is sufficient for the wise. By this direct perception, everything becomes authoritative instantly.

हिन्दी

जिनके लिए सभी प्रमाण नहीं हैं, उनके लिए यह ज्ञान पर्याप्त है | इस ज्ञप्तिदृष्टि से सब कुछ तुरंत प्रमाण बन जाता है |

47

नान्यया तनु तेनैवमेव सार विदुर्बुधाः | शुद्धा ज्ञप्तिर्ब्रह्मसत्ता त्वविद्यास्मीति चेतनात् || ४७ ||

nānyayā tanu tenaivameva sāra vidurbudhāḥ | śuddhā jñaptirbrahmasattā tvavidyāsmīti cetanāt || 47 ||

English

The wise know that the essence is not attained by any other means except this. Pure knowledge is the reality of Brahman, and it is known through consciousness, not through ignorance.

हिन्दी

बुद्धिमान लोग यह जानते हैं कि सार कोई और तरीके से नहीं प्राप्त होता | शुद्ध ज्ञप्ति ब्रह्म की सत्ता है, और यह चेतना से जाना जाता है, अज्ञान से नहीं |

48

स्फुरतीयं जगद्रूपा वातश्रीः स्पन्दनादिव | न कश्चनेह म्रियते जायते न च कश्चन || ४८ ||

sphuratīyaṃ jagadrūpā vātaśrīḥ spandanādiva | na kaścaneha mriyate jāyate na ca kaścana || 48 ||

English

This world appears to be vibrating like the wind. No one here dies, nor is anyone born.

हिन्दी

यह जगत वायु की तरह स्पंदन करता हुआ प्रतीत होता है | यहां कोई नहीं मरता है, न ही कोई जन्म लेता है |

49

मृतोऽहमिदमस्तीति प्रतिभैव चिदात्मिका | मृतिरत्यन्तनाशश्चेत्तत्सा निद्रा सुखोपमा || ४९ ||

mṛto'hamidamastīti pratibhaiva cidātmikā | mṛtiratyantanāśaścettatsā nidrā sukhopamā || 49 ||

English

The idea 'I am dead, this exists' is merely a reflection of consciousness. If death means complete annihilation, then it is like sleep, similar to happiness.

हिन्दी

यह विचार 'मैं मर गया, यह अस्तित्व में है' केवल चेतना का प्रतिबिंब है | यदि मृत्यु पूर्ण विनाश है, तो यह नींद की तरह है, सुख की तरह |

50

पुनर्दृश्योपलम्भश्चेन्ननु जीवितमेव तत् | तस्मान्नेहास्ति मरणं तन्नैवेहास्ति जीवितम् || ५० ||

punardṛśyopalambhaścennanu jīvitameva tat | tasmānnehaastimaraṇaṃ tannaivehaastijīvitam || 50 ||

English

If there is again the perception of the visible, then that is indeed life. Therefore, there is no death here, nor is there life.

हिन्दी

यदि फिर से दृश्य का उपलब्धि होता है, तो वह जीवन ही है | इसलिए, यहां न तो मृत्यु है, न ही जीवन |

51

कस्मिंश्चिन्मात्रकचने द्वयं वाप्यस्ति नैव वा | चेतितं द्वयमप्यस्ति नास्ति द्वयमचेतितम् || ५१ ||

kasmiṃścinmātrakacane dvayaṃ vāpyasti naiva vā | cetitaṃ dvayamapyasti nāsti dvayamacetitam || 51 ||

English

In some limited sense, duality may or may not exist | Conscious duality exists, unconscious duality does not exist || 51 ||

हिन्दी

किसी सीमित अर्थ में, द्वैत हो सकता है या नहीं | चेतन द्वैत है, अचेतन द्वैत नहीं है || ५१ ||

52

चेतितं चैकमेवास्ति स्वस्त्यनन्तमतश्चितः | चिन्मात्रव्यतिरेकेण किं नाम वद जीवनम् || ५२ ||

cetitaṃ caikamevāsti svastyānantamataścitaḥ | cinmātravyatirekeṇa kiṃ nāma vada jīvanam || 52 ||

English

Only conscious existence is eternal and blissful | Beyond pure consciousness, what can be called life? || 52 ||

हिन्दी

केवल चेतन अस्तित्व अनंत और आनंदमय है | शुद्ध चेतना से परे, जीवन क्या कहला सकता है? || ५२ ||

53

अदुःखमक्षयत्वात्तदतो दुःखं क्व कस्यचित् | वाच्यं सवाचकं सर्वं यत्र चिद्व्योममात्रकम् || ५३ ||

aduḥkhamakṣayatvāttadato duḥkhaṃ kva kasyacit | vācyaṃ savācakaṃ sarvaṃ yatra cidvyomamātrakam || 53 ||

English

That which is eternal is without sorrow | Where then is sorrow for anyone? | Everything is expressible where there is only the sky of consciousness || 53 ||

हिन्दी

जो अक्षय है वह दुःखरहित है | तो फिर किसी के लिए दुःख कहाँ है? | जहाँ केवल चेतना का आकाश है, वहाँ सब कुछ अभिव्यक्त है || ५३ ||

54

तदन्यत्तदनन्यच्च के ते तत्रैकताद्विते | आवर्तादि यथा तोये शरीरादि तथा परे || ५४ ||

tadanyattadananyacca ke te tatraikatādvite | āvartādi yathā toye śarīrādi tathā pare || 54 ||

English

What are the distinctions and non-distinctions in that unity and duality? | Just as there are waves, etc., in water, so are bodies, etc., in the supreme || 54 ||

हिन्दी

उस एकता और द्वैत में भेद और अभेद क्या हैं? | जैसे पानी में तरंगें होती हैं, वैसे ही परम में शरीर होते हैं || ५४ ||

55

तत्सत्तासंनिवेशात्म कारणानन्यखात्म च | चिद्भानमात्रमव्यग्रं खमेवाप्रतिघं जगत् || ५५ ||

tatsattāsaṃniveśātma kāraṇānanyakhātma ca | cidbhānamātramavyagraṃ khamevāpratighaṃ jagat || 55 ||

English

The essence of that existence is the abode of the cause, which is not different from it | The world is pure consciousness, undisturbed, like the unobstructed sky || 55 ||

हिन्दी

उस अस्तित्व का सार कारण का निवास है, जो उससे भिन्न नहीं है | जगत् शुद्ध चेतना है, अव्यग्र, जैसे अवरुद्ध आकाश || ५५ ||

56

आश्चर्यं सुघनं व्यग्रं द्रव्यं सप्रतिघं स्थितम्तथेते भूतिभूर्नास्ति वर्तमानानुभूतिभूः || ५६ ||

āścaryaṃ sughanaṃ vyagraṃ dravyaṃ sapratighaṃ sthitamtathete bhūtibhūrnāsti vartamānānubhūtibhūḥ || 56 ||

English

The marvelous, dense, active substance, which is with resistance, is not the one who experiences the present. Therefore, it is not the experiencer of the present.

हिन्दी

यह आश्चर्यजनक, घना, सक्रिय द्रव्य, जो प्रतिरोध के साथ है, वर्तमान का अनुभव करने वाला नहीं है। इसलिए, यह वर्तमान का अनुभव करने वाला नहीं है।

57

तत्र भ्रान्त्या पिशाचोऽयं भाति खात्मेति बुध्यताम्यथैतत्खं तथैतत्खमेतत्खमिति खं स्थितम् || ५७ ||

tatra bhrāntyā piśāco'yaṃ bhāti khātmeti budhyatāmyathaitatkhaṃ tathaitatkhametatkhamiti khaṃ sthitam || 57 ||

English

There, due to delusion, this demon appears as if it is the sky. One should understand it as 'this is the sky, this is the sky, this is the sky.' Thus, the sky is established.

हिन्दी

वहाँ, भ्रम के कारण, यह पिशाच आकाश के रूप में प्रकट होता है। इसे 'यह आकाश है, यह आकाश है, यह आकाश है' के रूप में समझना चाहिए। इस प्रकार, आकाश स्थापित होता है।

58

तथेतो भूरितो भूतमितोऽन्यदिति खं परम्यैव चिद्भा जगत्सैव नैकतात्र न च द्विता || ५८ ||

tatheto bhūrito bhūtamito'nyaditi khaṃ paramyaiva cidbhā jagatsaiva naikatātra na ca dvitā || 58 ||

English

Thus, from the abundance of beings, it is said, 'This is different.' The sky is the supreme consciousness itself. The world is the same; there is no oneness here, nor duality.

हिन्दी

इस प्रकार, प्राणियों की अधिकता से, यह कहा जाता है, 'यह अलग है।' आकाश स्वयं परम चेतना है। संसार वही है; यहाँ कोई एकता नहीं है, न ही द्वैत।

59

न च प्रतिघता काचिन्न चाप्रतिघरूपतासर्वमप्रतिघं दृश्यं यथा भूतार्थदर्शिनः || ५९ ||

na ca pratighatā kācinna cāpratigharūpatāsarvamapratighaṃ dṛśyaṃ yathā bhūtārthadarśinaḥ || 59 ||

English

There is no resistance of any kind, nor is there any form without resistance. Everything visible is without resistance, as seen by those who perceive the true nature of things.

हिन्दी

यहाँ किसी प्रकार का कोई प्रतिरोध नहीं है, न ही कोई प्रतिरोध रहित रूप है। जो लोग वास्तविक स्वभाव को देखते हैं, उनके लिए सब कुछ दृश्य प्रतिरोध रहित है।

60

तज्ज्ञतातज्ज्ञते चेह न सती नाप्यसत्स्थितीसत्ये सदसती चैकं काष्ठमौनमतोऽखिलम् || ६० ||

tajjñatātajjñate ceha na satī nāpyasatsthitīsatye sadasatī caikaṃ kāṣṭhamaunamato'khilam || 60 ||

English

If the knowledge of that is known here, it is neither existent nor non-existent. In truth, existence and non-existence are one, the whole is silent.

हिन्दी

अगर उसका ज्ञान यहाँ ज्ञात है, तो यह न तो अस्तित्व में है न ही अनस्तित्व में। सत्य में, अस्तित्व और अनस्तित्व एक हैं, सारा मौन है।

61

यद्दृश्यं ब्रह्मतानन्तं तदेव परमं पदम्| इद सर्वं परं ब्रह्ममात्रमित्येव संस्थितम् || ६१ ||

yaddṛśyaṃ brahmatānantam tadeva paramaṃ padam| id sarvaṃ paraṃ brahmamātramityeva saṃsthitam || 61 ||

English

That which is perceptible is the infinite Brahman, that alone is the supreme state| All this is established as the supreme Brahman alone

हिन्दी

जो दृश्य है, वह अनन्त ब्रह्म है, वही परम पद है| यह सब कुछ परम ब्रह्म के रूप में ही स्थित है || ६१ ||

62

एवं नामैष चिद्धातुः कचत्येवं यदात्मनि| यस्येदं कचनं व्योम्नो रूपमप्रतिघं जगत् || ६२ ||

evaṃ nāmaiṣa ciddhātuḥ kacatyevaṃ yadātmani| yasyedaṃ kacanaṃ vyomno rūpamapratighaṃ jagat || 62 ||

English

Thus, this element of consciousness shines in the self| Whose form is this unobstructed universe, like the sky

हिन्दी

इस प्रकार, यह चेतना का तत्व आत्मा में चमकता है| जिसका यह रूप है, आकाश की तरह अप्रतिहत जगत् || ६२ ||

63

सर्गाद्या मृतजीवानां सर्वत्रैवाङ्गुलेङ्गुले| असंख्याः सन्त्यसंख्यानामदृश्याप्रतिघामिथः || ६३ ||

sargādyā mṛtajīvānāṃ sarvatraivāṅguleṅgule| asaṃkhyāḥ santyasaṃkhyānāmadṛśyāpratighāmithaḥ || 63 ||

English

From creation to death, in every part of the body, there are countless beings| They are invisible and unobstructed among the countless

हिन्दी

सृष्टि से लेकर मृत्यु तक, शरीर के हर अंग में, असंख्य जीव हैं| वे अदृश्य और अप्रतिहत हैं असंख्यों में || ६३ ||

64

अन्योन्यं सिद्धलोकास्ते स्वं यत्र प्राप्य संगताः| परस्परं न पश्यन्ति मिथः प्रोता अपि स्थिताः || ६४ ||

anyonyaṃ siddhalokāste svaṃ yatra prāpya saṅgatāḥ| parasparaṃ na paśyanti mithaḥ protā api sthitāḥ || 64 ||

English

Those perfected beings, having attained their own state, do not see each other| Even though they are interwoven, they remain established in their own state

हिन्दी

वे सिद्ध लोक, जो अपनी अवस्था प्राप्त कर चुके हैं, एक दूसरे को नहीं देखते| भले ही वे आपस में जुड़े हुए हों, वे अपनी अवस्था में ही स्थित रहते हैं || ६४ ||

65

भवत्याकाश एवैषा दृश्यश्रीर्गगनात्मिका| अनन्यदृष्टा चिद्रूपा स्वप्नवत्स्वात्मद्रष्टृका || ६५ ||

bhavatyākāśa evaiṣā dṛśyaśrīrgaganātmikā| ananyadṛṣṭā cidrūpā svapnavatsvātmadrṣṭṛkā || 65 ||

English

This visible splendor becomes like the sky, of the nature of the sky| Seen as non-dual, of the form of consciousness, like a dream seen by the self

हिन्दी

यह दृश्य शोभा आकाश की तरह हो जाती है, आकाश की प्रकृति की| अद्वैत रूप में देखी जाती है, चेतना के रूप में, जैसे स्वप्न आत्मा द्वारा देखा जाता है || ६५ ||

66

एषा हि संपरिज्ञाता तिष्ठत्यपि यथास्थितम् | भामात्ररूपनिर्वाणा निशान्ताऽप्रतिभाकृतिः || ६६ ||

eṣā hi saṃparijñātā tiṣṭhatyapi yathāsthitam | bhāmātrarūpanirvāṇā niśāntā'pratibhākṛtiḥ || 66 ||

English

This is indeed well-known and remains as it is | It is the form of pure light, peaceful, and without any reflection

हिन्दी

यह वास्तव में अच्छी तरह से जाना जाता है और जैसा है वैसा ही रहता है | यह शुद्ध प्रकाश का रूप है, शान्त, और किसी भी प्रतिबिम्ब के बिना

67

शान्ताशेषविशेषात्म यथास्थितमवस्थितम् | सदसद्वा जगज्जालं परिज्ञानेन शाम्यति || ६७ ||

śāntāśeṣaviśeṣātma yathāsthitamavasthitam | sadasadvā jagajjālaṃ parijñānena śāmyati || 67 ||

English

The peaceful, all-encompassing self remains as it is | The web of the world, whether real or unreal, is pacified by knowledge

हिन्दी

शान्त, सभी विशेषताओं वाला स्वयं जैसा है वैसा ही रहता है | सत्य या असत्य, संसार का जाल ज्ञान से शान्त हो जाता है

68

यथाब्धिजलबिन्दूनां क्षणविश्लेषसंगमम् | चिदणूनां तथा ब्रह्म वारिधौ स्फुरतां मिथः || ६८ ||

yathābdhijalabindūnāṃ kṣaṇaviśleṣasaṃgamam | cidaṇūnāṃ tathā brahma vāridhau sphuratāṃ mithaḥ || 68 ||

English

Just as the drops of ocean water merge and separate in an instant | Similarly, the particles of consciousness in Brahman pulsate together in the ocean

हिन्दी

जैसे समुद्र की बूँदें एक क्षण में मिलती और अलग होती हैं | उसी प्रकार, ब्रह्म में चेतना के कण समुद्र में साथ-साथ स्फुरित होते हैं

69

स्वप्नवद्भाति सर्गश्रीः सर्गादौ चिन्नभोमयी | अतः सर्वमिदं ब्रह्म शान्तमित्युपपद्यते || ६९ ||

svapnavadbhāti sargaśrīḥ sargādau cinnabhomayī | ataḥ sarvamidaṃ brahma śāntamityupapadyate || 69 ||

English

The glory of creation appears like a dream | Initially, it is made of the sky of consciousness | Therefore, all this is Brahman, peaceful

हिन्दी

सृष्टि की शोभा स्वप्न की तरह प्रकट होती है | पहले, यह चेतना के आकाश से बनी होती है | इसलिए, यह सब ब्रह्म है, शान्त

70

दृष्टान्यनन्तविभवानि मया जगन्ति भुक्तानि कार्यपरिणामविजृम्भितानि | भ्रान्ता दिशो दश बहूनि युगानि यावज्ज्ञानादृते क्षयमुपैति न दृश्यदोषः || ७० ||

dṛṣṭānyanantavibhavāni mayā jaganti bhuktāni kāryapariṇāmavijṛmbhitāni | bhrāntā diśo daśa bahūni yugāni yāvajjñānādṛte kṣayamupaiti na dṛśyadoṣaḥ || 70 ||

English

I have seen countless riches in the world, enjoyed them, and they have arisen from the transformation of actions | The confused directions, many ages, as long as there is no knowledge, do not perish, there is no fault in seeing

हिन्दी

मैंने संसार में अनन्त सम्पदाएँ देखी हैं, उन्हें भोगा है, और वे कर्मों के परिणाम से उत्पन्न हुई हैं | भ्रमित दिशाएँ, बहुत से युग, जब तक ज्ञान नहीं है, नष्ट नहीं होते, देखने में कोई दोष नहीं है

← Chapter 158Chapter 160 →