Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 79 — 31 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | दिनानुदिनमित्येषा स्वात्मारामतया तया | नित्यमन्तर्मुखतया बभूव प्रकृतिस्थिता || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | dinānudinamityeṣā svātmārāmatayā tayā | nityamantarmukhatayā babhūva prakṛtisthitā || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Day by day, she became established in her natural state through constant inner reflection and self-contentment.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: दिन प्रतिदिन, वह अपने स्वाभाविक अवस्था में स्थिर हो गई आत्म-संतुष्टि और निरंतर आंतरिक प्रतिबिंब के द्वारा।

2

नीरागा निरुपासङ्गा निर्द्वन्द्वा निःसमीहिता | न जहाति न चादत्ते प्रकृताचारचारिणी || २ ||

nīrāgā nirupāsaṅgā nirdvandvā niḥsamīhitā | na jahāti na cādatte prakṛtācāracāriṇī || 2 ||

English

Free from desire, attachment, duality, and selfish motives, she neither rejects nor accepts, following the natural course of action.

हिन्दी

इच्छा, आसक्ति, द्वंद्व और स्वार्थी उद्देश्यों से मुक्त, वह न तो अस्वीकार करती है न ही स्वीकार करती है, प्राकृतिक कर्म का अनुसरण करते हुए।

3

परितीर्णभवाम्भोधिः शान्तसंदेहजालिका | परमात्ममहालाभपरिपूर्णान्तरात्मना || ३ ||

paritīrṇabhavāmbhodhiḥ śāntasaṃdehajālikā | paramātmamahālābhaparipūrṇāntarātmanā || 3 ||

English

Having crossed the ocean of worldly existence, she is free from doubts, fully realized in the supreme self, and her inner being is complete.

हिन्दी

संसार के सागर को पार करने के बाद, वह संदेहों से मुक्त है, परमात्मा में पूर्णतः स्थापित है, और उसका अंतर्मन पूर्ण है।

4

विश्रान्ता सुचिरं श्रान्ता घनलब्धपदान्तरे | सर्वोपमातीततया जगामाव्यपदेश्यताम् || ४ ||

viśrāntā suciram śrāntā ghanalabdhapadāntare | sarvopamātītatayā jagāmāvyapadeśyatām || 4 ||

English

Having rested for a long time, exhausted from the intense effort to attain the supreme state, she transcended all comparisons and became indescribable.

हिन्दी

लंबे समय तक विश्राम करने के बाद, परम अवस्था प्राप्त करने के प्रयास से थकी हुई, वह सभी उपमाओं को पार कर गई और अवर्णनीय हो गई।

5

इति सा भामिनी तस्य चूडाला वरवर्णिनी | स्वल्पेनैव हि कालेन ययौ विदितवेद्यताम् || ५ ||

iti sā bhāminī tasya cūḍālā varavarṇinī | svalpenaiva hi kālena yayau viditavedyatām || 5 ||

English

Thus, that beautiful Chudala, the wife of Shikhidvaja, attained the state of knowing the knowable in a very short time.

हिन्दी

इस प्रकार, वह सुंदर चूडाला, शिखिद्वज की पत्नी, बहुत कम समय में ज्ञेय को जानने की अवस्था प्राप्त कर गई।

6

यथायमागतः कश्चिज्जागतः स्पन्दविभ्रमः| तथा विलीयते सर्वं तत्त्वज्ञानवति स्वयम् || ६ ||

yathāyamāgataḥ kaścijjāgataḥ spandavibhramaḥ| tathā vilīyate sarvaṃ tattvajñānavati svayam || 6 ||

English

Just as this worldly agitation arises, so it dissolves by itself in the knowledge of reality.

हिन्दी

जैसे यह संसारिक चंचलता उत्पन्न होती है, वैसे ही यह तत्त्वज्ञान में अपने आप विलीन हो जाती है।

7

अदृष्टसकले शान्ते पदे विश्रान्तिमेत्य सा| रराज शरदच्छाभ्रमालेव गतसंभ्रमा || ७ ||

adṛṣṭasakale śānte pade viśrāntimetya sā| rarāja śaradacchābhraṃmāleva gatasaṃbhramā || 7 ||

English

Having attained rest in the peaceful state of the unseen, she shone like a cloudless autumn sky.

हिन्दी

अदृष्ट सकल शान्त पद में विश्राम प्राप्त करने के बाद, वह शरद के बादलरहित आकाश की तरह चमक उठी।

8

अनाकुला समालोकमसंबन्धात्मनात्मनि| जरद्गवीव शैलाग्रं सतृणं प्राप्य संस्थिता || ८ ||

anākulā samālokamasaṃbandhātmanātmani| jaradgavīva śailāgraṃ satṛṇaṃ prāpya saṃsthitā || 8 ||

English

Unperturbed, she gazed at her own self, which is free from attachments, like an old cow that has found a grassy mountain peak.

हिन्दी

अनाकुला अपने आप को देखते हुए, जो आसक्तियों से मुक्त है, वह एक पुरानी गाय की तरह घास से भरे पहाड़ के शिखर पर स्थित है।

9

स्वविवेकघनाभ्यासवशादात्मोदयेन सा| शुशुभे शोभना पुष्पलतेवाभिनवोद्गता || ९ ||

svavivekaghanābhyāsavaśādātmodayena sā| śuśubhe śobhanā puṣpalatevābhinavodgatā || 9 ||

English

Through the practice of deep self-discernment, she blossomed beautifully, like a freshly bloomed flower.

हिन्दी

गहरी आत्म-विवेक के अभ्यास से, वह एक ताज़ा खिले फूल की तरह सुंदर रूप से खिल उठी।

10

अथ तामनवद्याङ्गीं कदाचित्स शिखिध्वजः| अपूर्वशोभामालोक्य स्मयमान उवाच ह || १० ||

atha tāmanavadyāṅgīṃ kadācitsa śikhidhvajaḥ| apūrvaśobhāmālokya smayamāna uvāca ha || 10 ||

English

Then, seeing her unblemished beauty, Shikhidhvaja, sometimes smiling, spoke to her.

हिन्दी

तब, उसकी निर्दोष सुंदरता देखकर, शिखिध्वज कभी-कभी मुस्कुराते हुए उससे बोले।

11

भूयो यौवनयुक्तेव मण्डितेव पुनःपुनः | अधिकं राजसे तन्वि जगद्राजवती यथा || ११ ||

bhūyo yauvanayukteva maṇḍiteva punaḥpunaḥ | adhikaṃ rājase tanvi jagadrājavatī yathā || 11 ||

English

You, O slender one, shine more and more, adorned as if with youth again and again, like the queen of the world.

हिन्दी

हे कोमलांगी, तुम बार-बार युवावस्था से सज्जित होकर, विश्व की रानी की तरह, और अधिक चमकती हो।

12

प्रपीतामृतसारेव लब्धा लभ्यपदेव च | आनन्दापूरपूर्णेव राजसे नितरां प्रिये || १२ ||

prapītāmṛtasāreva labdhā labhyapadeva ca | ānandāpūrapūrṇeva rājase nitarāṃ priye || 12 ||

English

O beloved, you shine intensely, as if you have attained the essence of nectar, the attainable state, and are full of the bliss of joy.

हिन्दी

हे प्रिये, तुम ऐसे चमकती हो मानो तुमने अमृत का सार प्राप्त कर लिया हो, प्राप्य अवस्था को पा लिया हो, और आनंद से भरपूर हो।

13

उपशान्तं च कान्तं च दधाना सुन्दरं वपुः | अभिभूयेन्दुमायासि श्रियं कामपि कामिनि || १३ ||

upaśāntaṃ ca kāntaṃ ca dadhānā sundaraṃ vapuḥ | abhibhūyendumāyāsi śriyaṃ kāmapi kāmini || 13 ||

English

O beloved, possessing a beautiful body that is calm and lovely, you surpass even the moon in beauty, O desirable one.

हिन्दी

हे प्रिये, शांत और सुंदर शरीर धारण करने वाली, तुम चाँद की सुंदरता को भी पार कर जाती हो, हे कामुक।

14

अभोगकृपणं शान्तमूर्जितं समतां गतम् | गम्भीरं च प्रशान्तं च चेतः पश्यामि ते प्रिये || १४ ||

abhogakṛpaṇaṃ śāntamūrjitaṃ samatāṃ gatam | gambhīraṃ ca praśāntaṃ ca cetaḥ paśyāmi te priye || 14 ||

English

O beloved, I see your mind as profound, calm, energetic, equanimous, and free from the miserliness of enjoyment.

हिन्दी

हे प्रिये, मैं तुम्हारे मन को गहरा, शांत, ऊर्जावान, समतापूर्ण और भोग की कृपणता से मुक्त देखता हूँ।

15

तृणीकृत्य त्रिभुवनं पीताखिलजगद्रसम् | अनन्तोड्डामरं सौम्यं मनः पश्यामि ते प्रिये || १५ ||

tṛṇīkṛtya tribhuvanaṃ pītākhilajagadraram | anantoḍḍāmaraṃ saumyaṃ manaḥ paśyāmi te priye || 15 ||

English

O beloved, I see your mind as gentle, boundless, and joyful, having made the three worlds insignificant and having drunk the essence of the entire universe.

हिन्दी

हे प्रिये, मैं तुम्हारे मन को कोमल, अनंत और आनंदमय देखता हूँ, जिसने तीनों लोकों को तुच्छ बना दिया है और सम्पूर्ण विश्व का रस पी लिया है।

16

न केनचिन्महाभागे विभवानन्दवस्तुना । चेतस्तव तुलामेति मरुक्षीराब्धिसुन्दरम् || १६ ||

na kenacinmahābhāge vibhavānandavastunā | cetastava tulāmeti marukṣīrābdhisundaram || 16 ||

English

O fortunate one, your mind does not attain balance with any prosperous and joyful object. It is as beautiful as the ocean of desert milk.

हिन्दी

हे महाभागे, तुम्हारा मन किसी भी समृद्धि और आनंद वस्तु से तुला नहीं पाता। यह मरुस्थल के दूध के समुद्र की तरह सुंदर है।

17

तैरेव बालकदलीमृणालाङ्कुरकोमलैः । अङ्गैः स्थितिमनुप्राप्तैर्वृद्धिं यातेव लक्ष्यसे || १७ ||

taireva bālakadalīmṛṇālāṅkurakomalaiḥ | aṅgaiḥ sthitimanuprāptairvṛddhiṃ yāteva lakṣyase || 17 ||

English

With those very tender parts like the sprouts of a young banana plant, you appear to have grown, having attained stability.

हिन्दी

उन्हीं कोमल अंगों से, जो एक छोटे केले के पेड़ के अंकुरों की तरह हैं, आप स्थिरता प्राप्त करके बढ़े हुए दिखाई देते हैं।

18

तथा तेनैव तेनैव संनिवेशेन संस्थिता । अन्यतामुपयातासि लतेव ऋतुपर्यये || १८ ||

tathā tenaiva tenaiva saṃniveśena saṃsthitā | anyatāmupayātāsi lateva ṛtuparyaye || 18 ||

English

Thus, being situated in that very same position, you have reached another state, like a creeper in the change of seasons.

हिन्दी

इस प्रकार, उसी स्थिति में स्थित होकर, आप एक अन्य अवस्था में पहुंच गए हैं, जैसे एक लता ऋतु परिवर्तन में।

19

किं त्वया पीतममृतं प्राप्तं साम्राज्यमेव वा । अमृत्युमेव संप्राप्ता प्रयोगायोगयुक्तितः || १९ ||

kiṃ tvayā pītamamṛtaṃ prāptaṃ sāmrājyameva vā | amṛtyumeva saṃprāptā prayogāyogayuktitaḥ || 19 ||

English

What have you drunk, the nectar or attained sovereignty? You have attained immortality through the means of application and non-application.

हिन्दी

आपने क्या पी है, अमृत या साम्राज्य प्राप्त किया है? आपने प्रयोग और अयोग के साधन से अमरत्व प्राप्त किया है।

20

राज्याच्चिन्तामणेर्वापि त्रैलोक्याद्वा त्वयाधिकम् । अप्राप्तं किमनुप्राप्तं नीलोत्पलविलोचने || २० ||

rājyāccintāmaṇervāpi trailokyādvā tvayādhikam | aprāptaṃ kimanuprāptaṃ nīlotpalavilocane || 20 ||

English

What have you not attained, O blue-lotus-eyed one, that is greater than the kingdom or the wish-fulfilling gem, or even the three worlds?

हिन्दी

हे नील कमल नयन वाले, आपने कौन सी चीज नहीं प्राप्त की है जो राज्य या चिंतामणि या तीनों लोकों से अधिक है?

21

चूडालोवाच | नाकिंचित्किंचिदाकारमिदं त्यक्त्वाहमागता | नकिंचित्किंचिदाकारं तेनास्मि श्रीमती स्थिता || २१ ||

cūḍālovāca | nākiñcitkiñcidākāramidaṃ tyaktvāhamāgatā | nakiñcitkiñcidākāraṃ tenāsmi śrīmatī sthitā || 21 ||

English

Chudala said: I have come here leaving behind all forms of duality. By being free from all forms, I am established in prosperity.

हिन्दी

चूडाला ने कहा: मैं सभी द्वैत रूपों को छोड़कर यहाँ आई हूँ। सभी रूपों से मुक्त होकर मैं समृद्धि में स्थित हूँ।

22

इदं सर्वं परित्यज्य सर्वमन्यन्मयाश्रितम् | यत्तत्सत्यमसत्यं च तेनास्मि श्रीमती स्थिता || २२ ||

idaṃ sarvaṃ parityajya sarvamanyanmayāśritam | yattatsatyamasatyaṃ ca tenāsmi śrīmatī sthitā || 22 ||

English

Leaving all this behind, I have taken refuge in the truth and untruth. By that, I am established in prosperity.

हिन्दी

इस सब को छोड़कर, मैंने सत्य और असत्य में शरण ली है। इससे मैं समृद्धि में स्थित हूँ।

23

यत्किंचिद्यन्न किंचिच्च तज्जानामि यथास्थितम् | यथोदयं यथानाशं तेनास्मि श्रीमती स्थिता || २३ ||

yatkiñcidyanna kiñcicca tajjānāmi yathāsthitam | yathodayam yathānāśaṃ tenāsmi śrīmatī sthitā || 23 ||

English

I know everything that is and is not, as it is. I know the rise and fall of all things. By that, I am established in prosperity.

हिन्दी

मैं जो है और जो नहीं है, उसे उसके अनुसार जानती हूँ। मैं सब कुछ के उदय और अस्त को जानती हूँ। इससे मैं समृद्धि में स्थित हूँ।

24

भोगैरभुक्तैस्तुष्यामि भुक्तैरिव सुदूरगैः | न हृष्यामि न कुप्यामि तेनास्मि श्रीमती स्थिता || २४ ||

bhogairabhuktaistuṣyāmi bhuktairiva sudūragaiḥ | na hṛṣyāmi na kupyāmi tenāsmi śrīmatī sthitā || 24 ||

English

I am satisfied with unenjoyed pleasures and treat enjoyed pleasures as distant. I neither rejoice nor get angry. By that, I am established in prosperity.

हिन्दी

मैं अनुभव किए गए सुखों से संतुष्ट हूँ और अनुभव किए गए सुखों को दूर मानती हूँ। मैं न खुश होती हूँ न गुस्सा होती हूँ। इससे मैं समृद्धि में स्थित हूँ।

25

एकैवाकाशसंकाशे केवले हृदये रमे | न रमे राजलीलासु तेनास्मि श्रीमती स्थिता || २५ ||

ekaivākāśasaṃkāśe kevale hṛdaye rame | na rame rājalīlāsu tenāsmi śrīmatī sthitā || 25 ||

English

I delight in the pure, sky-like heart. I do not delight in royal pleasures. By that, I am established in prosperity.

हिन्दी

मैं शुद्ध, आकाश जैसे हृदय में आनंद लेती हूँ। मैं राजसी सुखों में आनंद नहीं लेती। इससे मैं समृद्धि में स्थित हूँ।

26

आत्मन्येव हि तिष्ठामि ह्यासनोद्यानसद्मसु | न भोगेषु न लज्जासु तेनाहं श्रीमती स्थिता || २६ ||

ātmanyeva hi tiṣṭhāmi hyāsanodyānasadmasu | na bhogeṣu na lajjāsu tenāhaṃ śrīmatī sthitā || 26 ||

English

I reside in the self, not in seats, gardens, or homes. I am not in pleasures or in shame. Therefore, I am established in prosperity.

हिन्दी

मैं आत्मा में ही रहती हूँ, आसनों, उद्यानों या घरों में नहीं। मैं भोगों में नहीं हूँ, लज्जा में भी नहीं। इसलिए मैं समृद्धि में स्थित हूँ।

27

जगतां प्रभुरेवास्मि नकिंचिन्मात्ररूपिणी | इत्यात्मन्येव तुष्यामि तेनाहं श्रीमती स्थिता || २७ ||

jagatāṃ prabhurevāsmi nakiṃcinmātrarūpiṇī | ityātmanyeva tuṣyāmi tenāhaṃ śrīmatī sthitā || 27 ||

English

I am the lord of the worlds, not just a mere form. I am content in the self. Therefore, I am established in prosperity.

हिन्दी

मैं जगतों की स्वामिनी हूँ, केवल एक रूप नहीं। मैं आत्मा में ही संतुष्ट हूँ। इसलिए मैं समृद्धि में स्थित हूँ।

28

इदं चाहमिदं नाहं सत्या चाहं न चाप्यहम्सर्वमस्मि न किंचिच्च तेनाहं श्रीमती स्थिता || २८ ||

idaṃ cāhamidaṃ nāhaṃ satyā cāhaṃ na cāpyahamsarvamasmi na kiṃcicca tenāhaṃ śrīmatī sthitā || 28 ||

English

This I am, this I am not; truly I am, and not even I am. I am everything, and yet I am nothing. Therefore, I am established in prosperity.

हिन्दी

यह मैं हूँ, यह मैं नहीं हूँ; सच में मैं हूँ, और मैं भी नहीं हूँ। मैं सब कुछ हूँ, और फिर भी मैं कुछ नहीं हूँ। इसलिए, मैं समृद्धि में स्थित हूँ।

29

न सुखं प्रार्थये नार्थं नानर्थं नेतरां स्थितिम् | यथाप्राप्तेन हृष्यामि तेनाहं श्रीमती स्थिता || २९ ||

na sukhaṃ prārthaye nārthaṃ nānarthaṃ netarāṃ sthitim | yathāprāptena hṛṣyāmi tenāhaṃ śrīmatī sthitā || 29 ||

English

I do not desire happiness, wealth, misfortune, or any other state. I am content with what I have. Therefore, I am established in prosperity.

हिन्दी

मैं सुख, धन, दुर्भाग्य, या किसी अन्य स्थिति की इच्छा नहीं करती। मैं जो मिलता है उसी में संतुष्ट हूँ। इसलिए मैं समृद्धि में स्थित हूँ।

30

तनुविद्वेषराजाभिः प्रज्ञाभिः शास्त्रदृष्टिभिः | रमे सह वयस्याभिस्तेनाहं श्रीमती स्थिता || ३० ||

tanuvidveṣarājābhiḥ prajñābhiḥ śāstradṛṣṭibhiḥ | rame saha vayasyābhistenāhaṃ śrīmatī sthitā || 30 ||

English

I enjoy with friends who are wise, knowledgeable, and have a scriptural perspective. Therefore, I am established in prosperity.

हिन्दी

मैं ऐसे मित्रों के साथ आनंद लेती हूँ जो बुद्धिमान, ज्ञानी और शास्त्रीय दृष्टिकोण रखते हैं। इसलिए मैं समृद्धि में स्थित हूँ।

31

पश्यामि यन्नयनरश्मिभिरिन्द्रियैर्वा चित्तेन चेह हि तदङ्ग नकिंचिदेव | पश्यामि तद्विरहितं तु नकिंचिदन्तः पश्यामि सम्यगिति नाथ चिरोदयास्मि || ३१ ||

paśyāmi yannayanaraśmibhirindriyairvā cittena ceha hi tadaṅga nakiṃcideva | paśyāmi tadvirahitaṃ tu nakiṃcidantaḥ paśyāmi samyagiti nātha cirōdayāsmi || 31 ||

English

I see that which is perceived by the rays of the eyes, the senses, or the mind, but I see nothing within without that | I see that which is devoid of that, but I see nothing within | I see correctly, O Lord, I am of eternal rise

हिन्दी

मैं उसे देखता हूँ जो नेत्रों की किरणों, इन्द्रियों या मन से देखा जाता है, लेकिन उसके बिना भीतर कुछ नहीं देखता | मैं उसके बिना भी कुछ नहीं देखता, लेकिन भीतर कुछ नहीं देखता | मैं सही ढंग से देखता हूँ, हे नाथ, मैं अनन्त उदय हूँ

← Chapter 78Chapter 80 →