Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 144 — 51 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

मुनिरुवाच | सर्वथाभावभावेषु स्वप्नसंवेदनात्मसु | नित्याप्रतिघरूपेषु किं बद्धं किं विमुच्यते || १ ||

muniruvāca | sarvathābhāvabhāveṣu svapnasamvedanātmasu | nityāpratigharūpeṣu kiṃ badhdhaṃ kiṃ vimucyate || 1 ||

English

The sage said: In all states of existence and non-existence, which are like dreams and are eternal and unobstructed, what is bound and what is liberated?

हिन्दी

मुनि ने कहा: सभी अस्तित्व और अनस्तित्व की दशाओं में, जो स्वप्न के समान हैं और नित्य और अवरोधरहित हैं, क्या बंधा है और क्या मुक्त है?

2

खे दृष्टिभासां स्फुरणं यादृशं तादृशं जगत् | विपर्यस्यत्यविरतमबोधाल्लक्ष्यते स्थिरम् || २ ||

khe dṛṣṭibhāsāṃ sphuraṇaṃ yādṛśaṃ tādṛśaṃ jagat | viparyasyatyaviratamabodhāllakṣyate sthiram || 2 ||

English

Just as the flickering of a mirage in the sky, so is the world. It constantly changes due to ignorance, but it appears to be stable.

हिन्दी

जैसे आकाश में मृगतृष्णा का चमकना, वैसे ही संसार है। यह अज्ञान के कारण निरंतर बदलता रहता है, परंतु स्थिर प्रतीत होता है।

3

यद्यथा पुरसंस्थानं चिरैरेति तदन्यताम् | जगदप्येवमनिशं वार्यावर्तविवर्तवत् || ३ ||

yadyathā purasaṃsthānaṃ ciraireti tadanyatām | jagadapyevamanisaṃ vāryāvartavivartavat || 3 ||

English

Just as a city gradually changes over time, so does the world constantly change like the flow of water.

हिन्दी

जैसे एक नगर धीरे-धीरे समय के साथ बदलता है, वैसे ही संसार निरंतर जल के प्रवाह के समान बदलता रहता है।

4

भूम्यम्ब्वम्बरशैलादि भवत्यसदिदं क्षणात् | तस्मिन्नेव क्षणोदन्तैर्युगकल्पाभिधाः कृताः || ४ ||

bhūmyambvambaraśailādi bhavatyasadidaṃ kṣaṇāt | tasminnēva kṣaṇōdantairyugakalpābhidhāḥ kṛtāḥ || 4 ||

English

The earth, water, air, and mountains, all these become non-existent in an instant. In that very instant, the designations of yugas and kalpas are made.

हिन्दी

भूमि, जल, वायु और पर्वत, ये सभी एक क्षण में अस्तित्वहीन हो जाते हैं। उसी क्षण में युगों और कल्पों के नाम दिए जाते हैं।

5

जगत्स्वप्न इवाशेषमसदप्यनुभूयते | यन्नास्ति चेत्तन्निःशेषं चिदेवेत्थं कचत्यलम् || ५ ||

jagatsvapna ivāśeṣamasadapyanubhūyate | yannāsti cet tanniḥśeṣaṃ cidevetthaṃ kacatyālam || 5 ||

English

The world is like a dream, entirely non-existent, yet it is experienced. If it does not exist, then it is entirely consciousness that shines here.

हिन्दी

संसार स्वप्न के समान है, पूरी तरह अस्तित्वहीन, फिर भी यह अनुभव किया जाता है। यदि यह नहीं है, तो यहाँ पूरी तरह चेतना ही चमकती है।

6

यथेदं नो जगत्तद्वच्छतानां खे शतानि हि | नृणां पश्यन्तु तेषां तु नान्योन्यमनुभूतयः || ६ ||

yathedaṃ no jagattadvacchatānāṃ khe śatāni hi | nṛṇāṃ paśyantu teṣāṃ tu nānyonyamanubhūtayaḥ || 6 ||

English

Just as this world is perceived differently by hundreds of people in the sky, so too the experiences of those people are not the same.

हिन्दी

जैसे यह जगत आकाश में सैकड़ों लोगों द्वारा अलग-अलग देखा जाता है, वैसे ही उन लोगों के अनुभव एक दूसरे से अलग होते हैं।

7

सरोब्धिकूपमेकानां दृष्टाः प्रत्येकमास्पदे | न तेऽन्योन्यं विदन्त्यन्यां दृश्यादिनियतिं क्वचित् || ७ ||

sarobdhikūpamekānāṃ dṛṣṭāḥ pratyekamāspade | na te'nyonyaṃ vidantyanyāṃ dṛśyādiniyatiṃ kvacit || 7 ||

English

Some see a lake, others an ocean, and still others a well, each in their own place. They do not know each other's perceptions or the limitations of their views.

हिन्दी

कुछ लोग एक सरोवर देखते हैं, कुछ समुद्र, और कुछ कुएँ, प्रत्येक अपने स्थान पर। वे एक दूसरे की प्रत्यक्षण या उनकी दृष्टि की सीमाओं को नहीं जानते।

8

यथा जनशतस्वप्ननगराण्येकमन्दिरे | तथा जगन्ति खे भान्तिखानि नो सन्त्यसन्ति नो || ८ ||

yathā janśatasvapnanagarāṇyekamandire | tathā jaganti khe bhāntikhāni no santyasanty no || 8 ||

English

Just as hundreds of people can dream of different cities in one palace, so too the worlds appear and disappear in the sky.

हिन्दी

जैसे एक महल में सैकड़ों लोग अलग-अलग शहरों का सपना देख सकते हैं, वैसे ही आकाश में जगत प्रकट होते हैं और अदृश्य हो जाते हैं।

9

कचन्ति नृशतस्वाप्नपुराण्येकगृहे यथा | न च नाम कचन्त्येवं सन्त्यसन्ति जगन्ति खे || ९ ||

kacanti nṛśatasvāpnpurāṇyekagṛhe yathā | na ca nāma kacantyevaṃ santyasanty jaganti khe || 9 ||

English

Just as hundreds of people's dream cities do not actually exist in one house, so too the worlds in the sky do not truly exist.

हिन्दी

जैसे एक घर में सैकड़ों लोगों के सपनों के शहर वास्तव में नहीं होते, वैसे ही आकाश में जगत भी वास्तव में नहीं होते।

10

चिच्चमत्कारमात्रं स्वं स्वात्माङ्गं दृश्यमद्वयम् | सरूपमेव नीरूपं सकारणमकारणम् || १० ||

ciccāmatkāramātraṃ svaṃ svātmāṅgaṃ dṛśyamadvayam | sarūpameva nīrūpaṃ sakāraṇamakāraṇam || 10 ||

English

The self is pure consciousness, a wonder, one's own essence, non-dual, formless yet with form, with cause yet without cause.

हिन्दी

स्वयं शुद्ध चेतना है, एक आश्चर्य, अपना ही सार, अद्वैत, रूपरहित फिर भी रूपवान, कारणवान फिर भी अकारण।

11

दधत्याश्चित्स्वभावायाः संस्काराद्यभिधाः कृताः | प्रतिमायाः प्रभाविन्या न संस्कारादयः पृथक् || ११ ||

dadhatyāścitsvabhāvāyāḥ saṃskārādyabhidhāḥ kṛtāḥ | pratimāyāḥ prabhāvinyā na saṃskārādayaḥ pṛthak || 11 ||

English

The qualities and attributes are bestowed upon the one who possesses the nature of pure consciousness | The image, which is powerful, does not have separate qualities and attributes

हिन्दी

चित् स्वभाव वाले को संस्कार और अभिधा प्रदान की जाती है | प्रतिमा, जो प्रभावशाली है, उसके संस्कार और अभिधा अलग नहीं हैं

12

अपूर्वत्वात्स्मृतिः स्वप्नः संकल्पार्थानुभूतिषु | स्वमृत्यनुभवाद्यास्तु दृष्टार्थसदृशीषु च || १२ ||

apūrvatvātsmṛtiḥ svapnaḥ saṃkalpārthānubhūtiṣu | svamṛtyanubhavādyāstu dṛṣṭārthasadṛśīṣu ca || 12 ||

English

Due to its uniqueness, memory and dreams are experienced in the form of intentions and perceptions | However, experiences such as one's own death are similar to perceived objects

हिन्दी

अपनी अनूठी प्रकृति के कारण, स्मृति और स्वप्न इरादों और अनुभूतियों के रूप में अनुभव किए जाते हैं | हालाँकि, अपनी मृत्यु जैसे अनुभव देखे गए वस्तुओं के समान होते हैं

13

इदं सर्गात्म सर्गादौ प्रतिमेव विजृम्भते | चिद्भामात्मिका स्वच्छा नान्यन्नामोपपद्यते || १३ ||

idaṃ sargātma sargādau pratimeva vijṛmbhate | cidbhāmātmikā svacchā nānyannāmopapadyate || 13 ||

English

This creation, which is the essence of creation, manifests as an image | Pure consciousness, which is the essence of luminosity, does not fit any other name

हिन्दी

यह सृष्टि, जो सृष्टि का सार है, एक प्रतिमा के रूप में प्रकट होती है | चित् भा, जो प्रकाश का सार है, किसी अन्य नाम में नहीं फिट होता

14

ब्रह्मैव भाति जगदित्युक्तमुक्त्यानया भवेत् | न च भातं नवं तच्च ब्रह्मैवेदमतः स्थितम् || १४ ||

brahmaiva bhāti jagadityuktamuktānayā bhavet | na ca bhātaṃ navaṃ tacca brahmaivedamataḥ sthitam || 14 ||

English

It is said that only Brahman shines as the world | Therefore, nothing new is manifested, and this is Brahman itself

हिन्दी

कहा जाता है कि केवल ब्रह्म ही जगत के रूप में चमकता है | इसलिए, कुछ नया प्रकट नहीं होता, और यह ब्रह्म स्वयं है

15

कारणं कार्यमित्युक्तः स पूर्वः स विशिष्यते | संस्कार इति तेनैष संस्कारः कृतिरुच्यते || १५ ||

kāraṇaṃ kāryamityuktaḥ sa pūrvaḥ sa viśiṣyate | saṃskāra iti tenaiṣa saṃskāraḥ kṛtirucyate || 15 ||

English

The cause is said to be the effect, that is the first, that is distinguished | Therefore, this is called a conditioning, which is an action

हिन्दी

कारण कहा जाता है कार्य, वह पहला है, वह विशिष्ट है | इसलिए, यह संस्कार कहलाता है, जो एक कृति है

16

तत्स्वप्नादावपूर्वोऽर्थो दृष्टान्त इति भाति यः | ससंस्कारादिनामोक्तो न बाह्योऽर्थोस्ति चेतसि || १६ ||

tatsvapnādāvapūrvo'rtho dṛṣṭānta iti bhāti yaḥ | sasaṃskārādināmokto na bāhyo'rthosti cetasi || 16 ||

English

That which appears in dreams and the like as something novel is called an example. It is said to be due to impressions, etc. There is no external object in the mind.

हिन्दी

जो स्वप्न आदि में नया प्रतीत होता है, उसे दृष्टान्त कहते हैं। यह संस्कारों के कारण कहा जाता है, मन में कोई बाह्य वस्तु नहीं होती।

17

वस्तु दृष्टं न दृष्टं च सच्चास्ते चेतनेव खे | स्वभावाद्भाति स्वात्मापि दृष्टवच्चातिजृम्भते || १७ ||

vastu dṛṣṭaṃ na dṛṣṭaṃ ca saccāste cetanevakhe | svabhāvādbhāti svātmāpi dṛṣṭavaccātijṛmbhate || 17 ||

English

The object seen is not seen, and it exists like consciousness in the sky. By its own nature, the self also appears, and it greatly expands like the seen.

हिन्दी

देखी गई वस्तु नहीं देखी गई होती है, और वह चेतना की तरह आकाश में मौजूद होती है। अपने स्वभाव से, आत्मा भी प्रकट होती है, और वह देखी गई वस्तु की तरह बहुत फैलती है।

18

वेदान्तार्थात्मकं पूर्वसर्गाभावं प्रवर्तते | ततो वेद्यव्यवस्था ज्ञैः क्रियते स्वार्थसिद्धये || १८ ||

vedāntārthātmakaṃ pūrvasargābhāvaṃ pravartate | tato vedyavyavasthā jñaiḥ kriyate svārthasiddhaye || 18 ||

English

The non-existence of the previous creation is explained by the meaning of Vedanta. From that, the arrangement of the knowable is made by the knowers for the accomplishment of their own purpose.

हिन्दी

पूर्व सृष्टि की अनुपस्थिति वेदान्त के अर्थ द्वारा समझाई जाती है। उससे, ज्ञाताओं द्वारा ज्ञेय की व्यवस्था अपने उद्देश्य की सिद्धि के लिए की जाती है।

19

स्वप्ने तु जाग्रत्संस्कारो यस्तज्जाग्रत्कृतं नवम् | अजाग्रज्जाग्रदाभासं कृतमित्येव तद्विदः || १९ ||

svapne tu jāgratsaṃskāro yastajjāgratkṛtaṃ navam | ajāgrajjāgradābhāsaṃ kṛtamityeva tadvidaḥ || 19 ||

English

In dreams, however, the impression of the waking state is that which is newly created in the waking state. The knowers say that it is a reflection of the non-waking in the waking.

हिन्दी

स्वप्न में, हालाँकि, जाग्रत अवस्था का संस्कार वह है जो जाग्रत अवस्था में नया बनाया जाता है। ज्ञाता कहते हैं कि यह जाग्रत में अजाग्रत का प्रतिबिम्ब है।

20

ततो वायाविवास्पन्दाश्चित्ते भावाः स्थिताः स्वतः | ते स्वतः संप्रवर्तन्ते कात्र संस्कारकर्तृता || २० ||

tato vāyāviva spandāścitte bhāvāḥ sthitāḥ svataḥ | te svataḥ saṃpravartante kātra saṃskārakartṛtā || 20 ||

English

Then, like the vibrations in the air, the mental states are established by themselves. They spontaneously manifest, where is the agency of impressions?

हिन्दी

तब, हवा में कंपनों की तरह, मानसिक अवस्थाएँ स्वयं स्थापित होती हैं। वे स्वतः ही प्रकट होती हैं, संस्कारों की सक्रियता कहाँ है?

21

एकं तथा च चिन्मात्रं स्वप्ने लक्षात्म तिष्ठति | पुनर्लक्षाद्यतः स्वप्न एकमास्ते सुषुप्तकम् || २१ ||

ekaṃ tathā ca cinmātraṃ svapne lakṣātma tiṣṭhati | punarlakṣādyataḥ svapna ekamāste suṣuptakam || 21 ||

English

The pure consciousness, which is one and the same, exists in the form of subtle impressions in dreams. From these impressions, the dream arises, and then it merges back into the state of deep sleep.

हिन्दी

एक और वही चिन्मात्र स्वप्न में सूक्ष्म रूप में स्थित है | फिर से इन सूक्ष्म रूपों से स्वप्न उत्पन्न होता है और एक होकर सुषुप्ति में स्थित होता है |

22

चिद्व्योम्नि स्वप्नसंवित्तिर्या सैव जगदुच्यते | सुषुप्तं प्रलयः प्रोक्तस्तस्मान्न्यायोऽयमेव सन् || २२ ||

cidvyomni svapnasanvittiryā saiva jagaducyate | suṣuptaṃ pralayaḥ proktastasmānnyāyo'yameva san || 22 ||

English

The awareness in the dream state is said to be the world. Deep sleep is called dissolution. Therefore, this is the logical conclusion.

हिन्दी

स्वप्न अवस्था में चेतना ही जगत कहलाती है | गहरी नींद प्रलय कहलाती है | इसलिए, यही न्याय है |

23

एकमेव चिदाकाशं साकारत्वमनेककम् | स्वरूपमजहद्धत्ते यत्स्वप्न इव तज्जगत् || २३ ||

ekameva cidākāśaṃ sākāratvamanekakam | svarūpamajahaddhatte yatsvapna iv tajjagat || 23 ||

English

The one pure space of consciousness appears as many forms. The world, like a dream, assumes and discards its own nature.

हिन्दी

एक शुद्ध चेतना का आकाश अनेक रूपों में प्रकट होता है | जगत, स्वप्न की तरह, अपने स्वरूप को धारण करता और त्यागता है |

24

एवं चित्परमाण्वन्तर्जगद्भावमिदं स्थितम् | तदनन्यात्म चाभोगि स्वप्नादर्शतलेष्विव || २४ ||

evaṃ citparamāṇvantarjagadbhāvamidaṃ sthitam | tadananyātma cābhogi svapnādarśataleṣviva || 24 ||

English

Thus, the world exists within the supreme atom of consciousness. It is non-different from it and enjoys itself, like reflections in a dream or a mirror.

हिन्दी

इस प्रकार, जगत चेतना के परमाणु में स्थित है | वह उससे भिन्न नहीं है और स्वयं का आनंद लेता है, जैसे स्वप्न या दर्पण में प्रतिबिंब |

25

चिद्व्योम संविन्मात्रं यत्परमाणुवदाततम् | अनादिमध्यपर्यन्तं तदेव जगदुच्यते || २५ ||

cidvyoma saṃvinmātraṃ yatparamāṇuvadātatam | anādimadhyaparyantaṃ tadeva jagaducyate || 25 ||

English

The space of consciousness, which is pure awareness, is spread out like an atom. It is without beginning, middle, or end, and that itself is called the world.

हिन्दी

चेतना का आकाश, जो शुद्ध चेतना है, परमाणु की तरह फैला हुआ है | इसका न आदि है, न मध्य है, न अंत है, और वही जगत कहलाता है |

26

तस्माद्यत्र चिदाकाशमनन्तं सततं स्थितम् | तत्रास्तीति जगद्भानं तदङ्गानन्यरूपि यत् || २६ ||

tasmādyatra cidākāśamanantaṃ satataṃ sthitam | tatrāstīti jagadbhānaṃ tadaṅgānanyarūpi yat || 26 ||

English

Therefore, wherever there is the eternal, infinite space of consciousness, there exists the universe, which is of the nature of that consciousness and nothing else.

हिन्दी

इसलिए, जहाँ भी चेतना का अनन्त, नित्य आकाश है, वहीं ब्रह्माण्ड है, जो उस चेतना का ही रूप है और कुछ नहीं।

27

चिन्मात्र एव भुवनं त्वमहं चिन्मयं जगत् | इति न्यायाज्जगद्याति परमाणूदरेऽप्यजम् || २७ ||

cinmātra eva bhuvanaṃ tvamahaṃ cinmayam jagat | iti nyāyājjagadyāti paramāṇūdare'pyajam || 27 ||

English

The universe is purely consciousness, and I am that consciousness. According to this logic, the universe pervades even the smallest particle.

हिन्दी

ब्रह्माण्ड पूर्णतः चेतना है, और मैं वही चेतना हूँ। इस तर्क के अनुसार, ब्रह्माण्ड सबसे छोटे कण में भी व्याप्त है।

28

तस्मादहं पराण्वात्मा समस्तजगदाकृतिः | सर्वत्रैव च तिष्ठामि परमाणूदरेऽपि च || २८ ||

tasmādahaṃ parāṇvātmā samastajagadākṛtiḥ | sarvatraiva ca tiṣṭhāmi paramāṇūdare'pi ca || 28 ||

English

Therefore, I am the supreme atomic self, the form of the entire universe. I exist everywhere, even in the smallest particle.

हिन्दी

इसलिए, मैं परम अणु आत्मा हूँ, सम्पूर्ण ब्रह्माण्ड का रूप। मैं हर जगह मौजूद हूँ, सबसे छोटे कण में भी।

29

चिन्मात्रपरमाणुः सञ्जगदात्माप्ययं नभः | यत्र तिष्ठाम्यहं तत्र पश्यामि भुवनत्रयम् || २९ ||

cinmātraparamāṇuḥ sañjagadātmāpyayaṃ nabhaḥ | yatra tiṣṭhāmyahaṃ tatra paśyāmi bhuvanatrayam || 29 ||

English

I am the supreme atomic particle of pure consciousness, the essence of the universe. Wherever I exist, I see the three worlds.

हिन्दी

मैं शुद्ध चेतना का परम अणु हूँ, ब्रह्माण्ड का सार। जहाँ भी मैं हूँ, वहाँ मैं तीनों लोकों को देखता हूँ।

30

अहं चित्परमाण्वात्मा तेन चित्परमाणुना | एकतामागतो वारि वारिणेव तदीक्षणात् || ३० ||

ahaṃ citparamāṇvātmā tena citparamāṇunā | ekatāmāgato vāri vāriṇeva tadīkṣaṇāt || 30 ||

English

I am the supreme atomic self of consciousness. Through that supreme atomic consciousness, I have attained oneness, like water merging with water.

हिन्दी

मैं चेतना का परम अणु आत्मा हूँ। उस परम अणु चेतना के द्वारा, मैं एकता को प्राप्त हो गया हूँ, जैसे पानी पानी में मिल जाता है।

31

तदोजः संप्रविश्याहं स्थितस्तदनुभूतिवत् | अन्तस्थत्रिजगद्रूपो यथाब्जे बीजमङ्कुरे || ३१ ||

tadojaḥ saṃpraviśyāhaṃ sthitastadanubhūtivat | antasthtrijagadrūpo yathābje bījamaṅkure || 31 ||

English

Having entered that radiance, I remain there experiencing it | Within, I am the form of the three worlds, like a seed within a lotus

हिन्दी

उस तेज में प्रवेश करके मैं उसके अनुभव के समान स्थित हूँ | अंतर में, मैं तीनों जगतों के रूप में हूँ, जैसे कमल में बीज

32

तत्र मे त्रिजगद्रूपमन्तः कचितमात्मनितथा तन्न तु तद्वाह्ये विद्यते केनचित्क्वचित् || ३२ ||

tatra me trijagadrūpamantaḥ kacitamātmanitathā tanna tu tadvāhye vidyate kenacitkvacit || 32 ||

English

There, within me, the form of the three worlds is somewhat perceived in the self, but it is not found anywhere outside.

हिन्दी

वहाँ, मेरे अंदर, तीन लोकों का रूप आत्मा में कुछ हद तक दिखाई देता है, लेकिन बाहर कहीं भी नहीं मिलता।

33

मुनिरुवाच | अकारणक एवायं सर्ग आदौ प्रवर्तते | समस्तकारणाभावाद्यतः सर्गात्मचिन्नभः || ३३ ||

muniruvāca | akāraṇaka evāyaṃ sarga ādau pravartate | samastakāraṇābhāvādyataḥ sargātmacinnabhaḥ || 33 ||

English

The sage said | This creation begins without cause at the beginning | Because of the absence of all causes, therefore, the creation is without consciousness

हिन्दी

मुनि ने कहा | यह सृष्टि शुरुआत में बिना कारण के प्रारंभ होती है | सभी कारणों की अनुपस्थिति के कारण, इसलिए, सृष्टि चेतना से रहित है

34

भाति स्वप्ने यदा जन्तोर्जगदानन्दमाततम् | चिदणोरेव तद्भानमात्मनस्तत्पदात्मना || ३४ ||

bhāti svapne yadā jantorjagadānandamātatam | cidaṇoreva tadbhānamātmanastatpadātmanā || 34 ||

English

It appears in a dream when the individual experiences the world as blissful | That appearance is of the self, which is the essence of consciousness

हिन्दी

जब व्यक्ति स्वप्न में संसार को आनंदमय अनुभव करता है, तब वह प्रकट होता है | वह प्रकटीकरण आत्मा का है, जो चेतना का सार है

35

व्याध उवाच | अकारणं चेद्दृश्यं तत्कथमेतत्प्रसिध्यति | सकारणं चेद्दृश्यं तत्स्वप्ने सर्गादिधीः कुतः || ३५ ||

vyādha uvāca | akāraṇaṃ ceddṛśyaṃ tatkathametatprasidhyati | sakāraṇaṃ ceddṛśyaṃ tatsvapne sargādidhīḥ kutaḥ || 35 ||

English

The hunter said | If the visible is without cause, how does this become established? If the visible is with cause, then where does the idea of creation in a dream come from?

हिन्दी

शिकारी ने कहा | यदि दृश्य बिना कारण के है, तो यह कैसे स्थापित होता है? यदि दृश्य कारण से है, तो स्वप्न में सृष्टि की धारणा कहाँ से आती है?

37

अकारणानां भावानामत्यन्तासंभवादिह क्वचित्सप्रतिघः सर्गो न संभवति कश्चन || ३७ ||

akāraṇānāṃ bhāvānāmatyantāsaṃbhavādiha kvacitsapratighaḥ sargo na saṃbhavati kaścana || 37 ||

English

Due to the impossibility of the existence of effects without a cause, no creation with opposition can occur anywhere.

हिन्दी

कारण के बिना भावों की अत्यंत असंभवता के कारण, कहीं भी कोई विरोधी सृष्टि नहीं हो सकती।

38

ब्रह्मेदमित्थमाभाति भास्वरं चित्स्वभावतः सर्गादिशब्दपर्यायमाद्यन्तपरिवर्जितम् || ३८ ||

brahmedamitthamābhāti bhāsvaraṃ cittasvabhāvataḥ sargādiśabdaparyāyamādyantaparivarjitam || 38 ||

English

Brahman appears thus, shining by its nature of consciousness, devoid of the terms of creation, etc., and free from beginning and end.

हिन्दी

ब्रह्म इस प्रकार प्रकट होता है, चेतना के स्वभाव से चमकता हुआ, सृष्टि आदि शब्दों से रहित, और आदि और अंत से मुक्त।

39

इत्यकारणके सर्गे कचति ब्रह्मरूपिणि परस्यावथवाभासे नित्यात्मावयवात्मना || ३९ ||

ityakāraṇake sarve kacati brahmarūpiṇi parasya avathavābhāse nityātmāvayavātmanā || 39 ||

English

Thus, in the causeless creation, Brahman shines in its own form, in the reflection of the supreme, with the eternal nature of the self.

हिन्दी

इस प्रकार, बेकारण सृष्टि में, ब्रह्म अपने स्वरूप में चमकता है, परम के प्रतिबिंब में, आत्मा के नित्य स्वभाव के साथ।

40

अनानात्वेऽपि नानात्वे ब्रह्मण्यब्रह्मरूपिणि अनाकारेऽपि साकारे कचत्यप्रतिघं प्रति || ४० ||

anānātve'pi nānātve brahmaṇyabrahmarūpiṇi anākāre'pi sākāre kacatyapratighaṃ prati || 40 ||

English

Even in the non-diversity, there is diversity in Brahman, which is not in the form of Brahman. Even in the formless, there is form. It shines without opposition.

हिन्दी

अविभेद में भी, ब्रह्म में विभेद है, जो ब्रह्म के रूप में नहीं है। निराकार में भी, साकार है। यह विरोध के बिना चमकता है।

41

तद्ब्रह्मैव निराकारं चिद्रूपत्वात्स्फुरद्वपुः साकारमिव भातात्म भूत्वा स्थावरजंगमम् || ४१ ||

tadbrahmaiva nirākāraṃ cittarūpatvātsphuradvapuḥ sākāramiva bhātātma bhūtvā sthāvarajaṅgamam || 41 ||

English

That Brahman alone is formless, due to its nature of consciousness, it appears as if it has form, becoming the self, it becomes the moving and the non-moving.

हिन्दी

वह ब्रह्म ही निराकार है, चेतना के स्वभाव के कारण, यह ऐसा लगता है जैसे इसमें आकार है, आत्मा बनकर, यह चल और अचल बन जाता है।

42

देवर्षिमुनिभारूपं करोति नियतिं क्रमात् | विधींश्च प्रतिषेधांश्च देशकालक्रियादिकान् || ४२ ||

devarṣimunibhārūpaṃ karoti niyatiṃ kramāt | vidhīṃśca pratiṣedhāṃśca deśakālakriyādikān || 42 ||

English

The divine sages and seers, in their various forms, create destiny in an orderly manner, including rules and prohibitions related to place, time, and action.

हिन्दी

देवर्षि और मुनि अपने विभिन्न रूपों में नियति को क्रमबद्ध ढंग से बनाते हैं, जिसमें स्थान, समय और क्रिया से संबंधित नियम और प्रतिबंध शामिल हैं।

43

भावाभावग्रहोत्सर्गस्थूलसूक्ष्मचराचराः | अर्था व्यभिचरन्त्येते नियतिर्नाखिलास्ततः || ४३ ||

bhāvābhāvagrahotsargasthūlasūkṣmacarācarāḥ | arthā vyabhicarantyete niyatirnākhilāstatḥ || 43 ||

English

The meanings related to existence, non-existence, gross, subtle, moving, and non-moving entities deviate from the complete destiny.

हिन्दी

अस्तित्व, अनस्तित्व, स्थूल, सूक्ष्म, चर और अचर वस्तुओं से संबंधित अर्थ पूर्ण नियति से भटक जाते हैं।

44

ततः प्रभृति भावानां सकारणकतां विना | सैकतादिव तैलानां न संभवति संभवः || ४४ ||

tataḥ prabhṛti bhāvānāṃ sakāraṇakatāṃ vinā | saikatādiva tailānāṃ na saṃbhavati saṃbhavḥ || 44 ||

English

From that point onwards, the existence of entities without a cause is not possible, just as oil cannot be produced from sand.

हिन्दी

उस बिंदु से आगे, कारण के बिना वस्तुओं का अस्तित्व संभव नहीं है, जैसे रेत से तेल नहीं बन सकता।

45

नियतिर्नायकश्चैव ब्रह्मतश्चाङ्गमात्मना | स्वाङ्गेन संयमयति करेणेव निजं करम् || ४५ ||

niyatirnāyakaścaiva brahmatścāṅgamātmanā | svāṅgena saṃyamayati kareṇeva nijaṃ karam || 45 ||

English

Destiny, the leader, with the self as the limb of Brahman, controls its own actions with its own limb, like a hand controlling its own action.

हिन्दी

नियति, नेता, ब्रह्म के अंग के रूप में स्वयं को, अपने अंग से अपनी क्रियाओं को नियंत्रित करता है, जैसे हाथ अपनी क्रिया को नियंत्रित करता है।

46

अबुद्धिपूर्वं चानिच्छमेवमेव प्रवर्तते | काकतालीयवत्स्पन्दादावर्ता इव वारिणि || ४६ ||

abuddhipūrvaṃ cānicchamevameva pravartate | kākatālīyavatspandādāvartā iva vāriṇi || 46 ||

English

It functions spontaneously without prior thought or desire, like the automatic movement of a crow's tail or the whirlpool in water.

हिन्दी

यह बिना पूर्व सोच या इच्छा के स्वतः ही काम करता है, जैसे कौए की पूंछ का स्वतः हिलना या पानी में भंवर का घूमना।

47

संनिवेशो हि नियतिस्तां विना प्रतिघोदयम् | ब्रह्म स्थातुं न शक्नोति तच्च सर्वात्मताक्षयम् || ४७ ||

saṃniveśo hi niyatistāṃ vinā pratighodayam | brahma sthātuṃ na śaknoti tacca sarvātmatākṣayam || 47 ||

English

Indeed, the establishment of the universe without destiny is not possible | Brahma cannot exist without it, and that is the eternal essence of all souls

हिन्दी

वास्तव में, भाग्य के बिना ब्रह्मांड की स्थापना संभव नहीं है | ब्रह्म उसके बिना अस्तित्व में नहीं रह सकता, और यह सभी आत्माओं का अनंत सार है

48

एवं सकारणं सर्वं सर्वदा दृश्यमण्डलम् | यस्य सर्गे यतः कालात्ततः प्रभृति तं प्रति || ४८ ||

evaṃ sakāraṇaṃ sarvaṃ sarvadā dṛśyamaṇḍalam | yasya sarge yataḥ kālāttataḥ prabhṛti taṃ prati || 48 ||

English

Thus, everything with a cause is always visible in the realm of perception | From the time of its creation, it is perceived as such

हिन्दी

इस प्रकार, सभी कारणवान चीजें हमेशा प्रत्यक्ष जगत में दिखाई देती हैं | उनकी सृष्टि के समय से, वे ऐसे ही दिखाई देती हैं

49

भात्यकारणकं ब्रह्म सर्गात्माप्यबुधं प्रति | तं प्रत्येव च भात्येष कार्येकारणदृग्भ्रमः || ४९ ||

bhātyakāraṇakaṃ brahma sargātmāpyabudhaṃ prati | taṃ pratyeva ca bhātyeṣa kāryekāraṇadṛgbhamaḥ || 49 ||

English

The uncaused Brahma appears as the creator even to the ignorant | To them, this illusion of cause and effect appears

हिन्दी

अकारण ब्रह्म अज्ञानी के लिए भी सृष्टिकर्ता के रूप में दिखाई देता है | उनके लिए, यह कारण और परिणाम की भ्रांति दिखाई देती है

50

काकतालीयवत्सर्गे स्थिते त्वावृत्तिवृत्तिवत् | इदमित्थमिदं नेत्थमितीयं नियतिः स्थिता || ५० ||

kākatālīyavatsarge sthite tvāvṛttivṛttivat | idamitthamidaṃ netthamitīyaṃ niyatiḥ sthitā || 50 ||

English

In creation, which is like the game of a crow and a palm fruit, there is repetition and non-repetition | Thus, destiny is established as 'this is so, this is not so'

हिन्दी

सृष्टि में, जो कौए और ताड़ के फल के खेल की तरह है, पुनरावृत्ति और अपुनरावृत्ति होती है | इस प्रकार, भाग्य इस तरह स्थापित होता है कि 'यह ऐसा है, यह ऐसा नहीं है'

51

सकारणत्वं भावानामवश्यंभाविनि क्रमे | जाग्रत्स्वप्नदृशो नेह संभवन्त्यपकारणाः || ५१ ||

sakāraṇatvaṃ bhāvānāmavaśyaṃbhāvini krame | jāgratsvapnadṛśo neha saṃbhavantyapakāraṇāḥ || 51 ||

English

The causal nature of beings is inevitable in the sequence | The perceptions in the waking and dream states do not occur without a cause

हिन्दी

वस्तुओं की कारणात्मक प्रकृति क्रम में अनिवार्य है | जाग्रत और स्वप्न अवस्थाओं में प्रत्यक्ष दृश्य बिना कारण के नहीं होते

53

सर्ववस्तुषु कचन्ति सर्वदा युक्तयः स्फटिकशुक्तयो यथा | भावनानुभव एव स स्वयं शक्तिमाञ्जयति जीवितात्मकः || ५३ ||

sarvavastuṣu kacanti sarvadā yuktayaḥ sphaṭikaśuktayo yathā | bhāvanānubhava eva sa svayaṃ śaktimāñjayati jīvitātmakaḥ || 53 ||

English

In all things, at all times, the connections are like crystal and oyster shells. That very experience of contemplation is victorious, being the life force.

हिन्दी

सभी चीजों में, सभी समय में, संबंध स्फटिक और सीप की तरह होते हैं। वह भावना का अनुभव ही विजयी है, जो जीवन शक्ति है।

← Chapter 143Chapter 145 →