Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 74 — 35 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | यथा चित्तचमत्कृत्या राज्ञो गङ्गावतारणम् | भगीरथस्य संपन्नं तन्मे कथय भो प्रभो || १ ||

śrīrāma uvāca | yathā cittacamatkṛtyā rājño gaṅgāvatāraṇam | bhagīrathasya saṃpannaṃ tanme kathaya bho prabho || 1 ||

English

Shri Rama said: Please tell me, O Lord, how the descent of the Ganga was accomplished by King Bhagiratha through the wonder of his mind.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे प्रभो, कृपया मुझे बताएं कि राजा भगीरथ के मन के चमत्कार से गंगा का अवतरण कैसे हुआ।

2

श्रीवसिष्ठ उवाच | आसीद्भगीरथो नाम राजा परमधार्मिकः | भुवः समुद्रयुक्ताया मण्डलीतिलकोपमः || २ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | āsīdbhagīratho nāma rājā paramadhārmikaḥ | bhuvaḥ samudrayuktāyā maṇḍalītilakopamaḥ || 2 ||

English

Shri Vasishtha said: There was a king named Bhagiratha, who was supremely righteous. He was like the jewel of the earth, which is surrounded by the ocean.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: एक राजा था जिसका नाम भगीरथ था, जो परम धार्मिक था। वह समुद्र से घिरी पृथ्वी का रत्न के समान था।

3

संकल्पानन्तरं प्राप्ता यथाभिमतमर्थिनः | चन्द्रप्रसन्नवदनादस्माच्चिन्तामणेरिव || ३ ||

saṃkalpānantaraṃ prāptā yathābhimatamarthinaḥ | candraprasannavadanādasmāccintāmaṇeriva || 3 ||

English

Whatever the seekers desired, they obtained after their resolve, as if from the wish-fulfilling gem with a face as bright as the moon.

हिन्दी

जो भी साधकों ने चाहा, वह उनके संकल्प के बाद प्राप्त हुआ, मानो चंद्रमा के समान प्रसन्न मुख वाले चिंतामणि से प्राप्त हुआ हो।

4

साधूनां यो व्यवस्थार्थं धनान्यविरतं ददौ | तृणमात्रमुपादत्ते क्वचिच्चिन्तामणिर्यथा || ४ ||

sādhūnāṃ yo vyavasthārthaṃ dhanānyavirataṃ dadau | tṛṇamātramupādatte kvaciccintāmaṇiryathā || 4 ||

English

He who, for the sake of the welfare of the virtuous, gave wealth unceasingly, took even a blade of grass as if it were the wish-fulfilling gem.

हिन्दी

जो साधुओं के कल्याण के लिए धन निरंतर देता था, वह एक तिनके को भी चिंतामणि के समान ग्रहण करता था।

5

वज्रसारमिव प्रोतमुज्वलन्नेमि योऽभिनत् | अधो मणिरयोयन्त्रं सर्वदुर्जनचेष्टितम् || ५ ||

vajrasāramiva protamujjvalannemi yo'bhinat | adho maṇirayoyantraṃ sarvadurjanaceṣṭitam || 5 ||

English

He who, with a radiant wheel, struck down the machine of evil, as if it were made of diamond essence.

हिन्दी

जो चमकीले पहिये से बुराई की मशीन को मारा, मानो वह हीरे की बनी हो।

6

अधूमवह्निदेहश्रीः श्रान्तोऽपि दैन्यमप्यलम् | तमोऽहरन्नृणां नैशं द्युमणिर्वेश्मनामिव || ६ ||

adhūmavahnidehaśrīḥ śrānto'pi dainyamapyalam | tamoharannṛṇāṃ naiśaṃ dyumaṇirveśmanāmiva || 6 ||

English

Even though exhausted and humble, his body shines like a smokeless fire, dispelling the darkness of people's ignorance like a gem in a house at night.

हिन्दी

थका हुआ और विनम्र होने के बावजूद, उनका शरीर धुएँ रहित अग्नि की तरह चमकता है, जो रात में घर के रत्न की तरह लोगों के अज्ञान के अंधकार को दूर करता है।

7

किरन्नग्निकणासारमभितः स्वप्रतापजम् | मध्याह्नसूर्यकान्ताग्निरिव ज्वलति योऽरिषु || ७ ||

kirannagniakaṇāsāramabhitaḥ svapratāpajam | madhyāhnasūryakāntāgniriva jvalati yo'riṣu || 7 ||

English

He who shines among enemies like the midday sun, radiating his own heat, spreading the essence of fire particles all around.

हिन्दी

वह जो शत्रुओं में मध्याह्न सूर्य की तरह चमकता है, अपनी गर्मी फैलाता है, अग्नि कणों का सार चारों ओर फैलाता है।

8

मृदुशीतलसंस्पर्शो यः समाह्लादयन्मनः | सुज्ञानां द्रवति स्निग्धस्येन्दोरिन्दुमणिर्यथा || ८ ||

mṛduśītalasaṃsparśo yaḥ samāhlādayanmanaḥ | sujñānāṃ dravati snigdhasyendorindumaṇiryathā || 8 ||

English

He who has a soft and cool touch, delighting the mind, flows like the moonstone of the affectionate moon for the wise.

हिन्दी

जिसका स्पर्श कोमल और ठंडा है, मन को आह्लादित करता है, वह बुद्धिमानों के लिए स्नेही चंद्रमा के चंद्रमणि की तरह बहता है।

9

जगद्यज्ञोपवीतस्य स्वर्गपातालवाहिनः | गङ्गावाहस्य येनास्यां तृतीयः पूरितो गुणः || ९ ||

jagadyajñopavītasya svargapātālavāhinaḥ | gaṅgāvāhasya yenāsyāṃ tṛtīyaḥ pūrito guṇaḥ || 9 ||

English

In this world, which is the sacred thread of the universe, carrying heaven and the underworld, the third quality is fulfilled by the flow of the Ganges.

हिन्दी

इस जगत में, जो विश्व का यज्ञोपवीत है, स्वर्ग और पाताल को ले जाने वाला, गंगा के प्रवाह से तीसरा गुण पूर्ण होता है।

10

अगस्त्यशोषितोऽम्भोधिर्गङ्गापूरेण पूरितः | येन दुष्पूरभूतोऽपि महासार्थोऽर्थिनामिव || १० ||

agastyaoṣito'mbhodhirgaṅgāpūreṇa pūritaḥ | yena duṣpūrabhūto'pi mahāsārtho'rthināmiva || 10 ||

English

The ocean, dried up by Agastya, is filled by the Ganges. By this, even the difficult to fill becomes greatly meaningful for the seekers.

हिन्दी

अगस्त्य द्वारा सूखा हुआ समुद्र गंगा के प्रवाह से भर जाता है। इससे भी भरना मुश्किल हो जाता है, पर यह अर्थ खोजने वालों के लिए महान अर्थपूर्ण हो जाता है।

11

गङ्गासोपानपद्धत्या येन पातालवासिनः| योजिता ब्रह्मणो लोके बान्धवा लोकबन्धुना || ११ ||

gaṅgāsopānapaddhatyā yena pātālavāsinaḥ| yojitā brahmaṇo loke bāndhavā lokabandhunā || 11 ||

English

Through the method of Ganga's descent, the inhabitants of Patala were united in Brahma's world by the friend of the world.

हिन्दी

गंगा के अवतरण के द्वारा, पाताल के निवासी ब्रह्मा के लोक में लोकबंधु द्वारा जुड़े।

12

ब्रह्माणं शंकरं जह्नुं तपसाराधयंश्च यः| भूयोभूयो ययौ खेदमशून्याध्यवसायिनः || १२ ||

brahmāṇaṃ śaṃkaraṃ jahnuṃ tapasārādhayaṃśca yaḥ| bhūyobhūyo yayau khedamaśūnyādhyavasāyinaḥ || 12 ||

English

He who worshipped Brahma, Shankara, and Jahnu with austerities, repeatedly experienced sorrow, having unwavering determination.

हिन्दी

जो ब्रह्मा, शंकर और जह्नु की तपस्या से आराधना करता था, उसने अटूट दृढ़ता से बार-बार दुःख का अनुभव किया।

13

यौवने वर्तमानस्य तस्य भूमिपतेरपि| प्रविचारयतो लोकयात्रां पर्याकुलामिमाम् || १३ ||

yauvane vartamānasya tasya bhūmipaterapi| pravicārayato lokayātrāṃ paryākulāmimām || 13 ||

English

Even while he was in his youth, that king, while contemplating the worldly journey, found it to be full of confusion.

हिन्दी

यद्यपि वह राजा अपने यौवन में था, फिर भी जब वह संसार की यात्रा पर विचार कर रहा था, तो उसने इसे अत्यधिक उलझन भरा पाया।

14

सुविरागचमत्कारविचारकणिकोदभूत्| वयस्यपि च तारुण्ये दैवाद्वल्ली मराविव || १४ ||

suvirāgacamatkāravicārakaṇikodabhūt| vayasyapi ca tāruṇye daivādvallī marāviva || 14 ||

English

Even though he was in his youth, he was filled with wonder and curiosity, and by divine will, he appeared like a creeper without support.

हिन्दी

यद्यपि वह अपने यौवन में था, फिर भी वह आश्चर्य और उत्सुकता से भरा था, और दैवी इच्छा से वह एक बेसहारा लता की तरह दिखाई देता था।

15

एकान्ते चिन्तयामास महीपतिरसाविति| जगद्यात्रामिमां नित्यमसमञ्जसमाकुलम् || १५ ||

ekānte cintayāmāsa mahīpaterasāviti| jagadyātrāmimāṃ nityamasaṃjañsamākulam || 15 ||

English

In solitude, the king thought, 'This worldly journey is always confusing and full of contradictions.'

हिन्दी

एकांत में, राजा ने सोचा, 'यह संसार की यात्रा हमेशा उलझन और विरोधाभास से भरी हुई है।'

16

पुनर्दिनं पुनः श्यामा दानादानशतं पुनः| तदेव भुक्तविरसं लक्ष्यते कर्म कुर्वताम् || १६ ||

punardinaṃ punaḥ śyāmā dānādānaśataṃ punaḥ| tadeva bhuktavirasaṃ lakṣyate karma kurvatām || 16 ||

English

Day after day, the same acts of giving and receiving are performed, yet they appear tasteless to those who perform them.

हिन्दी

दिन दिन भर वही दान-प्रतिग्रह के कार्य होते रहते हैं, परंतु उन्हें करने वालों को वे निरास लगते हैं।

17

येन प्राप्तेन लोकेऽस्मिन्न प्राप्यमवशिष्यते| तत्कृतं सुकृतं मन्ये शेषं कर्म विषूचिका || १७ ||

yena prāptena loke'sminna prāpyamavaśiṣyate| tatkṛtaṃ sukṛtaṃ manye śeṣaṃ karma viṣūcikā || 17 ||

English

That by which nothing more is left to be achieved in this world, I consider that deed to be well done; the rest is like chaff.

हिन्दी

जिससे इस लोक में और कुछ प्राप्त करना नहीं बचता, उस कार्य को मैं श्रेष्ठ मानता हूँ; बाकी कार्य भूसा के समान हैं।

18

पुनःपुनः पर्युषितं कर्म कुर्वन्न लज्जते| मूढ्बुद्धिरबुद्धिस्तु कः कुर्यात्किल बालवत् || १८ ||

punarpunaḥ paryuṣitaṃ karma kurvann na lajjate| mūḍhabuddhirabuddhistu kaḥ kuryātkila bālavat || 18 ||

English

One who repeatedly performs stale actions without shame is indeed foolish; who else would act like a child?

हिन्दी

जो बार-बार पुराने कार्यों को लज्जा के बिना करता है, वह मूर्ख है; और कौन बच्चे की तरह कार्य करेगा?

19

अथैकदोद्विग्नमनाः कदाचित्त्रितलं गुरुम्| एकान्तं संसृतेर्भीतः समपृच्छद्भगीरथः || १९ ||

athaikadodvignamanāḥ kadācittritalaṃ gurum| ekāntaṃ saṃsṛterbhītaḥ samapṛcchadbhagīrathaḥ || 19 ||

English

Then, once, with a distressed mind, fearful of the cycle of existence, Bhagiratha respectfully asked the sage who was in the three worlds.

हिन्दी

तदनंतर, एक बार, मन में उद्विग्नता लिए, संसार के चक्र से भयभीत होकर, भगीरथ ने तीनों लोकों में विराजमान गुरु से आदरपूर्वक प्रश्न किया।

20

भगीरथ उवाच| अन्तःशून्यासु सुचिरं भ्रमत्संसारवृत्तिषु| अरण्यानीषु चैतासु भृशं खिन्ना वयं विभो || २० ||

bhagīratha uvāca| antaḥśūnyāsu suciraṃ bhramatsaṃsāravṛttiṣu| araṇyānīṣu caitāsu bhṛśaṃ khinnā vayaṃ vibho || 20 ||

English

Bhagiratha said: For a long time, we have been wandering in the empty cycles of worldly existence, and we are greatly distressed in these forests, O Lord.

हिन्दी

भगीरथ ने कहा: लंबे समय से, हम संसार के खाली चक्रों में भटक रहे हैं, और इन वनों में हम बहुत थके हुए हैं, हे प्रभु।

21

जरामरणमोहादिरूपाणां भवकारिणाम्भगवन्सर्वदुःखानां कथमन्तः प्रजायते || २१ ||

jarāmaraṇamohādirūpāṇāṃ bhavakāriṇāmbhagavansarvaduḥkhānāṃ kathamantaḥ prajāyate || 21 ||

English

How does the Lord, the cause of all beings who are afflicted by old age, death, and delusion, arise within all sufferings?

हिन्दी

भगवान्, जो जरा, मरण, मोह आदि रूपों के कारण हैं, सभी दुःखों में कैसे उत्पन्न होते हैं?

22

त्रितल उवाचचिरसाम्यात्मनोत्थेन निर्विभागविलासिनाराजन् ज्ञेयावबोधेन पूर्णेन भरितात्मना || २२ ||

tritala uvācacirasāmyātmanotthena nirvibhāgavilāsinārājan jñeyāvabodhena pūrṇena bharitātmanā || 22 ||

English

Tritala said: O King, by the continuous, undivided play of the self, one should be filled with the complete knowledge of the knowable.

हिन्दी

त्रितल ने कहा: हे राजन्, आत्मा के निरन्तर, अविभाजित विलास से, ज्ञेय के पूर्ण ज्ञान से भरा होना चाहिए।

23

क्षीयन्ते सर्वदुःखानि त्रुट्यन्ति ग्रन्थयोऽभितःसंशयाः समतां यान्ति सर्वकर्माणि चानघ || २३ ||

kṣīyante sarvaduḥkhāni truṭyanti granthayo'bhitaḥsaṃśayāḥ samatāṃ yānti sarvakarmāṇi cānagha || 23 ||

English

All sufferings perish, bonds break, doubts disappear, and all actions reach equilibrium, O sinless one.

हिन्दी

सभी दुःख नष्ट हो जाते हैं, बंधन टूट जाते हैं, संशय विलुप्त हो जाते हैं, और सभी कर्म साम्य को प्राप्त होते हैं, हे निष्पाप।

24

ज्ञेयं विदुरथात्मानं संशुद्धं ज्ञप्तिरूपिणम्स च सर्वगतो नित्यं नास्तमेति न चोदयम् || २४ ||

jñeyaṃ vidurathātmānaṃ saṃśuddhaṃ jñaptirūpiṇamsa ca sarvagato nityaṃ nāstameti na codayam || 24 ||

English

The knowable self is pure, of the nature of knowledge, and is omnipresent and eternal. It neither sets nor rises.

हिन्दी

ज्ञेय आत्मा शुद्ध है, ज्ञान के स्वरूप का है, और सर्वव्यापी और नित्य है। यह न तो अस्त होता है न उदय होता है।

25

भगीरथ उवाचचिन्मात्रं निर्गुणं शान्तमस्ति निर्मलमच्युतम्देहादि नेतरत्किंचिदिति वेद्मि मुनीश्वर || २५ ||

bhagīratha uvācacinmātraṃ nirguṇaṃ śāntamasti nirmalamacyutamdehādi netaratkiṃciditi vedmi munīśvara || 25 ||

English

Bhagiratha said: I know, O sage, that the pure, attribute-less, peaceful, and unchanging consciousness exists, and nothing else beyond the body.

हिन्दी

भगीरथ ने कहा: हे मुनिश्वर, मैं जानता हूँ कि शुद्ध, गुणरहित, शांत, और अपरिवर्तनीय चेतना है, और शरीर से परे कुछ भी नहीं है।

26

किं तत्र प्रतिपत्तिर्मे स्फुटतामेति नेतरा | एतावन्मात्रसंवित्तिः स्यामहं भगवन्कथम् || २६ ||

kiṃ tatra pratipattirmē sphuṭatāmēti nētarā | ētāvanmātrasaṃvittiḥ syāmahaṃ bhagavankathaṃ || 26 ||

English

What is the clear understanding there? How can I, O Lord, be limited to such a small amount of consciousness?

हिन्दी

वहाँ क्या स्पष्ट समझ है? हे भगवन्, मैं इतनी छोटी चेतना कैसे हो सकता हूँ?

27

त्रितल उवाच | ज्ञानेन ज्ञेयनिष्ठत्वमेति चेतो हृदम्बरे | ततः सर्ववपुर्भूत्वा भूयो जीवो न जायते || २७ ||

tritala uvāca | jñānēna jñēyanisthātvamēti cēto hṛdambarē | tataḥ sarvavapurbhūtvā bhūyō jīvō na jāyatē || 27 ||

English

Tritala said: When the mind attains steadfastness in the knowledge of the knowable, then, having become all-pervading, the individual soul is no longer born.

हिन्दी

त्रितल ने कहा: जब मन ज्ञेय के ज्ञान में स्थिर हो जाता है, तब, सर्वव्यापी होकर, जीवात्मा फिर जन्म नहीं लेता।

28

असक्तिरनभिष्वङ्गः पुत्रदारगृहादिषु | नित्यं च समचित्तत्वमिष्टानिष्टोपपत्तिषु || २८ ||

asaktiranabhiṣvaṅgaḥ putradāragṛhādiṣu | nityaṃ ca samacittatvamiṣṭāniṣṭōpapattiṣu || 28 ||

English

Detachment and non-attachment to sons, wives, homes, etc., and always maintaining equanimity in desirable and undesirable situations.

हिन्दी

पुत्र, पत्नी, घर आदि से आसक्ति और अनासक्ति और हमेशा इच्छित और अनिच्छित स्थितियों में समता बनाए रखना।

29

आत्मनोऽनन्ययोगेन तद्भावनमनारतम् | विविक्तदेशसेवित्वमरतिर्जनसंसदि || २९ ||

ātmanō'nanayayōgēna tadbhāvanamanāratam | viviktadēśasēvitvamaratirjanasaṃsadi || 29 ||

English

Constant meditation on the state of the self through unwavering union, dwelling in solitary places, and disinterest in social gatherings.

हिन्दी

अटल योग के द्वारा आत्मा की अवस्था पर निरंतर ध्यान, एकांत स्थानों में रहना, और सामाजिक सभाओं में अरुचि।

30

अध्यात्मज्ञाननित्यत्वं तत्त्वज्ञानार्थदर्शनम् | एतज्ज्ञानमिति प्रोक्तमज्ञानं तदतोऽन्यथा || ३० ||

adhyātmajñānanityatvaṃ tattvajñānārthadarśanam | ētajjñānamiti prōktamajñānaṃ tadatō'nyathā || 30 ||

English

The constant pursuit of spiritual knowledge and the realization of the ultimate truth is called knowledge; anything else is ignorance.

हिन्दी

आध्यात्मिक ज्ञान का निरंतर अनुसरण और परम सत्य की प्राप्ति ज्ञान कहलाती है; बाकी सब अज्ञान है।

32

भगीरथ उवाच | शरीरेऽस्मिंश्चिरारूढो गिरौ तरुरिव स्वके | अहंभावो महाभाग वद मे त्यज्यते कथम् || ३२ ||

bhagīratha uvāca | śarīre'sminścirārūḍho girau taruriva svake | ahaṃbhāvo mahābhāga vada me tyajyate katham || 32 ||

English

Bhagiratha said: O great one, how is the sense of 'I' abandoned, which has long been rooted in this body like a tree on its own mountain?

हिन्दी

भगीरथ ने कहा: हे महानुभाव, यह अहंभाव जो इस शरीर में लंबे समय से जड़ पकड़े हुए है जैसे एक पेड़ अपने पर्वत पर, कैसे त्यागा जाता है?

33

त्रितल उवाच | पौरुषेण प्रयत्नेन त्यक्त्वा भोगौघभावनाम् | गत्वा विकसितां सत्तामहंकारो विलीयते || ३३ ||

tritala uvāca | pauruṣeṇa prayatnena tyaktvā bhogaughabhāvanām | gatvā vikasitāṃ sattāmahaṃkāro vilīyate || 33 ||

English

Tritala said: By human effort and endeavor, abandoning the desire for enjoyment, and attaining a purified state, the ego dissolves.

हिन्दी

त्रितल ने कहा: मानवीय प्रयास और परिश्रम से, भोग की इच्छा को त्यागकर, और एक शुद्ध अवस्था प्राप्त करके, अहंकार विलीन हो जाता है।

34

यन्त्रणापञ्जरं यावद्भग्नं लज्जादिनाखिलम् | अकिंचनत्वशेषेण स्फुटा तावदहंकृतिः || ३४ ||

yantranāpañjaraṃ yāvadbhagnaṃ lajjādinākhilam | akiñcanatvaśeṣeṇa sphuṭā tāvadahaṃkṛtiḥ || 34 ||

English

As long as the cage of restraints is broken by shame and other means, the ego becomes clear through the state of having nothing.

हिन्दी

जब तक लज्जा और अन्य साधनों से बंधनों का पिंजरा तोड़ा जाता है, तब तक किंचनत्व की अवस्था से अहंकार स्पष्ट हो जाता है।

35

रागद्वेषक्षयाकारं संसारव्याधिभेषजम् | अहंभावोपशान्तौ तु राजन् ज्ञानमवाप्यते || ३५ ||

rāgadveṣakṣayākāraṃ saṃsāravyādhibheṣajam | ahaṃbhāvopaśāntau tu rājan jñānamavāpyate || 35 ||

English

O King, knowledge is attained when the ego is pacified, which is the medicine for the disease of worldly existence, characterized by the destruction of attachment and hatred.

हिन्दी

हे राजन, ज्ञान तब प्राप्त होता है जब अहंकार शांत हो जाता है, जो आसक्ति और द्वेष के नाश का रूप है, और संसार के रोग का औषधि है।

36

शान्ताशेषविशेषणो विगतभीः संत्यक्तसर्वैषणो गत्वानूनमकिंचनत्वमरिषु त्यक्त्वा समग्रां श्रियम् | शान्ताहंकृतिरस्तदेहकलनस्तेष्वेव भिक्षामट न्मामप्युज्झितवानलं यदिभवस्युच्चैस्त्वमुच्चैरसि || ३६ ||

śāntāśeṣaviśeṣaṇo vigatabhīḥ saṃtyaktasarvaiṣaṇo gatvānūnamakiñcanatvamarṣu tyaktvā samagrāṃ śriyam | śāntāhaṃkṛtirastadehakalanasteṣveva bhikṣāmaṭa nmāmapyujjhitavānalaṃ yadibhavasyuccaiḥstvamuccairasi || 36 ||

English

Calm, free from all distinctions, fearless, having abandoned all desires, attaining the state of having nothing, renouncing all wealth, with a pacified ego, free from bodily considerations, among them, O mendicant, you have truly abandoned me if you are indeed supreme.

हिन्दी

शांत, सभी भेदों से मुक्त, निडर, सभी इच्छाओं को त्यागकर, किंचनत्व की अवस्था प्राप्त करके, सम्पूर्ण धन को त्यागकर, शांत अहंकार से, शरीर की चिंताओं से मुक्त, उनमें, हे भिक्षु, अगर तुम वास्तव में उच्च हो तो तुमने मुझे सचमुच त्याग दिया है।

← Chapter 73Chapter 75 →