Yoga Vasishtha › Book 6 · Nirvāṇa I › Chapter 74
Nirvāṇa I, Chapter 74निर्वाण प्रकरण · सर्ग ७४
Book 6 of the Yoga Vasishtha, chapter 74 — 35 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.
योग वासिष्ठ, निर्वाण प्रकरण, अध्याय 74 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।
Part of इस कथा का हिस्सा: The Story of Bhagiratha · chapters 74–76 अध्याय 74–76
The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar. हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are made ये कैसे बने
Verse by verse श्लोक-दर-श्लोक Side by side साथ-साथ Sanskrit only केवल संस्कृत
Show दिखाएँ
IAST English हिन्दी Mitra 1891
हिन्दी पहले English पहले
A− A+
Focus एकांत
1 6.74.1 श्रीराम उवाच । यथा चित्तचमत्कृत्या राज्ञो गङ्गावतारणम् । भगीरथस्य संपन्नं तन्मे कथय भो प्रभो ॥ १ ॥
śrīrāma uvāca | yathā cittacamatkṛtyā rājño gaṅgāvatāraṇam | bhagīrathasya saṃpannaṃ tanme kathaya bho prabho || 1 ||
Shri Rama said: Please tell me, O Lord, how the descent of the Ganga was accomplished by King Bhagiratha through the wonder of his mind.
श्री राम ने कहा: हे प्रभो, कृपया मुझे बताएं कि राजा भगीरथ के मन के चमत्कार से गंगा का अवतरण कैसे हुआ।
2 6.74.2 श्रीवसिष्ठ उवाच । आसीद्भगीरथो नाम राजा परमधार्मिकः । भुवः समुद्रयुक्ताया मण्डलीतिलकोपमः ॥ २ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca | āsīdbhagīratho nāma rājā paramadhārmikaḥ | bhuvaḥ samudrayuktāyā maṇḍalītilakopamaḥ || 2 ||
Shri Vasishtha said: There was a king named Bhagiratha, who was supremely righteous. He was like the jewel of the earth, which is surrounded by the ocean.
श्री वसिष्ठ ने कहा: एक राजा था जिसका नाम भगीरथ था, जो परम धार्मिक था। वह समुद्र से घिरी पृथ्वी का रत्न के समान था।
3 6.74.3 संकल्पानन्तरं प्राप्ता यथाभिमतमर्थिनः । चन्द्रप्रसन्नवदनादस्माच्चिन्तामणेरिव ॥ ३ ॥
saṃkalpānantaraṃ prāptā yathābhimatamarthinaḥ | candraprasannavadanādasmāccintāmaṇeriva || 3 ||
Whatever the seekers desired, they obtained after their resolve, as if from the wish-fulfilling gem with a face as bright as the moon.
जो भी साधकों ने चाहा, वह उनके संकल्प के बाद प्राप्त हुआ, मानो चंद्रमा के समान प्रसन्न मुख वाले चिंतामणि से प्राप्त हुआ हो।
4 6.74.4 साधूनां यो व्यवस्थार्थं धनान्यविरतं ददौ । तृणमात्रमुपादत्ते क्वचिच्चिन्तामणिर्यथा ॥ ४ ॥
sādhūnāṃ yo vyavasthārthaṃ dhanānyavirataṃ dadau | tṛṇamātramupādatte kvaciccintāmaṇiryathā || 4 ||
He who, for the sake of the welfare of the virtuous, gave wealth unceasingly, took even a blade of grass as if it were the wish-fulfilling gem.
जो साधुओं के कल्याण के लिए धन निरंतर देता था, वह एक तिनके को भी चिंतामणि के समान ग्रहण करता था।
5 6.74.5 वज्रसारमिव प्रोतमुज्वलन्नेमि योऽभिनत् । अधो मणिरयोयन्त्रं सर्वदुर्जनचेष्टितम् ॥ ५ ॥
vajrasāramiva protamujjvalannemi yo'bhinat | adho maṇirayoyantraṃ sarvadurjanaceṣṭitam || 5 ||
He who, with a radiant wheel, struck down the machine of evil, as if it were made of diamond essence.
जो चमकीले पहिये से बुराई की मशीन को मारा, मानो वह हीरे की बनी हो।
6 6.74.6 अधूमवह्निदेहश्रीः श्रान्तोऽपि दैन्यमप्यलम् । तमोऽहरन्नृणां नैशं द्युमणिर्वेश्मनामिव ॥ ६ ॥
adhūmavahnidehaśrīḥ śrānto'pi dainyamapyalam | tamoharannṛṇāṃ naiśaṃ dyumaṇirveśmanāmiva || 6 ||
Even though exhausted and humble, his body shines like a smokeless fire, dispelling the darkness of people's ignorance like a gem in a house at night.
थका हुआ और विनम्र होने के बावजूद, उनका शरीर धुएँ रहित अग्नि की तरह चमकता है, जो रात में घर के रत्न की तरह लोगों के अज्ञान के अंधकार को दूर करता है।
7 6.74.7 किरन्नग्निकणासारमभितः स्वप्रतापजम् । मध्याह्नसूर्यकान्ताग्निरिव ज्वलति योऽरिषु ॥ ७ ॥
kirannagniakaṇāsāramabhitaḥ svapratāpajam | madhyāhnasūryakāntāgniriva jvalati yo'riṣu || 7 ||
He who shines among enemies like the midday sun, radiating his own heat, spreading the essence of fire particles all around.
वह जो शत्रुओं में मध्याह्न सूर्य की तरह चमकता है, अपनी गर्मी फैलाता है, अग्नि कणों का सार चारों ओर फैलाता है।
8 6.74.8 मृदुशीतलसंस्पर्शो यः समाह्लादयन्मनः । सुज्ञानां द्रवति स्निग्धस्येन्दोरिन्दुमणिर्यथा ॥ ८ ॥
mṛduśītalasaṃsparśo yaḥ samāhlādayanmanaḥ | sujñānāṃ dravati snigdhasyendorindumaṇiryathā || 8 ||
He who has a soft and cool touch, delighting the mind, flows like the moonstone of the affectionate moon for the wise.
जिसका स्पर्श कोमल और ठंडा है, मन को आह्लादित करता है, वह बुद्धिमानों के लिए स्नेही चंद्रमा के चंद्रमणि की तरह बहता है।
9 6.74.9 जगद्यज्ञोपवीतस्य स्वर्गपातालवाहिनः । गङ्गावाहस्य येनास्यां तृतीयः पूरितो गुणः ॥ ९ ॥
jagadyajñopavītasya svargapātālavāhinaḥ | gaṅgāvāhasya yenāsyāṃ tṛtīyaḥ pūrito guṇaḥ || 9 ||
In this world, which is the sacred thread of the universe, carrying heaven and the underworld, the third quality is fulfilled by the flow of the Ganges.
इस जगत में, जो विश्व का यज्ञोपवीत है, स्वर्ग और पाताल को ले जाने वाला, गंगा के प्रवाह से तीसरा गुण पूर्ण होता है।
10 6.74.10 अगस्त्यशोषितोऽम्भोधिर्गङ्गापूरेण पूरितः । येन दुष्पूरभूतोऽपि महासार्थोऽर्थिनामिव ॥ १० ॥
agastyaoṣito'mbhodhirgaṅgāpūreṇa pūritaḥ | yena duṣpūrabhūto'pi mahāsārtho'rthināmiva || 10 ||
The ocean, dried up by Agastya, is filled by the Ganges. By this, even the difficult to fill becomes greatly meaningful for the seekers.
अगस्त्य द्वारा सूखा हुआ समुद्र गंगा के प्रवाह से भर जाता है। इससे भी भरना मुश्किल हो जाता है, पर यह अर्थ खोजने वालों के लिए महान अर्थपूर्ण हो जाता है।
11 6.74.11 गङ्गासोपानपद्धत्या येन पातालवासिनः। योजिता ब्रह्मणो लोके बान्धवा लोकबन्धुना ॥ ११ ॥
gaṅgāsopānapaddhatyā yena pātālavāsinaḥ| yojitā brahmaṇo loke bāndhavā lokabandhunā || 11 ||
Through the method of Ganga's descent, the inhabitants of Patala were united in Brahma's world by the friend of the world.
गंगा के अवतरण के द्वारा, पाताल के निवासी ब्रह्मा के लोक में लोकबंधु द्वारा जुड़े।
12 6.74.12 ब्रह्माणं शंकरं जह्नुं तपसाराधयंश्च यः। भूयोभूयो ययौ खेदमशून्याध्यवसायिनः ॥ १२ ॥
brahmāṇaṃ śaṃkaraṃ jahnuṃ tapasārādhayaṃśca yaḥ| bhūyobhūyo yayau khedamaśūnyādhyavasāyinaḥ || 12 ||
He who worshipped Brahma, Shankara, and Jahnu with austerities, repeatedly experienced sorrow, having unwavering determination.
जो ब्रह्मा, शंकर और जह्नु की तपस्या से आराधना करता था, उसने अटूट दृढ़ता से बार-बार दुःख का अनुभव किया।
13 6.74.13 यौवने वर्तमानस्य तस्य भूमिपतेरपि। प्रविचारयतो लोकयात्रां पर्याकुलामिमाम् ॥ १३ ॥
yauvane vartamānasya tasya bhūmipaterapi| pravicārayato lokayātrāṃ paryākulāmimām || 13 ||
Even while he was in his youth, that king, while contemplating the worldly journey, found it to be full of confusion.
यद्यपि वह राजा अपने यौवन में था, फिर भी जब वह संसार की यात्रा पर विचार कर रहा था, तो उसने इसे अत्यधिक उलझन भरा पाया।
14 6.74.14 सुविरागचमत्कारविचारकणिकोदभूत्। वयस्यपि च तारुण्ये दैवाद्वल्ली मराविव ॥ १४ ॥
suvirāgacamatkāravicārakaṇikodabhūt| vayasyapi ca tāruṇye daivādvallī marāviva || 14 ||
Even though he was in his youth, he was filled with wonder and curiosity, and by divine will, he appeared like a creeper without support.
यद्यपि वह अपने यौवन में था, फिर भी वह आश्चर्य और उत्सुकता से भरा था, और दैवी इच्छा से वह एक बेसहारा लता की तरह दिखाई देता था।
15 6.74.15 एकान्ते चिन्तयामास महीपतिरसाविति। जगद्यात्रामिमां नित्यमसमञ्जसमाकुलम् ॥ १५ ॥
ekānte cintayāmāsa mahīpaterasāviti| jagadyātrāmimāṃ nityamasaṃjañsamākulam || 15 ||
In solitude, the king thought, 'This worldly journey is always confusing and full of contradictions.'
एकांत में, राजा ने सोचा, 'यह संसार की यात्रा हमेशा उलझन और विरोधाभास से भरी हुई है।'
16 6.74.16 पुनर्दिनं पुनः श्यामा दानादानशतं पुनः। तदेव भुक्तविरसं लक्ष्यते कर्म कुर्वताम् ॥ १६ ॥
punardinaṃ punaḥ śyāmā dānādānaśataṃ punaḥ| tadeva bhuktavirasaṃ lakṣyate karma kurvatām || 16 ||
Day after day, the same acts of giving and receiving are performed, yet they appear tasteless to those who perform them.
दिन दिन भर वही दान-प्रतिग्रह के कार्य होते रहते हैं, परंतु उन्हें करने वालों को वे निरास लगते हैं।
17 6.74.17 येन प्राप्तेन लोकेऽस्मिन्न प्राप्यमवशिष्यते। तत्कृतं सुकृतं मन्ये शेषं कर्म विषूचिका ॥ १७ ॥
yena prāptena loke'sminna prāpyamavaśiṣyate| tatkṛtaṃ sukṛtaṃ manye śeṣaṃ karma viṣūcikā || 17 ||
That by which nothing more is left to be achieved in this world, I consider that deed to be well done; the rest is like chaff.
जिससे इस लोक में और कुछ प्राप्त करना नहीं बचता, उस कार्य को मैं श्रेष्ठ मानता हूँ; बाकी कार्य भूसा के समान हैं।
18 6.74.18 पुनःपुनः पर्युषितं कर्म कुर्वन्न लज्जते। मूढ्बुद्धिरबुद्धिस्तु कः कुर्यात्किल बालवत् ॥ १८ ॥
punarpunaḥ paryuṣitaṃ karma kurvann na lajjate| mūḍhabuddhirabuddhistu kaḥ kuryātkila bālavat || 18 ||
One who repeatedly performs stale actions without shame is indeed foolish; who else would act like a child?
जो बार-बार पुराने कार्यों को लज्जा के बिना करता है, वह मूर्ख है; और कौन बच्चे की तरह कार्य करेगा?
19 6.74.19 अथैकदोद्विग्नमनाः कदाचित्त्रितलं गुरुम्। एकान्तं संसृतेर्भीतः समपृच्छद्भगीरथः ॥ १९ ॥
athaikadodvignamanāḥ kadācittritalaṃ gurum| ekāntaṃ saṃsṛterbhītaḥ samapṛcchadbhagīrathaḥ || 19 ||
Then, once, with a distressed mind, fearful of the cycle of existence, Bhagiratha respectfully asked the sage who was in the three worlds.
तदनंतर, एक बार, मन में उद्विग्नता लिए, संसार के चक्र से भयभीत होकर, भगीरथ ने तीनों लोकों में विराजमान गुरु से आदरपूर्वक प्रश्न किया।
20 6.74.20 भगीरथ उवाच। अन्तःशून्यासु सुचिरं भ्रमत्संसारवृत्तिषु। अरण्यानीषु चैतासु भृशं खिन्ना वयं विभो ॥ २० ॥
bhagīratha uvāca| antaḥśūnyāsu suciraṃ bhramatsaṃsāravṛttiṣu| araṇyānīṣu caitāsu bhṛśaṃ khinnā vayaṃ vibho || 20 ||
Bhagiratha said: For a long time, we have been wandering in the empty cycles of worldly existence, and we are greatly distressed in these forests, O Lord.
भगीरथ ने कहा: लंबे समय से, हम संसार के खाली चक्रों में भटक रहे हैं, और इन वनों में हम बहुत थके हुए हैं, हे प्रभु।
21 6.74.21 जरामरणमोहादिरूपाणां भवकारिणाम्भगवन्सर्वदुःखानां कथमन्तः प्रजायते ॥ २१ ॥
jarāmaraṇamohādirūpāṇāṃ bhavakāriṇāmbhagavansarvaduḥkhānāṃ kathamantaḥ prajāyate || 21 ||
How does the Lord, the cause of all beings who are afflicted by old age, death, and delusion, arise within all sufferings?
भगवान्, जो जरा, मरण, मोह आदि रूपों के कारण हैं, सभी दुःखों में कैसे उत्पन्न होते हैं?
22 6.74.22 त्रितल उवाचचिरसाम्यात्मनोत्थेन निर्विभागविलासिनाराजन् ज्ञेयावबोधेन पूर्णेन भरितात्मना ॥ २२ ॥
tritala uvācacirasāmyātmanotthena nirvibhāgavilāsinārājan jñeyāvabodhena pūrṇena bharitātmanā || 22 ||
Tritala said: O King, by the continuous, undivided play of the self, one should be filled with the complete knowledge of the knowable.
त्रितल ने कहा: हे राजन्, आत्मा के निरन्तर, अविभाजित विलास से, ज्ञेय के पूर्ण ज्ञान से भरा होना चाहिए।
23 6.74.23 क्षीयन्ते सर्वदुःखानि त्रुट्यन्ति ग्रन्थयोऽभितःसंशयाः समतां यान्ति सर्वकर्माणि चानघ ॥ २३ ॥
kṣīyante sarvaduḥkhāni truṭyanti granthayo'bhitaḥsaṃśayāḥ samatāṃ yānti sarvakarmāṇi cānagha || 23 ||
All sufferings perish, bonds break, doubts disappear, and all actions reach equilibrium, O sinless one.
सभी दुःख नष्ट हो जाते हैं, बंधन टूट जाते हैं, संशय विलुप्त हो जाते हैं, और सभी कर्म साम्य को प्राप्त होते हैं, हे निष्पाप।
24 6.74.24 ज्ञेयं विदुरथात्मानं संशुद्धं ज्ञप्तिरूपिणम्स च सर्वगतो नित्यं नास्तमेति न चोदयम् ॥ २४ ॥
jñeyaṃ vidurathātmānaṃ saṃśuddhaṃ jñaptirūpiṇamsa ca sarvagato nityaṃ nāstameti na codayam || 24 ||
The knowable self is pure, of the nature of knowledge, and is omnipresent and eternal. It neither sets nor rises.
ज्ञेय आत्मा शुद्ध है, ज्ञान के स्वरूप का है, और सर्वव्यापी और नित्य है। यह न तो अस्त होता है न उदय होता है।
25 6.74.25 भगीरथ उवाचचिन्मात्रं निर्गुणं शान्तमस्ति निर्मलमच्युतम्देहादि नेतरत्किंचिदिति वेद्मि मुनीश्वर ॥ २५ ॥
bhagīratha uvācacinmātraṃ nirguṇaṃ śāntamasti nirmalamacyutamdehādi netaratkiṃciditi vedmi munīśvara || 25 ||
Bhagiratha said: I know, O sage, that the pure, attribute-less, peaceful, and unchanging consciousness exists, and nothing else beyond the body.
भगीरथ ने कहा: हे मुनिश्वर, मैं जानता हूँ कि शुद्ध, गुणरहित, शांत, और अपरिवर्तनीय चेतना है, और शरीर से परे कुछ भी नहीं है।
26 6.74.26 किं तत्र प्रतिपत्तिर्मे स्फुटतामेति नेतरा । एतावन्मात्रसंवित्तिः स्यामहं भगवन्कथम् ॥ २६ ॥
kiṃ tatra pratipattirmē sphuṭatāmēti nētarā | ētāvanmātrasaṃvittiḥ syāmahaṃ bhagavankathaṃ || 26 ||
What is the clear understanding there? How can I, O Lord, be limited to such a small amount of consciousness?
वहाँ क्या स्पष्ट समझ है? हे भगवन्, मैं इतनी छोटी चेतना कैसे हो सकता हूँ?
27 6.74.27 त्रितल उवाच । ज्ञानेन ज्ञेयनिष्ठत्वमेति चेतो हृदम्बरे । ततः सर्ववपुर्भूत्वा भूयो जीवो न जायते ॥ २७ ॥
tritala uvāca | jñānēna jñēyanisthātvamēti cēto hṛdambarē | tataḥ sarvavapurbhūtvā bhūyō jīvō na jāyatē || 27 ||
Tritala said: When the mind attains steadfastness in the knowledge of the knowable, then, having become all-pervading, the individual soul is no longer born.
त्रितल ने कहा: जब मन ज्ञेय के ज्ञान में स्थिर हो जाता है, तब, सर्वव्यापी होकर, जीवात्मा फिर जन्म नहीं लेता।
28 6.74.28 असक्तिरनभिष्वङ्गः पुत्रदारगृहादिषु । नित्यं च समचित्तत्वमिष्टानिष्टोपपत्तिषु ॥ २८ ॥
asaktiranabhiṣvaṅgaḥ putradāragṛhādiṣu | nityaṃ ca samacittatvamiṣṭāniṣṭōpapattiṣu || 28 ||
Detachment and non-attachment to sons, wives, homes, etc., and always maintaining equanimity in desirable and undesirable situations.
पुत्र, पत्नी, घर आदि से आसक्ति और अनासक्ति और हमेशा इच्छित और अनिच्छित स्थितियों में समता बनाए रखना।
29 6.74.29 आत्मनोऽनन्ययोगेन तद्भावनमनारतम् । विविक्तदेशसेवित्वमरतिर्जनसंसदि ॥ २९ ॥
ātmanō'nanayayōgēna tadbhāvanamanāratam | viviktadēśasēvitvamaratirjanasaṃsadi || 29 ||
Constant meditation on the state of the self through unwavering union, dwelling in solitary places, and disinterest in social gatherings.
अटल योग के द्वारा आत्मा की अवस्था पर निरंतर ध्यान, एकांत स्थानों में रहना, और सामाजिक सभाओं में अरुचि।
30 6.74.30 अध्यात्मज्ञाननित्यत्वं तत्त्वज्ञानार्थदर्शनम् । एतज्ज्ञानमिति प्रोक्तमज्ञानं तदतोऽन्यथा ॥ ३० ॥
adhyātmajñānanityatvaṃ tattvajñānārthadarśanam | ētajjñānamiti prōktamajñānaṃ tadatō'nyathā || 30 ||
The constant pursuit of spiritual knowledge and the realization of the ultimate truth is called knowledge; anything else is ignorance.
आध्यात्मिक ज्ञान का निरंतर अनुसरण और परम सत्य की प्राप्ति ज्ञान कहलाती है; बाकी सब अज्ञान है।
32 6.74.32 भगीरथ उवाच । शरीरेऽस्मिंश्चिरारूढो गिरौ तरुरिव स्वके । अहंभावो महाभाग वद मे त्यज्यते कथम् ॥ ३२ ॥
bhagīratha uvāca | śarīre'sminścirārūḍho girau taruriva svake | ahaṃbhāvo mahābhāga vada me tyajyate katham || 32 ||
Bhagiratha said: O great one, how is the sense of 'I' abandoned, which has long been rooted in this body like a tree on its own mountain?
भगीरथ ने कहा: हे महानुभाव, यह अहंभाव जो इस शरीर में लंबे समय से जड़ पकड़े हुए है जैसे एक पेड़ अपने पर्वत पर, कैसे त्यागा जाता है?
33 6.74.33 त्रितल उवाच । पौरुषेण प्रयत्नेन त्यक्त्वा भोगौघभावनाम् । गत्वा विकसितां सत्तामहंकारो विलीयते ॥ ३३ ॥
tritala uvāca | pauruṣeṇa prayatnena tyaktvā bhogaughabhāvanām | gatvā vikasitāṃ sattāmahaṃkāro vilīyate || 33 ||
Tritala said: By human effort and endeavor, abandoning the desire for enjoyment, and attaining a purified state, the ego dissolves.
त्रितल ने कहा: मानवीय प्रयास और परिश्रम से, भोग की इच्छा को त्यागकर, और एक शुद्ध अवस्था प्राप्त करके, अहंकार विलीन हो जाता है।
34 6.74.34 यन्त्रणापञ्जरं यावद्भग्नं लज्जादिनाखिलम् । अकिंचनत्वशेषेण स्फुटा तावदहंकृतिः ॥ ३४ ॥
yantranāpañjaraṃ yāvadbhagnaṃ lajjādinākhilam | akiñcanatvaśeṣeṇa sphuṭā tāvadahaṃkṛtiḥ || 34 ||
As long as the cage of restraints is broken by shame and other means, the ego becomes clear through the state of having nothing.
जब तक लज्जा और अन्य साधनों से बंधनों का पिंजरा तोड़ा जाता है, तब तक किंचनत्व की अवस्था से अहंकार स्पष्ट हो जाता है।
35 6.74.35 रागद्वेषक्षयाकारं संसारव्याधिभेषजम् । अहंभावोपशान्तौ तु राजन् ज्ञानमवाप्यते ॥ ३५ ॥
rāgadveṣakṣayākāraṃ saṃsāravyādhibheṣajam | ahaṃbhāvopaśāntau tu rājan jñānamavāpyate || 35 ||
O King, knowledge is attained when the ego is pacified, which is the medicine for the disease of worldly existence, characterized by the destruction of attachment and hatred.
हे राजन, ज्ञान तब प्राप्त होता है जब अहंकार शांत हो जाता है, जो आसक्ति और द्वेष के नाश का रूप है, और संसार के रोग का औषधि है।
36 6.74.36 शान्ताशेषविशेषणो विगतभीः संत्यक्तसर्वैषणो गत्वानूनमकिंचनत्वमरिषु त्यक्त्वा समग्रां श्रियम् । शान्ताहंकृतिरस्तदेहकलनस्तेष्वेव भिक्षामट न्मामप्युज्झितवानलं यदिभवस्युच्चैस्त्वमुच्चैरसि ॥ ३६ ॥
śāntāśeṣaviśeṣaṇo vigatabhīḥ saṃtyaktasarvaiṣaṇo gatvānūnamakiñcanatvamarṣu tyaktvā samagrāṃ śriyam | śāntāhaṃkṛtirastadehakalanasteṣveva bhikṣāmaṭa nmāmapyujjhitavānalaṃ yadibhavasyuccaiḥstvamuccairasi || 36 ||
Calm, free from all distinctions, fearless, having abandoned all desires, attaining the state of having nothing, renouncing all wealth, with a pacified ego, free from bodily considerations, among them, O mendicant, you have truly abandoned me if you are indeed supreme.
शांत, सभी भेदों से मुक्त, निडर, सभी इच्छाओं को त्यागकर, किंचनत्व की अवस्था प्राप्त करके, सम्पूर्ण धन को त्यागकर, शांत अहंकार से, शरीर की चिंताओं से मुक्त, उनमें, हे भिक्षु, अगर तुम वास्तव में उच्च हो तो तुमने मुझे सचमुच त्याग दिया है।
← Chapter 73 ← अध्याय 73 Book 6 प्रकरण 6
All 128 chapters of Book 6 प्रकरण 6 के सभी 128 अध्याय
Chapter 75 → अध्याय 75 → Book 6 प्रकरण 6
‹ Ch 73 अ. 73
≡ Chapters अध्याय
Aa Text पाठ
› Next अगला