Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 101 — 34 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

चिन्मात्रमेव पुरुषस्तदेवेत्थमवस्थितम्चिन्मात्रव्यतिरेकेण किमन्यदुपपद्यते || १ ||

cinmātrameva puruṣastadevetthamavasthitamcinmātravyatirekeṇa kimanyadupapadyate || 1 ||

English

Pure consciousness alone is the person, and that is established thus. Apart from pure consciousness, what else is possible?

हिन्दी

शुद्ध चेतना ही पुरुष है, और वही इस प्रकार स्थापित है। शुद्ध चेतना के अलावा, और क्या संभव है?

2

तच्चावदातमाकाशं तन्मये द्रष्टृ दृश्यतेतावन्मात्रं जगदतो हेयोपादेयधीः कुतः || २ ||

taccāvadātamākāśaṃ tanmaye draṣṭṛ dṛśyatetāvanmātraṃ jagadato heyopādeyadhīḥ kutaḥ || 2 ||

English

That is called space, and in that, the seer and the seen appear. The world is only that much. Where is the mind that accepts and rejects?

हिन्दी

वह आकाश कहलाता है, और उसमें, देखने वाला और देखा जाने वाला प्रकट होता है। संसार केवल इतना ही है। स्वीकार और अस्वीकार करने वाला मन कहाँ है?

3

न विद्यते परो लोको बार्हस्पत्यस्य यस्य तुविदोऽन्यत्तस्य किं सारं रागद्वेषावतः कुतः || ३ ||

na vidyate paro loko bārhaspatyasya yasya tuvido'nyattasya kiṃ sāraṃ rāgadveṣāvataḥ kutaḥ || 3 ||

English

There is no other world for the one who has the knowledge of Brihaspati. What is the essence of that which is different from it? Where is the source of attachment and aversion?

हिन्दी

बृहस्पति के ज्ञान वाले के लिए कोई दूसरा संसार नहीं है। उससे अलग किसी चीज का सार क्या है? आसक्ति और घृणा का स्रोत कहाँ है?

4

इष्टानिष्टदृशो रागद्वेषदोषाः किमात्मकाःसंविद्व्योममये स्वप्ने जगदाख्येऽङ्ग कथ्यताम् || ४ ||

iṣṭāniṣṭadṛśo rāgadveṣadoṣāḥ kimātmakāḥsaṃvidvyomamaye svapne jagadākhye'ṅga kathyatām || 4 ||

English

The faults of attachment and aversion arise from seeing desirable and undesirable things. How can they be part of the self? Explain this in the dream-like world of pure consciousness.

हिन्दी

आसक्ति और घृणा के दोष इच्छित और अनिच्छित चीजों को देखने से उत्पन्न होते हैं। वे आत्मा का हिस्सा कैसे हो सकते हैं? इसे शुद्ध चेतना के स्वप्न-जैसे संसार में समझाएँ।

5

इदं हेयमुपादेयं वेति संवित्खमात्मनिनिर्मले निर्मलं भाति केवात्र तदतद्दृशौ || ५ ||

idaṃ heyamupādeyaṃ veti saṃvitkhamātmaninirmale nirmalaṃ bhāti kevātra tadataddṛśau || 5 ||

English

This is to be accepted or rejected, as pure consciousness shines flawlessly in the pure self. Only there, in that vision.

हिन्दी

यह स्वीकार या अस्वीकार किया जाना है, जैसे शुद्ध चेतना शुद्ध आत्मा में दोषरहित चमकती है। केवल वहाँ, उस दृष्टि में।

6

संविन्नरोऽमरो नागः संवित्स्थावरजंगमम् । भावाभावादयोऽस्याब्धेस्तरङ्गावर्तवृत्तयः || ६ ||

saṃvinna ro'maro nāgaḥ saṃvitsthāvarajaṃgamam| bhāvābhāvādayo'syābdhēstaraṅgāvartavṛttayaḥ || 6 ||

English

The serpent of immortality, the consciousness, pervades the moving and unmoving. The waves and whirls of this ocean of consciousness are the states of being and non-being.

हिन्दी

अमर नाग, चेतना, चल और अचल सभी में व्याप्त है। इस चेतना के सागर के तरंग और भंवर हैं अस्तित्व और अनस्तित्व के अवस्थाएँ।

7

संविदाकाशमेवाहं भवानपि जना अपि । म्रियामहे नो कदाचित्संवित्किल कदा मृता || ७ ||

saṃvidākāśamevāhaṃ bhavānapi janā api| mriyāmahe no kadācitsaṃvitkila kadā mṛtā || 7 ||

English

I am the sky of consciousness, and so are you and all people. We never die, for when does consciousness ever die?

हिन्दी

मैं चेतना का आकाश हूँ, और आप भी और सभी लोग भी। हम कभी नहीं मरते, क्योंकि चेतना कभी मरती है?

8

संविदो नास्ति संवेद्यं स्वयं संवेद्यतामिता । चित्त्वादतो विशालाक्ष द्वितैकत्वे क्व वा स्थिते || ८ ||

saṃvido nāsti saṃvedyaṃ svayaṃ saṃvedyatāmitā| cittvādato viśālākṣa dvitaikatve kvā vā sthite || 8 ||

English

Consciousness has no object to be known, for it is self-luminous. O wide-eyed one, where is the duality or non-duality when this is understood?

हिन्दी

चेतना के लिए कोई ज्ञातव्य वस्तु नहीं है, क्योंकि यह स्वयं प्रकाशित है। हे विशाल नेत्रों वाले, जब यह समझ में आ जाता है, तो द्वैत या अद्वैत कहाँ है?

9

संविन्मात्रादृते तस्माद्भूतं किमिव कथ्यताम् । कथ्यतां म्रियते तच्चेत्तदद्येमे कुतो वयम् || ९ ||

saṃvinmātrādrte tasmādbhūtaṃ kimiva kathyatām| kathyatāṃ mriyate tacchettadadyeme kuto vayam || 9 ||

English

Apart from pure consciousness, what can be said to exist? If that exists, then how do we exist?

हिन्दी

शुद्ध चेतना के अलावा, क्या कहा जा सकता है कि अस्तित्व है? यदि वह अस्तित्व है, तो हम कैसे अस्तित्व में हैं?

10

वादिनः सौगताद्या ये ये लोकायतिकादयः । संविदाकाशमुत्सृज्य यन्मन्यन्ते तदुच्यताम् || १० ||

vādinaḥ saugatādyā ye ye lokāyatikādayaḥ| saṃvidākāśamutsṛjya yanmanyante taducyatām || 10 ||

English

Those who argue, such as the Buddhists and materialists, abandon the sky of consciousness. Let them say what they think.

हिन्दी

जो वाद-विवाद करते हैं, जैसे बौद्ध और भौतिकवादी, वे चेतना के आकाश को छोड़ देते हैं। वे जो सोचते हैं, उसे कहें।

11

संविदाकाशमेवैतत्केनचिद्ब्रह्म कथ्यते | केनचित्प्रोच्यते ज्ञानं केनचिच्छून्यमुच्यते || ११ ||

saṃvidākāśamevaitatkenacidbrahma kathyate | kenacitprocyate jñānaṃ kenacicchūnyamucyate || 11 ||

English

This very consciousness-space is described as Brahman by some, as knowledge by others, and as emptiness by some.

हिन्दी

यही चेतना-आकाश किसी के द्वारा ब्रह्म कहा जाता है, किसी के द्वारा ज्ञान कहा जाता है, और किसी के द्वारा शून्य कहा जाता है।

12

केनचिन्मदशक्त्याभं केनचित्पुरुषाभिधम् | केनचिच्च चिदाकाशं शिव आत्मा च केनचित् || १२ ||

kenacinmadśaktyābhaṃ kenacitpuruṣābhidham | kenacicca cidākāśaṃ śiva ātmā ca kenacit || 12 ||

English

By some, it is called my power, by others it is called Purusha, by some it is called the space of consciousness, and by others it is called Shiva, the Self.

हिन्दी

किसी के द्वारा यह मेरी शक्ति कहा जाता है, किसी के द्वारा पुरुष कहा जाता है, किसी के द्वारा चेतना का आकाश कहा जाता है, और किसी के द्वारा शिव, आत्मा कहा जाता है।

13

चिन्मात्रमेवमप्युक्तं याति न क्वचिदन्यताम् | यस्मात्स्वयं तदेवैवमात्मानं वेत्ति नेतरत् || १३ ||

cinmātramevamapyuktaṃ yāti na kvacidanyatām | yasmātsvayaṃ tadevaivamātmānaṃ vetti netarat || 13 ||

English

Thus, it is said to be pure consciousness alone, which does not go anywhere else. Because it knows itself as that alone, and not as anything else.

हिन्दी

इस प्रकार, यह कहा जाता है कि यह शुद्ध चेतना मात्र है, जो कहीं और नहीं जाती। क्योंकि यह अपने आप को उसी के रूप में जानता है, और किसी और के रूप में नहीं।

14

चूर्णतां यान्तु मेऽङ्गानि सन्तु मेरूपमानि च | का क्षतिः का च वा वृद्धिश्चिद्रूपवपुषो मम || १४ ||

cūrṇatāṃ yāntu me'ṅgāni santu merūpamāni ca | kā kṣatiḥ kā ca vā vṛddhiścidrūpavapuṣo mama || 14 ||

English

Let my limbs turn to dust, let them become deformed, what loss or gain is there to my form of pure consciousness?

हिन्दी

मेरे अंग चूर्ण हो जाएँ, विकृत हो जाएँ, मेरे शुद्ध चेतना रूप को क्या हानि या लाभ है?

15

मृताः पितामहाद्याश्चिन्न मृता सा म्रियेत चेत् | तज्जन्म नैव नाम स्यादस्माकं मृतसंविदाम् || १५ ||

mṛtāḥ pitāmahādyāścinn mṛtā sā mriyeta cet | tajjanma naiva nāma syādasmākaṃ mṛtasaṃvidām || 15 ||

English

If the ancestors and others are dead, and if that consciousness is dead, then there would be no birth or name for us who are conscious of death.

हिन्दी

यदि पितामह और अन्य मृत हैं, और यदि वह चेतना मृत है, तो हमारे लिए, जो मृत्यु के चेतन हैं, कोई जन्म या नाम नहीं होगा।

16

न जायते न म्रियते संविदाकाशमक्षयम्भवेत्कथं कथय किं किलाकाशस्य संक्षयः || १६ ||

na jāyate na mriyate saṃvidākāśamakṣayambhavetkathaṃ kathaya kiṃ kilākāśasya saṃkṣayaḥ || 16 ||

English

It is not born, it does not die, it is the indestructible space of consciousness. How can it be described? What is the destruction of space?

हिन्दी

यह न जन्म लेता है, न मरता है, यह अविनाशी चेतना का आकाश है। इसे कैसे बयान किया जाए? आकाश का विनाश क्या है?

17

जगद्रूपैककचनमविनाशि चिदम्बरमुदयास्तमयोन्मुक्तं स्थितमात्मनि केवलम् || १७ ||

jagadrūpaikakacanamavināśi cidambaramudayāstamayonmuktaṃ sthitamātmani kevalam || 17 ||

English

The world, which is a single garment of consciousness, is indestructible. The sky of consciousness, free from rise and fall, remains in the self alone.

हिन्दी

जगत्, जो चेतना का एक परिधान है, अविनाशी है। उदय और अस्त से मुक्त चेतना का आकाश आत्मा में ही रहता है।

18

जगद्भानं दधद्दाहं चिन्नभःस्फटिकाचलःअनादिमध्यपर्यन्तः स्वच्छ आत्मनि तिष्ठति || १८ ||

jagadbhānaṃ dadhaddāhaṃ cinnabhaḥsphaṭikācalaḥanādimadhyaparyantaḥ svaccha ātmani tiṣṭhati || 18 ||

English

The world shines as the self, which is like a crystal, pure and transparent, without beginning, middle, or end, and remains in the self.

हिन्दी

जगत आत्मा के रूप में चमकता है, जो एक स्फटिक के समान, शुद्ध और पारदर्शी है, जिसका न आदि है, न मध्य, न अंत, और जो आत्मा में ही रहता है।

19

यथा यथान्धकारेण प्रेक्ष्यमाणं प्रणश्यतिकिमप्यङ्गाब्रचक्राभं तथेदं विश्वमात्मनि || १९ ||

yathā yathāndhakāreṇa prekṣyamāṇaṃ praṇaśyatikimapyaṅgābhracakrābhaṃ tathedaṃ viśvamātmani || 19 ||

English

Just as darkness disappears when observed, so does this world disappear in the self.

हिन्दी

जैसे अंधकार देखने पर विलुप्त हो जाता है, वैसे ही यह जगत आत्मा में विलुप्त हो जाता है।

20

यथाम्बुधिः स्वयं याति तोयाद्यावर्तकादिकम्स्थितो दधत्तथैवेदं चिदाकाशोऽङ्गमात्मनि || २० ||

yathāmbudhiḥ svayaṃ yāti toyādyāvartakādikamsthito dadhattathaivedaṃ cidākāśo'ṅgamātmani || 20 ||

English

Just as the ocean itself goes through the cycles of waves and stillness, so does the sky of consciousness remain in the self.

हिन्दी

जैसे समुद्र स्वयं तरंगों और शांति के चक्र से गुजरता है, वैसे ही चेतना का आकाश आत्मा में रहता है।

21

चिन्मात्रमेव पुरुषः खवत्स च न नश्यति | कदाचनापि तद्व्यर्थं यन्नश्यामीति शोकिता || २१ ||

cinmātrameva puruṣaḥ khavatsa ca na naśyati | kadācanāpi tadvyarthaṃ yannaśyāmīti śokitā || 21 ||

English

The soul is pure consciousness and never perishes | Why grieve for that which is imperishable?

हिन्दी

आत्मा शुद्ध चेतना है और कभी नष्ट नहीं होता | उस अविनाशी के लिए शोक क्यों करें?

22

देहाद्देहान्तरप्राप्तौ नव एव महोत्सवः | मरणात्मनि किं मूढा हर्षस्थाने विषीदथ || २२ ||

dehādddehāntaraprāptau nava eva mahotsavaḥ | maraṇātmani kiṃ mūḍhā harṣasthāne viṣīdatha || 22 ||

English

The transition from one body to another is a great celebration | Why do you foolishly grieve in a situation meant for joy?

हिन्दी

एक शरीर से दूसरे शरीर में स्थानांतरण एक बड़ा उत्सव है | खुशी की स्थिति में मूर्खतापूर्वक शोक क्यों करते हो?

23

मृतश्चेन्न भवेद्भूयः सोऽत्राप्युपचयो महान् | भावाभावग्रहोत्सर्गज्वरः प्रशममागतः || २३ ||

mṛtaścennna bhavedbhūyaḥ so'trāpyupacayo mahān | bhāvābhāvagrahotsargajvaraḥ praśamamāgataḥ || 23 ||

English

If one does not exist again after death, then there is great relief | The fever of attachment to existence and non-existence is calmed.

हिन्दी

यदि मृत्यु के बाद फिर से अस्तित्व नहीं होता, तो यहाँ भी बड़ा आराम है | अस्तित्व और अनस्तित्व के आग्रह का ज्वर शांत हो गया है |

24

मरणं जीवितं तस्मान्न दुःखं न सुखं यतः | नास्त्येवैतच्चिदाकाशः किलेत्थमभिजृम्भते || २४ ||

maraṇaṃ jīvitaṃ tasmānna duḥkhaṃ na sukhaṃ yataḥ | nāstyevaetaccidākāśaḥ kiletthamabhijṛmbhate || 24 ||

English

Therefore, death is neither sorrow nor joy, for it is merely the sky of consciousness | This is how it manifests here.

हिन्दी

इसलिए, मृत्यु न दुःख है न सुख, क्योंकि यह तो बस चेतना का आकाश है | यह इस तरह से यहाँ प्रकट होता है |

25

मृतस्य देहलाभश्चेन्नव एव तदुत्सवः | मृतिर्नाशो हि देहस्य सा मृतिः परमं सुखम् || २५ ||

mṛtasya dehalābhaścennnava eva tadutsavaḥ | mṛtirnāśo hi dehasya sā mṛtiḥ paramaṃ sukham || 25 ||

English

If the dead obtain a new body, it is indeed a celebration | Death is the destruction of the body, and that death is the ultimate bliss.

हिन्दी

यदि मृत व्यक्ति एक नया शरीर प्राप्त करता है, तो यह एक उत्सव है | मृत्यु शरीर का विनाश है, और वह मृत्यु परम आनंद है |

26

मृतिरत्यन्तनाशश्चेत्तद्भवामयसंक्षयः | भूयः शरीरलाभश्चेन्नव एव तदुत्सवः || २६ ||

mṛtiratyantanāśaścet tadbhavāmayasaṃkṣayaḥ | bhūyaḥ śarīralābhaścennava eva tadutsavaḥ || 26 ||

English

If death is the ultimate destruction, then the end of existence is the destruction of all diseases. If there is a rebirth, then it is a celebration.

हिन्दी

अगर मृत्यु अंतिम विनाश है, तो अस्तित्व का अंत सभी रोगों का नाश है | अगर पुनर्जन्म है, तो यह एक उत्सव है।

27

कुकर्मभ्योऽथ भीतिश्चेत्सा समेह परत्र च | तानि मा कार्ष भोस्तस्माल्लोकद्वितयसिद्धये || २७ ||

kukarmabhyo'tha bhītiścetsā sameha paratra ca | tāni mā kārṣa bhostasmāllokadvitayasiddhaye || 27 ||

English

If there is fear from bad deeds, then it is the same here and in the hereafter. Therefore, do not perform them for the sake of both worlds.

हिन्दी

अगर बुरे कर्मों से भय है, तो यह यहाँ और परलोक में भी समान है। इसलिए, दोनों लोकों के लिए उन्हें न करें।

28

मरिष्यामि मरिष्यामि मरिष्यामीति भाषसे | भविष्यामि भविष्यामि भविष्यामीति नेक्षसे || २८ ||

mariṣyāmi mariṣyāmi mariṣyāmīti bhāṣase | bhaviṣyāmi bhaviṣyāmi bhaviṣyāmīti nekṣase || 28 ||

English

You say 'I will die, I will die, I will die,' but you do not see 'I will be, I will be, I will be.'

हिन्दी

तुम कहते हो 'मैं मरूंगा, मैं मरूंगा, मैं मरूंगा,' पर तुम नहीं देखते 'मैं हूँगा, मैं हूँगा, मैं हूँगा।'

29

क्व नाम जन्ममरणे क्व भवाभवभूमयः | संविदात्मकमेवेदं व्योम व्योम्नि विवर्तते || २९ ||

kva nāma janmamaraṇe kva bhavābhavabhūmayaḥ | saṃvidātmakamevedaṃ vyoma vyomni vivartate || 29 ||

English

Where is birth and death? Where is the realm of existence and non-existence? This universe is the manifestation of pure consciousness in the sky.

हिन्दी

जन्म और मृत्यु कहाँ है? अस्तित्व और अनस्तित्व का क्षेत्र कहाँ है? यह ब्रह्मांड आकाश में शुद्ध चेतना का प्रकटीकरण है।

30

संविदाकाशमात्रात्मा पिब भुंक्ष्वास्व निर्ममः | आकाशकोशकान्तस्य कुत इच्छोदयस्तव || ३० ||

saṃvidākāśamātrātmā piba bhuṃkṣvāsva nirmamaḥ | ākāśakośakāntasya kuta icchodayastava || 30 ||

English

Being the self of pure consciousness and space, drink, enjoy, and rest without attachment. For the one who is content with the space within, where is the rise of desire?

हिन्दी

शुद्ध चेतना और आकाश के स्वयं होने के कारण, पीओ, भोग करो और आसक्ति के बिना विश्राम करो। जिसके अंदर आकाश से संतुष्ट है, उसके लिए इच्छा का उदय कहाँ है?

31

स्वप्रवाहबलोद्युक्तदेशकालवशादितान् | भावान्भुङ्क्तेऽभयो भव्यः पावनान्पावनादपि || ३१ ||

svapravāhabalodyuktadeśakālavasāditān | bhāvānbhuṅkte'bhayo bhavyaḥ pāvanānpāvanādapi || 31 ||

English

The fearless and noble one experiences the states arising from the natural flow of power, place, and time, which are purifying and even more purifying.

हिन्दी

निडर और उत्तम व्यक्ति स्वाभाविक शक्ति, स्थान और समय के प्रवाह से उत्पन्न होने वाली अवस्थाओं का अनुभव करता है, जो पवित्र और और भी अधिक पवित्र हैं।

32

मध्यमध्यगतान्दोषान्देशकालवशोदितान् | अनादृत्यान्तरेवास्ते सुप्तधीरवहेलयन् || ३२ ||

madhyamadhyagatāndoṣāndeśakālavasoditān | anādṛtyāntarevāste suptadhīravahēlayan || 32 ||

English

Ignoring the faults arising from the middle of place and time, he remains indifferent, as if asleep, with a carefree mind.

हिन्दी

स्थान और समय के मध्य से उत्पन्न होने वाले दोषों को अनदेखा करते हुए, वह उदासीन रहता है, मानो सोया हुआ हो, बेपरवाह मन से।

33

न दुःखमेति मरणात्सुखमेति न जीवितात् | नाभिवाञ्छति न द्वेष्टि स तदास्ते विवासनः || ३३ ||

na duḥkhameti maraṇātsukhameti na jīvitāt | nābhivāñchati na dveṣṭi sa tadāste vivāsanaḥ || 33 ||

English

He does not attain sorrow from death nor happiness from life. He neither desires nor hates. He remains in that state, free from desires.

हिन्दी

वह मृत्यु से दुःख नहीं पाता और जीवन से सुख नहीं पाता। वह न तो इच्छा करता है न ही घृणा करता है। वह इच्छाओं से मुक्त होकर उस अवस्था में रहता है।

34

मरणजीवितजन्मजरत्तृणान्यविमृशन्विगतेच्छमवासनः | विदितवेद्य इहाज्ञ इवोदितो वसति वीतभयस्त्वचलो यथा || ३४ ||

maraṇajīvitajanmajarattṛṇānyavimṛśanvigatecchamavāsanaḥ | viditavedya ihājña ivodito vasati vītabhayastvacalo yathā || 34 ||

English

Reflecting on death, life, birth, and old age as mere blades of grass, free from desires and attachments, he dwells like an ignorant person, knowing the knowable, free from fear and steady.

हिन्दी

मृत्यु, जीवन, जन्म, और वृद्धावस्था को मात्र घास की पत्तियों के समान मानकर, इच्छाओं और आसक्तियों से मुक्त, वह एक अज्ञानी की तरह रहता है, जानने योग्य को जानते हुए, निडर और स्थिर।

← Chapter 100Chapter 102 →