Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 154 — 19 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

मुनिरुवाच | इति निर्णीय दृश्येऽस्मिन्स्थितोऽस्मि विगतज्वरः | वीतरागो निराशङ्को निर्वाणो निरहंकृतिः || १ ||

muniruvāca | iti nirṇīya dṛśye'sminsthito'smi vigatajvaraḥ | vītarāgo nirāśaṅko nirvāṇo nirahaṃkṛtiḥ || 1 ||

English

The sage said: Having thus determined, I am established in this visible world, free from fever, free from passion, free from fear, liberated, and without ego.

हिन्दी

मुनि ने कहा: इस प्रकार निर्णय करके, मैं इस दृश्य जगत् में स्थित हूँ, ज्वर से मुक्त, राग से मुक्त, आशंका से मुक्त, निर्वाण प्राप्त, और अहंकार से मुक्त।

2

निराधारो निराधेयो निर्मानो निरुपाश्रयः | स्वभावस्थः स्वयं शान्तः सर्गात्मा सर्वथोदितः || २ ||

nirādhāro nirādheyo nirmāno nirupāśrayaḥ | svabhāvasthaḥ svayaṃ śāntaḥ sargātmā sarvathoditaḥ || 2 ||

English

Without support, without dependence, without pride, without refuge, established in one's own nature, self-peaceful, the essence of creation, manifested in every way.

हिन्दी

बिना सहारे, बिना निर्भरता, बिना अभिमान, बिना आश्रय, अपनी प्रकृति में स्थित, स्वयं शान्त, सृष्टि का आत्मा, सभी प्रकार से प्रकट।

3

यथाप्राप्तस्य कर्तास्मि न कर्तास्मि कदाचन | स्वयमेव हि यो व्योम कर्तृता तस्य कीदृशी || ३ ||

yathāprāptasya kartāsmi na kartāsmi kadācana | svayameva hi yo vyoma kartṛtā tasya kīdṛśī || 3 ||

English

I am the doer of what comes naturally, I am never the doer, for the one who is the sky itself, what kind of doership is there?

हिन्दी

मैं जो स्वाभाविक रूप से आता है उसका कर्ता हूँ, मैं कभी कर्ता नहीं हूँ, क्योंकि जो आकाश है, उसके लिए कर्तृत्व कैसा है?

4

द्यौः क्षमा वायुराकाशं पर्वताः सरितो दिशः | इत्येकात्म नभः सर्वं भूतजालैकचिद्वपुः || ४ ||

dyauḥ kṣamā vāyurākāśaṃ parvatāḥ sarito diśaḥ | ityekātma nabhaḥ sarvaṃ bhūtajālaikacidvapuḥ || 4 ||

English

The sky, the earth, the wind, the space, the mountains, the rivers, the directions, all this is one, the sky, the entire web of beings is one consciousness.

हिन्दी

आकाश, पृथ्वी, वायु, अंतरिक्ष, पर्वत, नदियाँ, दिशाएँ, यह सब एक है, आकाश, सम्पूर्ण जीवों का जाल एक चेतना है।

5

शाम्यामि परिनिर्वामि सुखमासे च केवलम् | न विधिप्रतिषेधौ मे न मे बाह्यं न मेऽन्तरम् || ५ ||

śāmyāmi parinirvāmi sukhamāse ca kevalam | na vidhipratiṣedhau me na me bāhyaṃ na me'ntaram || 5 ||

English

I am calm, I am completely liberated, I sit in pure bliss, I have no rules or prohibitions, I have no external or internal.

हिन्दी

मैं शांत हूँ, मैं पूर्ण रूप से मुक्त हूँ, मैं शुद्ध आनंद में बैठा हूँ, मेरे लिए कोई नियम या प्रतिबंध नहीं है, मेरे लिए कोई बाहरी या अंतर नहीं है।

6

इति मे तिष्ठत इह यथासंस्थानसंस्थितेः | अद्यायं त्वमनुप्राप्तः काकतालीयवत्पुरः || ६ ||

iti me tiṣṭhata iha yathāsaṃsthānasaṃsthiteḥ | adyāyaṃ tvamanuprāptaḥ kākatālīyavatpuraḥ || 6 ||

English

Thus, remain here as you are, in your natural state. Today, you have attained this state, just like the crow and the palm fruit.

हिन्दी

इस प्रकार, यहाँ अपनी प्राकृतिक स्थिति में रहो। आज, तुम इस अवस्था को प्राप्त हो गए हो, जैसे कौआ और ताड़ का फल।

7

इति ते सर्वमाख्यातं यथा स्वप्नो यथा वयम् | यथा जगद्यथा च त्वं यथा दृश्यमिदं तथा || ७ ||

iti te sarvamākhyātaṃ yathā svapno yathā vayam | yathā jagadyathā ca tvaṃ yathā dṛśyamidaṃ tathā || 7 ||

English

Thus, everything has been explained to you, just as a dream, just as we are, just as the world is, and just as you are. Everything perceived is like that.

हिन्दी

इस प्रकार, तुम्हें सब कुछ बता दिया गया है, जैसे एक सपना, जैसे हम हैं, जैसे संसार है, और जैसे तुम हो। सब कुछ जैसा दिखाई देता है, वैसा ही है।

8

त्वं च यादृग्दृश्यमिदं यथा दृश्यमिदं पुरः | यथा भावा यथा ब्रह्म यथेमा जनताः पुरः || ८ ||

tvaṃ ca yādṛgdṛśyamidaṃ yathā dṛśyamidaṃ puraḥ | yathā bhāvā yathā brahma yathemā janatāḥ puraḥ || 8 ||

English

You are just as this perception is, just as this perception is before you. Just as the feelings are, just as Brahman is, just as these people are before you.

हिन्दी

तुम उसी तरह हो जैसे यह अनुभव है, जैसे यह अनुभव तुम्हारे सामने है। जैसे भावनाएँ हैं, जैसे ब्रह्म है, जैसे ये लोग तुम्हारे सामने हैं।

9

एतद्बुद्ध्वा भवाञ्छान्तो मिथ्या लुब्धक लुब्धक | शान्तैवैवमियं सत्ता चिन्मात्रव्योमरूपिणी || ९ ||

etadbuddhvā bhavāñchānto mithyā lubdhaka lubdhaka | śāntaivaiavaṃiyṃ sattā cinmātravyomarūpiṇī || 9 ||

English

Understanding this, you will become peaceful, O greedy one, O greedy one, this existence is peaceful, consisting only of pure consciousness.

हिन्दी

इसे समझकर, तुम शांत हो जाओगे, हे लालची, हे लालची, यह अस्तित्व शांत है, केवल शुद्ध चेतना से बना है।

10

लुब्धक उवाच | स्वयमाभाति निर्वाणा नैव वाभाति किंचन | एवं चेत्तदहं त्वं च सर्वे वा विबुधादयः || १० ||

lubdhaka uvāca | svayamābhāti nirvāṇā naiva vābhāti kiñcana | evaṃ cet tadahaṃ tvaṃ ca sarve vā vibudhādayaḥ || 10 ||

English

Lubdhaka said: It appears by itself as Nirvana, nothing else appears. If this is so, then I am you, and all are the enlightened ones.

हिन्दी

लुब्धक ने कहा: यह स्वयं निर्वाण के रूप में प्रकट होता है, कुछ और नहीं प्रकट होता। यदि ऐसा है, तो मैं तुम हूँ, और सभी ज्ञानी हैं।

11

मुनिरुवाच | सर्व एव मिथः स्वप्नपुरुषाः सदसन्मयाः | एवमेतदिदं सर्वमन्योन्यं स्वप्नवत्स्थितम् || ११ ||

muniruvāca | sarva eva mithaḥ svapnapuruṣāḥ sadasanmayāḥ | evametadidaṃ sarvamanyonyaṃ svapnavatsthitam || 11 ||

English

The sage said: All beings are like dream-persons, both real and unreal. Thus, everything here is situated like a dream in relation to each other.

हिन्दी

मुनि ने कहा: सभी प्राणी स्वप्न-पुरुषों के समान हैं, सत् और असत दोनों | इस प्रकार, यह सब कुछ एक-दूसरे के सापेक्ष स्वप्न की तरह स्थित है |

12

अन्योन्यमात्मनि तथा सदसच्चानुभूयते | दृश्यं येन यथा बुद्धं तथा तेनानुभूयते || १२ ||

anyonyamātmani tathā sadasaccānubhūyate | dṛśyaṃ yena yathā buddhaṃ tathā tenānubhūyate || 12 ||

English

Similarly, the real and unreal are experienced in the self. Whatever is seen and understood in a certain way, it is experienced accordingly.

हिन्दी

इसी प्रकार, सत् और असत आत्मा में अनुभव किया जाता है | जो कुछ भी देखा और समझा जाता है, वह उसी तरह से अनुभव किया जाता है |

13

नानैकं वस्त्वतोऽनेकं न सन्नासन्न मध्यगम् | जाग्रति स्वप्ननगरमिव वेदनमात्रकम् || १३ ||

nānaikaṃ vastvato'nekaṃ na sannāsanna madhyagam | jāgrati svapnanagaramiva vedanamātrakam || 13 ||

English

It is neither one nor many in reality, neither existent nor non-existent, nor in between. In the waking state, it is like a dream city, merely a perception.

हिन्दी

यह न तो एक है और न ही अनेक, न सत् है और न ही असत, न ही बीच में | जाग्रत अवस्था में, यह स्वप्न नगर की तरह है, केवल एक अनुभूति |

14

अदृष्टपूर्वदूरस्थदृश्यमानपुरोपमम् | इति ते सर्वमाख्यातं बोधितोऽसि निरन्तरम् || १४ ||

adṛṣṭapūrvadūrasthadṛśyamānapuropamam | iti te sarvamākhyātaṃ bodhito'si nirantaram || 14 ||

English

Thus, everything has been explained to you continuously. You are enlightened. Whatever is seen and understood is like something previously unseen and distant.

हिन्दी

इस प्रकार, सब कुछ आपको लगातार समझाया गया है | आप बोधित हो चुके हैं | जो कुछ भी देखा और समझा जाता है, वह पहले अदृश्य और दूरस्थ की तरह है |

15

स्वयं प्राज्ञोऽसि जानासि यथेच्छसि तथा कुरु | एवं प्रबोधितस्यापि तव व्याध मते मतिः || १५ ||

svayaṃ prājño'si jānāsi yathecchasi tathā kuru | evaṃ prabodhitasyāpi tava vyādha mate matiḥ || 15 ||

English

You yourself are wise and know. Do as you wish. Even after being enlightened, your mind is still inclined towards delusion.

हिन्दी

आप स्वयं बुद्धिमान हैं और जानते हैं | जैसा आप चाहते हैं, वैसा ही करें | भले ही आप बोधित हो चुके हैं, आपका मन अभी भी भ्रम की ओर झुका हुआ है |

16

क्षणं प्रबोधविश्रान्ता न विश्रान्ता परे पदेनाभ्यासेन विना बोध एष याति मनोहृदि || १६ ||

kṣaṇaṃ prabodhaviśrāntā na viśrāntā pare padenābhyāsena vinā bodha eṣa yāti manohṛdi || 16 ||

English

Those who are awakened for a moment are not truly at peace. Without practice, this knowledge does not reach the heart.

हिन्दी

जो एक क्षण के लिए जागरूक होते हैं, वे वास्तव में शांत नहीं होते। अभ्यास के बिना, यह ज्ञान हृदय तक नहीं पहुंचता।

17

परां परिणतिं प्राज्ञ दारुणीवाम्बुधारणे || १७ ||

parāṃ pariṇatiṃ prājña dāruṇīvāmbudhāraṇe || 17 ||

English

The wise one knows the ultimate transformation like the splitting of a cloud.

हिन्दी

बुद्धिमान व्यक्ति अंतिम परिवर्तन को बादल के फटने की तरह जानता है।

18

अभ्यासाद्बोधविश्रान्तौ गुरुशास्त्रैकसेवनाद्द्वैताद्वैतदृशोः शान्त्या निर्वाणं चित्तमुच्यते || १८ ||

abhyāsādbodhaviśrāntau guruśāstraikasevanātdvaitādvaitadṛśoḥ śāntyā nirvāṇaṃ cittamucyate || 18 ||

English

Through practice, knowledge and peace are attained by serving the guru and scriptures, leading to the tranquility of non-duality, which is called nirvana of the mind.

हिन्दी

अभ्यास के द्वारा, ज्ञान और शांति गुरु और शास्त्रों की सेवा से प्राप्त होती है, जो अद्वैत की शांति की ओर ले जाती है, जिसे मन का निर्वाण कहा जाता है।

19

निर्मानमोहा जितसङ्गदोषा अध्यात्मनित्या विनिवृत्तकामाःद्वन्द्वैर्विमुक्ताः सुखदुःखसंज्ञैगच्छन्त्यमूढाः पदमव्ययं तत् || १९ ||

nirmānamohā jitasaṅgadoṣā adhyātmanityā vinivṛttakāmāḥdvandvairvimuktāḥ sukhaduḥkhasaṃjñaigacchantyamūḍhāḥ padamavyayaṃ tat || 19 ||

English

Free from pride and delusion, having conquered the faults of attachment, always devoted to the Self, with desires withdrawn, liberated from dualities, and beyond pleasure and pain, the wise attain the imperishable state.

हिन्दी

घमंड और भ्रम से मुक्त, आसक्ति के दोषों को जीतकर, हमेशा आत्मा में लीन, इच्छाओं से विरक्त, द्वंद्वों से मुक्त, और सुख-दुःख से परे, बुद्धिमान लोग अविनाशी स्थिति प्राप्त करते हैं।

← Chapter 153Chapter 155 →