Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 85 — 147 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | एवं शिखिध्वजः पूर्णमठिकायां वने स्थितः | इदानीं श्रृणु चूडाला सा किं कृतवती गृहे || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | evaṃ śikhidhvajaḥ pūrṇamaṭhikāyāṃ vane sthitaḥ | idānīṃ śrṇu cūḍālā sā kiṃ kṛtavatī gṛhe || 1 ||

English

Vasishtha said: Thus, Shikhidhvaja remained in the full hermitage in the forest. Now, listen to what Chudala did at home.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: इस प्रकार, शिखिध्वज पूर्ण मठ में वन में रहे। अब, सुनो कि चूडाला ने घर पर क्या किया।

2

तत्रार्धरात्रसमये दूरं याते शिखिध्वजे | हरिणी ग्रामसुप्तेव चूडाला बुबुधे भयात् || २ ||

tatrārdharātrasamaye dūraṃ yāte śikhidhvaje | hariṇī grāmasupteva cūḍālā bubudhe bhayāt || 2 ||

English

There, at midnight, when Shikhidhvaja had gone far away, Chudala, like a frightened deer, awoke out of fear.

हिन्दी

वहाँ, आधी रात के समय, जब शिखिध्वज दूर चले गए थे, चूडाला, एक डरे हुए हिरण की तरह, भय से जाग गई।

3

अपश्यत्पतिनिर्हीना शयनं शून्यता गतम् | अभास्करमपूर्णेन्दु शान्तशोभमिवाम्बरम् || ३ ||

apaśyatpatinirhīnā śayanaṃ śūnyatā gatam | abhāskaramapūrṇendu śāntaśobhamivāmbaram || 3 ||

English

She saw the bed empty, devoid of her husband, like the sky without the sun and the unfull moon, calm and beautiful.

हिन्दी

उसने पलंग को खाली देखा, जो उसके पति से रहित था, जैसे सूर्य और अपूर्ण चंद्रमा से रहित शांत और सुंदर आकाश।

4

उत्तस्थौ किंचिदाम्लानवदना खेदशालिनी | कुसिक्तेव महावल्ली निरुत्साहाङ्गपल्लवा || ४ ||

uttasthau kiṃcidāmlānavadanā khedaśālinī | kusikteva mahāvallī nirutsāhāṅgapallavā || 4 ||

English

She arose with a slightly sour face, full of sorrow, like a great vine withered, with lifeless branches.

हिन्दी

उसने थोड़ा सा खट्टा चेहरा लेकर उठना शुरू किया, दुःख से भरी हुई, जैसे एक बड़ी लता सूख गई हो, जिसकी डालियाँ बेजान हों।

5

न प्रसन्ना न विमला बभूवाकुलतां गता | दिनश्रीरिव नीहारधूसरा सा व्यतिष्ठत || ५ ||

na prasannā na vimalā babhūvākulatāṃ gatā | dinaśrīriva nīhāradhūsarā sā vyatiṣṭhat || 5 ||

English

She was neither pleased nor pure, she became agitated, like the glory of the day obscured by mist, she stood there.

हिन्दी

वह न तो प्रसन्न थी न ही पवित्र, वह अशांत हो गई, जैसे धुंध से ढकी दिन की शोभा, वह वहाँ खड़ी थी।

6

क्षणं शय्योपविष्टैव चिन्तयामास चिन्तया | कष्टं राज्यं प्रभुस्त्यक्त्वा वनं यातो गृहादिति || ६ ||

kṣaṇaṃ śayyopaviṣṭaiva cintayāmāsa cintayā | kaṣṭaṃ rājyaṃ prabhustyaktvā vanaṃ yāto gṛhāditi || 6 ||

English

For a moment, she lay on the bed, thinking deeply. She thought, 'It is painful that the king has abandoned the kingdom and gone to the forest from the house.'

हिन्दी

एक क्षण के लिए, वह बिस्तर पर लेटी रही, गहरी सोच में डूबी हुई। उसने सोचा, 'यह दुःखद है कि राजा ने राज्य छोड़ दिया और घर से वन में चले गए।'

7

तन्मयेहाद्य किं कार्यं तत्समीपं व्रजाम्यहम् | भर्तैव गतिरुद्दिष्टा विधिना प्रकृता स्त्रियः || ७ ||

tanmayehādya kiṃ kāryaṃ tatsamīpaṃ vrajāmyaham | bhartaiva gatiruddhiṣṭā vidhinā prakṛtā striyaḥ || 7 ||

English

What should I do here now? I will go to his side. The husband is indeed the destiny prescribed by fate for women.

हिन्दी

अब मुझे यहाँ क्या करना चाहिए? मैं उसके पास जाऊँगी। पति ही स्त्रियों के लिए भाग्य द्वारा निर्धारित गति है।

8

इति संचिन्त्य भर्तारमनुगन्तुं समुत्थिता | चूडाला वातरन्ध्रेण निर्गत्याम्बरमाययौ || ८ ||

iti saṃcintya bhartāramanugantuṃ samutthitā | cūḍālā vātarandhreṇa nirgatya ambaramāyayau || 8 ||

English

Thus, having thought about her husband, she rose to follow him. Chudala, having gone out through the window, went to the sky.

हिन्दी

इस प्रकार, अपने पति के बारे में सोचकर, वह उठी और उसका अनुसरण करने के लिए तैयार हो गई। चूडाला, खिड़की से बाहर निकलकर, आकाश में चली गई।

9

बभ्रामाम्बरमार्गेण वातस्कन्धेन योगिनी | कुर्वती सिद्धसार्थस्य मुखेनान्येन्दुविभ्रमम् || ९ ||

babhrāmāmbaramārgeṇa vātaskandhena yoginī | kurvatī siddhasārthasya mukhenānyenduvibhramam || 9 ||

English

The yogini wandered in the sky path, carried by the wind. She created the illusion of another moon with the face of the accomplished one.

हिन्दी

योगिनी हवा के सहारे आकाश मार्ग में भटकती रही। उसने सिद्ध पुरुष के चेहरे से दूसरे चंद्रमा का भ्रम पैदा किया।

10

ददर्शाथ यथायातं रात्रौ खङ्गधरं पतिम् | भ्रमन्तमेकमेकान्ते वेतालसमयोदितम् || १० ||

dadarśātha yathāyātaṃ rātrau khaṅgadharaṃ patim | bhramantamekamekānte vetālasamayoditam || 10 ||

English

Then she saw her husband, who had come as promised, carrying a sword at night, wandering alone in solitude, as if possessed by a vetala.

हिन्दी

तब उसने देखा कि उसका पति, जैसा कि वादा किया था, रात में तलवार लेकर आया था, एकांत में अकेले भटक रहा था, मानो वेताल से संबंधित हो।

11

तादृशं पतिमालोक्य स्थित्वा गगनकोटरे | भविष्यच्चिन्तयामास सर्वं भर्तुरखण्डितम् || ११ ||

tādṛśaṃ patimālokya sthitvā gaganakoṭare | bhaviṣyacchintayāmāsa sarvaṃ bharturakhṇḍitam || 11 ||

English

Seeing her husband in such a state, she stood in the sky and contemplated the future, thinking everything about her husband was flawless.

हिन्दी

अपने पति को ऐसी अवस्था में देखकर, वह आकाश में खड़ी हो गई और भविष्य के बारे में सोचने लगी, सोचा कि उसके पति का सब कुछ खण्डित है।

12

यथा येन यदा यत्र यावत्कार्यं यथोदयम् | यथा च निर्वृतिः स्फारा गन्तव्या तेन राघव || १२ ||

yathā yena yadā yatra yāvatkāryaṃ yathodayam | yathā ca nirvṛtiḥ sphārā gantavyā tena rāghava || 12 ||

English

In whatever way, by whomever, whenever, wherever, to whatever extent the work is to be done according to the occasion, and in whatever way satisfaction is to be obtained, one should proceed accordingly, O Raghava.

हिन्दी

जिस तरह से, जिसके द्वारा, जब, जहाँ, जितना कार्य अवसर के अनुसार करना है, और जिस तरह से संतुष्टि प्राप्त करनी है, उसी तरह से चलना चाहिए, हे रघुवंशी।

13

अवश्यं भवितव्यं तद्भर्तुर्दृष्ट्वा पुरः स्थितम् | तदेव संवादयितुं गमनात्सा न्यवर्तत || १३ ||

avaśyaṃ bhavitavyaṃ tadbharturdṛṣṭvā puraḥ sthitam | tadeva saṃvādayituṃ gamanātsā nyavartata || 13 ||

English

Seeing her husband standing before her, she thought it was inevitable and returned from her journey to communicate that very thought.

हिन्दी

अपने पति को सामने खड़ा देखकर, उसने सोचा कि यह अवश्यंभावी है और उसी विचार को संवादित करने के लिए वह अपनी यात्रा से लौट आई।

14

आस्तां ममाद्य गमनं काले नातिचिरेण हि | मयास्य पार्श्वे गन्तव्यं नियतेरेष निश्चयः || १४ ||

āstāṃ mamādya gamanaṃ kāle nāticireṇa hi | mayāsya pārśve gantavyaṃ niyater eṣa niścayaḥ || 14 ||

English

Let my journey be today at the right time, not too long from now. It is my firm resolve to go to his side.

हिन्दी

मेरी यात्रा आज उचित समय पर हो, बहुत देर नहीं। मेरा दृढ़ संकल्प है कि मैं उसके पास जाऊँगी।

15

इति संचिन्त्य चूडाला प्रविश्यान्तःपुरं पुनः | सुष्वाप शयने शंभोः शिरसीवैन्दवी कला || १५ ||

iti saṃcintya cūḍālā praviśyāntaḥpuraṃ punaḥ | suṣvāpa śayane śambhoḥ śirasīvaīndavī kalā || 15 ||

English

Having thought thus, Chudala re-entered the inner chamber and slept on Shambhu's bed like the crescent moon on his head.

हिन्दी

ऐसा सोचकर, चूडाला पुनः अंतःपुर में प्रवेश किया और शंभु के बिस्तर पर चंद्रमा की तरह सो गई।

16

केनचित्कारणेनासौ गतः संप्रति भूपतिः | इति पौरं जनं सर्वमाश्वास्यातिष्ठदङ्गना || १६ ||

kenacitkāraṇenāsau gataḥ saṃprati bhūpatiḥ | iti pauram janam sarvamāśvāsyātiṣṭhadanganā || 16 ||

English

For some reason, the king has gone away now. Thus, reassuring all the citizens, the queen remained steadfast.

हिन्दी

किसी कारण से, राजा अब चले गए हैं। इस प्रकार, सभी नागरिकों को आश्वस्त करके, रानी दृढ़ रही।

17

राज्यं ररक्ष भर्तुस्तत्क्रमेण समदर्शनात् | यथा कालेन केदारं पक्वं कलमगोपिका || १७ ||

rājyam rarakṣa bhartustatkramena samadarśanāt | yathā kālena kedāram pakvam kalamagopikā || 17 ||

English

She protected the kingdom with the same vision as her husband. Just as a cowherd girl protects the ripe kadamba flowers with time.

हिन्दी

उसने अपने पति की तरह ही दृष्टि से राज्य की रक्षा की। जैसे ग्वालिन समय के साथ पके हुए कदंब फूलों की रक्षा करती है।

18

तयोस्तदाऽवहत्कालो दंपत्योः स्थितयोस्तथा | अदृष्टान्योन्यमुखयो राज्यकाननपालयोः || १८ ||

tayostadā'vahatkālo daṃpatyoḥ sthitayostathā | adṛṣṭānyonyamukhayo rājyakānanapālayoḥ || 18 ||

English

At that time, the couple remained in their respective places, not seeing each other's faces, one ruling the kingdom and the other protecting the forest.

हिन्दी

उस समय, दंपती अपने-अपने स्थान पर रहे, एक-दूसरे के चेहरे नहीं देखे, एक राज्य का शासन करता है और दूसरा जंगल की रक्षा करता है।

19

जगामाथ दिनं पक्षो मासोऽथ ऋतुवत्सरः | शिखिध्वजस्य विपिने चूडालायाः स्वमन्दिरे || १९ ||

jagāmātha dinam pakṣo māso'tha ṛtuvatsaraḥ | śikhidhvajasya vipine cūḍālāyāḥ svamandire || 19 ||

English

Then the days, fortnights, months, seasons, and years passed by. Shikhidhvaja in the forest and Chudala in her palace.

हिन्दी

फिर दिन, पक्ष, महीने, ऋतुएँ और वर्ष बीत गए। शिखिध्वज वन में और चूडाला अपने महल में।

20

बहुनात्र किमुक्तेन वर्षाण्यष्टादशाङ्गना | चूडालोवास सदने वनगुच्छे शिखिध्वजः || २० ||

bahunātra kimukthena varṣāṇyaṣṭādaśāṅganā | cūḍālovāsa sadane vanagucche śikhidhvajaḥ || 20 ||

English

What more can be said here? The queen Chudala stayed in the palace for eighteen years, and Shikhidhvaja in the forest grove.

हिन्दी

इसमें और क्या कहा जा सकता है? रानी चूडाला महल में अठारह वर्षों तक रही, और शिखिध्वज वन के झुंड में।

21

अथ यातेषु बहुषु वर्षेषु जरसा वृते | शिखिध्वजे महाशैलतटकोटरवासिनि || २१ ||

atha yāteṣu bahuṣu varṣeṣu jarasā vṛte | śikhidhvaje mahāśailataṭakoṭaravāsini || 21 ||

English

After many years had passed, Shikhidhvaja, who lived in a cave on the slope of a great mountain, was overcome by old age.

हिन्दी

बहुत साल बीतने के बाद, शिखिध्वज, जो एक महान पर्वत की ढलान पर एक गुफा में रहता था, बुढ़ापे से घिर गया।

22

भर्तुः कषायपाकं तदालक्ष्य पालितं चिरात् | तदा तस्याथ यातेषु वर्षेषु जरसा वने || २२ ||

bhartuḥ kaṣāyapākaṃ tadālakṣya pālitaṃ cirāt | tadā tasyātha yāteṣu varṣeṣu jarasā vane || 22 ||

English

At that time, seeing her husband's austere penance being protected for a long time, she then, in the forest, was overcome by old age after many years had passed.

हिन्दी

उस समय, अपने पति की कठोर तपस्या को लंबे समय से सुरक्षित देखकर, वह वन में, बहुत साल बीतने के बाद, बुढ़ापे से घिर गई।

23

तदा तस्यात्मकार्यस्य भवितव्यतया तथा | भर्तुः समीपगमने मम कालोऽयमित्यथ || २३ ||

tadā tasyātmakāryasya bhavitavyatayā tathā | bhartuḥ samīpagamane mama kālo'yamityatha || 23 ||

English

At that time, thinking that the time for her own duty had come and that she must go near her husband, she thought, 'This is my time.'

हिन्दी

उस समय, सोचकर कि अपने कर्तव्य का समय आ गया है और उसे अपने पति के पास जाना है, उसने सोचा, 'यह मेरा समय है।'

24

संचिन्त्य मन्दरोपान्तं गन्तुं बुद्धिं चकार सा | चचारान्तःपुराद्रात्रौ ततार नभसः पथम् || २४ ||

saṃcintya mandaropāntaṃ gantuṃ buddhiṃ cakāra sā | cacārāntaḥpurādrātrau tatāra nabhasaḥ patham || 24 ||

English

Having thought about going to the peak of Mandara, she decided to go. She left the inner chamber at night and traversed the sky.

हिन्दी

मंदर पर्वत की चोटी तक जाने के बारे में सोचकर, उसने जाने का निर्णय लिया। वह रात को अंतःपुर से निकली और आकाश में उड़ गई।

25

जगाम वातस्कन्धेन गच्छन्ती खे ददर्श सा | कल्पवृक्षांशुकच्छन्नरत्नस्तबकभूषिताः || २५ ||

jagāma vātaskandhena gacchantī khe dadarśa sā | kalpavṛkṣāṃśukacchannaratnastabakabhūṣitāḥ || 25 ||

English

She went on the shoulders of the wind, and while moving in the sky, she saw the wish-fulfilling trees adorned with jeweled buds and covered with silken garments.

हिन्दी

वह हवा के कंधे पर चढ़कर गई, और आकाश में जाते हुए, उसने रत्नों से सजे कल्पवृक्षों को देखा, जो रेशमी वस्त्रों से ढके हुए थे।

26

नन्दनोद्याननिलया रक्ताः सिद्धाभिसारिकाः | परामृष्टेन्दुशकलान्प्रालेयकणवर्षिणः || २६ ||

nandanodyānanilayā raktāḥ siddhābhisārikāḥ | parāmṛṣṭenduśakalānprāleyakaṇavarṣiṇaḥ || 26 ||

English

In the abode of Nandana garden, the red-colored siddhābhisārikās (a type of bird) were showering with drops of dew, having touched the moon's rays.

हिन्दी

नन्दन उद्यान के निवास में, लाल रंग की सिद्धाभिसारिकाएँ (एक प्रकार के पक्षी) चन्द्रमा की किरणों को छूकर ओस की बूँदों से बरसा रही थीं।

27

सिद्धोत्तमात्तसौगन्ध्यान्स्पर्शयामास मारुतान् | चन्द्रबिम्बामृताम्भोधेर्महावीचिपरम्पराम् || २७ ||

siddhottamāttasaugandhyānsparśayāmāsa mārutān | candrabimbāmṛtāmbhodhermahāvīciparamparām || 27 ||

English

The supreme siddhas touched the fragrant winds, which were like the waves of the nectar ocean of the moon's disc.

हिन्दी

उत्तम सिद्ध ने सुगंधित वायुओं को छू लिया, जो चन्द्रमा के डिस्क के अमृत समुद्र की लहरों के समान थीं।

28

अपश्यन्निर्मलज्योत्स्नामम्बरान्तरतां गता | मेघान्तरेण गच्छन्ती मेघलग्नाश्च विद्युतः || २८ ||

apaśyannirmalajyotsnāmambarāntaratāṃ gatā | meghāntareṇa gacchantī meghalagnāśca vidyutaḥ || 28 ||

English

She saw the pure moonlight that had reached the middle of the sky, moving through the clouds, and the lightning that was hidden by the clouds.

हिन्दी

उसने देखा पवित्र चन्द्रमा की चाँदनी जो आकाश के मध्य तक पहुँच गई थी, बादलों के बीच से गुजरती हुई, और बादलों में छिपी बिजली।

29

अवियुक्ताः स्वभर्त्रा सा भूयो भूयो व्यलोकयत् | उवाच चात्मनैवाहो यावज्जीवं शरीरिणाम् || २९ ||

aviyuktāḥ svabhartṛā sā bhūyo bhūyo vyalokayat | uvāca cātmanaivāho yāvajjīvaṃ śarīriṇām || 29 ||

English

Not separated from her husband, she repeatedly looked at him and said to herself, 'Alas, as long as one lives in this body...'

हिन्दी

अपने पति से अलग न होकर, वह बार-बार उसे देखती रही और अपने आप से कहा, 'हाय, जब तक कोई इस शरीर में जीवित है...'

30

न स्वभावः शमं याति ममाप्युत्कण्ठितं मनः | कदा मृगेन्द्रस्कन्धं तं प्रणयप्रवणं पुनः || ३० ||

na svabhāvaḥ śamaṃ yāti mamāpyutkaṇṭhitaṃ manaḥ | kadā mṛgendraskandhaṃ taṃ praṇayapravaṇaṃ punaḥ || 30 ||

English

My nature does not find peace, and my mind is anxious. When will I again embrace that affectionate shoulder of the king of deer?

हिन्दी

मेरा स्वभाव शांति नहीं पाता, और मेरा मन उत्कंठित है। कब मैं फिर से उस स्नेही मृगेंद्र के कंधे को आलिंगन करूँगी?

31

पश्यामि कान्तमित्युक्तं ममाप्युत्कण्ठते मनः | मञ्जरीजालवलितास्तरुं वल्ल्यः स्वकं पतिम् || ३१ ||

paśyāmi kāntamityuktaṃ mamāpyutkaṇṭhate manaḥ | mañjarījālavalitāstaruṃ vallyaḥ svakaṃ patim || 31 ||

English

I see that my beloved is said to be longing for me | The creepers, entwined with the tree, also long for their own husband || 31 ||

हिन्दी

मैं देखता हूँ कि मेरे प्रिय को कहा गया है कि मेरा मन भी उत्कण्ठित है | लताएँ, जो पेड़ से लिपटी हुई हैं, अपने पति की भी उत्कण्ठा करती हैं || ३१ ||

32

न मुञ्चन्ति क्षणमिति ममाप्युत्कण्ठते मनः | यथेयमग्रजा कान्तमेति सिद्धाभिसारिका || ३२ ||

na muñcanti kṣaṇamiti mamāpyutkaṇṭhate manaḥ | yatheyamagrājā kāntameti siddhābhisārikā || 32 ||

English

They do not let go of even a moment, thus my mind also longs | Just as this elder sister goes to meet her beloved, a skilled lover || 32 ||

हिन्दी

वे एक क्षण भी नहीं छोड़ते, इसलिए मेरा मन भी उत्कण्ठित है | जैसे यह बड़ी बहन अपने प्रिय से मिलने जाती है, एक कुशल प्रेमिका || ३२ ||

33

तथा कदाहमेष्यामि ममापीति मनः स्थितम् | इमे मन्दाश्च मरुत एते च शशिनः कराः || ३३ ||

tathā kadāham eṣyāmi mamāpīti manaḥ sthitam | ime mandāśca maruta ete ca śaśinaḥ karāḥ || 33 ||

English

Thus, when will I go, my mind is also thinking this | These slow winds and these rays of the moon || 33 ||

हिन्दी

इस प्रकार, कब मैं जाऊँगा, मेरा मन भी यही सोच रहा है | ये धीमी हवाएँ और ये चाँद की किरणें || ३३ ||

34

वनराजय एताश्च ममाप्युत्कण्ठयन्त्यहो | हे चित्ताज्ञ मुधैवान्तः किं त्वं ताण्डवितं स्थितम् || ३४ ||

vanarājaya etāśca mamāpyutkaṇṭhyantyaho | he cittājña mudhaivāntaḥ kiṃ tvaṃ tāṇḍavitaṃ sthitam || 34 ||

English

O king of the forest, these also cause me to long, alas | O foolish mind, why are you dancing thus inside || 34 ||

हिन्दी

हे वन के राजा, ये भी मुझे उत्कण्ठित करते हैं, अहो | हे मूर्ख मन, तुम अंदर इस प्रकार नाच क्यों रहे हो || ३४ ||

35

सा व्योमनिर्मला साधो क्व ते याता विवेकिता | अथवा चित्त भर्तारं स्वं प्रत्युत्कण्ठसे सखे || ३५ ||

sā vyomanirmalā sādho kva te yātā vivekitā | athavā citta bhartāraṃ svaṃ pratyutkaṇṭhase sakhe || 35 ||

English

O virtuous one, where has your clear sky gone | Or, O mind, do you long for your own husband, O friend || 35 ||

हिन्दी

हे साधु, तेरा निर्मल आकाश कहाँ गया | या, हे मन, क्या तू अपने पति की उत्कण्ठा कर रहा है, हे सखा || ३५ ||

36

तिष्ठोत्कण्ठाभिवलितं किं समुत्कण्ठितेन मे | किं वृथोत्कण्ठसे वामे भर्ता यातो जरां भवेत् || ३६ ||

tiṣṭhōtkāṇṭhābhivalitaṃ kiṃ samutkāṇṭhitēna mē | kiṃ vṛthōtkāṇṭhasē vāmē bhartā yātō jarāṃ bhavēt || 36 ||

English

Why am I so eagerly waiting for my husband who has gone away? Why am I longing in vain for him who has become old?

हिन्दी

मैं अपने पति के लिए इतनी उत्कण्ठा से क्यों प्रतीक्षा कर रही हूँ, जो चला गया है? मैं व्यर्थ ही उसके लिए उत्कण्ठित क्यों हूँ, जो बूढ़ा हो गया है?

37

तपस्वी कृशगात्रश्च भवेन्निर्वासनस्तथा | मनो राज्याद्यभोगेभ्यो मन्येऽस्यामूलतां गतम् || ३७ ||

tapasvī kṛśagātraśca bhavēnnirvāsanastathā | manō rājyādyabhōgēbhyaḥ manyē'syāmūlatāṃ gatam || 37 ||

English

He has become an ascetic with a lean body and has renounced everything. I believe his mind has completely detached from worldly pleasures.

हिन्दी

वह एक तपस्वी है, जिसका शरीर दुबला है और उसने सब कुछ त्याग दिया है। मैं समझती हूँ कि उसका मन संसारिक भोगों से पूर्ण रूप से विच्छिन्न हो गया है।

38

वासनालतिका प्रावुण्नदी नदगता यथा | एकान्तरत एकात्मा नीरसः शान्तवासनः || ३८ ||

vāsanālatikā prāvuṇnadī nadagatā yathā | ekāntarata ekātmā nīrasaḥ śāntavāsanaḥ || 38 ||

English

Like a river flowing into another river, he has become one with the supreme soul, devoid of desires and peaceful.

हिन्दी

जैसे एक नदी दूसरी नदी में बहती है, वैसे ही वह परमात्मा से एक हो गया है, इच्छाओं से रहित और शान्त।

39

मन्ये भवति मे भर्ता शुष्कवृक्षसमस्थितिः | तथापि चित्त कोत्कण्ठा भवतोत्कण्ठयान्वितम् || ३९ ||

manyē bhavati mē bhartā śuṣkavṛkṣasamasthitiḥ | tathāpi citta kōtkāṇṭhā bhavatōtkāṇṭhayānvitam || 39 ||

English

I believe my husband is in a state like a dry tree. Yet, my mind is filled with longing for him.

हिन्दी

मैं मानती हूँ कि मेरा पति एक सूखे पेड़ की तरह है। फिर भी, मेरा मन उसके लिए उत्कण्ठा से भरा है।

40

मतिमुद्बोध्य योगेन श्लेषयिष्याम्यहं पतिम् | प्रमृष्टकलनं भर्तुः समीकृत्य मनो मुनेः || ४० ||

matimudbodhya yōgēna ślēṣayiṣyāmyahaṃ patim | pramṛṣṭakalaṇaṃ bhartuḥ samīkṛtya manō munēḥ || 40 ||

English

I will awaken my intellect through yoga and unite with my husband. I will purify my mind and make it like that of a sage.

हिन्दी

मैं योग द्वारा अपनी बुद्धि को जागृत करूँगी और अपने पति से मिलूँगी। मैं अपने मन को शुद्ध करूँगी और उसे एक ऋषि के मन की तरह बनाऊँगी।

41

राज्य एव नियोक्ष्यामि निवत्स्यावः सुखं चिरम्| अहो नु चिरकालेन मनोरथमिमं शुभम् || ४१ ||

rājya eva niyokṣyāmi nivatsyāvaḥ sukhaṃ ciram| aho nu cirakālena manorathamimaṃ śubham || 41 ||

English

I will appoint him to the kingdom and we will live happily for a long time| Ah, after a long time, this auspicious wish of mine will be fulfilled

हिन्दी

मैं उसे राज्य पर नियुक्त करूँगी और हम लंबे समय तक सुखी रहेंगे| अहो, लंबे समय के बाद, मेरी यह शुभ इच्छा पूरी होगी

42

अहमासादयिष्यामि यद्भर्ता समचिन्तितः| समग्रानन्दवृन्दानामेतदेवोपरि स्थितम् || ४२ ||

ahamāsādayiṣyāmi yadbhartā samacintitaḥ| samagrānandavṛndānāmetadevopari sthitam || 42 ||

English

I will achieve what my husband has thought| This is the highest bliss for all beings

हिन्दी

मैं वह प्राप्त करूँगी जो मेरे पति ने सोचा है| यह सभी प्राणियों के लिए सर्वोच्च आनंद है

43

यत्समानमनोवृत्तिसङ्गमास्वादने सुखम्| इति चिन्तयती व्योम्ना चूडालोल्लङ्घ्य पर्वतान् || ४३ ||

yatsamānamanovṛttisaṅgamāsvādane sukham| iti cintayatī vyomnā cūḍālollaṅghya parvatān || 43 ||

English

Thinking that the happiness lies in enjoying the union of similar minds| Thus thinking, Chudala crossed the mountains through the sky

हिन्दी

सोचते हुए कि सुख मन की समान वृत्ति के संगम में है| ऐसा सोचकर, चूडाला आकाश मार्ग से पर्वतों को पार कर गई

44

देशानब्दान्दिगन्तांश्च प्राप मन्दरकन्दरम्| अदृश्यैव नभःस्थैव प्रविवेश वनान्तरम् || ४४ ||

deśānabdāndigantāṃśca prāpa mandarakandaram| adṛśyaiva nabhaḥsthaiva praviveśa vanāntaram || 44 ||

English

She reached various countries, directions, and the Mandara cave| Invisible and in the sky, she entered the forest

हिन्दी

वह विभिन्न देशों, दिशाओं और मंदार गुफा तक पहुंची| अदृश्य और आकाश में, वह वन में प्रवेश की

45

वात्येव पादपलतास्पन्दवेद्यगमागमा| वनैकदेशे कस्मिंश्चित्कृतपर्णोटजे पतिम् || ४५ ||

vātyeva pādapalatāspandavedyagamāgamā| vanaikadeśe kasmiṃścit kṛtaparṇoṭaje patim || 45 ||

English

Like the wind, she moved through the forest, her movements known only by the rustling of leaves| In a certain part of the forest, she found her husband under a tree with new leaves

हिन्दी

वायु की तरह, वह वन में चली, उसकी गतिविधियाँ केवल पत्तों के खड़खड़ाहट से ज्ञात हुईं| वन के एक भाग में, उसने अपने पति को एक नए पत्तों वाले पेड़ के नीचे पाया

46

दृष्ट्वा योगेन बुबुधे देहान्तरमिवास्थितम् | हारकेयूरकटककुण्डलादिविभूषितः || ४६ ||

dṛṣṭvā yogena bubudhe dehāntaramivāsthitam | hārakeyūrakaṭakakuṇḍalādivibhūṣitaḥ || 46 ||

English

Seeing with the power of yoga, she realized that it was as if another body was present, adorned with necklaces, armlets, bracelets, earrings, and other ornaments.

हिन्दी

योग की शक्ति से देखकर, उसने समझा कि यह ऐसा लग रहा था जैसे कोई दूसरा शरीर मौजूद है, जो हार, केयूर, कड़े, कुण्डल और अन्य आभूषणों से सजा हुआ है।

47

अभवन्मेरुकान्तिर्यस्तमेवात्र ददर्श सा | कृशाङ्गं कृष्णवर्णं च जीर्णपर्णमिव स्थितम् || ४७ ||

abhavanmerukāntiryastamevātra dadarśa sā | kṛśāṅgaṃ kṛṣṇavarṇaṃ ca jīrṇaparṇamiva sthitam || 47 ||

English

She saw him there, who had the radiance of Mount Meru, with a lean body and dark complexion, standing like a withered leaf.

हिन्दी

उसने उसे वहाँ देखा, जिसकी चमक मेरु पर्वत की तरह थी, पतले शरीर और काले रंग के साथ, ऐसे खड़ा हुआ जैसे एक सूखा पत्ता।

48

कज्जलाम्बुभरस्नातं भृङ्गीशमिव निस्पृहम् | चीराम्बरधरं शान्तमेकाकिनमवस्थितम् || ४८ ||

kajjalāmbubharasnātaṃ bhṛṅgīśamiva nispṛham | cīrāmbaradharaṃ śāntamekākinamavasthitam || 48 ||

English

He was bathed in the water of the kajjala cloud, resembling a black bee, free from desires, wearing a garment of rags, peaceful, and standing alone.

हिन्दी

वह कज्जल बादल के पानी में नहाया हुआ था, एक काली भौंरे की तरह दिख रहा था, इच्छाओं से मुक्त, फटे कपड़ों का वस्त्र पहने हुए, शान्त, और अकेला खड़ा था।

49

स्थलीनिषण्णं पुष्पाणि ग्रथयन्तं जटाङ्कितम् | तमालोक्यानवद्याङ्गी चूडाला पीवरस्तनी || ४९ ||

sthalīniṣaṇṇaṃ puṣpāṇi grathayantaṃ jaṭāṅkitam | tamālokyānavadyāṅgī cūḍālā pīvarastanī || 49 ||

English

Seeing him sitting on the ground, stringing flowers, with matted hair, the flawless-limbed Chudala with full breasts looked at him.

हिन्दी

उसे जमीन पर बैठे हुए, फूलों की माला गूँथते हुए, जटाओं से सज्जित देखकर, दोषरहित अंगों वाली चूडाला, जिसके स्तन भरे हुए थे, उसे देखने लगी।

50

किंचिज्जातविषादैवमुवाचात्मनि चेतसा | अहो नु विषमं मौर्ख्यं तदनात्मज्ञतात्मकम् || ५० ||

kiñcijjātaviṣādaivamuvācātmani cetasā | aho nu viṣamaṃ maurkhyaṃ tadanātmajñatātmakam || 50 ||

English

Feeling a slight sorrow, she said to herself in her mind, 'Ah, how strange is this ignorance, which is the lack of self-knowledge.'

हिन्दी

थोड़ी दुःख महसूस करते हुए, उसने अपने मन में सोचा, 'अह, कितना अजीब है यह अज्ञान, जो आत्मज्ञान का अभाव है।'

51

एवंविधाः समायान्ति दशा मौर्ख्यप्रसादतः| अयं स राजा लक्ष्मीवान्यतो मेऽतिप्रियः पतिः || ५१ ||

evaṃvidhāḥ samāyānti daśā maurkhyaprasādataḥ| ayaṃ sa rājā lakṣmīvānyato me'tipriyaḥ patiḥ || 51 ||

English

Such are the states that come due to the grace of foolishness| This is that wealthy king, therefore he is my very dear husband || 51 ||

हिन्दी

ऐसी दशाएँ मूर्खता के प्रसाद से आती हैं| यह वह धनी राजा है, इसलिए यह मेरा अति प्रिय पति है || ५१ ||

52

हृदि मोहघनक्षुऽण्णामिमामभ्यागतो दशाम्| तदवश्यमिहाद्यैव नाथं विदितवेद्यताम् || ५२ ||

hṛdi mohaghana-kṣuṇṇāmimāmabhyāgato daśām| tadavaśyamihādyaiva nāthaṃ viditavedyatām || 52 ||

English

In the heart, overwhelmed by the dense fog of delusion, this state has come| Therefore, it is inevitable that today I will attain the knowledge of the Lord || 52 ||

हिन्दी

हृदय में, भ्रम के घने कोहरे से घिरे हुए, यह दशा आई है| इसलिए, यह अनिवार्य है कि आज मैं ईश्वर के ज्ञान को प्राप्त करूँगा || ५२ ||

53

नयाम्यत्र न संदेहो भोगमोक्षश्रियं तथा| इदं रूपं परित्यज्य रूपेणान्येन केनचित् || ५३ ||

nayāmyatra na saṃdeho bhogamokṣaśriyaṃ tathā| idaṃ rūpaṃ parityajya rūpeṇānyena kenacit || 53 ||

English

I will lead here without doubt to the prosperity of enjoyment and liberation| Leaving this form, with some other form || 53 ||

हिन्दी

मैं यहाँ संदेह के बिना भोग और मोक्ष की समृद्धि की ओर ले जाऊँगा| इस रूप को छोड़कर, किसी दूसरे रूप से || ५३ ||

54

सकाशमस्य गच्छामि बोधं दातुमनुत्तमम्| बालेयं मम कान्तेति मदुक्तं न करोत्यलम् || ५४ ||

sakāśamasyagacchāmi bodhaṃ dātumanuttamam| bāleyaṃ mama kānteti maduktaṃ na karotyalam || 54 ||

English

I will go to his presence to give the supreme knowledge| This child does not obey my words, saying she is my beloved || 54 ||

हिन्दी

मैं उसके समीप जाऊँगा उत्तम ज्ञान देने के लिए| यह बच्चा मेरे शब्दों का पालन नहीं करता, कहते हुए कि वह मेरी प्रिय है || ५४ ||

55

तस्मात्तापसरूपेण बोधयामि पतिं क्षणात्| भर्ता कषायपाकेन परिपक्वमतिः स्थितः || ५५ ||

tasmāttāpasarūpeṇa bodhayāmi patiṃ kṣaṇāt| bhartā kaṣāyapākena paripakvamatiḥ sthitaḥ || 55 ||

English

Therefore, I will enlighten my husband in the form of an ascetic in an instant| The husband, with a mind ripened by the process of purification, stands || 55 ||

हिन्दी

इसलिए, मैं एक तपस्वी के रूप में अपने पति को एक क्षण में ज्ञान दूँगा| पति, शुद्धि की प्रक्रिया से परिपक्व मन के साथ, खड़ा है || ५५ ||

56

चेतस्यस्याद्य विमले स्वं तत्त्वं प्रतिबिम्बति | इति संचित्य चूडाला बभूव द्विजदारकः || ५६ ||

cetasyasyādya vimale svaṃ tattvaṃ pratibimbiti | iti saṃcintya cūḍālā babhūva dvijadārakaḥ || 56 ||

English

In the pure mind, one's true essence is reflected. Thus, having contemplated, Chudala became the wife of a Brahmin.

हिन्दी

शुद्ध मन में अपना सच्चा स्वरूप प्रतिबिम्बित होता है | इस प्रकार सोचकर चूडाला ब्राह्मण की पत्नी बन गई ||

57

ईषद्ध्यानाद्गतान्यत्वं क्षणादम्बुतरङ्गवत् | पपात विपिने तस्मिन्द्विजपुत्रकरूपिणी || ५७ ||

īṣaddhyānādgatānyatvaṃ kṣaṇādambutaraṅgavat | papāta vipine tasmin dvijaputrakarūpiṇī || 57 ||

English

Through a little meditation, she lost her otherness and instantly, like a wave in water, she fell in that forest in the form of a Brahmin's daughter.

हिन्दी

थोड़ी ध्यान से, उसने अपनी अलगाव खो दिया और तुरंत, जैसे पानी की लहर, वह उस जंगल में ब्राह्मण की बेटी के रूप में गिर पड़ी |

58

भर्तुरध्याजगामाग्रं मन्दस्मितलसन्मुखी | ददर्श द्विजपुत्रं तं पुरो यातं शिखिध्वजः || ५८ ||

bharturadhyājagāmāgraṃ mandasmitalasanmukhī | dadarśa dvijaputraṃ taṃ puro yātaṃ śikhidhvajaḥ || 58 ||

English

With a gentle smile on her face, she went ahead of her husband. Shikhidhvaja, who had gone before, saw that Brahmin's son.

हिन्दी

मुस्कुराते हुए चेहरे से, वह अपने पति के आगे चली गई | शिखिध्वज, जो पहले ही चला गया था, उस ब्राह्मण के बेटे को देखा |

59

वनान्तरादुपायातं तपो मूर्तिमिवास्थितम् | द्रवत्कनकगौराङ्गं मुक्ताहारविभूषितम् || ५९ ||

vanāntarādupāyātaṃ tapo mūrtimivāsthitam | dravatkanakagaurāṅgaṃ muktāhāravibhūṣitam || 59 ||

English

Coming from the depths of the forest, he stood like the embodiment of penance, with a body shining like molten gold, adorned with a pearl necklace.

हिन्दी

जंगल की गहराई से आते हुए, वह तपस्या का स्वरूप लग रहा था, पिघले हुए सोने की तरह चमकता हुआ शरीर, मोती के हार से सजा हुआ |

60

शुक्लयज्ञोपवीताङ्गं शुक्लाम्बरयुगावृतम् | कमण्डलुधरं कान्तं पुरो यातं शिखिध्वजः || ६० ||

śuklayajñopavītāṅgaṃ śuklāmbarayugāvṛtam | kamaṇḍaludharaṃ kāntaṃ puro yātaṃ śikhidhvajaḥ || 60 ||

English

Wearing a sacred thread and white garments, holding a water pot, and beautiful, Shikhidhvaja saw him coming before.

हिन्दी

सूत्र और सफेद वस्त्रों से ढंके हुए, पानी का घड़ा लेकर, और सुंदर, शिखिध्वज ने उसे आगे आते हुए देखा |

61

व्याप्तप्रकोष्ठद्विगुणेनाक्षसूत्रेण चारुणा | भूमावलग्नगात्रेण किष्कुमात्रेण च स्थितम् || ६१ ||

vyāptaprakoṣṭhadviguṇenākṣasūtreṇa cāruṇā | bhūmāvalagnagātreṇa kiṣkumātreṇa ca sthitam || 61 ||

English

With a beautiful thread twice the length of the span of the hand, lying on the ground with a body the size of a kisku (a measure of length), it is situated.

हिन्दी

हाथ के फैलाव की दोगुनी लंबाई वाले सुंदर धागे से, जिसका शरीर किस्कु (एक लंबाई की माप) के बराबर है, वह धरती पर पड़ा हुआ है।

62

कुन्तलव्याप्तमूर्धानं सालिमालमिवाम्बुजम् | भासयन्तं प्रदेशं तं शारीरैर्दीप्तिमण्डलैः || ६२ ||

kuntalavyāptamūrdhānaṃ sālimālamivāmbujam | bhāsayantaṃ pradeśaṃ taṃ śārīrairdīptimaṇḍalaiḥ || 62 ||

English

With hair covering the head like a garland of rice grains, illuminating that region with bodily radiance.

हिन्दी

सिर पर बालों की लट ऐसे फैली हुई है जैसे चावल की माला, जो अपनी शरीर की चमक से उस क्षेत्र को प्रकाशित कर रही है।

63

कुण्डलाभूषितमुखं नवमर्कमिवोदितम् | शिखासंप्रोतमन्दारं श्रृङ्गस्थेन्दुमिवाचलम् || ६३ ||

kuṇḍalābhūṣitamukhaṃ navamarkamivoditam | śikhāsaṃprotamandāraṃ śṛṅgasthaindumivācalam || 63 ||

English

With a face adorned with earrings, shining like the newly risen sun, with a topknot of matted hair like the moon on the mountain peak.

हिन्दी

कानों में कुण्डल पहने हुए चेहरा, नवोदित सूर्य की तरह चमक रहा है, और पहाड़ की चोटी पर चंद्रमा की तरह जटाओं का शिखा।

64

कान्तोपशान्तवपुषमूर्जितं विजितेन्द्रियम् | हिमाभभस्मतिलकं भूषितालोकसुन्दरम् || ६४ ||

kāntopaśāntavapuṣamūrjitaṃ vijitendriyam | himābhbhastilakaṃ bhūṣitālokasundaram || 64 ||

English

With a beautiful body, calm and radiant, with senses under control, adorned with ashes resembling snow, beautifying the world.

हिन्दी

सुंदर, शांत और तेजस्वी शरीर, इंद्रियों पर विजय प्राप्त, बर्फ की तरह सफेद भस्म से सजा हुआ, जो दुनिया को सुंदर बनाता है।

65

मेरुहेमतटीलीनपूर्णेन्दुमिव चञ्चलम् | तमालोक्य द्विजसुतं समुत्तस्थौ शिखिध्वजः || ६५ ||

meruhemataṭīlīnapūrṇendumiva cañcalam | tamālokya dvijasutaṃ samuttasthau śikhidhvajaḥ || 65 ||

English

Like the full moon submerged in the golden waters of Meru, flickering, seeing the son of the Brahmin, Shikhidhvaja stood up.

हिन्दी

मेरु के स्वर्णिम जल में डूबा हुआ पूर्ण चंद्रमा की तरह चंचल, ब्राह्मण के पुत्र को देखकर, शिखिध्वज उठा।

66

देवपुत्रागमधिया संपरित्यक्तपादुकः | देवपुत्र नमस्कार इदमासनमास्यताम् || ६६ ||

devaputrāgamadhiyā saṃparityaktapādukaḥ | devaputra namaskāra idamāsanamāsyatām || 66 ||

English

With the thought of the arrival of the son of the god, having removed his sandals, he said, 'O son of the god, accept this seat.'

हिन्दी

देव के पुत्र के आगमन की सोचकर, अपने जूते उतारकर, उसने कहा, 'हे देवपुत्र, यह आसन स्वीकार करें।'

67

इत्यस्य दर्शयामास पाणिना पत्रविष्टरम् | ददौ च द्विजपुत्रस्य पुष्पमुष्टिं करोत्करे || ६७ ||

ityasya darśayāmāsa pāṇinā patraviṣṭaram | dadau ca dvijaputrasya puṣpamuṣṭiṃ karotkare || 67 ||

English

Thus, he showed him the leafy seat with his hand and gave a handful of flowers to the son of the Brahmin.

हिन्दी

इस प्रकार, उसने अपने हाथ से पत्तों की सीट दिखाई और ब्राह्मण के पुत्र को एक मुट्ठी भर फूल दिए।

68

चन्द्रः कुमुदखण्डस्य प्रालेयमिव पल्लवे | हे राजर्षे नमस्तुभ्यमिति द्विजसुतोऽवदत् || ६८ ||

candraḥ kumudakhaṇḍasya prāleyamiva pallave | he rājarṣe namastubhyamiti dvijasuto'vadat || 68 ||

English

Like the moon to the fragment of a lotus in the cold season on a leaf, the son of the Brahmin said, 'O royal sage, salutations to you.'

हिन्दी

ठंडे मौसम में पत्ते पर कमल के टुकड़े पर चंद्रमा की तरह, ब्राह्मण के पुत्र ने कहा, 'हे राजर्षि, आपको प्रणाम।'

69

गृहीत्वा कुसुमान्यस्माद्विवेश पत्रविष्टरे | शिखिध्वज उवाच | देवपुत्र महाभाग कुत आगमनं कृतम् | दिवसः सफलो मन्ये यत्त्वामद्यास्मि दृष्टवान् || ६९ ||

gṛhītvā kusumānyasmād vivveśa patraviṣṭare | śikhidhvaja uvāca | devaputra mahābhāga kuta āgamanaṃ kṛtam | divasaḥ saphalo manye yattvāmadhyāsmi dṛṣṭavān || 69 ||

English

Taking the flowers from him, he sat on the leafy seat. Shikhidhvaja said, 'O fortunate son of the god, from where have you come? I consider this day auspicious because I have seen you today.'

हिन्दी

उससे फूल लेकर, उसने पत्तों की सीट पर बैठा। शिखिध्वज ने कहा, 'हे भाग्यशाली देवपुत्र, आप कहाँ से आए हैं? मैं इस दिन को शुभ मानता हूँ क्योंकि मैंने आज आपको देखा है।'

70

इदमर्घ्यमिदं पाद्यं पुष्पाणीमानि मानद | इमा प्रग्रथिता माला गृह्यन्तां भद्रमस्तु ते || ७० ||

idamarghyamidaṃ pādyaṃ puṣpāṇīmāni mānada | imā pragrathitā mālā gṛhyantāṃ bhadramastu te || 70 ||

English

Here is the arghya, here is the water for washing the feet, here are the flowers, O respectful one. Here are the garlands that have been prepared, may they be accepted, may you be blessed.

हिन्दी

यह अर्घ्य है, यह पाद्य है, यह फूल हैं, हे आदरणीय। यह तैयार की गई मालाएँ हैं, इन्हें स्वीकार करें, आपका कल्याण हो।

71

श्रीवसिष्ठ उवाच । इत्युक्त्वा पाद्यमर्घ्यं च मालां पुष्पाणि चानघ । शिखिध्वजस्तदिष्टायै ददौ देव्यै यथाखिलम् || ७१ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ityuktvā pādyam arghyaṃ ca mālāṃ puṣpāṇi cānagha | śikhidhvajas tadiṣṭāyai dadau devyai yathākhilam || 71 ||

English

Śrīvāsiṣṭha said, Having spoken thus, the faultless Śikhidhvaja offered foot-washing water, arghya, garlands, and flowers to the goddess according to her wish.

हिन्दी

श्रीवासिष्ठ ने कहा, इस प्रकार कहकर निष्कलंक शिखिध्वज ने देवी के इच्छानुसार पाद्य, अर्घ्य, माला और फूल दिए।

72

चूडालोवाच । सुबहूनि परिभ्रान्तो भूतलायतनान्यहम् । त्वत्तः पूजा यथा प्राप्ता मयेयं न तथान्यतः || ७२ ||

cūḍālovāca | subahūni paribhrānto bhūtalāyatanānyaham | tvattaḥ pūjā yathā prāptā mayeyaṃ na tathānyataḥ || 72 ||

English

Cūḍāla said, I have wandered through many places on earth, but I have not received such worship from anyone else as I have from you.

हिन्दी

चूडाला ने कहा, मैंने पृथ्वी पर बहुत से स्थानों की यात्रा की है, लेकिन मुझे किसी और से ऐसी पूजा नहीं मिली जैसी मुझे आपसे मिली है।

73

पेशलेनानुरूपेण प्रश्रयेणामुनानघ । मन्येऽहं नूनमत्यन्तचिरंजीवी भविष्यसि || ७३ ||

peśalena anurūpeṇa praśrayeṇāmunānagha | manyeahaṃ nūnamatyantaciraṃjīvī bhaviṣyasi || 73 ||

English

I believe that you, O faultless one, will certainly live a very long life, with your humble, appropriate, and affectionate behavior.

हिन्दी

मैं मानती हूँ कि आप, हे निष्कलंक, अपने विनम्र, उपयुक्त और प्रेमपूर्ण व्यवहार से निश्चित रूप से बहुत लंबी उम्र तक जीवित रहेंगे।

74

शान्तेन मनसोदारमारादुन्मुक्तकल्पनम् । निर्वाणार्थं तपः साधो कच्चित्संभृतवानसि || ७४ ||

śāntena manasodāramārādunmuktakalpanam | nirvāṇārthaṃ tapaḥ sādho kaccitsaṃbhṛtavānasi || 74 ||

English

O virtuous one, have you undertaken austerities for the sake of liberation, with a calm and generous mind, free from all imaginings?

हिन्दी

हे साधु, क्या आपने शांत और उदार मन से, सभी कल्पनाओं से मुक्त होकर, मोक्ष के लिए तपस्या की है?

75

असिधारासमं सौम्य शान्तव्रतमिदं तव । स्फीतं यद्राज्यमुत्सृज्य महावननिषेवणम् || ७५ ||

asidhārāsamam sauṃya śāntavratamidaṃ tava | sphītaṃ yad rājyamutsṛjya mahāvananiṣevaṇam || 75 ||

English

O gentle one, your vow of tranquility is as steady as the flow of a sword's edge, having abandoned your prosperous kingdom for the service of the great forest.

हिन्दी

हे सौम्य, आपका शांति का व्रत तलवार की धार के समान स्थिर है, जिसमें आपने अपने समृद्ध राज्य को महावन की सेवा के लिए छोड़ दिया है।

76

शिखिध्वज उवाच | जानासि भगवन्सर्वं देवस्त्वं कोऽत्र विस्मयः | श्रियैव लोकोत्तरया ज्ञायसे चिह्नरूपया || ७६ ||

śikhidhvaja uvāca | jānāsi bhagavansarvaṃ devastvaṃ ko'tra vismayaḥ | śriyaiva lokottarayā jñāyase cihnarūpayā || 76 ||

English

Shikhidhvaja said: You know everything, O Lord, what is the wonder here? You are recognized by the extraordinary signs of prosperity.

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: हे भगवान्, आप सब कुछ जानते हैं, यहाँ क्या आश्चर्य है? आप असामान्य समृद्धि के चिह्नों से पहचाने जाते हैं।

77

एतान्यङ्गानि ते चन्द्राद्धटितानीति मे मतिः | अथवा किं समालोकादमृतेनेव सिञ्चसि || ७७ ||

etānyaṅgāni te candrāddhaṭitānīti me matiḥ | athavā kiṃ samālokādamṛteneva siñcasi || 77 ||

English

These limbs of yours are as if stolen from the moon, this is my opinion. Or, do you sprinkle with nectar just by looking?

हिन्दी

ये आपके अंग चंद्रमा से चुराए हुए लगते हैं, यह मेरा विचार है। या फिर, क्या आप देखने से ही अमृत छिड़कते हैं?

78

अस्ति मे दयिता कान्ता पाति मद्राज्यमद्य तत् | तवेव तस्या दृष्टानि तान्यङ्गानीह सुन्दर || ७८ ||

asti me dayitā kāntā pāti madrājyamadya tat | taveva tasyā dṛṣṭāni tānyaṅgānīha sundara || 78 ||

English

I have a beloved wife who rules my kingdom now. She has seen your beautiful limbs here.

हिन्दी

मेरी एक प्रिय पत्नी है जो अब मेरे राज्य पर शासन करती है। उसने यहाँ आपके सुंदर अंगों को देखा है।

79

उपशान्तं च कान्तं च वपुरापादमस्तकम् | श्रृङ्गं शुभ्राम्बुदेनेव पुष्पेणाच्छादयामुना || ७९ ||

upaśāntaṃ ca kāntaṃ ca vapurāpādamastakam | śṛṅgaṃ śubhrāmbudenaiva puṣpeṇācchādayāmunā || 79 ||

English

Your body, from foot to head, is calm and beautiful, like a white cloud covered with flowers.

हिन्दी

आपका शरीर, पैर से सिर तक, शांत और सुंदर है, जैसे फूलों से ढका हुआ सफेद बादल।

80

निष्कलङ्केन्दुसंकाशमङ्गमादित्यतेजसा | मन्ये ते ग्लानिमायाति सुमनःपत्रपेलवम् || ८० ||

niṣkalaṅkendusaṅkāśamaṅgamādityatejasā | manye te glānimāyāti sumanaḥpatrapelavam || 80 ||

English

I think your limbs, which are as radiant as the spotless moon and the sun, are becoming weak like tender flower petals.

हिन्दी

मुझे लगता है कि आपके अंग, जो निष्पाप चंद्रमा और सूर्य की तरह चमकते हैं, कोमल फूल की पंखुड़ियों की तरह कमजोर हो रहे हैं।

81

देवार्चनायोपचितमिदमित्थं सितं मया | अङ्ग त्वदङ्गसङ्गेन तत्प्रयातु कृतार्थताम् || ८१ ||

devārcanāyopacitamidamitthaṃ sitaṃ mayā | aṅga tvadaṅgasangena tatprayātu kṛtārthatām || 81 ||

English

This white cloth, prepared for the worship of the gods, may it achieve its purpose through contact with your body.

हिन्दी

यह देवार्चना के लिए तैयार किया गया सफेद कपड़ा, तुम्हारे शरीर के स्पर्श से अपने उद्देश्य को प्राप्त हो।

82

जीवितं याति साफल्यं स्वमभ्यागतपूजया | देवादप्यधिकं पूज्यः सतामभ्यागतो जनः || ८२ ||

jīvitaṃ yāti sāphalyaṃ svamabhyāgatapūjayā | devādapyadhikaṃ pūjyaḥ satāmabhyāgato janaḥ || 82 ||

English

Life attains fulfillment through the worship of a guest who has come of his own accord. A person who has come of his own accord is more worthy of worship than the gods themselves.

हिन्दी

जीवन अपने आप आए हुए अतिथि की पूजा से सार्थक होता है। अपने आप आया हुआ व्यक्ति स्वयं देवताओं से अधिक पूजनीय है।

83

तत्कस्त्वं कस्य पुत्रस्त्वं किमायातोऽस्यनुग्रहातेतन्मे संशयं चिन्धि विमलेन्दुसमानन || ८३ ||

tatkastvaṃ kasya putrastvaṃ kimāyāto'syanugrahātetanme saṃśayaṃ chindhi vimalendusamānana || 83 ||

English

Who are you? Whose son are you? Why have you come here by his grace? Please dispel this doubt of mine, O one with a face like the spotless moon.

हिन्दी

तुम कौन हो? तुम किसके पुत्र हो? तुम उनकी कृपा से यहाँ क्यों आए हो? कृपया मेरा यह संदेह दूर करो, हे निर्मल चंद्रमा के समान मुखवाले।

84

ब्राह्मण उवाचराजन्मे शृणु वक्ष्यामि यथापृष्टमखण्डितम्को नाम परिपृच्छन्तं विनीतं वञ्चयेत्पुमान् || ८४ ||

brāhmaṇa uvācarājanme śṛṇu vakṣyāmi yathāpṛṣṭamakhaṇḍitamko nāma paripṛcchantaṃ vinītaṃ vañcayetpumān || 84 ||

English

The Brahmin said: O King, listen, I will tell you as you have asked. No man should deceive a humble inquirer with an untruthful name.

हिन्दी

ब्राह्मण ने कहा: हे राजन्, सुनो, मैं तुम्हें जैसे तुमने पूछा है, वैसे ही बताऊँगा। कोई व्यक्ति एक विनम्र जिज्ञासु को असत्य नाम से धोखा नहीं देना चाहिए।

85

अस्त्यस्मिञ्जगतीकोशे शुद्धात्मा नारदो मुनिःपुण्यलक्ष्म्या मुखे कान्ते कर्पूरतिलकोपमः || ८५ ||

astyasmiñjagatīkośe śuddhātmā nārado muniḥpuṇyalakṣmyā mukhe kānte karpūratilakopamaḥ || 85 ||

English

In this world, there exists the pure-souled sage Narada, who is adorned with auspicious marks on his beautiful face, resembling a tilak of camphor.

हिन्दी

इस जगत् में, शुद्धात्मा ऋषि नारद हैं, जिनके सुंदर मुख पर शुभ चिह्न हैं, जो कर्पूर के तिलक के समान हैं।

86

स कदाचिन्मुनिर्देवो गुहायां ध्यानमास्थितः | तत्र हेमतटे गङ्गा वहत्युरुतरङ्गिणी || ८६ ||

sa kadācinmunirdevo guhāyāṃ dhyānamāsthitaḥ | tatra hematṭe gaṅgā vahatyurutaraṅgiṇī || 86 ||

English

Once, the divine sage was engaged in meditation in a cave. There, the Ganga, with its golden banks, flowed with mighty waves.

हिन्दी

एक बार, दिव्य मुनि एक गुफा में ध्यान में लीन थे। वहाँ, सोने के तट पर गंगा बह रही थी, जिसमें भारी तरंगें थीं।

87

मेरुलक्ष्म्यां स्फुरद्रूपा भान्ति हारलता यथा | एकदा नारदमुनिर्ध्यानान्ते स सरित्तटे || ८७ ||

merulakṣmyāṃ sphuradrūpā bhānti hāralatā yathā | ekadā nāradamunirdhyānānte sa sarittṭe || 87 ||

English

In the splendor of Meru, it shines like a garland of pearls. Once, after meditation, sage Narada saw it on the riverbank.

हिन्दी

मेरु की शोभा में, यह मोती की माला की तरह चमकता है। एक बार, ध्यान के बाद, मुनि नारद ने इसे नदी के किनारे पर देखा।

88

ध्वनद्वलयमश्रौषील्लीलाकलकलारवम् | किमेतदित्यसौ किंचिज्जातप्रायकुतूहलः || ८८ ||

dhvanadvlayamaśrauṣīllīlākalakalāravam | kimetadityasau kiṃcijjātaprāyakutūhalaḥ || 88 ||

English

He heard the sound of playful splashing. 'What is this?' he wondered, becoming somewhat curious.

हिन्दी

उसने खेल की चपलता की आवाज सुनी। 'यह क्या है?' उसने सोचा, और थोड़ा उत्सुक हो गया।

89

हेलयालोकयन्नद्यामपश्यल्ललनागणम् | रम्भातिलोत्तमाप्रायं निर्यातं जललीलया || ८९ ||

helayālokayannadyāmapaśyallalanāgaṇam | rambhātilottamāprāyaṃ niryātaṃ jalalīlayā || 89 ||

English

Looking playfully at the river, he saw a group of beautiful women who had come out to play in the water.

हिन्दी

खेल से नदी की ओर देखते हुए, उसने एक समूह सुंदर महिलाओं को देखा जो पानी में खेलने के लिए बाहर आई थीं।

90

क्रीडन्तं त्यक्तवसनं देशे पुरुषवर्जिते | काञ्चनाम्भोजमुकुलसंकाशैः स्तनमण्डलैः || ९० ||

krīḍantaṃ tyaktavasanaṃ deśe puruṣavarjite | kāñcanāmbhojamukulasaṅkāśaiḥ stanamaṇḍalaiḥ || 90 ||

English

He saw them playing, having discarded their clothes, in a place devoid of men, with breasts resembling golden lotus buds.

हिन्दी

उसने उन्हें खेलते हुए देखा, जिन्होंने अपने कपड़े उतार दिए थे, एक ऐसे स्थान पर जहाँ कोई पुरुष नहीं था, और जिनके स्तन सोने के कमल के बटन की तरह थे।

91

परिवेल्लितमन्योन्यं फलकान्तं द्रुमं यथा | द्रुतहेमरसापूरनिर्भराभोगभासुरैः || ९१ ||

parivellitamanyonyaṃ phalakāntaṃ drumam yathā | drutahemarasāpūraniṛbharābhogabhāsuraiḥ || 91 ||

English

Just as trees intertwine with each other, their branches laden with golden fruits, shining brightly with the weight of their abundance.

हिन्दी

जैसे पेड़ एक दूसरे से गुंथे हुए होते हैं, उनकी डालियाँ सोने के फलों से भरी हुई, अपनी भारी उपज से चमकती हुई।

92

कुर्वन्तमुरुभिः काममन्दिरस्तम्भसंचयम् | निर्मलीकृतचन्द्रेण व्याप्तां व्योमविलासिनीम् || ९२ ||

kurvantamurubhiḥ kāmamandirastambhasaṃcayam | nirmalīkṛtacandreṇa vyāptāṃ vyomavilāsinīm || 92 ||

English

Creating a vast collection of temple pillars with great desire, the sky adorned with a purified moon, spreading its charm.

हिन्दी

बड़े इच्छा से मंदिर के स्तंभों का एक विशाल संग्रह बनाते हुए, शुद्ध चंद्रमा से सजा आकाश, अपनी मोहकता फैलाता हुआ।

93

लावण्यरसपूरेण तर्जयन्तमिवापगाम् | प्राकारैरमरोद्यानरथचक्रैर्मनोभुवः || ९३ ||

lāvaṇyarasapūreṇa tarjayantamivāpagām | prākārairamarodyānarathacakrairmamobhuvaḥ || 93 ||

English

With the essence of beauty overflowing, as if challenging the river, with the enclosures of the divine gardens and the chariot wheels of the mind.

हिन्दी

सौंदर्य की सारता से भरपूर, जैसे नदी को चुनौती देता हुआ, दिव्य उद्यानों की घेराबंदी और मन के रथ के पहियों के साथ।

94

उत्पथार्पितगङ्गाम्बु नितम्बतटसेतुभिः | सर्वत्र दृष्टसर्वाङ्गं विश्वरूपमिव स्थितम् || ९४ ||

utpathārpitagaṅgāmbu nitambataṭasetubhiḥ | sarvatra dṛṣṭasarvāṅgaṃ viśvarūpamiva sthitam || 94 ||

English

With the Ganges water placed on the wrong path, with the bridges of the hips and banks, seen everywhere as the universal form.

हिन्दी

गंगा के जल को गलत मार्ग पर रखा हुआ, नितंब और तटों के पुलों के साथ, हर जगह विश्वरूप के रूप में दिखाई देता हुआ।

95

प्रतिबिम्बितसर्वाङ्गमन्योन्यादर्शतां गतम् | कालकल्पतरोर्वर्षविटपात्पक्षपल्लवात् || ९५ ||

pratibimbitasarvāṅgamanyonyādarśatāṃ gatam | kālakalpatarorvarṣaviṭapātpakṣapallavāt || 95 ||

English

Reflecting all parts in each other, attaining the state of mutual reflection, from the branches and leaves of the wish-fulfilling tree of time.

हिन्दी

एक दूसरे में सभी अंगों को प्रतिबिंबित करते हुए, परस्पर प्रतिबिंब की अवस्था प्राप्त करते हुए, समय के कल्पवृक्ष की डालियों और पत्तियों से।

96

विविधर्तुलताजालाद्दिनश्रीकलिकाकुलात् | आलोकपुष्परजसो जाताद्गगनकानने || ९६ ||

vividhartulatājālāddinaśrīkalikākulāt | ālokapuṣparajaso jātādgaganakānane || 96 ||

English

From the diverse network of seasons, from the day's glory mixed with the buds, from the sky's forest born of the pollen of light-flowers.

हिन्दी

विविध ऋतुओं के जाल से, दिन की शोभा से मिश्रित कलिकाओं से, प्रकाश के फूलों के पराग से उत्पन्न आकाश के वन से।

97

स्फुरज्जलखगप्रोतात्सप्ताब्ध्येकालवाडकात् | स्तनस्तबकवृन्देषु स्पर्धयातिरसान्वितम् || ९७ ||

sphurajjalakhagaprotātsaptābdhyekālavāḍakāt | stanastabakavṛndeṣu spardhayātirasānvitam || 97 ||

English

From the sparkling water and the birds, from the seven oceans and the unique time, in the clusters of breast-lotuses, filled with intense competition.

हिन्दी

चमकते जल और पक्षियों से, सात समुद्रों और एकमात्र समय से, स्तन-कमलों के समूहों में, तीव्र स्पर्धा से भरा हुआ।

98

उद्धृत्योद्धृत्य संपूर्णदलिताम्भोजपल्लवम् | आलोलालककेशाक्षितारकादिमधुव्रतम् || ९८ ||

uddhṛtyoddhṛtya saṃpūrṇadalitāmbhojapallavam | ālolālakakeśākṣitārakādimadhuvratam || 98 ||

English

Lifting up the fully blossomed lotus petals, with the playful locks of hair, eyes, and stars, the first honey vow.

हिन्दी

पूर्ण रूप से खिले कमल के पंखुड़ियों को उठाकर, खेलती लटों, आँखों और तारों के साथ, पहला मधु व्रत।

99

अमृतापद्विघाताय कोशसंचयकारिभिः | दुष्प्रापे भूतसंघानां विकसत्कनकाम्बुजे || ९९ ||

amṛtāpadvighātāya kośasaṃcayakāribhiḥ | duṣprāpe bhūtasaṃghānāṃ vikasatkanakāmbuje || 99 ||

English

For the destruction of the nectar-footed, by those who accumulate treasures, in the difficult-to-reach assembly of beings, in the blossoming golden lotus.

हिन्दी

अमृत पद के विनाश के लिए, धन संचय करने वालों द्वारा, प्राप्त करना कठिन प्राणियों के समूह में, खिले हुए सोने के कमल में।

100

पद्मिनीपल्लवाच्छन्ने गुप्ते मेरोर्गुहान्तरे | शीतले स्वर्धुनीतीरे तोयोन्मृष्टमले सुरैः || १०० ||

padminīpallavācchannē guptē mērorguhāntarē | śītalē svardhunītīrē toyōnmṛṣṭamalē suraiḥ || 100 ||

English

Covered by the lotus petals, hidden in the cave of Meru, cool on the banks of the celestial river, cleansed by the waters, by the gods.

हिन्दी

कमल के पंखुड़ियों से ढका हुआ, मेरु की गुफा में छिपा हुआ, दिव्य नदी के किनारे ठंडा, जल से धुला हुआ, देवताओं द्वारा।

101

चन्द्रबिम्बकलापूरमेकत्रैवोपसंहृतम्| स्त्रैणमालोक्य तत्कान्तं सहसैव मनो मुनेः|| १०१ ||

candrabimbakalāpūramekatraivopasaṃhṛtam| straiṇamālokya tatkāntaṃ sahasaiva mano muneḥ|| 101 ||

English

The moon's beauty was gathered in one place| Seeing the beloved woman, the sage's mind was suddenly captivated

हिन्दी

चन्द्रमा की सुंदरता एक जगह इकट्ठी हो गई| स्त्री को देखकर उसके प्रिय का मन अचानक मोहित हो गया

102

अनाश्रितविवेकांशं बभूवानन्दितं स्फुरत्| आनन्दवलिते चित्ते क्षुब्धे प्राणानिले स्थिते|| १०२ ||

anāśritavivekāṃśaṃ babhūvānanditaṃ sphurat| ānandavalite citte kṣubdhe prāṇānile sthite|| 102 ||

English

Without relying on discrimination, it became joyful and vibrant| In the mind filled with joy, the life breath was agitated and still

हिन्दी

विवेक पर आश्रित न होकर, वह आनंदित और चमकदार हो गया| आनंद से भरे मन में, प्राणवायु उत्तेजित और स्थिर थी

103

बभूव तस्य हृष्टस्य मदनस्खलितं तदा| फलं रसापूर्णमिव ग्रीष्मान्त इव तोयदः|| १०३ ||

babhūva tasya hṛṣṭasya madanaskhalitaṃ tadā| phalaṃ rasāpūrṇamiva grīṣmānta iva toyadaḥ|| 103 ||

English

Then, for the delighted one, it became as if intoxicated with love| Like a fruit full of juice, like a cloud at the end of summer

हिन्दी

तब, प्रसन्न व्यक्ति के लिए, वह प्रेम में मदहोश हो गया| जैसे रस से भरा हुआ फल, जैसे ग्रीष्म के अंत में बादल

104

प्रत्यग्रपादपश्छिन्नलतावृन्त इवोत्तम| अवश्यायकणस्पन्दी शशाङ्क इव वा मुनिः|| १०४ ||

pratyagrapādapacchinnalatāvṛnta ivottama| avaśyāyakaṇaspandī śaśāṅka iva vā muniḥ|| 104 ||

English

Like a tree with broken branches, or like the moon| The sage was trembling with inevitable particles

हिन्दी

जैसे टूटी हुई डालों वाला पेड़, या जैसे चंद्रमा| ऋषि अनिवार्य कणों से कांप रहा था

105

विसं द्विधापातमिव गलत्साररसोऽभवत्|| १०५ ||

visaṃ dvidadhāpātamiva galatsāraraso'bhavat|| 105 ||

English

It became like the essence of nectar falling in two parts

हिन्दी

वह जैसे अमृत का सार दो हिस्सों में गिरा हुआ हो

106

शिखिध्वज उवाच | तादृशोऽपि बहुज्ञोपि जीवन्मुक्तोऽप्यसौ मुनिः | निरिच्छोऽपि निरागोपि न किंचिदुपमोऽप्यलम् | सबाह्याभ्यन्तरं नित्यमाकाशविशदोपि च || १०६ ||

śikhidhvaja uvāca | tādṛśo'pi bahujñopi jīvanmukto'pyasau muniḥ | niriccho'pi nirāgopi na kiṃcidupamo'pyalam | sabāhyābhyantaraṃ nityamākāśaviśadopi ca || 106 ||

English

Shikhidhvaja said: Even though he is such a wise and liberated sage, devoid of desires and attachments, he is incomparable and content. He is always pure and transparent, both internally and externally.

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: यद्यपि वह ऐसा विद्वान और जीवनमुक्त मुनि है, इच्छा और आसक्ति से रहित है, फिर भी वह अनुपम और संतुष्ट है | वह बाहर और अंदर से नित्य शुद्ध और पारदर्शी है |

107

नारदोपि कथं ब्रह्मन् मदनस्खलितोऽभवत् || १०७ ||

nārado'pi kathaṃ brahman madanasakhaliot'bhava || 107 ||

English

How did even Narada, O Brahman, become disturbed by passion?

हिन्दी

हे ब्रह्मन्, नारद भी कैसे काम से विचलित हो गए?

108

चूडालोवाच | सर्वस्या एव राजर्षे भूतजातेर्जगत्र्त्रये | देवादेरपि देहोयं द्वयात्मैव स्वभावतः || १०८ ||

cūḍālo uvāca | sarvasyaiva rājarṣe bhūtajāterjagattraye | devāderapi dehoyaṃ dvayātmaiva svabhāvataḥ || 108 ||

English

Chudala said: O royal sage, in all the three worlds, the body of every being, including the gods, is inherently dual in nature.

हिन्दी

चूडाला ने कहा: हे राजर्षि, तीनों लोकों में, सभी प्राणियों का शरीर, देवताओं का भी, स्वाभाविक रूप से द्वैत स्वभाव का होता है |

109

अज्ञमस्त्वथ तज्ज्ञं वा यावत्स्वान्तं शरीरकम् | सर्वमेव जगत्यङ्ग सुखदुःखमयं स्मृतम् || १०९ ||

ajñamastvatha tajjñaṃ vā yāvatsvāntaṃ śarīrakam | sarvameva jagatyanga sukhaduḥkhamayaṃ smṛtam || 109 ||

English

Whether ignorant or wise, as long as one has a body, everything in the world is considered to be a mixture of pleasure and pain.

हिन्दी

चाहे अज्ञानी हो या ज्ञानी, जब तक शरीर है, सारा जगत सुख-दुःख का मिश्रण माना जाता है |

110

तृप्त्यादिना पदार्थेन केनचिद्वर्धते सुखम् | आलोक इव दीपेन महाम्बुधिरिवेन्दुना || ११० ||

tṛptyādinā padārthea kenacidvardhate sukhaṃ | āloka ivadīpena mahāmbudhirivendunā || 110 ||

English

Happiness increases with any object of satisfaction, just as light increases with a lamp, and the great ocean increases with the moon.

हिन्दी

सुख किसी भी संतुष्टि के वस्तु से बढ़ता है, जैसे प्रकाश दीपक से बढ़ता है, और महासागर चंद्रमा से बढ़ता है |

111

क्षुधादिना पदार्थेन दुःखं केनचिदेव हि | तमो मेघपटेनेव स्वभावो ह्यत्र कारणम् || १११ ||

kṣudhādinā padārthena duḥkhaṃ kenacideva hi | tamo meghapaṭeneva svabhāvo hyatra kāraṇam || 111 ||

English

Hunger and other such objects cause suffering to some extent. Just as darkness is caused by clouds, the nature here is the cause.

हिन्दी

भूख और अन्य ऐसे पदार्थ कुछ हद तक दुःख पैदा करते हैं। जैसे अंधेरा बादलों से होता है, वैसे ही यहाँ स्वभाव कारण है।

112

स्वरूपे निर्मले सत्ये निमेषमपि विस्मृते | दृश्यमुल्लासमाप्नोति प्रावृषीव पयोधरः || ११२ ||

svarūpe nirmale satye nimeṣamapi vismṛte | dṛśyamullāsamāpnoti prāvṛṣīva payodharaḥ || 112 ||

English

Even if the pure and true nature is forgotten for a moment, the visible world appears like clouds in the rainy season.

हिन्दी

चाहे शुद्ध और सत्य स्वरूप एक पल के लिए भूल जाए, दृश्य जगत वर्षा ऋतु के बादलों की तरह प्रकट होता है।

113

अनारतानुसंधानादप्युन्मेषमविस्मृते | स्वरूपे नोल्लसत्येष चित्ते दृश्यपिशाचकः || ११३ ||

anāratānusaṃdhānādapyunmeṣamavismṛte | svarūpe nollasatyēṣa citte dṛśyapiśācakaḥ || 113 ||

English

Even with continuous contemplation and without forgetting for a moment, this does not manifest in the true nature of the mind, which is like a ghost in the visible world.

हिन्दी

लगातार चिंतन और एक पल के लिए भूलने के बिना भी, यह मन के सच्चे स्वरूप में प्रकट नहीं होता, जो दृश्य जगत में भूत की तरह है।

114

यथा तमःप्रकाशाभ्यामहोरात्रौ स्थितिं गतौ | तथैव सुखदुःखाभ्यां शरीरं स्थितिमागतम् || ११४ ||

yathā tamaḥprakāśābhyāmahorātrau sthitiṃ gatau | tathaiva sukhaduḥkhābhyāṃ śarīraṃ sthitimāgatam || 114 ||

English

Just as day and night are established by darkness and light, so too the body is established by happiness and sorrow.

हिन्दी

जैसे रात और दिन अंधेरे और उजाले से स्थापित होते हैं, वैसे ही शरीर सुख और दुःख से स्थापित होता है।

115

तज्ज्ञस्य त्वङ्ग लगतो मनागपि न तद्वशात् | यथा शुभाशुभौ रागादिनाक्रान्ततरौ मणेः || ११५ ||

tajjñasya tvaṅga lagato manāgapi na tadvāśāt | yathā śubhāśubhau rāgādinākrāntatarau maṇeḥ || 115 ||

English

Even if one knows that, the body does not become free from it even a little. Just as good and bad are more influenced by attachment, so is the case with the mind.

हिन्दी

चाहे कोई उसे जानता हो, शरीर उससे थोड़ा भी मुक्त नहीं होता। जैसे अच्छा और बुरा आसक्ति से अधिक प्रभावित होते हैं, वैसे ही मन का मामला है।

117

पुरःस्थवस्तुभावेन रञ्जनां स्फटिको यथा | तज्ज्ञस्तथा नैति बोधाज्जीवन्मुक्तमतिर्मुनिः || ११७ ||

puraḥsthavastubhāvena rañjanāṃ sphaṭiko yathā | tajjñastathā naeti bodhājjīvanmuktamatirmuniḥ || 117 ||

English

Just as a crystal takes on the color of an object placed in front of it, a wise person does not attain liberation through mere knowledge.

हिन्दी

जैसे स्फटिक अपने सामने रखे गए वस्तु का रंग ले लेता है, वैसे ही एक ज्ञानी व्यक्ति केवल ज्ञान से जीवन्मुक्त नहीं होता है।

118

वस्तुनः श्लेषमात्रेण घनरञ्जितमेति धीः | गतेऽपि वस्तुनि दृढं बुद्धिर्यत्परितापिता || ११८ ||

vastunaḥ śleṣamātreṇa ghanarañjitameti dhīḥ | gate'pi vastuni dṛḍhaṃ buddhiryatparitāpitā || 118 ||

English

The mind becomes deeply colored by mere contact with an object, and even after the object is gone, the mind remains strongly affected.

हिन्दी

मन केवल वस्तु के स्पर्श से ही गहरे रंग में रँग जाता है, और वस्तु चली जाने के बाद भी मन मजबूती से प्रभावित रहता है।

119

गतेऽपि कुङ्कुमे वस्त्रं तदीयमनुरञ्जनम् | न जहाति यथा मूढस्तथा विषयरञ्जनम् || ११९ ||

gate'pi kuṅkume vastraṃ tadīyamanurañjanam | na jahāti yathā mūḍhas tathā viṣayarañjanam || 119 ||

English

Just as a cloth retains the scent of saffron even after the saffron is removed, so too the ignorant person does not give up the attachment to sense objects.

हिन्दी

जैसे कपड़ा केसर की खुशबू को बरकरार रखता है भले ही केसर हटा दी गई हो, वैसे ही मूर्ख व्यक्ति इंद्रियों के विषयों के आसक्ति को नहीं छोड़ता।

120

अनेनैव क्रमेणैतौ बन्धमोक्षौ व्यवस्थितौ | भावनातानवं मोक्षो बन्धो हि दृढभावना || १२० ||

anenaiva krameṇaitau bandhamokṣau vyavasthitau | bhāvanātānavaṃ mokṣo bandho hi dṛḍhabhāvanā || 120 ||

English

By this very process, bondage and liberation are established. Liberation is through the diminution of attachment, while bondage is through strong attachment.

हिन्दी

इसी क्रम से, बंधन और मुक्ति स्थापित होते हैं। मुक्ति आसक्ति के कम होने से होती है, जबकि बंधन मजबूत आसक्ति से होता है।

121

स्वोत्पत्तिकारणप्राप्तौ कथं दुःखं सुखं च वा | अभ्युदेतीति वद मे दूरस्थानामपि प्रभो || १२१ ||

svotpattikāraṇaprāptau kathaṃ duḥkhaṃ sukhaṃ ca vā | abhyudetīti vad me dūrasthānāmapi prabho || 121 ||

English

How does happiness or sorrow arise from the attainment of the cause of one's own birth? Please explain this to me, O Lord, even for those who are far away.

हिन्दी

अपने जन्म के कारण को प्राप्त करने से दुःख या सुख कैसे उत्पन्न होता है? हे प्रभु, मुझे यह बताएँ, भले ही वे दूर क्यों न हों।

122

अत्युदारमतीवाच्छं बह्वर्थं वचनं तव | श्रोतुं तृप्तिं न गच्छामि मयूरोऽभ्ररवेष्विव || १२२ ||

atyudāramatīvācchaṃ bahvarthaṃ vacanaṃ tava | śrotuṃ tṛptiṃ na gacchāmi mayūro'bhraraveṣviva || 122 ||

English

Your words are extremely generous, very desirable, and full of meaning. I am not satisfied with hearing them, just as a peacock is not satisfied with the sound of clouds.

हिन्दी

तुम्हारे शब्द अत्यंत उदार, बहुत इच्छित और बहुत अर्थपूर्ण हैं। मैं उन्हें सुनकर तृप्त नहीं होता, जैसे मोर बादलों की आवाज से तृप्त नहीं होता।

123

चूडालोवाच | स्वोत्पत्तिकारणं हृद्यं लब्ध्वा कायाक्षिपाणिभिः | सुखसंविदियं बाला नूनमुल्लसति स्वतः || १२३ ||

cūḍālovāca | svotpattikāraṇaṃ hṛdyaṃ labdhvā kāyākṣipāṇibhiḥ | sukhasaṃvidiyaṃ bālā nūnamullasati svataḥ || 123 ||

English

Chudala said: Having obtained the pleasing cause of one's own origin, with the body, senses, and hands, the child certainly blossoms with the knowledge of happiness.

हिन्दी

चूडाला ने कहा: अपने उत्पत्ति के हृदयंगम कारण को प्राप्त करके, शरीर, इंद्रियों और हाथों के साथ, बच्चा निश्चित रूप से सुख के ज्ञान से खिल उठता है।

124

हृद्गता क्षोभमायाता जीवं कुण्डलिनीगतम् | जीवस्य नियता नाड्यः पृथग्देहे स्थितिं गताः || १२४ ||

hṛdgatā kṣobhamāyātā jīvaṃ kuṇḍalinīgatam | jīvasya niyatā nāḍyaḥ pṛthagdehe sthitiṃ gatāḥ || 124 ||

English

The agitation that has reached the heart affects the life force that resides in the Kundalini. The channels of the life force are fixed in the separate body.

हिन्दी

हृदय तक पहुंची अशांति कुण्डलिनी में स्थित जीव को प्रभावित करती है। जीव की नाड़ियाँ अलग-अलग शरीर में स्थित हैं।

125

प्राणावपूरिता नाडीर्जीव आक्रामति स्फुरन् || १२५ ||

prāṇāvapūritā nāḍīrjīva ākrāmati sphuran || 125 ||

English

The life force, vibrating, pervades the channels filled with vital energy.

हिन्दी

जीव शक्ति, कंपित होकर, जीवन ऊर्जा से भरी नाड़ियों में व्याप्त होती है।

126

संस्पर्शैकप्रबुद्धात्मा रसो द्रुमलता इव | सुखप्रबोधसंचारे दुःखबोधागमे तथा || १२६ ||

saṃsparśaikaprabuddhātmā raso drumalatā iva | sukhaprabodhasaṃcāre duḥkhabodhāgame tathā || 126 ||

English

The essence, awakened by a single touch, like the sap of a tree and vine, moves with the awareness of pleasure and the arrival of pain.

हिन्दी

स्पर्श से जागृत आत्मा का सार, वृक्ष और लता के रस की तरह, सुख की चेतना और दुःख के आगमन के साथ चलता है।

127

जीवस्य नियता नाड्यः पृथग्देहस्थितिं गताःसुखिनः प्रस्फुरत्येषा धीरताशु न दुःखिनः || १२७ ||

jīvasya niyatā nāḍyaḥ pṛthagdehasthitiṃ gatāḥsukhinaḥ prasphuratyeṣā dhīratāśu na duḥkhinaḥ || 127 ||

English

The fixed channels of the soul are situated in different parts of the body. They shine brightly in the wise who are happy, but not in those who are unhappy.

हिन्दी

आत्मा की निश्चित नाड़ियाँ शरीर के अलग-अलग भागों में स्थित हैं। ये बुद्धिमान और सुखी लोगों में चमकती हैं, लेकिन दुःखी लोगों में नहीं।

128

ते हि मार्गाः सुवेषस्य कुवेषस्य न ते शुभाःयावत्प्रमाणं जीवोऽयं संशाम्यत्यपरिस्फुरन्तावत्प्रमाणमेवैनं मुक्तं मुक्तमवेहि वैयावत्प्रमाणमधिकं स्फुरति क्षुब्धमारुतम्तावत्प्रमाणमेवैनं बद्धं बद्धमवेहि मे || १२८ ||

te hi mārgāḥ suveṣasya kuveṣasya na te śubhāḥyāvatpramāṇaṃ jīvo'yaṃ saṃśāmyatyaparisphurantāvatpramāṇamevainaṃ muktaṃ muktamavehi vaiyāvatpramāṇamadhikaṃ sphurati kṣubdhamārutamtāvatpramāṇamevainaṃ baddhaṃ baddhamavehi me || 128 ||

English

Those paths of the well-dressed are not auspicious for the poorly dressed. As long as the soul remains calm and does not shine, consider it liberated. As long as it shines more and is agitated, consider it bound.

हिन्दी

वे मार्ग जो सुवेष वालों के लिए हैं, कुवेष वालों के लिए शुभ नहीं हैं। जब तक यह आत्मा शांत रहती है और चमकती नहीं, तब तक इसे मुक्त समझो। जब तक यह अधिक चमकती है और व्याकुल है, तब तक इसे बंधन में समझो।

129

सुखदुःखकलास्पन्दो बन्धो जीवस्य नेतरःतदभावे हि मोक्षः स्यादिति द्वेधा व्यवस्थितिः || १२९ ||

sukhaduḥkhakalāspando bandho jīvasya netaraḥtadabhāve hi mokṣaḥ syāditi dvedhā vyavasthitiḥ || 129 ||

English

The vibration of pleasure and pain is the bondage of the soul, not anything else. In the absence of that, there is indeed liberation. Thus, there are two states.

हिन्दी

सुख और दुःख की कंपन आत्मा का बंधन है, कुछ और नहीं। उसके अभाव में वास्तव में मुक्ति होती है। इस प्रकार, दो अवस्थाएँ हैं।

130

सुखदुःखदशे यावदानीते नेन्द्रियैः शठैःतावत्सुखसमः सौम्यो जीवस्तिष्ठति शान्तवत् || १३० ||

sukhaduḥkhadaśe yāvadānīte nendriyaiḥ śaṭhaiḥtāvatsukhasamaḥ saumyo jīvastiṣṭhati śāntavat || 130 ||

English

As long as the soul is not brought to the state of pleasure and pain by the deceitful senses, it remains calm and peaceful like a gentle being.

हिन्दी

जब तक आत्मा धोखेबाज इंद्रियों द्वारा सुख और दुःख की अवस्था में नहीं लाई जाती, तब तक यह शांत और सौम्य जीव की तरह रहती है।

131

सुखमालोक्य वा दुःखमक्षातीतश्चलद्वपुःसमुल्लसति जीवोऽन्तर्दृष्ट्वेन्दुमिव तोयधिः || १३१ ||

sukhamālokya vā duḥkhamakṣātītaścaladvapuḥsamullasati jīvo'ntardṛṣṭvendumiva toyadhiḥ || 131 ||

English

Upon seeing happiness or sorrow, the restless body of the individual soul shines within, like the moon reflected in water.

हिन्दी

सुख या दुःख देखकर, चंचल शरीर वाला जीव अंदर से चमकता है, जैसे पानी में चंद्रमा का प्रतिबिंब।

132

जीवः क्षुभ्यति दृष्टेन संविदांग सुखादिना | आमिषेणेव मार्जारो मौर्ख्यमेवात्र कारणम् || १३२ ||

jīvaḥ kṣubhyati dṛṣṭena saṃvidāṃga sukhādinā | āmiṣeṇeva mārjāro maurkhyamevātra kāraṇam || 132 ||

English

The individual soul is agitated by the perception of pleasure and other experiences, just like a cat is attracted to fish. Ignorance is the cause here.

हिन्दी

जीव सुख आदि अनुभवों के दृष्टिगत होने से विचलित होता है, जैसे बिल्ली मछली के लिए आकर्षित होती है। यहाँ मूर्खता ही कारण है।

133

शुद्धेन बोध्यबोधेन स्वात्मज्ञानमयात्मना | सुखदुःखादि नास्तीति तेनासौ याति सौम्यताम् || १३३ ||

śuddhena bodhyabodhena svātmajñānamayātmanā | sukhaduḥkhādi nāstīti tenāsau yāti saumyatām || 133 ||

English

With the pure knowledge of the self, one realizes that pleasure and pain do not exist. Through this realization, one attains peace.

हिन्दी

शुद्ध आत्मज्ञान के साथ, एक व्यक्ति को एहसास होता है कि सुख और दुःख अस्तित्व में नहीं हैं। इस ज्ञान के द्वारा, वह शांति प्राप्त करता है।

134

न तत्सुखादि नो तन्मे मुधा चायमहं स्थितः | इति जीवः प्रबुद्धो हि निर्वाणं याति शाम्यति || १३४ ||

na tatsukhādi no tanme mudhā cāyamahaṃ sthitaḥ | iti jīvaḥ prabuddho hi nirvāṇaṃ yāti śāmyati || 134 ||

English

The awakened soul realizes that pleasure and other experiences are not real and that ignorance is the cause of their perception. Thus, the soul attains liberation and peace.

हिन्दी

जागृत जीव को एहसास होता है कि सुख आदि अनुभव वास्तविक नहीं हैं और उनके दृष्टिगत होने का कारण मूर्खता है। इस प्रकार, जीव मुक्ति और शांति प्राप्त करता है।

135

सुखाद्यवस्त्वतद्रूपमित्यन्तर्बोधसंविदा | न तदुन्मुखतां याति जीवः शाम्यति केवलम् || १३५ ||

sukhādyavastvatadrūpamityantarbodhasaṃvidā | na tadunmukhatāṃ yāti jīvaḥ śāmyati kevalam || 135 ||

English

With the inner realization that pleasure and other experiences are not real, the soul does not become attached to them. The soul simply attains peace.

हिन्दी

अंतर्बोध संविदा के साथ, जीव को एहसास होता है कि सुख आदि अनुभव वास्तविक नहीं हैं, और इसलिए वह उनसे आसक्त नहीं होता। जीव केवल शांति प्राप्त करता है।

136

सर्वमेव चिदाकाशं ब्रह्मेति घननिश्चये | स्थितिं याते शमं याति जीवो निःस्नेहदीपवत् || १३६ ||

sarvameva cidākāśaṃ brahmeti ghananiścaye | sthitiṃ yāte śamaṃ yāti jīvo niḥsnehadīpavat || 136 ||

English

With the firm conviction that everything is the infinite consciousness of Brahman, the soul attains stability and peace, like a lamp without oil.

हिन्दी

घन निश्चय के साथ कि सब कुछ चिदाकाश ब्रह्म है, जीव स्थिति और शांति प्राप्त करता है, जैसे तेल के बिना दीपक।

137

दीपवच्छममायाति सुखादिस्नेहसंक्षये | सर्वमेवमिति ज्ञानाज्जीवोऽद्वित्वविभावनात् || १३७ ||

dīpavacchamamāyāti sukhādisnehasaṅkṣaye | sarvamevamiti jñānājjīvo'dvitvavibhāvanāt || 137 ||

English

When the attachment to happiness and other things diminishes, the individual soul (jīva) realizes the non-dual nature of everything through knowledge.

हिन्दी

जब सुख और अन्य आसक्तियों का क्षय होता है, तब जीव ज्ञान के द्वारा सब कुछ एक ही है, ऐसा अनुभव करता है।

138

सर्वमाकाशमेवेति बुद्ध्वा क्षोभं न गच्छति | जीवस्यानेन शून्यस्य कः किल क्षोभविभ्रमः || १३८ ||

sarvamākāśameveti buddhvā kṣobhaṃ na gacchati | jīvasyānena śūnyasya kaḥ kila kṣobhavibhramaḥ || 138 ||

English

Realizing that everything is like space, the individual soul does not experience agitation. What agitation can there be for the empty soul?

हिन्दी

यह समझकर कि सब कुछ आकाश की तरह है, जीव क्षोभ नहीं अनुभव करता। खाली आत्मा के लिए क्षोभ कैसा?

139

जीवेनेदृग्विधेनैव यथा प्रथमसर्गतः | स्वयं संविदितो मार्गस्तेनैवाद्यापि गच्छति || १३९ ||

jīvenedṛgvidhenaiva yathā prathamasargataḥ | svayaṃ saṃvidito mārgastenaiavādyāpi gacchati || 139 ||

English

Just as the individual soul, in its original form, knows the path by itself from the beginning, it continues to follow the same path even now.

हिन्दी

जैसे जीव, अपने मूल रूप में, शुरू से ही स्वयं मार्ग को जानता है, वैसे ही आज भी वह उसी मार्ग पर चलता है।

140

शिखिध्वज उवाच | सुखसंचारयोग्यासु जीवे सरति नाडिषु | देवपुत्र भवत्येव तद्वीर्यच्यवनं कथम् || १४० ||

śikhidhvaja uvāca | sukhasaṃcārayogyāsu jīve sarati nāḍiṣu | devaputra bhavatyeva tadvīryacyavanaṃ katham || 140 ||

English

Shikhidhvaja said: The individual soul moves in the channels suitable for the circulation of happiness. How can the son of a god, who is indeed powerful, lose his vigor?

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: जीव सुख के प्रवाह के लिए उपयुक्त नाड़ियों में चलता है। देवपुत्र, जो शक्तिशाली है, कैसे अपनी शक्ति खो सकता है?

141

चूडालोवाच | जीवः क्षोभयति क्षुब्धः प्राणादिपवनावलिम् | संविदा ज्ञांशमात्रेण सेनामिव महीपतिः || १४१ ||

cūḍālovāca | jīvaḥ kṣobhayati kṣubdhaḥ prāṇādipavanāvalim | saṃvidā jñāṃśamātreṇa senāmiva mahīpatiḥ || 141 ||

English

Chudala said: The agitated individual soul agitates the vital airs. With just a bit of knowledge, like a king with his army, the soul controls them.

हिन्दी

चूडाला ने कहा: क्षुब्ध जीव प्राण वायुओं को क्षुब्ध करता है। थोड़े से ज्ञान के साथ, जैसे राजा अपनी सेना के साथ, आत्मा उन्हें नियंत्रित करता है।

142

वातस्पन्देन मेदोऽन्तर्मज्जासारश्च संस्थितः । त्यजत्याशु प्रसौगन्ध्यं रजः पत्रफलादिकम् || १४२ ||

vātaspandena medo'ntarmajjāsāraśca saṃsthitaḥ | tyajatyāśu prasaugaṅdhyam rajaḥ patraphalādikam || 142 ||

English

By the movement of the wind, the essence of marrow and fat is established within. It quickly loses its fragrance and sheds dust and leaves.

हिन्दी

वायु के स्पन्दन से मेद और मज्जा का सार अंतर्मुखी हो जाता है। यह शीघ्र ही अपनी सुगंध छोड़ देता है और धूल और पत्ते गिरा देता है।

143

चलितं तत्त्वधो याति गर्जादिव घनादि खे || १४३ ||

calitam tattvadho yāti garjādiva ghanādi khe || 143 ||

English

That which is moving goes downwards due to its nature, like thunder from the clouds in the sky.

हिन्दी

जो चल रहा है, वह अपने स्वभाव के कारण नीचे जाता है, जैसे बादलों से गर्जना आकाश में होती है।

144

देहनाडीप्रणालेन याति शुक्रं बहिः स्वतः || १४४ ||

dehanāḍīpraṇālena yāti śukram bahiḥ svataḥ || 144 ||

English

Through the channels of the body, the semen goes out naturally.

हिन्दी

शरीर की नाड़ियों के माध्यम से, शुक्र स्वाभाविक रूप से बाहर जाता है।

145

शिखिध्वज उवाच । देवपुत्रमहाज्ञोऽसि वेत्सि पूर्वां च तत्स्थितिम् । ज्ञायसे वचनादेव स्वभावो हि किमुच्यते || १४५ ||

śikhidhvaja uvāca | devaputramahājño'si vetsi pūrvāṃ ca tatsthitim | jñāyase vacanādeva svabhāvo hi kimucyate || 145 ||

English

Shikhidhvaja said: You are the wise son of the gods, you know the previous state of that. You are known by your words, what is to be said about your nature?

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: तुम देवों के बुद्धिमान पुत्र हो, तुम उसकी पूर्व स्थिति को जानते हो। तुम अपने वचनों से जाने जाते हो, तुम्हारे स्वभाव के बारे में क्या कहा जाए?

146

चूडालोवाच । आद्यसर्गे यथा सद्यः स्फुरितं ब्रह्म ब्रह्मणि । घटावटपटाद्यात्म तथैवाद्यव्यवस्थितम् || १४६ ||

cūḍālovāca | ādyasarge yathā sadyaḥ sphuritam brahma brahmaṇi | ghaṭāvaṭapaṭādyātma tathaivādyavyavasthitam || 146 ||

English

Chudala said: In the beginning of creation, just as Brahman immediately manifested in Brahman, similarly, the essence of pots, clothes, etc., was established.

हिन्दी

चूडाला ने कहा: सृष्टि के आरंभ में, जैसे ब्रह्म ब्रह्म में तुरंत प्रकट हुआ, उसी प्रकार घड़े, कपड़े आदि का सार स्थापित हुआ।

147

काकतालीयवद्वारिबुद्बुदोत्पत्तिनाशवत् घुणाक्षरवदुच्छूनं तं स्वभावं विदुर्बुधाः || १४७ ||

kākatālīyavadvāribudbudotpattināśavat ghuṇākṣaravaducchūnaṃ taṃ svabhāvaṃ vidurbudhāḥ || 147 ||

English

Just as the reflection of a crow in water and the bubbles that appear and disappear, the wise know that the nature of the world is as transient as the letters written on water.

हिन्दी

जैसे पानी में कौए का प्रतिबिम्ब और बुलबुले उत्पन्न होते हैं और नष्ट हो जाते हैं, वैसे ही बुद्धिमान लोग जानते हैं कि संसार का स्वभाव पानी पर लिखे अक्षरों की तरह अस्थायी है।

148

अस्मिन्स्वभाववशतो जगति प्ररूढे देहा भ्रमन्ति परितो विविधा विकाराः प्रक्षीणवासनतया न भवन्ति केचिद्भूयो भवन्ति च पुनस्त्वितरे घनास्थाः || १४८ ||

asminsvabhāvavaśato jagati prarūḍhe dehā bhramanti parito vividhā vikārāḥ prakṣīṇavāsanatayā na bhavanti kecidbhūyo bhavanti ca punastvitare ghanāsthāḥ || 148 ||

English

In this world, which is established by its own nature, various transformations wander around. Due to the diminishing of desires, some do not exist again, while others, being deeply attached, continue to exist.

हिन्दी

इस संसार में, जो अपने स्वभाव से स्थापित है, विविध परिवर्तन भ्रमण करते हैं। इच्छाओं के क्षीण होने के कारण, कुछ फिर से अस्तित्व में नहीं आते, जबकि दूसरे, जो गहराई से आसक्त हैं, फिर से अस्तित्व में आते हैं।

← Chapter 84Chapter 86 →