Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 87 — 46 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

शिखिध्वज उवाच । सर्गे स्फुरद्भिर्मत्पुण्यैर्मन्ये संप्रेषितो भवान् । अलक्ष्यैः संभृतैरद्रौ बृहद्वातैरिवाम्बुदः || १ ||

śikhidhvaja uvāca | sarge sphuradbhirmatpuṇyairmanye saṃprēṣito bhavān | alakṣyaiḥ saṃbhṛtairadrau bṛhadvātairivāmbudaḥ || 1 ||

English

Shikhidhvaja said: I believe that you have been sent by my virtuous deeds, like a cloud driven by strong winds, unseen and gathered in the sky.

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: मैं समझता हूँ कि आप मेरे पुण्य कर्मों से भेजे गए हैं, जैसे कि एक बादल जो अदृश्य और एकत्रित होकर आकाश में तेज हवाओं द्वारा चलाया जाता है।

2

अद्य तिष्ठाम्यहं साधो धन्यानां धुरि धर्मतः । अमृतस्यन्दिवचसा यत्त्वयास्मि समागतः || २ ||

adya tiṣṭhāmyahaṃ sādho dhanyānāṃ dhuri dharmataḥ | amṛtasyandivacasā yattvayāsmi samāgataḥ || 2 ||

English

Today, I stand in the company of the virtuous, blessed by righteousness. I have come to you, O sage, like the nectar that flows from the words of the wise.

हिन्दी

आज, मैं धर्म के कारण धन्य लोगों के साथ खड़ा हूँ। मैं आपके पास आया हूँ, हे ऋषि, जैसे कि ज्ञानी के शब्दों से अमृत बहता है।

3

न केचन तथा भावाःचेतः शीतलयन्ति मे राज्यलाभादयोऽप्येते यथा साधुसमागमः || ३ ||

na kecana tathā bhāvāścetaḥ śītalayanti merājyalābhādayo'pyete yathā sādhusamāgamaḥ || 3 ||

English

No other feelings can cool my mind like the company of the virtuous, not even the acquisition of a kingdom or other such gains.

हिन्दी

कोई अन्य भावनाएं मेरे मन को ठंडा नहीं कर सकतीं, जैसे साधुओं की संगति करती है, चाहे वे राज्य प्राप्ति या अन्य लाभ हों।

4

निरर्गलरसो यत्र सामान्येन विजृम्भते । मुक्तरागादिमननं तत्कल्पनसुखावहम् || ४ ||

nirargalaraso yatra sāmānyena vijṛmbhate | muktarāgādimananaṃ tatkalpanasukhāvaham || 4 ||

English

Where the essence flows freely and naturally, there is a sense of joy that comes from the absence of desires and thoughts.

हिन्दी

जहाँ सार स्वाभाविक रूप से बहता है, वहाँ इच्छाओं और विचारों की अनुपस्थिति से आनंद का अनुभव होता है।

5

श्रीवसिष्ठ उवाच । एवंवादिनि सैवास्य वाक्यमाक्षिप्य भूपतेः । भूयः प्रोवाच चूडाला मुनिदारकरूपिणी || ५ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | evaṃvādini saivāsya vākyamākṣipya bhūpateḥ | bhūyaḥ provāca cūḍālā munidārakarūpiṇī || 5 ||

English

Shri Vasishtha said: Having thus spoken, Chudala, in the form of a sage's wife, continued to speak to the king.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: ऐसा कहने के बाद, चूडाला, जो ऋषि की पत्नी के रूप में थी, राजा से और बात करने लगी।

6

चूडालोवाच आस्तामेषा कथा तावत्सर्वं ते वर्णितं मया त्वं मे कथय हे साधो कस्त्वमद्रौ करोषि किम् || ६ ||

cūḍālovāca āstāmeṣā kathā tāvatsarvaṃ te varṇitaṃ mayā tvaṃ me kathaya he sādho kastvamadrau karosi kim || 6 ||

English

Chudala said: Now this story has been completely described by me. O sage, you tell me, who are you in this world and what are you doing?

हिन्दी

चूडाला ने कहा: अब यह कथा मैंने पूरी तरह से वर्णित कर दी है। हे साधो, तुम मुझे बताओ, तुम इस संसार में कौन हो और क्या कर रहे हो?

7

कियत्पर्यवसानेयं भवतो वनवासिता सत्यं कार्यं च नोऽसत्यं वक्तुं जानन्ति तापसाः || ७ ||

kiyatparyavasāneyaṃ bhavato vanavāsitā satyaṃ kāryaṃ ca no'satyaṃ vaktuṃ jānanti tāpasāḥ || 7 ||

English

What is the purpose of your living in the forest? The ascetics know the truth and the right action, not the untruth.

हिन्दी

तुम्हारे वनवास का क्या उद्देश्य है? तापस सत्य और उचित कर्म को जानते हैं, असत्य नहीं।

8

शिखिध्वज उवाच देवपुत्रोऽसि जानासि सर्वमेव यथास्थितम् लोकवृत्तान्ततज्ज्ञोऽसि किमन्यत्कथयाम्यहम् || ८ ||

śikhidhvaja uvāca devaputro'si jānāsi sarvameva yathāsthitam lokavṛttāntatajjño'si kimanyatkathayāmyaham || 8 ||

English

Shikhidhvaja said: O son of the gods, you know everything as it is. You are knowledgeable about the ways of the world. What else should I tell you?

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: हे देवपुत्र, तुम सब कुछ जानते हो जैसा कि है। तुम संसार के वृत्तांतों को जानते हो। मैं तुम्हें और क्या बताऊँ?

9

संसारभयभीतत्वान्निवसामि वनान्तरे जानतोपि हि मामार्य कथयाम्येव ते मनाक् || ९ ||

saṃsārabhayabhītatvānnivasāmi vanāntare jānato'pi hi māmārya kathayāmyeva te manāk || 9 ||

English

Due to fear of the world, I live in the forest. O noble one, even though you know, I will tell you briefly.

हिन्दी

संसार के भय से डरकर मैं वन में रहता हूँ। हे आर्य, यद्यपि तुम जानते हो, फिर भी मैं तुम्हें संक्षेप में बताऊँगा।

10

शिखिध्वजोऽहं भूपालस्त्यक्त्वा राज्यमिहास्थितः भृशं भीतोस्मि तत्त्वज्ञ संसृतौ जन्मनः पुनः || १० ||

śikhidhvajo'haṃ bhūpālastyaktvā rājyamihāsthitaḥ bhṛśaṃ bhīto'smi tattvajña saṃsṛtau janmanaḥ punaḥ || 10 ||

English

I am Shikhidhvaja, the king who has abandoned the kingdom and resides here. O knower of truth, I am greatly afraid of the cycle of birth again.

हिन्दी

मैं शिखिध्वज हूँ, जो राज्य को छोड़कर यहाँ रहता हूँ। हे तत्त्वज्ञ, मैं जन्म के चक्र से बहुत डरा हुआ हूँ।

11

सुखं पुनः पुनर्दुःखं पुनर्मरणजन्मनी | भवतस्तेन तप्येऽहं तत्त्वज्ञ वनवीथिषु || ११ ||

sukhaṃ punaḥ punarduḥkhaṃ punarmaraṇajanmanī | bhavatastena tapye'haṃ tattvajña vanavīthiṣu || 11 ||

English

I am tormented by the repeated cycle of happiness and sorrow, birth and death, O knower of truth, in the forest paths.

हिन्दी

मैं खुशी और दुःख, जन्म और मृत्यु के बार-बार होने वाले चक्र से पीड़ित हूँ, हे सत्य के ज्ञाता, वन के मार्गों में।

12

भ्रमन्नपि दिगन्तेषु चरन्नपि परंतपः | नासादयामि विश्रान्तिमेकां निधिमिवाधनः || १२ ||

bhramannapi diganteṣu carannapi paraṃtapaḥ | nāsādayāmi viśrāntim ekāṃ nidhimivādhanaḥ || 12 ||

English

Even while wandering to the ends of the directions and moving about, O tormentor of enemies, I do not find rest, like a poor man without wealth.

हिन्दी

चाहे मैं दिशाओं के अंत तक भटकूँ और घूमता रहूँ, हे शत्रुओं को पीड़ित करने वाले, मैं विश्राम नहीं पाता, जैसे कोई निर्धन व्यक्ति धन के बिना।

13

अयत्नोऽप्यफलोऽप्येको ह्यपूर्णोऽप्यस्तसंगतिः | शुष्याम्यत्र वने साधो घुणक्षुण्ण इव द्रुमः || १३ ||

ayatno'pyaphalo'pyeko hyapūrṇo'pyastasaṃgatiḥ | śuṣyāmyatra vane sādho ghuṇakṣuṇṇa iva drumḥ || 13 ||

English

Even without effort, fruitless, incomplete, and without any association, I am withering away in this forest, O virtuous one, like a tree eaten by insects.

हिन्दी

बिना किसी प्रयास के, निष्फल, अधूरा, और किसी भी संगति के बिना, मैं इस वन में सूख रहा हूँ, हे साधु, जैसे कीड़ों से खाया हुआ पेड़।

14

इमामखण्डितां सम्यक् क्रियां संपादयन्नपि | दुःखाद्गच्छामि दुःखौघममृतं मे विषं स्थितम् || १४ ||

imāmakhṇḍitāṃ samyak kriyāṃ saṃpādayannapi | duḥkhādgacchāmi duḥkhaugham amṛtaṃ me viṣaṃ sthitam || 14 ||

English

Even while performing this perfect action correctly, I go from sorrow to a flood of sorrow; nectar has become poison for me.

हिन्दी

इस पूर्ण क्रिया को ठीक से करते हुए भी, मैं दुःख से दुःख की बाढ़ में जा रहा हूँ; अमृत मेरे लिए विष बन गया है।

15

चूडालोवाच पितामहमहं पूर्वं कदाचित्पृष्टवानिदम् | यत्क्रियाज्ञानयोरेकं श्रेयस्तद्ब्रूहि मे प्रभो || १५ ||

cūḍālovāca pitāmahamahaṃ pūrvaṃ kadācitpṛṣṭavānidam | yatkriyājñānayorekaṃ śreyastadbrūhi me prabho || 15 ||

English

Chudala said: O Grandfather, I had once asked this before: Which is better, action or knowledge? Please tell me, O Lord.

हिन्दी

चूडाला ने कहा: हे पितामह, मैंने एक बार पहले यह पूछा था: क्रिया और ज्ञान में से कौन बेहतर है? कृपया मुझे बताएँ, हे प्रभु।

16

ब्रह्मोवाच | ज्ञानं हि परमं श्रेयः कैवल्यं तेन वेत्त्यलम् | कालातिवाहनायैव विनोदायोदिता क्रिया || १६ ||

brahmovāca | jñānaṃ hi paramaṃ śreyaḥ kaivalyaṃ tena vetyalam | kālātivāhanāyaiva vinodāyoditā kriyā || 16 ||

English

Brahma said: Knowledge is indeed the supreme good; through it, one attains liberation. Actions are performed for the sake of passing time and for enjoyment.

हिन्दी

ब्रह्मा ने कहा: ज्ञान ही परम कल्याण है; उससे ही कैवल्य प्राप्त होता है | काल व्यतीत करने और विनोद के लिए ही क्रियाएँ की जाती हैं |

17

अलब्धज्ञानदृष्टीनां क्रिया पुत्रपरायणम् | यस्य नास्त्यम्बरं पट्टं कम्बलं किं त्यजत्यसौ || १७ ||

alabdhajñānadṛṣṭīnāṃ kriyā putraparāyaṇam | yasya nāstyambaraṃ paṭṭaṃ kambalaṃ kiṃ tyajatyasau || 17 ||

English

For those who have not attained the vision of knowledge, actions are directed towards their children. What can one who has no clothes, silk, or blanket renounce?

हिन्दी

जिन्होंने ज्ञान की दृष्टि प्राप्त नहीं की है, उनकी क्रियाएँ अपने बच्चों के लिए होती हैं। जिसके पास कपड़े, रेशम या कंबल नहीं है, वह क्या त्याग सकता है?

18

वासनामात्रसारत्वादज्ञस्य सफलाः क्रियाः | सर्वा एवाफला ज्ञस्य वासनामात्रसंक्षयात् || १८ ||

vāsanāmātrasāratvādajñasya saphalāḥ kriyāḥ | sarvā evāphalā jñasya vāsanāmātrasaṃkṣayāt || 18 ||

English

Due to the essence of mere desires, the actions of the ignorant are fruitful. All actions of the wise are fruitless due to the destruction of mere desires.

हिन्दी

मात्र इच्छाओं के सार के कारण, अज्ञानी की क्रियाएँ फलदायी होती हैं। मात्र इच्छाओं के नाश के कारण, ज्ञानी की सभी क्रियाएँ निष्फल होती हैं।

19

सर्वा हि वासनाभावे प्रयान्त्यफलतां क्रियाः | अशुभाः फलवन्त्योपि सेकाभावे लता इव || १९ ||

sarvā hi vāsanābhāve prayāntyaphalatāṃ kriyāḥ | aśubhāḥ phalavantyopi sekābhāve latā iva || 19 ||

English

Indeed, all actions become fruitless in the absence of desires. Even auspicious actions become fruitless, like a vine without water.

हिन्दी

निश्चय ही, इच्छाओं के अभाव में सभी क्रियाएँ निष्फल हो जाती हैं। पानी के अभाव में लता की तरह, शुभ क्रियाएँ भी निष्फल हो जाती हैं।

20

ऋत्वन्तरे यथा याति विलयं पूर्वमार्तवम् | तथैव वासनानाशे नाशमेति क्रियाफलम् || २० ||

ṛtvantare yathā yāti vilayaṃ pūrvamārtavam | tathaiva vāsanānāśe nāśameti kriyāphalam || 20 ||

English

Just as the previous season merges into the next, so too the fruit of actions merges into destruction with the annihilation of desires.

हिन्दी

जैसे पिछला ऋतु अगले ऋतु में विलीन हो जाता है, वैसे ही इच्छाओं के नाश के साथ क्रियाओं का फल नष्ट हो जाता है।

21

न स्वभावेन फलति यथा शरलता फलम् | क्रिया निर्वासना पुत्र फलं फलति नो तथा || २१ ||

na svabhāvena phalati yathā śaralatā phalaṃ | kriyā nirvāsanā putra phalaṃ phalati no tathā || 21 ||

English

Just as a reed does not bear fruit by its nature, so too, actions do not bear fruit without the proper disposition.

हिन्दी

जैसे नल अपने स्वभाव से फल नहीं देता, वैसे ही क्रियाएँ उचित वासना के बिना फल नहीं देतीं।

22

सयक्षवासनो बालो यक्षं पश्यति नान्यथा | सदुःखवासनो मूढो दुःखं पश्यति नान्यथा || २२ ||

sayakṣavāsanō bālō yakṣaṃ paśyati nānyathā | saduḥkhavāsanō mūḍhō duḥkhaṃ paśyati nānyathā || 22 ||

English

A child with the disposition of seeing spirits sees spirits and nothing else. A fool with the disposition of seeing sorrow sees sorrow and nothing else.

हिन्दी

जिस बच्चे की वासना यक्ष देखने की होती है, वह यक्ष ही देखता है, और कुछ नहीं। जिस मूर्ख की वासना दुःख देखने की होती है, वह दुःख ही देखता है, और कुछ नहीं।

23

आकारभासुरात्युच्चैर्न ददाति फलं क्रिया | शुभाशुभा वा तज्ज्ञस्य फुल्ला शरलता यथा || २३ ||

ākārabhāsurātyuccairna dadāti phalaṃ kriyā | śubhāśubhā vā tajjñasya phullā śaralatā yathā || 23 ||

English

Actions, whether auspicious or inauspicious, do not bear fruit merely by their external appearance, just as a reed does not blossom by its form.

हिन्दी

क्रियाएँ, चाहे वे शुभ हों या अशुभ, केवल अपने बाहरी रूप से फल नहीं देतीं, जैसे नल अपने रूप से नहीं खिलता।

24

वासना चेह नास्त्येव साहंकारादिरूपिणी | असत्यैवोदिता मौर्ख्यान्मरुभूमाविवाम्बुधिः || २४ ||

vāsanā ceha nāstyeva sāhaṃkārādirūpiṇī | asatyai voditā maurkhyānmārubhūmāvivāmbudhiḥ || 24 ||

English

There is no such thing as disposition (vāsanā) here, which is in the form of ego (ahaṃkāra) and other such things. It is merely an illusion arising from ignorance, like a mirage in the desert.

हिन्दी

यहाँ वासना (वासना) नाम की कोई चीज नहीं है, जो अहंकार (अहंकार) और अन्य रूपों में हो। यह तो बस अज्ञान से उत्पन्न एक भ्रम है, जैसे रेगिस्तान में मृगतृष्णा।

25

यस्य मौर्ख्यं क्षयं यातं सर्वं ब्रह्मेति भावनात् | नोदेति वासना तस्य प्राज्ञस्येवाम्बुधिर्मरौ || २५ ||

yasya maurkhyam kṣayaṃ yātaṃ sarvaṃ brahmeti bhāvanāt | nōdeti vāsanā tasya prājñasyēvāmbudhir marau || 25 ||

English

For one whose ignorance has been destroyed and who sees everything as Brahman, no disposition arises, just as a mirage does not appear to the wise in the desert.

हिन्दी

जिसका अज्ञान नष्ट हो गया है और जो सब कुछ ब्रह्म के रूप में देखता है, उसके लिए कोई वासना नहीं उत्पन्न होती, जैसे रेगिस्तान में मृगतृष्णा ज्ञानी को नहीं दिखाई देती।

26

वासनामात्रसंत्यागाज्जरामरणवर्जितम् | पदं भवति जीवोऽन्तर्भूयो जन्मविवर्जितम् || २६ ||

vāsanāmātrasaṃtyāgājjjarāmaraṇavarjitam | padaṃ bhavati jīvo'ntarbhūyo janmavivarjitam || 26 ||

English

By merely renouncing desires, one attains a state free from old age and death, becoming a liberated soul free from birth.

हिन्दी

केवल वासनाओं का त्याग करने से बुढ़ापा और मृत्यु से मुक्त होकर जीव जन्म से मुक्त हो जाता है।

27

सवासनं मनो ज्ञेयं ज्ञानं निर्वासनं मनः | ज्ञानेन ज्ञेयमभ्येत्य पुनर्जीवो न जायते || २७ ||

savāsanaṃ mano jñeyaṃ jñānaṃ nirvāsanaṃ manaḥ | jñānena jñeyamabhyetya punarjīvo na jāyate || 27 ||

English

The mind with desires is to be known as impure, and the mind without desires is to be known as pure. By attaining knowledge, the knowable is realized, and the soul is not born again.

हिन्दी

वासनाओं वाला मन अशुद्ध माना जाए, और वासनाओं से रहित मन शुद्ध माना जाए। ज्ञान प्राप्त करके, ज्ञेय को प्राप्त करके, आत्मा फिर से जन्म नहीं लेती।

28

चूडालोवाच ज्ञानमेव परं श्रेय इति ब्रह्मादयोऽपि ते | प्राहुर्महान्तो राजर्षे त्वं किमज्ञानवान्स्थितः || २८ ||

cūḍālovāca jñānameva paraṃ śreya iti brahmādayo'pi te | prāhurmahānto rājarṣe tvaṃ kimajñānavānsthitaḥ || 28 ||

English

Chudala said: Knowledge alone is the supreme good, even the great ones like Brahma and others say so. O royal sage, why do you remain in ignorance?

हिन्दी

चूडाला ने कहा: ज्ञान ही परम कल्याण है, यह ब्रह्मा आदि महान लोग भी कहते हैं। हे राजर्षि, तुम अज्ञान में क्यों रहते हो?

29

इतः कमण्डलुरितो दण्डकाष्ठमितो बृसी | इत्यनर्थविलासेऽस्मिन्रमसे किं महीपते || २९ ||

itaḥ kamaṇḍalurito daṇḍakāṣṭhamito bṛsī | ityanarthavilāse'sminramase kiṃ mahīpate || 29 ||

English

Why do you delight in this meaningless play, O king? Here is a water pot, there is a staff, and here is a seat.

हिन्दी

हे राजन, तुम इस अर्थहीन खेल में क्यों रमते हो? यहाँ कमंडलु है, वहाँ दण्ड है, और यहाँ आसन है।

30

कोऽहं कथमिदं जातं कथं शाम्यति चेति भोः | राजन्नावेक्षसे कस्मात्किमज्ञ इव तिष्ठसि || ३० ||

ko'haṃ kathamidaṃ jātaṃ kathaṃ śāmyati ceti bhoḥ | rājannāvekṣase kasmātkimajña iva tiṣṭhasi || 30 ||

English

O king, why do you not consider who you are, how this has come to be, and how it will end? Why do you stand like an ignorant person?

हिन्दी

हे राजन, तुम यह क्यों नहीं सोचते कि तुम कौन हो, यह कैसे हुआ, और यह कैसे समाप्त होगा? तुम एक अज्ञानी की तरह क्यों खड़े हो?

31

कथं बन्धः कथं मोक्ष इति प्रश्रानुदाहरन् पारावारविदां पादान्कस्माद्राजन्न सेवसे || ३१ ||

kathaṃ bandhaḥ kathaṃ mokṣa iti praśrānudāharan pārāvāravidāṃ pādānkasmādrājanna sevase || 31 ||

English

How is bondage? How is liberation? Thus, you are asking questions. Why do you not serve the feet of those who know the highest truth, O king?

हिन्दी

बंधन कैसे होता है? मोक्ष कैसे होता है? इस प्रकार आप प्रश्न पूछ रहे हैं। हे राजन्, परम सत्य को जानने वालों के चरणों की सेवा क्यों नहीं करते?

32

दुःस्पन्दसंविदा शैलकोटरे क्रिययानया जीवितं क्षिपयन्किं त्वं शिलाकीटवदास्थितः || ३२ ||

duḥspandasaṃvidā śailakoṭare kriyayānayā jīvitaṃ kṣipayankiṃ tvaṃ śilākīṭavadāsthitaḥ || 32 ||

English

With difficult-to-understand knowledge, in the cave of a mountain, by what action are you throwing away your life? Why are you standing like an insect in a stone?

हिन्दी

दुःस्पन्दसंविदा (समझने में कठिन ज्ञान) शैलकोटरे (पहाड़ की गुफा में) क्रिययानया (किस क्रिया से) जीवितं (जीवन) क्षिपयन् (फेंक रहे हो) किं (क्यों) त्वं (तुम) शिलाकीटवदास्थितः (पत्थर के कीड़े की तरह खड़े हो)

33

साधूनां समदृष्टीनां परिप्रश्नेन सेवया संगमेन च सा युक्तिर्लभ्यते मुच्यते यया || ३३ ||

sādhūnāṃ samadṛṣṭīnāṃ paripraśnena sevayā saṃgamena ca sā yuktirlabhyate mucyate yayā || 33 ||

English

By questioning, serving, and associating with the wise who have equal vision, that logic is obtained by which one is liberated.

हिन्दी

साधुओं के साथ प्रश्न पूछने, सेवा करने और संगत करने से वह युक्ति प्राप्त होती है जिससे मोक्ष मिलता है।

34

साधुनैव समं ग्रासं भुञ्जानो वनकोटरे तिष्ठावष्टब्धदुश्चेष्टो धराविवरकीटवत् || ३४ ||

sādhunaiva samaṃ grāsaṃ bhuñjāno vanakoṭare tiṣṭhāvaṣṭabdhaduśceṣṭo dharāvivarakīṭavat || 34 ||

English

Eating food with the wise in the forest cave, you stand motionless like an insect in a hole in the earth.

हिन्दी

साधुओं के साथ वन की गुफा में भोजन करते हुए, तुम पृथ्वी के छेद में कीड़े की तरह निश्चल खड़े हो।

35

श्रीवसिष्ठ उवाच कान्तया देवरूपिण्या तयैवं प्रतिबोधितः अश्रुपूर्णमुखो वाक्यं शिखिध्वज उवाच ह || ३५ ||

śrīvasiṣṭha uvāca kāntayā devarūpiṇyā tayaivam pratibodhitaḥ aśrupūrṇamukho vākyaṃ śikhidhvaja uvāca ha || 35 ||

English

Sri Vasistha said: Thus awakened by the beautiful, divine-formed one, with tears filling his eyes, Shikhidhvaja spoke these words.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: इस प्रकार सुंदर, देवी-रूप वाली से जागृत होकर, आँसुओं से भरे मुख से, शिखिध्वज ने ये शब्द कहे।

36

शिखिध्वज उवाच | अहो नु बोधितोऽस्म्यद्य चिरात्सुरसुत त्वया | मौर्ख्यादार्यसमासङ्गं मुक्त्वाहमवसं वने || ३६ ||

śikhidhvaja uvāca | aho nu bodhito'smiadya cirātsurasuta tvayā | maūrkhyādāryasamāsaṅgaṃ muktvāhamavasaṃ vane || 36 ||

English

Shikhidhvaja said: Alas! Today, after a long time, O son of the gods, you have awakened me. Leaving the company of the noble ones due to foolishness, I have been living in the forest.

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: अहो! आज बहुत दिनों के बाद, हे देवपुत्र, तुमने मुझे जगाया है | मूर्खता से आर्यों के संग छोड़कर मैं वन में रह रहा हूँ |

37

अहो नु मे क्षयं यातं मन्ये पापमशेषतः | यत्त्वमेव समागत्य संप्रबोधयसीह माम् || ३७ ||

aho nu me kṣayaṃ yātaṃ manye pāpamaśeṣataḥ | yattvameva samāgatya saṃprabodhayasīha mām || 37 ||

English

Alas! I think all my sins have been destroyed, as you have come and awakened me.

हिन्दी

अहो! मैं सोचता हूँ कि मेरे सारे पाप नष्ट हो गए हैं, क्योंकि तुम आकर मुझे जगा रहे हो |

38

गुरुस्त्वं मे पिता त्वं मे मित्रं त्वं मे वरानन | शिष्यो नमस्करोम्यद्य पादौ तव कृपां कुरु || ३८ ||

gurustvaṃ me pitā tvaṃ me mitraṃ tvaṃ me varānana | śiṣyo namaskaromyadya pādau tava kṛpāṃ kuru || 38 ||

English

You are my guru, you are my father, you are my friend, O beautiful-faced one. Today, as a disciple, I bow down to your feet; please show mercy.

हिन्दी

तुम मेरे गुरु हो, तुम मेरे पिता हो, तुम मेरे मित्र हो, हे सुंदर मुख वाले | आज शिष्य के रूप में मैं तुम्हारे चरणों में नमन करता हूँ; कृपा करो |

39

यदुदारतमं वेत्सि यस्मिन् ज्ञाते न शोच्यते | भवामि निर्वृतो येन तद्ब्रह्मोपदिशाशु मे || ३९ ||

yadudāratamaṃ vetsi yasmin jñāte na śocyate | bhavāmi nirvṛto yena tadbrahmopadiśāśu me || 39 ||

English

You know that which is the most supreme, knowing which there is no sorrow. By knowing which I become content, please teach me that Brahman immediately.

हिन्दी

तुम उसे जानते हो जो सबसे उत्तम है, जिसे जानकर दुःख नहीं होता | जिसे जानकर मैं संतुष्ट हो जाऊँ, उस ब्रह्म को मुझे तुरंत सिखाओ |

40

घटज्ञानादयो ज्ञाने विभागाः सन्त्यनेकशः | ज्ञानानां परमं ज्ञानं कतरत्तारकं भवेत् || ४० ||

ghaṭajñānādayo jñāne vibhāgāḥ santyanekaśaḥ | jñānānāṃ paramaṃ jñānaṃ katarattārakaṃ bhavet || 40 ||

English

There are many kinds of knowledge, starting from the knowledge of a pot. Among all kinds of knowledge, which one is the supreme knowledge that leads to liberation?

हिन्दी

ज्ञान की कई किस्में हैं, जो घड़े के ज्ञान से शुरू होती हैं | सभी ज्ञानों में से कौन सा ज्ञान उत्तम है जो मुक्ति की ओर ले जाता है?

41

चूडालोवाच । यद्युपादेयवाक्योऽहं राजर्षे तद्वदामि ते । यथा ज्ञानमिदं किंचिन्न वक्ष्ये स्थाणुकाकवत् || ४१ ||

cūḍālovāca | yadyupādeyavākyo'haṃ rājarṣe tadvadāmi te | yathā jñānamidaṃ kiñcinna vakṣye sthāṇukākavat || 41 ||

English

Chudala said: If I am worthy of being listened to, O royal sage, then I will speak to you. Just as a crow does not speak of any knowledge, I will not speak of this knowledge.

हिन्दी

चूडाला ने कहा: यदि मैं सुनने योग्य हूँ, हे राजर्षि, तो मैं आपसे कहूँगी। जैसे कौआ किसी ज्ञान के बारे में नहीं बोलता, वैसे ही मैं इस ज्ञान के बारे में नहीं बोलूँगी।

42

अनुपादेयवाक्यस्य वक्तुः पृष्टस्य लीलया । व्रजन्त्यफलतां वाचस्तमसीवाक्षसंविदः || ४२ ||

anupādeyavākyasya vaktuḥ pṛṣṭasya līlayā | vrajantyaphalatāṃ vācastamasīvākṣasaṃvidaḥ || 42 ||

English

The words of one who speaks without being worthy of being listened to, when asked playfully, become fruitless, like the sight of darkness.

हिन्दी

जिसकी बात सुनने योग्य नहीं है, उसकी बातें, जब खेल-खेल में पूछे जाने पर, निष्फल हो जाती हैं, जैसे अंधेरे की दृष्टि।

43

शिखिध्वज उवाच । यद्वक्षि तदुपादेयं मया विधिरिव श्रुतेः । अविचारितमेवाशु सत्यमेतद्वचो मम || ४३ ||

śikhidhvaja uvāca | yadvakṣi tadupādeyaṃ mayā vidhiriva śruteḥ | avicāritamevāśu satyametadvaco mama || 43 ||

English

Shikhidhvaja said: Whatever you say is worthy of being listened to by me, like the Vedas. Without any doubt, this statement of mine is true.

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: जो कुछ भी आप कहेंगे, वह मेरे लिए सुनने योग्य है, जैसे वेद। बिना किसी सोच-विचार के, यह मेरा वचन सत्य है।

44

चूडालोवाच । यथा बालः पितुर्वाक्यं मुक्तहेतूपपादनम् । आदत्ते हि तथैव त्वं गृहाणैतद्वचो मम || ४४ ||

cūḍālovāca | yathā bālaḥ piturvākyaṃ muktahētūpapādanam | ādatte hi tathaiva tvaṃ gṛhāṇaitadvaco mama || 44 ||

English

Chudala said: Just as a child accepts the words of his father without any reasoning or evidence, so should you accept my words.

हिन्दी

चूडाला ने कहा: जैसे एक बच्चा अपने पिता की बात बिना किसी तर्क या प्रमाण के स्वीकार करता है, वैसे ही आप मेरी बात स्वीकार करें।

45

श्रवणानन्तरं बुद्ध्या शुभमित्येव भावयन् । श्रृणु गीतमिव त्यक्त्वा हेत्वर्थित्वं वचो मम || ४५ ||

śravaṇānantaraṃ buddhyā śubhamityeva bhāvayan | śṛṇu gītamiva tyaktvā hetvarthitvaṃ vaco mama || 45 ||

English

After listening, consider with your intellect that it is auspicious. Listen to my words like a song, giving up the need for reasons and meanings.

हिन्दी

सुनने के बाद, अपनी बुद्धि से सोचें कि यह शुभ है। मेरी बातों को गीत की तरह सुनें, कारणों और अर्थों की आवश्यकता को छोड़कर।

46

स्वचरितसदृशं तथोदयन्त्याश्चिरसमयेन विबोधनं च बुद्धेः | भवभयसुतरं महामतीनां श्रृणु कथयामि कथाक्रमं मनोज्ञम् || ४६ ||

svacaritasadṛśaṃ tathodayantyāścirasamayena vibodhanaṃ ca buddheḥ | bhavabhayasutaraṃ mahāmatīnāṃ śṛṇu kathayāmi kathākramaṃ manojñam || 46 ||

English

Listen, I will narrate a delightful sequence of stories that awaken the intellect after a long time, similar to one's own conduct, and which easily cross the fears of worldly existence for the great-minded.

हिन्दी

सुनो, मैं एक मनोरम कथा क्रम सुनाता हूँ जो लंबे समय के बाद बुद्धि को जाग्रत करती है, अपने चरित्र के समान, और जो महामना लोगों के लिए संसार के भय को आसानी से पार करती है।

← Chapter 86Chapter 88 →