Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 95 — 24 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

शिखिध्वज उवाच | आब्रह्मस्तम्बपर्यन्तं यद्ययं भासते भ्रमः | अर्थक्रियासमर्थश्च तत्कथं दुःखकारणम् || १ ||

śikhidhvaja uvāca | ābrahmasthambaparyantaṃ yadyayaṃ bhāsate bhramaḥ | arthakriyāsamarthaśca tatkathaṃ duḥkhakāraṇam || 1 ||

English

Shikhidhvaja said: If this illusion extends from Brahma to a blade of grass, and is capable of action, then how can it be the cause of suffering?

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: यदि यह भ्रम ब्रह्म से लेकर एक तिनके तक फैला हुआ है, और कार्य करने में सक्षम है, तो फिर यह दुःख का कारण कैसे हो सकता है?

2

कुम्भ उवाच | एवं जगद्भ्रमस्यास्य भावनं तावदाततम् | शिलीभूतस्य शीतेन सलिलस्येव रूक्षता || २ ||

kumbha uvāca | evaṃ jagadbhramasya asya bhāvanaṃ tāvadātatam | śilībhūtasya śītena salilasyeva rūkṣatā || 2 ||

English

Kumbha said: Thus, the conception of this worldly illusion is now understood. Like the dryness of water that has become ice due to cold.

हिन्दी

कुम्भ ने कहा: इस प्रकार, इस संसारिक भ्रम की कल्पना अब समझ में आ गई है। जैसे ठंड से जमे हुए पानी की सूखापन।

3

अज्ञानं शिथिलीभूतमेवं नष्टं विदुर्बुधाः | न नाशेन विनोदेति पूर्वसंस्थानविच्युतिः || ३ ||

ajñānaṃ śithilībhūtamevaṃ naṣṭaṃ vidurbudhāḥ | na nāśena vinodeti pūrvasaṃsthānavicyutiḥ || 3 ||

English

The wise know that ignorance, thus loosened, is destroyed. It does not rejoice in destruction, nor does it deviate from its previous state.

हिन्दी

बुद्धिमान लोग जानते हैं कि अज्ञान, इस प्रकार ढीला होकर, नष्ट हो जाता है। यह विनाश में आनंदित नहीं होता, न ही यह अपनी पूर्व स्थिति से विचलित होता है।

4

तनुत्वं सर्वबोधस्य यत्तदेव हि कारणम् | सर्गोपशमसंपत्तौ प्रतिपन्ने परे पदे || ४ ||

tanutvaṃ sarvabodhasya yattadeva hi kāraṇam | sargopaśamasaṃpattau pratipanne pare pade || 4 ||

English

The subtlety of all knowledge is indeed the cause. When creation and dissolution are attained in the supreme state.

हिन्दी

सभी ज्ञान की सूक्ष्मता ही कारण है। जब सृष्टि और विनाश परम अवस्था में प्राप्त होते हैं।

5

तानवं दृश्यते यस्य तस्यानुक्रमतः स्वयम् | पूर्वसंस्थानविगमात्प्रशमोऽप्युपपद्यते || ५ ||

tānavaṃ dṛśyate yasya tasyānukramataḥ svayam | pūrvasaṃsthānavigamāt praśamo'pyupapadyate || 5 ||

English

The subtlety is seen in that which, by itself, sequentially, from the departure of the previous state, also leads to tranquility.

हिन्दी

सूक्ष्मता उसमें दिखाई देती है जो, स्वयं, क्रमशः, पूर्व स्थिति के विचलन से, शांति की ओर भी ले जाती है।

6

अनेनैव क्रमेणैवं त्वमादिपुरुषो नृपः | भ्रमाकारोदयं विद्धि मृगतृष्णाम्बुवत्स्थितम् || ६ ||

anenaiva krameṇaivaṃ tvamādipuruṣo nṛpaḥ | bhramākārodayaṃ viddhi mṛgatṛṣṇāmbuvatsthitam || 6 ||

English

By this very process, O King, you should know the rise of illusion to be like the mirage water.

हिन्दी

इसी क्रम से, हे राजा, आप भ्रम के उदय को मृगतृष्णा के जल के समान जानें।

7

एषा पितामहाभावेऽप्यसती भूतसंततिः | न कदाचन तत्सिद्धं यदसिद्धेन साध्यते || ७ ||

eṣā pitāmahābhāve'pyasatī bhūtasaṃtatiḥ | na kadācana tatsiddhaṃ yadasiddhena sādhyate || 7 ||

English

This unreal sequence of beings exists even in the absence of the grandfather. That which is unreal cannot be proven by the unreal.

हिन्दी

यह असत्य प्राणियों की श्रृंखला पितामह के अभाव में भी मौजूद है। जो असत्य है, वह असत्य से सिद्ध नहीं हो सकता।

8

अयं भूतोपलम्भो हि मृगतृष्णाम्ब्विवोदितः | विचाराद्विलयं याति शुक्तौ रजतधीरिव || ८ ||

ayaṃ bhūtopalambho hi mṛgatṛṣṇāmbvivo ditah | vicārādvilayaṃ yāti śuktau rajatadhīriva || 8 ||

English

This perception of beings is indeed like the mirage water. It disappears upon examination, like the illusion of silver in a shell.

हिन्दी

यह प्राणियों का अनुभव वास्तव में मृगतृष्णा के जल के समान है। यह विचार से विलीन हो जाता है, जैसे शुक्ति में चाँदी का भ्रम होता है।

9

कारणाभावतः कार्यमभूत्वा भवतीति यत् | मिथ्याज्ञानादृते तस्य न रूपमुपपद्यते || ९ ||

kāraṇābhāvataḥ kāryamabhūtvā bhavatīti yat | mithyājñānādṛte tasya na rūpamupapadyate || 9 ||

English

That which is said to become an effect without a cause is not possible without false knowledge. Its form cannot be justified.

हिन्दी

जो कहा जाता है कि कारण के अभाव में कार्य बन जाता है, वह मिथ्या ज्ञान के बिना संभव नहीं है। उसका रूप सिद्ध नहीं हो सकता।

10

मिथ्यादृष्टिप्रेक्षितं तु न कदाचन विद्यते | मृगतृष्णाम्भसा केन घटकाः परिपूरिताः || १० ||

mithyādṛṣṭiprekṣitaṃ tu na kadācana vidyate | mṛgatṛṣṇāmbhasā kena ghaṭakāḥ paripūritāḥ || 10 ||

English

That which is seen through false perception does not exist at any time. How can the elements be filled with the water of mirage?

हिन्दी

जो मिथ्या दृष्टि से देखा जाता है, वह कभी भी नहीं होता। मृगतृष्णा के जल से घटक कैसे पूरे हो सकते हैं?

12

कुम्भ उवाच | हेतुत्वाभावतो ब्रह्म कार्यत्वाभावतस्तथा | अद्वैतेनातिगन्तात्मा न च कार्यं न कारणम् || १२ ||

kumbha uvāca | hetutvābhāvato brahma kāryatvābhāvatastathā | advaitenātigantātmā na ca kāryaṃ na kāraṇam || 12 ||

English

Kumbha said: Brahman, being devoid of cause and effect, transcends duality and is neither the cause nor the effect.

हिन्दी

कुम्भ ने कहा: ब्रह्म, जो कारण और परिणाम से रहित है, द्वैत से परे है और न तो कारण है न ही परिणाम।

13

अकर्तृकर्मकरणमकारणमबीजकम् | अप्रतर्क्यमविज्ञेयं ब्रह्म कर्तृ कथं भवेत् || १३ ||

akartṛkarmaakaraṇamakāraṇamabījakam | apratarkyamavijñeyaṃ brahma kartṛ kathaṃ bhavet || 13 ||

English

How can Brahman, which is without a doer, action, instrument, cause, and seed, and is beyond reasoning and knowledge, be a doer?

हिन्दी

ब्रह्म, जो कर्ता, कर्म, करण, कारण और बीज से रहित है, और जो तर्क और ज्ञान से परे है, कैसे कर्ता हो सकता है?

14

अकारणत्वात्कार्यत्वरहितं तज्जगद्भवेत् | अद्वैतैक्यमनाद्यन्तं तदाद्यमुपलम्भनम् || १४ ||

akāraṇatvātkāryatvarahitaṃ tajjagadbhavet | advaitaikyamanādyantaṃ tadādyamupalambhanam || 14 ||

English

Due to being without cause, the world becomes devoid of effect. The non-dual unity is without beginning or end, and its perception is primordial.

हिन्दी

कारण के अभाव के कारण, संसार परिणाम से रहित हो जाता है। अद्वैत एकता अनादि और अनंत है, और इसकी प्रतीति आदिम है।

15

अप्रतर्क्यमविज्ञेयं यच्छिवं शान्तमव्ययम् | तत्कथं कस्य केनैव कर्तृ भोक्तृ कदा भवेत् || १५ ||

apratarkyamavijñeyaṃ yacchivaṃ śāntamavyayam | tatkathaṃ kasya kenaiva kartṛ bhoktṛ kadā bhavet || 15 ||

English

That which is beyond reasoning and knowledge, which is auspicious, peaceful, and imperishable, how can it be a doer or enjoyer for anyone, by anyone, at any time?

हिन्दी

जो तर्क और ज्ञान से परे है, जो शिव, शांत और अविनाशी है, वह किसी के लिए, किसी द्वारा, कभी भी कर्ता या भोक्ता कैसे हो सकता है?

16

अतो नेदं कृतं किंचिज्जगदादि न विद्यते | न कर्तासि न भोक्तासि सर्वं शान्तमजं शिवम् || १६ ||

ato nedaṃ kṛtaṃ kiñcjjagadādi na vidyate | na kartāsi na bhoktāsi sarvaṃ śāntamajaṃ śivam || 16 ||

English

Therefore, nothing in this world is created. The world does not exist. You are neither the doer nor the enjoyer. Everything is peaceful, unborn, and auspicious.

हिन्दी

इसलिए, इस संसार में कुछ भी नहीं बनाया गया है। संसार मौजूद नहीं है। आप न तो कर्ता हैं न ही भोक्ता। सब कुछ शांत, अजन्मा और शिव है।

17

कारणाभावतः कार्यं न कस्यचिदिदं जगत् | अकारणत्वात्कार्यत्वं भ्रमाद्विद्धि त्विदं जगत् || १७ ||

kāraṇābhāvataḥ kāryaṃ na kasyacididaṃ jagat | akāraṇatvātkāryatvaṃ bhramādviddhi tvidaṃ jagat || 17 ||

English

Due to the absence of cause, this world is not the effect of anyone. Understand that this world is an illusion due to the lack of causality.

हिन्दी

कारण के अभाव में, यह जगत किसी का कार्य नहीं है | अकारणता से कार्यत्व को भ्रम समझो, यह जगत भ्रम है ||

18

अकार्यत्वाच्च नास्त्येतत्सर्ग इत्थं न विद्यते | यदा न कस्यचित्कार्यं कारणस्य जगत्तदा || १८ ||

akāryatvācca nāstyetatsarga itthaṃ na vidyate | yadā na kasyacitkāryaṃ kāraṇasya jagattadā || 18 ||

English

Due to the lack of being an effect, this creation does not exist in this manner. When there is no effect of any cause, then there is no world.

हिन्दी

कार्यत्व के अभाव से, यह सृष्टि इस प्रकार से नहीं है | जब किसी कारण का कार्य नहीं होता, तब यह जगत नहीं होता ||

19

पदार्थाभावसंसिद्धिस्तत्सिद्धौ कस्य वेदनम् | एवं तु वेदनाभावे नास्त्यहंत्वस्य कारणम् || १९ ||

padārthābhāvasaṃsiddhistatsiddhau kasya vedanam | evaṃ tu vedanābhāve nāstyahaṃtvasyakāraṇam || 19 ||

English

The realization of the absence of objects, in that realization, who is the experiencer? Thus, in the absence of experience, there is no cause for the sense of 'I'.

हिन्दी

पदार्थों के अभाव की सिद्धि, उस सिद्धि में किसका अनुभव है? इस प्रकार, अनुभव के अभाव में, 'मैं' के भाव का कोई कारण नहीं है ||

20

अतः शुद्धो विमुक्तोऽसि कैवोक्तिर्बन्धमोक्षयोः | शिखिध्वज उवाच | बुद्धोऽस्मि भगवन्युक्तियुक्तमुक्तं त्वयोत्तमम् || २० ||

ataḥ śuddho vimukto'si kaivoktirbandhamokṣayoḥ | śikhidhvaja uvāca | buddho'smi bhagavanyuktiyuktamuktaṃ tvayottamam || 20 ||

English

Therefore, you are pure and liberated. What is the talk of bondage and liberation? Shikhidhvaja said: I am enlightened, O Lord, you have spoken the highest truth.

हिन्दी

इसलिए, तुम शुद्ध और मुक्त हो | बंधन और मुक्ति की बात क्या है? शिखिध्वज ने कहा: मैं बुद्ध हूँ, हे भगवन्, तुमने उत्तम सत्य कहा है ||

21

कारणाभावतः कर्तृ नेदं ब्रह्मेति वेद्म्यहम् | कर्त्रभावाज्जगन्नास्ति तेन नास्ति पदार्थदृक् || २१ ||

kāraṇābhāvataḥ kartṛ nedaṃ brahmeti vedmyaham | kartṛbhāvājjagan nāsti tena nāsti padārthadṛk || 21 ||

English

Due to the absence of cause, the doer is not Brahman, I understand this. Due to the absence of the doer, the world does not exist, therefore, there is no perceiver of objects.

हिन्दी

कारण के अभाव से, कर्ता ब्रह्म नहीं है, मैं यह समझता हूँ | कर्ता के अभाव से, जगत नहीं है, इसलिए, पदार्थों का द्रष्टा नहीं है ||

22

नातश्चित्तादि तद्बीजं नातोऽहंतादि किंचन | एवंस्थिते विशुद्धोऽस्मि विबुद्धोस्मि शिवोस्मि वा || २२ ||

nātaścittādi tadbījaṃ nāto'haṃtādi kiṃcana | evaṃsthite viśuddho'smi vibuddho'smi śivo'smi vā || 22 ||

English

I am neither the mind nor its seed, nor the ego or anything else. In this state, I am pure, I am awakened, I am Shiva.

हिन्दी

मैं न मन हूँ न उसका बीज, न अहंकार हूँ न कुछ और। इस अवस्था में, मैं शुद्ध हूँ, मैं जाग्रत हूँ, मैं शिव हूँ।

23

नमो मह्यं परं चेत्यं न किंचिदिति बोधितः | पदार्थवेदनादित्थमसदेवावभासते | अहमाद्यन्तमेतेन शान्तमासे खकोशवत् || २३ ||

namo mahyaṃ paraṃ cetyaṃ na kiṃciditi bodhitaḥ | padārthavedanāditthamasadevāvabhāsate | ahamādyantametena śāntamāse khakośavat || 23 ||

English

I bow to the supreme consciousness, realizing that there is nothing. Thus, the perception of objects appears as unreal. By this, I remain calm from beginning to end, like the sky.

हिन्दी

मैं परम चेतना को प्रणाम करता हूँ, यह जानकर कि कुछ भी नहीं है। इस प्रकार, वस्तुओं की अनुभूति अवास्तविक प्रतीत होती है। इससे, मैं आरंभ से अंत तक शांत रहता हूँ, आकाश की तरह।

24

जगत्पदार्थप्रविभागदृष्टिः सदेशदिक्कालकलाक्रियौघा | अहो तु कालेन चिरेण शान्ता ब्रह्मैव शान्तं स्थितमव्ययात्म || २४ ||

jagatpadārthapravibhāgadṛṣṭiḥ sadeśadikkālakalākriyaugā | aho tu kālena cireṇa śāntā brahmaiva śāntaṃ sthitamavyayātma || 24 ||

English

The perception of the world and its various objects, along with space, direction, time, and actions, becomes calm over a long period of time. Only Brahman remains calm and imperishable.

हिन्दी

जगत और उसके विभिन्न पदार्थों, स्थान, दिशा, समय और क्रियाओं की अनुभूति लंबे समय में शांत हो जाती है। केवल ब्रह्म शांत और अविनाशी रहता है।

25

शाम्यामि निर्वामि परिस्थितोऽस्मि न यामि नोदेमि न चास्तमेमि | तिष्ठामि तिष्ठ स्वयथास्थितात्मा शिवं शुभं पावनमौनमस्मि || २५ ||

śāmyāmi nirvāmi paristhito'smi na yāmi nodemi na cāstamemi | tiṣṭhāmi tiṣṭha svayathāsthitātmā śivaṃ śubhaṃ pāvanamounamasmī || 25 ||

English

I am calm, I am free from desires, I am situated in the self. I do not go, I do not rise, I do not set. I remain still, abide in the self, I am Shiva, auspicious, purifying silence.

हिन्दी

मैं शांत हूँ, मैं इच्छाओं से मुक्त हूँ, मैं आत्मा में स्थित हूँ। मैं नहीं जाता, मैं नहीं उठता, मैं नहीं डूबता। मैं स्थिर रहता हूँ, आत्मा में निवास करता हूँ, मैं शिव हूँ, शुभ, पवित्र मौन।

← Chapter 94Chapter 96 →