Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 128 — 46 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

अस्मदादेर्जनस्यैतत्प्रत्यक्षं नानुमानिकम्शुद्धबोधशरीरेण नाधिभौतिकरूपिणा || १ ||

asmadāderjanasyaitatpratyakṣaṃ nānumānikamśuddhabodhaśarīreṇa nādhibhautikarūpiṇā || 1 ||

English

This is directly perceived by us and not inferred. It is not embodied in the physical form but in the pure consciousness.

हिन्दी

यह हमारे द्वारा सीधे देखा जाता है, अनुमान नहीं है। यह शारीरिक रूप में नहीं, बल्कि शुद्ध चेतना में व्यक्त होता है।

2

एतदस्मज्जगत्स्वप्ने नान्येषु कथितं मयान्येष्वस्ति जगत्स्वप्नेष्वेवमन्यापि च स्थितिः || २ ||

etadasmajjagatsvapne nānyeṣu kathitaṃ mayāanyeṣvasti jagatsvapneṣvevamanyāpi ca sthitiḥ || 2 ||

English

This has been stated by me in my dream of the world, not in others. In other dreams of the world, there is a similar situation.

हिन्दी

यह मैंने अपने जगत स्वप्न में कहा है, दूसरों में नहीं। दूसरे जगत स्वप्नों में भी ऐसी ही स्थिति है।

3

जगत्स्वप्नेषु चान्येषु संस्थानकथनेन किं न ह्यौपयोगिकादन्या कथा भवति धीमताम् || ३ ||

jagatsvapneṣu cānyeṣu saṃsthānakathanena kimna hyaupayogikādanyā kathā bhavati dhīmatām || 3 ||

English

What is the use of describing the situation in other dreams of the world? No other discussion is useful for the wise.

हिन्दी

दूसरे जगत स्वप्नों में स्थिति का वर्णन करने से क्या लाभ? बुद्धिमानों के लिए कोई दूसरी बात उपयोगी नहीं होती।

4

सर्वेषामुत्तरे मेरुर्लोकालोकश्च दक्षिणेयेषामित्यनुमाऽशेषभूतौघे तेन पण्डिताः || ४ ||

sarveṣāmuttare merurlokālokaśca dakṣiṇeyeṣāmityanumā'śeṣabhūtaughe tena paṇḍitāḥ || 4 ||

English

All the northern regions, including Mount Meru, and the southern regions, are inferred to be complete in their existence. Thus, the wise understand.

हिन्दी

सभी उत्तरी क्षेत्र, मेरु पर्वत सहित, और दक्षिणी क्षेत्र, अपने अस्तित्व में पूर्ण हैं, ऐसा अनुमान लगाया जाता है। इस प्रकार, बुद्धिमान लोग समझते हैं।

5

प्रत्यक्षमेतदन्येषां यत्र तेऽन्ये जगद्भ्रमाःनास्माकं विषये ते हि तथा संस्थानशोभिनः || ५ ||

pratyakṣametadanyeṣāṃ yatra te'nye jagadbhramāḥnāsmākaṃ viṣaye te hi tathā saṃsthānaśobhinaḥ || 5 ||

English

This is directly perceived by others where those other world illusions are. They are not in our realm, and they are similarly situated.

हिन्दी

यह दूसरों द्वारा सीधे देखा जाता है जहाँ वे दूसरे जगत भ्रम हैं। वे हमारे क्षेत्र में नहीं हैं, और वे समान रूप से स्थित हैं।

6

सर्वेषामुत्तरे मेरुर्लोकालोकश्च दक्षिणे | सप्तद्वीपनिवासानां नान्येषामिति निश्चयः || ६ ||

sarveṣāmuttare merurlokālokaścadakṣiṇe | saptadvīpanivāsānāṃ nānyeṣāmitiniścayaḥ || 6 ||

English

In the north of all is Meru, and in the south is Lokāloka. There is no doubt that this is the abode of the seven islands.

हिन्दी

सभी के उत्तर में मेरु है और दक्षिण में लोकालोक है | सात द्वीपों के निवासियों के लिए इसमें कोई संदेह नहीं है |

7

प्रकृतं श्रृणु हे राम तद्ब्रह्माण्डकवाटकम् | यत्प्रमाणं ततो वारि बाह्ये दशगुणं स्थितम् || ७ ||

prakṛtaṃ śrṇu he rāma tadbrahmāṇḍakavāṭakam | yatpramāṇaṃ tato vāri bāhye daśaguṇaṃ sthitam || 7 ||

English

Listen, O Rama, to the natural Brahmanda gate. The size of which, the water outside is ten times that.

हिन्दी

हे राम, प्राकृतिक ब्रह्माण्ड द्वार के बारे में सुनो | जिसका आकार, उससे बाहर का पानी दस गुना है |

8

तद्ब्रह्माण्डकवाटं तु तृणं तृणमणिर्यथा | धत्ते वारि स्वभावेन नित्यं कल्पकरत्नवत् || ८ ||

tadbrahmāṇḍakavāṭaṃ tu tṛṇaṃ tṛṇamaṇiryathā | dhatte vāri svabhāvena nityaṃ kalpakaratnavat || 8 ||

English

That Brahmanda gate, like a grass gem, naturally holds water eternally like a wish-fulfilling gem.

हिन्दी

वह ब्रह्माण्ड द्वार, घास के रत्न की तरह, प्राकृतिक रूप से सदा के लिए पानी को इच्छापूर्ति रत्न की तरह धारण करता है |

9

सर्वेषामेव भावानां स्थितः कल्पकरत्नवत् | सर्वदा पार्थिवो भागस्तेनात्रैते पतन्त्यलम् || ९ ||

sarveṣāmeva bhāvānāṃ sthitaḥ kalpakaratnavat | sarvadā pārthivo bhāgastenātraite patantyalam || 9 ||

English

All beings are situated like a wish-fulfilling gem. Always the earthly part, therefore, they fall here sufficiently.

हिन्दी

सभी भावों के लिए स्थित है इच्छापूर्ति रत्न की तरह | सदा पृथ्वी का भाग, इसलिए वे यहाँ पर्याप्त रूप से गिरते हैं |

10

जलाद्दशगुणं बाह्ये स्थितं तेजो निरिन्धनम् | आकाशविशदं शान्तस्तब्धज्वालोदरोपमम् || १० ||

jalāddaśaguṇaṃ bāhye sthitaṃ tejo nirindhanam | ākāśaviśadaṃ śāntastabdhajvālodaropamam || 10 ||

English

Outside the water, ten times, is situated the fire without fuel, clear like the sky, calm, resembling a still flame.

हिन्दी

पानी से बाहर, दस गुना, बिना ईंधन के अग्नि स्थित है, आकाश की तरह स्पष्ट, शांत, स्थिर ज्वाला के समान |

11

तस्माद्दशगुणो बाह्ये संस्थितो वायुरायतः | वायोर्दशगुणं बाह्ये व्योम तिष्ठति निर्मलम् || ११ ||

tasmāddaśaguṇo bāhye saṃsthito vāyurāyataḥ | vāyordaśaguṇaṃ bāhye vyoma tiṣṭhati nirmalam || 11 ||

English

Beyond that, the air extends ten times more externally | Beyond the air, the pure sky extends ten times more externally || 11 ||

हिन्दी

उसके बाहर दस गुना वायु फैली हुई है | वायु के बाहर दस गुना निर्मल आकाश फैला हुआ है || ११ ||

12

ततः परतरं शान्तं ब्रह्माकाशमनन्तकम् | न प्रकाशं न च तमो महाचिद्धनमव्ययम् || १२ ||

tataḥ parataraṃ śāntaṃ brahmākāśamanantakam | na prakāśaṃ na ca tamo mahāciddhanamavyayam || 12 ||

English

Beyond that, there is the peaceful, infinite Brahma-sky | It is neither light nor darkness, the imperishable great consciousness || 12 ||

हिन्दी

उसके परे, शान्त, अनन्त ब्रह्माकाश है | यह न प्रकाश है न अंधकार, अविनाशी महाचित् धन है || १२ ||

13

अनादिमध्यपर्यन्ते तस्मिन्ब्रह्ममहाम्बरे | महाचिन्नाम्नि सर्वात्मन्ययोनिर्वाणरूपिणि || १३ ||

anādimadhyaparyante tasminbrahmamahāmbare | mahācinnāmni sarvātmanyayonirvāṇarūpiṇi || 13 ||

English

In that infinite Brahma-sky, which has no beginning, middle, or end | In the great consciousness named Mahachin, which is the soul of all, devoid of origin, and in the form of liberation || 13 ||

हिन्दी

उस अनन्त ब्रह्माकाश में, जिसका न आदि है, न मध्य है, न अंत है | महाचिन नाम के महाचित् में, जो सबकी आत्मा है, उत्पत्ति से रहित है, और मुक्ति के रूप में है || १३ ||

14

ब्रह्माण्डानां तादृशानां दूरे दूरे पुनःपुनः | मिथोलक्षाणि लक्षाणि कचन्त्युपरमन्ति च || १४ ||

brahmāṇḍānāṃ tādṛśānāṃ dūre dūre punaḥpunaḥ | mitholakṣāṇi lakṣāṇi kacantyuparamanti ca || 14 ||

English

In the distant regions of such Brahmandas, again and again | Hundreds of thousands of them shine and cease to exist || 14 ||

हिन्दी

ऐसे ब्रह्माण्डों के दूर-दूर क्षेत्रों में, बार-बार | उनमें से लाखों चमकते हैं और विलीन हो जाते हैं || १४ ||

15

न किंचित्कचयत्यत्र समे कचनरूपिणि | तादृद्ध्ययं तथारूपं तदात्मन्येव संस्थितम् || १५ ||

na kiṃcit kacayatyatra same kacanarūpiṇi | tādṛddhyayaṃ tathārūpaṃ tadātmanyeva saṃsthitam || 15 ||

English

Nothing shines here in the uniform brilliance | Such a nature and form are established in that self || 15 ||

हिन्दी

यहां कुछ भी समान चमक में नहीं चमकता | ऐसा स्वभाव और रूप उस आत्मा में ही स्थित है || १५ ||

16

एष ते कथितः सर्वो दृश्यानुभवनक्रमः | अधुना श्रृणु किंवृत्तं लोकालोके विपश्चितः || १६ ||

eṣa te kathitaḥ sarvo dṛśyānubhavanakramaḥ | adhunā śṛṇu kiṃvṛttaṃ lokāloke vipaścitaḥ || 16 ||

English

This entire sequence of visual and experiential knowledge has been narrated to you. Now, listen to what happened in Lokāloka, O wise one.

हिन्दी

यह सम्पूर्ण दृश्य और अनुभव का क्रम तुम्हें कहा गया है। अब, सुनो कि लोकालोक में क्या हुआ, हे विद्वान्।

17

स्वभ्यस्तपूर्वसंस्कारो विलसन्निश्चयेरितः | लोकालोकगिरेर्मूर्घ्नस्तमःश्वभ्रं पपात सः || १७ ||

svabhyastapūrvasaṃskāro vilasannniścayeritaḥ | lokālokagirermūrghnastamaḥśvabhraṃ papāta saḥ || 17 ||

English

Driven by the resolve born of his past impressions, he fell into the dark cave at the summit of the Lokāloka mountain.

हिन्दी

अपने पूर्व संस्कारों से उत्पन्न दृढ़ संकल्प से प्रेरित होकर, वह लोकालोक पर्वत के शिखर पर स्थित अंधेरी गुफा में गिर पड़ा।

18

ददर्श तत्र शिखरप्रतिमैर्विहगैर्वपुः | विकर्तितं मनोदेहं प्रसृतं च स्वचिन्तिते || १८ ||

dadarśa tatra śikharapratimairvihagairvapuḥ | vikartitaṃ manodehaṃ prasṛtaṃ ca svacintite || 18 ||

English

There, he saw his body, which was like the peak of a mountain, cut into pieces by birds, and his mental body scattered according to his thoughts.

हिन्दी

वहाँ, उसने अपना शरीर देखा, जो पर्वत के शिखर के समान पक्षियों द्वारा कटा हुआ था, और उसका मानसिक शरीर उसके विचारों के अनुसार बिखरा हुआ था।

19

देशस्य तस्य पुण्यत्वाद्देहं तच्चातिवाहिकम् | आधिभौतिकताबोधं नानयन्निर्मलाशयः || १९ ||

deśasya tasya puṇyatvādddehaṃ taccātivāhikam | ādhibhautikatābodhaṃ nānayannirmalāśayaḥ || 19 ||

English

Due to the sanctity of that place, his body became extraordinarily powerful, but he did not bring about the realization of materiality, having a pure mind.

हिन्दी

उस स्थान की पवित्रता के कारण, उसका शरीर अत्यंत शक्तिशाली हो गया, लेकिन पवित्र मन होने के कारण उसने भौतिकता की बोध को नहीं लाया।

20

तावन्मात्रप्रबोधोऽसौ नाधिकं बोधमागतः | चिन्तयित्वाऽसितं कार्यं बभूव प्रकृतेर्हितः || २० ||

tāvanmātraprabodho'sau nādhikaṃ bodhamāgataḥ | cintayitvā'sitaṃ kāryaṃ babhūva prakṛterhitaḥ || 20 ||

English

He attained only that much awakening and did not gain more knowledge. Having contemplated the dark deed, he became beneficial for nature.

हिन्दी

उसने केवल इतना ही जागरूकता प्राप्त की और अधिक ज्ञान नहीं प्राप्त किया। अंधेरे कार्य पर विचार करने के बाद, वह प्रकृति के लिए लाभकारी हो गया।

21

श्रीराम उवाच | अदेहं प्रसरत्येतच्चित्तं कार्ये कथं मुने | आतिवाहिकसंवित्तेर्बोधः स्यात्कीदृशोऽधिकः || २१ ||

śrīrāma uvāca | adehaṃ prasaratyetaccittaṃ kārye kathaṃ mune | ātivāhikasaṃvittērbōdhaḥ syātkīdṛśō'dhikaḥ || 21 ||

English

Sri Rama said: How does this mind, which is bodiless, engage in action, O sage? What kind of higher awareness arises from the consciousness that transcends the body?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे मुनि, यह शरीररहित मन कार्य में कैसे प्रसरित होता है? शरीर से परे की चेतना से कैसा उच्चतर बोध होता है?

22

श्रीवसिष्ठ उवाच | संकल्पपथिकत्वेन यथान्तःपुरवासिनः | इदं मनः प्रसरति तथास्य प्रसृतं मनः || २२ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | saṃkalpapathikatvena yathāntaḥpuravāsinaḥ | idaṃ manaḥ prasarati tathāsya prasṛtaṃ manaḥ || 22 ||

English

Sri Vasistha said: Just as the residents of the inner palace move along the path of their intentions, so does this mind move accordingly.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जैसे अंतःपुर के निवासी अपने संकल्पों के मार्ग पर चलते हैं, वैसे ही यह मन भी उसी प्रकार प्रसरित होता है।

23

भ्रमे स्वप्ने मनोराज्ये मिथ्याज्ञाने कथाश्रुतौ | यथा मनः प्रसरति तथा तत्प्रसृतं मनः || २३ ||

bhraṃe svapne manorājye mithyājñāne kathāśrutau | yathā manaḥ prasarati tathā tatprasṛtaṃ manaḥ || 23 ||

English

Just as the mind wanders in delusion, dreams, imagination, false knowledge, and hearing stories, so does it wander accordingly.

हिन्दी

जैसे मन भ्रम, स्वप्न, कल्पना, मिथ्या ज्ञान और कथा सुनने में भटकता है, वैसे ही यह भटकता है।

24

पतन्ति तु शरीरं तदातिवाहिकमुच्यते | आधिभौतिकधीर्भाति विस्मृत्यात्रैव कालतः || २४ ||

patanti tu śarīraṃ tadātivāhikamucyate | ādhibhautikadhīrbhāti vismṛtyātraiva kālataḥ || 24 ||

English

The body falls, and that is called transcendental. It appears as material consciousness, forgotten here in time.

हिन्दी

शरीर गिरता है, और वह आतिवाहिक कहलाता है। यह भौतिक चेतना के रूप में प्रकट होता है, समय में यहाँ भूल जाता है।

25

ते तदान्तर्धिमायाते सर्परज्जुभ्रमोपमे | आधिभौतिकदेहेऽस्मिञ्छिष्यतेत्वातिवाहिकः || २५ ||

te tadāntardhimāyāte sarparajjubhramopame | ādhibhautikadehe'smiñchiṣyatetvātivāhikaḥ || 25 ||

English

They disappear like the illusion of a snake and a rope. In this material body, the transcendental is taught.

हिन्दी

वे साँप और रस्सी के भ्रम की तरह अदृश्य हो जाते हैं। इस भौतिक शरीर में, आतिवाहिक शिक्षा दी जाती है।

26

आतिवाहिक एषोऽङ्ग निपुणं प्रविचार्यताम् | चिन्मात्रव्यतिरेकेण यावदत्रान्यदस्ति नो || २६ ||

ātivāhika eṣo'ṅga nipuṇaṃ pravicāryatām | cinmātravyatirekeṇa yāvadatrānyadasti no || 26 ||

English

This transient body should be carefully examined | As long as there is nothing here other than pure consciousness

हिन्दी

यह अस्थायी शरीर सावधानी से जाँचा जाना चाहिए | जब तक यहाँ चिन्मात्र के अलावा कुछ और नहीं है

27

देशाद्देशान्तरप्राप्तौ यन्मध्ये संविदो वपुः | चिन्मात्रस्यास्य तद्रूपमनन्तस्यैकरूपिणः || २७ ||

deśādddeśāntaraprāptau yanmadhye saṃvido vapuḥ | cinmātrasyāsya tadrūpamanantasyekarūpiṇaḥ || 27 ||

English

In the transition from one place to another, that which is in the middle is the form of consciousness | That is the form of this pure consciousness, which is infinite and one

हिन्दी

एक स्थान से दूसरे स्थान तक पहुँचने में, जो बीच में है, वह चेतना का रूप है | यह उस चिन्मात्र का रूप है, जो अनंत और एक है

28

क्व द्वैतं क्व च वा द्वेषः क्व रागादि तु कथ्यताम् | सर्वं शिवमनाद्यन्तं परो बोध इति स्मृतः || २८ ||

kva dvaitaṃ kva ca vā dveṣaḥ kva rāgādi tu kathyatām | sarvaṃ śivamanādyantaṃ paro bodha iti smṛtaḥ || 28 ||

English

Where is duality, where is hatred, where is attachment, etc.? | Everything is auspicious, without beginning or end, the supreme knowledge, thus it is remembered

हिन्दी

द्वैत कहाँ है, द्वेष कहाँ है, राग आदि कहाँ है? | सब कुछ शिव है, अनादि और अनंत, परम बोध, इस प्रकार याद किया जाता है

29

निर्मनोमननं शान्तमासितं बोध उत्तमः | आतिवाहिकदेहस्थो न तं बोधमुपागतः || २९ ||

nirmanomananaṃ śāntamāsitaṃ bodha uttamaḥ | ātivāhikadehastho na taṃ bodhamupāgataḥ || 29 ||

English

The supreme knowledge is without mind and thought, peaceful and pure | One who is in the transient body has not attained that knowledge

हिन्दी

परम बोध मन और विचार से रहित, शांत और शुद्ध है | जो अस्थायी शरीर में है, उसने उस बोध को प्राप्त नहीं किया है

30

विपश्चित्तद्विबोधोऽसौ ददर्श विसरन्मनः | आतिवाहिकबोधेन गर्भवासोपमं तमः || ३० ||

vipaścittadvibodho'sau dadarśa visaranmanaḥ | ātivāhikabodhena garbhavāsopamaṃ tamaḥ || 30 ||

English

That wise one, with the knowledge of the transient, saw the mind dissolving | Like the darkness of the womb with the knowledge of the transient

हिन्दी

वह विवेकी, अस्थायी बोध के साथ, मन को विलीन होते देखा | जैसे गर्भवास का अंधकार अस्थायी बोध के साथ

31

तमसोऽन्ते विरिञ्चाण्डकवाटच्छेदभूतलम् | वज्रसारं हेममयं कोटियोजनविस्तृतम् || ३१ ||

tamaso'nte viriñcāṇḍakavāṭacchedabhūtalam | vajrasāraṃ hemamayaṃ koṭiyojanavistṛtam || 31 ||

English

At the end of darkness, there is the ground of the destruction of the gate of Brahma and the egg of the universe, which is as hard as diamond, made of gold, and extends for millions of yojanas.

हिन्दी

अंधकार के अंत में, ब्रह्मा और ब्रह्माण्ड के द्वार के विनाश का भूतल है, जो हीरे के समान कठोर, सोने का बना हुआ है, और करोड़ों योजन तक फैला हुआ है।

32

तदन्ते प्राप सलिलं तस्मादष्टगुणं ततः | कपाटभूम्यैव समं स्थितमर्णवपृष्ठवत् || ३२ ||

tadante prāpa salilaṃ tasmādaṣṭaguṇaṃ tataḥ | kapāṭabhūmyaiva samaṃ sthitam arṇavapṛṣṭhavat || 32 ||

English

At the end of that, he reached the water, which was eight times more than that, equal to the surface of the earth, and situated like the back of the ocean.

हिन्दी

उसके अंत में, उसने पानी तक पहुंचा, जो उससे आठ गुना अधिक था, पृथ्वी की सतह के बराबर था, और समुद्र की पीठ की तरह स्थित था।

33

तमतीत्य ततः प्राप तेजोऽर्कगणभीषणम् | प्रलयाग्निघनज्वालापिण्डकोटरभास्वरम् || ३३ ||

tamatītya tataḥ prāpa tejo'rkagaṇabhīṣaṇam | pralayāgnighanajvālāpiṇḍakoṭarabhāsvaraṃ || 33 ||

English

Crossing that, he then reached the terrifying light of the suns, which was as radiant as the dense flames of the fire of destruction, like a ball of fire.

हिन्दी

उसे पार करके, उसने फिर सूर्यों के भयानक प्रकाश तक पहुंचा, जो विनाश की अग्नि की घनी ज्वालाओं के समान चमकीला था, जैसे एक अग्नि का गोला।

34

दाहशोकादिमुक्तेन वपुषा मानसेन तत् | तत्र गच्छन्त्य बुबुधे वहनं पूर्ववासितम् || ३४ ||

dāhaśokādimuktena vapuṣā mānasena tat | tatra gacchanty bubudhe vahanaṃ pūrvavāsitam || 34 ||

English

With a body freed from burning, sorrow, and other afflictions, and with a mental body, he understood there the carriage that was previously inhabited.

हिन्दी

दाह, शोक और अन्य पीड़ाओं से मुक्त शरीर और मानसिक शरीर के साथ, उसने वहां पहले से निवास किया हुआ वाहन समझा।

35

उह्यमानो विवेदासावात्मानं त्वातिवाहिकम् | चित्तमात्रात्मनः स्वस्य किमिवोह्यत इत्यपि || ३५ ||

uhyamāno vivedāsāvātmānaṃ tvātivāhikam | cittamātrātmanaḥ svasya kimivohyata ityapi || 35 ||

English

Being carried, he realized his self as transcending the carrier, and thought, 'What is being carried, since my self is only consciousness?'

हिन्दी

उठाया जाते हुए, उसने अपने आप को वाहक से परे समझा, और सोचा, 'मेरा आत्मा तो केवल चेतना है, तो क्या उठाया जा रहा है?'

36

इति बोधेन धीरात्मा तं ततारानिलार्णवम्प्राप तद्विततं व्योम तस्माद्दशगुणं स्थितम् || ३६ ||

iti bodhena dhīrātmā taṃ tatārā'nilārṇavamprāpa tadvitataṃ vyoma tasmāddaśaguṇaṃ sthitam || 36 ||

English

Thus, with understanding, the wise soul crossed the ocean of wind and reached the expanded sky, which was ten times more stable.

हिन्दी

इस प्रकार, बोध के साथ, धीर आत्मा ने वायु के समुद्र को पार किया और फैले हुए आकाश तक पहुंचा, जो दस गुना अधिक स्थिर था।

37

तदतिक्रम्य स प्राप ब्रह्माकाशमनन्तकम्यत्र सर्वं यतः सर्वं यन्न किंचिच्च किंचन || ३७ ||

tadatikramya sa prāpa brahmākāśamanantakamyatra sarvaṃ yataḥ sarvaṃ yanna kiṃcicca kiṃcana || 37 ||

English

Crossing that, he reached the infinite Brahma-space, where everything is from everything, and there is nothing else.

हिन्दी

उसे पार करके, वह अनन्त ब्रह्माकाश तक पहुंचा, जहां सब कुछ सब से है, और कुछ भी नहीं है।

38

मनसा प्रभ्रमंस्तत्र दूराद्दूरतरं ययौतेन दृष्टं च पृथ्व्यापस्तेजो वायुस्तथा जगत् || ३८ ||

manasā prabhramaṃstatra dūrāddūrataraṃ yayautena dṛṣṭaṃ ca pṛthvyāpastejo vāyustathā jagat || 38 ||

English

With the mind wandering there, he went farther and farther, and saw the earth, water, fire, air, and the world.

हिन्दी

मन के साथ भटकते हुए, वह और दूर तक गया, और पृथ्वी, जल, अग्नि, वायु और जगत को देखा।

39

पुनः संसाररचनाः पुनः सर्गाः पुनर्दिशःपुनर्महीधरा व्योम पुनर्देवाः पुनर्नराः || ३९ ||

punaḥ saṃsāraracanāḥ punaḥ sargāḥ punardiśaḥpunarmahīdharā vyoma punardevāḥ punarnarāḥ || 39 ||

English

Again, the creations of the world, again the creations, again the directions, again the mountains, the sky, again the gods, again the humans.

हिन्दी

फिर से, जगत की रचनाएं, फिर से सृष्टियां, फिर से दिशाएं, फिर से पर्वत, आकाश, फिर से देवताएं, फिर से मनुष्य।

40

पुनः पञ्चमहाभूतपर्यन्ते ब्रह्म निर्घनम्पुनस्तत्र जगन्त्युच्चैः पुनः सर्गाः पुनर्दिशः || ४० ||

punaḥ pañcamahābhūtaparyante brahma nirghanampunastatra jagantyuccaiḥ punaḥ sargāḥ punardiśaḥ || 40 ||

English

Again, at the end of the five great elements, Brahma is without density. Again, there the world is elevated, again the creations, again the directions.

हिन्दी

फिर से, पांच महाभूतों के अंत में, ब्रह्म घनत्व के बिना है। फिर से, वहां जगत उच्च है, फिर से सृष्टियां, फिर से दिशाएं।

41

ब्रह्माकाशस्ततः सर्गाः पुनरन्ये त्वनिष्ठिताः । इत्यसौ विहरन्दीर्घकालमद्यापि संस्थितः || ४१ ||

brahmākāśastataḥ sargāḥ punaranye tvaniṣṭhitāḥ | ityasau viharandīrghakālamadyāpi saṃsthitaḥ || 41 ||

English

From Brahmākāśa, other creations are again established. Thus, he remains, wandering for a long time, even until now.

हिन्दी

ब्रह्माकाश से फिर से अन्य सृष्टियाँ स्थापित होती हैं। इस प्रकार, वह लंबे समय तक भटकता है, अभी तक भी स्थित है।

42

स्वनिश्चयाच्चिराभ्यस्तान्नासौ विरतिमेति हि । अन्तो नैवास्त्यविद्यायाः सा हि ब्रह्मैव सत्यता || ४२ ||

svaniścayāccirābhyastānnāsau viratimeti hi | antō naivāstyavidyāyāḥ sā hi brahmaiva satyatā || 42 ||

English

Due to his own resolve and long practice, he does not attain cessation. There is no end to ignorance, for it is indeed the reality of Brahman.

हिन्दी

अपने संकल्प और लंबे समय तक अभ्यास के कारण, वह विरति को नहीं पाता। अज्ञान का कोई अंत नहीं है, क्योंकि यह ब्रह्म की सत्यता ही है।

43

वस्तुतो नास्त्यविद्येह ब्रह्मण्यविकलात्मनि । इदं दृश्यमविद्येयमित्यात्मैष विकासितः || ४३ ||

vastutō nāstyavidyēha brahmaṇyavikalātmani | idaṃ dṛśyamavidyēyamityātmaiṣa vikāsitaḥ || 43 ||

English

In reality, there is no ignorance in the unchanging Brahman. This visible ignorance is thus manifested in the self.

हिन्दी

वास्तव में, अपरिवर्तनीय ब्रह्म में कोई अज्ञान नहीं है। यह दृश्य अज्ञान इस प्रकार आत्मा में प्रकट होता है।

44

यद्यथा जाग्रति स्वप्ने दृष्टं द्रक्ष्यसि पश्यसि । तत्तथा ब्रह्म सच्छान्तमासीदस्ति भविष्यति || ४४ ||

yadyathā jāgrati svapnē dṛṣṭaṃ drakṣyasi paśyasi | tattathā brahma saccāntamāsīdasti bhaviṣyati || 44 ||

English

Whatever is seen in the waking state or in dreams, you will see it and are seeing it now. That Brahman is eternal and peaceful, and it was, is, and will be.

हिन्दी

जो कुछ जाग्रत अवस्था में या स्वप्न में देखा जाता है, आप उसे देखेंगे और अभी देख रहे हैं। वह ब्रह्म शाश्वत और शांत है, और वह था, है, और होगा।

45

घनतमःप्रविलोकनचक्रकं क्रमजगत्प्रतिभानमिदं महत् । परतया प्रतिभात्मतयानया न च सदङ्ग न वाप्यसदाकृति || ४५ ||

ghanatamaḥpravilokanacakrakaṃ krama jagatpratibhānamidaṃ mahat | paratayā pratibhātmatayānayā na ca sad aṅga na vāpyasadākṛti || 45 ||

English

This great manifestation of the world, seen through the cycle of dense darkness, is neither real nor unreal by this reflection of the supreme.

हिन्दी

यह महान विश्व का प्रकटीकरण, घने अंधकार के चक्र से देखा जाता है, परम के इस प्रतिबिंब से न तो वास्तविक है और न ही अवास्तविक है।

46

तेष्वेव तेष्विव च तेषु तनूतरेषु ब्रह्मोदरेषु चिरदूरतरं जगत्सु | सोऽद्याप्यसंविदिततत्त्वतया तयोच्चैः खण्डेषु रङ्कुरिव राघव बंभ्रमीति || ४६ ||

teṣveva teṣviva ca teṣu tanūtareṣu brahmōdareṣu ciradūrataraṃ jagatsu | so'dyāpyasaṃviditatattvatayā tayoccaiḥ khaṇḍeṣu raṅkuriva rāghava baṃbhramīti || 46 ||

English

In those very bodies, in those very forms, in the wombs of Brahma, far away for a long time in the worlds, even today, without knowing the truth, O Raghava, he wanders like a bee in the fragments.

हिन्दी

उन्हीं शरीरों में, उन्हीं रूपों में, ब्रह्मा के गर्भों में, दूर-दूर तक लंबे समय तक जगत् में, आज भी, सत्य को न जानते हुए, हे रघुवंशी, वह टुकड़ों में भ्रमित है जैसे भौंरा।

← Chapter 127Chapter 129 →