Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 96 — 52 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | इति ब्रह्मणि विश्रान्तिमवाप्य स शिखिध्वजः | मुहूर्तमासीत्संशान्तमना निर्वातदीपवत् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | iti brahmaṇi viśrāntimavāpya sa śikhidhvajaḥ | muhūrtamāsītsaṃśāntamanā nirvātadīpavat || 1 ||

English

Vasishtha said: Having attained repose in Brahman, Shikhidhvaja remained calm for a moment, his mind still like a lamp in a windless place.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: ब्रह्म में विश्राम पाकर, शिखिध्वज एक क्षण के लिए शांत रहे, उनका मन बिना हवा के दीपक की तरह स्थिर था।

2

निर्विकल्पसमाधानपरेणाशु विविक्षितम् | स्वलीलयेति कुम्भेन झटित्येव प्रबोधितः || २ ||

nirvikalpasamādhānapareṇāśu vivikṣitam | svalīlayeti kumbhena jhaṭityeva prabodhitaḥ || 2 ||

English

Quickly, by the power of nirvikalpa samadhi, he was awakened by Kumbha, as if in play.

हिन्दी

तुरंत, निर्विकल्प समाधि की शक्ति से, कुंभ ने उन्हें खेल की तरह जगा दिया।

3

कुम्भ उवाच | राजन्नज्ञाननिद्रातः प्रबुद्धोऽसि शिवः स्थितः | कार्यं नास्तमयेनैव न चानस्तमयेन ते || ३ ||

kumbha uvāca | rājannajñānanidrātaḥ prabuddho'si śivaḥ sthitaḥ | kāryaṃ nāstamayenaiva na cānastamayena te || 3 ||

English

Kumbha said: O King, you have awakened from the sleep of ignorance and are now established in Shiva. There is no duty for you, neither in the day nor in the night.

हिन्दी

कुंभ ने कहा: हे राजन्, आप अज्ञान की नींद से जागे हैं और अब शिव में स्थित हैं। आपके लिए कोई कर्तव्य नहीं है, न दिन में न रात में।

4

सकृदेव विभातात्मा नष्टानिष्टपदात्मकः | कलाकलननिर्मुक्तो जीवन्मुक्तोऽङ्ग सांप्रतम् || ४ ||

sakṛdeva vibhātātmā naṣṭāniṣṭapadātmakaḥ | kalākalananirmukto jīvanmukto'ṅga sāṃpratam || 4 ||

English

Now, you are illuminated once and for all, free from the paths of desired and undesired outcomes, liberated from the cycles of time, and living in liberation.

हिन्दी

अब, आप एक बार के लिए प्रकाशित हैं, इच्छित और अनिच्छित परिणामों के मार्गों से मुक्त, समय के चक्रों से मुक्त, और मुक्ति में जी रहे हैं।

5

श्रीवसिष्ठ उवाच | कुम्भेन बोधितस्त्वेवं स बभूवावबोधवान् | विनिर्गतो रराजोच्चैर्महामोहसमुद्गकात् || ५ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | kumbhena bodhitastvevaṃ sa babhūvāvabodhavān | vinirgato rarājoccairmahāmohasamudgakāt || 5 ||

English

Vasishtha said: Thus awakened by Kumbha, he became fully aware. Emerging from the great delusion, he shone brilliantly.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: कुंभ द्वारा इस प्रकार जागा हुआ, वह पूर्ण रूप से जाग्रत हो गया। महान भ्रम से निकलकर, वह उज्ज्वल रूप से चमक उठा।

6

विश्रान्तधीः क्षणेनैव पश्यन्दृश्यस्य वस्तुनः असत्तामेव मुक्तात्मा लीलया समुवाच ह || ६ ||

viśrāntadhīḥ kṣaṇenaiva paśyandṛśyasya vastunaḥ asattāmeva muktātmā līlayā samuvāca ha || 6 ||

English

The one with a rested mind, in just a moment, seeing the unreality of the perceived object, the liberated soul playfully spoke.

हिन्दी

विश्राम पाया हुआ मन वाला, एक क्षण में ही, देखकर दृश्य वस्तु की असत्ता, मुक्त आत्मा ने लीला से कहा।

7

शिखिध्वज उवाच ज्ञातप्रायमपीदं तु यत्पृच्छामि तदुच्यताम् भूयो निपुणबोधाय मम मानद मोदद || ७ ||

śikhidhvaja uvāca jñātaprāyamapīdaṃ tu yatpṛcchāmi taducyatām bhūyo nipuṇabodhāya mama mānada modada || 7 ||

English

Shikhidhvaja said, 'Even though this is mostly known, please tell me what I ask for further precise understanding, O respected one, for my joy.'

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा, 'यह अधिकतर ज्ञात है, फिर भी मैं जो पूछता हूँ उसे बताओ, मेरे सम्मानित के लिए, मेरी प्रसन्नता के लिए।'

8

शिवे शान्ते निराभासे पदेऽनुल्लसितात्मनि द्रष्टृदर्शनदृश्याख्यो विश्वात्मा प्रत्ययः कुतः || ८ ||

śive śānte nirābhāse pade'nullasitātmani draṣṭṛdarśanadṛśyākhyo viśvātmā pratyayaḥ kutaḥ || 8 ||

English

In the peaceful, tranquil state of Shiva, devoid of appearances, where the self is not agitated, how does the concept of the universal self, known as the seer, seeing, and seen, arise?

हिन्दी

शिव की शांत, निराभास अवस्था में, जहाँ आत्मा उत्तेजित नहीं है, दृष्टा, दर्शन, और दृश्य के रूप में ज्ञात विश्वात्मा का concept कैसे उत्पन्न होता है?

9

कुम्भ उवाच साधु पृष्टं महाराज राजसे वाथ भास्वरः एतदेव हि ते शिष्टं ज्ञातुं यत्तदिदं श्रृणु || ९ ||

kumbha uvāca sādhu pṛṣṭaṃ mahārāja rājase vātha bhāsvaraḥ etadeva hi te śiṣṭaṃ jñātuṃ yattadidaṃ śrṇu || 9 ||

English

Kumbha said, 'Well asked, O great king, whether it be from passion or brilliance, this is indeed what remains to be known, listen to this.'

हिन्दी

कुम्भ ने कहा, 'अच्छा पूछा, हे महाराज, चाहे यह कामना से हो या प्रकाश से, यही जानना बाकी है, यह सुनो।'

10

यदिदं दृश्यते किंचिज्जगत्स्थावरजंगमम् सर्वं सर्वप्रकाराढ्यं कल्पान्ते तद्विनश्यति || १० ||

yadidaṃ dṛśyate kiñcijjagatsthāvarajaṅgamam sarvaṃ sarvaprakārāḍhyaṃ kalpānte tadvinaśyati || 10 ||

English

Whatever is seen in this world, whether moving or non-moving, everything, full of all varieties, perishes at the end of the aeon.

हिन्दी

जो कुछ भी इस जगत में दिखाई देता है, चाहे वह चर हो या अचर, सभी कुछ, सभी प्रकार के साथ भरा हुआ, कल्प के अंत में नष्ट हो जाता है।

11

ततः स्तिमितगम्भीरं न तेजो न तमस्ततम्| महाकल्पविलासान्ते सत्सारमवशिष्यते || ११ ||

tataḥ stimita-gambhīraṃ na tejo na tamastatam| mahākalpa-vilāsānte satsāramavaśiṣyate || 11 ||

English

Then, neither light nor darkness remains, only the essence of truth remains at the end of the great dissolution.

हिन्दी

तब, न प्रकाश न अंधकार रहता है, केवल सत्य का सार महाकल्प के अंत में शेष रहता है।

12

चिन्मात्रममलं शान्तमाभातं परमं नभः| समस्तकलनोन्मुक्तं युक्तं परमया धिया || १२ ||

cinmātramamalaṃ śāntamābhātaṃ paramaṃ nabhaḥ| samastakalanonmuktaṃ yuktaṃ paramayā dhiyā || 12 ||

English

Pure consciousness, stainless, peaceful, luminous, supreme sky, free from all calculations, endowed with supreme intelligence.

हिन्दी

शुद्ध चेतना, निर्मल, शांत, प्रकाशमान, परम आकाश, सभी गणनाओं से मुक्त, परम बुद्धि से युक्त।

13

यदेकोदितमत्यच्छं शान्तमाततमुज्ज्वलम्| परमात्मात्मकं तेजस्तिमितं ज्ञप्तिमात्रकम् || १३ ||

yadekoditamatyacchaṃ śāntamātatamujjvalam| paramātmātmakaṃ tejastimitaṃ jñaptimātrakam || 13 ||

English

That which is uniquely risen, extremely pure, peaceful, extended, radiant, the essence of the Supreme Self, stilled, and mere awareness.

हिन्दी

जो एकमात्र उदित है, अत्यंत शुद्ध है, शांत है, विस्तृत है, प्रकाशमान है, परमात्मा का सार है, स्थिर है, और केवल चेतना है।

14

अप्रतर्क्यमविज्ञेयं समं शिवमनिन्दितम्| ब्रह्मनिर्वाणमापूर्णमापूर्णोदितसंविदा || १४ ||

apratarkyamavijñeyaṃ samaṃ śivamaninditam| brahmanirvāṇamāpūrṇamāpūrṇoditasanvidā || 14 ||

English

It is beyond reasoning, unknowable, equal, auspicious, blameless, the bliss of Brahman, complete, and revealed through complete awareness.

हिन्दी

यह तर्क से परे है, अज्ञेय है, समान है, कल्याणकारी है, निर्दोष है, ब्रह्म का आनंद है, पूर्ण है, और पूर्ण चेतना से प्रकट है।

15

अणीयसामणीयश्च स्थविष्ठं च स्थवीयसाम्| गरीयसां गरिष्ठं च श्रेष्ठं च श्रेयसामपि || १५ ||

aṇīyasāmaṇīyaśca sthaviṣṭhaṃ ca sthavīyasām| garīyasāṃ gariṣṭhaṃ ca śreṣṭhaṃ ca śreyasāmapi || 15 ||

English

It is the smallest of the small, the largest of the large, the heaviest of the heavy, and the best of the best.

हिन्दी

यह सबसे छोटा है, सबसे बड़ा है, सबसे भारी है, और सबसे श्रेष्ठ है।

16

ईदृशं तत्परं सूक्ष्मं तस्याग्रे यदिदं नभः | अणोः पार्श्वे महामेरुरिव स्थूलात्म लक्ष्यते || १६ ||

īdṛśaṃ tatparaṃ sūkṣmaṃ tasyāgre yadidaṃ nabhaḥ | aṇoḥ pārśve mahāmeruriva sthūlātma lakṣyate || 16 ||

English

That subtle, supreme entity, at the tip of which is this sky, appears like a huge mountain next to an atom.

हिन्दी

वह सूक्ष्म, परम वस्तु, जिसके अग्र भाग में यह आकाश है, एक अणु के पार्श्व में महान मेरु पर्वत की तरह स्थूल आत्मा के रूप में दिखाई देता है।

17

ईदृशं तत्परं स्थूलं यस्याग्रे यदिदं जगत् | परमाणुवदाभाति क्वचिदेव न भाति च || १७ ||

īdṛśaṃ tatparaṃ sthūlaṃ yasyāgre yadidaṃ jagat | paramāṇuvadābhāti kvacideva na bhāti ca || 17 ||

English

That supreme, gross entity, at the tip of which is this world, sometimes appears like an atom and sometimes does not appear at all.

हिन्दी

वह परम, स्थूल वस्तु, जिसके अग्र भाग में यह जगत है, कभी-कभी एक अणु की तरह दिखाई देती है और कभी-कभी बिलकुल नहीं दिखाई देती।

18

विश्वात्मकचनं नाम पदेऽसंभववेधसः | तदहंवेदनं विद्धि विराडात्मा जगत्स्थितम् || १८ ||

viśvātmakacaṃ nāma pade'saṃbhavavedhasaḥ | tadahaṃvedanaṃ viddhi virāḍātmā jagatsthitam || 18 ||

English

Know that the name of the all-pervading entity, which is the cause of all creation, is 'I am the knower of the universe' and it is the cosmic self situated in the world.

हिन्दी

जानो कि सबका कारण होने वाली वह सर्वव्यापी वस्तु का नाम 'मैं विश्व का ज्ञाता हूँ' है और यह विराट आत्मा जगत में स्थित है।

19

वातस्य वातस्पन्दस्य यथा भेदो न विद्यते | शून्यत्वखत्वोपमयोश्चिन्मात्राहंत्वयोस्तथा || १९ ||

vātasya vātaspandasya yathā bhedo na vidyate | śūnyatvakhattvopamayościnmātrāhaṃtvayostathā || 19 ||

English

Just as there is no difference between the wind and its vibration, similarly, there is no difference between the void and the self, which is pure consciousness.

हिन्दी

जैसे हवा और उसकी कंपन में कोई अंतर नहीं होता, उसी प्रकार शून्यता और स्वयं, जो शुद्ध चेतना है, में कोई अंतर नहीं होता।

20

जलेऽस्ति देशकालान्ते यथोर्म्यादि सकारणम् | परेऽसद्देशकालान्ते तथा जगदकारणम् || २० ||

jale'sti deśakālānte yathormyādi sakāraṇam | pare'saddesakālānte tathā jagadakāraṇam || 20 ||

English

Just as waves and other effects are present in water at a specific place and time, similarly, the cause of the universe is present in the supreme at a specific place and time.

हिन्दी

जैसे लहरें और अन्य प्रभाव पानी में एक निश्चित स्थान और समय पर उपस्थित होते हैं, उसी प्रकार ब्रह्मांड का कारण परम में एक निश्चित स्थान और समय पर उपस्थित होता है।

21

हेम्न्यस्ति देशकालान्ते कटकादि सकारणम् । ब्रह्मण्यदेशकालान्ते तथा जगदकारणम् || २१ ||

hemnyasti deśakālānte kaṭakādi sakāraṇam | brahmaṇyadeśakālānte tathā jagadakāraṇam || 21 ||

English

In the end of time and place, the cause is like the city of Kata. Similarly, in the end of time and place, the cause is the universe.

हिन्दी

देश और काल के अंत में, कारण कटका के समान है | ब्रह्म के देश और काल के अंत में, जगत का कारण है || 21 ||

22

ईदृशं तद्वरिष्ठं च जगद्राज्यं तदक्षतम् । न द्वैतममलं शान्तं जगत्तृणलवायते || २२ ||

īdṛśaṃ tadvariṣṭhaṃ ca jagadrājyaṃ tadakṣatam | na dvaitamamalaṃ śāntaṃ jagattṛṇalavāyate || 22 ||

English

Such is the supreme state, the kingdom of the universe, which is indestructible. It is non-dual, pure, and peaceful, not even a blade of grass exists in the universe.

हिन्दी

ऐसा ही वह श्रेष्ठ स्थिति है, जो ब्रह्मांड का राज्य है, जो अक्षत है | यह अद्वैत, निर्मल, और शांत है, जगत में एक तृण भी नहीं है || 22 ||

23

ईदृशं तत्परं श्रेयस्तस्मिन्सति यदीश्वरे । जगत्पदार्थसार्थश्रीः सा सत्तामेति वेदनात् || २३ ||

īdṛśaṃ tatparaṃ śreyastasmiṃsati yadīśvare | jagatpadārthasārthaśrīḥ sā sattāmeti veda || 23 ||

English

Such is the supreme good, which is in that Lord. The wealth of the meaning of the words of the universe attains existence through knowledge.

हिन्दी

ऐसा ही परम कल्याण है, जो उस ईश्वर में है | जगत के शब्दों के अर्थ की सम्पत्ति ज्ञान से अस्तित्व प्राप्त करती है || 23 ||

24

तत्सारमेकमेवेह विद्यते भूपते ततम् । एकमेकान्तचित्कान्तं नैकमप्यद्वितावशात् || २४ ||

tatsāram ekam eveha vidyate bhūpate tatam | ekam ekāntacitkāntaṃ naikam apy advitāvaśāt || 24 ||

English

That essence is one and only one here, O king, which is pervaded. It is one, the ultimate consciousness, not even one due to non-duality.

हिन्दी

वह सार यहां एक ही है, हे राजा, जो व्याप्त है | वह एक है, अंतिम चेतना, अद्वैत के कारण एक भी नहीं || 24 ||

25

तस्माद्द्वितीया कलना काचिन्नाम न विद्यते । आत्मतत्त्वमलं भातं तदेवापूर्णमक्षयम् || २५ ||

tasmād dvitīyā kalanā kācinna nāma na vidyate | ātmatattvamalaṃ bhātaṃ tadevāpūrṇamakṣayam || 25 ||

English

Therefore, there is no second calculation or name. The pure essence of the self is manifested, that alone is complete and imperishable.

हिन्दी

इसलिए, दूसरी गणना या नाम नहीं है | आत्मा का शुद्ध तत्व प्रकट है, वही पूर्ण और अक्षय है || 25 ||

26

संस्थितं सर्वदा सर्वं सर्वाकारमिवोदितम् | अदृश्यत्वादलभ्यत्वान्न तत्कार्यं न कारणम् || २६ ||

saṃsthitaṃ sarvadā sarvaṃ sarvākāramivoditam | adṛśyatvādalabhyatvānna tatkāryaṃ na kāraṇam || 26 ||

English

Always established, everything is manifested in all forms | Due to its invisibility and unattainability, it is neither the cause nor the effect.

हिन्दी

सदा स्थित, सब कुछ सभी रूपों में प्रकट होता है | अदृश्यता और अप्राप्यता के कारण, वह न कारण है न ही कार्य.

27

प्रत्यक्षादेरगम्यत्वात्किमप्येव तदुत्तमम् | सर्वं सर्वात्मकं सूक्ष्ममच्छानुभवमात्रकम् || २७ ||

pratyakṣāderagamyatvātkimapyeva taduttamam | sarvaṃ sarvātmakaṃ sūkṣmamacchānubhavamātrakam || 27 ||

English

Due to its unattainability by direct perception, it is supreme | Everything is subtle and only experienced through the self.

हिन्दी

प्रत्यक्ष प्रत्यक्ष के अगम्यता के कारण, यह उत्तम है | सब कुछ सूक्ष्म है और केवल आत्मा द्वारा अनुभव किया जाता है.

28

आख्यानाख्यास्वरूपस्य निराभासप्रभादृशः | सतो वाप्यसतो वाथ कथं कारणता भवेत् || २८ ||

ākhyānākhyāsvarūpasya nirābhāsaprabhādṛśaḥ | satō vāpyasatō vātha kathaṃ kāraṇatā bhavet || 28 ||

English

How can the nature of the narration, which is like a reflection without a reflection, be a cause, whether it exists or not?

हिन्दी

जिसका स्वरूप अप्रतिबिंबित प्रतिबिंब के समान है, वह वर्णन कैसे कारण हो सकता है, चाहे वह है या नहीं?

29

यद्वै न कस्यचिद्बीजमनाख्यत्वान्न कारणम् | न किंचिज्जायते तस्मात्प्रमाणादि ततात्मनः || २९ ||

yadvai na kasyacidbījamānākhyatvānna kāraṇam | na kiñcijjāyate tasmātpramāṇādi tatātmanaḥ || 29 ||

English

Since there is no seed of anything, due to its unmanifest nature, it is not a cause | Therefore, nothing arises from it, the self is the proof.

हिन्दी

किसी भी चीज का बीज नहीं है, इसकी अव्यक्त प्रकृति के कारण, यह कारण नहीं है | इसलिए, कुछ भी इससे उत्पन्न नहीं होता, आत्मा प्रमाण है।

30

अकर्तृकर्मकरणं सत्यं चिद्धनमक्षतम् | आत्मरूपमनाभासं स्वयंवेदनमक्षतम् || ३० ||

akartṛkarmakaraṇaṃ satyaṃ ciddhanamakṣatam | ātmārūpamānābhāsaṃ svayaṃvedanamakṣatam || 30 ||

English

The action without a doer is true, consciousness is indestructible | The self-form is without reflection, self-knowledge is indestructible.

हिन्दी

कर्ता के बिना कर्म सत्य है, चेतना अविनाशी है | आत्मा का रूप अप्रतिबिंबित है, आत्मज्ञान अविनाशी है।

31

तस्मान्न जायते किंचित्परस्माद्ब्रह्मणो मुने | कथं किं लभ्यते केन यथोर्म्यादि सकारणम् || ३१ ||

tasmānna jāyate kiṃcitparasmādbrahmaṇo mune | kathaṃ kiṃ labhyate kena yathormyādi sakāraṇam || 31 ||

English

Therefore, nothing is born from the supreme Brahman, O sage. How can anything be obtained from it, as everything has a cause like waves from water?

हिन्दी

इसलिए, हे मुने, परब्रह्म से कुछ भी उत्पन्न नहीं होता। जैसे जल से तरंगें उत्पन्न होती हैं, वैसे ही किसी कारण से कुछ भी प्राप्त नहीं होता।

32

परेऽसद्देशकालान्ते तथा जगदकारणम् | शिखिध्वज उवाच | जलादौ यत्तरङ्गादि तत्सकारणमस्ति हि || ३२ ||

pare'saddesakālānte tathā jagadakāraṇam | śikhidhvaja uvāca | jalādau yattaraṅgādi tatsakāraṇamasti hi || 32 ||

English

In the supreme, which is beyond space and time, there is no cause for the world. Shikhidhvaja said: Just as waves and such are caused by water, so it is.

हिन्दी

परब्रह्म में, जो देश-काल से परे है, जगत का कोई कारण नहीं है। शिखिध्वज ने कहा: जैसे जल से तरंगें आदि उत्पन्न होती हैं, वैसे ही है।

33

इदानीं तत्त्वतो ज्ञातमेतत्सत्यं महीपते | कुम्भ उवाच | इदं जगदहंतादि नेह किंचिन्न विद्यते || ३३ ||

idānīṃ tattvato jñātametatsatyaṃ mahīpate | kumbha uvāca | idaṃ jagadahaṃtādi neha kiṃcinnavidyate || 33 ||

English

Now, O king, the truth is known in reality. Kumbha said: In this world, there is nothing that exists as 'I' or 'this'.

हिन्दी

अब, हे राजन, सत्य वास्तव में ज्ञात है। कुम्भ ने कहा: इस जगत में 'मैं' या 'यह' कुछ भी नहीं है।

34

जगच्छब्दार्थरहितं जगदस्ति शिवात्मकम् | व्योम्न्येव निर्मितं शान्तं व्योम्ना सूक्ष्मतरेण च || ३४ ||

jagacchabdārtharahitaṃ jagadasti śivātmakam | vyomnyeva nirmitaṃ śāntaṃ vyomnā sūkṣmatareṇa ca || 34 ||

English

The world, devoid of the meaning of the word 'world', exists as Shiva. It is created in the sky, peaceful, and by the subtlest sky.

हिन्दी

जगत, जो 'जगत' शब्द के अर्थ से रहित है, शिव के रूप में अस्तित्व में है। यह आकाश में निर्मित है, शांत है, और सबसे सूक्ष्म आकाश से बना है।

35

व्योम्न्येव निर्मितं शान्तं व्योम्ना सूक्ष्मतरेण च | यथा नभसि शून्यत्वं तथेदं जगदीश्वरे || ३५ ||

vyomnyeva nirmitaṃ śāntaṃ vyomnā sūkṣmatareṇa ca | yathā nabhasi śūnyatvaṃ tathedaṃ jagadīśvare || 35 ||

English

Created in the sky, peaceful, and by the subtlest sky, just as there is emptiness in the sky, so is this world, O Lord.

हिन्दी

आकाश में निर्मित, शांत, और सबसे सूक्ष्म आकाश से, जैसे आकाश में शून्यता है, वैसे ही यह जगत है, हे ईश्वर।

36

सदृशं स्वस्वरूपेण न वा रूपेण केनचित् | एवंरूपं जगदिदं सम्यग्ज्ञातं शिवं भवेत् || ३६ ||

sadṛśaṃ svasvarūpeṇa na vā rūpeṇa kenacit | evaṃrūpaṃ jagadidaṃ samyagjñātaṃ śivaṃ bhavet || 36 ||

English

This world, when truly known, becomes auspicious. It is not similar to any other form but is identical to its own true nature.

हिन्दी

यह जगत् जब सच्चे रूप में जाना जाता है, तो यह कल्याणकारी हो जाता है। यह किसी अन्य रूप के समान नहीं है, बल्कि अपने स्वरूप के समान है।

37

सम्यग्ज्ञानप्रभावेण विषमप्यमृतायते | असम्यग्ज्ञातमशिवं जगद्दुःखप्रदं परम् || ३७ ||

samyagjñānaprabhāveṇa viṣamapyamṛtāyate | asamyagjñātamaśivaṃ jagaddhuḥkhapradaṃ param || 37 ||

English

Through the power of true knowledge, even poison becomes nectar. Without true knowledge, the world becomes a source of great sorrow.

हिन्दी

सच्चे ज्ञान के प्रभाव से, विष भी अमृत बन जाता है। सच्चे ज्ञान के बिना, जगत् महान दुःख का कारण बन जाता है।

38

विषबुद्ध्यामृतमपि भुक्तं विषरसायते | ईदृशश्च यथा वेत्ति यद्यदेष चिदीश्वरः || ३८ ||

viṣabuddhyāmṛtamapi bhuktam viṣarasāyate | īdṛśaśca yathā vetti yadyadeṣa cidīśvaraḥ || 38 ||

English

Even nectar, when perceived as poison, becomes poisonous when consumed. Whatever the Supreme Consciousness perceives, it becomes so.

हिन्दी

अमृत भी, जब विष के रूप में समझा जाता है, भक्षण करने पर विष बन जाता है। चेतना का ईश्वर जो भी समझता है, वह ऐसा ही हो जाता है।

39

तत्तथैवाशु भवति तादृग्रूपतया शिवः | यथा ज्वाला भ्रमाज्जाता विचित्राकारविभ्रमैः || ३९ ||

tattathaivāśu bhavati tādṛgrūpatayā śivaḥ | yathā jvālā bhramājjātā vicitrākāravibhramaiḥ || 39 ||

English

Whatever is perceived by the Supreme Consciousness immediately becomes so in that form. Just as a flame, born out of whirling, appears in various forms due to its flickering nature.

हिन्दी

चेतना का ईश्वर जो भी समझता है, वह तुरंत उसी रूप में हो जाता है। जैसे ज्वाला, घूमने से उत्पन्न होकर, अपने झिलमिलाहट के कारण विभिन्न रूपों में दिखाई देती है।

40

तिष्ठत्यनन्यरूपैव ब्रह्मसत्ता तथैव हि | यत्परं चित्स्वरूपेण स्थितमात्मनि मन्थरम् || ४० ||

tiṣṭhatyananyarūpaiva brahmasattā tathaiva hi | yatparaṃ cittasvarūpeṇa sthitamātmani mantharam || 40 ||

English

Brahman, the ultimate reality, remains in its own unique form, steady and unchanging. That which is the supreme consciousness, established in the self, is calm and tranquil.

हिन्दी

ब्रह्म, परम सत्ता, अपने अनन्य रूप में स्थिर और अपरिवर्तनीय बना रहता है। जो परम चेतना है, आत्मा में स्थित, शांत और प्रशांत है।

41

तत्तेन देहदेह्यादिर्जगदादीव लक्ष्यतेकेवलं परमेवेत्थं परमं भासते शिवम् || ४१ ||

tattena dehadehyādirjagadādīva lakṣyatekevalaṃ paramevetthaṃ paramaṃ bhāsate śivam || 41 ||

English

Thus, the world appears as if it were the body and the embodied, but only the Supreme shines as the highest auspiciousness.

हिन्दी

इस प्रकार, जगत शरीर और शरीरी के रूप में प्रतीत होता है, लेकिन केवल परम ही परम मंगलमय के रूप में प्रकाशित होता है।

42

अतो जगदहंतादि प्रश्न एवेति नोचितःयद्वस्तु विद्यमानं सत्प्रश्नस्तत्र विराजते || ४२ ||

ato jagadahaṃtādi praśna eveti nocitaḥyadvastu vidyamānaṃ satpraśnastatra virājate || 42 ||

English

Therefore, the question of the world and the self is not appropriate. The question arises where there is an existing entity.

हिन्दी

इसलिए, जगत और आत्मा का प्रश्न उचित नहीं है। प्रश्न तब उठता है जब कोई अस्तित्वमान वस्तु होती है।

43

प्रेक्षितं यत्तु नास्त्येव प्रेक्षाप्रश्नेन तत्र किंसंनिवेशं विना सत्ता यथा हेम्नो न विद्यते || ४३ ||

prekṣitaṃ yattu nāstyeva prekṣāpraśnena tatra kimsaṃniveśaṃ vinā sattā yathā hemno na vidyate || 43 ||

English

That which is perceived as non-existent, what is the question of perception there? Without the essence, existence is not possible, just as gold without its essence does not exist.

हिन्दी

जो अस्तित्वहीन दिखाई देता है, वहाँ दृष्टि का प्रश्न क्या है? सत्ता के बिना, अस्तित्व संभव नहीं है, जैसे सोने के बिना सोना नहीं होता।

44

तथा जगदहंभावं विना नेशस्य संस्थितिःअकारणत्वान्नास्तीदं ब्रह्मैवेत्थं विजृम्भते || ४४ ||

tathā jagadahaṃbhāvaṃ vinā neśasya saṃsthitiḥakāraṇatvānnāstīdaṃ brahmaivetthaṃ vijṛmbhate || 44 ||

English

Similarly, without the sense of 'I am the world,' there is no existence of the Lord. Due to causelessness, this Brahman alone manifests thus.

हिन्दी

इसी प्रकार, 'मैं जगत हूँ' के भाव के बिना, ईश्वर का अस्तित्व नहीं है। कारणहीनता के कारण, यह ब्रह्म ही इस प्रकार प्रकट होता है।

45

अजृम्भमाणमेवेदं जगत्त्वेनेव संस्थितम्यन्मया एव तेनैव मिथः संप्रेरिताशयम् || ४५ ||

ajṛmbhamāṇamevedaṃ jagattveneva saṃsthitamyanmayā eva tenaiva mithaḥ saṃpreritāśayam || 45 ||

English

This world, which is not manifested, is established as the world itself. By itself, it is mutually inspired by itself.

हिन्दी

यह जगत, जो प्रकट नहीं हुआ है, जगत के रूप में ही स्थापित है। अपने आप से, यह अपने आप से ही परस्पर प्रेरित है।

46

चमत्कुर्वन्त्यमी भावाः पञ्चके मिथुनौघवत् | चिन्मात्र एव चिन्मात्रं चिन्मात्रेणावधीयते || ४६ ||

camatkurvantyamī bhāvāḥ pañcake mithunaughavat | cinmātra eva cinmātraṃ cinmātreṇāvadhīyate || 46 ||

English

These states cause wonder in the fivefold pair-like manner | Pure consciousness alone is perceived by pure consciousness

हिन्दी

ये अवस्थाएँ पाँच प्रकार के जोड़े की तरह आश्चर्य पैदा करती हैं | शुद्ध चेतना ही शुद्ध चेतना द्वारा जानी जाती है

47

नानात्मनैव नानेव स्वात्मज्ञानात्मनात्मवत् | पूर्णात्पूर्णान्युद्धरन्ति पूर्णात्पूर्णानि चक्रिरे || ४७ ||

nānātmanaiva nāneva svātmajñānātmanātmawat | pūrṇātpūrṇānyuddharanti pūrṇātpūrṇāni cakrire || 47 ||

English

By the self-knowledge of the self, the many are not different | From the complete, the complete are extracted, the complete are created

हिन्दी

स्वयं के आत्मज्ञान से, बहुत से अलग नहीं हैं | पूर्ण से पूर्ण निकाले जाते हैं, पूर्ण बनाए जाते हैं

48

भवन्ति पूर्णात्पूर्णानि पूर्णमेवावशिष्यते | चिन्मात्रमेव कचति यच्चिन्मात्रमयात्मनि || ४८ ||

bhavanti pūrṇātpūrṇāni pūrṇamevāvaśiṣyate | cinmātrameva kacati yaccinmātramayātmani || 48 ||

English

From the complete, the complete become | The complete alone remains | Pure consciousness alone shines, which is pure consciousness in the self

हिन्दी

पूर्ण से पूर्ण बनते हैं | पूर्ण ही शेष रहता है | शुद्ध चेतना ही चमकती है, जो आत्मा में शुद्ध चेतना है

49

अकचित्वैव तन्नाम कचितं सर्गवेदनम् | अहं चिता चिदेवादौ भवतीव स्वयं ततः || ४९ ||

akacitvaiva tannāma kacitaṃ sargavedanam | ahaṃ citā cidevādau bhavatīva svayaṃ tataḥ || 49 ||

English

Non-manifestation is its name, manifestation is the knowledge of creation | I am consciousness, consciousness alone exists from the beginning, it seems to be itself from that

हिन्दी

अव्यक्तता उसका नाम है, व्यक्तिकरण सृष्टि का ज्ञान है | मैं चेतना हूँ, चेतना ही आदि से है, वह स्वयं से प्रतीत होती है

50

अभवन्त्येव रूपं स्वमत्यजन्ती निरामयम् | तेजोमयमनाद्यन्तं मनोरूपमनन्तकम् || ५० ||

abhavantyeva rūpaṃ svamatyajantī nirāmayam | tejomayamanādyantaṃ manorūpamanantakam || 50 ||

English

They become non-existent, abandoning their own form, free from disease | Luminous, without beginning or end, of the form of the mind, endless

हिन्दी

वे अस्तित्वहीन हो जाते हैं, अपने रूप को त्याग कर, रोगमुक्त | प्रकाशमय, अनादि, अनन्त, मन के रूप में, अनन्त

51

सम्राट्संसारमाभासि भवतीव स्वयं वपुः | पश्यत्यथ सदेवेदं स्वरूपत्वात्सदेव वा | भावनाद्भूततामेति दृश्यं भवति च क्षणात् || ५१ ||

samrāṭsaṃsāramābhāsi bhavatīva svayaṃ vapuḥ | paśyatyatha sadedama svarūpatvātsadeva vā | bhāvanādbhūtatāmeti dṛśyaṃ bhavati ca kṣaṇāt || 51 ||

English

The universe appears as if it is the body of the emperor | Then, it is seen as the true self, due to its nature | By contemplation, it becomes real, and the visible becomes instantaneous.

हिन्दी

संसार सम्राट के रूप में प्रकट होता है, जैसे कि यह स्वयं का शरीर हो | फिर, इसके स्वरूप के कारण, यह सच्चा आत्मा दिखाई देता है | ध्यान से, यह वास्तविक हो जाता है, और दृश्य तत्काल हो जाता है।

52

शान्तं जगत्प्रसररूपतया स्वभावशब्दार्थमुक्तमिदमव्यपदेश्यमेकम् | वस्तु स्थितं निजचमत्करणावलोकरूपं जगत्स्वरहितानुभवात्मतत्त्वम् || ५२ ||

śāntaṃ jagatprasararūpatayā svabhāvaśabdārthamuktamidamavyapadeśyamekam | vastu sthitaṃ nijacamatkaraṇāvalokarūpaṃ jagatsvarahitānubhavātmatattvam || 52 ||

English

The peaceful universe is described as the nature of expansion | This is the inexpressible one truth | The reality is established in the form of self-realization | The essence of the universe is the experience of the self without attributes.

हिन्दी

शांत ब्रह्मांड विस्तार के स्वरूप के रूप में वर्णित है | यह अव्यक्त एक सत्य है | वास्तविकता आत्म-साक्षात्कार के रूप में स्थापित है | ब्रह्मांड का सार गुणों के बिना आत्मा का अनुभव है।

← Chapter 95Chapter 97 →