Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 88 — 27 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

चूडालोवाच । अस्ति कश्चित्पुमान् श्रीमान् स्थानं नित्यविरुद्धयोः । गुणलक्ष्म्योरशेषेण यथाब्धिर्वाडवाम्बुनोः || १ ||

chūḍālovāca | asti kaścitpumān śrīmān sthānaṃ nityaviruddhayoḥ | guṇalakṣmyor aśeṣeṇa yathābdhirvāḍavāmbunoḥ || 1 ||

English

Chudala said: There is a certain wealthy man who is always in a contradictory position, just like the ocean and the submarine fire are inseparable.

हिन्दी

चूडाला ने कहा: एक ऐसा धनवान व्यक्ति है जो हमेशा विरोधी स्थिति में रहता है, जैसे समुद्र और समुद्र में आग अलग नहीं हो सकते।

2

कलावानस्त्रकुशलो व्यवहारविचक्षणः । सर्वसंकल्पसीमान्तो न तु जानाति तत्पदम् || २ ||

kalāvānastrakuśalo vyavahāravicakṣaṇaḥ | sarvasaṃkalpasīmānto na tu jānāti tatpadam || 2 ||

English

He is skilled in arts and weapons, wise in worldly affairs, and capable of achieving all his goals, yet he does not know that state.

हिन्दी

वह कला और अस्त्रों में निपुण है, संसार के व्यवहार में बुद्धिमान है, और अपने सभी लक्ष्यों को प्राप्त करने में सक्षम है, फिर भी वह उस स्थिति को नहीं जानता।

3

अनन्तयत्नसंसाध्ये स चिन्तामणिसाधने । प्रवृत्तो वाडवो वह्निरब्धिसंशोषणे यथा || ३ ||

anantayatnasādhye sa cintāmaṇisādhane | pravṛtto vāḍavo vahnirabdhisanśoṣaṇe yathā || 3 ||

English

He is engaged in the endless pursuit of the wish-fulfilling gem, like the submarine fire trying to dry up the ocean.

हिन्दी

वह अनंत प्रयास से चिंतामणि की प्राप्ति में लगा हुआ है, जैसे समुद्र में आग समुद्र को सुखाने की कोशिश कर रही है।

4

तस्य यत्नेन महता कालेनाध्यवसायिनः । सिद्धश्चिन्तामणिः किंवा न सिद्ध्यत्युद्यतात्मनाम् || ४ ||

tasya yatnena mahatā kālenādhyavasāyinaḥ | siddhaścintāmaṇiḥ kiṃvā na siddhyatyudyatātmanām || 4 ||

English

Even with great effort and over a long period of time, the wish-fulfilling gem may or may not be attained by those who are determined.

हिन्दी

बहुत प्रयास और लंबे समय के बाद भी, चिंतामणि उन दृढ़ संकल्प वालों द्वारा प्राप्त हो सकती है या नहीं।

5

प्रवृत्तिमुद्यमं प्रज्ञां प्रयुंक्ते चेदखेदवान् । अकिंचनोऽपि शक्तत्वं समवाप्नोत्यविघ्नतः || ५ ||

pravṛttimudyamaṃ prajñāṃ prayuṅkte cedakhedavān | akiṃcano'pi śaktatvaṃ samavāpnotyavighnataḥ || 5 ||

English

If one applies effort, enthusiasm, and wisdom without frustration, even the poorest can attain power without obstacles.

हिन्दी

यदि कोई व्यक्ति प्रयास, उत्साह, और बुद्धिमत्ता को बिना निराशा के लगाता है, तो Even the poorest can attain power without obstacles.

6

मणिमग्रे स्थितप्रायं हस्तप्राप्यं ददर्श सः | मेरावुदयश्रृङ्गस्थो मुनिरिन्दुमिवोदितम् || ६ ||

maṇimagre sthitaprāyaṃ hastaprāpyaṃ dadarśa saḥ | merāvudayaśrṛṅgastaho munirindumivoditam || 6 ||

English

He saw the jewel, which was mostly situated at the top of the mountain, within reach of his hand, like the moon rising from the peak of Meru.

हिन्दी

उसने मणि को देखा, जो पहाड़ के शिखर पर अधिकतर स्थित था, हाथ की पहुँच में, मानो मेरु के शिखर से उदित हुआ चंद्रमा।

7

बभूव मणिराजेन्द्रे न तु निश्चयवानसौ | राज्ये द्रागिति संप्राप्ते सुदीन इव पामरः || ७ ||

babhūva maṇirājendre na tu niścayavānasau | rājye drāgiti saṃprāpte sudīna iva pāmaraḥ || 7 ||

English

He became uncertain about the jewel, like a poor man who has suddenly gained a kingdom.

हिन्दी

उसने मणि के बारे में अनिश्चित हो गया, मानो एक गरीब व्यक्ति अचानक एक राज्य प्राप्त कर लेता है।

8

इदं संचिन्तयामास मनसा स्मयशालिना | संप्राप्तोपेक्षया दीर्घदुःखसंभ्रमशालिना || ८ ||

idaṃ saṃcintayāmāsa manasā smayaśālinā | saṃprāptopēkṣayā dīrghaduḥkhasaṃbhramaśālinā || 8 ||

English

He thought about this with a mind full of wonder and confusion, due to the long-lasting sorrow and agitation he had experienced.

हिन्दी

उसने इस बारे में आश्चर्य और भ्रम से भरे मन से सोचा, जो उसने लंबे समय तक दुःख और उलझन का अनुभव किया था।

9

अयं मणिर्मणिर्नायं मणिश्चेत्तद्भवेन्न सः | स्पृशामि न स्पृशाम्येनं कदाचित्स्पर्शतो व्रजेत् || ९ ||

ayaṃ maṇirmṇirnāyaṃ maṇiścettadbhavennna saḥ | spṛśāmi na spṛśāmyenaṃ kadācitsparśato vrajeta || 9 ||

English

Is this a jewel or not a jewel? If it is a jewel, it should not be so. Should I touch it or not? It might disappear if touched.

हिन्दी

यह मणि है या नहीं? अगर यह मणि है, तो ऐसा नहीं होना चाहिए। मुझे इसे छूना चाहिए या नहीं? अगर मैं छू लूँ तो यह गायब हो सकता है।

10

नैतावतैव कालेन मणीन्द्रः किल सिद्ध्यति | यत्नेन जीवितान्तेन सिद्ध्यतीत्यागमक्रमः || १० ||

naitāvataiva kālena maṇīndraḥ kila siddhyati | yatnena jīvitāntena siddhyatītyāgamakramaḥ || 10 ||

English

A precious jewel is not attained so easily in such a short time. It is achieved through great effort and dedication, even to the end of one's life, as per the scriptures.

हिन्दी

एक बहुमूल्य मणि इतनी छोटी अवधि में इतनी आसानी से नहीं मिलती। यह बड़े प्रयास और समर्पण से प्राप्त होती है, जीवन के अंत तक, शास्त्रों के अनुसार।

11

कृपणः कूणितेनाक्ष्णा लोलालातलतोपमम् | रत्नालोकं प्रपश्यामि द्विचन्द्रत्वमिव भ्रमात् || ११ ||

kṛpaṇaḥ kūṇitenākṣṇā lolālātalatopamam | ratnālokaṃ prapaśyāmi dvicandratvamiva bhramāt || 11 ||

English

I, the miser, with squinting eyes, see the gleam of the gem, which appears like two moons due to my delusion.

हिन्दी

मैं, कृपण, टेढ़ी आँखों से, रत्न की चमक देख रहा हूँ, जो मेरे भ्रम के कारण दो चंद्रमाओं की तरह लग रही है।

12

कुत एतावती स्फीता भाग्यसंपन्ममागता | अधुनैव यदाप्नोमि मणीन्द्रं सर्वसिद्धिदम् || १२ ||

kuta etāvatī sphītā bhāgyasaṃpanmamāgatā | adhunaiva yadāpnomi maṇīndraṃ sarvasiddhidam || 12 ||

English

From where has such great fortune come to me? Now, I am obtaining the supreme gem, which grants all successes.

हिन्दी

यह इतनी बड़ी संपत्ति मुझे कहाँ से मिली? अब, मैं सभी सिद्धियों को देने वाले उस श्रेष्ठ रत्न को प्राप्त कर रहा हूँ।

13

केचिदेव महान्तस्ते महाभाग्या भवन्ति हि | येषामल्पेन कालेन भवन्त्यभिमुखाः श्रियः || १३ ||

kecidēva mahāntastē mahābhāgyā bhavanti hi | yēṣāmalpēna kālēna bhavantyabhimukhāḥ śriyaḥ || 13 ||

English

Only a few great ones become highly fortunate, those to whom prosperity comes quickly in a short time.

हिन्दी

केवल कुछ ही महान लोग अत्यंत भाग्यशाली होते हैं, जिनके लिए समृद्धि थोड़े समय में ही आती है।

14

अहमल्पतपाः साधुवराको मानुषः किल | सिद्धयः कथमायान्ति मामभाग्यैकभाजनम् || १४ ||

ahamalpatapāḥ sādhuvarāko mānuṣaḥ kila | siddhayaḥ kathamāyānti māmabhāgyaikabhājanam || 14 ||

English

I, who have done little penance, am a mere human, a seeker of virtue. How can successes come to me, who am the sole vessel of misfortune?

हिन्दी

मैं, जिसने थोड़ी तपस्या की है, एक साधारण मनुष्य हूँ, एक साधु वर का आकांक्षी। सिद्धियाँ मुझे, जो दुर्भाग्य का एकमात्र पात्र हूँ, कैसे आ सकती हैं?

15

एवं विकल्पसंकल्पैश्चिरमज्ञः परामृशन् | न मणिग्रहणे यत्नमकार्षीन्मौर्ख्यमोहितः || १५ ||

evaṃ vikalpasamkalpaiściramajñaḥ parāmṛśan | na maṇigrahaṇe yatnamakārṣīnmaukhyamohitaḥ || 15 ||

English

Thus, with various doubts and thoughts, the ignorant one contemplated for a long time. Due to his foolishness and delusion, he did not make an effort to take the gem.

हिन्दी

इस प्रकार, विभिन्न संदेहों और विचारों के साथ, अज्ञानी ने लंबे समय तक विचार किया। अपनी मूर्खता और भ्रम के कारण, उसने रत्न लेने का प्रयास नहीं किया।

16

न यदा येन लब्धव्यं न तत्प्राप्नोत्यसौ तदा | चिन्तामणिरवाप्तोऽपि दुर्धिया हेलयोज्झितः || १६ ||

na yadā yena labdhavyaṃ na tatprāpnotyasau tadā | cintāmaṇiravāpto'pi durdhiyā helayojjhitaḥ || 16 ||

English

When one does not obtain what is to be gained by a certain means, then one does not achieve it at that time. Even if one has obtained the wish-fulfilling gem, one is deprived of it due to foolishness and negligence.

हिन्दी

जब कोई व्यक्ति किसी साधन से जो प्राप्त करना होता है, उसे नहीं पाता है, तब वह उस समय उसे प्राप्त नहीं करता है। चाहे उसने चिंतामणि प्राप्त कर ली हो, फिर भी मूर्खता और असावधानी के कारण वह उससे वंचित हो जाता है।

17

इति तस्मिन्स्थिते यातो मणिरुड्डीय सिद्धयः | त्यजन्ति ह्यवमन्तारं शरो गुणमिवोज्झितः || १७ ||

iti tasminsthite yāto maṇiruḍḍīya siddhayaḥ | tyajanti hyavamantāraṃ śaro guṇamivojjhitaḥ || 17 ||

English

Thus, when the gem is lost, the accomplishments (siddhayaḥ) depart, abandoning the one who disrespects them, just as an arrow leaves its qualities when it is released.

हिन्दी

इस प्रकार, जब मणि खो जाती है, तब सिद्धियाँ (सफलताएँ) चली जाती हैं, उसे छोड़ देती हैं जो उनका अपमान करता है, जैसे बाण छोड़े जाने पर अपने गुणों को छोड़ देता है।

18

हत्वा प्राज्ञपदं पुंसः संयान्ति किल सिद्धयः | आगताः संप्रयच्छन्ति सर्वं यान्त्यसहत्यलम् || १८ ||

hatvā prajñapadaṃ puṃsaḥ saṃyānti kila siddhayaḥ | āgatāḥ saṃprayacchanti sarvaṃ yāntyasahatyalam || 18 ||

English

Having destroyed the path of wisdom in a person, the accomplishments indeed depart. They come and offer everything, but they do not stay without respect.

हिन्दी

जब किसी व्यक्ति के ज्ञान के मार्ग को नष्ट कर दिया जाता है, तब सिद्धियाँ निश्चित रूप से चली जाती हैं। वे आती हैं और सब कुछ देती हैं, लेकिन बिना सम्मान के नहीं रहतीं।

19

पुमान्भूयः क्रियायत्नं चक्रे रत्नेन्द्रसाधने | नोद्विजन्ते स्वकार्येषु जना अध्यवसायिनः || १९ ||

pumānbhūyaḥ kriyāyatnaṃ cakre ratnendrasādhane | noudvijante svakāryeṣu janā adhyavasāyinaḥ || 19 ||

English

The person again made efforts in the acquisition of the jewel. People who are determined do not get disturbed in their duties.

हिन्दी

व्यक्ति ने फिर से रत्न की प्राप्ति में प्रयास किया। जो लोग दृढ़ संकल्प रखते हैं, वे अपने कर्तव्यों में विचलित नहीं होते।

20

ददर्शाथ कचद्रूपं काचखण्डमखण्डितम् | हसद्भिर्वञ्चकैः सिद्धैः पुरस्कृतमलक्षितैः || २० ||

dadarśātha kacadrūpaṃ kācakhaṇḍamakhaṇḍitam | hasadbhirvañcakaiḥ siddhaiḥ puraskṛtamalakṣitaiḥ || 20 ||

English

Then he saw a piece of glass, not broken, accompanied by laughing deceivers, the accomplished ones, unnoticed.

हिन्दी

फिर उसने एक टूटे हुए काँच के टुकड़े को देखा, जो हँसते हुए धोखेबाजों, सिद्धों द्वारा अनदेखा किया गया था।

21

अयं चिन्तामणिरिति मूढस्तस्मिन्स वस्तुताम् | बुबुधे मोहितो ह्यज्ञो मृदं हेमेति पश्यति || २१ ||

ayaṃ cintāmaṇiriti mūḍhastasmin sa vastutām | bubudhe mohito hyajño mṛdaṃ hemāiti paśyati || 21 ||

English

This ignorant person, thinking it to be the wish-fulfilling gem, understood its reality | Deluded and ignorant, he sees mud as gold

हिन्दी

यह मूढ़ व्यक्ति, इसे चिन्तामणि समझकर, इसकी वास्तविकता को समझा | मोहित और अज्ञानी, वह मिट्टी को सोना समझता है

22

अष्टौ षष्ठं द्विषं मित्रं रज्जुं सर्पं स्थलं जलम् | चन्द्रौ द्वौ कुरुते चित्तगतो मोहोऽमृतं विषम् || २२ ||

aṣṭau ṣaṣṭhaṃ dviṣaṃ mitraṃ rajjuṃ sarpaṃ sthalaṃ jalam | candrau dvau kurute cittagato moho'mṛtaṃ viṣam || 22 ||

English

Eight, sixth, enemy, friend, rope, snake, land, water | The mind's delusion makes two moons, turning nectar into poison

हिन्दी

आठ, छठा, शत्रु, मित्र, रस्सी, साँप, भूमि, जल | मन का भ्रम दो चाँद बनाता है, अमृत को विष बनाता है

23

तं दग्धमणिमादाय प्राक्तनीं च श्रियं जहौ | सर्वं चितामणेरस्मात्प्राप्यते किं धनैरिह || २३ ||

taṃ dagdhamṇimādāya prāktanīṃ ca śriyaṃ jahau | sarvaṃ citāmaṇerasmātprāpyate kiṃ dhanairiha || 23 ||

English

Taking that burnt gem, he lost his former prosperity | What is the use of wealth here, as everything is obtained from this wish-fulfilling gem

हिन्दी

उस जले हुए रत्न को लेकर, उसने अपनी पुरानी समृद्धि खो दी | यहाँ धन का क्या उपयोग, जब यह चिन्तामणि से सब कुछ प्राप्त होता है

24

देशोऽयमसुखो रूक्षो जनैः पापिभिरावृतः | किं तद्गेहं गतप्रायं किं नाम मम बन्धवः || २४ ||

deśo'yamasukho rūkṣo janaiḥ pāpibhirāvṛtaḥ | kiṃ tadgehaṃ gataprāyaṃ kiṃ nāma mama bandhavāḥ || 24 ||

English

This land is unhappy and harsh, filled with sinful people | What is that home, almost gone, what are my relatives called

हिन्दी

यह देश दुःखी और कठोर है, पापी लोगों से भरा हुआ | वह घर क्या है, जो लगभग चला गया, मेरे रिश्तेदार क्या कहलाते हैं

25

दूरं गत्वा यथाकामं सुखं तिष्ठामि संपदा | इत्यादाय मणिं मूढः शून्यकाननमाययौ || २५ ||

dūraṃ gatvā yathākāmaṃ sukhaṃ tiṣṭhāmi saṃpadā | ityādāya maṇiṃ mūḍhaḥ śūnyakānanamāyayau || 25 ||

English

Having gone far, I will stay happily as I wish with wealth | Thus taking the gem, the foolish one went to the empty forest

हिन्दी

दूर जाकर, मैं अपनी इच्छा से सुख से रहूँगा धन के साथ | इस प्रकार रत्न लेकर, मूर्ख व्यक्ति खाली जंगल में चला गया

26

तत्र काचकणेनासौ तेन तामापदं ययौ | कज्जलाद्रेरिव निभा मौर्ख्यस्यैवाङ्ग या समा || २६ ||

tatra kācakaṇenāsau tena tāmāpadaṃ yayau | kajjalādreriva nibhā maurkhyasyaivāṅga yā samā || 26 ||

English

There, with a piece of glass, he met with that calamity | Just as the black mountain is the very embodiment of foolishness

हिन्दी

वहाँ, काँच के टुकड़े से उसने उस विपत्ति का सामना किया | जैसे काजल पहाड़ ही मूर्खता का प्रतीक है

27

दुःखानि मौर्ख्यविभवेन भवन्ति यानि नैवापदो न च जरामरणेन तानि | सर्वापदां शिरसि तिष्ठति मौर्ख्यमेकं कृष्णं जनस्य वपुषामिव केशजालम् || २७ ||

duḥkhāni maurkhyavibhavena bhavanti yāni naivāpadō na ca jarāmaraṇena tāni | sarvāpadāṃ śirasi tiṣṭhati maurkhyamekaṃ kṛṣṇaṃ janasya vapuṣāmiva keśajālam || 27 ||

English

The miseries that arise from foolishness are not calamities nor are they due to old age or death. Foolishness alone stands at the head of all calamities, like the black hair on the heads of people.

हिन्दी

मूर्खता से उत्पन्न दुःख न तो विपत्ति हैं और न ही बुढ़ापे या मृत्यु के कारण हैं। मूर्खता ही सभी विपत्तियों का मूल कारण है, जैसे लोगों के सिर पर काले बालों की तरह।

← Chapter 87Chapter 89 →