Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 139 — 66 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | चित्तमेव जगत्कर्तृ संकल्पयति यद्यथा | असत्सत्सदसच्चैव तत्तथा तस्य तिष्ठति || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | cittameva jagatkartṛ saṃkalpayati yadyathā | asatsatsadasaccai va tattathā tasya tiṣṭhati || 1 ||

English

Vasishtha said: The mind alone is the creator of the world; whatever it resolves, whether real or unreal, true or false, that indeed becomes so.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: मन ही संसार का सृष्टिकर्ता है; जो भी वह संकल्प करता है, चाहे वह असत् हो या सत्, सदसत् हो या असत्, वही होता है।

2

तेन संकल्पितः प्राणः प्राणो मे गतिरित्यपि | न भवामि विनानेन तेन तत्तत्परायणम् || २ ||

tena saṃkalpitaḥ prāṇaḥ prāṇo me gatiritiapi | na bhavāmi vinānena tena tattatparāyaṇam || 2 ||

English

By that resolve, the life force is resolved; the life force is my movement, thus. I do not exist without it; by that, I am devoted to that.

हिन्दी

उस संकल्प से, प्राण संकल्पित होता है; प्राण मेरी गति है, ऐसा। मैं इसके बिना नहीं रह सकता; उससे, मैं उसी का परायण हूँ।

3

अहं कतिपयं कालं ननु प्राणविनाकृतः | न भवामि पुनर्नूनं भवाम्येवेति कल्पितम् || ३ ||

ahaṃ katipayaṃ kālaṃ nanu prāṇavinākṛtaḥ | na bhavāmi punarnūnaṃ bhavāmyeveti kalpitam || 3 ||

English

I am without the life force for some time; indeed, I do not exist again; thus, it is resolved that I exist.

हिन्दी

मैं कुछ समय तक प्राण के बिना हूँ; निश्चित रूप से, मैं फिर से नहीं रह सकता; ऐसा संकल्प है कि मैं हूँ।

4

यत्र तेनाङ्गं तत्रैतत्प्राणेनाशु क्षणाद्वपुः | उदितं पश्यति मनो मायापुरमिवाततम् || ४ ||

yatra tenāṅgaṃ tatraitatprāṇenāśu kṣaṇādvapuḥ | uditam paśyati mano māyāpuramivātatam || 4 ||

English

Wherever the body is by that resolve, there the life force quickly, in an instant, arises; the mind sees the body as if it were a magical city.

हिन्दी

जहाँ भी शरीर उस संकल्प से होता है, वहाँ प्राण तुरंत, एक क्षण में उठता है; मन शरीर को एक जादू के शहर की तरह देखता है।

5

न भवाम्येव भूयोऽहं प्राणदेहविनाकृतः | दृढनिश्चयभागित्थं चितो भवति नो पुनः || ५ ||

na bhavāmyeva bhūyo'haṃ prāṇadehavinākṛtaḥ | dṛḍhaniścayabhāgitthaṃ cito bhavati no punaḥ || 5 ||

English

I do not exist again without the life force and body; thus, with firm resolve, the mind does not exist again.

हिन्दी

मैं प्राण और शरीर के बिना फिर से नहीं रह सकता; ऐसा, दृढ़ संकल्प के साथ, मन फिर से नहीं रहता।

6

दोलायितं तु संदेहाद्दुःखमास्ते कुनिश्चयम् | विकल्पेनैवमस्यैतज्ज्ञानान्नाल्पेन यास्यति || ६ ||

dolāyitaṃ tu saṃdehāddduḥkhamāste kuniscayam | vikalpenaivamasyaetajjñānānnālpena yāsyati || 6 ||

English

Doubt causes suffering and uncertainty. Through discernment, this will not be attained by little knowledge.

हिन्दी

संदेह दुःख और अनिश्चितता पैदा करता है। विकल्प से इसे थोड़े ज्ञान से नहीं प्राप्त किया जाएगा।

7

यस्यायमहमित्यस्ति तस्य तन्नोपशाम्यति | वर्जयित्वात्मविज्ञानं केनचिन्नाम हेतुना || ७ ||

yasyāyamahamityasti tasya tannopaśāmyati | varjayitvātmavijñānaṃ kenacinnaama hetunā || 7 ||

English

For whom this 'I' exists, for him, it does not cease. Without self-knowledge, it does not cease by any means.

हिन्दी

जिसके लिए यह 'मैं' है, उसके लिए यह नहीं समाप्त होता। आत्मज्ञान के बिना, किसी भी तरह से यह नहीं समाप्त होता।

8

नान्यत्र प्रथते ज्ञानं मोक्षोपायविचारणात् | ऋते तस्मात्प्रयत्नेन मोक्षोपायो विचार्यताम् || ८ ||

nānyatra prathate jñānaṃ mokṣopāyavicāraṇāt | ṛte tasmātprayatnena mokṣopāyo vicāryatām || 8 ||

English

Knowledge does not shine elsewhere than from the contemplation of the means of liberation. Therefore, the means of liberation should be contemplated with effort.

हिन्दी

ज्ञान मोक्षोपाय के विचार से अन्यत्र नहीं प्रकट होता। इसलिए, मोक्षोपाय को प्रयत्न से विचारणीय होना चाहिए।

9

किलाहमिदमित्येव नाविद्या विद्यते क्वचित् | मोक्षोपायादृते नैतत्कुतश्चिदयतेऽन्यतः || ९ ||

kilāhamidamityeva nāvidyā vidyate kvacit | mokṣopāyādṛte naitatkutaścidayate'nyataḥ || 9 ||

English

Indeed, ignorance does not exist anywhere. Without the means of liberation, it does not arise from anywhere else.

हिन्दी

वास्तव में, अज्ञान कहीं नहीं है। मोक्षोपाय के बिना, यह किसी और स्थान से नहीं उत्पन्न होता।

10

एवं यन्मनसाभ्यस्तमुपलब्धं तथैव तत् | तेन मे जीवितं प्राणा इति प्राणे मनः स्थितम् || १० ||

evaṃ yanmanasābhyastamupalabdhaṃ tathaiva tat | tena me jīvitaṃ prāṇā iti prāṇe manaḥ sthitam || 10 ||

English

Thus, whatever is practiced by the mind is attained in that way. By that, my life and breath are established in the breath.

हिन्दी

इस प्रकार, मन द्वारा जो कुछ भी अभ्यास किया जाता है, वह उसी प्रकार प्राप्त होता है। उससे मेरा जीवन और प्राण प्राण में स्थित होते हैं।

12

यदा स्वकर्मणि स्पन्दे व्यग्रः प्राणो भृशं भवेत्तदा तदीहितव्यग्रः प्राणो नात्मोद्यमी भवेत् || १२ ||

yadā svakarmaṇi spande vyagraḥ prāṇo bhṛśaṃ bhavettadā tadīhitavyagraḥ prāṇo nātmodyamī bhavet || 12 ||

English

When the vital breath becomes intensely agitated during one's own actions, then that agitated breath should not be enjoyed.

हिन्दी

जब किसी के अपने कर्मों में प्राण अत्यधिक उत्तेजित हो जाता है, तब उस उत्तेजित प्राण का आनंद नहीं लेना चाहिए।

13

एते हि प्राणमनसी त्वन्योन्यं रथसारथीके नाम नानुवर्तन्ते रथसारथिनौ मिथः || १३ ||

ete hi prāṇamanasī tvanyonyaṃ rathasārathīke nāma nānuvartante rathasārathinau mithaḥ || 13 ||

English

Indeed, these vital breaths and minds do not follow each other like a chariot and its charioteer.

हिन्दी

वास्तव में, ये प्राण और मन एक-दूसरे का अनुसरण नहीं करते, जैसे रथ और उसका सारथि।

14

देहे सौम्ये स्थिते प्राणे मनो मननवद्भवेत्क्षुब्धे प्राणगतं क्षोभं पश्यन्नान्यत्प्रपश्यति || १४ ||

dehe saumye sthite prāṇe mano mananavadbhavetkṣubdhe prāṇagataṃ kṣobhaṃ paśyannānyatprapaśyati || 14 ||

English

When the vital breath is calm in the body, the mind becomes contemplative. Seeing the agitation caused by the agitated breath, one does not perceive anything else.

हिन्दी

जब शरीर में प्राण शांत होता है, तो मन ध्यानमग्न हो जाता है। उत्तेजित प्राण से उत्पन्न उत्तेजना को देखकर, वह किसी और चीज को नहीं देखता।

15

इत्यादिसर्गे स्वात्मैव चेतितः परमात्मनातेनैषाद्यापि नियतिर्नाबुधानां निवर्तते || १५ ||

ityādisarge svātmaiva cetitaḥ paramātmanātenaiṣādyāpi niyatirnābudhānāṃ nivartate || 15 ||

English

In this way, the individual self, being conscious, is united with the Supreme Self. Therefore, even this destiny does not turn away from the wise.

हिन्दी

इस प्रकार, चेतन व्यक्तिगत आत्मा परमात्मा से जुड़ा हुआ है। इसलिए, यह नियति भी बुद्धिमानों से नहीं मुड़ती।

16

स्वं प्राणमनसी साम्यात्कुर्वती कर्म तिष्ठतःवैषम्याद्विषमं चैकं शान्ते शान्ता सुषुप्तता || १६ ||

svaṃ prāṇamanasī sāmyātkurvatī karma tiṣṭhataḥvaiṣamyādviṣamaṃ caikaṃ śānte śāntā suṣuptatā || 16 ||

English

When the mind and breath are balanced, the actions remain balanced. From imbalance, there is only imbalance, and in peace, there is peace in deep sleep.

हिन्दी

जब मन और प्राण संतुलित होते हैं, तो कर्म संतुलित रहते हैं। असंतुलन से केवल असंतुलन होता है, और शांति में, गहरी नींद में शांति होती है।

17

यदाहारादिरुद्धासु नाडीषु क्वापि पिण्डितः | शान्तमास्ते जडः प्राणस्तदोदेति सुषुप्तता || १७ ||

yadāhārādiruddhāsu nāḍīṣu kvāpi piṇḍitaḥ | śāntamāste jaḍaḥ prāṇastadodeti suṣuptatā || 17 ||

English

When the vital energy is obstructed in the channels due to the lack of food and other reasons, it becomes inert and still, leading to deep sleep.

हिन्दी

जब प्राण शक्ति आहार के अभाव या अन्य कारणों से नाड़ियों में रुक जाती है, तो वह जड़ और शान्त हो जाती है, जिससे गहरी नींद आती है।

18

नाडीष्वन्नावपूर्णासु तथा क्षीणासु वा क्लमात् | निःस्पन्दस्तिष्ठति प्राणस्तदोदेति सुषुप्तता || १८ ||

nāḍīṣvannāvapūrṇāsu tathā kṣīṇāsu vā klamāt | niḥspandastiṣṭhati prāṇastadodeti suṣuptatā || 18 ||

English

When the channels are not filled with food or are exhausted due to fatigue, the vital energy becomes motionless and still, leading to deep sleep.

हिन्दी

जब नाड़ियाँ आहार से भरी नहीं होतीं या थकान से शिथिल हो जाती हैं, तो प्राण शक्ति निष्क्रिय और शान्त हो जाती है, जिससे गहरी नींद आती है।

19

नाडीनां मृदुरूपत्वात्पूर्णत्वाद्वा व्रणोदरे | क्वापि प्राणे स्थिते लीने निःस्पन्दास्ते सुषुप्तता || १९ ||

nāḍīnāṃ mṛdurūpatvātpūrṇatvādvā vraṇodare | kvāpi prāṇe sthite līne niḥspandāste suṣuptatā || 19 ||

English

Due to the softness or fullness of the channels, or due to a wound in the abdomen, when the vital energy is absorbed and still, deep sleep arises.

हिन्दी

नाड़ियों की कोमलता या भराव के कारण, या पेट में घाव के कारण, जब प्राण शक्ति शान्त और लीन हो जाती है, तो गहरी नींद आती है।

20

तापस उवाच | अथ यस्य प्रविष्टोऽहं हृदये सोऽभवन्निशि | सुषुप्तघननिद्रालुराहारपरितृप्तिमान् || २० ||

tāpasa uvāca | atha yasya praviṣṭo'haṃ hṛdaye so'bhavannniśi | suṣuptaghananidrālurāhāraparitṛptimān || 20 ||

English

The ascetic said: Then, the one into whose heart I entered at night became deeply asleep, satisfied with food.

हिन्दी

तपस्वी ने कहा: फिर, जिसके हृदय में मैं रात में प्रवेश किया, वह आहार से संतुष्ट होकर गहरी नींद में चला गया।

21

तेन सार्धमहं तत्र तच्चित्तेनैकतां गतः | सुषुप्तनिद्रां सुघनां गुणीभूतोऽनुभूतवान् || २१ ||

tena sārdhamahaṃ tatra taccittenaikatāṃ gataḥ | suṣuptanidrāṃ sughanāṃ guṇībhūto'nubhūtavān || 21 ||

English

With him, I also became one with his mind there and experienced deep, dense sleep, becoming endowed with qualities.

हिन्दी

उसके साथ, मैं भी उसके मन के साथ एक हो गया और गहरी, घनी नींद का अनुभव किया, गुणों से युक्त होकर।

22

ततोऽन्धस्यस्य जीर्णेऽन्तर्नाडीमार्गे स्फुटे स्थिते | प्राकृते स्पन्दिते प्राणे सुषुप्तं तनुतां ययौ || २२ ||

tato'ndhasyasya jīrṇe'ntarnāḍīmārge sphuṭe sthite | prākṛte spandite prāṇe suṣuptaṃ tanutāṃ yayau || 22 ||

English

Then, with the worn-out internal nerve pathway of this blind one being clearly established, and the natural breath pulsating, he entered into a state of deep sleep.

हिन्दी

तब, इस अंधे की जीर्ण अंतर्नाड़ी मार्ग स्पष्ट रूप से स्थित होने पर, और प्राकृतिक प्राण स्पंदित होने पर, वह गहरी नींद की अवस्था में प्रवेश कर गया।

23

सुषुप्ते तनुतां याते हृदयादिव निर्गतम् | अपश्यमहमत्रैव भुवनं भास्करादिमत् || २३ ||

suṣupte tanutāṃ yāte hṛdayādiva nirgatam | apaśyamahamatraiva bhuvanaṃ bhāskarādimat || 23 ||

English

Having entered the state of deep sleep, as if emerging from the heart, I saw right here a world filled with the sun and other luminaries.

हिन्दी

गहरी नींद की अवस्था में प्रवेश करने पर, मानो हृदय से निकला हो, मैंने यहीं एक सूर्य और अन्य दीप्तिमान वस्तुओं से भरा हुआ जगत देखा।

24

तच्च क्षुब्धार्णवोत्थेन पूर्यमाणं महाम्भसा | विमुक्तेनेव कल्पाभ्रैरभ्रंकषतरंगिणा || २४ ||

tacca kṣubdhārṇavotthena pūryamāṇaṃ mahāmbhasā | vimukteneva kalpābhrairabhraṃkaṣataraṅgiṇā || 24 ||

English

And that world was being filled with the great waters arising from the agitated ocean, as if released by the clouds of the kalpa, with waves crashing against the clouds.

हिन्दी

और वह जगत उथल-पुथल समुद्र से उठने वाले महान जल से भरा जा रहा था, मानो कल्प के बादलों द्वारा छोड़ा गया हो, जिनकी लहरें बादलों से टकरा रही थीं।

25

प्रोह्यत्पर्वतपूरेण महावर्तविराविणा | वहद्वनालीतृण्याढ्यैर्व्याप्तेनोन्मूलितागया || २५ ||

prohyatparvatapūreṇa mahāvartavirāviṇā | vahadvanaālītṛṇyāḍhyairvyāptenonmūlitāgayā || 25 ||

English

It was being carried away by the roaring great whirlpools, filled with uprooted trees and grass, and overflowing with mountain peaks.

हिन्दी

वह उखड़े हुए पेड़ों और घास से भरे हुए, और पर्वत शिखरों से उफनते हुए महान भंवरों द्वारा बहाया जा रहा था।

26

पूर्वमेवावदग्धायास्त्रिलोक्याः खण्डखण्डकैः | पूर्णेन परितः प्रौढैः खपुराद्रिमहीमयैः || २६ ||

pūrvamevāvadagdhāyāstrilokyāḥ khaṇḍakhaṇḍakaiḥ | pūrṇena paritaḥ prauḍhaiḥ khapurādrimahīmayaiḥ || 26 ||

English

Previously, the three worlds were burnt by the fragments, and now they are filled with the matured mountain-like clouds resembling the earth.

हिन्दी

पहले, तीनों लोक टुकड़ों से जल गए थे, और अब वे परिपक्व पर्वत-जैसे बादलों से भरे हुए हैं जो पृथ्वी के समान हैं।

27

अहं तत्रैव पश्यामि यावत्कस्मिंश्चिदास्पदे | कस्यांचित्पुरि कस्मिंश्चिद्गुहे वध्वा पुरे स्थितः || २७ ||

ahaṃ tatraiva paśyāmi yāvatkasmiṃścidāspade | kasyāṃcitpuri kasmiṃścidguhe vadhvā pure sthitaḥ || 27 ||

English

I see myself in that very place, wherever it may be, in some city, in some cave, or in the city where my beloved resides.

हिन्दी

मैं उसी स्थान पर अपने आप को देखता हूँ, जहाँ भी हो, किसी नगर में, किसी गुफा में, या मेरी प्रियतमा के नगर में।

28

सदारः सहभृत्योऽहं सपुत्रः सहबान्धवः | सहभाण्डोपस्करणः सगृहोऽपहृतोऽम्भसा || २८ ||

sadāraḥ sahabhṛtyo'haṃ saputraḥ sahabāndhavaḥ | sahabhāṇḍopaskaraṇaḥ sagṛho'pahṛto'mbhasā || 28 ||

English

I, along with my wife, servants, sons, relatives, vessels, and household items, am being carried away by the water.

हिन्दी

मैं, अपनी पत्नी, सेवकों, पुत्रों, रिश्तेदारों, बर्तनों, और घरेलू सामान के साथ, पानी द्वारा उठाया जा रहा हूँ।

29

उह्यमानं क्षयाम्भोभिस्तद्गृहं तच्च पत्तनम् | लङ्घ्यमानं द्रुमाकारैः पूर्यमाणं च वारिभिः || २९ ||

uhyamānaṃ kṣayāmbhobhistadgṛhaṃ tacca pattanam | laṅghyamānaṃ drumākāraiḥ pūryamāṇaṃ ca vāribhiḥ || 29 ||

English

That house and that city are being carried away by the destructive waters, being crossed by tree-like waves, and being filled with water.

हिन्दी

वह घर और वह नगर विनाशकारी जल द्वारा उठाया जा रहा है, पेड़ों जैसी लहरों द्वारा पार किया जा रहा है, और पानी से भरा जा रहा है।

30

बृहत्कलकलारावं जेतुमब्धिमिवोद्यतम् | अतिक्षुभितवास्तव्यमनपेक्षितपुत्रकम् || ३० ||

bṛhatkalakalārāvaṃ jetumabdhimivodyatam | atikṣubhitavāstavyamanapekṣitaputrakam || 30 ||

English

With a great roaring sound, it seems as if the ocean is about to conquer, causing great disturbance to the dwelling place, without any concern for the children.

हिन्दी

एक बड़े गर्जन की आवाज के साथ, ऐसा लगता है कि सागर विजय प्राप्त करने के लिए उद्यत है, निवास स्थान को बड़ी अशांति पहुँचा रहा है, बच्चों की परवाह किए बिना।

31

आवर्ततरलाढ्याभिर्वृत्तिभिर्व्यूढमाकुलम् | साक्रन्दोरस्ताडनोत्कजनजम्बालभीषणम् || ३१ ||

āvartataralāḍhyābhirvṛttibhirvyūḍhamākulam | sākrandorastāḍanotkajanajambālbhīṣaṇam || 31 ||

English

With whirling, unsteady waves, the situation is chaotic and terrifying, with loud cries, chest-beating, and the sound of wailing.

हिन्दी

घूमती, अस्थिर लहरों के साथ, स्थिति अव्यवस्थित और भयानक है, जोर से चीखने, छाती पीटने, और रोने की आवाज के साथ।

32

स्फुटत्कुड्यत्रुटत्काष्ठरटच्छङ्कुकृतोद्रटम्प्रपतच्छादनच्छत्रगवाक्षस्थाङ्गनामुखम् || ३२ ||

sphuṭatkuḍyatruṭatkāṣṭharaṭacchaṅkukṛtodraṭamprapatacchādanacchatragavākṣasthāṅganāmukham || 32 ||

English

The house was in ruins, with broken walls, shattered wood, and fallen roofs and windows.

हिन्दी

घर खंडहर में बदल गया था, टूटी हुई दीवारें, टूटे हुए लकड़ी के टुकड़े, और गिरे हुए छत और खिड़कियाँ।

33

इति यावत्क्षणं पश्यन्नहं तद्भावमागतःपरिरोदिमि दीनात्मा तावत्तत्सकलं गृहम् || ३३ ||

iti yāvatkṣaṇaṃ paśyannahaṃ tadbhāvamāgataḥparirodimi dīnātmā tāvattatsakalaṃ gṛham || 33 ||

English

Seeing this scene, I became overwhelmed with grief and began to weep, feeling helpless as the entire house was in ruins.

हिन्दी

इस दृश्य को देखकर, मैं दुःख से भर गया और रोने लगा, महसूस करते हुए कि पूरा घर खंडहर में बदल गया है।

34

चतुर्धा भित्तिभेदेन वृद्धबालाङ्गनान्वितम्जगाम शतधा वीच्यां शिलायामिव निर्झरः || ३४ ||

caturdhā bhittibhedena vṛddhabālāṅganānvitamjagāma śatadhā vīcyāṃ śilāyāmiva nirjharaḥ || 34 ||

English

The house, divided into four parts by the broken walls, with old and young women, went in a hundred directions like a waterfall on a rock.

हिन्दी

घर, टूटी हुई दीवारों से चार हिस्सों में बंटा हुआ, बूढ़ी और जवान महिलाओं के साथ, पत्थर पर झरने की तरह सौ दिशाओं में चला गया।

35

उह्यमानोऽहमभवं ततः प्रलयवारिणित्यक्तसर्वकलत्रादिचित्तः प्राणपरायणः || ३५ ||

uhyamāno'hamabhavaṃ tataḥ pralayavāriṇityaktasarvakalatrādicittaḥ prāṇaparāyaṇaḥ || 35 ||

English

Being carried away, I became overwhelmed by the flood of destruction, abandoning all thoughts of family and possessions, focused only on survival.

हिन्दी

बहाया जाते हुए, मैं विनाश की बाढ़ से घिर गया, परिवार और संपत्ति के सभी विचारों को छोड़कर, केवल जीवित रहने पर ध्यान केंद्रित किया।

36

क्षिप्तस्तरङ्गजालेन योजनाद्योजनव्रजेउह्यमानद्रुमशिखाज्वालान्तरितजर्जरः || ३६ ||

kṣiptastaraṅgajālena yojanādyojanavrajeuhyamānadrumaśikhājvālāntaritajarjaraḥ || 36 ||

English

Thrown by the waves, the ship was tossed about, its mast shattered, and its ropes torn apart.

हिन्दी

लहरों के जाल में फँसा हुआ, जहाज उछाला गया, उसका मस्तूल टूट गया, और उसकी रस्सियाँ फट गईं।

37

काष्ठकुड्यतटीपीठकटुसंघट्टघट्टितः | आवर्तनृत्यपातालतले गत्वोत्थितश्चिरात् || ३७ ||

kāṣṭhakuḍyataṭīpīṭhakaṭusaṃghaṭṭaghaṭṭitaḥ | āvartanṛtyapātālatale gatvotthitaścirāt || 37 ||

English

Having been struck by the collision of the wooden box on the bank, and having gone to the underworld and risen again after a long time.

हिन्दी

लकड़ी के डिब्बे के किनारे पर टकराने से घायल होकर, और पाताल लोक में जाकर देर से उठ खड़ा हुआ।

38

चलाचलागमापायवलद्गुलुगुलारवे | जले बहुलकल्लोले मग्नोन्मग्नः पुनः पुनः || ३८ ||

calācalāgamāpāyavaladgulugulārave | jale bahulakallole magnōnmagnaḥ punaḥ punaḥ || 38 ||

English

In the roaring sound of the coming and going of the moving and immovable, in the water with many waves, he was submerged and emerged again and again.

हिन्दी

चल और अचल के आने-जाने की गड़गड़ाहट में, बहुत से तरंगों वाले जल में, वह डूबा और बार-बार उभरा।

39

संघट्टभग्नशैलेन्द्रपङ्किले सलिले क्षणम् | पल्वले वारण इव मग्नः सत्पयसोद्धृतः || ३९ ||

saṃghaṭṭabhagnaśailendrapaṅkile salile kṣaṇam | palvale vāraṇa iva magnaḥ satpayasoddhṛtaḥ || 39 ||

English

For a moment, in the muddy water mixed with the broken pieces of the mountain king, he was submerged like an elephant in a marsh and then lifted out with good water.

हिन्दी

एक क्षण के लिए, टूटे हुए पर्वत राजा के टुकड़ों से मिली कीचड़ वाले जल में, वह एक हाथी की तरह दलदल में डूबा और फिर अच्छे जल से उठाया गया।

40

यावदाश्वसिमि क्षिप्रं डिण्डीरे चाद्रिखण्डके | तावदेत्य हतो वेगाद्वैरिणेवातिवारिणा || ४० ||

yāvadāśvasimi kṣipraṃ ḍiṇḍīre cādrikhaṇḍake | tāvadetya hato vegādvairiṇevātivāriṇā || 40 ||

English

As soon as I regained my breath in the broken piece of the mountain, I was struck by the enemy with great force as if by a powerful wave.

हिन्दी

जैसे ही मैंने पर्वत के टूटे हुए टुकड़े में अपनी साँस वापस पाई, मैं शत्रु द्वारा महान बल से मारा गया, जैसे कि एक शक्तिशाली लहर द्वारा।

41

नानावलनकल्लोलजलजालजुषा तदा | न तदस्ति न यद्दृष्टं दुःखं दुःखात्मना मया || ४१ ||

nānāvalanakallolajalajālajuṣā tadā | na tadasti na yaddṛṣṭaṃ duḥkhaṃ duḥkhātmanā mayā || 41 ||

English

At that time, surrounded by various waves and water, there was no suffering that I, the embodiment of suffering, did not experience.

हिन्दी

उस समय, विविध तरंगों और जल से घिरे हुए, ऐसा कोई दुःख नहीं था जिसे मैं, दुःख का अवतार, नहीं अनुभव किया।

42

एतस्मिन्नन्तरे तत्र तदा तत्तामसेक्षण| यावज्जीवचिराभ्यासाद्विषादित्वात्सचेतसः || ४२ ||

etasminnantare tatra tadā tattāmasekṣaṇa| yāvajjīvacirābhyāsādviṣāditvātsacetasaḥ || 42 ||

English

Meanwhile, there, at that time, with dark eyes, due to the constant practice of sorrow throughout life, with a conscious mind.

हिन्दी

इसी बीच, वहाँ, उस समय, अंधेरे नेत्रों वाले, जीवन भर दुःख के निरंतर अभ्यास से, चेतना वाले मन से।

43

प्राक्तनं संस्मृते रूपं स्वं समाधिमयं मया| आ अहो नु जगत्यन्यरूपेऽहं तापसः स्थितः || ४३ ||

prāktanaṃ saṃsmṛte rūpaṃ svaṃ samādhimayaṃ mayā| ā aho nu jagatyanvarūpe'haṃ tāpasaḥ sthitaḥ || 43 ||

English

Remembering my former state, which was full of meditation, I exclaim, 'Ah, in this world of different forms, I am an ascetic.'

हिन्दी

अपनी पूर्व अवस्था को याद करते हुए, जो ध्यानमय थी, मैं कहता हूँ, 'अहो, इस विविध रूपों वाले जगत में, मैं एक तापस हूँ।'

44

अहं कस्यचिदन्यस्य स्वप्नदृष्टिदिदृक्षया| प्रविष्टोऽहमयं स्वप्ने पश्यामीमं भ्रमं त्विति || ४४ ||

ahaṃ kasyacidanyasya svapnadṛṣṭididṛkṣayā| praviṣṭo'hamayaṃ svapne paśyāmīmaṃ bhramaṃ tviti || 44 ||

English

I, desiring to see the dream vision of someone else, have entered this dream and am seeing this illusion.

हिन्दी

मैं, किसी दूसरे के स्वप्न दृश्य को देखने की इच्छा से, इस स्वप्न में प्रवेश कर चुका हूँ और इस भ्रम को देख रहा हूँ।

45

वर्तमानदृढाभ्यासमिथ्याज्ञानमयात्मनि| कल्लोलैरुह्यमानोऽपि ततोऽहं सुखितः स्थितः || ४५ ||

vartamānadṛḍhābhyāsamithyājñānamayātmani| kallolairuhyamāno'pi tato'haṃ sukhitaḥ sthitaḥ || 45 ||

English

Though I am being tossed by the waves of false knowledge in my steadfast practice, I am still happy.

हिन्दी

भले ही मैं अपने दृढ़ अभ्यास में मिथ्या ज्ञान की लहरों से उछाला जा रहा हूँ, फिर भी मैं सुखी हूँ।

46

इदं वारितयापश्यं प्रलयाब्धिविवर्तनाः| उह्यमानाद्रिनगरग्रामोर्वीखण्डपादपाः || ४६ ||

idaṃ vāritayāpaśyaṃ pralayābdhivivartanāḥ| uhyamānādrinagaragrāmōrvīkhaṇḍapādapāḥ || 46 ||

English

I saw this being prevented by the waves of the ocean of dissolution, being tossed about, the mountains, cities, villages, fragments of earth, and trees.

हिन्दी

मैंने इसे प्रलय के समुद्र की लहरों द्वारा रोका हुआ देखा, उछाला जा रहा, पर्वत, नगर, ग्राम, धरती के टुकड़े, और पेड़।

47

उह्यमानामराहीन्द्रनारीनरनभश्चराः | उह्यमानमहारम्भलोकपालपुरालयाः || ४७ ||

uhyamānāmarāhīndranārīnaranabhaścarāḥ | uhyamānamahārambhalokapālapurālayāḥ || 47 ||

English

The celestial beings, including the wives of the gods and kings, are being carried away, and the grand palaces of the guardians of the world are being carried away.

हिन्दी

देवी, राजाओं की पत्नियाँ और आकाशचारी देवता उठाए जा रहे हैं, और लोकपालों के महान महल उठाए जा रहे हैं।

48

अथाहमद्रिमिश्राम्बुकल्लोलाद्रिविघट्टनाः | मुहुः पश्यञ्जगन्नाशमनन्तरमचिन्तयम् || ४८ ||

athāhamadrimiśrāmbukallolādrvighaṭṭanāḥ | muhuḥ paśyañjagannāśamanantaramacintayam || 48 ||

English

Then I, seeing the waves mixed with mountain water repeatedly breaking against the mountains, thought about the impending destruction.

हिन्दी

फिर मैंने पर्वत जल से मिश्रित तरंगों को बार-बार पर्वतों से टकराते देखा और आने वाले विनाश के बारे में सोचा।

49

चित्रमेष त्रिनेत्रोऽपि जीर्णं तृणमिवार्णवे | उह्यते हा हतविधेर्नाऽकार्यं नाम विद्यते || ४९ ||

citrameṣa trinetro'pi jīrṇaṃ tṛṇamivārṇave | uhyate hā hatavidhernā'kāryaṃ nāma vidyate || 49 ||

English

It is strange that even the three-eyed one (Shiva) is being carried away like a worn-out blade of grass in the ocean. Alas, there is nothing that cannot be destroyed.

हिन्दी

यह आश्चर्य की बात है कि तीन नेत्रों वाले (शिव) भी समुद्र में एक पुराने घास के तिनके की तरह उठाए जा रहे हैं। हाय, कुछ भी ऐसा नहीं है जो नष्ट नहीं हो सकता।

50

चतुर्धा भित्तिभेदेन प्रकटाशयतामहम् | पद्मानीव गृहाण्यप्सु दर्शयन्ति रवेः प्रभाः || ५० ||

caturdhā bhittibhedena prakaṭāśayatāmaham | padmānīva gṛhāṇyapsu darśayanti raveḥ prabhāḥ || 50 ||

English

I see the inner thoughts of the four-fold division of the walls clearly, like lotuses in the water, revealed by the rays of the sun.

हिन्दी

मैं चार भागों में विभक्त दीवारों के अंतर्निहित विचारों को स्पष्ट रूप से देखता हूँ, जैसे पानी में कमल सूर्य की किरणों द्वारा प्रकट होते हैं।

51

चित्रं तरङ्गवलनासु समुल्लसन्ति गन्धर्वकिंनरनरामरनागनार्यः | भूरिभ्रमैर्भ्रमरहारमिव ह्रदिन्यः पद्मिन्य एव सकलामलजङ्गमाख्याः || ५१ ||

citraṃ taraṅgavalanāsu samullasantī gandharvakiṃnaranarāmaranāganāryaḥ | bhūribhramairbhramarahāramiva hradinyaḥ padminya eva sakalāmalajaṅgamākhyāḥ || 51 ||

English

It is wonderful to see the celestial beings, including Gandharvas, Kinnaras, humans, gods, and serpent maidens, rising in the waves like lotuses in a lake adorned with bees.

हिन्दी

तरंगों में उठते हुए गंधर्व, किन्नर, मनुष्य, देवता और नाग कन्याओं को देखना चमत्कारपूर्ण है, जैसे मधुमक्खियों से सजे तालाब में कमल उठते हैं।

52

विद्याधरीभुजलतावलितेन्दुकान्तकक्ष्याविभागमणिजालगवाक्षलक्ष्म्यः| देवासुरोरगमहागृहभित्तिभागाः सौवर्णनौगणवदम्बुभरे भ्रमन्ति || ५२ ||

vidyādharībhujalatāvalitendukāntakakṣyāvibhāgamaṇijālagavākṣalakṣmyaḥ| devāsuroragamahāgṛhabhittibhāgāḥ saurvṇanaugavadambubhare bhramanti || 52 ||

English

The celestial nymphs, with arms like creepers, adorned with moon-like ornaments, with their beautiful girdles studded with gems, and with their windows decorated with golden lattice, wander in the water-filled clouds like divine beings.

हिन्दी

विद्याधरी की भुजाएँ लताओं के समान हैं, चन्द्रमा के समान आभूषणों से सजी हुई, उनकी सुन्दर कमरबन्द मणियों से जड़ी हुई, और उनकी खिड़कियाँ सोने की जाली से सजी हुई, पानी से भरे बादलों में देवताओं की तरह भटकती हैं।

53

मत्तेभकुम्भपरिणाहिनि कुङ्कुमाङ्के शच्याः पयोधरभरे रतिखेदखिन्नः| लग्नः सुखादिव करोति तरङ्गदोलाः संशीर्यमाणमणिगेहगतोऽत्र शक्रः || ५३ ||

mattebhakumbhapariṇāhini kuṅkumāṅke śacyāḥ payodharabhare ratiKhedakhinnaḥ| lagnaḥ sukhādiva karoti taraṅgadolāḥ saṃśīryamāṇamaṇigehagato'tra śakraḥ || 53 ||

English

Indra, exhausted from the pleasures of love, seems to enjoy the swinging waves as if they were the breasts of his beloved Sachi, which are marked with kumkum and resemble the pots of intoxicated elephants.

हिन्दी

इन्द्र, प्रेम के सुखों से थके हुए, ऐसे लगते हैं जैसे वे लहरों के झूले का आनन्द ले रहे हों, जो कि उनकी प्रियतमा शची के कुंकुम से चिह्नित स्तनों के समान हैं, जो मतवाले हाथियों के घड़ों के समान हैं।

54

हा वान्ति वारिवलनावलितान्तरिक्षमृक्षावधूतकुसुमप्रकरान्किरन्तः| वाताः पतद्विबुधमन्दिररत्नसानाबुद्यानकोटरगता इव साक्षतेन || ५४ ||

hā vānti vārivalanāvalitāntarikṣamṛkṣāvadhūtakusumaprakarānkirantaḥ| vātāḥ patadvibudhamandiraratnasānābudyānakoṭaragatā iva sākṣaten || 54 ||

English

Alas! The winds blow, filling the sky with water-laden clouds, scattering the flowers fallen from the trees, as if they are the jewels scattered from the celestial mansions in the gardens.

हिन्दी

हाय! हवाएँ चलती हैं, आकाश को पानी से भरे बादलों से भरती हैं, वृक्षों से गिरे फूलों को बिखेरती हैं, जैसे कि वे देवताओं के महलों से बिखरे हुए रत्न हों, बगीचों में।

55

यन्त्रोत्थहेमदृषदा सदृशाम्बुरूपं क्षुब्धाद्रिभीमजलवीचिशिखेरितं खे| व्यावर्तते दिवि दलावृतकर्णिकास्थध्यानैकनिष्ठपरमेष्ठिसरोजमेतत् || ५५ ||

yantrōtthahēmadṛṣadā sadṛśāmburūpaṃ kṣubdhādrībhīmajalavīciśikhēritaṃ khē| vyāvartatē divi dalāvṛtakarṇikāsthadhyānaikanisṭhaparamēṣṭhisarōjamētat || 55 ||

English

The water, resembling the color of gold produced by machines, is agitated by the terrifying waves of the disturbed mountains. It revolves in the sky, appearing like a lotus in the divine meditation, with its petals covering the pericarp.

हिन्दी

मशीन से उत्पन्न सोने के रंग के समान पानी, उत्तेजित पर्वतों की भयानक लहरों से क्षुब्ध होता है। यह आकाश में घूमता है, जैसे कि एक दिव्य ध्यान में कमल का फूल, जिसके पंखुड़ियों ने कर्णिका को ढक रखा हो।

56

मेघा इवातिघनघुंघुमघोषभीमा वीचीचयाः कनकपत्तनविद्युतोऽमी| व्योम्नि भ्रमन्ति गजवाजिमृगेन्द्रनागवृक्षाद्रिकाननमहीतलतुल्यदेहाः || ५६ ||

meghā iva atighanaghuṅghumaghoṣabhīmā vīcīcayāḥ kanakapattana vidyuto'mī| vyomni bhramanti gajavājimṛgendranāgavṛkṣādrīkānanamahītalatulyadehāḥ || 56 ||

English

The clouds, extremely dense and terrifying with their thunderous roar, resemble golden cities with their lightning. They wander in the sky, with bodies like elephants, horses, lions, snakes, trees, mountains, forests, and the earth.

हिन्दी

बादल, अत्यन्त घने और भयानक गर्जना से भरे हुए, अपनी बिजली के साथ सोने के शहरों के समान लगते हैं। वे आकाश में भटकते हैं, हाथियों, घोड़ों, शेरों, साँपों, पेड़ों, पर्वतों, जंगलों और पृथ्वी के समान शरीर के साथ।

57

उह्यमानोदभूवीच्यामतसीकुसुमश्रियाम् | यमोऽप्ययं यमेनेव वारिपूरेण नीयते || ५७ ||

uhyamānodabhūvīcyāmatasīkusumaśriyām | yamo'pyayaṃ yameneva vāripūreṇa nīyate || 57 ||

English

Krishna, being carried away by the flood, appears like a blue lotus in the water. Even Yama, the god of death, is carried away by the flood like a mere mortal.

हिन्दी

कृष्ण जल प्रवाह में बहते हुए नील कमल के समान दिखाई देते हैं। यम, मृत्यु के देवता, भी इस जल प्रवाह द्वारा एक सामान्य मनुष्य की तरह बहाए जाते हैं।

58

एते बुद्ध्यन्ति सलिलेऽखिललोकपाला नागा नगैश्च नगरैः सह लक्षसंख्याः | लक्ष्म्याकरोदरगुहागतवारिपूरव्यावर्तनागुडगुडैरभिलक्ष्यपूराः || ५८ ||

ete buddhyanti salile'khilalokapālā nāgā nagaiśca nagaraiḥ saha lakṣasaṃkhyāḥ | lakṣmyākarodaraguhavāripyūravyāvartanāguḍaguḍairabhilakṣyapūrāḥ || 58 ||

English

All the guardians of the world, along with the serpents, mountains, and cities, numbering in the hundreds of thousands, recognize this. The cities, marked by the sound of the churning waters in the caves of the mountains, are filled with prosperity.

हिन्दी

सभी लोकपाल, सर्प, पर्वत और नगर, जो लाखों की संख्या में हैं, इसे पहचानते हैं। पर्वतों की गुफाओं में जल के घूमने की आवाज से चिह्नित नगर समृद्धि से भरे हुए हैं।

59

दुर्वारवारिवलनापरिपूरितेषु पातालभूतलनभस्तलदिक्तटेषु | मत्स्या इवेन्द्रयमयक्षसुरासुरौघाः सग्रामपत्तनविमाननगा भ्रमन्ति || ५९ ||

durvāravārivalanāparipūriteṣu pātālabhūtalanabhastaladiktateṣu | matsyā iveindrayamayakṣasurāsuraughāḥ saghrāmapattanavimānanagā bhramanti || 59 ||

English

In the realms of the underworld, earth, sky, and all directions filled with the unstoppable flood, the gods, demons, Yakshas, and other beings wander like fish, along with their villages, cities, and aerial vehicles.

हिन्दी

अटल, भूतल, आकाश और सभी दिशाओं में अटल बाढ़ से भरे हुए हैं, देवता, असुर, यक्ष और अन्य प्राणी मछलियों की तरह भटकते हैं, अपने गाँवों, शहरों और विमानों के साथ।

60

उह्यमानस्य कृष्णस्य तनुरेवाम्बुरूपिणी | मातृजङ्घेव वत्सस्य कष्टं बन्धनतां गता || ६० ||

uhyamānasya kṛṣṇasya tanurevāmburūpiṇī | mātṛjaṅgheva vatsasya kaṣṭaṃ bandhanatāṃ gatā || 60 ||

English

The body of Krishna, being carried away by the flood, has become like water itself. Like a calf's leg bound to its mother, it has painfully become bound.

हिन्दी

कृष्ण का शरीर, जो जल प्रवाह द्वारा बहाया जा रहा है, जल के समान हो गया है। जैसे बछड़े की टाँग माँ से बंधी होती है, वैसे ही यह दर्दनाक तरीके से बंध गया है।

61

अन्योन्यमावलयतामहो बुडबुडारवः | श्रूयते देवदैत्यानां स्वस्त्रीहलहलाकुलः || ६१ ||

anyonyamāvalayatāmaho buḍabuḍāravaḥ | śrūyate devadaityānāṃ svastrīhalahalākulaḥ || 61 ||

English

Oh, the sound of bubbling is heard as they embrace each other. The gods and demons, along with their wives, are filled with excitement and commotion.

हिन्दी

ओह, एक-दूसरे को आलिंगन करते हुए बुलबुलाहट की आवाज सुनाई देती है। देवता और दैत्य, अपनी पत्नियों के साथ, उत्साह और हलचल से भरे हुए हैं।

62

कोलाहलाकुलपुरोत्तमवेगपातविक्षुब्धवारिपटलीवलिताम्बरासु | दिक्षु भ्रमज्जलदजालघनास्विवैष संलक्ष्यते जलमयः स्फुटकुड्यबन्धः || ६२ ||

kolāhalākulapurottamavegapātavikṣubdhavāripaṭalīvalitāmbarāsu | dikṣu bhramajjaladajālaghanāsvivaīṣa saṃlakṣyate jalamayaḥ sphuṭakuḍyabandhaḥ || 62 ||

English

In the best city, which is disturbed by the speed of the best noise, the water surface is covered with clothes. In all directions, it appears like a dense network of moving clouds. A clear water wall is seen.

हिन्दी

शोर से भरी हुई सर्वोत्तम नगरी में, जल की सतह कपड़ों से ढंकी हुई है| सभी दिशाओं में, यह घूमते बादलों के घने जाल की तरह दिखता है| एक स्पष्ट जल दीवार दिखाई देती है|

63

हा कष्टमेष तरसा पयसापनीत आवर्तवृत्तिपरिवर्तनया स्वधस्तात् | एते कुबेरयमनारदवासवाद्याः प्राणान्पयोभ्रपटलैर्विधुरास्त्यजन्ति || ६३ ||

hā kaṣṭameṣa tarasā payasāpanīta āvartavṛttiparivartanayā svadhastāt | ete kuberayamanāradavāsavādyāḥ prāṇānpayobhrapaṭalairvidhurāstyajanti || 63 ||

English

Alas, this is a great difficulty. Quickly brought by water, the whirlpools are changing their course. These, including Kubera, Yama, Narada, and Indra, are abandoning their lives due to the water clouds.

हिन्दी

हाय, यह एक बड़ी कठिनाई है| जल द्वारा तेजी से लाया गया, भंवर अपनी दिशा बदल रहे हैं| ये, जिनमें कुबेर, यम, नारद और इंद्र शामिल हैं, जल के बादलों के कारण अपने प्राण त्याग रहे हैं|

64

प्राज्ञाः प्रशान्तजडदेहमिहोह्यमानं मानोज्झिताः शवतयैव च तद्वहन्ति | ब्रह्मेन्द्रविष्णुपुरखण्डकसंकटाम्बु संघट्टनेन कटुकुट्टनदृक्षु तेन || ६४ ||

prājñāḥ praśāntajaḍadehamihohyamānaṃ mānojjhitāḥ śavatayaiva ca tadvahanti | brahmendraviṣṇupurakhaṇḍakasaṅkaṭāmbu saṅghaṭṭanena kaṭukuṭṭanadṛkṣu tena || 64 ||

English

The wise, having abandoned their peaceful inert bodies here, carry them as corpses. By the collision of the fragmented waters of Brahma, Indra, and Vishnu, they see harsh grinding.

हिन्दी

बुद्धिमान लोग, जिन्होंने यहाँ अपने शांत जड़ शरीर को छोड़ दिया है, उन्हें शव के रूप में ले जाते हैं| ब्रह्मा, इंद्र और विष्णु के टूटे हुए जल के टकराने से, वे कठोर पिसना देखते हैं|

65

स्त्रीणां गणोऽर्धपरिपिष्ट इहैति कष्टं कस्त्रातुमेनमपरः कुजडं समर्थः | न ह्यन्तकस्य दशनैरभिचर्व्यमाणा त्रातुं परस्परमियं जनता समर्था || ६५ ||

strīṇāṃ gaṇo'rdhaparipiṣṭa ihaeti kaṣṭaṃ kastrātumenaṃ aparaḥ kujaḍaṃ samarthaḥ | na hyantakasya daśanairabhicarvyamāṇā trātuṃ parasparamiyaṃ janatā samarthā || 65 ||

English

The group of women, half-crushed, comes here with difficulty. Who else, other than the foolish, is capable of protecting them? Indeed, this population, being devoured by the teeth of death, is not capable of protecting each other.

हिन्दी

आधी कुचली हुई स्त्रियों का समूह यहाँ कठिनाई से आता है| इन्हें बचाने के लिए मूर्ख के अलावा कौन सक्षम है? वास्तव में, मृत्यु के दाँतों द्वारा चबाई जा रही यह जनता एक-दूसरे को बचाने में सक्षम नहीं है|

66

पर्वतप्रतिघसर्पसर्पणाः संसरन्ति विपुला जलोच्चयाः | तेषु नाव इव देवपत्तनान्युन्नमय्य वपुराशु यान्त्यधः || ६६ ||

parvatapratighasarpasarpaṇāḥ saṃsaranti vipulā jaloccayāḥ | teṣu nāva iva devapattanānyunnamayya vapurāśu yāntyadhaḥ || 66 ||

English

The vast water elevations, moving like serpents against the mountain obstacles, wander. In them, the divine cities, like boats, quickly sink down after raising their bodies.

हिन्दी

पर्वत के विरोधी बाधाओं के खिलाफ सर्प की तरह चलने वाली विशाल जल उच्चताएँ भटकती हैं| उनमें, दिव्य नगरियाँ, नावों की तरह, अपने शरीर को उठाकर तुरंत नीचे डूब जाती हैं|

67

द्वीपाद्रीन्द्रसुरासुरोरगनरैर्नागाप्सरश्चारणैव्याप्तं वारिविलोलितैः सरसिजैरालूनमूलैरिव| एकाम्भोधिसरः स्थितं त्रिभुवनं कालेन निर्मूलितं कष्टं ते क्व गता महर्द्धिविभवा देवा जगन्नायकाः || ६७ ||

dvīpādrīndrasurāsuroraganarairnāgāpsaraścāraṇaivyāptaṃ vārivilolitaiḥ sarasijairālūnamūlairiva| ekāmbhodhisaraḥ sthitaṃ tribhuvanaṃ kālena nirmūlitaṃ kaṣṭaṃ te kvā gatā maharddhivibhavā devā jagannāyakāḥ || 67 ||

English

The universe, filled with islands, mountains, gods, demons, serpents, humans, celestial nymphs, and other beings, and adorned with lotuses swaying in the water, as if uprooted, is situated in the single ocean. Alas, where have the gods, the lords of the world, gone with their great prosperity, uprooted by time?

हिन्दी

द्वीप, पर्वत, देवता, असुर, नाग, मनुष्य और अप्सराओं से भरा हुआ ब्रह्मांड, जल में लहराते हुए कमलों से सजा हुआ, जैसे उखाड़ दिया गया हो, एक समुद्र में स्थित है। हाय, समय द्वारा उखाड़े गए देवताओं, जगत के स्वामी, उनके महान समृद्धि के साथ कहाँ चले गए?

← Chapter 138Chapter 140 →