Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 155 — 56 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

अग्निरुवाच इत्याकर्ण्याथ स व्याधस्तदा तस्मिन्वनान्तरे आसीच्चित्रकृताकार इव विस्मयमन्थरः || १ ||

agniruvāca ityākarṇyātha sa vyādhas tadā tasminvanāntare āsīccitrakṛtākāra iva vismayamantharaḥ || 1 ||

English

Agni said, having heard this, then that hunter at that time in that forest appeared like a wonderfully created form, full of amazement.

हिन्दी

अग्नि ने कहा, इसे सुनकर, फिर उस शिकारी ने उस समय उस जंगल में एक चमत्कारिक रूप में प्रकट हुआ, आश्चर्य से भरा हुआ।

2

न विशश्राम चेतोऽस्य स्वाभ्यासेन विना पदे आसीदुद्भ्रान्त इव स प्रोह्यमान इवार्णवे || २ ||

na viśaśrāma cetorasya svābhyāsena vinā pade āsīdudbhrānta iva sa prohyamāna ivārṇave || 2 ||

English

His mind did not find rest without the practice of his own path, he appeared disturbed as if being tossed about in the ocean.

हिन्दी

उसका मन अपने मार्ग के अभ्यास के बिना विश्राम नहीं पा सका, वह ऐसा लग रहा था जैसे समुद्र में उलट-पुलट कर रहा हो।

3

आरूढ इव वा चक्रे चक्रेण तपसा हृतः नक्रेणेव समाक्रान्तः पराक्रमविवर्जितः || ३ ||

ārūḍha iva vā cakre cakreṇa tapasā hṛtaḥ nakreṇeva samākrāntaḥ parākramavivarjitaḥ || 3 ||

English

He seemed to be mounted on a wheel, carried away by the wheel of penance, overpowered by a crocodile, devoid of valor.

हिन्दी

वह एक पहिये पर सवार होने जैसा लग रहा था, तप के पहिये से उठाया गया, एक मगरमच्छ द्वारा पराजित हो गया, साहस से रहित।

4

किमेतत्स्यादुतान्यत्स्यान्निर्वाणमिति संशयात् नाध्यगच्छदसौ शान्तिं मूर्खो यौवनवानिव || ४ ||

kimetatsyādutānyatsyānnirvāṇamiti saṃśayāt nādhyagacchadasau śāntiṃ mūrkho yauvanavāniva || 4 ||

English

Due to doubt whether this would be or something else would be liberation, he did not attain peace, like a foolish youth.

हिन्दी

संदेह के कारण कि यह होगा या कुछ और होगा मुक्ति, वह शांति नहीं पा सका, जैसे एक मूर्ख युवक।

5

अविद्याकृतमेवेदं दृश्यमित्येव चिन्तयन् अविद्या जगदित्येषा नायाति निपुणं हृदि || ५ ||

avidyākṛtamevedaṃ dṛśyamityeva cintayan avidyā jagadityeṣā nāyāti nipuṇaṃ hṛdi || 5 ||

English

Thinking that this visible world is indeed created by ignorance, this ignorance is the world, it does not come clearly to the heart.

हिन्दी

सोचते हुए कि यह दृश्य जगत वास्तव में अज्ञान द्वारा बना है, यह अज्ञान ही जगत है, यह हृदय में स्पष्ट नहीं आता।

6

कियदन्तमिदं दृश्यं स्यात्पश्याम्येतदादितः | दूरतोर्ध्वप्रमाणेन तपोलब्धशरीरकः || ६ ||

kiyadantamidaṃ dṛśyaṃ syātpasyāmyetadāditaḥ | dūrator dhvapramāṇena tapolabdhaśarīrakaḥ || 6 ||

English

How far does this visible world extend? I see it from the beginning | With the measure of height and distance, having a body obtained through penance

हिन्दी

यह दृश्य जगत कितना दूर तक फैला हुआ है? मैं इसे शुरू से देखता हूँ | ऊँचाई और दूरी के माप के साथ, तपस्या से प्राप्त शरीर वाला

7

भावाभावात्मनो नित्यमस्यान्ते स्थीयते सुखम् | तस्मादाकाशमप्यस्ति यत्र नो तत्र याम्यहम् || ७ ||

bhāvābhāvātmano nityamasya ante sthīyate sukham | tasmādākāśamapyasti yatra no tatra yāmyaham || 7 ||

English

The eternal nature of existence and non-existence remains in bliss at the end | Therefore, there is also space where I do not go

हिन्दी

अस्तित्व और अनस्तित्व की नित्य प्रकृति अंत में आनंद में रहती है | इसलिए, वहाँ भी स्थान है जहाँ मैं नहीं जाता

8

इति निर्णीय हृदये मूर्ख एव बभूव सः | गतं तादृशमप्युक्तं विनाभ्यासेन भस्मनि || ८ ||

iti nirṇīya hṛdaye mūrkha eva babhūva saḥ | gataṃ tādṛśamapyuktaṃ vinābhyāsena bhasmani || 8 ||

English

Having thus resolved in his heart, he indeed became a fool | Such a state was said to have been reached without practice, turning to ashes

हिन्दी

ऐसा निर्णय लेकर हृदय में, वह एक मूर्ख ही बन गया | ऐसी स्थिति कही गई जो अभ्यास के बिना प्राप्त हुई, राख में बदल गई

9

ततस्ततः प्रभृत्येव तेनैव मुनिभिः सह | लुब्धकत्वं परित्यज्य तपश्चरितुमुद्यतः || ९ ||

tatastataḥ prabhṛtyeva tenaiva munibhiḥ saha | lubdhakatvaṃ parityajya tapascaritumudyataḥ || 9 ||

English

From then on, with those very sages, giving up greed, he was eager to perform penance

हिन्दी

तब से, उन्हीं ऋषियों के साथ, लोभ को त्यागकर, वह तपस्या करने के लिए उत्सुक था

10

तस्मिञ्जगति तैर्भावैस्तैः समं निवसन्सदा | बहून्यब्दसहस्राणि चकार सुमहत्तपः || १० ||

tasmiñjagati tairbhāvais taiḥ samaṃ nivasansadā | bahūnyabdasahasrāṇi cakāra sumahattapaḥ || 10 ||

English

In that world, always dwelling with those beings, he performed great penance for many thousands of years

हिन्दी

उस जगत में, हमेशा उन प्राणियों के साथ रहकर, उसने हजारों वर्षों तक महान तपस्या की

11

तपः कुर्वन्कदाचित्स पुनः पप्रच्छ तं मुनिम् | कदा स्यादात्मविश्रान्तिर्ममेत्याह मुनिस्ततः || ११ ||

tapaḥ kurvankadācitsa punaḥ papraccha taṃ munim | kadā syādātmaviśrāntirmametyāha munistataḥ || 11 ||

English

Once, while performing austerities, he again asked the sage, 'When will I attain self-realization?' The sage then said:

हिन्दी

एक बार तपस्या करते हुए उसने फिर से मुनि से पूछा, 'मेरा आत्म-विश्रांति कब होगा?' तब मुनि ने कहा:

12

मुनिरुवाच | ज्ञानं तदुपदिष्टं ते जीर्णदार्वल्पकाग्निवत् | संस्थितं हृदये किंतु दाह्यमाक्रम्य नोचितम् || १२ ||

muniruvāca | jñānaṃ tadupadiṣṭaṃ te jīrṇadārv alpakāgnivat | saṃsthitaṃ hṛdaye kiṃtu dāhyamākramya nocitam || 12 ||

English

The sage said: The knowledge that has been imparted to you is like a small fire in old wood. It resides in your heart, but it is not yet capable of burning.

हिन्दी

मुनि ने कहा: जो ज्ञान तुम्हें दिया गया है, वह पुरानी लकड़ी में छोटे आग की तरह है। यह तुम्हारे हृदय में रहता है, पर यह अभी जलाने के लिए सक्षम नहीं है।

13

नाभ्यासेन विना ज्ञाने शिवे विश्रान्तवानसि | अभ्यासेन तु कालेन भृशं विश्रान्तिमेष्यसि || १३ ||

nābhyāsena vinā jñāne śive viśrāntavānasi | abhyāsena tu kālena bhṛśaṃ viśrāntimeṣyasi || 13 ||

English

Without practice, you will not attain peace in knowledge. But with practice over time, you will surely attain great peace.

हिन्दी

अभ्यास के बिना, तुम ज्ञान में शांति नहीं पाओगे। लेकिन अभ्यास के साथ, समय के साथ, तुम निश्चित रूप से बड़ी शांति पाओगे।

14

भविष्यदिदमात्मीयमथाकर्णय निर्णयम् | मम वर्णयतः कर्णभूषणं भूतलाद्भुतम् || १४ ||

bhaviṣyadidamātmīyamathākaraṇya nirṇayam | mama varṇayataḥ karṇabhūṣaṇaṃ bhūtalādbhutam || 14 ||

English

Listen to this future account of mine and decide. I will describe an amazing ornament for the ears from the earth.

हिन्दी

मेरे इस भविष्य के वर्णन को सुनो और निर्णय करो। मैं पृथ्वी से एक अद्भुत कानों का आभूषण बताऊँगा।

15

संस्तुतानवबुद्धात्मा ज्ञानसारतयानया | दोलायमानसंवित्त्वं न मूर्खो न च पण्डितः || १५ ||

saṃstutānavabuddhātmā jñānasāratayānayā | dolāyamānasamvittvaṃ na mūrkho na ca paṇḍitaḥ || 15 ||

English

Praised by the wise, this essence of knowledge is not understood by fools nor by scholars. It oscillates between ignorance and wisdom.

हिन्दी

बुद्धिमानों द्वारा प्रशंसित, यह ज्ञान का सार न तो मूर्खों द्वारा समझा जाता है न ही विद्वानों द्वारा। यह अज्ञान और ज्ञान के बीच झूलता है।

16

अविद्यारूपमाभोगि किंप्रमाणमिदं जगत्स्यादित्यात्मविकल्पेन तपस्त्वं कर्तुमुद्यतः || १६ ||

avidyārūpamābhogi kiṃpramāṇamidaṃ jagatsyādityātmavikalpena tapastvaṃ kartumudyataḥ || 16 ||

English

O enjoyer of the form of ignorance, how can this world be measured? Thus, you are determined to perform austerities with the notion of the self as the sun.

हिन्दी

हे अज्ञान रूप के भोगी, यह जगत कैसे मापा जा सकता है? इसलिए, आप सूर्य के रूप में आत्मा के विचार से तपस्या करने के लिए उद्यत हैं।

17

इत्थं तपस्त्वया घोरं कार्यं युगशतं पृथुपरमेष्ठी ततस्तुष्टस्त्वामुपैष्यति सामरः || १७ ||

itthaṃ tapastvayā ghoraṃ kāryaṃ yugaśataṃ pṛthuparameṣṭhī tatastuṣṭastvāmupaiṣyati sāmaraḥ || 17 ||

English

Thus, you should perform this terrible austerity for a hundred yugas. O Pṛthu, the supreme lord, being pleased with that, will come to you along with the immortals.

हिन्दी

इसलिए, आपको यह भयानक तपस्या सौ युगों तक करनी चाहिए। हे पृथु, परमेश्वर, इससे प्रसन्न होकर, अमरों के साथ आपके पास आएंगे।

18

मार्गयिष्यसि तस्य त्वं वरदस्य वरैदमुद्दामदौरात्म्यान्निजं संदेहसंशयम || १८ ||

mārgayiṣyasi tasya tvaṃ varadasya varaidamuddāmadaurātmyānnijaṃ saṃdehasaṃśayam || 18 ||

English

You will seek the boon of that boon-giver, and from the arrogance of self-pity, you will dispel your own doubts and uncertainties.

हिन्दी

आप उस वरदाता के वर की खोज करेंगे, और आत्म-दया के अभिमान से, आप अपने संदेह और अनिश्चितता को दूर करेंगे।

19

देवायं दृश्यरूपेऽस्मिन्दृष्टेऽविद्याभ्रमे सतिक्वचिदादर्शवन्नास्ति प्रतिबिम्बमलोज्झितः || १९ ||

devāyaṃ dṛśyarūpe'smindṛṣṭe'vidyābhrame satikvacidādarśavannāsti pratibimbamalojjhitaḥ || 19 ||

English

In this visible form, which is seen as the illusion of ignorance, there is no reflection without the mirror of consciousness.

हिन्दी

इस दृश्य रूप में, जो अज्ञान के भ्रम के रूप में देखा जाता है, चेतना के दर्पण के बिना कोई प्रतिबिम्ब नहीं है।

20

चिद्व्योमदर्पणस्यास्य परमाण्वाकृतेरपिअन्तस्थस्यैव वा यत्र तत्रेदं प्रतिबिम्बति || २० ||

cidvyomadarpaṇasyāsya paramāṇvākṛterapiantasthasyaiva vā yatra tatredaṃ pratibimbati || 20 ||

English

In the mirror of the sky of consciousness, even in the smallest atom, or in the innermost being, this reflection appears.

हिन्दी

चेतना के आकाश के दर्पण में, सबसे छोटे अणु में भी, या अंतर्मन में, यह प्रतिबिम्ब दिखाई देता है।

21

तस्मात्कियदनन्तं स्यादिदं दृश्यमनर्थकृत् | तस्य पारे कियद्वा स्यादाकाशं दृश्यमेव तत् || २१ ||

tasmātkiyadanantaṃ syādidam dṛśyamanarthakṛt | tasya pāre kiyadvā syādākāśaṃ dṛśyameva tat || 21 ||

English

Therefore, how much of this visible universe is useless? Beyond that, how much of the visible space exists?

हिन्दी

इसलिए, इस दृश्य ब्रह्मांड का कितना हिस्सा बेकार है? उसके पार, कितना दृश्य आकाश है?

22

एवमर्थमहं ज्ञातुमिमं संप्रार्थये वरम् | श्रृणु देवेश्वराविघ्नं तथैवाशु प्रयच्छ मे || २२ ||

evamarthamahaṃ jñātumimaṃ saṃprārthaye varam | śṛṇu deveśvarāvighnaṃ tathaivāśu prayaccha me || 22 ||

English

Thus, I desire to know the meaning of this. I beg for this boon. Listen, O Lord, without obstacles, and grant me this quickly.

हिन्दी

इस प्रकार, मैं इसका अर्थ जानना चाहता हूँ। मैं इस वरदान के लिए प्रार्थना करता हूँ। हे देवेश्वर, बाधा के बिना सुनो और मुझे शीघ्र ही यह दो।

23

इयं स्वच्छन्दमृत्युर्मे नीरोगाऽस्तु तनुश्चिरम् | गारुडेन च वेगेन संयुता व्योमगामिनी || २३ ||

iyaṃ svacchandamṛtyurmē nīrogā'stu tanuściram | gāruḍena ca vēgēna saṃyutā vyōmagāminī || 23 ||

English

May my death be at my own will, may my body be free from disease and long-lived. May it be endowed with the speed of Garuda and move through the sky.

हिन्दी

मेरी मृत्यु मेरी इच्छा से हो, मेरा शरीर रोगमुक्त और दीर्घायु हो। यह गरुड की गति से युक्त हो और आकाश में चले।

24

प्रतिनाडीकमेषा तु वृद्धिं गच्छतु योजनम् | क्रमेण जगतो बाह्ये भवत्वाकाशरूपिणी || २४ ||

pratināḍīkamēṣā tu vṛddhiṃ gacchatu yōjanam | krameṇa jagato bāhyē bhavatvākāśarūpiṇī || 24 ||

English

May this arrow increase by a yojana every moment. Gradually, may it become the form of space beyond the world.

हिन्दी

यह बाण हर पल एक योजन बढ़े। धीरे-धीरे, यह विश्व के पार आकाश का रूप धारण करे।

25

साकाशस्यास्य दृश्यस्य लभेय परमेश्वर | अन्तमित्थमनन्तस्य परमोऽस्त्विति मे वरः || २५ ||

sākāśasyāsya dṛśyasya labheya parameśvara | antamitthamanantasya paramo'stviti me varaḥ || 25 ||

English

O Supreme Lord, may I attain the end of this visible space. May this be my ultimate boon.

हिन्दी

हे परमेश्वर, मुझे इस दृश्य आकाश का अंत प्राप्त हो। यह मेरा परम वरदान हो।

26

इति साधो त्वया प्रोक्ते देवदेवो वरं प्रभुः | एवमस्तु तवेत्युक्त्वा यास्यत्यन्तर्धिमीश्वरः || २६ ||

iti sādho tvayā prokte devadevo varaṃ prabhuḥ | evamastu tavetyuktvā yāsyatyantardhimīśvaraḥ || 26 ||

English

Thus, O virtuous one, having been addressed by you, the Lord of the gods, the supreme Lord, will say 'So be it' and will disappear.

हिन्दी

इस प्रकार, हे साधु, तुम्हारे द्वारा कहे जाने पर, देवों के देव, प्रभु वर कहेंगे 'ऐसा ही हो' और अन्तर्धान हो जाएँगे।

27

गते तस्मिन्महादेवे देवैः सह दिवस्पतौ | तपसा ते कृशो देहश्चन्द्रकान्तिर्भविष्यति || २७ ||

gate tasminmahādeve devaiḥ saha divaspatau | tapasā te kṛśo dehaścandrakāntirbhaviṣyati || 27 ||

English

When the great Lord departs along with the gods to the lord of the day, by penance, his body will become emaciated and will shine like the moon.

हिन्दी

जब महादेव देवों के साथ दिन के स्वामी के पास चले जाएँगे, तब तपस्या से उनका शरीर दुबला हो जाएगा और चन्द्रमा की तरह चमकेगा।

28

मामापृच्छन्नमस्कृत्य तस्मिन्नेव क्षणे ततः | प्लुतिमेष्यति स व्योम्नि चित्तस्थार्थदिदृक्षया || २८ ||

māmāpṛcchannamaskṛtya tasminneva kṣaṇe tataḥ | plutimeṣyati sa vyomni cittasthārthadidṛkṣayā || 28 ||

English

Having asked me with reverence at that very moment, he will then leap into the sky with the desire to see the object of his mind.

हिन्दी

उसी क्षण मुझसे प्रश्न करके और प्रणाम करके, वह आकाश में उछलेगा, अपने मन के विषय को देखने की इच्छा से।

29

द्वितीय इव शीतांशुर्द्वितीय इव भास्करः | द्वितीय इव वौर्वाग्निश्चन्द्रार्कस्पर्धयोत्थितः || २९ ||

dvitīya iva śītāṃśurdvitīya iva bhāskaraḥ | dvitīya iva vaurvāgniścandrārkaspardhayotthitaḥ || 29 ||

English

Like a second moon, like a second sun, like a second fire of Varuna, he will rise, rivaling the moon and the sun.

हिन्दी

दूसरे चन्द्रमा की तरह, दूसरे सूर्य की तरह, दूसरे वरुण के अग्नि की तरह, वह चन्द्रमा और सूर्य के समान उठेगा।

30

ततो गरुडवेगेन दृश्यस्य नभसस्तथा | अन्तं प्राप्तुं वहन्वेगाज्जगतः सरितामिव || ३० ||

tato garuḍavegena dṛśyasya nabhasastathā | antaṃ prāptuṃ vahanvegājjagataḥ saritāmiva || 30 ||

English

Then, with the speed of Garuda, he will be visible in the sky, carrying the speed to reach the end of the world like rivers.

हिन्दी

तब, गरुड की गति से, वह आकाश में दिखाई देगा, दुनिया के अन्त तक पहुँचने की गति को लेकर, नदियों की तरह।

31

जगतोन्ते ततोऽजस्रं ततो वर्धिष्यते वपुः | कल्पान्तमत्तार्णववन्निष्पाराम्बरपूरणम् || ३१ ||

jagatonte tato'jasraṃ tato vardhiṣyate vapuḥ | kalpāntamattārṇavavanniṣpārāmbarapūraṇam || 31 ||

English

At the end of the universe, then continuously, then the body will grow | Like the ocean at the end of the kalpa, filling the sky without limits.

हिन्दी

ब्रह्मांड के अंत में, फिर लगातार, फिर शरीर बढ़ेगा | कल्प के अंत में समुद्र की तरह, सीमा रहित आकाश को भरता हुआ।

32

द्रक्ष्यस्यथ महाव्योन्नि वर्धमानो बृहद्वपुः | सर्गान्निरर्गलाधारनिरन्तगगनक्रमात् || ३२ ||

drakṣyasyatha mahāvyonni vardhamāno bṛhadvapuḥ | sargān nirargalādhāranirantagaganakramāt || 32 ||

English

Then you will see the great womb, growing with a vast body | From the creation, with an unobstructed base, endless sky in sequence.

हिन्दी

फिर आप महान गर्भ देखेंगे, जो विशाल शरीर के साथ बढ़ रहा है | सृष्टि से, अवरोध रहित आधार, अनंत आकाश की क्रमशः।

33

परमार्थमहाकाशशून्यतावातचक्रकान् | स्वभावद्रवतोद्देशाच्चिदर्णवतरङ्गकान् || ३३ ||

paramārthamahākāśaśūnyatāvātacakrakān | svabhāvadravatoddeśāccidarṇavataraṅgakān || 33 ||

English

The ultimate reality, the great void of space, the wind wheel | From the nature of the flow, the waves of the ocean of consciousness.

हिन्दी

परम सत्य, महान अंतरिक्ष की शून्यता, वायु चक्र | प्रवाह के स्वभाव से, चेतना के समुद्र की लहरें।

34

संविद्धने यथा स्वप्ने पुराद्या भान्ति खात्मकाः | तथा तदा तवैष्यन्ति सर्गवर्गा निरर्गलाः || ३४ ||

saṃviddhane yathā svapne purādyā bhānti khātmakāḥ | tathā tadā tavaeiṣyanti sargavargā nirargalāḥ || 34 ||

English

In the state of consciousness, as in a dream, the ancient ones appear as space-like | Similarly, then, the groups of creation will come to you, unobstructed.

हिन्दी

चेतना की अवस्था में, जैसे स्वप्न में, प्राचीन अंतरिक्ष के समान प्रकट होते हैं | उसी प्रकार, तब, सृष्टि के समूह आपके पास आएंगे, अवरोध रहित।

35

विस्फुरन्ति महाव्योम्नि पर्णौघाः क्षुभितानिलैः | तथा सर्गाननन्तांस्त्वं द्रक्ष्यस्यक्षीणनिश्चयः || ३५ ||

visphuranti mahāvyomni parṇaughāḥ kṣubhitānilaiḥ | tathā sargānanantāṃstvaṃ drakṣyasyakṣīṇaniścayaḥ || 35 ||

English

They shine in the great sky, clusters of leaves stirred by the agitated wind | Similarly, you will see the endless creations, with unwavering certainty.

हिन्दी

वे महान आकाश में चमकते हैं, वायु द्वारा उत्तेजित पत्तों के झुंड | उसी प्रकार, आप अनंत सृष्टियों को अडिग निश्चय के साथ देखेंगे।

36

सभासत्येक्षणरुचां यथा जालं सदप्यसत्| जगदात्म तथाकाशसंविदां खे सदप्यसत् || ३६ ||

sabhāsatyekṣaṇarucāṃ yathā jālaṃ sadapyasat| jagadātma tathākāśasaṃvidāṃ khe sadapyasat || 36 ||

English

Just as the illusory web of perception appears real yet unreal, so too the world and the self appear real yet unreal in the space of consciousness.

हिन्दी

जैसे दृष्टि का जाल सत्य और असत्य दोनों लगता है, वैसे ही जगत और आत्मा चेतना के आकाश में सत्य और असत्य दोनों लगते हैं।

37

सर्वोर्वीजनदृष्टानां लग्नानामिन्दुमण्डले| यादृग्जालं जगत्तादृक्स्थितेऽनन्यत्वमात्मनः || ३७ ||

sarvorvījanadṛṣṭānāṃ lagnānāmindumaṇḍale| yādṛgjālaṃ jagattādṛksthite'nanyatvamātmanaḥ || 37 ||

English

Just as the reflection of all objects seen in the moon's orb appears as a web, so too the world appears as a web in the non-dual state of the self.

हिन्दी

जैसे चंद्रमंडल में देखे गए सभी वस्तुओं का प्रतिबिंब एक जाल की तरह लगता है, वैसे ही जगत आत्मा की अद्वैत स्थिति में एक जाल की तरह लगता है।

38

पुनः सर्गः पुनर्व्योम पुनः सर्गः पुनर्नभः| इत्येवं पश्यतस्तेऽत्र दीर्घकालः प्रयास्यति || ३८ ||

punaḥ sargaḥ punarvyoma punaḥ sargaḥ punarnabhaḥ| ityevaṃ paśyataste'tra dīrghakālaḥ prayāsyati || 38 ||

English

Again creation, again space, again creation, again sky. Thus, for one who sees in this way, a long time will pass.

हिन्दी

फिर से सृष्टि, फिर से आकाश, फिर से सृष्टि, फिर से आकाश। इस प्रकार, जो इस तरह देखता है, उसके लिए एक लंबा समय बीतेगा।

39

अथ दीर्घेण कालेन प्रस्फुरन्सर्गपर्णके| उद्वेगमेष्यसि व्योम्नि महामहिमनि स्वयम् || ३९ ||

atha dīrgheṇa kālena prasphuransargaparṇake| udvegameṣyasi vyomni mahāmahimani svayam || 39 ||

English

Then, after a long time, trembling in the cycle of creation, you will experience agitation in the vast expanse of the sky.

हिन्दी

फिर, लंबे समय के बाद, सृष्टि के चक्र में कांपते हुए, आप विशाल आकाश में उद्वेग अनुभव करेंगे।

40

उद्वेगमेष्यसि ततस्तपसोऽनुभवत्फलम्| निर्देक्ष्यसि तदा देहमनन्ताम्बरपूरकम् || ४० ||

udvegameṣyasi tatastapaso'nubhavatphalam| nirdekṣyasi tadā dehamanantāmbarapūrakam || 40 ||

English

Then, experiencing agitation, you will perceive the fruit of your austerity. At that time, you will see the body filled with the infinite sky.

हिन्दी

फिर, उद्वेग अनुभव करते हुए, आप अपनी तपस्या का फल देखेंगे। उस समय, आप अनंत आकाश से भरे हुए शरीर को देखेंगे।

41

किमिदं कुशरीरं मे भारभूतमिव स्थितम् | मेर्वादिभूभृतां लक्षमपि यस्मिंस्तृणायते || ४१ ||

kimidaṃ kuśarīraṃ me bhārabhūtamiva sthitam | mervādibhūbhṛtāṃ lakṣamapi yasmiṃstṛṇāyate || 41 ||

English

Why does this weak body of mine seem like a burden? Even the mountains and other earth-bearers rest upon it.

हिन्दी

यह मेरा कमजोर शरीर क्यों बोझ जैसा लगता है? यहां तक कि पर्वत और अन्य पृथ्वी धारक भी इस पर विश्राम करते हैं।

42

देहो ममाप्रमाणोऽयं व्याप्तं व्योम मयाखिलम्पूरयामि खमद्यापि भावि नैवोपगम्यते || ४२ ||

deho mamāpramāṇo'yaṃ vyāptaṃ vyoma mayākhilampūrayāmi khamadyāpi bhāvi naivopagamyate || 42 ||

English

This body of mine is immeasurable; I pervade the entire sky and fill it. Yet, even the sky is not attainable.

हिन्दी

यह मेरा शरीर अपरिमेय है; मैं पूरे आकाश को व्याप्त करता हूँ और उसे भरता हूँ। फिर भी, आकाश भी प्राप्त नहीं होता।

43

अविद्या बत घोरेयमनन्ता च प्रमीयते | मीयते न च केनापि ब्रह्मज्ञानं समं विना || ४३ ||

avidyā bata ghoreyamanantā ca pramīyate | mīyate na ca kenāpi brahmajñānaṃ samaṃ vinā || 43 ||

English

Indeed, this ignorance is terrible and endless, and it is measured. It cannot be measured by anyone without the knowledge of Brahman.

हिन्दी

वास्तव में, यह अज्ञान भयानक और अनंत है, और यह मापा जाता है। ब्रह्मज्ञान के बिना किसी भी व्यक्ति द्वारा यह मापा नहीं जा सकता।

44

तमिमं संत्यजाम्येव देहमाविवृतान्तरम् | नानेन किंचिदाप्नोमि साधुसच्छास्त्रसंगमम् || ४४ ||

tamimaṃ saṃtyajāmyeva dehamāvivṛtāntaram | nānena kiṃcidāpnomi sādhusacchāstrasaṃgamam || 44 ||

English

I will indeed abandon this body, which is devoid of inner knowledge. I do not gain anything good from it, nor the association with good scriptures.

हिन्दी

मैं इस शरीर को छोड़ दूंगा, जो आंतरिक ज्ञान से रहित है। मैं इससे कोई अच्छा लाभ नहीं पाता, न ही अच्छे शास्त्रों का संगम।

45

अनन्तापारपर्यन्तं निरालम्बाम्बरास्पदम् | किं नामेदं शरीरं मे सुदुष्प्रापार्थसंगमम् || ४५ ||

anantāpāraparyantaṃ nirālambāmbarāspadam | kiṃ nāmedaṃ śarīraṃ me sudurṣprāpārthasaṃgamam || 45 ||

English

What is this body of mine, which is endless, boundless, and the abode of the sky? It is very difficult to attain the union with the meaning.

हिन्दी

यह मेरा शरीर क्या है, जो अनंत, असीम और आकाश का आश्रय है? यह अर्थ के संगम को प्राप्त करना बहुत कठिन है।

46

इति संचिन्त्य तं देहं धारणां प्राणरेचनीम् | कृत्वा त्यक्ष्यसि संभुक्तात्फलाच्छुष्कं यथा खगः || ४६ ||

iti saṃcintya taṃ dehaṃ dhāraṇāṃ prāṇarecanīm | kṛtvā tyakṣyasi saṃbhuktātphalācchuṣkaṃ yathā khagaḥ || 46 ||

English

Thus, having considered this body, holding the breath, you will abandon it like a bird leaves a fruitless tree.

हिन्दी

इस प्रकार इस शरीर को सोचकर, प्राण को रोककर, आप इसे छोड़ देंगे जैसे पक्षी फलरहित वृक्ष को छोड़ देता है।

47

कृत्वा देहपरित्यागं जीवः प्राणसमन्वितः | व्योम्नि स्थास्यति ते तस्मिन्वातात्सूक्ष्मोऽपि वातवत् || ४७ ||

kṛtvā dehaparityāgaṃ jīvaḥ prāṇasamanvitaḥ | vyomni sthāsyati te tasminvātātsūkṣmo'pi vātavat || 47 ||

English

Having abandoned the body, the soul, endowed with life-breath, will reside in the sky, subtle like the wind.

हिन्दी

शरीर को छोड़ने के बाद, प्राण से युक्त आत्मा आकाश में रहेगी, हवा की तरह सूक्ष्म।

48

छिन्नपक्षो महामेरुरिव देहः पतिष्यति | तत्र भूलोकशैलादि सर्वं चूर्णीकरिष्यति || ४८ ||

chinnapakṣo mahāmeruriva dehaḥ patiṣyati | tatra bhūlokasailādi sarvaṃ cūrṇīkariṣyati || 48 ||

English

The body will fall like Mount Meru with its wings cut off, and there it will pulverize everything, including the mountains of the earth.

हिन्दी

शरीर पंख कटे हुए मेरु पर्वत की तरह गिरेगा, और वहाँ यह पृथ्वी के पर्वतों सहित सब कुछ को चूर्ण कर देगा।

49

शुष्का भगवती देहं तत्तदा भक्षयिष्यति | समातृमण्डला तेन निर्दोषा भूर्भविष्यति || ४९ ||

śuṣkā bhagavatī dehaṃ tattadā bhakṣayiṣyati | samātṛmaṇḍalā tena nirdoṣā bhūrbhaviṣyati || 49 ||

English

At that time, the dry goddess will consume the body, and by that, the circle of mothers will become flawless.

हिन्दी

उस समय, सूखी देवी शरीर को खा जाएगी, और उससे मातृ मण्डल दोषरहित हो जाएगा।

50

इत्यात्मोदन्तमखिलं श्रुतवानसि सुव्रत | तपस्तालीवने कृत्वा यथेच्छसि तथा कुरु || ५० ||

ityātmoudantamakhilaṃ śrutavānasi suvrata | tapastālīvane kṛtvā yathecchasi tathā kuru || 50 ||

English

Thus, you have heard the entire account of the self. Having performed penance in the Tali forest, do as you wish.

हिन्दी

इस प्रकार, आपने आत्मा का पूरा वर्णन सुना है। ताली वन में तपस्या करके, जैसे आप चाहें वैसा करें।

51

अहो नु भगवन्दुःखं परिभोक्तव्यमक्षयम् | मया व्यर्थमनर्थाय यदर्थेन दुरर्थितम् || ५१ ||

aho nu bhagavanduḥkhaṃ paribhoktavyamakṣayam | mayā vyarthamanarthāya yadarthena durarthitam || 51 ||

English

Alas, O Lord, I have to endure endless suffering! I have acted in vain for a worthless cause, and thus I am in a miserable state.

हिन्दी

हाय, हे भगवन्, मुझे अनंत दुःख सहना पड़ रहा है! मैंने व्यर्थ के लिए एक निरर्थक कारण से काम किया है, और इसलिए मैं दुःखी हूँ।

52

विद्यते किं विभो काचिद्युक्तिः सैषा स्थितिर्वर | अन्यथा भवितव्योऽर्थो यदि नास्ति तदुच्यताम् || ५२ ||

vidyate kiṃ vibho kācidyuktiḥ saiṣā sthitirvara | anyathā bhavitavyo'rtho yadi nāsti taducyatām || 52 ||

English

Is there any logic or reason for this situation, O Lord? If there is none, then tell me how things should be otherwise.

हिन्दी

क्या इस स्थिति के लिए कोई तर्क या कारण है, हे भगवन्? यदि कोई नहीं है, तो बताएँ कि चीजें कैसे होनी चाहिए।

53

अवश्यंभवितव्योऽर्थो न कदाचन केनचित् | विधातुमन्यथा शक्यस्तन्न क्षरति यत्नतः || ५३ ||

avaśyaṃbhavitavyo'rtho na kadācana kenacit | vidhātumanyathā śakyastanna kṣarati yatnataḥ || 53 ||

English

What must happen will inevitably occur; it cannot be changed by anyone at any time. It is not possible to alter it through any effort.

हिन्दी

जो होना है वह अवश्य होगा; इसे किसी भी समय किसी भी व्यक्ति द्वारा नहीं बदला जा सकता। किसी भी प्रयास से इसे बदलना संभव नहीं है।

54

वामावामशिरःपादविपर्ययविधौ यथा | पुंसो न विद्यते शक्तिस्तथा भाव्यन्यथास्थितौ || ५४ ||

vāmāvāmaśiraḥpādaviparyayavidhau yathā | puṃso na vidyate śaktistathā bhāvya nyathāsthitau || 54 ||

English

Just as it is not possible to change the natural positions of the left and right sides, head and feet, similarly, it is not possible to alter the destined state of things.

हिन्दी

जैसे बाएँ और दाएँ पक्ष, सिर और पैरों की प्राकृतिक स्थिति को बदलना संभव नहीं है, उसी तरह, चीजों की नियत स्थिति को बदलना संभव नहीं है।

55

ज्योतिःशास्त्रार्थविज्ञानैरिह भाव्यर्थवेदनम् | भवत्यन्यदपूर्वं तु न किंचन कदाचन || ५५ ||

jyotiḥśāstrārthavijñānairiha bhāvya arthavedanam | bhavatyan yadapūrvaṃ tu na kiṃcana kadācana || 55 ||

English

Through the knowledge of astrology and other sciences, one can understand what is destined to happen. However, nothing unprecedented can ever occur.

हिन्दी

ज्योतिष और अन्य विज्ञानों के ज्ञान से, यहाँ हम नियत को समझ सकते हैं। फिर भी, कुछ भी अपूर्व कभी नहीं हो सकता।

56

जयन्ति कर्माणि हि वेदनानि यैः प्राकृतैरद्यतनान्युपेत्य | शरीरदाहैरपि निर्विकारसंविन्नयैर्ब्रह्मतयैव सुप्तम् || ५६ ||

jayanti karmāṇi hi vedanāni yaiḥ prākṛtairadyatanānyupetya | śarīradāhairapi nirvikārasaṃvinnayairbrahmatayaiva suptam || 56 ||

English

The actions that cause pain are victorious, by which the natural elements are obtained in the present, even with the burning of the body, they are absorbed in Brahman without any change.

हिन्दी

जो कर्म दुःख पैदा करते हैं, वे विजयी होते हैं, जिनसे प्राकृतिक तत्व वर्तमान में प्राप्त होते हैं, शरीर के दाह के साथ भी, वे बिना किसी परिवर्तन के ब्रह्म में लीन हो जाते हैं।

← Chapter 154Chapter 156 →