Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 109 — 38 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | एतस्मिन्नन्तरे सर्वे मन्त्रिणो नृपमाययुः | मुनयो वासवमिव दैत्याक्रान्तनभोभुवम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | etasminnantare sarve mantrino nṛpamāyayuḥ | munayo vāsavamiva daityākrāntanabhobhuvam || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Meanwhile, all the ministers approached the king, like sages approaching Indra when the sky and earth are besieged by demons.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: इस बीच, सभी मंत्री राजा के पास आए, जैसे ऋषि इंद्र के पास आते हैं जब आकाश और पृथ्वी दैत्यों से घिरे होते हैं।

2

मन्त्रिण ऊचुः | देव निर्णीतमस्माभिर्यावन्न विषयोऽरयः | त्रयाणामप्युपायानां दण्डस्तेषु विधीयताम् || २ ||

mantrino ūcuḥ | deva nirṇītamasmābhiryāvanna viṣayo'rayaḥ | trayāṇāmapyupāyānāṃ daṇḍasteṣu vidhīyatām || 2 ||

English

The ministers said: O King, we have decided that as long as the enemies are not subdued, among the three strategies, punishment should be imposed on them.

हिन्दी

मंत्री ने कहा: हे राजन्, हमने यह निर्णय लिया है कि जब तक शत्रु वश में नहीं आते, तीनों उपायों में से दंड उन पर लागू किया जाए।

3

प्रणयोऽनुप्रवेशो वा न कदाचन यः कृतः | अधुना तेषु तं देव कुर्यात्तेषु कथैव का || ३ ||

praṇayo'nupraveśo vā na kadācana yaḥ kṛtaḥ | adhunā teṣu taṃ deva kuryātteṣu kathaiva kā || 3 ||

English

Neither conciliation nor infiltration has ever been done. Therefore, O King, now that strategy should be employed on them, whatever it may be.

हिन्दी

न तो समझौता किया गया है और न ही घुसपैठ की गई है। इसलिए, हे राजन्, अब उन पर जो भी उपाय हो, उसे लागू किया जाए।

4

पापा म्लेच्छा धनाढ्याश्च नानादेश्याः सुसंहताः | बहवो लब्धरन्ध्राश्च सामादेर्नास्पदं द्विषः || ४ ||

pāpā mlecchā dhanāḍhyāśca nānādeśyāḥ susaṃhatāḥ | bahavo labdharandhrāśca sāmādernāspadaṃ dviṣaḥ || 4 ||

English

The sinful barbarians are wealthy, from various regions, well-organized, numerous, and have found opportunities. There is no place for conciliation with such enemies.

हिन्दी

ये पापी म्लेच्छ धनवान, विभिन्न क्षेत्रों से, अच्छी तरह से संगठित, बहुत संख्या में और अवसर पा चुके हैं। ऐसे शत्रुओं के साथ समझौते की कोई जगह नहीं है।

5

तत्सुसाहसमेवेदं वर्जयित्वा प्रतिक्रिया | नान्यास्ति शीघ्रमेवातो रणोद्योगो विधीयताम् || ५ ||

tatsusāhasamevedaṃ varjayitvā pratikriyā | nānyāsti śīghramevāto raṇodyogo vidhīyatām || 5 ||

English

Therefore, abandoning any other response, there is no other quick solution except for this bold action. Hence, preparation for war should be made immediately.

हिन्दी

इसलिए, किसी अन्य प्रतिक्रिया को छोड़कर, इस साहसिक कार्य के अलावा कोई अन्य तेज समाधान नहीं है। इसलिए, युद्ध की तैयारी तुरंत की जानी चाहिए।

6

वीराणां दीयतामाज्ञा पूज्यन्तामिष्टदेवताः | आहूयन्तां च सामन्ता हन्यतां रणदुण्दुभिः || ६ ||

vīrāṇāṃ dīyatāmājñā pūjyantāmiṣṭadevatāḥ | āhūyantāṃ ca sāmantā hanyatāṃ raṇaduṇdubhiḥ || 6 ||

English

Let the command be given to the brave warriors, let the favored deities be worshipped, let the allies be summoned, and let the war drums be beaten.

हिन्दी

वीरों को आज्ञा दी जाए, इष्ट देवताओं की पूजा की जाए, सामन्तों को बुलाया जाए और युद्ध के डंके बजाए जाएं।

7

सन्नह्यन्तामशेषेण निर्गच्छन्तु रणे भटाः | क्रियन्तां कालकम्पाभ्रमेदुरा राजिता दिशः || ७ ||

sannahyantāmaśeṣeṇa nirgacchantu raṇe bhaṭāḥ | kriyantāṃ kālakampābhra medurā rājitā diśaḥ || 7 ||

English

Let all the soldiers be fully armed and go forth to battle. Let the directions be adorned with dark clouds that cause the earth to tremble.

हिन्दी

सभी सैनिक पूर्णतः सशस्त्र हों और युद्ध के लिए निकलें। दिशाओं को पृथ्वी को काँपने वाले काले बादलों से सजाया जाए।

8

आस्फाल्यन्तां धनूंष्युच्चैः क्वणन्तु गुणपङ्क्तयः | भवन्तु जलदश्यामाः ककुभः खण्डमण्डलैः || ८ ||

āsphālyantāṃ dhanūṃṣyuccaiḥ kvaṇantu guṇapaṅktayaḥ | bhavantu jaladaśyāmāḥ kakubhaḥ khaṇḍamaṇḍalaiḥ || 8 ||

English

Let the bows be strung loudly, let the bowstrings twang. Let the skies be filled with dark clouds in broken circles.

हिन्दी

धनुषों को उच्च स्वर में ताना जाए, धनुष की डोरियाँ टंकित हों। आकाश को टूटे हुए वृत्तों में काले बादलों से भरा जाए।

9

स्फुरज्ज्याविद्युतः शूरवारिदा घनगर्जिताः | नाराचधारा मुञ्चन्तु कचत्कोदण्डकुण्डलाः || ९ ||

sphurajjyāvidyutaḥ śūravāridā ghanagarjitāḥ | nārācadhārā muñcantu kacatkodaṇḍakuṇḍalāḥ || 9 ||

English

Let the lightning flashes be like the strings of the bows of the brave warriors, resounding like thunder. Let the arrows be released like the curls of the bows.

हिन्दी

विद्युत की चमक वीर योद्धाओं के धनुष की डोरियों की तरह हो, जो गर्जन की तरह गूँजे। बाणों को धनुष की लपेटों की तरह छोड़ा जाए।

10

राजोवाच | गम्यतां सङ्गरायाशु संविधानं विधीयताम् | स्नात्वाहं पूजयित्वाग्निं निर्गच्छामि रणाजिरम् || १० ||

rājovāca | gamyatāṃ saṅgarāyāśu saṃvidhānaṃ vidhīyatām | snātvāhaṃ pūjayitvāgniṃ nirgacchāmi raṇājiram || 10 ||

English

The king said, 'Let us go swiftly to the battle. Let the preparations be made. Having bathed and worshipped the fire, I will go forth to the battlefield.'

हिन्दी

राजा ने कहा, 'चलिए, हम शीघ्र युद्ध के लिए जाएँ। तैयारी कर ली जाए। स्नान करके और अग्नि की पूजा करके मैं युद्धभूमि की ओर निकलूँगा।'

11

इत्युक्त्वा नृपतिः स्नातो महारम्भोऽपि स क्षणात् | प्रावृषीव नवोद्यानं गङ्गाजलधरैर्घटैः || ११ ||

ityuktvā nṛpatiḥ snāto mahārambho'pi sa kṣaṇāt | prāvṛṣīva navodyānaṃ gaṅgājaladharairghaṭaiḥ || 11 ||

English

Having said this, the king, who was also a great warrior, bathed immediately. Like a new garden in the rainy season, he was adorned with pots filled with Ganga water.

हिन्दी

ऐसा कहकर, वह महान योद्धा राजा तुरंत स्नान करने लगा | वर्षा ऋतु में नया उद्यान की तरह, वह गंगा जल से भरे घड़ों से सजा था।

12

अथ प्रविष्टोऽग्निगृहं पूजयित्वा हुताशनम् | आदरेण यथाशास्त्रं चिन्तयामास भूमिपः || १२ ||

atha praviṣṭo'gnigṛhaṃ pūjayitvā hutāśanam | ādareṇa yathāśāstraṃ cintayāmāsa bhūmipaḥ || 12 ||

English

Then, entering the fire chamber, he worshipped the fire god with respect according to the scriptures. The king meditated.

हिन्दी

फिर, अग्नि कक्ष में प्रवेश करके, उसने शास्त्रों के अनुसार सम्मान से अग्नि देवता की पूजा की | राजा ने ध्यान किया।

13

नीतमायुरनायासविलासविभवश्रिया | प्रजाभ्यो दत्तमभयमासमुद्रसमुद्रितम् || १३ ||

nītamāyuranāyāsavilāsavibhavaśriyā | prajābhyo dattamabhayamāsamudrasamudritam || 13 ||

English

He led a life of ease, wealth, and prosperity without effort. He granted fearlessness to his subjects, which was as vast as the ocean.

हिन्दी

उसने बिना किसी परिश्रम के सुख, धन और समृद्धि से भरपूर जीवन बिताया | उसने अपने प्रजा को समुद्र के समान विशाल अभय दान किया।

14

आक्रान्तवसुधापीठाः पादपीठे कृता द्विषः | लताः फलभरेणेव नमिताः ककुभो दश || १४ ||

ākrāntavasudhāpīṭhāḥ pādapīṭhe kṛtā dviṣaḥ | latāḥ phalabhareṇeva namitāḥ kakubho daśa || 14 ||

English

The enemies were defeated and made to bow down at his feet, like creepers laden with fruits bowing down to the earth.

हिन्दी

शत्रु हार गए और उन्हें उसके चरणों में झुकना पड़ा, जैसे फलों से भरी लताएँ पृथ्वी पर झुकती हैं।

15

प्रजाचित्तेन्दुबिम्बेषु लिखितं धवलं यशः | भूमावारोपिता कीर्तिलता त्रिपथगामिनी || १५ ||

prajācittendubimbeṣu likhitaṃ dhavalaṃ yaśaḥ | bhūmāvāropitā kīrtilatā tripadhagāminī || 15 ||

English

His fame, white and shining, was inscribed in the minds of his subjects like the moon. His glory, like a creeper, spread across the three worlds.

हिन्दी

उसकी चमकीली और श्वेत कीर्ति उसके प्रजाजनों के मन में चंद्रमा की तरह अंकित है | उसकी कीर्ति लता की तरह तीनों लोकों में फैली हुई है।

16

कोशवद्भरिता रत्नैः सुहृन्मित्रार्यबन्धवः | निपीतोऽर्णवतीरेषु नालिकेररसासवः || १६ ||

kośavadbharitā ratnaiḥ suhṛnmitrāryabandhavaḥ | nipīto'rṇavatīreṣu nālikerarasāsavaḥ || 16 ||

English

The treasury is filled with gems, and friends, allies, and relatives are like treasures. The nectar of coconut juice has been drunk on the shores of the ocean.

हिन्दी

खजाना रत्नों से भरा हुआ है, और मित्र, सहयोगी और रिश्तेदार खजाने के समान हैं। समुद्र के किनारे पर नारियल का रस पिया गया है।

17

द्विषामाकम्पिता भेकगलाङ्गत्वगिवासवः | मच्छासनाङ्किता जाता द्वीपान्तरकुलाचलाः || १७ ||

dviṣāmākampitā bhekagalāṅgatvagivāsavaḥ | macchāsanāṅkitā jātā dvīpāntarakulācalāḥ || 17 ||

English

The enemies are trembling like the skin of a frog, and the islands are marked with the signs of fish, having become mountain ranges of different islands.

हिन्दी

शत्रु मेंडक की त्वचा के समान काँप रहे हैं, और द्वीपों पर मछलियों के चिह्नों से चिह्नित हैं, जो अलग-अलग द्वीपों के पर्वत श्रृंखला बन गए हैं।

18

विहृतं सिद्धसेनासु दिगन्तनवभूमिषु | भूम्यन्तभूभृतां मूर्ध्नि विश्रान्तं मेघलीलया || १८ ||

vihṛtaṃ siddhasenāsu digantanavabhūmiṣu | bhūmyantabhūbhṛtāṃ mūrdhni viśrāntaṃ meghalīlayā || 18 ||

English

Enjoyment in the armies of the perfected beings, in the new lands at the ends of the directions. Resting on the summit of the earth-bearers at the end of the earth, with the play of clouds.

हिन्दी

सिद्ध पुरुषों की सेनाओं में आनंद, दिशाओं के अंत में नए भूमि पर। पृथ्वी के अंत में पृथ्वी-धारकों के शिखर पर विश्राम, बादलों के खेल के साथ।

19

धियेवोच्चैःपदे ज्ञानपूर्णयैकान्तशीलया | विलब्धान्यविनष्टानि राष्ट्रानीष्टार्थकारिणा || १९ ||

dhiyevoccaiḥpade jñānapūrṇayaikāntaśīlayā | vilabdhānyavinaṣṭāni rāṣṭrānīṣṭārthakāriṇā || 19 ||

English

Intelligence, as if on a high position, with knowledge-filled, single-minded devotion. The kingdoms are obtained, not destroyed, by the one who fulfills desired objectives.

हिन्दी

बुद्धि, मानो उच्च पद पर, ज्ञान-भरी, एकांत शील के साथ। राज्य प्राप्त होते हैं, नष्ट नहीं होते, उस व्यक्ति द्वारा जो इच्छित उद्देश्यों को पूरा करता है।

20

रक्षांस्यप्यविनीतानि बद्धानि निगडैर्घनैः | धर्मार्थकामैरन्योन्यं चयापचयवर्जितैः || २० ||

rakṣāṃsyapyavinītāni baddhāni nigaḍairghanaiḥ | dharmārthakāmairanyonyaṃ cayāpacayavarjitaiḥ || 20 ||

English

Even the demons are disciplined, bound by heavy shackles. They are bound to each other by dharma, artha, and kama, without increase or decrease.

हिन्दी

यहाँ तक कि राक्षस भी अनुशासित हैं, भारी बेड़ियों से बँधे हुए। वे धर्म, अर्थ और काम से एक-दूसरे से बंधे हुए हैं, वृद्धि या ह्रास के बिना।

21

अखण्डितैर्मया नीतं पीतातियशसा वयः | इदानीं शष्पविश्रान्तप्रालेयभरभासुरम् || २१ ||

akhANDitairmayA nItam pItAtiyashasA vayaH | idAnIm shaShpaviShrAntaprAleyabharabhAsuram || 21 ||

English

I have spent my youth in an unbroken manner, with great fame. Now, it is like a grass blade, exhausted and shining with the burden of frost.

हिन्दी

मैंने अपनी युवावस्था अखंडित रूप से और बड़ी प्रसिद्धि के साथ बिताई है। अब यह घास की पत्ती की तरह है, थका हुआ और हिम के बोझ से चमकता हुआ।

22

आगतं वार्धकं सर्वभोगसंरम्भमार्जनम् | तस्योपर्यरयो रौद्रा बलवन्तो रणैषिणः || २२ ||

Agatam vArdhakam sarvabhogasanrambhamArjanam | tasyoparyarayo raudrA balavanto raNaiShiNaH || 22 ||

English

Old age has come, which is the cleansing of all enjoyments. Above it, there are fierce and powerful enemies who are eager for battle.

हिन्दी

वृद्धावस्था आ गई है, जो सभी भोगों का शोधन है। इसके ऊपर, कुछ भयंकर और शक्तिशाली शत्रु हैं, जो युद्ध के लिए उत्सुक हैं।

23

संभूय सर्वतः प्राप्ताः संदिग्धो वर्तते जयः | तदिहैवानलायास्मै देवाय जयदायिने || २३ ||

saMbhUya sarvataH prAptAH saMdigdho vartate jayaH | tadihaiavAnalAyAsmai devAya jayadAyine || 23 ||

English

Having gathered from all sides, victory is uncertain. Therefore, I offer this to the fire god, the giver of victory.

हिन्दी

सभी ओर से एकत्र होकर, विजय अनिश्चित है। इसलिए, मैं इसे अग्नि देवता, विजय देने वाले को अर्पित करता हूं।

24

मस्तकाहुतिमेवेमां समुद्यम्य ददामि वै | राजोवाच । कृशानो देव मूर्धाऽयं तुभ्यमाहुतितां गतः || २४ ||

mastakAhutimevemAM samudyamya dadAmi vai | rAjovAcha | kRuShAno deva mUrdhAyaM tubhyamAhutitAM gataH || 24 ||

English

I offer this head as a sacrifice. The king said, 'O lean god, this head is offered to you as a sacrifice.'

हिन्दी

मैं इस सिर को बलि के रूप में अर्पित करता हूं। राजा ने कहा, 'हे दुबला देव, यह सिर तुम्हें बलि के रूप में अर्पित है।'

25

मया पूर्वं पुरोडाश इव देवेश दीयते | यदि तुष्टोऽसि भगवंस्तदनेन कृतेन मे || २५ ||

mayA pUrvaM puroDAsaH iva deveSa dIyate | yadi tuShTo'si bhagavaMstadanena kRutena me || 25 ||

English

I offer this as I would offer a sacred cake to the lord of gods. If you are pleased, O lord, then let it be done by this act of mine.

हिन्दी

मैं इसे उसी तरह अर्पित करता हूं जैसे मैं देवताओं के स्वामी को एक पवित्र पिंड अर्पित करता हूं। यदि तुम संतुष्ट हो, हे भगवान, तो यह मेरे इस कार्य से हो जाए।

26

चत्वारो भवतः कुण्डात्स्वदेहाः प्रोद्भवन्तु मे | बलवन्तः श्रिया दीप्ता नारायणभुजा इव || २६ ||

catvāro bhavataḥ kuṇḍātsvadehāḥ prodhavantu me | balavantaḥ śriyā dīptā nārāyaṇabhujā iva || 26 ||

English

May four powerful bodies, radiant with prosperity, arise from your pit, like the arms of Narayana.

हिन्दी

आपके कुंड से चार शक्तिशाली शरीर, समृद्धि से दीप्त, नारायण की भुजाओं की तरह उत्पन्न हों।

27

तैश्चतुर्दिक्कमेवारीन्वध्यामहमविघ्नतः | त्वया च दर्शनं देयं मह्यं मतिमते विभो || २७ ||

taiścaturdikkamevārīnvadhyāmahamavighnataḥ | tvayā ca darśanaṃ deyaṃ mahyaṃ matimate vibho || 27 ||

English

With those four, I will slay the enemies in all directions without any obstacle. And you, O wise one, should grant me your vision.

हिन्दी

उन चारों के साथ, मैं सभी दिशाओं में शत्रुओं को बिना किसी बाधा के मारूँगा। और हे बुद्धिमान, आप मुझे अपना दर्शन दें।

28

श्रीवसिष्ठ उवाच | इत्युक्त्वा स महीपालः खङ्गमादाय चिच्छिदे | शिरः कमलमालोलं लीलयेवाशु बालकः || २८ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ityuktvā sa mahīpālaḥ khaṅgamādāya cicchide | śiraḥ kamalamālołaṃ līlayevāśu bālakaḥ || 28 ||

English

Sri Vasistha said: Having said this, the king took his sword and swiftly cut off his head, which was swaying like a lotus, as if in play, like a child.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: ऐसा कहकर, राजा ने अपनी तलवार उठाई और कमल की तरह हिलते हुए अपना सिर एक बच्चे की तरह खेल-खेल में तुरंत काट दिया।

29

छिन्नमेष शिरो यावज्जुहोत्यसितवर्त्मने | तावच्छरीरेण सह पपाताग्नौ स पार्थिवः || २९ ||

chinnameṣa śiro yāvajjuhotyasitavartmane | tāvaccharīreṇa saha papātāgnau sa pārthivaḥ || 29 ||

English

As soon as his head was cut off, he offered it to the dark path. At that very moment, he fell into the fire along with his body.

हिन्दी

जैसे ही उसका सिर कटा, उसने उसे अंधकारमय मार्ग को समर्पित कर दिया। उसी क्षण, वह अपने शरीर के साथ अग्नि में गिर पड़ा।

30

भुक्त्वाथ वह्निस्तं देहं ददावस्मै चतुर्गुणम् | महतामुपयुक्तं हि सद्य एवाभिवर्धते || ३० ||

bhuktvātha vahnistadehaṃ dadāvasmai caturguṇam | mahatāmupayuktaṃ hi sadya evābhivardhate || 30 ||

English

Having consumed that body, the fire then granted him a body four times as powerful. Indeed, what is used by the great ones immediately grows.

हिन्दी

उस शरीर को भक्षण करने के बाद, अग्नि ने उसे चार गुना शक्तिशाली शरीर प्रदान किया। निश्चित रूप से, जो महान लोगों द्वारा उपयोग में लाया जाता है, वह तुरंत बढ़ता है।

31

चतुर्मूर्तिरथोत्तस्थौ पावकाद्बसुधाधिपः | प्रज्वलंस्तेजसां पुञ्जैर्नारायण इवार्णवात् || ३१ ||

caturmūrtirathottasthau pāvakādbasudhādhipaḥ | prajvalaṃstejasāṃ puñjairnārāyaṇa ivārṇavāt || 31 ||

English

The lord of the earth rose from the fire with four forms, blazing with the radiance of a multitude of energies, like Narayana from the ocean.

हिन्दी

पृथ्वी के स्वामी अग्नि से चार रूपों में उठे, अनेक ऊर्जाओं की चमक से प्रज्वलित, जैसे नारायण समुद्र से उठे हैं।

32

ते देहास्तस्य चत्वारो विरेजुर्भास्वरत्विषः | सहजातोत्तमोत्तंसभूषणायुधवाससः || ३२ ||

te dehāstasya caturāro virejurbhāsvaratviṣaḥ | sahajātottamottam̐sabhūṣaṇāyudhavāsasaḥ || 32 ||

English

Those four bodies of his shone with radiant splendor, adorned with the best ornaments, weapons, and garments, born together.

हिन्दी

उनके चारों शरीर चमकदार तेज से प्रकाशित हो रहे थे, जो सर्वोत्तम आभूषणों, अस्त्र-शस्त्रों और वस्त्रों से सजे हुए थे, साथ-साथ उत्पन्न हुए थे।

33

सकंकटशिरस्त्राणाः समौलिकटकाङ्गदाः | सहारकुण्डलाभोगाः सर्वाः सर्वे महाशयाः || ३३ ||

sakaṅkaṭaśirastrāṇāḥ samau likatakāṅgadāḥ | sahārakuṇḍalābhogāḥ sarvāḥ sarve mahāśayāḥ || 33 ||

English

All of them were adorned with helmets, crowns, bracelets, necklaces, and earrings, and were all great souls.

हिन्दी

सभी हेलमेट, मुकुट, कंगन, हार और कुंडलों से सजे हुए थे, और सभी महान आत्माएँ थीं।

34

सर्व एव समाकाराः सदृशावयवान्विताः | चञ्चलोच्चैःश्रवःप्रख्यं हयरत्नमवस्थिताः || ३४ ||

sarva eva samākārāḥ sadṛśāvayavānvitāḥ | cañcaloccaiḥśravaḥprakhyam̐ hayaratnamavasthitāḥ || 34 ||

English

All of them had similar forms and were endowed with comparable limbs. They were mounted on excellent horses, which were as swift as the wind.

हिन्दी

सभी के रूप समान थे और समान अंगों से युक्त थे। वे वायु के समान वेगवान उत्तम घोड़ों पर सवार थे।

35

ससुवर्णशरापूर्णतूणीराः सुमहाशयाः | समानगुणकोदण्डाः समानवपुषः शुभाः || ३५ ||

sasuvarṇaśarāpūrṇatūṇīrāḥ sumahāśayāḥ | samānaguṇakodaṇḍāḥ samānavapuṣaḥ śubhāḥ || 35 ||

English

They were equipped with quivers full of golden arrows, were great souls, had bows of equal quality, and had auspicious and similar bodies.

हिन्दी

वे सोने के तीरों से भरे तरकशों से सुसज्जित थे, महान आत्माएँ थीं, समान गुणों वाले धनुष रखते थे, और उनके शरीर शुभ और समान थे।

36

समारोहन्ति ते यस्मिन्पुंसि नागे रथे हये | सर्वेषामरिदोषाणां नैव गम्यो भवत्यसौ || ३६ ||

samārohanti te yasminpuṃsi nāge rathe haye | sarveṣāmaridoṣāṇāṃ naiva gamyo bhavatyasau || 36 ||

English

In that man, elephant, chariot, or horse in which you are mounted, all the faults of the enemy cannot be found.

हिन्दी

उस पुरुष, हाथी, रथ या घोड़े में जिसमें आप सवार होते हैं, शत्रु के सभी दोष नहीं मिलते।

37

पीत्वा धृत्वा चिरं कालं गर्भे पुरुषतापिताः | वेद्यामिव हितास्तत्र सागरा वडवार्चिषा || ३७ ||

pītvā dhṛtvā ciraṃ kālaṃ garbhe puruṣatāpitāḥ | vedyāmiva hitāstatra sāgarā vaḍavārciṣā || 37 ||

English

Having drunk and held for a long time in the womb, they are heated by the man, as if they are offerings in the sacrificial fire, the oceans with the mare's flame.

हिन्दी

पीकर और लंबे समय तक गर्भ में धारण करके, वे पुरुष द्वारा तपाए जाते हैं, जैसे कि वे यज्ञ की अग्नि में आहुति हों, घोड़ी की ज्वाला वाले समुद्र।

38

रत्नाश्वदेहकुसुमोत्करपूर्णदेहाश्चत्वार इन्दुहसितैरवभासयन्तः | सन्मूर्तयो हरय एव यथाब्धयो वा वेदा इवाहुतिहुतादनलात्प्रसस्रुः || ३८ ||

ratnāśvadehakusumotkarapūrṇadehāścatvāra induhisitairavabhāsayantaḥ | sanmūrtayo haraya eva yathābdhayo vā vedā ivaāhutihutādanalātprasasruḥ || 38 ||

English

With bodies full of gem-like horses and flower clusters, the four, shining with the smiles of the moon, appeared like embodied forms of Vishnu or like the oceans, or like the Vedas emerging from the sacrificial fire.

हिन्दी

रत्नों जैसे घोड़ों और फूलों के गुच्छों से भरे शरीरों वाले चारों, चाँद की मुस्कानों से चमकते हुए, विष्णु के मूर्तिमान रूपों के समान या समुद्रों के समान, या यज्ञ की अग्नि से उत्पन्न वेदों के समान प्रकट हुए।

← Chapter 108Chapter 110 →