Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 8 — 32 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | संसारवनखण्डेऽस्मिंश्चित्पर्वततटे स्थिता | कीदृशी सृष्ट्यविद्याख्या लता विकसिता कदा || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | saṃsāravana khaṇḍe'smiṃścitparvatataṭe sthitā | kīdṛśī sṛṣṭyavidyākhyā latā vikasitā kadā || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: In this forest of worldly existence, on the shore of a certain mountain, what kind of creeper named creation-knowledge blooms and when?

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: इस संसार वन के किसी पर्वत के किनारे पर स्थित, सृष्टि-विद्या नामक लता कैसी है और कब विकसित होती है?

2

बृहत्पर्वतपर्वाढ्या ब्रह्माण्डत्वक्समावृता | देहयष्टिरियं यस्यास्त्रिलोकी लोककासिनी || २ ||

bṛhatparvataparvāḍhyā brahmāṇḍatvaksamāvṛtā | dehayaṣṭiriyam yasyāstrilokī lokakāsinī || 2 ||

English

Covered with the bark of the cosmic egg, this is the pillar of the body of the one who is the destroyer of the three worlds.

हिन्दी

ब्रह्माण्ड की छाल से ढकी हुई, यह उसके शरीर का स्तंभ है जो तीनों लोकों की नाश करने वाली है।

3

सुखं दुःखं भवो भावो ज्ञानमज्ञानमेव च | अत्रैतान्युरुवृत्तानि मूलानि च फलानि च || ३ ||

sukhaṃ duḥkhaṃ bhavo bhāvo jñānamajñānameva ca | atra etānyuruvṛttāni mūlāni ca phalāni ca || 3 ||

English

Here, happiness, sorrow, existence, feeling, knowledge, and ignorance are all greatly prevalent, being both causes and effects.

हिन्दी

यहाँ, सुख, दुःख, अस्तित्व, भाव, ज्ञान और अज्ञान सभी बहुत प्रचलित हैं, जो कारण और परिणाम दोनों हैं।

4

सुखादविद्योदेत्युच्चैस्तदेवान्ते प्रयच्छति | दुःखादविद्योदेत्युच्चैस्तदेवैषा फलत्यलम् || ४ ||

sukhādavidyodetyuccaiḥstadevānte prayacchati | duḥkhādavidyodetyuccaiḥstadevaiṣā phalaty alam || 4 ||

English

From happiness, ignorance arises greatly, and in the end, it gives the same. From sorrow, ignorance arises greatly, and it bears the same fruit sufficiently.

हिन्दी

सुख से अज्ञान बहुत उत्पन्न होता है, और अंत में वही देता है। दुःख से अज्ञान बहुत उत्पन्न होता है, और वही फल पर्याप्त रूप से देता है।

5

भवादविद्योदेत्येषा तमेव फलति स्फुटम् | भावात्सत्तामवाप्नोति तमेव फलति क्षणम् || ५ ||

bhavādavidyodetyeṣā tameva phalati sphuṭam | bhāvātsattāmavāpnoti tameva phalati kṣaṇam || 5 ||

English

From existence, ignorance arises, and it clearly bears the same fruit. From feeling, it attains existence and bears the same fruit momentarily.

हिन्दी

अस्तित्व से अज्ञान उत्पन्न होता है, और वह स्पष्ट रूप से उसी फल को देता है। भाव से वह अस्तित्व प्राप्त करता है और क्षण भर में उसी फल को देता है।

6

अज्ञानाद्वृद्धिमायाति तदेव स्यात्फलं स्फुटम् ज्ञानेनायाति संवित्तिस्तामेवान्ते प्रयच्छति || ६ ||

ajñānād vṛddhimāyāti tadeva syāt phalaṃ sphuṭam jñānenāyāti saṃvittis tām evānte prayacchati || 6 ||

English

From ignorance, one attains growth; that itself becomes the clear fruit. Through knowledge, one attains consciousness and ultimately offers it.

हिन्दी

अज्ञान से वृद्धि होती है, वही स्पष्ट फल बनता है। ज्ञान से संवित्ति प्राप्त होती है और अंत में उसे ही प्रदान करती है।

7

नानाविधोल्लासवती वासना मोदशालिनी घनप्रवालतरला तनुरस्या विजृम्भते || ७ ||

nānāvidhollāsavatī vāsanā modaśālinī ghanapravālataralā tanurasyā vijṛmbhate || 7 ||

English

The body, which is full of various desires and enjoyments, trembles like a dense, tender creeper.

हिन्दी

जो विभिन्न इच्छाओं और आनंदों से भरा है, वह शरीर घने और कोमल लता की तरह काँपता है।

8

दिवसव्यूहकुसुमा यामिनीलोलषट्पदा अजस्रं स्पन्दमानैषा प्रपतद्भूतपल्लवा || ८ ||

divasavyūhakusumā yāminīlolaṣaṭpadā ajasraṃ spandamānaiṣā prapatadbhūtapallavā || 8 ||

English

The day blooms with flowers, the night with buzzing bees; this ever-vibrating creation falls like a tender leaf.

हिन्दी

दिन फूलों से सजा होता है, रात गुंजारते भौंरों से; यह सदा काँपता हुआ सृष्टि एक कोमल पत्ते की तरह गिरता है।

9

आगत्यागत्य पतति विवेककरिणीं क्वचित् विधूयते धूतरजाः प्रसक्तिं पुनरेति च || ९ ||

āgatya āgatya patati vivekakariṇīṃ kvacit vidhūyate dhūtarajāḥ prasaktiṃ punareti ca || 9 ||

English

Coming and going, it falls into the stream of discrimination; sometimes it is cleansed of dust, but it returns to attachment again.

हिन्दी

आते-जाते, यह विवेक की धारा में गिरता है; कभी-कभी यह धूल से साफ हो जाता है, लेकिन फिर से आसक्ति में लौट जाता है।

10

जायमानप्रवालाढ्या संजाताङ्कुरदन्तुरा सर्वर्तुकुसुमोपेता समग्ररसशालिनी || १० ||

jāyamānapravālāḍhyā saṃjātāṅkuradanturā sarvartukusumopetā samagrarasaśālinī || 10 ||

English

Born with abundant tendrils, sprouting with painful buds, adorned with flowers of all seasons, full of complete essence.

हिन्दी

जन्म लेने वाली लताओं से भरी, दुखद अंकुरों से उगने वाली, सभी ऋतुओं के फूलों से सजी, पूर्ण रस से भरी।

11

जन्मपर्वाहिनीरन्ध्रा विनाशच्छिद्रचञ्चुरा | भोगाभोगरसापूर्णा विचारैकघुणक्षता || ११ ||

janmaparvāhinīrandhrā vināśacchidracañcurā | bhogābhogarasāpūrṇā vicāraikaghuṇakṣatā || 11 ||

English

This verse describes a person who is born with imperfections and is prone to destruction, filled with the essence of enjoyment and non-enjoyment, and is afflicted by the single quality of thought.

हिन्दी

यह श्लोक एक ऐसे व्यक्ति का वर्णन करता है जो जन्म से ही दोषों से भरा हुआ है और विनाश के लिए प्रवृत्त है, भोग और अभोग के रस से भरा हुआ है, और एक विचार के गुण से पीड़ित है।

12

विकसन्त्यः प्रतिदिनं चन्द्रार्कावलयोऽभितः | व्योम्नि वातविलोलानि पुष्पाण्यस्याः किल ग्रहाः || १२ ||

vikasantyaḥ pratidinaṃ candrārkāvalayo'bhitaḥ | vyomni vātavilolāni puṣpāṇyasyāḥ kila grahāḥ || 12 ||

English

Every day, the moon and sun circles bloom around her, and in the sky, the planets are like flowers swaying in the wind.

हिन्दी

प्रतिदिन चंद्रमा और सूर्य के चक्र उसके चारों ओर खिलते हैं, और आकाश में, ग्रह हवा में लहराते हुए फूलों की तरह हैं।

13

अस्याः प्रस्फुरिताकाराः कोरकत्वमुपागताः | पूरिताकाशकोशायास्तारका रघुनन्दन || १३ ||

asyāḥ prasphuritākārāḥ korakatvamupāgatāḥ | pūritākāśakośāyāstārakā raghunandana || 13 ||

English

Her stars, having assumed the form of buds, are filled with the sky's sheath, O Raghunandana.

हिन्दी

उसके तारे, कली के रूप धारण करके, आकाश की आवरण से भरे हुए हैं, हे रघुनन्दन।

14

चन्द्रार्कदहनालोका यस्यास्तत्कौसुमं रजः | अनेनेयं हि गौराङ्गी स्त्रीव चेतांसि कर्षति || १४ ||

candrārkadahanālokā yasyāstatkausumaṃ rajaḥ | aneneyaṃ hi gaurāṅgī strīva cetāṃsi karṣati || 14 ||

English

The dust of her saffron, which has the brilliance of the moon, sun, and fire, indeed makes her fair-complexioned, attracting minds like a woman.

हिन्दी

उसके केसर की धूल, जिसमें चंद्रमा, सूर्य और अग्नि की चमक है, उसे गोरी बनाती है, और एक स्त्री की तरह मनों को आकर्षित करती है।

15

मनोमातङ्गविधुता संकल्पकलकोकिला | इन्द्रियव्यालसंबाधा तृष्णात्वगुपरञ्जिता || १५ ||

manomātaṅgavidhutā saṃkalpakalakokilā | indriyavyālasaṃbādhā tṛṣṇātvaguparañjitā || 15 ||

English

She is agitated by the mind's elephant-like turbulence, a cuckoo of resolutions, entangled in the serpents of the senses, and adorned with the skin of desire.

हिन्दी

वह मन के हाथी की तरह उथल-पुथल से व्याकुल है, संकल्प की कोयल है, इंद्रियों के सर्पों में उलझी हुई है, और इच्छा की त्वचा से सजी हुई है।

16

नीलाकाशतमालाङ्गसंश्रयेणोन्नतिं गता | रोदसीजानुसुस्तम्भा भुवनोद्यानभूषिता || १६ ||

nīlākāśatamālāṅgasanśrayeṇonnatiṃ gatā | rodasījānusustambhā bhuvanodyānabhūṣitā || 16 ||

English

The one who has attained elevation by taking refuge in the blue sky and the Tamala tree, who is supported by the earth and the sky, and who is adorned with the gardens of the world.

हिन्दी

जो नीले आकाश और तमाल वृक्ष की शरण लेकर उन्नति प्राप्त कर चुका है, जो पृथ्वी और आकाश के सहारे से स्थित है, और जो विश्व के उद्यानों से सुशोभित है।

17

अधोब्रह्माण्डखण्डेषु स्वालवालेन जालिता | विधृताशेषजलधिजलक्षीरादिसेचना || १७ ||

adhobrahmāṇḍakhaṇḍeṣu svālavālena jālitā | vidhṛtāśeṣajaladhijalakṣīrādisecanā || 17 ||

English

In the lower parts of the Brahmanda, intertwined with the network of roots, holding all the waters of the oceans, milk, and other liquids.

हिन्दी

ब्रह्मांड के निचले भागों में, जड़ों के जाल से जुड़ा हुआ, सभी समुद्रों के जल, दूध, और अन्य द्रवों को धारण करता हुआ।

18

त्रयीविलोलभ्रमरा रमणीपुष्पपुञ्जिका | चित्स्पन्दवातचलिता क्रियाविपुलपुत्तिका || १८ ||

trayīvilolabhramarā ramaṇīpuṣpapuñjikā | cittaspandavātacalitā kriyāvipulaputtikā || 18 ||

English

The bee that is playful in the three Vedas, a cluster of flowers of delight, moved by the wind of consciousness, a bud of abundant actions.

हिन्दी

तीनों वेदों में खेलने वाली भ्रमर, आनंद के फूलों का गुच्छा, चेतना की हवा से हिलता हुआ, विपुल क्रियाओं का कली।

19

कुकर्माजगरव्याप्ता स्वर्गश्रीपुष्पमण्डपा | जीवजीवननीरन्ध्रा नानामोदमदप्रदा || १९ ||

kukarmājagaravyāptā svargasrīpuṣpamaṇḍapā | jīvajīvananīrandhrā nānāmodamadapradā || 19 ||

English

Covered with the serpent of bad deeds, a canopy of heavenly flowers, a cave of the nectar of life, giving various joys and intoxications.

हिन्दी

बुरे कर्मों के सर्प से ढका हुआ, स्वर्गीय फूलों का मंडप, जीवन के अमृत की गुफा, विभिन्न आनंद और मादकता देने वाला।

20

नानोपशमवैचित्र्यनानाकुसुमभासिनी | नानाफलावलीव्याप्ता नानावर्षविकासिनी || २० ||

nānopaśamavaicitryanānākusumabhāsinī | nānāphalāvalīvyāptā nānāvarṣavikāsinī || 20 ||

English

Radiating various tranquilities and diversities, shining with various flowers, filled with various fruits, blooming in various seasons.

हिन्दी

विभिन्न शांतियों और वैविध्यों को प्रसारित करता हुआ, विभिन्न फूलों से चमकता हुआ, विभिन्न फलों से भरा हुआ, विभिन्न ऋतुओं में खिलता हुआ।

21

नानालवालवलया नानाविहगधारिणी | नानापरागपरुषा नानाभूधरजालिका || २१ ||

nānālavālavalayā nānāvihagadhāriṇī | nānāparāgaparuṣā nānābhūdharajālikā || 21 ||

English

She is adorned with various vines, is the abode of diverse birds, has various colors, and is a network of various mountains.

हिन्दी

वह विभिन्न लताओं से सुशोभित है, विभिन्न पक्षियों का आश्रय है, विभिन्न रंगों वाली है, और विभिन्न पर्वतों का जाल है।

22

नानाकलाकुड्मलिनी नानावनगणोत्थिता | नानागिरितटारूढा नानादलनिरन्तरा || २२ ||

nānākalākuḍmalinī nānāvanagaṇotthitā | nānāgiritaṭārūḍhā nānādalanirantarā || 22 ||

English

She is adorned with various arts and buds, arises from diverse forests, is situated on various mountain slopes, and is continuously blooming with various petals.

हिन्दी

वह विभिन्न कलाओं और कलियों से सुशोभित है, विभिन्न वनों से उत्पन्न है, विभिन्न पर्वत ढलानों पर स्थित है, और विभिन्न दलों से निरंतर खिली हुई है।

23

जाता च जायमाना च म्रियमाणा तथा मृता | अर्धच्छिन्ना तथाऽच्छिन्ना नित्यमच्छेदिनी तथा || २३ ||

jātā ca jāyamānā ca mriyamāṇā tathā mṛtā | ardhacchinnā tathā'cchinnā nityamacchedinī tathā || 23 ||

English

She is born, being born, dying, and dead. She is half-cut, uncut, and eternally indivisible.

हिन्दी

वह जन्मी है, जन्म ले रही है, मर रही है, और मर चुकी है। वह आधी कटी हुई है, अकटी है, और नित्य अविभाज्य है।

24

अतीता वर्तमाना च सत्येवासत्यवत्सदा | नित्यमत्यन्ततरुणी नित्यं शोषमुपेयुषी || २४ ||

atītā vartamānā ca satyevāsatyavatsadā | nityamatyantataruṇī nityaṃ śoṣamupeyuṣī || 24 ||

English

She is past, present, and always true yet untrue. She is eternally youthful and eternally withering.

हिन्दी

वह अतीत है, वर्तमान है, और हमेशा सत्य है लेकिन असत्य भी है। वह नित्य युवा है और नित्य सूख रही है।

25

महाविषलतैषा हि संसारविषमूर्च्छनाम् | ददाति रभसाश्लिष्टा परामृष्टा विनश्यति || २५ ||

mahāviṣalataiṣā hi saṃsāraviṣamūrchchanām | dadāti rabhasāśliṣṭā parāmṛṣṭā vinaśyati || 25 ||

English

This great poisonous creeper, indeed, gives the intoxication of worldly poison. Embraced with force, it is fully enjoyed and then perishes.

हिन्दी

यह महान विषैली लता, वास्तव में, संसार के विष की मादकता देती है। बलपूर्वक आलिंगन किया जाता है, इसे पूरी तरह से भोगा जाता है और फिर नष्ट हो जाता है।

26

स्फीतेऽन्तर्गलिता तस्य अज्ञेऽन्तः संस्थितान्विता | इतो जलमितः शैला इतो नागाः सुरा इतः || २६ ||

sphīte'ntargalitā tasya ajñe'ntaḥ saṃsthitānvitā | ito jalamitaḥ śailā ito nāgāḥ surā itaḥ || 26 ||

English

Within the expanded universe, there are various elements such as water, mountains, serpents, and gods. All these are situated within the ignorant self.

हिन्दी

विस्तृत ब्रह्मांड के अंदर, जल, पर्वत, नाग और देवता सभी अज्ञानी आत्मा में स्थित हैं।

27

इतः पृथ्वीत्वमायाता तथेतो द्युतया स्थिता | इतश्चन्द्रार्कतां प्राप्ता तथेतस्तारकाकृतिः || २७ ||

itaḥ pṛthvītvamāyātā tatheto dyutayā sthitā | itaścandrārkatāṃ prāptā tathetastārakākṛtiḥ || 27 ||

English

From here, the earthly form has come, and from here, the luminous form is situated. From here, the form of the moon and sun is attained, and from here, the form of the stars is created.

हिन्दी

इससे पृथ्वी का रूप आया है, और इससे चमकीला रूप स्थित है। इससे चंद्रमा और सूर्य का रूप प्राप्त हुआ है, और इससे तारों का रूप बना है।

28

इतस्तम इतस्तेज इतः खमित उर्वरा | इतः शास्त्रमितो वेदा इतो द्वयविवर्जिता || २८ ||

itastama itasteja itaḥ khamita urvarā | itaḥ śāstramito vedā ito dvayavivarjitā || 28 ||

English

From here, darkness; from here, light; from here, space and earth. From here, the scriptures; from here, the Vedas; from here, the non-dual reality.

हिन्दी

इससे अंधकार; इससे प्रकाश; इससे आकाश और पृथ्वी। इससे शास्त्र; इससे वेद; इससे अद्वैत वास्तविकता।

29

क्वचित्खगतयोड्डीना क्वचिद्देवतयोत्थिता | क्वचित्स्थाणुतया रूढा क्वचित्पवनतां गता || २९ ||

kvacitkhagatayoḍḍīnā kvaciddevatayotthitā | kvacitsthāṇutayā rūḍhā kvacitpavanatāṃ gatā || 29 ||

English

Sometimes it appears as a bird, sometimes as a deity, sometimes as a tree, and sometimes as wind.

हिन्दी

कभी यह पक्षी के रूप में दिखाई देता है, कभी देवता के रूप में, कभी पेड़ के रूप में, और कभी हवा के रूप में।

30

क्वचिन्नरकसंलीना क्वचित्स्वर्गविलासिनी | क्वचित्सुरपदं प्राप्ता क्वचित्कृमितया स्थिता || ३० ||

kvacinnarakasaṃlīnā kvacitsvargavilāsinī | kvacitsurapadaṃ prāptā kvacitkṛmitayā sthitā || 30 ||

English

Sometimes it is absorbed in hell, sometimes it enjoys heaven, sometimes it attains the status of a god, and sometimes it exists as a worm.

हिन्दी

कभी यह नरक में विलीन हो जाता है, कभी स्वर्ग में विहार करता है, कभी देवता का पद प्राप्त करता है, और कभी कीड़े के रूप में रहता है।

31

क्वचिद्विष्णुः क्वचिद्ब्रह्मा क्वचिद्रुद्रः क्वचिद्रविः | क्वचिदग्निः क्वचिद्वायुः क्वचिच्चन्द्रः क्वचिद्यमः || ३१ ||

kvacidviṣṇuḥ kvacidbrahmā kvacidrudraḥ kvacidraviḥ | kvacidagniḥ kvacidvāyuḥ kvaciccandraḥ kvacidyamaḥ || 31 ||

English

Sometimes Vishnu, sometimes Brahma, sometimes Rudra, sometimes the Sun | Sometimes Agni, sometimes Vayu, sometimes the Moon, sometimes Yama

हिन्दी

कभी विष्णु, कभी ब्रह्मा, कभी रुद्र, कभी सूर्य | कभी अग्नि, कभी वायु, कभी चन्द्रमा, कभी यम

32

यत्किंचनाङ्ग भुवनेषु महामहिम्नाव्याप्तं जरत्तृणलवत्वमुपागतं वा | दृश्यं स्फुरन्ननु हराद्यपि तामविद्यां विद्धि क्षयाय तदतीततयात्मलाभः || ३२ ||

yatkiñcanāṅga bhuvaneṣu mahāmahimnāvyāptaṃ jarattṛṇalavatvamupāgataṃ vā | dṛśyaṃ sphurannanu harādyapi tāmavidyāṃ viddhi kṣayāya tadatītatayātmalābhḥ || 32 ||

English

Whatever exists in the worlds, pervaded by the great glory, even if it has become like an old blade of grass | Know that visible, shining, even Hara and others, that ignorance, for the destruction, that transcendent, the attainment of the self

हिन्दी

जो कुछ भी लोकों में है, महान महिमा से व्याप्त, चाहे वह एक पुरानी घास की पत्ती की तरह हो गया हो | जानो कि दृश्य, चमकता, चाहे हर या अन्य, वह अज्ञान, विनाश के लिए, वह पारगामी, आत्मा की प्राप्ति

← Chapter 7Chapter 9 →